Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Csp/18/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom JUDr. Petrom Dumanom v sporovej veci žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., IČO: 35831154, Mýtna 48, Bratislava, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát so sídlom v Bratislave, proti žalovanému: V. Z., nar. XX.XX.XXXX, X. M. (bez adresy), t. č. N. N. - F. N. XXX, o 1.742,78 € s prísl., takto

rozhodol:

I. Žaloba o 1.742,78 € s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 25.08.2017 sa zamieta.

II. Stranám sa nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Pôvodný žalobca, VÚB, a.s., IČO: 31320155, Mlynské Nivy 1, Bratislava (ďalej len „pôvodný žalobca“) sa žalobou z 02.04.2020 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy uvedenej vo výroku a náhrady trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že jeho právny predchodca Consumer Finance Holding, a.s.., IČO: 35923130 (ďalej len „pôvodný veriteľ“) so žalovaným uzatvoril dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX/XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku 1.600 €, ktorú mal splácať 60 mesačnými splátkami vo výške 43,01 €. Keďže žalovaný pôžičku nesplácal, pôvodný žalobca vyhlásil okamžitú splatnosť pôžičky. Žalovaný však svoj dlh neuhradil. Pôvodný žalobca potom počas konania postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu.

2. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, no na pojednávaní uviedol, že nevie, o akú pôžičku ide. Pôžičky nemá a nevie, čo je Quatro. Vo februári 2017 bol prepustený z väzenia. Sedačku a TV si nekupoval. Takéto podvody voči nemu robili cigáni.

3. Súd na prejednanie veci nariadil na pojednávanie, na ktorom dňa 22.09.2020 za prítomnosti žalovaného a v ospravedlnenej neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu a dňa 20.10.2020 v neprítomnosti strán ( ), vykonal dokazovanie, vec právne posúdil a rozhodol.

A. Skutkový stav

4. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v spise, a to: notárska zápisnica (č. l. 6 až 16), oznámenie (č. l. 18), upomienka (č. l. 19), doručenka (č. l. 20), zmluva (č. l. 21 až 27), prehľad splátok a úhrad (č. l. 28 a 29), oznámenie o postúpení pohľadávky (č. l. 99), potvrdenie o výplate dôchodkových dávok (č. l. 111) a na základe nich v spojení so skutočnosťami známymi súdu v zmysle a skutkovými tvrdeniami, ktoré sa považujú za nesporné ( ), ustálil tento skutkový stav.

5. Pôvodný veriteľ bol obchodnou spoločnosťou zaoberajúcou sa poskytovaním spotrebiteľských úverov (všeobecne známa skutočnosť). Pôvodný veriteľ vyhotovil dňa XX.XX.XXXX zmluvu o pôžičke, ktorá obsahovala o. i. údaj o celkovej výške pôžičky 1.600 € a poznámku „tovar: nábytok - sedačka U + TV“.

V zmluve boli tiež vyznačené predtlačené políčka pri týchto údajoch: „predložené doklady - potvrdenie z pošty dokladujúce... rozhodnutie (výmer) o priznaní… kópia aktuálneho výpisu z účtu …“ (nesporné skutočnosti; č. l. 21 až 27; ďalej len „zmluva o pôžičke“)

6. Žalovaný zmluvu o pôžičke nepodpísal, pretože ide o tzv. webovú zmluvu, ktorá sa uzatvára prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie (cez internet) bez vyhotovenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v listinnej forme podpísanej zmluvnými stranami (nepopreté tvrdenie v žalobe). Nebolo však preukázané tvrdenie pôvodného žalobcu, že zmluve predchádzalo uzavretie rámcovej zmluvy, predmetom ktorej je popis spolupráce pri uzatváraní zmlúv o úvere prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie. Pôvodný žalobca takúto rámcovú zmluvu napriek výzve súdu nepredložil, pretože ňou nedisponuje, a nepredložil ju ani žalobca do vyhlásenia dokazovania za skončené. Preto súd vychádzal zo skutkového záveru, že takáto zmluva medzi stranami neexistuje.

7. Nebolo ani preukázané tvrdenie v žalobe, že by pôvodný veriteľ poskytol pôžičku práve žalovanému. Žalovaný totiž toto tvrdenie na pojednávaní poprel a ani pôvodný žalobca, ani žalobca neboli schopní predložiť dôkazy, ktoré by toto tvrdenie úspešne vyvrátili. V danom prípade to boli práve oni, kto musel znášať dôkazné bremeno, pretože preukázanie tvrdenia o poskytnutí pôžičky by mohlo viesť prinajmenšom k preukázaniu existencie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaného v zmysle tzv. negatívnej dôkaznej teórie na druhej strane nebolo možné zaťažovať dôkazným bremenom vo vzťahu k skutočnosti, že si pôžičku nebral. Pôvodný žalobca v reakcii na žalovaného tvrdenia navrhol dokazovanie len potvrdením žalovaného o výplate dôchodkových dávok. Táto listina však nemá potrebnú výpovednú hodnotu, pokiaľ ide o to, komu bola pôžička poskytnutá. Ak boli údaje žalovaného zneužité, ako to naznačoval na pojednávaní, mohla daná osoba disponovať aj týmto potvrdením. To však ešte neznamená, že by pôvodný žalobca alebo žalobca nemali možnosť tvrdenú skutočnosť (poskytnutie pôžičky žalovanému) dokázať inými spôsobmi, ktoré predpokladá Druhý diel . Pôvodný žalobca ani žalobca však žiadny iný dôkaz nenavrhli, hoci tak mohli urobiť jednak písomne, ako aj na pojednávaní 20.10.2020. Zotrvali len na žalobe v plnom rozsahu a žiadali rozhodnúť v ich neprítomnosti. Podľa obsahu zmluvy o pôžičke pritom mal pôvodný veriteľ (a teda aj jeho právni nástupcovia) disponovať aj ďalšími listinami, a to potvrdeniami z pošty (dokladujúcimi zjavne zaplatenie bežných výdavkov domácnosti), či kópiou výpisu z účtu žalovaného. Zároveň keďže účelom pôžičky bolo financovanie nákupu tovaru (sedačka a TV), ktorý pôvodný veriteľ údajne financoval aj prostredníctvom akontácie v sume 400 € zaplatenej na účet predávajúceho, je odôvodnené predpokladať, že by mal existovať dôkaz o tom, že pôvodný veriteľ poskytol sumu akontácie predávajúcemu a dôkaz o tom, že predávajúci plnil práve žalovanému. Sporné skutočnosti pritom bolo možné podľa názoru súdu preukázať viacerými listinnými dôkazmi, ktoré ale pôvodný žalobca ani žalobca napriek výzve súdu nepredložili. Na základe vykonaných listinných dôkazov (nepodpísaná zmluva o pôžičke a potvrdenie o výplate dôchodkových dávok) zostalo naďalej sporné, či pôvodný veriteľ naozaj poskytol žalovanému spornú pôžičku. ďalšie dokazovanie súd nevykonal, pretože účelom nie je vykonávať dokazovanie na preukázanie tvrdení žalobcu, teda v neprospech spotrebiteľa. V dôsledku absencie ďalších dôkazných návrhov vychádzal súd z toho, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, a uzavrel, že žalobca nepreukázal, že by zmluvou o pôžičke poskytol pôžičku práve žalovanému.

8. Oznámením z 30.09.2020 pôvodný žalobca oznámil, že postúpil uplatňovanú pohľadávku na žalobcu (č. l. 99).

B. Právne posúdenie

9. Na úvod treba konštatovať, že žalobca nadobudol pohľadávku zo zmluvy o pôžičke na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, čo žalovanému oznámil pôvodný žalobca. Tým žalobcovi ako postupníkovi vzniklo právo uplatňovať pohľadávky voči žalovanému ( ; ďalej len „OZ“), čo sa prejavilo aj v uznesení tun. súdu vyhlásenom na pojednávaní 20.10.2020, ktorým súd podľa a pripustil zmenu na strane žalobcu.

10. Vzhľadom na skutkové závery uvedené vyššie bolo potrebné pri posúdení veci vychádzať z toho, že žalobca nepreukázal, že by pôvodný veriteľ zmluvou o pôžičke poskytol pôžičku práve žalovanému./

11. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti

nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Judikatúra (napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , alebo sp. zn. ) vysvetľuje, že otázka, či bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jedna strana subjektom práva a opačná procesná strana subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia (porov. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. ). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie strany v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Strana, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného (a to bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil).

12. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd inak vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (hoci v danom prípade ju žalovaný namietol).

13. Keďže žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že práve žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, teda povinnosti vrátiť uplatňovanú pôžičku aj s príslušenstvom, treba uzavrieť, že žalovaný nie je v danom spore pasívne vecne legitimovaný. Pretože nedostatok vecnej legitimácie má za následok zamietnutie žaloby, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku I.

14. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania ( ) vychádzal súd z toho, že žalobcovi ako neúspešnej strane nárok na ich náhradu nepatrí ( a contrario) a žalovaný by síce nárok na ich náhradu mal, no pretože mu v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu tento nárok v súlade s judikatúrou (R 72/2018) nepriznal (výrok II).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).