Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_10C-167-2010.pdf
PDF · 172.96 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/167/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I pred sudkyňou JUDr. Silviou Rovňánkovou v právnej veci žalobcu: S.. F.. Z. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X, X., proti žalovanému: Slovenská republika zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Račianska 71, Bratislava, o náhradu ušlého zisku a náhradu nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov súdneho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 21.12.2010 sa žalobca domáhal proti žalovanému zaplatenia nemajetkovej ujmy (odškodného) vo výške XXX.XXX,- D. a škody vo výške X.XXX.XXX,XX D. s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej rozhodnutím orgánu štátu v zmysle zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
2. Dôvodil, že ako podnikateľ v oblasti medzinárodného obchodu sa stal v období od 21.02.1995 do 23.02.2010 objektom a obeťou neodôvodneného a nezákonného trestného stíhania za viaceré trestné skutky vymyslené vyšetrovateľom PZ Okresného úradu vyšetrovateľa PZ Bratislava I v konaní ČVS: I.- XXX/XX-XXKo. Proti uzneseniu o vznesení obvinenia za trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie spolupáchateľstvom zo dňa 21.02.1995 podal žalobca v zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú prokurátorka Okresnej prokuratúry Bratislava I uznesením č. k. 1Pv 130/95-10 zo dňa 30.03.1995 zamietla. Obdobne boli prokuratúrou zamietnuté aj sťažnosti proti uzneseniam o vznesení nezákonných obvinení za trestné činy, ktoré nemali oporu v platných ustanoveniach Trestného zákona účinného v čase údajného spáchania trestného činu. Zastavenie trestného stíhania po pätnástich rokoch preukázalo nezákonnosť konania týchto subjektov proti žalobcovi a v konečnom dôsledku viedlo ku škode na majetku žalobcu vo forme ušlého zisku v rozhodnom období v sume X.XXX.XXX,XX D. istiny s príslušenstvom. Zo strany Okresného úradu vyšetrovateľa PZ Bratislava I, Okresného súdu Bratislava I došlo na podklade nezákonného konania vyšetrovateľa PZ k flagrantným zásahom do práva žalobcu na súkromie, na pokojný stav, práva na obhajobu, na slobodu pohybu, na slobodu podnikania a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti, tvorby, na prácu, práva na príležitosť zarábať si na živobytie svojou prácou, ktorú si slobodne vyberie alebo prijme. Keďže porušenie základného práva a slobody už nie je možné napraviť, prichádza podľa názoru žalobcu do úvahy priznanie primeraného odškodného súdom v zmysle zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý odškodné podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd priznáva obeti nezákonného trestného konania so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Postupom orgánov činných v trestnom konaní v danej veci došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu
priznaných mu Medzinárodným paktom o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach prijatých Valným zhromaždením OSN dňa 16.12.1966, platným pre Slovenskú republiku od 03.01.1976. Žalobca podaním na Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 15.04.2010 požiadal o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - ušlej mzdy vo výške XX.XXX,- Sk mesačne + XX.XXX,- W. mesačne za obdobie od 01.05.1997 do 30.04.2002, spolu XXX.XXX,XX D. istiny s príslušenstvom. Týmto podaním žalobca požiadal aj o vyplatenie primeraného odškodnenia za neoprávnený zásah do práva na súkromie vo výške XXX.XXX,- D. v príčinnej súvislosti so skúmaním psychického zdravotného stavu, ktorému sa musel podrobiť proti svojej vôli v konaní pod spisovou značkou 3 Nt 1270/96. Titulom neprípustného obmedzenia osobnej slobody a slobody pohybu (hlavne smerom do zahraničia) vo vzťahu na vydanie dvoch príkazov na zatknutie žalobcu Okresným súdom Bratislava I (sp. zn. 3 Nt 405/96 zo dňa 27.11.1996, sp. zn. 3 Nt 334/99 zo dňa 23.06.1999) a odňatie cestovných pasov žalobcovi (rozhodnutie č. H.-XXXX/CP-XXXX-I. zo dňa 08.11.2000 vydané KR PZ v Bratislave) požiadal žalobca o vyplatenie odškodného vo výške XXX.XXX,- D.. Tým, že trestné stíhanie bolo voči žalobcovi zastavené, tým aj všetky rozhodnutia súdu a orgánov činných v trestnom konaní majúce za následok obmedzenie osobnej slobody, slobody pohybu, slobodného vykonávania povolania slobodného a ničím nerušeného výkonu práce, vrátane obmedzenia slobody žalobcu v čase, kedy sa musel na podklade príkazu sudcu Okresného súdu Bratislava I podriadiť skúmaniu jeho psychického zdravotného stavu, sa ukázali ako nezákonné, pričom stav nezákonnosti trvá aj naďalej, nakoľko platné ustanovenia Trestného poriadku neumožňujú nezákonné rozhodnutie vydané Okresným súdom Bratislava I zrušiť. Morálne utrpenie viedlo k zhoršeniu psychického zdravotného stavu žalobcu, majúce za následok poškodenie zdravia žalobcu. Pocity tiesne a frustrácie aj napriek zastaveniu trestného stíhania vzhľadom na 15 rokov nezákonnosti pretrvávajú, preto žalobca požaduje priznanie primeraného a spravodlivého odškodnenia vo výške XXX.XXX,- D.. Žalobca zároveň požaduje priznanie odškodnenia za prieťahy po dobu 15 rokov vo výške XX.XXX,- D. ako odškodnenie za 3 rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I vo veciach sp. zn. 3Nt 1270/96, 3Nt 405/96, 3Nt 334/99 sumu vo výške XX.XXX,- D.. Žalobca zastáva názor, že pokiaľ by nedošlo k nezákonnému trestnému stíhaniu žalobcu, tak by nedošlo k jeho následným neoprávneným zásahom do osobnostných práv žalobcu zo strany orgánov činných v trestnom konaní a nevznikla by škoda vo forme ušlého zisku, na ktorý mal žalobca legitímny nárok pri pravidelnom a ničím nerušenom slede udalostí v rámci podnikateľskej činnosti, výkonu práce v zahraničí, na podklade tomu predchádzajúcej koncepčne rozpracovanej medzinárodnej obchodnej politiky spoločnosti I. K. N. N..V..Q... Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 23.7.2010 s odkazom na rozhodnutie jediného spoločníka I. K. N. N..V..Q.. nadobudol od menovanej obchodnej spoločnosti pohľadávky voči žalovanému, ktoré si menovaná obchodná spoločnosť uplatnila podaniami o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v sume X.XXX,XX D. a v sume X.XXX.XXX,XX D.. Postúpenie pohľadávok na žalobcu oznámila menovaná obchodná spoločnosť Ministerstvu spravodlivosti SR listom zo dňa 26.07.2010.
3. Žalobca ďalej uviedol, že v príčinnej súvislosti s nezákonným konaním vyšetrovateľa PZ a šikanovaním žalobcu k preberaniu predvolaní na výsluchy pod hrozbou zatykača došlo okrem iného k nezákonnému obmedzeniu slobody pohybu žalobcu a cestovania do zahraničia za účelom slobodného a ničím nerušeného a pokojného plynulého dlhodobého výkonu práce na základe pracovnej zmluvy zo dňa 07.04.1997 v súlade s rozhodnutím zakladateľa č. 07/04/97 zo dňa 07.04.1997 o vytvorení obchodného zastúpenia spoločnosti I. K. N. N..V..Q.. v Spojených štátoch mexických dňom 01.05.1997 na počiatočnú dobu piatich rokov, nevyhnutného na plnenie záväzkov menovanej obchodnej spoločnosti v rámci založeného spoločného podniku N. „. v Spojených štátoch mexických s podporou slovenského Ministerstva hospodárstva SR a Ministerstva zahraničných vecí SR a to dňa 21.06.1996. Došlo tak k zmareniu koordinácie plnenia dodávok tovaru a finančných operácií nevyhnutnou osobnou účasťou žalobcu na parite C.I.F Veracruz v rámci dlhodobého služobného pobytu v zahraničí. Dodávky tovaru boli zabezpečené z územia Slovenskej republiky cestou špedičnej spoločnosti Š. N..V..Q.. vo vzťahu na subkontrakt s mexickým odberateľom zo dňa 20.01.1996 v hodnote X.XXX.XXX,- W.. Dňa 08.07.1996 sa v slovenských médiách objavili informácie o tom, že žalobca ako majiteľ a konateľ jednoosobovej spoločnosti I. K. N. N..V..Q.. založil v Spojených štátoch mexických výrobno- obchodné združenie „U.“ so základným imaním XX.XXX.XXX,- W..
4. O tejto skutočnosti mal vedomosť vyšetrovateľ Policajného zboru, ako aj prokuratúra z médií a informácií, ako aj písomného vyrozumenia žalobcu zo dňa 09.04.1997. S názorom žalobcu na prieťahy a nezákonnosť konania vyšetrovateľa PZ a Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I sa obsahom listu zo dňa 06.05.1990 stotožnilo aj Ministerstvo vnútra SR, ktoré skonštatovalo nezákonný
postup zo strany Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I vo veci ČVS: I.-XXX/XXKo a vydalo záväzný pokyn na prijatie účinných opatrení, smerujúcich k ukončeniu vyšetrovania a k odňatiu veci vyšetrovateľovi PZ H.. F.. K.. H., nakoľko vyšetrovateľ už od 01.01.1997 nebol zamestnancom ani vyšetrovateľom Okresného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I, z dôvodu ktorého mu mala byť predmetná vec bezodkladne odňatá a pridelená inému miestne a vecne príslušnému vyšetrovateľovi PZ. Žalobca mal za tom, že v rozhodnom období došlo k nenáležitej manipulácii s vyšetrovacím spisom, k vedomému porušovaniu a obchádzaniu platných ustanovení Trestného poriadku a zákona o policajnom spore v neprospech žalobcu. Tým, že vyšetrovateľ PZ nekonal plynulo, tak nebolo ním ukončené vyšetrovanie v primeranom čase, aj napriek upozorneniu nadriadeného orgánu na nezákonnosť konania, nebol spracovaný návrh na podanie obžaloby voči žalobcovi, vec sa nedostala pred trestný súd.
5. Zatknutie žalobcu, ako aj následné odňatie mu cestovných pasov negatívne obmedzilo a marilo možnosť dlhodobého služobného pobytu žalobcu Spojených štátoch mexických v rozhodnom období. Žalobcovi bolo v príčinnej súvislosti s vyvolaným nezákonným stavom zmarené inkaso zmenky na sumu X.XXX.XXX,- W., jej osobné odprezentovanie najneskôr dňa 15.09.1997, nakoľko táto zmenka bola neprenosná. Škodu titulom zmarenia možnosti preplatenia - inkasa zo zmenky si uplatnila spoločnosť I. K. N. N..V..Q.. na Ministerstve spravodlivosti SR dňa 15.04.2010.
6. Žalobca mal zato, že právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené, mu vzniklo právo na náhradu škody, ktorá mu bola týmto rozhodnutím spôsobená. Žalobca si zároveň uplatnil aj úrok z omeškania z uplatnenej istiny.
7. Žalovaný vo svojom vyjadrením zo dňa 25.01.2011 poukázal na to, že náhrada nemajetkovej ujmy, ktorú si žalobca uplatnil z dôvodu nezákonného zásahu do práva na súkromie, poškodenia dobrého mena, obmedzenia osobnej slobody pohybu, vynútenia si znaleckého posudku na jeho psychický zdravotný stav a prieťahov v trestnom konaní zákon číslo 58/1969 Zb. neumožňuje. Citovaný zákon upravuje náhradu škody, za ktorú nemajetkovú ujmu nie je možné považovať. Ďalej uviedol, že základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu, ktorá predstavuje ušlú mzdu z titulu trestného stíhania za obdobie od 01.05.1997 do 30.04.2002 sú nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a vznikom škody a vznik škody. V danom prípade však podľa názoru žalovaného absentuje rozhodnutie, ktoré by bolo expressis verbis zrušené pre nezákonnosť, zároveň neexistuje príčinná súvislosť medzi týmto rozhodnutím a škodou. Zároveň žalovaný žiadal nepriznať žalobcovi úrok z omeškania, lebo v danej veci nejde o vzťah medzi dlžníkom a veriteľom v zmysle § 517 Občianskeho zákonníka. Konanie o náhrade škody podľa zákona č. 58/1969 Zb. nie je zmluvným vzťahom a nejde v ňom o plnenie peňažného dlhu. Pri tomto špecifickom vzťahu skutočne nemožno hovoriť o postavení dlžníka a veriteľa, pretože nejde o vzťah, ktorý by bol založený zmluvou, právnym úkonom alebo bezdôvodným obohatením. Na základe uvedených skutočností žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť a náhradu trov konania si neuplatnil.
8. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie. Na pojednávaní dňa 07.02.2020 súd na návrh žalobcu vyslúchol žalobcu ako stranu sporu. Žalobca úvodom poznamenal, že sa pridržiava v celom rozsahu podanej žaloby, mal za to, že je dôvodná a zmysluplná. Keďže po dobu bez dvoch dní 15 rokov sa stal obeťou nezákonného trestného stíhania vyšetrovateľom Okresného úradu PZ BA I, t. z. v období od 21.02.1995 - do 23.02.2010, kedy bolo prokurátorom Okresnej prokuratúry BA I Z.. K., známa to osobnosť týchto dní, trestné stíhanie zastavené z dôvodu jeho premlčania. Tvrdil, že sa jednalo o vykonštruované trestné stíhanie na základe tzv. spoločenskej objednávky X. N. alebo S. Y. N.-H. s cieľom vyvíjať na neho nátlak na podklade tohto trestného konania, aby im pomohol pri diskreditácii bývalého prezidenta SR F.. S. H.. Okrem toho toto trestné stíhanie, keďže bolo začaté aj voči jeho manželke v tom čase, spôsobilo rozvrat v rodine a v konečnom dôsledku aj rozvod. Podčiarkol, že už voči prvému, ako aj ďalšiemu obvineniu, ktoré boli fiktívne vznesené, bola podaná sťažnosť, ktorú prokurátorka Okresnej prokuratúry uznesením zo dňa 30.03.1995 zamietla. Obdobne tak boli zamietané aj ďalšie sťažnosti voči uzneseniam vznesenými za vymyslené trestné činy vyšetrovateľom K. H., ktorý bol riadený v tom čase S. pravou rukou na prokuratúre, prokurátorom Š.. Zastavením trestného stíhania prišlo po 15. rokoch nečinnosti a svojvôle vyšetrovateľa PZ a jeho riaditeľa hrubým porušovaním § 2 ods. 4 prvej vety v tom čase platné Trestného poriadku, porušovaním zásady nullum crimen sime lata a obchádzaním a porušovaním § 4 ods. 4, § 7 ods. 4 zákona o policajnou zbore. K porušovaniu došlo vinnou zodpovedného vyšetrovateľa Okresného úradu vyšetrovania PZ BA I a Okresného súdu BA I,
preukázala sa nezákonnosť konania subjektov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku viedlo ku škode na majetku vo forme ušlého zisku v sume X.XXX.XXX,XX D. istiny s príslušenstvom. Vzhľadom na okolnosti prípadu nebolo možné, aby bola žalobcovi poskytnutá ochrana zo strany trestného súdu, keďže táto vec sa ani po 15. rokoch nedostala ani na trestný súd. Žalobca poukázal na nálezy Ústavného súdu SR III.ÚS 80/2008 a I.ÚS 80/2006. Zo strany Okresného úradu vyšetrovateľa Bratislava I, ako aj Okresného súdu Bratislava I došlo na podklade ich vzájomného konania, lagrantným zásahom do práv na súkromie, pokojný stav, do práva na obhajobu, do práva na slobodu pohybu, do práva na slobodu podnikania a uskutočňovania inej zárobkovej činnosti, na prácu, na príležitosť zarábať si na živobytie, ktorú by si žalobca mohol slobodne vybrať alebo prijať. Konanie vyšetrovateľa ako aj okresného súdu bolo neprimerané, neakceptovateľné a bolo výsledkom porušenia čl. 3 Dohovoru, keďže bol v rukách polície a nemohol sa voči tomu brániť, najmä ak bol zo strany polície ponižovaný, prenasledovaný a dokonca bol na neho nasadený aj agent polície z radov jeho pracovníkov za účelom kontroly a pohyby a fakticky všetkého, čo sa týka podnikania. Výška škody je preukázaná v spise zmluvami, ktoré je možné predložiť aj v origináloch. Takisto priloženou zmenkou. Ak by žalobca mohol vycestovať v tom čase, zmenka by bola vyplatená, škoda by nevznikla. Keby nebol prenasledovaný sústavnými zatykačmi, mohol v zahraničí vykonávať prácu na podklade pracovnej zmluvy, ktorá sa odvíjala od rozhodnutia zakladateľa, lebo ako jediný konateľ a majiteľ nemohol ináč, bolo potrebné k tomu vydať rozhodnutie. Okrem toho bol vypracovaný projekt, na ktorom sme robili niekoľko rokov za účasti Ministerstva hospodárstva, ešte nebohý minister K.. O. sa tam podpísal a on sám vycestoval do Mexika. Išlo tam v podstate o montáž malej poľnohospodárskej techniky pre mexických poľnohospodárov, ktorý bol koncepčne vypracovaný pre predajné miesta na celom území Mexika. Jednalo sa o to, že fakticky bol schválený aj mexickou vládou. Politická vlajka domácej vlády na rozvoj vidieka. Čo sa týka tejto skutočnosti, tak tam nie je ani štipka pochybnosti. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca nepreukázal škodu, ktorá vznikla, čo do dôvodu a výšky, tak nech preukáže. Dá sa sedieť pri stole a povedať, že to nepreukázal.
9. Na otázku súdu: „Spomenuli ste, že ste mohli skončiť vo väzbe v Mexiku, ako by k tomu malo dôjsť, z akých dôvodov?“ žalobca uviedol, že odpoveď je jednoduchá. Zašiel za K.. I., ktorá mu sama volala, že vyšetrovateľ H. jej predložil návrh na jeho zatknutie, kde tvrdil, že sa žalobca nenachádza na území Slovenska. V tom čase som vlastnil obchodný mexický pas. Všetko som jej ukázal. Ukázala mi návrh na vydanie zatykača na mňa a neodporučila mi vycestovať. Takže keby sa mi podarilo prejsť cez hranicu, samozrejme by to nebol problém, tam som sa zdržiaval, celý projekt sa robil s našim pridelencom, v Mexiku sa nestratíte. Z tohto procesu mi nikto nepodával informácie. Nestalo sa to najhoršie, čo sa mohlo stať. Z obsahu spisu je jasné, že tento vyšetrovateľ robil všetko, aby obmedzil môj pohyb v zahraničí a to bolo aj odobratie cestovných pasov. Na druhej strane musím povedať, že mi boli odobraté zelené pasy, diplomatický pas mi nebol odobratý. Na diplomatický pas som nemohol za daných okolností cestovať, tento vlastním dodnes. Medzinárodné práva platia dodnes.
10. Ďalej žalobca uviedol, že to viedlo k rozvodu, k narušeniu súkromia, k zásahu do práva na česť a dôstojnosť, malo to za účel sledovať jeho poníženie v radoch občanov, ako aj v rámci spoločnosti, pretože sa stal vinou takto zosnovaného konania obeťou šikany, keď vyšetrovateľ nariaďoval v spolupráci s Daňovým úradom vykonať daňové kontroly, ktoré nemali oporu v zákone. V súvislosti so začatím daňových kontrol došlo vždy k pochybeniu v procese, takže výsledky daňových kontrol boli v podstate nezákonné, avšak ich začatiu predchádzalo vznesenie obvinenia. Žalobca poukázal na skutočnosť, že vyšetrovateľ vzniesol obvinenie pre tri osoby. Bola to diabetologička, potom to bola jeho bývalá manželka, ktorá z toho dostala psychický šok a rakovinu. Z korešpondencie medzi ňou a najstarším synom vyplynulo, že za to trestné stíhanie manželka vinila žalobcu. Toto nebolo nič iné len šikana, sledovanie, nebezpečné vyhrážanie. Tak fungoval režim v tom čase. Žalobca odmietol sa týchto vecí zúčastňovať, preto mu vzali kus života.
11. Na otázku žalovaného ohľadne výšky nemajetkovej ujmy poukázal na rozhodnutie 4 senátu, vydané Z.. X., sp. zn. 4Cdo/125/2019 zo dňa 27.08.2019. Čo sa týka nemajetkovej ujmy, tak to je vždy, aj bolo vecou príslušného súdu, ktorý koná a rozhoduje o nemajetkovej ujme. Najmä v danom prípade, keď konanie spadalo pod režim zákona č. 58, bolo začaté v tom období, takže zákon č. 58 v podstate neumožňoval toľko práv, čo sa týka odškodnenia nemajetkovej ujmy. To začalo byť riešené až prijatím zákona č. 514/2003 Z. z..
12. Vo svojej záverečnej reči na pojednávaní dňa 22.09.2020 žalobca v krátkosti zopakoval svoje tvrdenia uvedené tak v písomných, ako aj ústnych vyjadreniach.
13. Žalovaný v záverečnej reči poukázal na skutočnosť, že v predmetnom spore trestné stíhanie žalobcu bolo zastavené uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 03.02.2010, sp. zn. 1Pv 76/10 z dôvodu premlčania trestného stíhania a zániku trestnosti skutkov a takéto rozhodnutie nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné. V tejto súvislosti za nezákonné rozhodnutia nemožno považovať ani príkazy na zatknutie, ako ani príkaz na vyšetrenie duševného stavu žalobcu. Rozhodnutie o odobratí cestovného pasu bolo vydané v správnom konaní a v prípade vzniku akejkoľvek škody v príčinnej súvislosti s týmto titulom za predpokladu, že by išlo o nezákonné rozhodnutie a škoda by bola preukázaná, Ministerstvo spravodlivosti SR nie je s poukazom na ust. § 9 zákona č. 58/1969 Zb. orgánom oprávneným zastupovať štát. V súvislosti s uplatneným nárokom titulom nesprávneho úradného postupu v podobe prieťahov OČTK v prípravnom konaní, ktoré trvali tak za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. a trvali aj za účinnosti zákona č. 514/2003 Z. z., preto sa žalovaný domnieva, že nie je oprávnený zastupovať štát v konaní o náhradu škody, keď toto oprávnenie prináleží Generálnej prokuratúre SR, resp. Ministerstvu vnútra SR. Zároveň je nevyhnutné uviesť, že žalobca nepreukázal, že by mal ním namietané prieťahy OČTK konštatované príslušným orgánom, tak ako to predpokladá ust. § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z.. Nie je teda možné prijať iný záver ako ten, že žalobca prieťahy OČTK v prípravnom konaní v trvaní 15 rokov nepreukázal.
14. K uplatnenej výške skutočnej škody X.XXX,XX D. s príslušenstvom, vzniknutej v dôsledku obmedzenia možnosti plniť úlohy v zahraničí podľa Mandátnej zmluvy č. 23/12/99 z dôvodu odňatia cestovného dokladu žalovaný uviedol, že obchodná spoločnosť I. K. N., N..V..Q.. nebola účastníkom trestného konania ako ani správneho konania o odobratí cestovného dokladu, a teda jej v súvislosti s vydaním rozhodnutia KR PZ v Bratislave zo dňa 08.11.2000 ani nemohla vzniknúť škoda. Zo žalobcom predloženej Mandátnej zmluvy č. XX/XX/XX zo dňa 23.12.1999 vyplýva, že predmetná zmluva bola uzavretá na obdobie jedného roka. Rozhodnutie o odobratí cestovného dokladu žalobcu bolo vydané až dňa 08.11.2000, t. j. ku koncu platnosti Mandátnej zmluvy č. XX/XX/XX, a žalobca nijakým spôsobom nepreukázal, že aj keby spoločnosť I. K. N., N..V..Q.. bola účastníkom správneho konania, práve v dôsledku vydania rozhodnutia KR PZ v Bratislave zo dňa 08.11.2000 nebolo možné naplniť predmet mandátnej zmluvy. Túto skutočnosť žalobca preukazoval Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.07.2010, na základe ktorej mala spoločnosť I. K. N., N..V..Q.. postúpiť svoju pohľadávku voči dlžníkovi Slovenskej republike, v zastúpení Ministerstvom spravodlivosti SR na žalobcu vo výške X.XXX,XX D. s príslušenstvom. Uplatnenie nároku na náhradu škody v rámci predbežného prerokovania spoločnosťou I. K. N., N..V..Q.. na Ministerstve spravodlivosti SR však neznamená, že spoločnosť I. K. N., s.r.o. by disponovala pohľadávkou voči štátu, preto túto ani nemohla postúpiť na žalobcu. Rovnakú argumentáciu žalovaný použil aj v súvislosti so skutočnou škodou vo výške X.XXX.XXX,XX D. s príslušenstvom, ktorá mala spoločnosti I. K. N., N..V..Q.. vzniknúť tak, že v dôsledku vydaných uznesení o vznesení obvinení vyšetrovateľom, prišlo k znemožneniu inkasa zmenky. Na uvedenom nič nemení tá skutočnosť, že konateľom a jediným spoločníkom spoločnosti I. K. N., N..V..Q.. bol žalobca. Žalovaný namietol, že žalobca v konaní pred súdom naviac nepreukázal, že ním predložený listinný dôkaz, ktorý žalobca považuje za zmenku naozaj existuje a následne, či žalobcom predložený doklad je pravý. V neposlednom rade, ak žalobca namieta zmarenie inkasa zmenky v súvislosti s uzneseniami o vznesení obvinenia voči jeho osobe, žalovaný uviedol, že spoločnosti I. K. N., N..V..Q.., ktorá figuruje v listinnom dôkaze predloženom žalobcom, považovanom za zmenku, nič nebránilo poveriť inkasom zmenky inú osobu ako žalobcu. Žalovaný v súvislosti s uplatneným nárokom predstavujúcim skutočnú škodu - náhradu ušlej mzdy vo výške XXX.XXX,XX D. s príslušenstvom za obdobie 60 mesiacov, keďže žalobca v dôsledku trestného stíhania nemohol vycestovať do Mexika a vykonávať funkciu riaditeľa obchodného zastúpenia v Mexico City uviedol, že žalobcovi nič nebránilo do Mexika vycestovať a plniť kontrakt č. XX/X/XX, keďže samotné trestné stíhanie neznamená automaticky zákaz vycestovať. Žalobca v konaní nepreukázal, že by mu bol uložený zákaz vycestovať do zahraničia v zmysle § 82 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku. Navyše žalobcom predložená pracovná zmluva bola podpísaná v roku 1997 a rozhodnutie KR PZ v Bratislave o odobratí cestovného pasu bolo vydané až dňa 08.11.2000, kedy by už pracovný pomer žalobcu netrval, keďže tento bol uzatvorený do 30.04.2000.
15. Žalobcom uplatnený nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej zásahom do práva žalobcu na súkromie, poškodenie dobrého mena v podnikateľských kruhoch, privodenie rozvodu, obmedzenia pobytu v zahraničí, ako aj z dôvodu vyšetrenia psychického stavu žalobcu, je podľa názoru žalovaného potrebné posúdiť v režime zákona č. 58/1969 Zb., ktorý však náhradu nemajetkovej ujmy nepozná. Žalovaný pripustil, že náhradu nemajetkovej ujmy je možné priznať aj v režime zákona č. 58/1969 Zb. v
spojení s čl. 5 ods. 5 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, avšak len za situácie, že prišlo k nezákonnému pozbaveniu osobnej slobody. Žalobca však vo výkone trestu alebo vo väzbe nebol. Žalobca zároveň vznik nemajetkovej ujmy, ako ani opodstatnenosť požadovanej výšky nepreukázal. V súvislosti so žalobcom uplatnenou náhradou nemajetkovej ujmy vo výške XX.XXX,- D. titulom prieťahov OČTK je podľa názoru žalovaného potrebné aplikovať zákon č. 514/2003 Z. z., ktorý už priznávanie náhrady nemajetkovej ujmy upravuje. Žalobca však nepreukázal nielen existenciu titulu pre uplatnenie náhrady nemajetkovej ujmy, ale nepreukázal, že by mu vznikla akákoľvek nemajetková ujma v dôsledku ním namietaných prieťahov.
16. Záverom žalovaný vyslovil svoj názor, že žalobca nedisponuje relevantnými titulmi pre uplatnenie náhrady škody, vznik skutočnej škody, ušlej mzdy ako ani nemajetkovej ujmy nepreukázal, preto nemôže existovať ani tretia zložka zodpovednostného vzťahu a tou je príčinná súvislosť.
17. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s písomnými vyjadreniami a ústnymi prednesmi sporových strán, ako aj listinnými dôkazmi: rozhodnutie zakladateľa č. XX/XX/XX, pracovná zmluva zo dňa 07.04.1997, predbežné prerokovanie nároku zo dňa 08.12.2010, zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 23.07.2010, rozhodnutie jediného spoločníka spoločnosti I. K. N., N..V..Q.., zo dňa 23.07.2010, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 09.4.2010 , výzva na náhradu škody zo dňa 24.01.2001, mandátna zmluva č. XX/XX/XX, príloha číslo 1 k mandátnej zmluve č. XX/XX/XX
- plnomocenstvo, predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 15.04.2010, oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 26.07.2010, uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 03.02.2010, č. k. 1 Pv 76/10 - 3, sťažnosť na prieťahy zo dňa 01.03.2001, sťažnosť na prieťahy - upovedomenie zo dňa 26.03.2001, žiadosť o preskúmanie postupu vyšetrovateľa zo dňa 22.04.2003, uznesenie Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I, ČVS: I.- XXX/XX - XX H., sťažnosť zo dňa mu 22.03.1995, uznesenie Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava zo dňa 24.10.1995, ČVS: I.- XXX/XX-XX H., sťažnosť zo dňa 31.10.1995, uznesenie Obvodnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 11.12 1995, č. k. 1Pv 130/95-63, uznesenie Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I zo dňa 14.12.1995, ČVS: I.-XXX/XX-XX H., sťažnosť zo dňa 19.12.1995, uznesenie Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava zo dňa 30.09.1996, ČVS: I.- XXX/XX-XX H., sťažnosť zo dňa 28.10.1996, uznesenie Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 13.01.1997, č. k. 1Pv 130/95-109, dohoda o založení spoločného podniku pod názvom „U. I.“ zo dňa 21.06.1996, dohoda o obchodnej spolupráci a výrobnej spolupráci zo dňa 23.06.1995, kontrakt č. 21/06/96 zo dňa 21.06.1996, rozhodnutie Krajského riaditeľstva PZ Bratislava zo dňa 08.11.2000 a zo dňa 10.11.2000, H.-XXXX/CP-XXXX-I., uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 23.06.1999, 3Nt 334/99, na základe, ktorých ustálil nasledovný skutkový stav:
18. Uznesením Obvodného úradu vyšetrovania Bratislava I zo dňa 21.02.1995, ČVS: I.- XXX/XX-XX H., bolo vznesené, okrem iných, obvinenie žalobcovi za trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2, § 125 ods. 1 ods. 2, písm. b) Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť dňa 22.03.1995.
19. Uznesením Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I zo dňa 24.10.1995, ČVS: I.- XXX/XX- XX H., bolo žalobcovi vznesené obvinenie za trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1 Trestného zákona. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca sťažnosť zo dňa 31.10.1995, ktorá bola Obvodnou prokuratúrou Bratislava I uznesením zo dňa 11.12.1995, č.k. 1Pv 130/95-63 zamietnutá ako nedôvodná.
20. Uznesením Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I zo dňa 14.12.1995, ČVS: I.- XXX/XX- XX H., bolo žalobcovi vznesené obvinenie za trestný čin neoprávneného podnikania podľa § 118 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona. Proti uzneseniu podal žalobca sťažnosť zo dňa 19.12.1995.
21. Uznesením Obvodného úradu vyšetrovania PZ Bratislava I zo dňa 30.09.1996, ČVS: I.- XXX/XX- XX H., bolo vznesené žalobcovi obvinenie za trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca sťažnosť zo dňa 28.10.1996, ktorú Okresná prokuratúra Bratislava I uznesením zo dňa 13.01.1997, č.k. 1Pv 130/95 - 109, zamietla ako nedôvodnú.
22. Okresný súd Bratislava I vydal dňa 06.06.1996 príkaz na vyšetrenie duševného stavu žalobcu, trestne stíhaného pre trestný čin podľa § 125 ods. 1, 2 písm. b) Trestného zákona a iné pod spisovou značkou 3 Nt 1270/96. Listom zo dňa 24.11.2010 Okresný súd Bratislava I upovedomil žalobcu o
vybavení jeho žiadosti zo dňa 16.11.2010 tak, že Trestný poriadok nepozná inštitút zrušenia príkazu na vyšetrenie duševného stavu a preto mu v tomto smere nemôže vyhovieť. S požiadavkou na vyplatenie nemajetkovej ujmy ho odkázal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.
23. Žalobca adresoval Okresnej prokuratúre Bratislava I dňa 01.03.2001 sťažnosť na prieťahy v trestnom konaní a žiadal o účinné opatrenia, smerujúce k odstráneniu prieťahov. Okresný prokurátor upovedomil žalobcu podaním zo dňa 26.03.2001, že preskúmal trestnú vec vedenú pod č. OÚV-139/30-95 a zistil, že vyšetrovanie je prakticky ukončené. Nakoľko vyšetrovanie nebolo doplnené o dopočutia pracovníčky Sociálnej poisťovne Bratislava k výške škody, o čom bol žalobca informovaný, preštudovanie spisu sa stalo bezpredmetným. Vyšetrovateľovi PZ uložil okresný prokurátor v čo najkratšom čase vypočuť zástupkyňu Sociálnej poisťovne a opätovne umožniť žalobcovi preštudovanie spisu. O žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry podaním zo dňa 22.04.2003, ktorým žalobcovi oznámil, že vzhľadom na preťaženosť vyšetrovateľov Okresného úradu justičnej polície PZ Bratislava I bola jeho trestná vec pridelená v rámci výpomoci Okresnému úradu justičnej polície PZ v Trnave, ktorého vyšetrovateľ PZ podľa poslednej písomnej informácie vykonáva vyšetrovacie úkony podľa stanoveného plánu.
24. Krajské riaditeľstvo policajného zboru Bratislava rozhodnutím zo dňa 08.11.2000, H.- XXXX/CP- XXXX-I. rozhodlo o odňatí cestovných pasov Slovenskej republiky žalobcovi.
25. Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 23.06.1999, 3Nt 34/99, vydal príkaz na zatknutie žalobcu s odôvodnením, že žalobca sa nezdržiava na známych adresách, jeho pobyt sa nepodarilo zistiť, a bez jeho účasti nemožno pokračovať v trestnom stíhaní.
26. Uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 03.02.2010, č. k. 1Pv 76/10-3 prokurátor okresnej prokuratúry zastavil trestné stíhanie voči žalobcovi za trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, za trestný čin neoprávneného podnikania, ako aj za trestný čin sprenevery, pretože trestné stíhanie je neprípustné podľa § 9 Trestného poriadku, lebo je premlčané. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že posledný úkon so žalobcom ako obvineným bol naposledy vykonaný dňa 25.9.1997, doposielať nebol súdne trestaný, horná hranica trestných činov, za ktoré bol žalobca stíhaný neprevyšuje 3 roky. V zmysle vyššie citovaného ustanovenia Trestného poriadku sa trestné stíhanie zastaví, ak je trestné stíhanie premlčané.
27. Z dohody o založení spoločného podniku pod názvom „U.“ zo dňa 21.06.1996 mal súd za preukázané, že táto bola uzatvorená medzi zmluvnými partnermi obchodnou spoločnosťou I. K. N., N..V..Q.. a mexickou obchodnou spoločnosťou U., N..M.. O. U.. Predmetom bolo uzatvorenie spoločného podniku formou obchodno-výrobného združenia na výrobu, montáž a vybudovanie predajno-servisných centier malej poľnohospodárskej techniky z výrobného programu O. (Rajec) a mopedov G. (Kolárovo). I. K. N., N..V..Q.. sa zaviazal v priebehu prvých 5 rokov uskutočniť dodávku komponentov na montáž a výrobu malej poľnohospodárskej techniky a mopedov, v stanovenom objeme za každý rok. V priebehu prvého roka malo ísť o dodávku 1200 súprav malej poľnohospodárskej techniky a 1200 mopedov celkom v sume X.XXX.XXX,- W.; v priebehu druhého roka o dodávku 2400 súprav malej poľnohospodárskej techniky a 2400 mopedov celkom v sume X.XXX.XXX,- W.; v treťom roku 3600 súprav malej poľnohospodárskej techniky a 3600 mopedov celkom v sume XX.XXX.XXX,- W.; v štvrtom roku 5000 súprav malej poľnohospodárskej techniky a 3600 mopedov spolu v sume XX.XXX.XXX,- W.; v piatom roku 7000 súprav malej poľnohospodárskej techniky a 4200 mopedov celkom v sume XX.XXX.XXX,- W.. Obchodná spoločnosť U. sa zaviazala dodaný tovar prevziať a za dodaný tovar vykonať úhradu podľa faktúry ku každej dodávke. Zmluvní partneri sa zaviazali v priebehu prvých troch rokov vytvoriť na území Mexika celkom 10 predajno-servisných centier. Bližšiu špecifikáciu predmetu dodávky upravoval kontrakt číslo 21/06/96.
28. Z rozhodnutia zakladateľa č. 07/04/97 zo dňa 07.04.1997 vyplýva, že zakladateľ spoločnosti I. K. N., N..V..Q.. - F.. Z. N. rozhodol o vytvorení obchodného zastúpenia v Spojených štátov mexických so sídlom Mexico-City, hotel Presidente Inter Continental na obdobie piatich rokov odo dňa 01.05.1997. Zároveň rozhodol o vyslaní F.. Z. N. k dlhodobému služobnému pobytu v Spojených štátoch mexických vo funkcii riaditeľa obchodného zastúpenia I. K. N., N..V..Q.. od 01.05.1997 do 30.04.2002. V predmetnom období priznal F.. Z. N. mesačnú mzdu vo výške XX.XXX,- korún slovenských a zahraničnú mzdu vo výške XX.XXX,- W. vždy k 10. dňu nasledujúceho mesiaca.
29. Obchodná spoločnosť I. K. N., N..V..Q.. ako zamestnávateľ uzatvorila dňa 07.04.1997 pracovnú zmluvu s F.. Z. N. na pozíciu riaditeľa obchodného zastúpenia Mexiko-City na obdobie od 01.05.1997 do 30.04.2000 s dohodnutým mesačným platom XX.XXX,- Sk + XX.XXX,- W..
30. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 23.07.2010 obchodná spoločnosť I. K. N., N..V..Q.. ako postupca postúpila na žalobcu ako postupníka pohľadávky voči dlžníkovi - žalovanému v sume X.XXX,XX D. s príslušenstvom (prerokované žalovaným dňa 15.04.2010) a v sume X.XXX.XXX,XX D. s príslušenstvom (prerokované žalovaným dňa 15.04.2010) a to na základe rozhodnutia jediného spoločníka spoločnosti I. K. N., N..V..Q.. o postúpení pohľadávok zo dňa 23.07.2010. O postúpení pohľadávky spoločnosť I. K. N., N..V..Q.. upovedomila žalovaného podaním zo dňa 26.07.2010.
31. Podaním zo dňa 09.04.2010 požiadala obchodná spoločnosť I. K. N., N..V..Q.. žalovaného o predbežné prerokovania nároku na náhradu škody vo výške X.XXX,XX D. s príslušenstvom titulom nemožnosti plnenia úloh v zahraničí podľa MZ č. XX/XX/XX v termíne od 23.12.2000 na základe rozhodnutia KR PZ v Bratislave zo dňa 08.11.2000 č. p. H.-XXXX/CP- XXXX-I. o odobratí cestovného pasu žalobcovi. Prílohu žiadosti tvorila výzva na náhradu škody adresovaná Okresnému úradu vyšetrovania PZ Bratislava I dňa 24.01.2001 spolu s faktúrou na vyššie uvedenú sumu a mandátna zmluvou č. 23/12/99 uzatvorená medzi mandatárom I. K. N., N..V..Q.. a mandantom M., N.. N. V.. Q.. N. N. S. XX, K.. Predmetom mandátnej zmluvy bolo vykonávanie úkonov v mene mandanta riešením nespornej pohľadávky voči spoločnosti S. - K. W.. K..
32. Podaním zo dňa mu 15.04.2010 požiadala spoločnosť I. K. N., N..V..Q.. žalovaného o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá mala vzniknúť spoločnosti I. K. N., N..V..Q.. znemožnením inkasa zmenky na sumu X.XXX.XXX,- W. konateľom spoločnosti F.. Z.Á. N..
33. Podaním zo dňa 08.12.2010 žalobca požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku titulom nezákonného a protiústavného zásahu do jeho práva na súkromie vydaním príkazu sudcu Okresného súdu Bratislava I na vyšetrenie duševného stavu a žiadal zaplatenie nemajetkovej ujmy vo výške XX.XXX,- D..
34. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
35. Žaloba žalobcu bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd konal podľa ustanovení CSP, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti CSP dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej úpravy.
36. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z.z.“), zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (01.07.2004) a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona (01.07.2004).
Podľa § 27 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosť za škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona (01.07.2004) a za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa spravuje doterajšími predpismi (zákon č. 58/1969 Zb.).
Podľa § 1 zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ďalej len „zákon č. 58/1969 Zb.“) štát zodpovedá za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len „štátny orgán“). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli. Tejto zodpovednosti sa nemožno zbaviť.
Podľa § 2 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím majú tí, ktorí sú účastníkmi konania a boli poškodení nezákonným rozhodnutím vydaným v tomto konaní.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., ak nejde o prípady hodné osobitného zreteľa, možno nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím priznať len vtedy, ak účastník využil možnosť podať proti nezákonnému rozhodnutiu odvolanie, rozklad, námietky, odpor alebo sťažnosť.
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody nemožno uplatniť, dokiaľ právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, pre nezákonnosť nezrušil príslušný orgán. Rozhodnutím tohto orgánu je súd rozhodujúci o náhrade škody viazaný.
Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., ako výnimku z ustanovenia odseku 1 možno uplatniť nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím vykonateľným bez ohľadu na jeho právoplatnosť, ak toto rozhodnutie bolo na základe opravného prostriedku zrušené alebo zmenené.
Podľa § 9 ods. 1 veta prvá zákona č. 58/1969 Zb., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe alebo treste je potrebné vopred prerokovať s ústredným orgánom.
Podľa § 10 zákona č. 58/1969 Zb., ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do šiestich mesiacov odo dňa podania žiadosti, môže sa poškodený domáhať nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
Podľa § 20 zákona č. 58/1969 Zb., pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 58/1969 Zb., právo na náhradu škody podľa tohto zákona sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou na uplatnenie práva na náhradu škody zrušenie rozhodnutia, plynie premlčacia doba odo dňa doručenia (oznámenia) zrušujúceho rozhodnutia.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 58/1969 Zb., najneskôr sa toto právo premlčí za desať rokov odo dňa, keď poškodenému bolo doručené (oznámené) nezákonné rozhodnutie, ktorým bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.
Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.
Podľa § 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., tento zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 514/2003 Z. z., na účely tohto zákona výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb.
Podľa § 3 ods. 1 písm. a) a d), 2 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím, nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z. z., štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len „žiadosť“) s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.
Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.
Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk. V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.
37. Súd, ako aj strany sporu považovali za nespornú skutočnosť, že proti žalobcovi bolo vedené trestné stíhanie v konaní ČVS: I.-XXX/XX-XX H., v rámci ktorého boli žalobcovi vznesené 4 obvinenia (uznesenie zo dňa 21.02.1995, uznesenie zo dňa 24.10.1995, uznesenie zo dňa 14.12.1995, uznesenie zo dňa 30.09.1996), a to za trestný čin skresľovania údajov hospodárskej a obchodnej evidencie, trestný čin neoprávneného podnikania a trestný čin sprenevery. Za nespornú možno považovať aj skutočnosť, že uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 03.02.2010, č.k. 1Pv 76/10-3, bolo trestné stíhanie proti obvinenému - žalobcovi za uvedené trestné činy zastavené z dôvodu, že trestné stíhanie je premlčané.
38. Žalobca si žalobou v konaní uplatnil proti žalovanému nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške XXX.XXX,- D. s príslušenstvom a náhradu skutočnej škody vo výške X.XXX.XXX,XX D. s príslušenstvom, ktorá mu mala vzniknúť v príčinnej súvislosti s vydaním nezákonných rozhodnutí, ako aj nesprávnym úradným postupom v podobe prieťahov v trvaní 15 rokov v označenom konaní.
39. Zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom podľa zákona č. 58/1969 Zb., rovnako tak podľa zákona č. 514/2003 Z. z., patrí k forme objektívnej zodpovednosti štátu, t. j. ide o zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. Štát zodpovedá za škodu za súčasného splnenia troch podmienok. Týmito podmienkami sú: 1. nezákonné rozhodnutie alebo nesprávny úradný postup orgánu štátu, 2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, resp. nemajetkovej ujmy a 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom.
40. Pokiaľ ide o škodu, zákon bližšie nedefinuje ani pojem škoda a ani neupravuje rozsah jej náhrady. Preto treba vychádzať z príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 442) a škodu
vo všeobecnosti chápať ako ujmu, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného, je vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňažného.
41. O vzťah príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia alebo nesprávneho úradného postupu, teda ak je medzi nimi vzťah príčiny a následku, pri ktorom platí, že ak by nedošlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia alebo k nesprávnemu úradnému postupu, nevznikla by ani škoda.
42. Pri posudzovaní nárokov žalobcu sa súd musel prvotne zaoberať existenciou predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom na vyvodenie zodpovednosti štátu je potrebné ich kumulatívne splnenie. Neexistencia čo len jednej z podmienok zodpovednosti má za následok zamietnutie celého nároku.
43. Žalobca sa domáhal svojho nároku titulom vydania nezákonných rozhodnutí o vznesení obvinenia žalobcovi Obvodným úradom vyšetrovania PZ Bratislava I vedených pod ČVS: I.-XXX-XX-XX H., ako aj rozhodnutí Okresného súdu Bratislava I (príkaz na zatknutie, príkaz na vyšetrenie duševného stavu), Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 08.11.2000, č. p.: H.-XXXX/CP-XXXX-I. (o odňatí cestovných pasov), majúc za to, že tieto sú v zmysle uznesenia Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 03.02.2010, č.k. 1 Pv 76/10-3, ktoré trestné stíhanie voči žalobcovi zastavilo, považované za nezákonné.
44. Zákon č. 58/1969 Zb., ako ani zákon č. 514/2003 Z. z. bližšie nedefinuje pojem nezákonného rozhodnutia. Z dôvodovej správy k zákonu č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že za nezákonné rozhodnutie možno považovať rozhodnutie orgánu verejnej moci, ktoré je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky alebo záväzkami Slovenskej republiky vyplývajúcimi z platnej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná a bolo z dôvodu nezákonnosti zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Toto rozhodnutie môže byť vydané najmä v občianskom súdnom konaní, v správnom konaní alebo v trestnom konaní. Nezákonnosť rozhodnutia môže byť tak rozmanitá, že jeho zovšeobecnené vyjadrenie v definícii ako i zovšeobecňujúci popis naráža na neprekonateľné prekážky. Otázka, či bolo vydané nezákonné rozhodnutie, je preto potrebné posudzovať so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu. Za nezákonné rozhodnutia označil žalobca v prejednávanom spore rozhodnutia v rámci prípravného konania o vznesení obvinenia, ako aj ďalšie súvisiace procesné rozhodnutia súdu. V tejto súvislosti súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 163/2013 zo dňa 13. novembra 2013, ktorý uvádza, že vydanie uznesenia o vznesení obvinenia nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu, iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. (obdobne napr. aj Uznesení Ústavního soudu České republiky sp. zn. I.ÚS 1869/09 zo dňa 25.11.2009). Ústavný súd ďalej v citovanom rozhodnutí uvádza, že skutočnosť, že vydaním uznesenia o vznesení obvinenia dochádza k posunu v rámci procesných štádií trestného konania, do štádia, v ktorom sa trestné konanie vedie už pre vyšší stupeň pravdepodobnosti, že prešetrovaný skutok spáchala konkrétna osoba v tomto uznesení označená, t. j. trestné konanie sa presúva do štádia zisťovania skutočností rozhodujúcich pre potvrdenie alebo pre vyvrátenie tohto trestného obvinenia, ktoré je tak vlastne predpokladom tohto šetrenia, tak vzhľadom na uvedené uznesenie o vznesení obvinenia, na vydanie ktorého boli v čase jeho vydania splnené všetky zákonné predpoklady a z tohto dôvodu nebolo zrušené ani v konaní o sťažnosti proti tomuto uzneseniu, nemožno bez ďalšieho považovať za nezákonné, resp. za odporujúce zákonu iba z dôvodu, že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní určitého skutku konkrétnou osobou sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila. Trestné stíhanie žalobcu bolo zastavené uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 03.02.2010, sp. zn. 1Pv 76/10, z dôvodu premlčania trestného stíhania a zániku trestnosti skutkov. Dôvodom na zastavenie teda nebola skutočnosť, že by v rámci prípravného konania bolo preukázané, že žalobca ako obvinený nespáchal trestné činy, ktoré mu boli kladené za vinu, resp. že skutok sa nestal. Ustálená súdna prax považuje nenaplnenie predpokladu o spáchaní trestného činu obvineným za nevyhnutnú podmienku pre vznik nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia. Táto podmienka je pritom splnená vždy, ak trestné stíhanie obvineného bolo zastavené z dôvodu, že skutok, pre ktorý bolo vznesené obvinenie, sa nestal, že skutok nie je trestným činom, resp. že skutok nespáchal obvinený. O nenaplnení predpokladu spáchania trestného činu obvineným však nemožno hovoriť v prípade premlčania trestného stíhania, kedy dôvod zastavenia trestného stíhania závisí len od splnenia objektívne zákonom stanovených podmienok (od márneho uplynutia premlčacej doby), spáchanie skutku majúceho znaky trestného činu obvineným ale nijako
nespochybňuje. (Rozsudok NS SR zo dňa 23.07.2018, sp. zn. 1Cdo/167/2016). Na základe uvedených skutočností súd dospel k záveru, že tu nie je možné vyhodnotiť žalobcom namietané uznesenia vydané v rámci prípravné konania za nezákonné.
45. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške XX.XXX,- D., ktorá mu mala byť spôsobená nesprávnym úradným postupom, spočívajúcim v prieťahoch počas obdobia takmer 15 rokov v označenom konaní, a to za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb., ako aj zákona č. 514/2003 Z. z. platného a účinného v rozhodnom čase. Napriek tomu, že ustanovenie § 9 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., v zmysle ktorého pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy spočívajúceho v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov vybavenia žiadosti o preskúmanie postupu vyšetrovateľa Policajného zboru, povereného príslušníka Policajného zboru, vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy prokurátorom, bolo prijaté až novelou č. 412/2012 Z. z., má súd za to, že v rámci rozhodovania o uvedenom nároku nie je oprávnený suplovať rozhodnutie príslušného nadriadeného orgánu, ktorý by vyhodnotil podané sťažnosti žalobcu na prieťahy v prípravnom konaní za dôvodné. Na uplatnenie tohto nároku slúži iný inštitút, ktorý mohol žalobca v rámci prípravného konania na ochranu svojho práva využiť (... namietané zbytočné prieťahy v trestnom konaní nie je oprávnený posudzovať všeobecný súd v rámci konania o náhradu škody z dôvodu nezákonného rozhodnutia a nesprávneho úradného postupu, a teda nie je ani kompetentný priznať v tejto súvislosti finančné odškodnenie. Uvedená právomoc je ústavou zverená výlučne ústavnému súdu. - uznesenie ÚS SR zo dňa 23.11.2016, sp. zn. I. ÚS 702/2016).
46. Za skutočnú škodu žalobca označil sumu vo výške X.XXX,XX D. s príslušenstvom, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku rozhodnutia Krajského riaditeľstva PZ v Bratislave zo dňa 08.11.2000, sp. zn. H.- XXXX/CP-XXXX-I., o odňatí cestovného pasu. Na preukázanie vzniku tejto škody žalobca predložil súdu Mandátnu zmluvu č. 23/12/99 zo dňa 23.12.1999 medzi spoločnosťou I. K. N., N..V..Q.. ako mandatárom a spoločnosťou M., N.. N. V..Q.. ako mandantom. Mandatár menom mandanta mal riešiť nespornú pohľadávku proti spoločnosti S. - K. W.. K., V., za čo mandatárovi prislúchala odmena vo výške 12,5 % + DPH z vymoženej sumy. Plnomocenstvo, ktoré bolo prílohou č. 1 k Mandátnej zmluve udelila spoločnosť M., N.. N. V..Q.. splnomocnencovi: I. K. N., N..V..Q... Súd má za to, že predmetná pohľadávka nevznikla v príčinnej súvislosti s vedením prípravného konania vo veci žalobcu, nakoľko predmetná obchodná spoločnosť nebola účastníkom správneho konania o odňatí cestovných pasov žalobcovi a preto táto pohľadávka ani nemohla byť postúpená na žalobcu.
47. V súvislosti s náhradou skutočnej škody vo výške X.XXX.XXX,XX D. s príslušenstvom, súd poukazuje na argumentáciu uvedenú vyššie, nakoľko je založená na rovnakých skutkových základoch. Táto škoda mala vzniknúť obchodnej spoločnosti I. K. N., N..V..Q.. v dôsledku vydaných rozhodnutí v prípravnom konaní znemožnením inkasa zmenky. Menovaná obchodná spoločnosť nebola subjektom, voči ktorému bolo vedené trestné stíhanie a „nezákonné“ rozhodnutia sa jej vecne nedotýkali. Z uvedeného dôvodu nemohla vzniknúť menovanej obchodnej spoločnosti pohľadávka voči žalovanému, ktorú by následne na základe zmluvy o postúpení pohľadávky postúpila na žalobcu. Z predloženej fotokópie zmenky vyplýva, že táto je vystavená na meno: I. K. N., N..V..Q.. a splatná dňa 15.09.1997. Súd má za to, že obchodnej spoločnosti pre prípad, že žalobca nemal možnosť inkasovať zmenku, nič nebránilo, aby týmto poverila F.. S. S., druhého konateľa spoločnosti (tak ako vyplýva z OR SR v rozhodnom období).
48. Žalobca si v konaní uplatnil aj nárok na náhradu ušlej mzdy vo výške XXX.XXX,XX D. s príslušenstvom za obdobie od 01.05.1997 do 30.04.2002 priznanej mu pracovnou zmluvou uzatvorenou dňa 07.04.1997 medzi spoločnosťou I. K. N., N..V..Q.. ako zamestnávateľom a žalobcom ako zamestnancom, v súlade s rozhodnutím zakladateľa č. 07/04/97 zo dňa 07.04.1997 o vytvorení obchodného zastúpenia spoločnosti I. K. N. N..V..Q.. v Spojených štátoch mexických dňom 01.05.1997 na počiatočnú dobu piatich rokov, nevyhnutného na plnenie záväzkov menovanej obchodnej spoločnosti v rámci založeného spoločného podniku N. „.“. Pracovná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú od 01.05.1997 do 30.04.2000. Žalobca tento svoj nárok opieral o skutočnosť, že v dôsledku trestného stíhania nemohol vycestovať do Spojených štátov mexických. Súd konštatuje, že okrem tvrdenia žalobcu nebolo v súdnom konaní preukázané, že by v rámci prípravného konania bolo rozhodnuté o zákaze
žalobcovi vycestovať. Platí, že v prípade stíhania obvineného na slobode, čiže mimo väzbu, nie je povinnosť zdržiavať sa na území Slovenskej republiky. V prípade, ak obvinený plánuje vycestovať do zahraničia je potrebné túto informáciu oznámiť príslušným OČTK s uvedením miesta, kde sa bude zdržiavať a preberať zásielky. Príkaz na zatknutie vydal Okresný súd Bratislava I dňa 23.06.1999, sp. zn. 3Nt 334/99, s odôvodnením, že obvinený (žalobca) sa nezdržiava na známych adresách, jeho pobyt sa nepodarilo zistiť a bez jeho účasti nemožno pokračovať v trestnom stíhaní. Z uvedeného vyplýva, že žalobca svoju povinnosť ohlásiť adresu, na ktorej sa zdržiava, nesplnil. K odňatiu cestovných dokladov došlo dňom 08.11.2000, čiže po uplynutí trvania pracovného pomeru.
49. Okrem nároku na náhradu nemajetkovej ujmy vo vzťahu k prieťahom v prípravnom konaní (ku ktorým sa súd vyjadril v bode č. 45.) si žalobca uplatnil aj nárok vo výške XXX.XXX,- D. z dôvodu zásahu do práva žalobcu na súkromie, na pokojný stav, práva na obhajobu, sumu vo výške XXX.XXX,- D. titulom zásahu do práva na slobodu pohybu, na slobodu podnikania a uskutočňovanie inej zárobkovej činnosti, tvorby, na prácu, práva na príležitosť zarábať si na živobytie svojou prácou, sumu vo výške XXX.XXX,- D. titulom vyšetrenia psychického stavu žalobcu a sumy vo výške XX.XXX,- D. ako odškodnenie za tri rozhodnutia Okresného súdu Bratislava I vo veciach sp. zn. 3Nt 1270/96, 3Nt 405/96, 3Nt 334/99. Súd sa pri rozhodovaní dôvodnosťou a výškou uplatnenej nemajetkovej ujmy nezaoberal, majúc za to, že pre jej priznanie je nevyhnutné, aby takáto ujma bola spôsobená v súvislosti s vydaním nezákonného rozhodnutia, príp. spôsobená nesprávnym úradným postupom.
50. Nakoľko súd nemal preukázanú existenciu nezákonného rozhodnutia, príp. nesprávneho úradného postupu, ako ani vznik škody, nie je možné konštatovať, že uplatňovaná výška škody a nemajetkovej ujmy mohla vzniknúť v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom.
51. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca nepreukázal kumulatívne splnenie všetkých zákonom predpokladaných podmienok pre úspešné uplatnenie náhrady škody a nemajetkovej ujmy v tomto konaní a preto žalobu v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietol.
52. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. O nároku na náhradu trov konania procesných strán súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods.1 CSP, s poukazom na čl. 17 základných princípov CSP (princíp hospodárnosti konania) tak, že žalovanému ako úspešnej procesnej strane nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, nakoľko vyslovil, že si tieto v konaní neuplatňuje.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na Okresnom súde Bratislava I v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepreloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 37 ods. 3) (ďalej len „oprávnený“). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z. z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z. z.).