Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-111-2019.pdf
PDF · 158.1 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/111/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: BerCar s.r.o., Galvániho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 31 403 743, práv. zast. AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o, Kmeťová 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, práv. zast. advokátom - JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 301,96 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 301,96 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 301,96 € od 29.04.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 24.07.2019 domáhal zaplatenia sumy vo výške 301,96 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 12.12.2017 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle U. U., A.: W., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: TAMER s.r.o., sídlo: Zafírová 3072/12, Chorvátsky Grob, IČO: 35 898 097(ďalej aj len ako „poškodený“).Poškodený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla, č. poistnej zmluvy 6595277953. Poškodený hneď po poistnej udalosti túto žalovanému riadne a včas oznámil pričom, žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti 9565201652. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla AUDI A3, EVČ: SC427EK v dôsledku poistnej udalosti č.9565201652, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point, s.r.o., sídlo: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č.: 20786/V. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 3696,62 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 20171353. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa16.04.2018, žalovaným oznámené, že dňa 13.04.2018bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č.9565201652 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti č. 9565201652predstavuje sumu 3696,52EUR s DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 2578,56EUR s DPH. Celková nepriznaná suma po odpočítaní spoluúčasti je vo výške 301,96 EUR Táto nepriznaná suma vo výške 301,96EUR bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.04.2018.
3. Podľa vyjadrenia likvidátora: „Oprava v nezmluvnom, neznačkovom servise. Priznané do výšky kontrolnej kalkulácie. Ceny dielov priznané. Skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení
č. 8013845770 uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má žalobca nárok. Žalobca poukázal na znenie ust. § 797 ods.2 Občianskeho zákonníka: „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“ Podľa vyššie uvedeného ustanovenia právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poškodený resp. žalobca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Vzhľadom k vyššie uvedenému je zrejmé, že medzi poškodeným a žalovaným je zmluvný vzťah, na základe ktorého bola medzi nimi dojednaná povinnosť žalovaného poskytnúť poistné plnenie v dojednanom rozsahu, ak dôjde k poškodeniu, zničeniu motorového vozidla AUDI A3, EČV: SC427EK alebo jeho obvyklej výbavy akoukoľvek udalosťou s výnimkou výluk výslovne uvedených vo všeobecných zmluvných podmienkach alebo v príslušných zmluvných dojednaniach. Žalobca poukázal aj na Zmluvné dojednania pre Havarijné poistenie motorových vozidiel Autokomplet č. 911, čl. IX bod 1 pola ktorého, Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.“ V zmysle čl. IX bod 1 písm. c) VPP: „Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerané náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovené poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácii nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH.“
4. Žalobca má za to, že zo strany žalovaného došlo ku kráteniu poistného plnenia nedôvodne. Žalovaný udáva, že výšku poistného plnenia stanovil na základe kontrolnej kalkulácie, avšak zo Zmluvných dojednaní, ani z poistnej zmluve nie je zrejmé, čo sa rozumie pod pojmom kontrolná kalkulácia, z akých vstupných údajov žalovaný pri výpočte nákladov vychádza. Ide teda o neurčitý a nezrozumiteľný pojem. Keďže zmluvné dojednania, ktoré formuloval žalovaný neobsahujú definíciu pojmu kontrolná kalkulácia, ide teda o neurčitý pojem pripúšťajúci rôzny výklad a preto treba predmetný výraz vykladať v prospech žalobcu. Primerané náklady v danom prípade predstavuje faktúra žalobcu za opravu vozidla. Z predmetnej faktúry je možné zistiť, že žalobca pri oprave vozidla postupoval tak aby bolo vozidlo prevádzky schopné a v stave ako pred poistnou udalosťou. Žalovaný udáva, že krátil poistné plnenie za lak, avšak nie je zrejmé čo konkrétne táto krátená položka zahrňuje. Žalovaný teda porušil svoju primárnu povinnosť vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti, jeho závery nie sú riadne odôvodnené. Z oznámenia o poistnom plnení nie je zrejmé za čo konkrétne bolo poistné plnenie krátené. Z oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný rozlišuje servisy na zmluvné, nezmluvné, autorizované a neautorizované, pričom poistné plnenie kráti z dôvodu, že oprava vozidla prebehla v servise nezmluvnom, neautorizovanom. Konanie žalovaného, pri ktorom servisu kráti poistné plnenie za opravu vozidla len z dôvodu, že oprava prebehla v neautorizovanom servise je porušovaním hospodárskej súťaže, pretože neautorizovanému servisu je poskytnuté nižšie plnenie za opravu ako servisu autorizovanému, a to len preto, že je neznačkovým servisom, hoci previedol rovnako kvalitnú opravu ako servis autorizovaný. Žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka" majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Máme za to, že rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone ani v európskej legislatíve. Ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť, potom poskytuje rovnako kvalitné služby ako servis „značkový“ a jeho návšteva nesmie viesť ku zníženiu poistného plnenia zo strany poisťovní.
5. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 14.08.2019 platobný rozkaz, sp. zn.: 8Up/884/2019 - 20, ktorým zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu na zaplatenie istina 301,86 Eur , úrok z omeškania 9,00 % ročne zo sumy 301,96 Eur od 29.04.2018 do
zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 99,78 Eur a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.
6. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V odpore podanom žalovaný uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené máme za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ V tomto smere máme za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu Škodovej udalosti 1, Škodovej udalosti 2 a Škodovej udalosti 3 (ďalej spolu škodové udalosti) a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodových udalostí zo strany Poškodeného 1 a Poškodeného 2. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce. Zároveň Žalovaný poukázal na zmätočnosť žaloby Žalobcu, nakoľko Žalobca v Žalobe uvádza, že opravu MV vykonala spoločnosť H Point s.r.o., pričom Faktúra za opravu MV bola vystavená Žalobcom.
7. Ku vecnej legitimácií subjektov žalovaný uviedol, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3 Cdo 192/2004 „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, Poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje Žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ vyplýva, že nakoľko Poškodený predstavoval dlžníkov Žalobcu, nemohol zo Žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len ,,ZoPP“). Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávky Žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
8. Ku zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008 „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia,
avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poškodeným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany Poškodeného, ktoré Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný. Súčasne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaných predmetov zrealizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že Poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči Žalovanému. Pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo strany Žalobcu voči Poškodenému za opravu MV, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade, absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. ZoPP, nakoľko z textu samotného postúpenia vyplýva, že Poškodený postupuje pohľadávku, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok Poškodeného.
9. K poistnému plneniu žalovaný uviedol, že vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení poukazujeme na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení, v ktorom sa uvádza, že Žalovaný priznáva náklady na opravu stanovené kontrolnou kalkuláciou, po zohľadnení skutočnosti, že oprava bola vykonaná v nezmluvnom, neznačkovom servise. Vzhľadom k uvedenému máme za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany Žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté Žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
10. Žalovaný ako prílohu odporu predložil aj kalkulácia č. 9565201652.
11. Vo vyjadrení k odporu žalobca upozornil na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa výkladu kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 OZ (bližšie rozsudok NS SR, sp.zn. 1Cdo/152/2009 zo dňa 27.01.2011). Poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade, ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Z uvedeného je zrejmé, že k naplneniu dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené nasledujúce podmienky jednak vedomé porušenie povinností, jednak to, že porušenie týchto povinností uvedených v zákone, resp. v poistných podmienkach majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. V prípade vedomého porušenia povinnosti jedná sa o také porušenie povinnosti, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že ju vzhľadom na okolnosti prípadu mohol splniť. Tu je potrebné skúmať dve roviny: vedomosť poisteného o existencii určitej povinnosti, ktorej dodržiavanie sa od neho vyžaduje vedomosť poisteného o tom, že určitú povinnosť porušuje. Dôkazné bremeno prechádza na žalovaného z dôvodu kráteného poistného, keďže z toho majú priaznivé dôsledky. Žalovaný krátil poistné plnenie,, ktoré v Oznámení o poistnom plnení len stroho uviedol: „ Oprava v nezmluvnom, neznačkovom servise. Priznané do výšky kontrolnej kalkulácie. Ceny dielov priznané.“ Listom zo dňa 16.04.2018. Daný dôvod nie len že nie je v súlade s citovaným § 799 ods. 3 OZ, ale je aj nepreskúmateľný. Žalovaný musel preukázať dôvodnosť krátenia už pri ukončení šetrenia t.j,. listom zo dna 16.04.2018. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.
12. K náležitostiam žaloby žalobca uviedol, že Ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať nás ako zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné plnenie, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom. Sme presvedčení, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa § 132 CSP sme si splnili. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo
bolo v jej dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. Dokonca samotný žalovaný z danej poistnej udalosti aj plnil, čo znamená, že daný nárok uznal.
13. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žaloba uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poistený, resp. žalobca, na základe uzatvorenej poistnej zmluvy so žalovaným. Žalovaný sa svojimi tvrdeniami opakovane pokúša odpútať pozornosť od základu nároku žalobcu, ktorý je jasný a preukázaný. Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poistený (poškodený poistnou udalosťou) mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia. Nárok na poistného plnenia, vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu kto a ako (tj. platobné miesto) uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Sme toho názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení Občianskeho zákonníka. Uvádzame, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 26.02..2019, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu, preto považujeme námietku žalovaného bez právneho alebo skutkového významu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpili svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný. Žalovaný v podanom odpore ďalej namieta predloženú zmluvu o postúpení pohľadávky a považuje ju za absolútne neplatnú, z dôvodu, že podľa žalovaného predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka veriteľa a nie záväzok dlžníka, čo považuje v rozpore v § 524 OZ.
14. K postúpeniu pohľadávky ako takej a jej existencii žalobca uviedol, že Postupca postúpil na žalobcu nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti. Ako sme už vyššie uviedli, nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škodovej/poistnej udalosti. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, tj. je možné ho platne postúpiť. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho
predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva (creditor posterior in prioris creditoris locum succedit). Zákon pripúšťa dokonca aj postúpenie budúcej pohľadávky. Argumentácia žalovaného nemá oporu v zákone, práve naopak postup žalobcu zákon plne podporuje, a je v jeho súlade. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, tj. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný a súdmi akceptovateľný. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky (§ 36 OZ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku. Poukazujeme aj na skutočnosť, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.
15. Žalobca uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného ,že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný, a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle §524 OZ: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom, tj. TAMER s.r.o. a postupníkom (žalobcom) zo dňa 27.04.2018 obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti). V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle §34 a nasl. OZ v platnom znení. Máme za to, že predmet ZoPP je jasne špecifikovaný v čl. I ZoPP a to identifikáciou postupovanej pohľadávky čo do dôvodu (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku poistnej udalosti) a rovnako tak aj do výšky ((presné vyčíslenie krátenej sumy). Na základe uvedeného, považujeme predmetné tvrdenia žalovaného, ako aj námietku aktívnej legitimácie žalobcu, za irelevantné.
16. Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodne, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol
dôkazne bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť poistné plnenie iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné. 17. Žalobca zároveň navrhol aby bolo predmetné konania prejednané na Okresnom súde Košice I. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I.
18. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2020 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného dňa 15.10.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní. Žalobca zároveň predložil kalkuláciu opravy žalobcu a poukázal na skutočnosť, že cena práce bola vo výške 23,- Eur za hodinu a pri lakovacích prácach bola výška ceny práce 25,- Eur za hodinu.
19. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:
20. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 12.12.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle U. U., A.: W., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo žalobcovi poškodenému: TAMER s.r.o., sídlo: Zafírová 3072/12, Chorvátsky Grob, IČO: 35 898 097. Predmetná škodová udalosť bola nahlásená poškodeným u žalovaného, kde má poškodený uzatvorené havarijné poistenie a žalovaný ju zaregistroval pod č. 9565201652. Poškodený si dal opraviť vozidlo v autoservise : BerCar s.r.o., Galvániho 14, 821 04 Bratislava, IČO: 31 403 743. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli vo výške 3696,62 Eur s DPH, resp. 3080,52 bez DPH, ktoré boli následne uplatnené u žalovaného faktúrou č.20171353. Žalobcovi bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 16.04.2018 oznámené, že bolo dňa 13.04.20185 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565201652 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodenej v dôsledku poistnej udalosti č. 9565201652 predstavovala 3080,52 bez DPH. Suma uznaná žalovaným bola iba 2578,56 EUR. Po odpočítaní spoluúčasti vo výške 200,- Eur bola suma neuznaná žalovaným vo výške 301,96 Eur. Táto nepriznaná suma vo výške 301,96EUR bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 27.04.2018.
21. Likvidátor sa k osobitostiam likvidácie vyjadril tak, že oprava bola vykonaná v nezmluvnom, neznačkovom servise a poistné plnenie bolo priznané do výšky kontrolnej kalkulácie.
22. Medzi stranami bolo sporné to, či návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP, či splnomocnenie udelené žalobcom v konaní je platné ako aj dôvody krátenia poistného plnenia.
23. Podľa ust. § 129, ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
24. Podľa ust. § 132 CSP, (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.(2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
25. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. § 132 CSP nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a uplatneného nároku dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil faktúru, č. 20171353 oznámenie o poistnom plnení, zmluvu o postúpení pohľadávky ako aj Zmluvné dojednania pre Havarijné poistenie motorových vozidiel Autokomplet č. 911.
26. Súd taktiež poukazuje na ust. § 129 CSP, ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné resp. vykonať dokazovanie o skutočnostiach, ktoré považuje súd za sporné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení CSP o
náležitostiach žaloby (§ 132 CSP a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo k škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj čísla oboch poistných udalostí pod ktorými žalovaná poistné udalosti zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy.
27. Zmätočnosť na ktorú poukázal žalovaný a ktorá sa týkala skutočnosti, že poškodený si dal opraviť motorové vozidla v autoservise H Point, s.r.o., sídlo: Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, považuje súd len za chybu v písaní keďže zo všetkých príloh predložených žalobcom (faktúra, plná moc, zmluva o postúpení pohľadávky oznámenie o poistnom plnení) vyplýva, že oprava bola vykonaná v autoservise u žalobcu.
28. Medzi stranami bola ďalej sporná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby ako aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd má za to, že žalobcom doložená zmluva o postúpení pohľadávok má zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluvy sú v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa § 524 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby v časti uplatneného nároku vo výške 301,96 Eur, z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 27.04.2018 medzi postupcom, TAMER s.r.o., sídlo: Zafírová 3072/12, Chorvátsky Grob, IČO: 35 898 097 , a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 301,96 Eur a prísl. , čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným už dlžníkom( poisťovňou - žalovaným).
29. Podľa ust. § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
30. Podľa ust. § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
31. Podľa ust. § 791 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie
osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.
32. Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
33. Podľa ust. § 797 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
34. Podľa ust. § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede ( § 793) bolo určené nižšie poistné.
35. Podľa ust. § 799 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
36. Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
37. Podľa ust. § 809 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.
38. Podľa článku IX, ods. 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel (ďalej ako „ZD“) , Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu podľa tohto článku alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného vozidla, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty vozidla v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.
39. Podľa článku IX, ods. 2 1 ZD, Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerane náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložene náklady na náhradne diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. V nákladoch na prácu a lakovanie v autorizovaných opravovniach sa zohľadňuje hodinová sadzba opravovne v danom regióne pre príslušný typ a značku, ktorých kvalita práce a technologické vybavenie zodpovedá normatívom stanoveným výrobcom pre jednotlivé typy vozidiel v opravovniach SR. Za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla. b) Pri zmluvných opravovniach poisťovne, akceptuje poisťovňa dojednanú výšku normohodiny, pri použití predpísanej technológie opravy MV
výrobcom a za použitia náhradných dielov, ktorých kvalita je na úrovni náhradných dielov originálnych alebo aftermarketov (v náväznosti na dobu prevádzky vozidla). Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (čl. XV ods. 26) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradne diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov k oprave poškodeného vozidla a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistné plnenie v časti položky za náhradne diely. c) Pri opravách v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach sa za primerane náklady na opravu poškodeného vozidla budú považovať náklady stanovene poisťovňou po zdokladovaní rozsahu poškodenia vozidla. O týchto nákladoch bude poistený informovaný písomnou formou. V kalkulácií nákladov na opravu v nezmluvných, neautorizovaných opravovniach bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH. d) Pri výpočte plnenia nákladov na opravu rozpočtom bez predloženia účtovných dokladov, sa vychádza zasadne z kalkulácie nákladov na opravu MV vyhotovenej poisťovňou po obhliadke MV. Pri výpočte nákladov na opravu rozpočtom je výška sadzby normohodiny prác stanovené sumou 10,00 EUR/hod. V rámci nákladov na náhradné diely sú do výpočtu zarátavané ceny alternatívnych náhradných dielov, pokiaľ sú dostupné na trhu v SR. V prípade, že alternatívny diel sa nevyrába, poisťovňa uplatní pri výpočte poistného plnenia zrážku 20 % z ceny originálneho náhradného dielu. Po doložení dokladov preukazujúcich originalitu, kvalitu a nákup náhradných dielov (čl. XV ods. 26) a po ich preverení poisťovňa posúdi možnosť doplatku za položku náhradne diely podľa výsledku preverenia originality a kvality použitých náhradných dielov k oprave poškodeného vozidla a v závislosti od výsledku preverenia doplatí poistne plnenie v časti položky za náhradne diely. V kalkulácií nákladov na opravu rozpočtom bude maximálne akceptovaná výška normohodiny na 25 EUR bez DPH.
40. Medzi stranami boli ďalej sporné dôvody krátenia poistného plnenia. Žalovaný v predloženom výpočte uvádza ako dôvody krátenia poistného plnenia priznanie ceny práce v nezmluvnom, neznačkovom servise len do výšky kontrolnej kalkulácie. Krátenie poistného plnenia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach. Žalovaný nepreukázal súdu, že by jednoznačne určil poškodenému opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. V zmysle čl. IX bodu 4. ZD poisťovňa má právo určiť opravovňu, v ktorej sa má oprava vykonať. Určenie opravovne zo strany poisťovne - žalovaného je formulované fakultatívne, t. j . ide o práve poisťovne určiť opravovňu, žalovaný však využitie tohto svojho právo nepreukázal.
41. Súd nepovažuje za dôvodné ani krátenie poistného plnenia z dôvodu priznania do výšky kontrolnej kalkulácie. Žalovaný však neuviedol s akým kalkulačným programom použil pri vypracovaní kontrolnej kalkulácie, žalovaný len s podaným odporom predložil kalkuláciu nákladov na opravu vypracovanú systémom Audatex. V ZD však konkrétne určený kalkulačný program nie je. Ak aj v zmluvných dojednaniach je uvedené, že účelnosť vynaložených nákladov na náhradné diely sa posudzuje tak, že sa porovná s kalkulačným programom nákladov na opravu, pokiaľ nie je uvedené, o aký kalkulačný program, s akými vstupnými údajmi sa jedná, je takéto dojednanie neurčité a v tejto časti neplatné a to aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka (z rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 9C/212/2014 zo dňa 29.07.2015). Ak aj žalovaný náhradu škody vyčíslil použitím systému Audatex, ide o program vytvorený poisťovňou, do ktorého táto môže zasahovať, preto kalkuláciu vyhotovenú týmto systémom nie je možné považovať za objektívnu.
42. Porovnanie s kalkulačným programom sa však v zmysle ZD vzťahuje len na autorizované opravovne (viď čl. IX, bod 2a ZD) . V tomto prípade však samotný žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, že oprava bola vykonaná v nezmluvnom, neznačkovom servise čo zakladá použitie čl. IX bod 2c) ZD, podľa ktorého žalovaný prizná výšku normohodiny na 25 Eur bez DPH. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2020 predložil žalobca kalkuláciu nákladov opravy z ktorej vyplýva, že žalobca účtoval za normohodinu práce 23,- Eur a za Nh lakovacích prác 25,- Eur. Žalobca predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla. Preto ak žalovaný neuznal náklady za prácu vo výške 23,- Eur, resp. 25,- Eur pri lakovacích prácach, nepostupoval v súlade s vlastnými poistnými podmienkami. Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný teda nezohľadnil výšku normohodiny práce ktorá bola v súlade so zmluvnými dojednaniami.
43. Zároveň neobstojí krátenie poistného plnenia z dôvodu opravy v nezmluvnom, neznačkovom servise ako to uvádza žalovaný v oznámení o poistnom plnení. To, že poškodený si dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť u žalobcu, ktorého autoservis žalovaný radí medzi „nezmluvné“ , nemôže mať
vplyv na výšku vyplatenej náhrady škody. Všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou ( čl. 101 ods.3 zmluvy o fungovaní EU). Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Nie je možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať niektorý zo servisov, keďže podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ č.330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní čl.101 ods.3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a nariadení komisie EÚ č.461/2010 z 27.5.2010. Ak servis má určitú sumu za normohodinu, ktorú si určí v súlade s právom podnikať a dôjde k poistnej udalosti, aby túto znížil len preto, že poisťovňa prepláca len do určitej výšky normohodinu. Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Ak má daný servis povolenie vykonávať opravárenskú činnosť môže poskytovať rovnako kvalitné služby ako akýkoľvek iný servis. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami.
44. Aj v zmysle konštantnej judikatúry je potrebné na poistné zmluvy hľadieť ako na spotrebiteľské zmluvy, to znamená, že spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah. Preto na tieto typy zmlúv je potrebné aplikovať osobitnú právnu úpravu ako aj osobitné pravidlá výkladu jednotlivých ustanovení poistných podmienok. Zmluvná podmienka, ktorou poisťovňa zaväzuje poškodeného k oprave v určenom autoservise ,je obmedzujúca tým, že obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahov . Takáto zmluvná podmienka je preto neprijateľná, pretože spotrebiteľ je viazaný, aby kúpou služby u dodávateľa v prípade poškodenia vozidla si zakúpil aj ďalšiu službu a to v ním určenou autoservise.
45. Na základe vyššie uvedeného má súd za to, že krátenie poistného plnenia nemá oporu v zákone ani v poistných podmienkach žalovaného. Žalobca (resp. jeho právny predchodca) riadne predložil ku poistnej udalosti faktúru, ktorá predstavuje konkrétne náklady, ktoré bol poškodený nútený vynaložiť na opravu motorového vozidla.
46. Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
47. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
48. Z dôvodu, že súd má za to, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej udalosti, predložením faktúry č. 20171353, vo výške 3696,62 Eur. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle §797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti čo pri skončení šetrenia poistnej udalosti dňa 13.04.2018, je deň 29.04.2018 dňom kedy sa žalovaný dostal do omeškania.
49. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
50. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
51. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).