Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/208/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci žalobkyne: G.. R. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Č.. F. XXXX/XXX, Bratislava, právne zastúpená JUDr. Ľubomírom Hlbočanom, advokátom, Vajnorská 20, Bratislava, proti žalovaným : 1/ B.. G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom U.. T. X/ B, R., 2/ B.. E. T., nar. XX.XX.XXXX, Č.. F. XXX, Bratislava, 3/ B.. E. U., nar. XX.XX.XXXX, W. L. X, R., 4/ B.. G. T., nar. XX.XX.XXXX, B. R.K. XX, R. všetci právne zast.: Advokátska kancelária Zelemová & Stankovianska, Heydukova 16, Bratislava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalovaných 1, 2, 3 a 4 proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 16. 5. 2018 č.k. - 677, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach p o t v r d z u j e. Žalobkyňa m á voči žalovaným 1, 2, 3 a 4 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1/ Uvedeným (v poradí druhým) rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe žalobkyne a rozhodol o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva (teraz už len) so žalovaným 2, a to tak, že :

- I. Podielové spoluvlastníctvo G.. R. I., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 2/4 k celku a B.. E. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 1 k celku k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. úz. Q. R., obec R. - m. č. Q. R., okres R. B., vedených Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, všetko parcely reg. "C“- parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parcele č. XXXX, parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc, č. XXXX, parc. č. XXXX/X o výmere XXX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc, č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere X G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere X G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. XXXX/X o výmere X G.X, záhrady, parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XXX G.X, záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, záhrady, parc.č. XXXX/X o výmere XX G.X, záhrady, parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, záhrady a parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, záhrady s a z r u š u j e;

- II. do výlučného vlastníctva žalobkyne G.. R. I., rod. G., U.. XX.XX.XXXX, prikázal v celosti t. j. v 1/1 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Záhorská Bystrica, obec R. - m. č. Q. R., okres R. B., vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, všetko parc, reg.

"C"- parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parcele č. XXXX, parc č. XXXX o výmere XXX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc, č. XXXX/X o výmere 65 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, záhrady, parc, č. XXXX/X o výmere XX G.X, záhrady, parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, záhrady a novovytvorená parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, v zmysle geometrického plánu č. 19C79/01/01 zo dňa 10.07.2008 vypracovaného B.. Š. Š., overeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. XXXX/XX zo dňa 22.08.2008 a parc. reg. "C" č. XXXX o väčšej výmere XXX G.X ako pôvodná, záhrady, ako to vyplýva z geometrického plánu č. XXCXX/ XX/XX zo dňa 10.07.2008 vypracovaného B.. Š. Š., overeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. 2145/08 zo dňa 22.08.2008;

- III. do výlučného vlastníctva žalovaného v 2/ rade B.. E. T., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, prikázal v celosti t.j. v 1/1 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. R., obec R. - m. č. Q. R., okres R. B., vedené Okresným úradom R., katastrálnym odborom na LV č. XXXX, všetko parcely reg. "C"- parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. č. XXXX, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere X G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere X G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere X G.X, záhrady, parc, č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, záhrady, parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, záhrady a na základe geometrického plánu č. zo dňa 10.07.2008 overeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. XXXX/XX zo dňa 22.08.2008, parc. reg. "C" č. XXXX/X o zmenenej výmere XXX G.X, záhrady, vypracovaného B.. Š. Š.;

- IV. do podielového spoluvlastníctva žalobkyne G.. R. I., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 2/4 k celku a žalovaného v 2/ rade B.. E. T., A.. T., nar. XX.XX.XXXX, v podiele 2/4 k celku súd prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. R., obec BA - m. č. Q. R., okres Bratislava IV, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere XX G.X, a parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere XXX G.X, zastavané plochy a nádvoria ako to vyplýva z geometrického plánu č. 19C79/01/01 zo dňa 10.07.2008 overeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. XXXX/XX zo dňa 22.08.2008, vypracovaného B.. Š.F. Š..

- V. Geometrický plán č. 19C79/01/01 zo dňa 10.07.2008 overený Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. XXXX/XX zo dňa 22.08.2008, vypracovaný B.. Š. Š., tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku.

- VI. Súd prvej inštancie návrh žalovaných v 1/, 2/, 3/, 4/ rade na prerušenie konania doručený súdu dňa 27.10.2017 zamietol.

- VII. Konanie voči žalovaným v 1/, 3/, 4/ rade zastavil.

- VIII. Súd prvej inštancie priznal žalobkyni voči žalovaným v 1/, 2/, 3/, 4/ rade nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

- IX. Súd priznal žalobkyni voči žalovaným 1, 2, 3 a 4 nárok na náhradu trov odvolacích konaní v zmysle rozhodnutí Krajského súdu v Bratislave č.k. - 337 zo dňa 30. 11. 2010 a rozhodnutím č.k. - 508 zo dňa 27. 4. 2016 v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní uhradiť spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

- X. Súd prvej inštancie priznal žalovaným 1, 2, 3 a 4 spoločne a nerozdielne voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacích konaní v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č.k. zo dňa 25. 2. 2014 a č.k. zo dňa 24. 6. 2015 v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

- XI. Žalovaní 1, 2, 3 a 4 sú povinní nahradiť Slovenskej republike na účet Okresného súdu Bratislava IV trovy štátu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 2/ V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že sa žalobou doručenou súdu dňa 21.06.2001 ešte pôvodní žalobcovia domáhali zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v kat. úz. Q. R., obec R. - m. č. Q. R., okres Bratislava IV, vedených na Okresnom úrade Bratislava IV, odbore katastrálnom na LV č. XXXX a to parciel č.: parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, zastavané plochy a

nádvoria, parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XXX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere X G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere X G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere X G.X, záhrady, parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere XXX G.X, záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, záhrady, parc. č. XXXX/X o výmere XX G.X, záhrady, parc.č. XXXX/X o výmere XX G.X, záhrady, parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, záhrady a parc. č. XXXX o výmere XXX G.X, záhrady. Parcela č. XXXX zostane naďalej v podielovom spoluvlastníctve žalobcov a žalovaných. Súd prvej inštancie IV vydal vo veci samej dňa 10.08.2009 rozsudok, ktorým žalobu zamietol. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že ako predbežnú otázku riešil existenciu spoluvlastníctva či vlastníctva k žalovaným nehnuteľnostiam, pričom na základe predložených dôkazov dospel k záveru, že v r. 1923 bol na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 03. 1923 založený právny vzťah bývalých spoluvlastníkov o reálnom užívaní spoluvlastníctva, čo už bolo konštatované v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. . Vychádzal tiež z rozhodnutia č. 911/1932 Úr. zb. rozhodnutí Najvyššieho súdu ČSR, podľa ktorého v dlhotrvajúcom stave držby a užívania nehnuteľností zapísaných do pozemkovej knihy na mená spoluvlastníkov v ideálnych podieloch, podľa ktorého majú určití spoluvlastníci určité časti z týchto nehnuteľností vo výlučnej držbe a užívaní, treba vidieť dohodu strán o deľbe, prípadne o zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníctva; takáto dohoda môže byť uzavretá aj mlčky (konkludentne). Takúto dohodu strán o držbe je nutné podľa názoru súdu prvého stupňa vidieť ako dohodu nielen o držbe a užívaní, ale aj čo do vlastníckeho práva. Z čoho vyplýva, že v čase podania návrhu v predmetnej právnej veci preto už neexistovalo spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX, pretože tieto boli už reálne rozdelené. Dospel tak k záveru, že v danom prípade neexistuje spoluvlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam tak, ako je zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, pretože pokiaľ bola spoločná nehnuteľnosť reálne rozdelená do vlastníctva bývalých spoluvlastníkov aj mlčky uzavretou dohodou, nemožno sa už úspešne domáhať zrušenia spoluvlastníctva, keď toto už neexistuje. Geometrický plán, ktorý vypracoval B.. R. v r. 1937 bol potvrdením dohody, ku ktorej došlo medzi spoluvlastníkmi ešte v r. 1923. V roku 1923 podľa zistených skutočností prišlo k dohode o rozdelení sporných nehnuteľností, kedy predmetnou zmluvou sa predali reálne podiely, pričom išlo o reálnu deľbu, nielen čo do držby, ale aj do vlastníctva. Z toho dôvodu bol vypracovaný aj geometrický plán B.. M. R. zo dňa 17.06.1937, ktorý však nedopatrením nebol predložený na zápis a následne prišlo k ďalším nezrovnalostiam v zápise v katastri nehnuteľností. Na základe uvedeného bola žaloba podaná nedôvodne a preto ju zamietol. 3/ Na základe odvolania žalobcov Krajský súd v Bratislave Uznesením č. k. -337 zo dňa 30.11.2010, rozsudok súdu prvého stupňa sp. zn. zo dňa 10.08.2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia odvolací súd uviedol, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil, keď žalobu zamietol, dospejúc k záveru o neexistencii podielového spoluvlastníctva účastníkov. Odvolací súd preto prvostupňový rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podali žalovaní dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24. 6. 2015, sp. zn. Uznesenie Krajského súdu v Bratislave z 30. 11. 2010, č. k. -337 zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Odvolací súd opätovne Uznesením č. k. -508 zo dňa 27.04.2016 zrušil rozsudok okresného súdu zo dňa 10.08.2009 a uviedol, že podľa jeho názoru medzi stranami sporu naďalej existuje spoluvlastnícky vzťah k označeným nehnuteľnostiam. Uviedol, že v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa rozhodnúť o žalobkyňou navrhnutej zmene žalobného petitu, a následne konať o návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Bude nutné doplniť dokazovanie zisťovaním okolností aktuálneho užívania nehnuteľností, tiež prípadným znaleckým dokazovaním - či už geodetom - za účelom vypracovania geometrického plánu, pokiaľ by geometrický plán znalca B.. Š. už nebol pre potreby rozhodnutia veci vhodný, keďže vyporiadanie spoluvlastníctva navrhuje žalobkyňa vykonať reálnym rozdelením nehnuteľností (s výnimkou parc.č. XXXX/X a parc .č. XXXX/X), ktoré sa javí byť v záujme konečného vyriešenia rozporov medzi stranami sporu ako najvhodnejšie. Podľa výsledkov dokazovania za predpokladu zistenia prípadných rozdielov vo výmerách parciel, ktoré by boli predmetom rozdelenia, súd prvého stupňa zváži potrebu zisťovania ceny nehnuteľností, pokiaľ by si vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu vyžadovalo aj vyplatenie primeranej náhrady. Voči

rozhodnutiu krajského súdu podal žalovaný v 2 rade elektronicky dňa 24.07.2016 dovolanie, ktoré bolo doplnené v listinnej podobe dňa 26.07.2016. V odôvodnení dovolania žalovaný 2 uviedol, že odvolací súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby žalovaný 2 uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. k. -565 zo dňa 24.05.2017 dovolanie odmietol podľa . V odôvodnení uviedol, že dovolanie smeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, proti ktorému nie je dovolanie podľa prípustné, nejde o rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej ani o rozhodnutie, ktorým sa konanie (o veci vymedzenej žalobou) končí. Najvyšší súd zároveň v rozhodnutí priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie. 4/ Nakoľko počas konania došlo k úmrtiu žalobcu B. G. (dňa 28.08.2009), ktorého právnym nástupcom sa stala žalobkyňa G.. R.F. I., rod. G., rozhodol prvostupňový súd o zmene petitu žaloby rozhodnutím č. k. -571 zo dňa 11.08.2017, na základe návrhu žalobkyne zo dňa 19.10.2010, tak. že pripustil zmenu petitu v znení navrhovanom žalobkyňou. Po vrátení spisu z dovolacieho súdu bola dňa 27.10.2017 súdu doručená žiadosť právneho zástupcu žalovaných o odročenie pojednávania vytýčeného na termín 15.11.2017 bez konania v merite veci, ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní a zároveň návrh na prerušenie konania. Podanie právna zástupkyňa žalovaných odôvodnila tým, že na Okresnom súde Bratislava IV prebieha súdne konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX, kat. úz. Záhorská Bystrica, pod sp. zn. , s totožnými stranami sporu ako je konanie sp. zn. , avšak v danom konaní vystupujú žalovaní a žalobcovia na opačných stranách sporu. Žalovaní ďalej uvádzajú, že proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorým bolo rozhodnutie krajského súdu č. k. -508 zo dňa 27.04.2016 a proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, č k. -508 zo dňa 27.04.2016 podali ústavnú sťažnosť podaním zo dňa 03.08.2017, o ktorej nebolo doposiaľ rozhodnuté. Vzhľadom na uvedené žiadal právny zástupca žalovaných v podaní ospravedlniť svoju neúčasť a neúčasť žalovaných na pojednávaní, vytýčenom na termín 15.11.2017 a zároveň žiadal, aby súd vydal uznesenie, ktorým konanie vo veci sp. zn. preruší do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. ako aj do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde Slovenskej republiky vo veci sťažnosti podanej žalovanými dňa 03.08.2017. Žalobkyňa nesúhlasila s prerušením konania, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , ako aj v konaní o vyššie uvedenej ústavnej sťažnosti sa nerieši žiadna otázka, ktorá by mala vplyv na konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX pre kat. úz. Záhorská Bystrica. Návrh na prerušenie konania žiadala zamietnuť. Vo vyjadrení žalobkyňa zároveň uviedla, že z dôvodu správania na strane žalovaných, došlo k tomu, že žalovaní v 1/, 3/ a 4/ rade už nie sú spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti a spoluvlastníkom predmetnej nehnuteľnosti so žalobkyňou je len žalovaný v 2/ rade, na základe darovacej zmluvy, uzatvorenej po začatí konania sp. zn. , na základe ktorej došlo k prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaných v 1/, 3/ a 4/ rade na žalovaného v 2/ rade. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa súdu oznámila, že berie žalobu proti žalovaným v 1/, 3/ a 4/ rade späť, a žiada voči nim konanie zastaviť a nepriznať im nárok na náhradu trov konania. 5/ Žalovaní vo vyjadrení zo dňa 13.11.2017 k vyjadreniu žalobkyne k podanému návrhu na prerušenie konania uviedli, že na svojom návrhu na prerušenie konania trvajú, nakoľko určovacou žalobou v konaní sp. zn. sa domáhajú, aby súd autoritatívne vyslovil, o aký právny vzťah k nehnuteľnostiam v skutočnosti ide, domáhajú sa ochrany jeho právneho postavenia, o ktorom by sa malo rozhodnúť ešte pred tým, než dôjde k porušeniu jeho vlastníckeho práva, čo by bezpochyby nastalo iným vyporiadaním, než je terajší právny stav, neevidovaný v katastri nehnuteľností. V podaní zároveň opätovne poukazujú na podanie ústavnej sťažnosti voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.05.2017 a rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave, č k. -508 zo dňa 27.04.2016. Na pojednávaní konanom dňa 15.11.2017, navrhol právny zástupca žalobkyne rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie z dôvodu neprítomnosti právneho zástupcu žalovaných a žalovaných na pojednávaní. Právny zástupca uviedol, že je toho názoru, že dôvody na prerušenie konania nie sú dané, pretože súd otázku vlastníckeho práva si môže vyriešiť v tomto konaní, zároveň uviedol, že súd v priebehu konania ex offo zisťuje pasívnu vecnú legitimáciu účastníkov. Keďže žalovaní v 1/, 3/ a 4/ rade previedli darovacou zmluvou svoje spoluvlastnícke podiely na žalovaného v 2/ rade, má súd pokračovať v konaní len so súčasným účastníkom, ktorý sa stal výlučným vlastníkom pričom sa jedná o obdobnú situáciu, ako by súd pokračoval s dedičom. Na základe uvedeného podal späťvzatie žaloby, avšak o späťvzatí žaloby nie je potrebné rozhodovať, pretože sa vychádza zo stavu, kto zostal účastníkom konania a kto stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, práve preto, že svoj spoluvlastnícky podiel previedol

darovacou zmluvou na iného účastníka konania. Právny zástupca žalobkyne ďalej uviedol, že v konaní na Okresnom súde Bratislava IV. sp. zn. žalovaní (tam v postavení žalobcov) prednášajú rovnaké tvrdenia ako v tomto konaní, t.j. že údajne v roku 1933-1935 došlo k vysporiadaniu vlastníctva. Zároveň predložil súdu oznámenie m. č. R. - Q. R. z ktorého vyplýva, že žalovaný v 2/ rade začal vykonávať prestavby na spoločnej nehnuteľnosti bez súhlasu spoluvlastníka a štátny stavebný dozor zistil, že neboli vydané žiadne stavebné povolenia. Žalobkyňa poukazovala na to, že nehnuteľnosti sa užívajú ako aj predtým, ako zomrel jej otec, ktorý začal tento spor. Žalovaný 2 si robí nadstavbu nad rodinným domom, avšak už touto stavbou zasahuje do spoločného dvora. Žalobkyňa na otázku súdu uviedla, že posudok, ktorý vypracoval B.. Š. je aktuálny, stav sa nezmenil, je toho názoru, že finančne nie je čo vyrovnať, pričom žalovaní by mali finančne vyrovnávať podiely jej, keďže užívajú viac zo spoločného vlastníctva, ale také vyrovnanie nežiada. 6/ Na pojednávaní konanom dňa 24.01.2018 súd prvej inštancie uznesením pripustil zmenu petitu na základe návrhu žalobkyne, doručenom súdu dňa 22.11.2017, ktorý bol podaný z dôvodu prevodu spoluvlastníckych podielov žalovaných v 1, 3 a 4 na žalovaného 2 darovacou zmluvou. Na základe podaného návrhu na zmenu petitu sa žalobkyňa v konaní domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 2. Na predmetnom pojednávaní zároveň súd prvej inštancie predložil žalobkyni návrhy žalovaných na vykonanie dokazovania zo dňa 19.01.2018. Z podania vyplýva, že žalovaní navrhujú súdu vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi: spisom Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. , sp. zn. , osvedčením urobeným B.. C. I., ktorý vypracoval znalecký posudok na ocenenie nehnuteľnosti č. j.: XX/X-XX zo dňa 21.01.1978 pre dedičské konanie po A. T., matke otca žalovaných. Žalovaní naďalej zotrvávajú na názore, že vyriešenie otázky existencie alebo neexistencie podielového spoluvlastníctva je zásadnou právnou skutočnosťou. Žalovaní sa až zo zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. k. -508 dozvedeli, že v tomto spore neuniesli dôkazné bremeno, na základe čoho ďalej v podaní žiadali o priestor na ďalšie dokazovanie a preukázanie svojich tvrdení, alebo o prerušenie konania do skončenia veci sp. zn. . Podstatnou skutočnosťou, ktorú súd musí riešiť, sú aj právoplatné rozhodnutia - rozsudok tunajšieho súdu č. k. -52 zo dňa 24.03.1997, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. -76, právoplatný dňa 15.07.1998. 7/ Právny zástupca žalobkyne predložil súdu na podporu svojich predchádzajúcich tvrdení návrh na kataster na zaregistrovanie zmluvy o zrušení podielového spoluvlastníctva medzi stranou starej matky O. G. ako právnej predchodkyni žalobkyne, a na druhej strane B.. Š. T., B.. G. T., B.. G. T., B.. E. T.. B.. E. U. všetci zast. C.. L. R.. Jedná sa o návrh na vklad vlastníckeho práva v katastri k.ú. Q. R., LV č. XXXX, parc. XXXX/X, orná pôda o výmere XXX G.X, pričom táto nehnuteľnosť bola nadobudnutá na základe kúpnej zmluvy z roku 1923 a v roku 2000 právni nástupcovia na strane T. uzavreli dohodu - zmluvu o zrušení podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti. K uvedenému bol pripojený geometrický plán, vypracovaný p. B.. F. pod č. XX/ XXXX s tým, že predmetom bolo vyporiadanie podielového spoluvlastníctvo, ktoré vzniklo na základe zmluvy z roku 1923 aj k tomuto pozemku. Podľa názoru žalujúcej strany sú podiely vypracované v znaleckom posudku vypracovanom B.. Š. čo do výmery rovnaké, aj vzhľadom na 2 parcely, ktoré zostávajú v spoluvlastníctve, pričom finančné vyporiadanie nie je potrebné. Právna zástupkyňa žalovaných opätovne poukazuje na správnosť rozsudku súdu prvého stupňa zo dňa 10.08.2009, ktorým bolo pôvodné znenie žaloby zamietnuté. Krajský súd v Bratislave svojím rozhodnutím, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa zaujal stanovisko o existencii podielového spoluvlastníctva bez vykonaného dokazovania, čím zmenil skutkový stav zistený Okresným súdom Bratislava IV. Právny zástupca ďalej uviedol, že konanie sp. zn. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bolo zastavené z dôvodu litispendencie. Žalovaní opätovne zastávajú názor že v zmysle zmluvy v roku 1923 došlo k reálnej deľbe, o čom svedčia ďalšie dôkazy, aj dôkaz, ktorý predložila protistrana ohľadne návrhu na vklad zo dňa 31.01.2000, sa odvoláva na zmluvu o zrušení podielového spoluvlastníctva nehnuteľností jej reálnym rozdelením v roku 1923. Ďalej právna zástupkyňa žalovaných uviedla, že v roku 1923, platilo pri výklade zmlúv vykladacie pravidlo cit.: “pri výklade zmlúv sa nelpie na slovnom znení výrazu, ale sa vyšetrí úmysel strán“. Právny zástupca žalobkyne vo svojej reakcii na vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaných uviedol, že pokiaľ ide o doplnenie dôkazov ako fotografií, poistnej zmluvy, tak toto nie sú doklady, ktoré by mohli osvedčovať že prišlo k zrušeniu podielového spoluvlastníctva. Do roku 1964 bola vedená pozemková kniha, od roku 1964 prevzala evidenciu nehnuteľností správa geodézie a kartografie. Žili právni predchodcovia účastníkov sporu B.. T. žil Y. G., ktorý bol starým otcom žalobkyne a zápisy vlastníckeho práva v pozemkovej knihe so zrušením podielov, neskôr prenesené do geodézie a kartografie nikdy nespochybňoval a takto bolo evidované spoluvlastníctvo právnych predchodcov týchto účastníkov konania a teda aj právni predchodcovia rešpektovali, že ide o spoluvlastníctvo, s tým, že si

dohodli spôsob užívania. Boli to žalobcovia, ktorí podali na tento súd žalobu aby súd určil, kto čo užíva. Tým potvrdili, že ide o spoluvlastníctvo a rozsudkom (v konaní sp. zn. ), ktorý bol potvrdený krajským súdom, súd potvrdil, ktoré časti kto užíva. Otec žalobkyne B.. G. v roku 2001 podal žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Zápisy v pozemkovej knihe, v stredisku geodézie a v katastri nikdy predchodcovia nespochybňovali. 8/ Podľa tvrdenia žalovaného 2 aj jeho právnej zástupkyne znalecký posudok B.. Š. nerešpektuje posudok B.. R. a ani zmluvu z roku 1923 a zároveň uviedol, že snahou žalobkyne je dominovať na dvore a zamedziť žalovanému 2 prístup a možnosť užívania záhrady. O užívaní predmetných nehnuteľností sa dopočul od svojho otca, ktorý uviedol ako sa čo užívalo a čo kto užíval, na základe čoho oslovil p. I. so žiadosťou o potvrdenie výrokov o užívaní vyslovených otcom žalovaného v osvedčení. Podaním doručeným súdu dňa 08.02.2018, predložila právna zástupkyňa žalovaných v súdom určenej lehote návrhy na doplnenie dokazovanie, v ktorom navrhovala vykonať dôkazy : Kúpnopredajná zmluva z roku 1923 (opätovne), najmä časť čl. V s možnosťou vyjadriť sa k výkladu použitých slov vo význame, aký mali v dobe jej spísania v r. 1923; obhliadka na mieste samom, kde by sa súčasne porovnal stav aktuálneho užívania nehnuteľností so stavom, ako bol uvedený v zmluve z roku 1923 a neskôr v geometrickom pláne, znalecký posudok B.. F. (opätovne), výsluch strany sporu B.. E. T. (žalovaný 2) na doplnenie skutkového stavu, ktorý vo svojich výpovediach pred posledným rozhodnutím odvolacieho súdu neuviedol; znalecký posudok B.. C. I. zo dňa 26.05.1991 a jeho dodatok zo dňa 05.12.1991, zapísanom v jeho znaleckom denníku pod č. XX/XX; Osvedčenie B.. Š. T., V.., ktoré je súčasťou spisu k č. k. ; Nález Okr. Lekárskej komisie z 27.3.1920; Živnostenský list C. T.; Súpis hostinských a výčapníckych živností v Záhorskej Bystrici; Objednávky nápojov u firmy STEINER ANTAL, Bratislava a EMANUEL MITTER, Stupava z roku 1922; kópia z mapy určeného operátu (E. č. listu 1-4-/24, 1-4-/42); Vyjadrenie súhlasu J. F. a jeho manželky M. F. s prevodom 1 parciel č. XXX, XXX, XXX; Kúpnopredajná zmluva zo dňa 14.3.1923; Výťah zo zápisnice pozostalostného pojednávania po nebohom C.. T. Čp. XX/ XXXX zo dňa 11.1.1936, strana 2, odsek II. Trpný stav; Uznesenie Okr. súdu v Bratislave Čd. 5701/48, Čd. 12648/37; Živnostenský list A. T.; Súpis hostinských a výčapníckych živností v Záhorskej Bystrici; GP Ing. L. Batisza z roku 1937; Znalecký posudok súdneho znalca B.. Š. F. zo dňa 18.06.1994; Znalecký posudok súdneho znalca B.. Š. F., č. XX XXX XXX/XX zo dňa 17.9.1999 a znalecký posudok č. X/XXXX; Osvedčenie súdneho znalca B.. C. I. zo dňa 15.11.2017; Znalecký posudok súdneho znalca B.. C. I. „Ocenenie nehnuteľností“, číslo Č. j.: XX/X-XX zo dňa 21.01.1978; Evidencia hostinských a výčapných živností; A. T. - Potvrdenie o návšteve kurzu; C. T. - Živnostenský list; Bločky za nákup tovaru; Poistná zmluva - A. T.; Domová kniha; Vysvedčenie o majetkových pomeroch - Š. T.; Vyjadrenie súhlasu zo dňa 16. apríla 1924 (bývalých vlastníkov); Výťah zo zápisnice pozostalostného pojednávania; Uznesenie zo dňa 4.10.1937 o zápise do pozemkovej knihy kat. úz. ZB; Uznesenie zo dňa 11.8.1948 o zápise do pozemkovej knihy kat. úz. ZB; Výpis z pozemkovej knihy; Nález Okr. Lekárskej komisie z 27.03.1920; Fotokópie korešpondencie; Fotokópie fotografií. Právny zástupca žalobkyne navrhol predmetné dôkazy zamietnuť. Krajský súd v Bratislave jednoznačne vyslovil právny názor, že ide o podielové spoluvlastníctvo, riešil predbežne otázku zmluvy z roku 1923, v ktorej uviedol, že ide o podiely na nehnuteľnostiach a je neudržateľné tvrdenie že v roku 1923 začalo zrušenie spoluvlastníctva ktoré sa malo udiať na základe geometrického plánu B.. R. v roku 1937. Žalovaný 2 stále užíva viac ako mu patrí. Žaloba je dôvodná s tým, že aj v zmluve v roku 1923 sa hovorí o podieloch. Súd prvej inštancie všetky predložené návrhy na doplnenie dokazovania vzhľadom na vyššie uvedené zamietol. 9/ Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie oprel o ust. § 136, ods. 1, ods. 2, § 137, § 139, ods. 1, ods. 2 , ods. 3, § 140, § 141 ods. 1, ods. 2, § 142 ods. 1, ods. 2, ods. 3, Obč. zák. Žalobkyňa žiadala v konaní zrušiť a vyporiadať podielové spoluvlastníctvo medzi ňou a žalovaným 2, k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v katastrálnom území Záhorská Bystrica, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX v zmysle vypracovaného znaleckého posudku súdneho znalca geodézia a kartografia, odvetvie geodézie, B.. Š. Š.: znalecký posudok č. X/XXXX, vypracovaný dňa 30.04.2008, a na základe geometrického plánu č. XXCXX/XX/XX zo dňa 10.07.2008 vypracovaného B.. Š. Š., overeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. XXXX/XX zo dňa 22.08.2008 tak, aby výmery podielov zostali rovnaké. Žalovaní so žalobou o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva tak, ako to navrhovala žalobkyňa nesúhlasili, nakoľko podľa ich názoru sa nejedná o podielové spoluvlastníctvo, ale žalované nehnuteľnosti sú reálne rozdelené už od roku 1923, kedy boli Kúpnopredajnou zmluvou prevedené na právnych predchodcov strán sporu a táto reálna deľba trvala až do podania žaloby, ktorá predmetnú deľbu spochybnila, čím došlo k vážnemu zásahu do vlastníckeho práva žalovaného v 2/ rade, zároveň bol porušený princíp právnej istoty, ktorá bola deklarovaná v rozsudku Okresného súdu Bratislava IV č. k. -52 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave č.k. - 76 zo dňa 15.

5. 1998. Žalovaní považujú uznesenie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 27.04.2016, č. k. -508, ktorým bol rozsudok prvostupňového súdu sp. zn. zo dňa 10.08.2009 zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie za nesprávny a ignorujúci nesporný stav reálnej deľby vyplývajúci z Kúpnopredajnej zmluvy a skutkového stavu nemenného od 14.03.1923 až doposiaľ. Podľa tvrdení žalovaných krajský súd tiež nerešpektoval právny názor dovolacieho súdu vyslovený v uznesení NS SR sp. zn. zo dňa 24.06.2015. Len právoplatné rozhodnutie vo veci určenia vlastníckeho práva odstráni nesúlad evidencie zapísaného vlastníctva sporových strán tohto súdneho konania k nehnuteľnostiam vedených na LV č. XXXX, kat. úz. Q. R., so skutočným právnym stavom vlastníctva účastníkov k daným nehnuteľnostiam. Súd prvej inštancie po zrušení veci a vrátení na ďalšie konanie v napadnutej časti opätovne vec prejednal, a to v intenciách zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu č. k. -508 zo dňa 27.04.2016 v zmysle (resp. ). Odvolací súd v rozhodnutí č. k. -508 zo dňa 27.04.2016 konštatoval, že je toho názoru, že medzi stranami sporu naďalej existuje spoluvlastnícky vzťah k označeným nehnuteľnostiam, ktorý vznikol Kúpnopredajnou zmluvou z r. 1923, uzatvorenou medzi právnymi predchodcami strán sporu, pričom geometrický plán vypracovaný B.. R. v r. 1937, o ktorý sa vo svojich vyjadreniach o reálnom rozdelení nehnuteľnosti opierajú žalovaní mal byť podkladom pre budúce rozdelenie nehnuteľnosti, ku ktorému rozdeleniu nedošlo z neznámych dôvodov. Vzhľadom na to, že prvostupňový súd je vo svojom rozhodnutí viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, pri rozhodovaní vo veci samej sa preto tento nezaoberal existenciou resp. neexistenciou spoluvlastníctva medzi stranami sporu, nakoľko odvolací súd vo svojom rozhodnutím, ktorým zrušil rozsudok prvostupňového súdu vyslovil právny názor, z ktorého vyplýva, že medzi stranami sporu existuje spoluvlastníctvo, ktoré vzniklo na základe Kúpnopredajnej zmluvy z 14.03.1923, pričom predmetná kúpna zmluva vo svojich ustanovenia určovala spôsob využívania nehnuteľností, ktoré boli predmetom zmluvy. 10/ Na základe vyššie uvedených skutočností a predložených dôkazov, súd prvej inštancie dospel k nasledovným záverom : Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 14.03.1923 uzatvorenou medzi C. F. a G. F. na strane predávajúcich a W. Š.B. s jeho manželkou G. Š. (právni predchodcovia žalobkyne) a C. T. s jeho manželkou A. T. (právni predchodcovia žalovaných) na strane kupujúcich, predávajúci previedli kupujúcim nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. R., vedené v tom čase v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX, parcely č. XXX (s na nej stojacim domom s popisným číslom XXX), parc. č. XXX a parc. č. XXX a ďalšie nehnuteľnosti. Označené nehnuteľnosti boli predané W. Š. s manželkou v podiele 1 a C. T. s manželkou v rovnakom podiele 1. Kúpnopredajná zmluva v čl. V upravovala užívanie domu s popisným číslom XXX tak, že prednú časť obsahujúcu 2 izby a jednu kuchyňu bude mať a užívať r. Š. a zadnú časť domu obsahujúcu rovnako 2 izby a 1 kuchyňu bude mať a užívať r. T. a stodolu nad humnom a tri maštale budú mať a užívať v podiele 1 všetci kupujúci. Od uzatvorenia kúpnopredajnej zmluvy zaberali strany sporu ako aj ich právni predchodcovia rôzne výmery nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnopredajnej zmluvy, ako to vyplýva zo znaleckého posudku B.. F.. Vzhľadom na dlhotrvajúce nezhody v súvislosti s užívaním nehnuteľnosti spoluvlastníkmi, podali právni predchodcovia strán sporu na súd návrh na určenie, že došlo k právnemu úkonu. Okresný súd Bratislava IV rozhodnutím sp. zn. zo dňa 24.03.1997 určil , že dňa 14.03.1923 bola uzavretá kúpna zmluva, podľa ktorej nehnuteľnosti pôvodne zapísané vo vložke číslo XXXX pozemkovej knihy katastrálne územie Q. R., parc. č. XXX, XXX, XXX, teraz zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Katastra nehnuteľností, katastrálne územie Q. R. ako parcela č. XXXX, súpisné č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX G., parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XX G., parc. č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX G.X, parc. č. XXXX, súpisné č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX G.X, parc. č. XXXX

- dvor o výmere XXX G.X, parc. č. XXXX - záhrada o výmere XXX G.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XX G.X, parc. č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XX G.X, parc. č. XXXX - záhrada o výmere XXX G.X, parc. č. XXXX - záhrada o výmere XXX G.X, parc. č. XXXX - záhrada o výmere XXX G.X, spoluvlastníci nehnuteľností užívajú tak, že žalobcovia (tu žalovaní) užívajú parcely pod č. XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX, žalovaní (tu žalobcovia) užívajú parcely pod č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX/X, XXXX a žalobcovia a žalovaní užívajú spolu parcelu č. XXXX v rozdelenom stave, ako je uvedené v znaleckom posudku B.. Š.F. F. zo dňa 18.06.1994. V predmetnom rozhodnutí, tak súd rozhodol o užívaní nehnuteľností. 11/ Z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX k.ú. Záhorská Bystrica (aktuálny v čase rozhodovania súdu o žalobe žalobkyne) má okresný súd za preukázané, že žalobkyňa a žalovaný 2 sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1 k celku. Z predmetného výpisu vyplýva, že žalobkyňa nadobudla spoluvlastnícky podiel na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. XXD/XXX/XXXX zo dňa 10.03.2010, a zároveň na základe darovacej zmluvy - N. H.-XXXX/XX z 10.06.1998 - H. XXX/XX, rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , právoplatného dňa 15.07.1998 a GP č. X/XXXX k znal. posudku B..

F. zo dňa 20.08.2002 a žalovaný v 2/ rade nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na základe rozhodnutia N. XXXX/XX-H. XXX/XX, rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. , právoplatného dňa 15.07.1998 a GP č. X/XXXX k znal. posudku B.. F. zo dňa 20.08.2002, Osvedčenia o dedičstve , zo dňa 28.04.2006 a darovacou zmluvou H.-XXX/XX zo dňa 25.01.2016. Z výpisu predmetného listu vlastníctva však nevyplýva, ktoré parcely sú v koho vlastníctve. Vzhľadom na to, že medzi stranami sporu vznikajú spory v súvislosti s vlastníctvom a užívaním predmetných nehnuteľností, ako to vyplýva, z podaní a vyjadrení jednotlivých strán sporu, pričom strany sporu sa nedokážu dohodnúť na rozdelení nehnuteľnosti, nariadil súd prvej inštancie v súvislosti s rozdelením spoluvlastníctva znalecké dokazovanie, ktoré vykonal B.. Š. Š., znalec v odbore geodézia a kartografia, odvetvie geodézie, ktorému súd okrem iného uložil, aby v rámci znaleckého posudku predložil možnosti reálneho rozdelenia nehnuteľností. Podľa B.. Š., riešenie možnosti reálneho rozdelenia spočíva v tom, že zo spoločného dvora parc. č. 1828/1 je potrebné odčleniť časť čím vznikne parcela č. 1828/9. Zbytok do presného rozdelenia výmery je vyriešený posunom hranice medzi záhradami parc. č. XXXX a XXXX/X tak, že v prednej časti je posun 0,70 m do záhrady parc. č. XXXX/X. B. Š. Š. v rámci vypracovania znaleckého posudku vypracoval návrh na reálne rozdelenie nehnuteľnosti, ktorý zrealizoval aj do formy geometrického plánu. Podľa navrhnutého riešenia B.. Š., do vlastníctva žalobkyne by mali pripadnúť pozemky v celkovej výmere XXXX G., t. j. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. R., obec BA - m. č. Q. R., okres Bratislava IV, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to parc, reg. "C" č. XXXX o výmere XXX G., zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXXX stojaci na parcele reg. "C" č. XXXX, parc reg. "C" č. XXXX o výmere XXX G., zastavané plochy a nádvoria, parc, reg. "C" č. XXXX/X o výmere XX G., zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere XX G., zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere XX G., zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere XX G., záhrady, parc, reg. "C" č. XXXX/X o výmere XX G., záhrady, parc. reg. "C" č. XXXX o výmere XXX G., záhrady a novovytvorená parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere XX G., zastavané plochy a nádvoria, v zmysle geometrického plánu č. XXCXX/XX/XX zo dňa 10.07.2008 vypracovaného B.. Š. Š., overeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. XXXX/XX zo dňa 22.08.2008 a parc. reg. "C" č. XXXX o väčšej výmere XXX G. ako pôvodná, záhrady, ako to vyplýva z geometrického plánu č. XXCXX/XX/XX zo dňa 10.07.2008 vypracovaného B.. Š. Š., overeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. XXXX/XX zo dňa 22.08.2008, a do vlastníctva žalovaného 2 pripadnú nehnuteľnosti vo výmere XXXX G., nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. R., obec R. - m. č. Q. R., okres Bratislava IV, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to parc. reg. "C" č. XXXX o výmere XXX G., zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. XXXX o výmere XXX G., zastavané plochy a nádvoria, rodinný dom súp. č. XXXX postavený na parc. reg. "C" č. XXXX, parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere XX G., zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. XXXX/ X o výmere XX G., zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere X G., zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere X G., zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere X G., záhrady, parc, reg. "C" č. XXXX/X o výmere XX G., zastavané plochy a nádvoria, parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere XX G., záhrady, parc. reg. "C" č. XXXX o výmere XXX G., záhrady a na základe geometrického plánu č. zo dňa 10.07.2008 overeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. XXXX/XX zo dňa 22.08.2008, parc. reg. "C" č. XXXX/ X o zmenenej výmere XXX G., záhrady. V spoluvlastníctve strán sporu by tak zostali nehnuteľnosti vo výmere XXX G., nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. R., obec R. - m. č. Q. R., okres Bratislava IV, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere XX G., a parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere XXX G., zastavané plochy a nádvoria ako to vyplýva z geometrického plánu č. 19C79/01/01 zo dňa 10.07.2008 overeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. XXXX/XX zo dňa 22.08.2008, vypracovaného B.. Š. Š.. Spoločná výmera všetkých nehnuteľností je X.XXX G.X. 12/ Súd prvej inštancie poukazoval na povahu podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti, z čoho vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a o jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Určité obmedzenie v tomto smere obsahuje len , ktorý výnimočne umožňuje zamietnutie návrhu na zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie súdom z dôvodov hodných osobitného zreteľa. Žalobkyňa v konaní navrhovala rozdeliť nehnuteľnosti nachádzajúce sa v spoluvlastníctve strán sporu v súlade s navrhnutým riešením B.. Š., pričom podľa jej tvrdení je predmetné rozdelenie aj v súčasnosti možné, na rozdiel od žalovaného 2, ktorý s navrhovaným rozdelením nesúhlasil, avšak nepredložil súdu

žiadne relevantné dôkazy, preukazujúce nemožnosť vykonania reálnej deľby nehnuteľnosti, v zmysle vypracovaného návrhu. Na základe vyššie uvedených skutočností potom rozhodol súd prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výrokoch I. - IV., nakoľko mal za to, že vzhľadom na pretrvávajúce spory medzi stranami sporu ohľadom existencie ich spoluvlastníckeho práva, resp. užívania nehnuteľností, je potrebné predmetné spoluvlastníctvo zrušiť a nehnuteľnosti reálne rozdeliť, s výnimkou nehnuteľností vo výmere XXX G., za súčasného posunutia hraníc jednotlivých parciel vychádzajúc zo znaleckého posudku B.. Š. Š. a z geometrického plánu č. XXCXX/XX/XX zo dňa 10.07.2008 overeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. XXXX/XX zo dňa 22.08.2008, vypracovaného B.. Š. Š.. Súd prvej inštancie dodal, že vo veci nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie navrhnutým žalujúcou stranou, nakoľko bolo potrebné vyporiadať sa so žalobným petitom po tom, čo bol z LV č. XXXX, kat. úz. Q. R., obec R. - m. č. Q. R., okres Bratislava IV zistený prevod spoluvlastníckych podielov žalovaných 1, 3 a 4, na žalovaného 2. Zmena žalobného návrhu bola súdu doručená dňa 22.11.2017. 13/ o návrhu žalovanej stany na prerušenie konania rozhodol súd prvej inštancie tak, že tomuto nevyhovel. Žalovaní navrhovali prerušenie konania na čas do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. . Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predmetným spisom zistil, že v danom konaní podali žalovaní žalobu o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktorých zrušenie vyporiadanie spoluvlastníctva je predmetom súdneho konania sp. zn. . Vzhľadom na to, že prvostupňový súd je viazaný právnym názorom krajského súdu, ktorý vo svojom zrušujúcom rozhodnutí vyslovil právny názor, že medzi stranami sporu existuje spoluvlastníctvo k žalovaným nehnuteľnostiam, nepovažoval súd za potrebné prerušiť konanie do skončenia konania sp. zn. . Súd prvej inštancie zároveň dodal, že na konanie nemá vplyv samotné podanie ústavnej sťažnosti. Nakoľko žalobkyňa vzala žalobu voči žalovaným 1, 3, 4, späť z dôvodu, že prevodom svojich spoluvlastníckych podielov na žalovaného 2 stratili pasívnu vecnú legitimáciu, súd rozhodol o zastavení konania voči žalovaným 1, 3 a 4.

14/ O náhrade trov prvoinštančného konania rozhodol súd podľa tak, že žalobkyni, ktorá mala v konaní plný úspech priznal voči žalovaným 1, 2, 3, 4 nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní uhradiť žalobkyni spoločne a nerozdielne, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko bola v konaní úspešná, súd rozhodol o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ňou navrhovaným spôsobom, a zároveň sa počas konania snažila o vyriešenie sporov medzi stranami sporu, na rozdiel od strany žalovaných, ktorá nemala snahu o vyriešenie a iný ako žalobkyňou navrhovaný spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nenavrhla. Súd priznal nárok na náhradu konania žalobkyni aj voči žalovaným 1, 3 a 4, nakoľko k prevodu ich podielu na žalovaného 2 došlo až v r. 2016, pričom títo zároveň svojim konaním zavinili zastavenie konania voči nim.

15/ Krajský súd v Bratislave rozhodnutím č. k. -337 zo dňa 30.11.2010 a rozhodnutím č. k. -508 zo dňa 27.04.2016 zrušil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. zo dňa 10.08.2009 na základe odvolania podaného stranou žalobcov a zároveň v rozhodnutiach uložil prvostupňovému súdu rozhodnúť o trovách odvolacieho konania. Vzhľadom na to, že v odvolacích konaniach bola úspešná žalujúca, nakoľko krajský súd zrušil rozhodnutie prvostupňového súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie, priznal prvostupňový súd žalobkyni voči žalovaným v 1/, 2/, 3/, 4/ rade nárok na náhradu trov odvolacích konaní, ktoré sú povinní uhradiť žalovaní v 1/, 2/, 3/, 4/ rade spoločne a nerozdielne. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16/ Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím č. k. zo dňa 25.02.2014 a č k. zo dňa 24.06.2015 rozhodol o dovolaní podanom žalovanými v 1/, 2/, 3/ a 4/ rade a v rozhodnutiach uložil prvostupňovému súdu rozhodnúť o trovách dovolacieho konania. Nakoľko v oboch dovolacích konaniach mala strana žalovaných plný úspech, priznal súd žalovaným v 1/, 2/, 3/, 4/ rade spoločne a nerozdielne voči žalobkyni nárok na náhradu trov dovolacích konaní. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17/ Uznesením č. k. -145 zo dňa 28.05.2007 ustanovil súd vo veci znalca z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézie, B.. Š. Š.Y. a zároveň uložil stranám sporu, zložiť do 15

dní od doručenia rozhodnutia preddavok na trovy spojené s podaním znaleckého posudku, každej strane po 5.000,- Sk (165,97 EUR). Preddavok na trovy znaleckého dokazovania bol zložený žalujúcou stranou dňa 09.07.2007 (zložený na účte N. pod položkou denníka N.), žalovaní preddavok na trovy znaleckého dokazovania súdu nezložili. Uznesením č. k. -189 zo dňa 06.05.2008 v spojení s opravným uznesením č. k. -206 zo dňa 28.07.2008, priznal súd ustanovenému súdnemu znalcovi znalečné vo výške 9.740,- Sk, upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby súdnemu znalcovi vyplatila sumu 4.870,- Sk na účet súdneho znalca z preddavku zloženého na účte N. pod položkou denníka D14/62/07, a zvyšok vo výške 4.870,- Sk zo štátnych finančných prostriedkov a zároveň, aby vrátila žalobcov zvyšok preddavku vo výške 130,- Sk zloženého na účte na účte N. pod položkou denníka N.. Z uvedeného vyplýva, že žalujúca strana si svoju povinnosť zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania splnila, avšak strana žalovaných si túto povinnosť nesplnila, preto prislúchajúca časť trov znaleckého dokazovania bola vyplatená súdom zo štátnych finančných prostriedkov. Nakoľko štát plnil trovy znaleckého dokazovania za stranu žalovaných, uložil súd žalovaným v 1/, 2/, 3/, 4/ rade spoločne a nerozdielne povinnosť nahradiť trovy štátu, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

18/ Uvedený rozsudok napadli včas podaným odvolaním žalovaní 1, 2, 3 a 4, pričom odvolanie žalovaného 2 smerovalo zjavne proti rozsudku súdu prvej inštancie proti všetkým jeho výrokom s výnimkou výroku o zastavení konania (výrok rozsudku označený ako bod VII) voči žalovaným 1, 3 a 4; odvolanie žalovaných 1, 3 a 4 smerovalo proti výrokom o nárokoch na náhradu trov konania, ktorým boli zaviazaní povinnosťou uhradiť trovy žalobkyni (t.j. s výnimkou výroku označeného bodom X). Odvolanie žalovaní odôvodňovali tým, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené a napokon, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

19/ Žalovaný 2 vytýkal súdu prvej inštancie v odvolaní, že súd prvej inštancie formalistickým prístupom úplne prevzal zaujatý právny názor odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení a vychádzal z neho aj pri zamietaní návrhu žalovaných na vykonanie ďalšieho dokazovania. Odvolací súd v zrušujúcom uznesení zaujal opačný názor ako súd prvej inštancie vo svojom v poradí prvom rozsudku, k čomu žalovaní nemohli zaujať svoje stanovisko, predložiť dôkazy, čím žalovaným odňal právo na kontradiktórne konanie, právo na súdnu ochranu, právo na prístup súdu, t.j. právo na spravodlivý proces. Pokiaľ ide o právnu viazanosť súdu právnym názorom, súd vyššieho stupňa vychádza pri jeho vyslovení z určitého skutkového základu; ak potom po zrušení rozhodnutia dôjde v novom konaní pred súdom prvej inštancie k zmene skutkového základu nie je už tento súd viazaný právnym názorom, pokiaľ právny názor vychádzal z odlišného skutkového základu. Ak sa v ďalšom priebehu konania na tomto skutkovom stave čokoľvek zmení, potom viazanosť súdu prvého stupňa právnym názorom odvolacieho súdu končí. Pretože po zrušení pôvodného rozhodnutia súdu prvého stupňa sa vracia celá vec do stavu aký tu bol pred vydaním rozhodnutia, pokračuje prvostupňové konanie ďalej a nie je vylúčené ani to, aby účastníci pri pokračovaní konania predniesli nové skutočnosti a navrhli nové dôkazy (rozhodnutie občianskeho kolégia NS SR sp. zn. ). Odvolací Krajský súd v Bratislave v uznesení sp. zn. - 337 zo dňa 30. 11. 2010, zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie; odvolací súd v zrušujúcom uznesení zaujal nesprávny právny záver o existencii podielového spoluvlastníctva, ktorý ignoruje nesporný stav reálnej deľby vyplývajúci zo Zmluvy a skutkového stavu nemenného od 14. 3. 1923 až doposiaľ. Odvolací súd podľa žalovaného 2 neuviedol žiadne relevantné konkrétne skutkové a právne dôvody svojho rozhodnutia. S argumentáciou žalovanej strany sa v podstatných skutkových a právnych veciach vôbec nezaoberal. Zmenil skutkový stav zistený súdom prvej inštancie bez toho, aby vykonal dokazovanie a vec prejednal bez nariadenia pojednávania. Proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 30. 11. 2010, sp. zn. - 337 podali žalovaní dovolanie, o ktorom rozhodol NS SR uznesením zo dňa 24. 6. 2015 sp. zn. tak, že uznesenie Krajského súdu v Bratislave zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, s tým, že konanie a napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté vadou podľa Dovolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení poukázal na to, že ustálenie toho, či v r. 1923 došlo k

reálnej deľbe predmetných nehnuteľností a k zrušeniu podielového spoluvlastníctva je rozhodujúce pre náležité správne posúdenie predmetnej veci a že súdy nižších stupňov túto otázku jednoznačne nevyriešili. Kým súd prvej inštancie na základe vyriešenia si „predbežnej otázky“ dospel k záveru, že k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva došlo v r. 1923, odvolací súd bez akéhokoľvek doplnenia dokazovania, najmä však bez akéhokoľvek odôvodnenia, vyslovil, že účastníci sú podielovými spoluvlastníkmi predmetných nehnuteľností a na tom nič nemení ani dohoda ich právnych predchodcov z r. 1923 o rozdelení ich užívania, pričom vec je nutné posudzovať podľa § 142 ods. 1 Obč. zák. Právny názor odvolacieho súdu je nepreskúmateľný, neurčitý, nevysvetlený v kontexte so zisteným skutkovým stavom súdom prvej inštancie, čo bol zrejme dôvod, pre ktorý rozsudok napadnutý odvolaním nebol riadne odôvodnený. Dovolací súd ďalej poukázal na to, že odvolací súd v nadväznosti na ust. § 142 ods. 1 Obč. zák. neuviedol, ktoré skutočnosti v doterajšom priebehu konania neboli súdom prvej inštancie zistené i keď sú pre správne posúdenie veci potrebné. dovolací súd ďalej zaujal stanovisko, že pre zrušenie veci odvolacím súdom v zmysle nie je postačujúce len uvedenie, že vec nesprávne právne posúdil tým, že žalobu zamietol, ale sa vyžaduje konkrétne vysvetlenie v čom nie sú doterajšie skutkové zistenia súdu prvého stupňa postačujúce a aké skutočnosti bude potrebné v ďalšom konaní zisťovať, pretože z doterajšieho dokazovania nevyplývajú. Odvolaciemu súdu vytkol nedostatok odôvodnenia jeho zrušujúceho rozhodnutia, čo považoval za procesné pochybenie, ktorým bola žalovaným odňatá možnosť konať pred súdom podľa

20/ Po tomto zrušení uznesenia Krajského súdu v Bratislave dovolacím súdom odvolací súd dňa 27. 4. 2016 rozhodol bez pojednávania znova o odvolaní žalobkyne tak, že v odôvodnení prekvapivo konštatoval skutkový stav odlišný od skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ale bez toho, aby doplnil a zopakoval dokazovanie napr. listinou - Kúpnopredajnou zmluvou z r. 1923, pri ktorom listinnom dôkaze zaujal právne názory pre právne posúdenie veci, vychádzajúc z gramaticky a právne nesprávne vysvetlených slov uvedených v čl. V Kúpnopredajnej zmluvy „mať a užívať“ a bez odôvodnenia toho, za platnosti akých a ktorých právnych predpisov zmluvu z r. 1923 posudzoval, resp. prečo právne predpisy platné v r. 1923 nerešpektoval a nepoužil ich pri svojich úvahách, napr. o právnom význame slov „mať a užívať“. S uvedeným rozhodnutím odvolacieho súdu žalovaní nesúhlasili, preto voči nemu podali dovolanie; dovolací súd s poukazom na zmenu procesných predpisov () podané dovolanie odmietol. Podľa žalovaného ale jeho vlastnícke právo už bolo prejudiciálne posúdené v konaní Okresného súdu Bratislava IV, sp. zn. a preto právny názor zaujatý Krajským súdom v Bratislave bol úplne nepredvídateľný. Tým odvolací súd odňal právo konať pred súdom tak závažným spôsobom, ktorým porušil práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s dôkazmi preukazujúcimi, že v r. 1923 došlo k reálnej deľbe nehnuteľností medzi vtedajšími spoluvlastníkmi a toto preukázané tvrdenie žalovaných v tomto konaní ako aj v konaní pred Okresným súdom Bratislava IV sp. zn. , v ktorom súd vyriešil otázku vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam prejudiciálne. Prvostupňové rozhodnutie v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. - 76 zo dňa 15. 5. 1998 sa stalo právoplatným dňa 15. 7. 1998. Rozsudok o určení právneho vzťahu vo veci OS Bratislava IV v spojení s rozsudkom KS v Bratislave, vedený na okresnom súde pod sp. zn. pre evidentnú chybu, spôsobenú vynechaním z petitu návrhu slovné spojenie „...boli rozdelené a od toho času sa užívajú v rozdelenom stave tak, že ...“ nemôže spôsobiť nesprávne vysvetľovanie výroku rozsudku, ktorému zodpovedá aj odôvodnenie oboch rozsudkov v tom, že súdy rozhodovali o výlučnom vlastníckom práve, ktoré vzniklo na základe reálnej deľby spoločne nadobudnutých nehnuteľností s vlastníckymi účinkami. Súdy mali túto chybu vo výroku rozsudku opraviť podľa petitu návrhu aj bez návrhu, keďže petitu návrhu bolo vyhovené v celosti. Posledná veta ods. 1 výroku prvostupňového súdu je výrok nad rámec petitu návrhu, v ktorom návrhu sa slovo spoluvlastníctvo nevyskytuje.

21/ Z dôvodu, že odvolací súd zastal názor, že žalovaná strana neuniesla dôkazné bremeno, bolo potrebné zopakovať dôkaz výsluchom účastníkov - strán sporu a pri sporných otázkach mal dať možnosť, po oboznámení jeho právneho názoru na existenciu podielového spoluvlastníctva reálne rozdeleného v prírode podľa čl. V zmluvy z r. 1923, aby sporové strany mohli s jeho úvahou a právnym názorom polemizovať. Žalovaná strana sa až z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu dozvedela o veciach, na ktoré nemohla reagovať a nebolo jej to umožnené ani po vrátení veci na súd prvej inštancie. Podľa žalovanej strany je nutné si uvedomiť, že posudzovanie reálnej deľby vykonanej pred viac než 90 rokmi nie je možné pri vnímaní terajšej doby a jej možností ako aj posudzovanie správania sa ľudí s terajším správaním je nereálne, špekulatívne v prospech jednej strany, čím došlo aj k porušeniu o rovnom postavení strán sporu. Takto špekulatívne nepresne sú súdom prvej inštancie

uvádzané nezhody medzi stranami sporu, ktoré začali vznikať až v 90. rokoch, takže stav reálnej deľby bol bezproblémovo užívaný, ak sa počíta od r. 1935 (ukončenie reálnej deľby úplný), najmenej 55 rokov a od základnej reálnej deľby, ktorá sa týkala aj pivnice (časť, ktorú má t.č. žalovaný 2) navyše 63 rokov do r. 1990. Odvolací súd vlastne nevedel, kde sa nachádzala pivnica, ktorá bola predmetom dohody spoluvlastníkov pri reálnej deľbe uvedenej v čl. V zmluvy, ktorá má základný vplyv na reálnu deľbu, ktorá bola právnymi predchodcami strán sporu urobená, tak, že predchodcom do vlastníctva pribudlo viac o plochu pivnice cca XXX G.X (navyše) - samostatnej stavby, prevažne osadenej do zeme, na ktorú si právom predchodcovia postavili nový rodinný dom aj s hostincom. Úvaha o tom, že vzhľadom na rozdiel v podieloch „spoločníkov“ o cca XXX G.X nemohlo ísť o pivnicu je len ničím nepodloženou domnienkou. Faktom preukázaným v konaní je, že išlo o plochu nad samostatne stojacim stavebným objektom - pivnicou - veľkou roľníckou pivnicou. Išlo o vyrovnanie medzi rodinami, keď právni predchodcovia bez finančnej náhrady prenechali rodine Š. svoje podnikateľské priestory kde hneď mohli začať podnikať, ale rodina T. musela svoje nové priestory postaviť práve v mieste tej spornej časti - pivnice, samostatne stojacej, pretože odvolací súd toto nevedel a jeho skutkový stav oproti pôvodne zistenom súdom prvej inštancie je tak nesprávny, v rozpore so skutočnosťou, ktorá je v prírode viditeľná s domom rodiny T.. Založený len na domnienke je aj názor - vyhodnotenie znaleckého posudku B.. R. z r. XXXX, že tento mal byť podkladom pre budúce rozdelenie nehnuteľnosti, čo je absolútnou nepravdou už len preto, už nežila zmluvná strana, starý otec žalovaných ktorý zomrel ako XX-ročný v r. XXXX a znaleckým posudkom, ktorý si nechal vypracovať p. Š.Č., sa potvrdzoval existujúci stav, ktorý trvá doposiaľ a napadnutým rozsudkom by sa mal zmeniť tak, že sa znemožní riadne užívanie parciel žalovanému 2 v zadnej časti záhrady.

22/ Žalovaný 2 v odvolaní dodal, že má ďalšie dôkazy, ktorými možno ozrejmiť úmysel zmluvných strán a ďalšie skutočnosti súvisiace s preukázaním tvrdení žalovaných o reálnej deľbe s vlastníckymi účinkami a mohli by preukázať, že v napadnutom rozsudku konštatovaný skutkový stav neobstojí, ale súd prvej inštancie ich odmietol, bezdôvodne. Žalovaní dodali, že súdny spor o určenie vlastníckeho práva na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. nie je ukončený a rozhodnutie súdu prvej inštancie o zastavení konania z dôvodu litispendencie bolo na základe odvolania B.. E. T. zrušené a vrátené na ďalšie konanie s tým, že nejde o prekážku litispendencie. Preto návrh žalovaných na prerušenie konania je stále aktuálny a žalovaní na ňom trvajú. Odvolací súd znel na buď zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie a jeho vrátenie súdu na ďalšie konanie, prípadne na zmenu rozsudku tak, že odvolací súd žalobu žalobkyne zamietne.

23/ Na odvolanie žalovaných sa písomne vyjadrila žalobkyňa tak, že navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a priznať jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odvolaní upozorňovala na to, že voči žalovaným 1, 3 a 4 bolo konanie zastavené, z dôvodu, že spoluvlastníkom nehnuteľnosti zostal len žalovaný 2 B.. E. T., pričom žalovaní 1, 3 a 4 previedli svoje spoluvlastnícke podiely na B.. E. T.. Poukazovala na to, že účastníkom konania vo veci samej je už len žalovaný 2 a žalovaní 1, 3 a 4 sú účastníkmi konania len čo sa týka náhrady trov konania; vo veci samej stratili vecnú pasívnu legitimáciu. Z odvolania žalovaných 1, 3 a 4 nie je zrejmé, čoho sa svojím dovolaním domáhajú a v akom rozsahu a prečo podávajú odvolanie a proti ktorým výrokom. Vo výroku VII súd konanie voči žalovaným 1, 3 a 4 zastavil. Rozsudok súdu prvej inštancie žalobkyňa žiada vo veci samej a to vo výrokoch I až XI potvrdiť ako vecne správny, pretože medzi žalobkyňou a žalovaným 2 existoval spoluvlastnícky vzťah k označeným nehnuteľnostiam, ktorý vznikol Kúpnopredajnou zmluvou z r. 1923, uzatvorenou medzi právnymi predchodcami strán sporu, pričom geometrický plán vypracovaný B.. R. v r. 1937, o ktorý sa vo svojich vyjadreniach o reálnom rozdelení nehnuteľnosti opierajú žalovaní, mal byť podkladom pre budúce rozdelenie nehnuteľností, ku ktorému nedošlo z neznámych dôvodov. Súd prvej inštancie bol viazaný vo svojom rozhodnutí právnym názorom odvolacieho súdu, správne vo veci rozhodol. Dospel k správnym právnym záverom, že na základe Kúpnopredajnej zmluvy zo dňa 14. 3. 1923 uzatvorenej medzi C. F. a G. F. na strane predávajúcich a W. Š. s jeho manželkou G. (právnymi predchodcami žalobkyne) a C. T.T. s jeho manželkou A. (právnymi predchodcami žalovaných) na strane kupujúcich, predávajúci previedli kupujúcim nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Q. R., vedené v tom čase v pozemkovej knihe vo vložke č. XXX, parcele č. XXX (s na nej stojacim domom s popisným číslom XXX), parc. č. XXX a parc. č. XXX a ďalšie nehnuteľnosti. Označené nehnuteľnosti boli predané W. Š. s manželkou v podiele 1 a C.U. T. s manželkou v rovnakom podiele 1. Kúpnopredajná zmluva v čl. V upravovala užívanie domu s popisným číslom XXX tak, že prednú časť obsahujúcu 2 izby a jednu kuchyňu bude mať a užívať r. Š. a zadnú časť domu obsahujúcu rovnako 2 izby a jednu kuchyňu bude mať a užívať r. T. a stodolu nad humnom a tri maštale budú mať a užívať v podiele 1 všetci kupujúci.

24/ Z výpisu LV č. XXXX pre kat. úz. Q. R. je preukázané, že žalobkyňa a žalovaný 2 sú podielovými spoluvlastníkmi, každý v podiele 1 k celku, preto súd správne rozhodol, keď podielové spoluvlastníctvo zrušil, vo výroku II prikázal do výlučného vlastníctva G.. R.F. I., rod. G. tam uvedené nehnuteľnosti a vo výroku III prikázal do výlučného vlastníctva žalovaného 2 B.. E. T. tam uvedené nehnuteľnosti a vo výroku IV prikázal do podielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 2 tam uvedenú nehnuteľnosť v podiele 2/4 k celku u každého. Pokiaľ ide o návrhy žalovaného 2 na doplnenie dokazovania žalobkyňa poukazovala na to, že žalovaný 2 opakovane žiada vykonať tie isté dôkazy, ktoré už navrhoval a o ktorých už súd rozhodol. Žalovaný tým sleduje len prieťahy v konaní a odvádza pozornosť od merita veci, t.j. že účastníci sporu boli a sú podieloví spoluvlastníci, že nikdy podielové spoluvlastníctvo nebolo zrušené a vyporiadané, ani v dobe právnych predchodcov žalobkyne a žalovaného. Tvrdenia, že k zmluve z r. XXXX sa vypracovával geometrický plán v r. XXXX B.. R. je tvrdenie neudržateľné a zavádzajúce. Súd prvej inštancie správne posúdil zmluvu z r. 1923, ale i geometrický plán vypracovaný B.. R. z r. 1937 tak, ako to uvádza na str. 12 odôvodnenia rozsudku, v bode 42 a 43, jeho rozhodnutie je preto zákonné.

25/ Na vyjadrenie žalobkyne sa písomne vyjadril žalovaný 2, a to tak, že plná moc udelená právnej zástupkyni žalovanými 1, 3 a 4 skončila až právoplatným rozhodnutím súdu v časti výroku VII o zastavení konania, pričom nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že v časti výroku o zastavení konania nie je odvolanie prípustné. Ďalej zopakoval, že zrušujúce rozhodnutie (v poradí druhé) odvolacieho súdu bolo prekvapivé, bez možnosti, aby sa k nemu mohol vyjadriť, keďže odvolací súd nenariadil pojednávanie. Žalovaný chcel pritom predložiť ďalšie dôkazy, tieto však boli súdom prvej inštancie odmietnuté. Žalobca vo vyjadrení poukazuje na Kúpnopredajnú zmluvu z r. 1923, cituje čl. V zmluvy, ale nerešpektuje význam slov v nej uvedených, ani nerešpektuje úmysel zmluvných strán ani výklad použitých slov uvedených pri delení si nehnuteľnosti práve nadobudnutých do vlastníctva s výrazmi „...bude mať a užívať...“ Pri výpise z LV žalobca tvrdí, že ide o jednoznačný dôkaz o preukázaní existencie podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam, keď je úplne zrejmé, že údaje z katastra na LV platia, pokiaľ sa nepreukáže opak toho, čo je zapísané, no dokázať tento opak žalovaným žalobca rezolútne vylučuje vo svojom vyjadrení v bode 5 no podstatnými argumentami sa nezaoberá. V ďalšom texte z obsahu vyjadrenia vyplýva, že žalovaný 2 sa pridržiava svojej doterajšej argumentácie, opätovne poukazuje na súdny spor vedený pod sp. zn. , v ktorom bola podaná iná žaloba namiesto žaloby o určenie vlastníckeho práva, v ktorom konaní žalovaní dokázali reálnu deľbu v dávnej minulosti, teda už vtedy popierali správnosť zápisnu na LV o existencii podielového spoluvlastníctva. Súd však chybne do výroku neopísal presne znenie čl. V kúpnopredajnej zmluvy ako to žiadala strana sporu v žalobnom petite. Napadnutým rozsudkom teda súd prvej inštancie neposúdil vec komplexne. Nie je bez významu, že žalovaná strana sa v r. 1994 snažila dať vlastníctvo do poriadku tak, ako to urobili a chceli právni predchodcovia v čl. V zmluvy. Žalovaný 2 dodal, že z práva na spravodlivý proces vyplýva zákaz tzv. prekvapivých rozhodnutí, akým bolo aj zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu č.k.

- 508. V danom prípade odvolací súd nedal žalovanému možnosť účinne argumentovať k zásadnej otázke o existencii či neexistencii podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam. Samotné konštatovanie súdu prvej inštancie, že je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu považuje žalovaný 2 za pokračovanie svojvôle pri posudzovaní veci a najmä nerešpektovanie práv žalovaného na spravodlivé súdne konanie, na súdnu ochranu. S otázkou existencie či neexistencie podielového spoluvlastníctva sa súd nevysporiadal, resp. vysporiadal sa nejasne. Trval na tom, že slová mať, vlastniť sú synonymom a význam slova „mať“ znamená - byť vlastníkom, majiteľom niečoho a akýkoľvek iný výklad spornej časti kúpnopredajnej zmluvy, čl. V je svojvoľný.

26/ Na vyjadrenie žalovaného 2 reagovala žalobkyňa písomným vyjadrením (č. l. 737 spisu), keď opätovne poukazovala na skutočnosť, že odvolanie bolo podané všetkými žalovanými, 1, 2, 3 a 4, avšak konanie bolo zastavené voči žalovaným 1, 3 a 4 a vo vzťahu k nim je rozhodnutie právoplatné. V ďalšom sa žalobkyňa pridržiavala svojich doterajších vyjadrení.

27/ Ďalšie podania v konaní strany sporu neučinili.

28/ Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené ustanovenie preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (t.j. v prípade odvolania žalovaného 2 v celom rozsahu, s výnimkou výroku o zastavení konania voči žalovaným 1, 3 a 4 a s výnimkou výroku pod X; v prípade odvolania žalovaných 1, 3 a 4 len vo výrokoch o trovách konania s výnimkou výroku pod bodom X, kde im bol priznaný nárok na náhradu trov) v zmysle a , bez nariadenia odvolacieho pojednávania. (

), vo veci verejne vyhlásil rozsudok podľa a , keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné.

29/ Podľa (ďalej len „“), vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. 30/ Podľa veta prvá , spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. 31/ Podľa , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci. 32/ Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 33/ Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v danom prípade vychádzalo zo záverov obsiahnutých v zrušujúcom uznesení tunajšieho odvolacieho súdu zo dňa 27. 4. 2016 o tom, že (v súčasnosti už len žalobkyňa a žalovaný) majú postavenie podielových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností. Odvolací súd tento svoj záver založil na okolnosti, že sa v konaní žalovaným nepodarilo bez pochybností preukázať, že ešte medzi právnymi predchodcami strán sporu došlo k reálnej deľbe nehnuteľností a tým aj k zrušeniu podielového spoluvlastníctva, na základe zmluvy uzatvorenej v r. 1923 (osobitne s poukazom na čl. V tejto zmluvy). Predmetnou Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 14. 3. 1923 odpredali C. F. a jeho manželka G. ako predávajúci nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Q. R., vedené v tom čase v pozemkovej knihe o vložke č. XXX, a to parcely č. XXX (a na nej stojaci dom s vtedajším popisným číslom XXX), ďalej parc.č. XXX a parc.č. XXX (okrem uvedených nehnuteľností boli predmetom odpredaja aj spoločný les a pasienok, ktoré nehnuteľnosti ale nie sú predmetom tohto konania). Označené nehnuteľnosti predávajúci odpredali v 1-ici W. Š. s manželkou G. (čl. I zmluvy) a rovnako v 1-ici A. T. (čl. II zmluvy). A. T. a G. Š. boli dcérami predávajúcich; A. T. je právna predchodkyňa rodiny T. (žalovaná strana), G. Š. a W. Š. sú právni predchodcovia rodiny G. (žalobkyne). Podiely, ktoré kupovali nadobúdatelia boli v zmysle predmetnej zmluvy rovnaké a predstavovali 1-icu. Uvedená zmluva vo svojom čl. V upravovala držbu a užívanie domu popisné číslo XXX, a to tak, že prednú časť domu (pozostávajúcu z 2 izieb a 1 kuchyne) budú mať a užívať kupujúci W. Š. a manž. G., zatiaľ čo zadnú časť domu (pozostávajúcu rovnako z 2 izieb a 1 kuchyne a aj s celou pivnicou patriacou k domu) bude mať a užívať A. T.. Rovnako tak iné príslušenstvo - osobitne stodolu nad humnom a tri maštale - budú mať a užívať všetci kupujúci tiež po 1-ici. Pôvodní žalovaní 1 až 4 - teraz už len žalovaný 2 - z obsahu čl. V zmluvy zo dňa 14. 3. 1923 vyvodzovali, že medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o reálnej deľbe v ňom uvedených nehnuteľností, a že v takto rozdelenom stave boli nehnuteľnosti aj stále užívané. Reálne rozdelenie podľa ich tvrdenia nebolo do pozemkovej knihy zapísané z dôvodu, že v danom čase nebol vyhotovený geometrický plán. Nebolo však sporné, že na rozdiel od obsahu kúpnopredajnej zmluvy z r. 1923 (podľa ktorej nadobúdatelia kupovali nehnuteľnosti v podieloch vo výške 1-ice) právni nástupcovia nadobúdateľov užívajú sporné nehnuteľnosti v iných, nie rovnakých podieloch, t.j. že stav tak, ako je vedený v katastri nehnuteľností (na LV č. XXXX pre kat. úz. Záhorská Bystrica) nezodpovedá skutočnému faktickému užívaniu predmetných nehnuteľností; nie je sporné, že žalovaný (resp. už jeho právni predchodcovia) užíva väčší podiel ako 1-icu nehnuteľností.

34/ Z obsahu znaleckého posudku B.. F. (č.l. 16 a nasl. spisu) vyplýva, že bez ohľadu na veľkosť podielov, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy v r. XXXX, zaberali zmluvné strany, resp. ich právni nástupcovia, z jednotlivých parciel (vedených na LV č. 1240) rôzne výmery, v súvislosti s viacerými prístavbami k pôvodnému domu, resp. novými stavbami. Neobstojí preto obrana žalovaného, že užíva aj v súčasnosti len to, čo už užívali od uzavretia kúpnej zmluvy v r. 1923 jeho právni predchodcovia. Stav a výmera existujúcich stavieb a aj nezastavaných pozemkov zjavne nekorešponduje so stavom nehnuteľností v čase uzavretia zmluvy v r. 1923. Odvolací súd poukazoval na nelogickosť tvrdenia žalovanej strany, že užíva a aj vlastní pozemky tak, ako boli užívané a vlastnené už jeho právnymi predchodcami od r. 1923, nakoľko by to znamenalo, že síce jedna z kupujúcich strán zo zmluvy z r. 1923 súhlasila so znením zmluvy, podľa ktorej kupuje nehnuteľnosti v rozsahu 1-ice, zároveň však už vtedy pri uzatváraní zmluvy súhlasila s takou reálnou deľbou kupovaných nehnuteľností, ktoré veľkosti kupovaného spoluvlastníckeho podielu nebudú fakticky zodpovedať (t.j. že právni predchodcovia žalovaného budú užívať viac, než právni predchodcovia žalobkyne). Podľa názoru odvolacieho súdu kúpna zmluva v r. 1923 v čl. V obsahovala dohodu o užívaní domovej nehnuteľnosti (nie o deľbe

spoluvlastníctva), keďže takúto dohodu si vyžadovali potreby praktického života, nakoľko v domovej nehnuteľnosti mali svoju bytovú potrebu uspokojovať dve rodiny. Odvolací súd opätovne poznamenáva, že v čl. V Kúpnopredajnej zmluvy z r. 1923 v jeho úvode výslovne uvádza, že sa (vtedajší) kupujúci uzniesli „ohľadom držby a užívania domu“, t.j. ich dohoda sa netýkala úpravy vlastníctva, ale výslovne úpravy držby a užívania nehnuteľnosti. V prípade geometrického plánu vypracovaného B.. R. z r. 1937 neboli v konaní zistené spoľahlivé odpovede na otázku, za akým účelom bol vlastne tento geometrický plán vypracovaný (na jeho základe neboli v pozemkovej knihe vykonané žiadne zmeny).

35/ Odvolací súd opätovne poukazuje na to, že ani samotná skutočnosť, že žalovaný 2 (resp. už jeho právni predchodcovia) dlhodobo užíva sporné nehnuteľnosti v inom (a to vo väčšom) rozsahu, než aký vyplýva zo zápisu spoluvlastníckych podielov v katastri nehnuteľností (resp. predtým v pozemkovej knihe), nepreukazuje, že takéto nadužívanie je výsledkom dohody predchádzajúcich (spolu) vlastníkov; takéto nadužívanie môže byť dôsledkom len toho, že bolo zo strany druhého spoluvlastníka trpené, tolerované, napriek tomu, že s ním on sám nebol stotožnený. Ako také potom nemôže mať za následok stratu vlastníctva v takom rozsahu, v akom bola nehnuteľnosť druhou stranou nadužívaná (užívaná vo väčšom rozsahu, než aký zodpovedá spoluvlastníckemu podielu, vyplývajúcemu z kúpnopredajnej zmluvy). Rovnako tak tolerovanie nadužívania nehnuteľnosti v minulosti neznamená, že strana, ktorá nadužívanie trpela, je povinná tak robiť aj naďalej. Uplatnenie záverov rozhodnutia č. 911/1932 Úr.zb. NS ČSR, na ktoré žalovaný 2 v konaní poukazoval, by sa naplnilo len vtedy, pokiaľ by bolo v konaní bezpečne preukázané, že k dlhodobému nadužívaniu nehnuteľností došlo na základe dohody (hoci aj konkludentnej) medzi spoluvlastníkmi. Fakt, že medzi stranami sporu, resp. ešte ich právnymi predchodcami, vznikali nezhody kvôli spôsobu a rozsahu užívania nehnuteľností, svedčí aj znalecký posudok B.. F., ktorý popisuje vtedajší stav užívania. Uvedený znalecký posudok ale zároveň neviedol k žiadnym takým právnym úkonom zo strany spoluvlastníkov, ktoré by nezhody v užívaní nehnuteľností medzi nimi vyriešili. Odvolací súd poznamenáva, že v znaleckom posudku B.. F. z r. 1994 (str. 16 až 24 spisu) je v jeho úvodnej časti v bode „Účel znaleckého posudku“ uvedené, že „...objednávateľ (ktorým bol B.. Š. T., V..) žiada znalca rozborovať evidenčný a skutočný stav vlastníctva a spoluvlastníctva, na ktorom podklade si potom obe rodiny budú môcť formulovať závery na zrušenie spoluvlastníctva spôsobom rozdelenia, resp. odpredaja.“ (posledná veta daného odseku). Uvedené nasvedčuje tomu, že ani samotní pôvodní žalovaní nemali celkom jasno v tom, či v minulosti medzi ich právnymi predchodcami naozaj došlo k tvrdenej reálnej deľbe a zrušeniu spoluvlastníctva.

36/ Odvolací súd tiež upriamil pozornosť na skutočnosť, že to boli (pôvodní) žalovaní, ktorých v konaní zaťažovalo dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že medzi stranami sporu (resp. ich právnymi predchodcami) bola hoci aj mlčky uzavretá dohoda o reálnej deľbe nehnuteľností. pripomenul, že žalobcu nemôže zaťažovať dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že takáto konkludentne uzavretá dohoda neexistuje, čo vyplýva to z tzv. negatívnej dôkaznej teórie, založenej na tom, že od účastníka nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Na základe uvedeného teda dospel k záveru, že medzi stranami sporu naďalej existuje spoluvlastnícky vzťah k označeným nehnuteľnostiam. Tento právny záver stranám sporu umožní vyriešiť spornú otázku ich právneho vzťahu k nehnuteľnostiam do budúcna a tým ukončiť dlhodobé vzájomné nezhody, z neho plynúce.

37/ Súd prvej inštancie sa uvedeným - pre neho záväzným - právnym záverom odvolacieho súdu riadil a v ďalšom konaní následne rozhodol o zrušení podielového spoluvlastníctva, rešpektujúc skutočnosť, že ani jedna zo strán sporu (t.j. ani žalovaný, bez ohľadu na ním zastávaný názor o neexistencii podielového spoluvlastníctva) nemá záujem na zotrvaní spoluvlastníckeho vzťahu (s výnimkou nehnuteľností v katastrálnom území Q. R., obec R. - m. č. Q. R., okres Bratislava IV, vedené Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom na LV č. XXXX, a to parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere XX G.X, a parc. reg. "C" č. XXXX/X o výmere XXX G.X, zastavané plochy a nádvoria ako to vyplýva z geometrického plánu č. XXCXX/XX/XX zo dňa 10.07.2008 overeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. XXXX/XX zo dňa 22.08.2008, vypracovaného B.. Š. Š.Č.). Pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd prvej inštancie vychádzal z už spomínaného geometrického plánu č. XXCXX/XX/XX zo dňa 10.07.2008 overeného Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu pod č. XXXX/XX zo dňa 22.08.2008, vypracovaného B.. Š. Š.Č.. Žalovaná strana v tomto smere v konaní nevzniesla námietky takej povahy, ktoré by spochybňovali vyporiadanie podielového spoluvlastníctva v zmysle predmetného geometrického plánu ako vhodného a spravodlivého (nakoľko jej argumenty v spore sa sústredili na otázku neexistencie spoluvlastníckeho vzťahu). Žalovaná strana sama v konaní

teda neprodukovala žiadny návrh na vyporiadanie spoluvlastníctva inak. Geometrický plán, z ktorého vychádza vyporiadanie podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu tvorí nedeliteľnú súčasť rozsudku súdu prvej inštancie. 38/ Ako vecne správne vyhodnotil odvolací súd aj zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie o návrhu žalovanej strany na prerušenie konania, keď na postup podľa neboli splnené podmienky. Vzhľadom na vyriešenie otázky existencie podielového spoluvlastníctva v súdenej právnej veci nebol dôvod toto konanie prerušiť a vyčkať do právoplatného skončenia konania o určenie vlastníctva (k rovnakým nehnuteľnostiam), vedeného (na základe návrhu žalovanej strany) na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. . 39/ Odvolací súd z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých častiach ako vecne správne potvrdil (, ); t.j. vo všetkých napadnutých výrokoch (jednak žalovaným 2 - t.j. vo veci samej, ako aj vo výroku, ktorým súd prvej inštancie nevyhovel návrhu žalovanej strany na prerušenie konania, tak aj vo výrokoch, ktoré napadli odvolaním všetci pôvodní žalovaní 1, 2, 3, 4 a týkali sa rozhodovania o trovách konania, s výnimkou výroku o zastavení konania voči žalovaným 1, 3 a 4 a s výnimkou výroku, ktorým bola priznaná náhrada trov dovolacieho konania žalovaným 1, 2, 3 a 4, nakoľko tento výrok nebol napadnutý odvolaním zo strany žalobkyne).

40/ Žalobkyni voči žalovaným 1, 2, 3 a 4 priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, vzhľadom na úspech v spore v odvolacom konaní (vo vzťahu k žalovaným 1, 3 a 4 sa rozhodovanie odvolacieho súdu týkalo výlučne nároku na náhradu trov konania).

41/ Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).