Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-112-2019.pdf
PDF · 164.26 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/112/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: Peter Petrovič, Autoslužby P + P, Obrancov Mieru 137/63, 05314 Spišský Štvrtok, IČO: 37 478 761, práv. zast. AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o, Kmeťová 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, práv. zast. advokátom - JUDr. Felix Neupauer, Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 211,89 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 211,89 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 66,41 € od 02.12.2018 do zaplatenia, zo sumy 145,48 € od 26.01.2018 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 01.08.2019 domáhal zaplatenia sumy vo výške 211,89 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 13.08.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA Octavia, X.: T., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo pánovi Y. Z., trvale bytom: Rázusova 2673/5, 058 01 Poprad (ďalej aj ako „poistený“). Táto škodová udalosť bola dňa 13.08.2018 riadne ohlásená žalovanému, tj. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9566181112. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený, tj. pán Y. Z. dal svoje poškodené motorové vozidlo ŠKODA Octavia, X.: T., opraviť v servise: Peter Petrovič, Autoslužby P + P, s miestom podnikania Obrancov Mieru 137/63, 053 14 Spišský Štvrtok, IČO: 37 478 761 tj. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 451,22 €. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 175/2018. Žalobcovi bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 20.11.2018 oznámené, že bolo dňa 16.11.2018 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9566181112, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Neprimerane účtovaná cena práce (priznaná cena práce 19,16 € bez DPH) a množstvo lakovania - plnenie podľa kontrolnej kalkulácie.“ Neuznaná suma vo výške 66,41 € bola vlastníkom motorového vozidla ŠKODA Octavia, X.: T. ktorým je poistený, tj. pán Y. Z. postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2018.
3. Svoj návrh žalobca ďalej odôvodnil tým, že dňa 17.11.2017 došlo k ďalšej škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle RENAULT Trafic, EČV: L., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo spoločnosti AUTOKRES SK s.r.o., so sídlom Odorínska cesta 1, Spišská Nová Ves,
IČO: 47 584 904 (ďalej aj ako „poistený“). Táto škodová udalosť bola dňa 20.11.2017 riadne ohlásená žalovanému, tj. v poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9850771347. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poistený, tj. spol. AUTOKRES SK s.r.o. dala svoje poškodené motorové vozidlo RENAULT Trafic, X.: L., opraviť v servise u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.438,22 € bez DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 171/2017. Poistenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.01.2018 oznámené, že bolo dňa 10.01.2018 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9850771347, a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Neuznaná suma vo výške 145,48 € bola vlastníkom motorového vozidla RENAULT Trafic, EČV: SN009CO ktorým je poistený, tj. spol. AUTOKRES SK s.r.o. postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 15.10.2018.
4. Žalobca ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v oznámeniach o poistnom plnení, resp. vo výpočtoch poistného plnenia, uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený, resp. žalobca nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Servis pri oprave poškodených motorových vozidiel postupoval tak, aby motorové vozidlá boli z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodových udalostí, ich cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlá spĺňali rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovými resp. poistnými udalosťami.
5. Pri nároku poškodeného Y. Z., Š. I., X.: T., žalobca poukázal na článok IX ods. 1 a 2 písm. a) b) Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie Eurokasko: „1. Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, so zohľadnením dojednanej spoluúčasti, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou. 2. Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy; b) v nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR;“ Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla.
6. Žalobca predložil cenníky autoservisov : Auto Gábriel, s.r.o. Košice, Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice
- 31 €/ 37€ bez DPH - Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice - 28 €/33 € bez DPH - CARS Prešov s.r.o., Strojnícka 19, Prešov - 25 €/35 € bez DPH. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle Škoda Octavia normohodinu vo výške 25,00 € (bez DPH) za mechanické práce a lakovacie práce, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena, preto považujeme za nedôvodne, že nebola uznaná cena práce v plnej výške.
7. Pri nároku poškodeného AUTOKRES SK s.r.o., RENAULT Trafic, EČV: SN009CO, žalobca uviedol, že bolo žalovaným krátené poistné plnenie z dôvodu „nepreukázanie položky lišta masky“. V Zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 22.11.2017 je uvedená MASKA na výmenu. Lišta masky je jej časťou, ktorá musela byť z dôvodu technologického postupu vymenená taktiež. V zápisoch o obhliadke poškodeného MV sa neuvádzajú aj jednotlivé menšie diely, príslušné k dielom určeným na výmenu, uvedie sa „hlavný diel“ na výmenu, ku ktorému však prislúchajú aj jeho „pomocné diely“, ktoré je nutné vymeniť, aby bolo motorové vozidlo rovnaké ako pred poistnou udalosťou, a to ako z technického tak aj estetického hľadiska.
8. Vzhľadom k vyššie uvedenému a skutkovému stavu je evidentné, že poistený si splnil všetky povinnosti voči žalovanému vyplývajúce mu z predmetných ustanovení Občianskeho zákonníka, poistnej zmluvy ako aj príslušných zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Eurokasko. Ustanovenie §799 ods. 3 Občianskeho zákonníka definuje podmienky, za ktorých je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť. Poistné plnenie možno znížiť len pod podmienkou, že došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v odseku 1 a 2 §799 Občianskeho zákonníka. Poistený riadne oznámil poistné udalosti bez zbytočného odkladu, umožnil obhliadku poškodeného motorového vozidla a poskytol všetky doklady týkajúce sa opravy motorového vozidla, ktoré mal k dispozícii. Podporne uvádzame, že na strane poisteného, resp. žalobcu, na ktorého bola predmetná pohľadávka postúpená, nedošlo k porušeniu povinností uvedených v odseku 1 a 2 § 799 Občianskeho zákonníka, naopak poistený resp. žalobca si všetky povinnosti splnil a preto z tohto hľadiska nie je dôvod na strane žalovaného na zníženie poistného plnenia. Dôvod krátenia je teda nedôvodný a nezákonný. Z hore uvedených dôvodov krátenie poistného plnenia nemá v tomto prípade zákony a právny základ a jeho účelom je vyhnúť sa vyplateniu poistného plnenia v celom rozsahu na, ktoré má poistený resp. žalobca nárok. Na základe uvedeného, žalobca si týmto návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 9850771347 vo výške 145,48 € s príslušenstvom a nárok na poistné plnenie z poistnej udalosti č.9566181112 vo výške 66,41 € s príslušenstvo a to spolu vo výške 211,89, ktoré mu boli neoprávnene krátené. Zároveň, ak žalovaný podá odpor, navrhujeme, aby predložil pri svojom prvom úkone celý likvidačný spis.
9. Na základe vyššie uvedeného navrhol súdu aby vydal v konaní platobný rozkaz, ktorým zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy vo výške 66,41 € spolu s 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy 66,41 € od 02.12.2018 do zaplatenia a zaplatenia sumy vo výške 145,48 € spolu s % úrok z omeškania ročne zo sumy 145,48 € od 26.01.2018 do zaplatenia ako aj náhradu trov konania.
10. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 23.08.2019 platobný rozkaz, sp. zn.: 34Up/988/2019 - 58, ktorým zaviazal žalovaného do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu na zaplatenie istiny 211,89 eur , úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 66,41 Eur od 02.12.2018 do zaplatenia, úrok z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 145,48Eur od 26.01.2018 do zaplatenia alebo v tej istej lehote podať odpor. Zároveň uložil žalovanému povinnosť do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť náhradu trov konania vo výške 87,82 Eur a to žalobcovi prostredníctvom jeho zástupcu v konaní.
11. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené máme za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ V tomto smere máme za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu Škodovej udalosti 1, Škodovej udalosti 2 a Škodovej udalosti 3 (ďalej spolu škodové udalosti) a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodových udalostí zo strany Poškodeného 1 a Poškodeného 2. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.
12. Ku vecnej legitimácií subjektov žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3 Cdo 192/2004 „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno- právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca),
nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený 1 a Poškodený 2 mali voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre1, faktúre 2. Z uvedeného potom vyplýva, že Poškodení predstavovali subjekty, ktoré boli dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzujú a preukazujú Žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra 1, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poškodený 1, a Faktúra 2, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poškodený 2. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ vyplýva, že nakoľko Poškodení predstavovali dlžníkov Žalobcu, nemohli so Žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len ,,ZoPP“). Uzatvorením predmetných ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poškodeného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poškodeného 1, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry 1 predstavuje práve pohľadávku Žalobcu, ako aj Poškodeného 2, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry 2 predstavuje práve pohľadávku Žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi Poškodeným 1, resp. Poškodeným 2 ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. 13. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
13. Ku zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný uviedol, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008 „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP 1, resp. ZoPP 2 medzi Poškodeným 1, resp. Poškodeným 2 ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP 1, resp. ZoPP 2 bolo postúpenie pohľadávok zo strany Poškodeného 1, resp. Poškodeného 2, ktoré Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poškodenému 1, resp. Poškodenému 2 ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takéto právne úkony podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatné. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP 1, resp. ZoPP 2 si dovoľujeme dať konajúcemu súdu do pozornosti aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle Poškodeného 1, resp. Poškodeného 2 ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok. V predloženej ZoPP 1, resp. ZoPP 2 je pritom zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa nášho právneho názoru neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť). Doplňujúco uvádzame, že uvedením predmetných skutočností (špecifikácia a predmet ZoPP 1, resp. ZoPP 2) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Súčasne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP 1, resp. ZoPP 2 je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.
14. Ku poistnému plneniu žalovaný uviedol, že Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení 1 poukazujeme na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení 1, v ktorom sa uvádza, že plnenie bolo priznané na základe kontrolnej kalkulácie, pričom priznaná cena práce bola v rozsahu 19,16 eura bez DPH / Nh. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámení 2 poukazujeme na skutočnosti uvádzané v predmetnom Oznámení 2, v ktorom sa uvádza, že nebola priznaná náhrada za nepreukázané položky - lišty masky. Z tohto dôvodu, pridržiavajúc sa argumentácie Žalovaného, vrátane predloženej Kalkulácie, máme za to, že náklady, ktoré Poškodený 1 a Poškodený 2 vynaložili na opravu vozidiel, nepredstavujú náklady, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie vecí do pôvodného stavu, preto postup Žalovaného ohľadne priznania
poistných plnení považujeme za oprávnený a riadne odôvodnený. Vzhľadom k uvedenému máme za dostatočne odôvodnené, že v oboch prípadoch plnenie zo strany Žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo poskytnuté a akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
15. Vo vyjadrení k odporu žalobca poukázal na ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poistné plnenie možno znížiť iba pri vedomom porušení povinností uvedených v odsekoch 1 a 2, ktoré majú podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, zároveň dojednania v poistných podmienkach nesmú odporovať danému ustanoveniu. Z uvedeného je zrejmé, že k naplneniu dôvodov krátenia musia byť obligatórne a kumulatívne splnené nasledujúce podmienky: 1. vedomé porušenie povinností - jedná sa o také porušenie povinnosti, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplní, hoci ju poznal alebo musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že ju vzhľadom na okolnosti prípadu mohol splniť. Či išlo o vedomé porušenie povinností a či v dôsledku toho nastali uvedené následky, musí preukázať poistiteľ, tj. žalovaný. 2. podstatný vplyv - porušenie povinnosti malo rozhodujúci význam spomedzi príčin, ktoré spôsobili vznik poistnej udalosti a tým aj rozsah jej následkov. Nestačí preukázať, že medzi porušením povinnosti a poistnou udalosťou existuje príčinná súvislosť, je potrebné preukázať, že táto príčinná súvislosť mala podstatný vplyv. 3. vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti. 4. medzi porušením uvedených povinností a vznikom poistnej udalosti (zväčšením rozsahu jej následkov) je daná príčinná súvislosť. Ku krátenia poistného plnenia uviedol, že ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného, o subjektívny názor, že cena práce normohodiny je len v ním určenej výške. Z uvedeného je zrejmé, že konaním žalobcu resp. jeho právneho predchodcu, nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho povinností a naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 799 OZ, ktoré by tak odôvodňovalo postup žalovaného, tj. krátenie poistného plnenia. Ku nedostatok aktívnej vecnej legitimácie a vzniku práva na poistné plnenie žalobca uviedol, že Žalovaný v podanom odpore prezentuje poškodených, resp. poistených, ako dlžníkov žalobcu, čo odôvodňuje tým, že títo neuhradili pohľadávku (faktúru za opravu poškodeného motorového vozidla), ktorú v neuhradenej a krátenej časti postúpili Zmluvou o postúpení časti pohľadávky na žalobcu, k čomu uvádzame nasledovné. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje nárok na poistné plnenie od žalovaného. Nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej, resp. poistnej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovni finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. V tejto súvislosti si dovolíme poukázať aj na skutočnosť, kedy žalovaný časť poistných plnení už poškodeným, resp. žalobcovi poukázal, kedy skutočnosť, že poškodení pohľadávku - faktúru „nikdy neuhradili“ nepovažoval za rozporuplnú, resp. takú, ktorá by zakladala neplatnosť nároku na vyplatenie poistného plnenia. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona taktiež nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Sme toho názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - Občianskom zákonníku. Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, a ktorý zároveň popiera logicky, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení Občianskeho zákonníka. Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade vyššie uvedeného ustanovenia § 449 odsek 3 OZ a § 810 OZ. Námietka neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobných skutkovo - právnych veciach už bola v minulosti riešená odvolacím súdom, ktorý sa s daným vysporiadal a to v Rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp.zn. 4Cob/60/2017, kedy uvádza: „Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o platnosti zmlúv o postúpení pohľadávky, pretože sú vyhotovené v písomnej forme a nepochybne
z nich vyplýva kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky.....Keďže zmluvy o postúpení pohľadávok majú zákonom stanovené náležitosti, žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Odvolacia námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu nie je preto dôvodná....“ Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcami (poškodenými, resp. poistenými) a postupníkom (žalobcom) obsahujú jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetných zmluvách špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu motorového vozidla). Zároveň, v článku I zmlúv o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2018 a 06.06.2018 označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku v presne špecifikovanej výške, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku poistnej udalosti, pričom v daných zmluvách je uvedené aj číslo poistných udalostí. V článku II. Predmetných zmlúv postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „občiansky zákonník“). Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Je zrejmé, že postupcovia v uvedených prípadoch vyjadrili svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť.
16. Žalobca poukázal na zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. K tomu uviedol, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Na základe uvedeného, považujeme predmetné tvrdenia žalovaného, ako aj námietku aktívnej legitimácie žalobcu, za irelevantné.
17. Žalobca je ďalej presvedčený, že žalovaný vo svojom odpore žiadnym relevantným spôsobom nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas, nakoľko len popiera skutkové tvrdenia žalobcu, no vlastné dôkazy ohľadne skutkových tvrdení už do konania nepredkladá. Koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť riadne preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalovaný v podanom odpore uvádza, že „uplatnený nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný“, no nepredkladá už dôkazy na ním tvrdené skutočnosti. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalovaný krátil cenu práce normohodiny bez akéhokoľvek odôvodnenia či relevantnosti. V podanom odpore sa žalovaný
len odvoláva na oznámenia o poistnom plnení. Žalobcovi však nie je zrejmé, na akom základe žalovaný usúdil, že cena práce za normohodinu by mala byť len vo výške 19,16 eur, a či je vôbec reálne možné za takúto cenu práce zabezpečiť navrátenie poškodeného motorového vozidla do stavu ako pred poistnou udalosťou. Žalovaný ani nepredložil žiaden dôkazy, na základe ktorých dospel k výške ceny normohodiny (okrem jeho internej kalkulácie), pričom na druhej strane, žalobca so žalobným návrhom predložil cenníky iných autoopravovní, z ktorých je zrejmé, že cena práce ním účtovaná je obvyklá, a ničím nenavýšená. Pokiaľ sa žalovaný v jeho odpore ako aj v oznámeniach o poistnom plnení odvoláva na kalkuláciu v súvislosti s faktúrou a s nákladmi na prácu, potom jeho postup nie je súladný s jeho vlastnými Zmluvnými dojednaniami pre havarijné poistenie Eurokasko, nakoľko podľa týchto, sa pri nákladoch na prácu a lakovanie bude zohľadňovať hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR, náklady na prácu a lakovanie sa nebudú porovnávať s „kontrolným“ kalkulačným programom. Žalovaný sa v odpore odvoláva na kalkuláciu, kedy je však nevyhnutné uviesť, že dané hovorí o nákladoch na náhradné diely a materiál, zatiaľ čo v našom prípade bola krátená cena práce a lakovania, kedy sa podľa ZD Eurokasko zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne. Zároveň však, z predmetných ZD Eurokasko ani nie je zrejmé, o aký kalkulačný program by malo isť, čo z daného čl. IX bod 2 písm. a) robí nejasné a nezrozumiteľné ustanovenie. Aj zo samotných ZD Eurokasko je zrejmé, že pri cene práce je nevyhnutné zohľadniť hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný tým motorového vozidla. So žalobným návrhom žalobca predložil cenníky iných autoopravovní, z ktorých je zrejmé, že cena práce a lakovanie, ktoré si účtoval žalobca je pri príslušný typ motorového vozidla v danom regióne primeraná, výhodnejšia. Poukazujeme aj na tú skutočnosť, že predmetom konania sú dve nároky na poistné plnenie, z dvoch poistných udalostí, pričom žalovaný predložil s podaným odporom len jednu kalkuláciu, a to k poistnej udalosti č. 9566181112. Pokiaľ ide o poistnú udalosť č. 9850771347, bola krátená suma vo výške 145,48 € ako „nepreukázaná položka lišta masky“, na podľa Zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla, zo dňa 22.11.2017 vyhotoveného žalovaným, je zrejmé, že maska bola určená na výmenu, nakoľko bola ulomená. Nie je nám zrejmé, ako mohol žalovaný určiť masku na opravu, resp. výmenu v súlade so zápisom a následne krátiť poistné plnenie resp. nepriznať poistné plnenie za lištu masky. Žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval podľa zápisu o poškodení MV, tak, aby bolo MV po oprave v estetickom, funkčnom stave ako pred predmetnou poistnou udalosťou.
18. Ku náležitostiam žaloby uviedol, že ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať nás ako zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné plnenie, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalobca je presvedčený, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa § 132 CSP sme si splnili. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, keďže v žalobe je uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval.
19. Žalobca zároveň navrhol aby bolo predmetné konania prejednané na Okresnom súde Košice I. Následne Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec Okresnému súdu Košice I.
20. Na pojednávaní konanom dňa 16.10.2020 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného dňa 15.10.2020 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní.
21. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:
22. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 13.08.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA Octavia, X.: T., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo pánovi Y. Z., trvale bytom: C. XXXX/X, XXX XX T.. Predmetná škodová udalosť bola nahlásená poškodeným u žalovaného, kde má poškodený uzatvorené havarijné poistenie a žalovaný ju zaregistroval pod č. 9566181112. Poškodený si dal opraviť vozidlo v autoservise : Peter Petrovič, Autoslužby P + P, s miestom podnikania Obrancov Mieru 137/63, 053 14 Spišský Štvrtok, IČO: 37 478 761 tj. u žalobcu. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli vo výške 451,22
Eur, ktoré boli následne uplatnené u žalovaného faktúrou č.175/2018. Žalobcovi bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 20.11.2018 oznámené, že bolo dňa 16.11.2018 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9566181112 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodenej v dôsledku poistnej udalosti č. 9566181112 predstavovala 451,22 EUR. Suma uznaná žalovaným bola iba 384,81 EUR, suma neuznaná žalovaným bola vo výške 66,41 Eur. Poškodený, Y. Z., postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2019 svoju pohľadávku vo výške 66,41 €, a prísl. voči žalovanému titulom rozdielu medzi fakturovanou škodou a poistným plnením už vyplateným spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group aj s príslušenstvom na žalobcu. Ku poistnej udalosti č. 9566181112 žalobca doložil v konaní do spisu faktúru č. 175/2018, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 20.11.2018, cenníky autoservisov ako aj zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2019.
23. Likvidátor sa k osobitostiam likvidácie vyjadril tak, že bola neprimerane účtovaná cena práce (priznaná cena práce 19,16 € bez DPH) a množstvo lakovania - plnenie podľa kontrolnej kalkulácie.“
24. Vykonaným dokazovaním mal súd taktiež preukázané, že dňa 17.11.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle RENAULT Trafic, X.: L., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: AUTOKRES SK s.r.o., so sídlom Odorínska cesta 1, Spišská Nová Ves, IČO: 47 584 904. Predmetná škodová udalosť bola nahlásená poškodeným u žalovaného, kde má poškodený uzatvorené havarijné poistenie a žalovaný ju zaregistroval pod č. 9850771347. Poškodený si dal opraviť vozidlo v autoservise : Peter Petrovič, Autoslužby P + P, s miestom podnikania Obrancov Mieru 137/63, 053 14 Spišský Štvrtok, IČO: 37 478 761 tj. u žalobcu. Náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.438,22 € bez DPH, ktoré boli následne uplatnené u žalovaného faktúrou č. 171/2017. Žalobcovi bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 11.01.2018 oznámené, že bolo dňa 10.01.2018 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9850771347 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodenej v dôsledku poistnej udalosti č. 9850771347 predstavovala 1.438,22 € bez DPH. Suma uznaná žalovaným bola iba 384,81 EUR, suma neuznaná žalovaným bola vo výške 1292,74 Eur. Poškodený, AUTOKRES SK s.r.o., postúpil na základe zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2018 svoju pohľadávku vo výške 145,48 €, a prísl. voči žalovanému titulom rozdielu medzi fakturovanou škodou a poistným plnením už vyplateným spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group aj s príslušenstvom na žalobcu. Ku poistnej udalosti č. 9850771347 žalobca doložil v konaní do spisu faktúru č. 171/2017, oznámenie o poistnom plnení zo dňa 11.01.2018, zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2018 ako aj zápis o obhliadke poškodeného motorového vozidla.
25. Likvidátor sa v predloženom výpočte výšky poistného plnenia vyjadril tak, že neuznal nepreukázané položky - lišta masky vo výške 145,48 Eur.
26. Medzi stranami bolo sporné to, či návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP, či splnomocnenie udelené žalobcom v konaní je platné ako aj dôvody krátenia poistného plnenia.
27. Podľa ust. § 129, ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
28. Podľa ust. § 132 CSP, (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.(2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
29. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. § 132 CSP nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodových udalostí a uplatnených nárokov dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach
predložil faktúru č. 175/2018, faktúru č. 171/2017, oznámenia o poistnom plnení ako aj cenníky autoservisov.
30. Súd taktiež poukazuje na ust. § 129 CSP, ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné resp. vykonať dokazovanie o skutočnostiach, ktoré považuje súd za sporné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení CSP o náležitostiach žaloby (§ 132 CSP a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo k škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj čísla oboch poistných udalostí pod ktorými žalovaná poistné udalosti zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy. Podľa ust. § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
31. Súd má za to, že žalobcom doložené zmluvy o postúpení pohľadávok majú zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluvy sú v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa § 524 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.
32. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby v časti uplatneného nároku vo výške 66,41 Eur, z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 28.11.2019 medzi postupcom, Michalom Chudíkom a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 66,41 Eur a prísl. , čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným už dlžníkom( poisťovňou - žalovaným). Rovnako bol žalobca aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby v časti uplatneného nároku vo výške 145,48 Eur z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15.10.2018 medzi postupcom, AUTOKRES SK s.r.o., a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - a to pohľadávka vo výške 145,48 Eur a prísl. , čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou sumou a poistným plnením už vyplateným už dlžníkom( poisťovňou - žalovaným).
33. Podľa ust. § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
34. Podľa ust. § 791 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ
vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.
35. Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
36. Podľa ust. § 797 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
37. Podľa ust. § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede ( § 793) bolo určené nižšie poistné.
38. Podľa ust. § 799 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
39. Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
40. Podľa ust. § 809 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.
41. Podľa článku VIII, ods. 1 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, Za škodu vzniknutú poistnou udalosťou podľa typu poistenia A alebo B poisťovňa poskytne poistné plnenie, v rozsahu nákladov v danom mieste, na uvedenie poškodeného alebo zničeného MV do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou, alebo v rozsahu nákladov na znovuzriadenie zničeného alebo odcudzeného MV, maximálne však vo výške všeobecnej hodnoty MV v dobe bezprostredne pred poistnou udalosťou.
42. Podľa článku VIII, ods. 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO, Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzaradenie MV nasledovne: a) účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu,
sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu, prípadne s katalógovými cenami náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom. Súčasťou účtovných nákladov na náhradné diely musia byť aj príslušné dodacie listy, b) v nákladoch za prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku v opravovniach SR, c) za primerané náklady na opravu sa považujú také, ktoré nepresiahnu ceny nových originálnych náhradných dielov a časové normy stanovené výrobcom pre príslušnú značku a typ vozidla.“
43. Medzi stranami boli ďalej sporné dôvody krátenia poistného plnenia. Žalovaný v predloženom výpočte ku poistnej udalosti č. 9566181112 uvádza ako dôvody krátenia poistného plnenia priznanie ceny práce len do výšky 19,16 Eur bez DPH. Žalobca predložil aj cenníky autoservisov, ktoré monitorujú hodinové sadzby v danom regióne (viď čl. VIII, bod 2a) Zmluvných dojednaní), pričom z predložených cenníkov vyplýva že: Auto Gábriel, s.r.o. Košice, si účtuje 31 €/ 37€ bez DPH, Moris Slovakia s.r.o., účtije 28 €/33 € bez DPH , CARS Prešov s.r.o., účtuje 25 €/35 € bez DPH. Žalobca si pri oprave motorového vozidla účtoval za normohodinu 25 € (bez DPH). Krátenie poistného plnenia preto nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach. Žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že by suma 25 Eur bez DPH za prácu presiahla rozsah nákladov v danom mieste na uvedenie motorového vozidla do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou.
44. Vzhľadom na uvedené žalovaný nebol oprávnený poistné plnenie znížiť podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Cenu (náklady) za prácu bola poisťovňa povinná určiť v súlade s čl. VIII, bod 2a) Zmluvných dojednaní - na základe hodinovej sadzby v danom regióne, teda nie podľa kontrolnej kalkulácie. Žalovaný náhradu škody vyčíslil použitím systému Audatex, pričom ide o program vytvorený poisťovňou, do ktorého táto môže zasahovať, preto kalkuláciu vyhotovenú týmto systémom nie je možné považovať za objektívnu. Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. Servis žalobcu účtoval za opravu vozidla za jednu normohodinu 25 EUR bez DPH, pričom v iných opravovniach v regióne (vyššie uvedených) je cena za jednu normohodinu vyššia. Žalobca splnil všetky povinnosti poisteného, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Zo žalobcom predložených cenníkov za opravy vozidiel vyplýva, že jeho ceny sú obvyklé v danom regióne a náklady na opravu vozidla sú primerané.
45. Zároveň neobstojí ani krátenie poistného plnenia z dôvodu nepriznanie množstva lakovania, resp. priznanie lakovania podľa kontrolnej kalkulácie. Kalkulácia nákladov, ktorú žalovaný do konania predložil spolu s odporom vypracovaná systémom AUDATEX má slúžiť ako pomôcka, nemá to byť však určujúci a nevyhnutne rozhodujúci podklad pre výpočet výšky poistného plnenia. ). Z predloženého oznámenia o poistnom plnení nie je ani zrejmé za aké lakovanie krátil žalovaný poistné plnenie, teda či išlo množstvo lakovacieho materiálu, druh laku atď. Preto ani krátenie poistného plnenia v tejto časti nemá oporu v zákone ani v poistných podmienkach.
46. V prípade poistnej udalosti č. 9850771347 bolo medzi stranami sporné to, či lišta masky bola preukázaniu alebo nepreukázanou položkou. Súd sa oboznámil so zápisom o obhliadke poškodeného motorového vozidla a zistil, že poškodená časť motorového vozidla „maska“ je určená na výmenu. Súd sa v tomto prípade stotožňuje s argumentáciou žalobcu, v ktorej žalobca uvádza, že lišta masky je súčasťou masky, ktorá mala byť v zmysle zápisu o obhliadke poškodeného motorového vozidla vymenená. Lišta masky musela byť teda vymenená spolu s maskou. Po preskúmaní faktúry č. 171/2017 súd zistil, že lišty masky boli rovnako uvedené na faktúre. Súd má preto preukázané, že k výmene lišty masky došlo pričom jej výmena bola účelná a smerovala len k tomu aby poškodené motorové vozidlo bolo uvedené do stavu bezprostredne pred poistnou udalosťou. Zároveň z predloženého zápisu nevyplýva, ktorý diel, ktorý je súčasťou masky má byť vymenený a ktorý nie. Žalobca v konaní predložil zápis o obhliadke z ktorého vyplýva, že predná maska má byť vymenená a na základe tohto zápisu o obhliadke vykonal žalobca opravu poškodené motorové vozidlo bolo kvalitatívne a funkčne v stave ako pred poistnou udalosťou.
47. Podľa ust. § 517 Občianskeho zákonníka: (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak
ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.
48. Podľa ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
49. Z dôvodu, že súd má za to, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej udalosti, predložením faktúry č. 175/2018, vo výške 451,22 Eur a faktúry č. 171/2017 vo výške 1725,86 Eur. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle §797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti čo pri skončení šetrenia poistnej udalosti č. 956618112 dňa 16.11.2018, je deň 02.12.2016 dňom kedy sa žalovaný dostal do omeškania a pri skončení poistnej udalosti č. 9850771347 dňa 10.01.2018 je deň 26.01.2018 dňom kedy sa žalovaný dostal do omeškania
50. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
51. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
52. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).