Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KE-7S/33/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnom spore žalobcu: SPEEDCOM s.r.o., IČO: 36 728 489, so sídlom A. XX/X, XXX XX B., právne zastúpeného JUDr. Zuzanou Komorovskou, advokátkou so sídlom Kuzmányho 57, 040 01 Košice, IČO: 17 068 959, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, ul. Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102750959/2019 zo dňa 28.11.2019, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Administratívne konanie

1. Žalobca podal dňa 24.10.2012 riadne daňové priznanie k DPH za zdaňovacie obdobie september 2012, v ktorom uviedol vlastnú daňovú povinnosť v sume 134,88 eur. Na riadku 03 a 04 podaného daňového priznania vykázal žalobca základ dane v sume 11109,55 eur a daň v sume 2221,89 eur a na riadku 21 daňového priznania odpočítanie dane v sume 2054,21 eur.

2. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty (DPH) za zdaňovacie obdobie máj 2012 až december 2012, o výsledku ktorej vyhotovil Protokol č. 102563050/2017 zo dňa 12.12.2017 za zdaňovacie obdobia august 2012 a december 2012 (bez nálezu) a Protokol č. 102563048/2017 zo dňa 12.12.2017 za zdaňovacie obdobia máj 2012 až júl 2012, september 2012 až november 2012, ktorý bol žalobcovi, spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. 102563048/2017 zo dňa 12.12.2017 (v ktorom správca dane za zdaňovacie obdobia máj 2012, jún 2012, júl 2012, september 2012, október 2012 a november 2012 neuznal žalobcovi nárok na odpočítanie dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o.), doručený dňa 14.12.2017, čím bola daňová kontrola podľa ustanovenia § 46 ods. 9 písm. a Daňového poriadku ukončená. Žalobca dňa 04.01.2018 doručil do elektronickej schránky správcu dane svoje vyjadrenie k zisteniam správcu dane (zaevidované pod č. 6/00057451/2018 dňa 04.01.2018). Správca dane vo vyrubovacom konaní určil deň prerokovania pripomienok a dôkazov (Určenie dňa prerokovania pripomienok č. 101473026/2019), ktorý bol, na základe požiadavky splnomocnenej zástupkyne žalobcu presunutý na deň 26.07.2019. Na ústnom pojednávaní dňa 26.07.2019 správca dane prerokoval pripomienky žalobcu (Zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101815654/2019 zo dňa 26.07.2019), ukončil dokazovanie vo vyrubovacom konaní a v zákonom stanovenej lehote vydal rozhodnutie č. 101876161/2019 zo dňa 05.08.2019 o vyrubení rozdielu dane v sume 805,44 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012.

3. Správca dane za preverované zdaňovacie obdobie neuznal žalobcovi právo na odpočítanie dane z faktúr č. 090262012 a č. 090262012 vyhotovených spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o., C. XXX/ XX, XXX XX D., IČO: 44268351, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: E. (ďalej aj „IMPERIAL HOLDING s.r.o.“ alebo „dodávateľ“). Spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. bola ku dňu 28.07.2016 ex offo vymazaná z Obchodného registra SR.

4. Správca dane v rozhodnutí konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, porušil ustanovenia a písm. a v nadväznosti na Uviedol, že žalobca má po formálnej stránke všetky obchodné transakcie riadne zaevidované, správca dane nespochybnil existenciu tovaru, resp. služby, ale žalobca nepreukázal, že služba bola dodaná dodávateľom uvedeným na faktúre. Keďže u dodávateľa (IMPERIAL HOLDING s.r.o.) nebolo možné preveriť jeho účtovníctvo, označil dodanie služieb žalobcovi za pochybné a poukázal na to, že je v záujme žalobcu, aby nad rámec svojich bežných obchodných potrieb zhromažďoval dôkazy, ktoré môžu preukázať, že k dodaniu služieb skutočne došlo. Správca dane ďalej uviedol, že žalobca nepriamo zodpovedá za svojich obchodných partnerov, nakoľko si ich vyberá sám. A keďže u dodávateľa neexistuje dôkaz o zaúčtovaní predmetných faktúr (nepredloženie evidencie DPH, hlavná kniha, účtovný denník) a neexistujú ani relevantné dôkazy potvrdzujúce dodanie služieb a tovaru (nepreukázané subdodávateľské spoločnosti, ktoré realizovali predmetné služby pre žalobcu), u tohto dodávateľa nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti, a teda nemôže vzniknúť u žalobcu ani právo na odpočítanie dane.

5. Žalobca sa s rozhodnutím správcu dane nestotožnil, a preto proti nemu podal odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím zo dňa 28.11.2019.

6. Žalovaný k odvolacím námietkam žalobcu uviedol. K námietkam týkajúcich sa sídla dodávateľskej spoločnosti (IMPERIAL HOLDING s.r.o.), žalovaný uviedol, že F. G. (jej jediný spoločník a konateľ) tvrdil, že sídlo spoločnosti bolo až do dňa jej ex offo výmazu z Obchodného registra SR (t.j. do 28.07.2016) na adrese C. XXX/XX, XXX XX D., a že administratívne a prevádzkové priestory boli na Kováčskej ulici v Košiciach. Správca dane po preverení informácii od F. G. zistil, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. nebola v roku 2012 vlastníkom nehnuteľnosti na adrese C. XXX/XX, XXX XX D., vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti boli H. I. a J. H. a obec D. nemá žiadnu informáciu o vykonávaní podnikateľskej činnosti tejto spoločnosti na uvedenej adrese. F. G. síce uviedol, že k ex offo výmazu spoločnosti došlo práve z dôvodu, že firma nemala sídlo, pretože sa nevedel skontaktovať s novým majiteľom nehnuteľnosti, na ktorej bolo registrované sídlo, avšak z informatívneho výpisu z Obchodného registra SR je zrejmé, že k tejto skutočnosti došlo až na základe uznesenia Okresného súdu Košice I č. k. -44 zo dňa 20.4.2016. Správca dane však zistil, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. sa nenachádzala na adrese sídla zapísaného v Obchodnom registri SR ani v roku 2012, teda ani v roku, v ktorom mali byť uskutočňované deklarované zdaniteľné obchody. Dodávateľská spoločnosť nepreukázala, že adresa uvedená v Obchodnom registri SR ako sídlo spoločnosti zodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, nakoľko pojem „sídlo ekonomickej činnosti“ sa vzťahuje na to miesto, kde sa prijímajú zásadné rozhodnutia súvisiace so všeobecným vedením tejto spoločnosti a vykonávajú sa činnosti centrálnej správy spoločnosti. Správca dane preveroval aj tvrdenie F. G. o administratívnych a prevádzkových priestoroch spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. na adrese A. XX, A., pričom zistil, že na uvedenej adrese sa nachádza nehnuteľnosť, ktorá je spravovaná B. K. A., L. XX, A.. Predmetnú nehnuteľnosť spravoval v roku 2012 Kňazský seminár sv. A. B., ktorý neeviduje žiadnu uzatvorenú nájomnú zmluvu o využívaní nebytových priestorov na vykonávanie podnikateľskej činnosti so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. V prípade preukázania, že adresy nezodpovedajú sídlu ekonomickej činnosti, správca dane je oprávnený považovať podnik za fiktívny. Podľa čl. 9 ods. 1 Smernice o systéme DPH je zdaniteľnou osobou (podnikateľom) každá osoba, ktorá vykonáva nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť; ak túto činnosť nemá kde vykonávať, nie je zdaniteľnou osobou, podľa Rozsudku Súdneho dvora EÚ C-73/06, Pflanzer, ak adresa uvedená v osvedčení o dani pre zdaniteľnú osobu nezodpovedá sídlu ekonomickej činnosti, je daňová správa oprávnená považovať podnik za fiktívny a vyvodiť z toho náležité dôsledky. F. G., ktorý bol ako konateľ v čase vystavenia faktúr jedinou osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., uviedol vo svedeckej výpovedi informácie nezakladajúce sa na pravde a deklarovaný dodávateľ stavebných prác fakturovaných žalobcovi nepreukázal, z akého miesta vykonával v roku 2012 ekonomickú činnosť, kde prijímal rozhodnutia, či odkiaľ riadil svoju činnosť. Z uvedeného dôvodu sú tieto námietky žalobcu neopodstatnené.

7. Žalovaný vyhodnotil ako neopodstatnené tiež námietky žalobcu o nepredložení účtovných a daňových dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. Žalovaný zistil, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 deklarovala daň z dodania tovarov a služieb v sume 2 028,13 eura, odpočítanie dane v sume 1 916,40 eura, a že v tomto daňovom priznaní vykázala len nízku vlastnú daňovú povinnosť v sume 111,73 eura. Tieto údaje nekorešpondujú s údajmi uvádzanými v preverovaných faktúrach, podľa ktorých len na základe zdaniteľných obchodov so žalobcom mala spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. povinnosť uviesť na riadku 04 podaného daňového priznania daň za deklarované dodanie tovarov a služieb podľa a v sume 8 807,61 eura. Spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. bola ku dňu 28.07.2016 vymazaná z Obchodného registra SR bez právneho nástupcu a F. G., ktorý bol jediným spoločníkom a konateľom tejto spoločnosti, správcovi dane dňa 20.10.2017 nepredložil žiadne jej účtovné a daňové doklady, čo odôvodňoval tým, že daňové a iné doklady za preverované zdaňovacie obdobia sa nachádzajú na NAKA, avšak uviedol, že po nahliadnutí do týchto dokladov na NAKA ich doloží správcovi dane. Dňa 31.10.2017 F. G. predložil správcovi dane fotokópie odberateľských faktúr vystavených pre žalobcu, rámcovú zmluvu na uskutočnenie stavebných prác zo dňa 02.05.2012, zmluvy o dielo, zápisy o odovzdaní a prevzatí stavby, denné záznamy stavby, ale nepredložil účtovné a daňové doklady spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. a ani neuviedol dôvod ich nepredloženia. Keďže F. G. svojou svedeckou výpoveďou hodnoverne nepreukázal, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. uskutočnila preverované zdaniteľné obchody, pretože síce ústne potvrdil ich uskutočnenie, avšak správcovi dane neposkytol žiadne konkrétnejšie a ďalej overiteľné informácie, resp. uviedol informácie, ktoré sa dokazovaním správcu dane ukázali ako nepravdivé, keďže dodatočne predložené doklady neboli schopné osvedčiť splnenie podmienok pre odpočítanie dane a keďže účtovné a daňové doklady spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. nedoložil F. G. ani dodatočne, tak ako sa k tomu na ústnom pojednávaní dňa 20.10.2017 zaviazal, správca dane preveroval jeho tvrdenie o tom, že doklady spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. sa nachádzajú na NAKA. Z odpovede Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove vyplynulo, že NAKA, expozitúra Východ, Košice nedisponuje žiadnymi inými ďalšími účtovnými dokladmi spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o..

8. K námietke žalobcu, že aj protokol Daňového úradu Prešov potvrdzuje, že účtovníctvo spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. existuje žalovaný uvádza, že správca dane nahliadol do spisu z daňovej kontroly vykonávanej v spoločnosti TATRALES, s.r.o. (právny nástupca: PATRIOTIQUE, s.r.o.) za zdaňovacie obdobia november 2012 a december 2012, ktorej deklarovaným dodávateľom bola spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. Z protokolu z daňovej kontroly Daňového úradu Prešov č. 100559600/2017 zo dňa 31.03.2017, ktorý je prílohou Úradného záznamu č. 102560522/2017 zo dňa 06.12.2017 je zrejmé, že správca dane, ktorý spracovával odpoveď na dožiadanie Daňového úradu Prešov sa za účelom vyžiadania si dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. skontaktoval so zamestnancami NAKA. Žalovaný z informačného systému finančnej správy zistil, že zamestnanci NAKA správcovi dane vybavujúcemu dožiadanie zaslali sprievodný list č. ČVS:PPZ-937/NKA-FP-VY-2015 zo dňa 10.10.2016 s prílohami - faktúrami, ktoré spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. vystavila pre spoločnosť PATRIOTIQUE s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2012 a december 2012 (Úradný záznam č. 104106450/2016 zo dňa 14.10.2016). Z protokolu z daňovej kontroly, na ktorý sa odvoláva žalobca vyplýva, že správca dane k preukázaniu reálnosti zdaniteľných obchodov spoločností IMPERIAL HOLDING s.r.o. a PATRIOTIQUE s.r.o. využil listinné dôkazy získané nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu MV SR PPZ č. ČVS-PPZ-937/NKA-FP-VY-2015, a to podnet na začatie trestného stíhania, zápisnicu o výsluchu svedka F. G., kópie dokladov - faktúr za nákup tovaru, z ktorých si spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. v roku 2012 odpočítala DPH na vstupe. Z uvedeného je zrejmé, že ani Daňový úrad Prešov, ani Daňový úrad Košice ako správca dane vybavujúci dožiadanie nedisponovali účtovnými dokladmi spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. za preverované zdaňovacie obdobia, ktoré by preukazovali, že deklarovaný dodávateľ o deklarovaných zdaniteľných obchodoch účtoval vo svojom účtovníctve. To, že žalobca vedie účtovníctvo, má prijaté faktúry zaevidované vo svojom účtovníctve a evidencii DPH neznamená, že tú istú povinnosť nemá aj jej dodávateľ. Absencia primárnych účtovných a daňových dokladov, ako aj iných dokladov vypovedajúcich o deklarovaných zdaniteľných obchodoch, a to u priameho dodávateľa, teda v prvej línii obchodného reťazca, spochybňuje pravdivosť dokladov predložených žalobcom a neumožňuje žalobcovi uplatniť odpočítanie dane z týchto deklarovaných prijatých zdaniteľných obchodov.

9. K námietke, že správca dane nesprávne interpretoval správu Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove, žalovaný uviedol, že správca dane nemal vedomosť o tom, kde sa skutočne nachádzajú účtovné a

daňové doklady spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., preto ich v prvom rade požadoval predložiť od jediného spoločníka a konateľa dodávateľa, ktorý si nesplnil svoju povinnosť. Správca dane vychádzajúc z opakovaných vyjadrení sa svedka F. G. o zaistení dokladov NAKA, požiadal o súčinnosť Okresné riaditeľstvo PZ v Trebišove (Žiadosť č. 102079634/2017 zo dňa 02.10.2017). Z predloženého administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane odpoveď na svoju žiadosť urgoval (Urgencia žiadosti č. 102347219/2017 zo dňa 09.11.2017), pričom z odpovede, ktorú obdržal až dňa 25.05.2018 vyplynulo, že zo strany NAKA je voči spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. vedené trestné konanie, kde v súčasnosti nedisponujú žiadnymi inými ďalšími účtovnými dokladmi. Žalovaný zastáva názor, že správca dane vo veci preverenia existencie účtovných a daňových dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a poukazuje na to, že ani existencia účtovných a daňových dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. by automaticky neznamenala dostatočné preukázanie splnenia podmienok nároku pre odpočítanie dane u žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na to, že F. G. správcovi dane uviedol nepravdivé informácie, a to nielen o sídle a administratívnych priestoroch spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. F. G. bol síce podľa informatívneho výpisu z Obchodného registra SR jediným spoločníkom a konateľom dodávateľa a podľa svojho vyjadrenia na zastupovanie spoločnosti nikoho nesplnomocnil, ale nevedel uviesť jej hlavných dodávateľov ani odberateľov, uviedol, že spoločnosť mala zamestnancov na živnosť, ale nevedel uviesť ich počet ani mená, o deklarovaných obchodoch poskytol len všeobecné, ďalej neoveriteľné informácie s odkazom na prílohy k faktúram - stavebné dokumentácie, nevedel sa vyjadriť ani k preprave materiálu, ktorý mal byť zapracovaný stavebnými prácami do stavieb. F. G. dňa 31.10.2017 predložil správcovi dane listinné doklady, ktoré mali preukazovať uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov. Žalovaný zistil, že podpis F. G. na Zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102223045/2017 zo dňa 20.10.2017 a na Zápisnici o vykonaní úkonu č. 102279990/2017 zo dňa 31.10.2017 sa nezhoduje s podpismi F. G. na predložených zápisoch o odovzdaní a prevzatí stavby, na zmluvách o dielo, ani na faktúrach vystavených spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. pre žalobcu. F. G. správcovi dane uviedol, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. v čase uskutočňovania preverovaných zdaniteľných obchodov disponovala viacerými druhmi pečiatok v počte asi 6 až 7 kusov, avšak žalovaný zistil, že zápisy o odovzdaní a prevzatí stavby a zmluvy o dielo nie sú opatrené pečiatkou spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., ale len pečiatkou žalobcu. Ak teda boli tieto F. G. dodatočne predložené doklady, ktoré žalobca k daňovej kontrole nepredložil (napr. Zápis o odovzdaní a prebratí stavby - stavebné práce v obci M. N. zo dňa 30.11.2012 a Zmluva o dielo č. 01/11/2012 zo dňa 05.11.2012) skutočne vyhotovené v dňoch, ktoré sú na nich uvedené, nie je zrejmé, z akého dôvodu neboli opatrené jednou z viacerých druhov pečiatok spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o..

10. Žalobca tiež tvrdil, že ako daňový subjekt uniesol dôkazné bremeno (správca dane disponuje faktúrami, overením existencie prác a tovarov u konečných odberateľov, zmluvami, stavebným denníkom atď., prehlásením, že dodávateľ obdržal platbu) k čomu žalovaný uviedol, že pokiaľ si platiteľ dane uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre, a že toto plnenie následne použil na dodanie svojich tovarov a služieb ako platiteľ. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre musí byt identická s osobou, ktorá reálne dodala tovar odberateľovi. Ak daňový subjekt dôkazné bremeno v tomto zmysle neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie dane. Faktúry sú síce doklady, ktorými (ale nie na základe ktorých) platiteľ preukazuje svoje právo uplatniť odpočítanie dane, ale aby k odpočítaniu dane mohlo dôjsť, musí sa overiť, či údaje v nich uvedené naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Faktúra predovšetkým deklaruje, že došlo k zdaniteľnému obchodu medzi dvoma platiteľmi dane z pridanej hodnoty, pričom jednému vzniká daňová povinnosť a druhému vzniká nárok na odpočítanie dane. Preto k rozhodnutiu správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie dane, nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnými faktúrami, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy. Aj keď žalobca k daňovej kontrole predložil dodávateľské faktúry s prílohou - súpismi vykonaných prác, ktorými deklaroval, že mu služby - stavebné práce a tovar - stavebný materiál boli dodané, vykonaným dokazovaním sa nepotvrdili jeho tvrdenia o tom, že mu boli dodané práve spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. v predmetnom zdaňovacom období, preto je argumentácia žalobcu o unesení dôkazného bremena z dôvodu predloženia a existencie faktúr, podľa názoru žalovaného nedostatočná. K tvrdeniu, že správca dane disponuje zmluvami, stavebným denníkom a ďalšími dokladmi, žalovaný uviedol, že uvedené doklady neboli správcovi dane predložené žalobcom nielen k daňovej kontrole, ale ani vo vyrubovacom konaní, a to napriek tomu, že bol na predloženie týchto dokladov vyzvaný (Výzva č. 100389493/2018 zo dňa 16.02.2018). Tieto doklady predložil správcovi

dane dodatočne F. G. - konateľ zaniknutej dodávateľskej spoločnosti, pričom žalovaný poukázal na zistené nedostatky v týchto listinných dokladoch, na základe ktorých ich považuje za dodatočne vyhotovené. Žalovaný uviedol, že samotná faktúra, či existencia ďalších, dodatočne predložených dokladov nezakladajú automaticky nárok na odpočítanie dane, pretože nie sú absolútnymi dôkazmi o reálnom uskutočnení deklarovaných zdaniteľných obchodov. Tieto listinné dôkazy neboli schopné osvedčiť splnenie podmienok pre odpočítanie dane a nemohli spochybniť skutkové zistenia správcu dane, pretože technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na akýkoľvek plnenie.

11. Žalobca, ktorému mali byť v preverovaných zdaňovacích obdobiach dodané stavebné práce a tovary (stavebný materiál) spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. nebol konečným odberateľom týchto služieb a tovarov, ale tieto mal následne dodať konečným odberateľom. Správca dane na návrh žalobcu preveroval vo vyrubovacom konaní uskutočnenie stavebných prác u konečných odberateľov, ktorých identifikoval žalobca a zistil, že práce boli vykonané a že žalobca dodal konečným odberateľom stavebné práce tak, ako to deklarovali ním vyhotovené odberateľské faktúry. Skutočnosť, že stavebné práce boli na jednotlivých staveniskách a stavbách vykonané, a teda, že existuje reálny hmotný výsledok prác, ale neznamená, že tieto boli dodané spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o., ako vyhodnotil žalovaný.

12. K tvrdeniu, že konateľ dodávateľa - F. G. prehlásil, že od žalobcu obdržal platbu, žalovaný uviedol, že žalobca deklaroval, že za služby, ktoré mu mali byť dodané spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. zaplatil v hotovosti a k uvedenému tvrdeniu predložil výdavkové pokladničné doklady a doklady o platbe vyhotovené ERP s DKP 9802022649651002. F. G. síce ústne potvrdil, že platby od žalobcu obdržal (za vystavené faktúry platil konateľ žalobcu) a on platil po odpočítaní provízie, že úhrady prebehli čiastkovo, podľa finančnej dostupnosti odberateľa, avšak neuviedol napr. komu mal po odpočítaní provízie platiť a k uvedenému vyjadreniu nepredložil žiadny doklad. Správca dane zistil, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. nemala registrovanú ERP s uvedeným DKP na daňovom úrade, ERP s DKP 9802022649651002 neexistovala, nemohlo teda reálne dôjsť k prijatiu peňažných prostriedkov od žalobcu touto ERP. Pokladničné doklady vyhotovené spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. sú teda preukázateľne fiktívne. Argumentácia žalobcu, že o uvedenej skutočnosti nemal vedomosť, neobstojí z vecného, ani logického hľadiska. Skutočnosť, že žalobca tvrdí, že nemal vedomosť o neexistencii ERP s uvedeným DKP, o sídle, resp. mieste, odkiaľ dodávateľ mal vykonávať ekonomickú činnosť, o neexistencii účtovníctva dodávateľskej spoločnosti nemôže byť podkladom pre poskytovanie úľav žalobcu spočívajúcich v obmedzení povinnosti riadne preukázať všetky podklady pre overenie správnosti uplatneného odpočtu dane. Na základe uvedeného žalovaný vyhodnotil aj tieto námietky žalobcu ako neopodstatnené.

13. Žalovaný v súvislosti s námietkou žalobcu, že pochybenia tretieho subjektu nezakladajú jeho zodpovednosť, uvádza, že v daňovom konaní je dôkazné bremeno na daňovom subjekte, pretože ide o skutočnosti, ktoré sú súčasťou jeho daňového priznania. Žalovaný zdôraznil, že správca dane svoj záver nezaložil iba na zisteniach o priamom dodávateľovi - spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., ale aj na skutočnosti, že nielen dodávateľ, ale ani žalobca hodnoverným a nespochybniteľným spôsobom nepreukázal, že faktúry, z ktorých si za preverované zdaňovacie obdobia uplatnil odpočítanie dane, pravdivo reflektujú deklarované skutočnosti. Žalobca, ktorého hlavným predmetom podnikateľskej činnosti je vykonávanie stavebných prác, ktorý disponuje potrebným personálnym (podľa vyjadrenia O. H. E. daňový subjekt zamestnáva 17 pracovníkov na TPP a 2 na dohodu), materiálnym aj technickým vybavením (podľa vyjadrenia O. H. E. má daňový subjekt stavebné stroje, 2 nákladné a 4 osobné motorové vozidlá) správcovi dane neozrejmil, ako došlo k nadviazaniu obchodnej spolupráce so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o., ako si preveroval spôsobilosť tejto spoločnosti dodať stavebné práce, k deklarovaným zdaniteľným obchodom ani na základe výzvy správcu dane nepredložil objednávky k predmetným faktúram, zmluvy o dielo, či iné zmluvy uzatvorené medzi spoločnosťami, odovzdávacie, resp. preberacie protokoly, stavebné denníky, dôkazy preukazujúce, kde konkrétne boli predmetné práce vykonané, kto konkrétne vykonával predmetné práce (identifikačné údaje stavebného dozoru a pracovníkov stavby), koho to boli zamestnanci, kto im vyplácal mzdy, nepredložil písomné dôkazy k preprave tovaru uvedeného na faktúrach, odkiaľ a kam bol prepravovaný tovar (prepravné doklady, evidencie jázd, zmluvy a pod.), kto tovar prepravoval (identifikačné údaje vodičov) a na akých dopravných prostriedkoch (technické preukazy). Uskutočňovanie zdaniteľných obchodov je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu, preto žalobca ako platiteľ dane mal možnosť obstarať si dôkazy, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočnenia zdaniteľných obchodov tak, ako je to deklarované na faktúrach. Malo byť v záujme žalobcu, aby si obchodných partnerov vyberal s určitou

dávkou obozretnosti, a aby správcovi dane predložil také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukázali pravdivosť údajov uvedených na preverovaných faktúrach. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných prípadoch neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že nebude môcť splniť svoju dôkaznú povinnosť, tak ako k tomu došlo v danom prípade. V tejto súvislosti žalovaný poukázal aj na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku.

14. K námietkam žalobcu týkajúcich sa procesných pochybení správcu dane (správca dane žalobcu neoboznamoval so svojimi zisteniami, so zisteniami správcu dane bol žalobca oboznámený až dňa 26.07.2019, kedy žiadal doplniť dokazovanie - vyžiadať doklady od NAKA, správca dane požadovaný úkon nevykonal a ani neodôvodnil jeho nevykonanie, ku dňu podania odvolania nedošlo k prerokovaniu Protokolu o daňovej kontrole, žalobcovi neboli vrátené doklady zapožičané k daňovej kontrole a správca dane nedoručil oznámenie o predĺžení lehoty na zapožičanie dokladov) žalovaný konštatoval, že daňová kontrola a následné vyrubovacie konanie boli vykonané v súlade s procesnoprávnymi ustanoveniami Daňového poriadku a z uvedeného dôvodu vyhodnotil tieto odvolacie námietky ako neopodstatnené. Žalovaný po oboznámení sa s predloženým administratívnym spisom uviedol, že správca dane žalobcu upovedomoval o tom, že v dňoch 08.08.2017 a 05.09.2017 vypočuje ako svedka F. G., žalobca sa však napriek tomu, že mu boli upovedomenia riadne doručené, k správcovi dane v dňoch uvedených v upovedomeniach k správcovi dane nedostavil. F. G. sa dňa 20.10.2017 neočakávane dostavil k správcovi dane za účelom podania svedeckej výpovede vo veci poskytnutia vyjadrenia k zdaniteľným obchodom so žalobcom za preverované zdaňovacie obdobia. Správca dane pristúpil k vypočutiu F. G. ako svedka až po tom, čo telefonicky kontaktoval konateľa žalobcu

- O. H. E., ktorý sa po upovedomení správcu dane rozhodol nevyužiť svoje právo byť prítomný pri vypočutí svedka a konfrontovať jeho výpoveď. Zo zaslaných upovedomení, ako aj z úradného záznamu, ktorý zachytáva obsah telefonického hovoru správcu dane so žalobcom je zrejmé, aké zdaniteľné obchody správca dane počas daňovej kontroly preveroval. Žalobcovi nič nebránilo, aby sa kedykoľvek v priebehu výkonu daňovej kontroly dostavil k správcovi dane a informoval sa o jednotlivých úkonoch správcu dane, či o priebehu a výsledkoch dokazovania. Žalovaný ďalej uviedol, že sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu, že so zisteniami správcu dane bol oboznámený až na ústnom pojednávaní dňa 26.07.2019, pretože zo zasielaného upovedomenia o vypočutí svedka, z Protokolu z daňovej kontroly č. 102563048/2017, v ktorom sú zachytené zistenia správcu dane o deklarovaných zdaniteľných obchodoch so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o., ako aj z výzvy na predloženie dôkazov preukazujúcich uskutočnenie obchodov so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. zasielanej žalobcovi vo vyrubovacom konaní, vyplýva opak. Žalovaný považuje za nepravdivé aj tvrdenie žalobcu, že ku dňu podania odvolania nedošlo k prerokovaniu jeho pripomienok k zisteniam správcu dane uvedeným v Protokole. Žalovaný zistil, že správca dane dňa 26.07.2019 spísal so splnomocnenou zástupkyňou žalobcu Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 101815654/2019, v ktorej síce ako predmet pojednávania uviedol prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom v súvislosti s vyrubovacím konaním za zdaňovacie obdobia máj až júl 2012, september až november 2012, avšak z obsahu predmetnej zápisnice je zrejmé, že správca dane na tomto ústnom pojednávaní prerokoval aj vyjadrenie žalobcu k Protokolu (str. 2-4 Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 101815654/2019 zo dňa 26.07.2019). Na ústnom pojednávaní dňa 26.07.2019 správca dane prerokoval pripomienky, resp. vyjadrenie žalobcu k jeho zisteniam uvedeným v Protokole, následne oboznámil žalobcu s priebehom a výsledkami dokazovania vykonaného vo vyrubovacom konaní. Keďže vyjadrenie žalobcu k zisteniam správcu dane uvedeným v Protokole neobsahovalo žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré by mali vplyv na zmenu výsledkov vykonanej daňovej kontroly, správca dane oznámil žalobcovi, že konanie v tejto veci považuje za ukončené a že uvedenú zápisnicu považuje za poslednú vo vyrubovacom konaní. Až po tom, čo správca dane uviedol, že ukončuje dokazovanie vo vyrubovacom konaní, splnomocnená zástupkyňa žalobcu vyjadrila nesúhlas so stanoviskom správcu dane a požiadala o doplnenie dokazovania - o poskytnutie spresňujúceho vyjadrenia Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove ohľadne dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. na NAKA a o preverenie, či sa na Daňovom úrade Košice (teda u správcu dane) nachádzajú doklady dodávateľskej spoločnosti. Správca dane sa k uvedenej požiadavke žalobcu na ústnom pojednávaní nevyjadril, splnomocnená zástupkyňa však proti takémuto postupu správcu dane nenamietala a na znak súhlasu s obsahom zápisnice, predmetnú zápisnicu o ústnom pojednávaní bez pripomienok podpísala. Žalovaný v odvolacom konaní vykonal vo veci preverenia existencie účtovných a daňových dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. za preverované zdaňovacie obdobia doplňujúce šetrenie, z ktorého vyplynulo, že NAKA na Daňový úrad Košice (správca dane) doručila len faktúry spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. vyhotovené pre spoločnosť PATRIOTIQUE s.r.o. v zdaňovacom období november 2012 a december 2012. Žiadne

ďalšie účtovné a daňové doklady spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. neboli na Daňový úrad Košice (správca dane) doručené (Úradný záznam FR SR č. 102740984/2019 zo dňa 27.11.2019). Keďže v preverovanom prípade, na základe všetkých ostatných zistení správcu dane, by ani existencia účtovných a daňových dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. neviedla k priznaniu nároku na odpočítanie dane u daňového subjektu, požadovanie precizovania odpovede Okresného riaditeľstva PZ v Trebišove sa javí ako neefektívne. K žalobcom namietanému nevráteniu zapožičaných dokladov k daňovej kontrole v zákonnej lehote žalovaný uviedol, že to je síce opodstatnené, ale uvedené nemá vplyv na výrok rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a nesplnenie si povinnosti správcu dane vrátiť zapožičané doklady po daňovej kontrole v lehote nemá vplyv na merito veci. Podľa ustanovenia § 46 ods. 6 Daňového poriadku zapožičané doklady a iné veci vráti správca dane kontrolovanému daňovému subjektu najneskôr do 30 dní od ukončenia daňovej kontroly; to neplatí, ak bola daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/. V osobitne zložitých prípadoch, alebo ak je nevyhnutné vykonať vonkajšiu expertízu, alebo zapožičané doklady a iné veci poskytnúť na účely trestného konania, môže túto lehotu druhostupňový orgán primerane predĺžiť, a to aj opakovane. O tejto skutočnosti správca dane písomne upovedomí kontrolovaný daňový subjekt. Podľa ustanovenia § 46 ods. 7 Daňového poriadku ak daňový subjekt neumožní správcovi dane vrátiť zapožičané doklady v lehote ustanovenej v odseku 6, zašle správca dane daňovému subjektu výzvu na prevzatie dokladov. Ak si daňový subjekt neprevezme doklady do 30 dní od doručenia tejto výzvy, po uplynutí lehoty na vyrubenie dane alebo rozdielu dane, pri účtovnej dokumentácii po uplynutí doby na uchovanie dokladov ustanovenej osobitným predpisom, je správca dane zapožičané doklady oprávnený zničiť. Správca dane v protokoloch z daňových kontrol uviedol, že doklady budú daňovému subjektu vrátené v zmysle ustanovenia § 46 ods. 6 zákona Daňového poriadku, žalobca v lehote nekontaktoval správcu dane za účelom dohodnutia si termínu na prevzatie svojich dokladov. Správca dane po uplynutí lehoty nezaslal žalobcovi výzvu na prevzatie dokladov podľa § 46 ods. 7 Daňového poriadku. Žalovaný z predloženého administratívneho spisu zistilo, že správca dane toto svoje pochybenie napravil zaslaním Výzvy na prevzatie dokladov č. 102264372/2019 zo dňa 01.10.2019. Žalobca síce v podanom odvolaní namieta, že mu zapožičané doklady neboli vrátené, avšak napriek tomu, že mu bola predmetná výzva riadne doručená, do dňa vydania napadnutého rozhodnutia si svoje doklady zapožičané správcovi dane k daňovej kontrole neprevzal.

15. K námietkam žalobcu o tom, že mu bola odňatá možnosť konať (žalobcovi boli doručené dva protokoly z jednej daňovej kontroly, čo vyvoláva pochybnosť, koľko kontrol správca dane vykonal, v Protokole nie je uvedené, aké konkrétne ustanovenie mal žalobca porušiť, v lehote 15 dní žalobca predložil len vyjadrenie, že nevie predložiť vecné pripomienky k Protokolu, keďže nevie, aký výsledok preňho vyplýva, správca dane mal povinnosť vydať rozhodnutie v lehote 15 dní, všetky dôkazy získané po tejto lehote sú nezákonné, žalobca sa dôvodne domnieval, že sa stále vykonáva daňová kontrola, žalobca nebol po dobu 1,5 roka oboznámený s predmetom vyrubovacieho konania, správca dane počas daňovej kontroly nespochybnil jediný doklad a svojím (ne)konaním udržiaval žalobcu v právnej neistote) žalovaný uviedol, že správca dane, na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 100323985/2017 zo dňa 20.02.2017 vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobie máj 2012 až december 2012. Správca dane sa počas daňovej kontroly zameral na preverenie deklarovaných zdaniteľných obchodov s dodávateľskou spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. Z predložených dokladov zistil, že žalobca eviduje vo svojom účtovníctve faktúry od deklarovaného dodávateľa v zdaňovacích obdobiach máj, jún, júl, september, október a november 2012 v celkovej sume 27 757,67 eura. Za účelom úplného zistenia skutkového stavu vykonal dokazovanie, na základe ktorého dospel k záveru o neuznaní odpočítania dane z preverovaných faktúr (č. 00922012, 00932012, 01472012, 01672012, 01682012, 01692012, 090252012, 090262012, 100082012, 100092012, 110272012, 110282012 a 110292012), pričom tieto zistenia uviedol v Protokole č. 102563048/2017 zo dňa 12.12.2017. Keďže si žalobca za zdaňovacie obdobia august 2012 a december 2012 neuplatnil odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. a v evidenciách žalobcu sa v týchto zdaňovacích obdobiach faktúry od deklarovaného dodávateľa nenachádzali, správca dane za tieto zdaňovacie obdobia, ktoré na základe Oznámenia o daňovej kontrole taktiež preveroval, vyhotovil Protokol č. 102563050/2017 zo dňa 12.12.2017, v ktorom konštatoval, že za zdaňovacie obdobia august 2012 a december 2012 daňovou kontrolou nezistil rozdiel na DPH. Správca dane teda vyhotovil z daňovej kontroly dva protokoly, a to v súlade s ustanoveniami § 47 a § 46 ods. 8 Daňového poriadku. I keď žalobca namieta, že mu bolo zasielané iba jedno Oznámenie o daňovej kontrole a doručované dva protokoly, z ustanovení Daňového poriadku nevyplýva, že na základe jedného oznámenia o daňovej kontrole je správca dane povinný vyhotoviť iba jeden protokol o daňovej kontrole. Správca dane na základe zaslaného a riadne

doručeného Oznámenia o daňovej kontrole vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia máj 2012 až december 2012, pričom na základe zistení, že žalobca so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. v zdaňovacom období august 2012 a december 2012 neobchodoval, vyhotovil protokol č. 102563050/2017 zo dňa 12.12.2017 týkajúci sa uvedených zdaňovacích období, ktorý daňovému subjektu zasielal bez výzvy na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným a Protokol č. 102563048/2017 zo dňa 12.12.2017 týkajúci sa zdaňovacích období máj až júl 2012, september až november 2012 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. 102563748/2017 zo dňa 12.12.2017, keďže za tieto zdaňovacie obdobia zistil rozdiel medzi daňovými priznaniami k DPH podanými žalobcom a jeho zisteniami. Žalovaný považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, že keďže vo vyjadrení uviedol, že nevie predložiť vecné pripomienky k Protokolu a správca dane mal povinnosť vydať rozhodnutie v lehote 15 dní. Z predloženého administratívneho spisuje je zrejmé, že žalobca sa v lehote určenej správcom dane vo výzve (dňa 04.01.2018) vyjadril k Protokolu č. 102563048/2017, teda tento Protokol akceptoval. Bolo na žalobcovi, aké pripomienky k zisteniam správcu dane vo svojom vyjadrení uvedie, aké dôkazy správcovi dane predloží, príp. navrhne ich vykonanie. Skutočnosť, že žalobca sa vyjadril len k tomu, že doručený Protokol nepovažuje za súladný s ustanoveniami zákona, a že sa nevie vyjadriť k zisteniam o spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., keďže sa jedná o konanie iného subjektu, neznamená, že správca dane bol povinný vydať rozhodnutie v lehote uvedenej v § 68 ods. 2 Daňového poriadku a uvedené nezakladá nezákonnosť dôkazov získaných po tejto lehote, ako to žalobca namieta. Žalovaný skonštatoval, že Protokol o daňovej kontrole DPH č. 102563048/2017 zo dňa 12.12.2017 obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti uvedené v § 47 Daňového poriadku, je dôkazom, ktorý správca dane mohol použiť vo vyrubovacom konaní, a ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa. Správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly v súlade s § 46 Daňového poriadku a následne vo vyrubovacom konaní v súlade s § 68 Daňového poriadku. K tvrdeniu žalobcu, že sa dôvodne domnieval, že sa stále vykonáva daňová kontrola považuje žalovaný za nepravdivé. Z predloženého administratívneho spisuje zrejmé, že Protokol o daňovej kontrole č. 102563048/2017 zo dňa 12.12.2017 týkajúci sa zdaňovacích období máj až 2012, september až november 2012 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole č. 102563748/2017 zo dňa 12.12.2017 bol splnomocnenej zástupkyni žalobcu doručený dňa 14.12.2017. Podľa § 68 ods. 1 Daňového poriadku vyrubovacie konanie začína nasledujúci deň po dni doručenia protokolu s výzvou podľa § 46 ods. 8 Daňového poriadku a končí dňom doručenia rozhodnutia daňovému subjektu. K tvrdeniu, že žalobca nebol po dobu 1,5 roka oboznámený s predmetom vyrubovacieho konania, žalovaný uviedol, že predmet vyrubovacieho konania bol žalobcovi známy jednak z Protokolu o daňovej kontrole, ako aj z Výzvy č. 100389493/2018 zo dňa 16.02.2018, ktorú správca dane zaslal žalobcovi. V predmetnej výzve správca dane od žalobcu požadoval predloženie dôkazov, ktoré preukážu vznik práva na odpočítanie DPH z faktúr od spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., napr. objednávky k predmetným faktúram, zmluvy o dielo, dokumenty ohľadom stavby, dôkazy preukazujúce, kde konkrétne boli predmetné práce vykonané, či kto konkrétne vykonával predmetné práce. Z uvedeného je zrejmé, čo správca dane vo vyrubovacom konaní preveroval obchody o ktorých mal pochybnosti.

16. Ako neodôvodnené vyhodnotil žalovaný aj námietky žalobcu týkajúce sa vyvodenia záveru správcu dane na základe daňových kontrol vykonaných inými správcami dane u iných subjektov (daňové spisy nie sú v rozhodnutí špecifikované, tieto dôkazy nie sú prílohou administratívneho spisu, aj daňový subjekt má právo nahliadnuť do daňových spisov iných subjektov za účelom overenia pravdivosti takéhoto dôkazu), pretože z predloženého administratívneho spisu, do ktorého bolo splnomocnenej zástupkyni žalobcu umožnené nahliadnuť a vyhotoviť si fotokópie, vyplýva opak. Správca dane zistenia o spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., ktoré získal nahliadnutím do spisových materiálov iných daňových subjektov použil ako dôkaz v tomto konaní, čo mu umožňuje ustanovenie § 24 ods. 4 Daňového poriadku. O nahliadnutí do spisov iných daňových subjektov vyhotovoval správca dane úradné záznamy, ktorých súčasťou sú prílohy - listinné dôkazy, do ktorých správca dane nahliadal a ktoré použil ako dôkaz v tomto daňovom konaní. Úradné záznamy o nahliadnutí do spisov správcu dane obsahujú presnú identifikáciu daňového spisu daňového subjektu, do ktorého správca dane nahliadal, zdaňovacie obdobia, ktorého sa zistenia týkajú, ako aj dôvod nahliadnutia do spisu. Správca dane neodoprel žalobcovi oprávnenie nazerať do daňového spisu v zmysle § 23 ods. 1 Daňového poriadku, ako to žalobca namieta. Žalobca toto svoje právo počas daňovej kontroly nevyužil. Až dňa 26.07.2019 splnomocnená zástupkyňa žalobcu, počas spisovania poslednej zápisnice požiadala správcu dane o nahliadnutie do spisu žalobcu a vyhotovenie fotokópií mobilným telefónom z jednotlivých dokumentov, čo jej správca dane umožnil, pričom túto skutočnosť zachytil v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 26.07.2019.

17. Žalovaný v závere konštatoval, že žalobca nijakým konkrétnym spôsobom nepreukázal žiadne skutočnosti a nepredložil dôkazy, ktoré by mali viesť k tomu, že závery, ku ktorým dospel správca dane, nie sú správne. Žalovaný považuje postup správcu dane za súladný so základnými zásadami správy daní a ustanoveniami Daňového poriadku. Žalovaný dospel k záveru, že posúdenie skutkového stavu veci a prijaté závery o neuznaní nároku žalobcu na odpočítanie dane z faktúr vyhotovených spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. boli správne a následne prijaté závery sú v súlade s príslušnými ustanoveniami , pričom práva žalobcu neboli porušené.

II. Správna žaloba

18. Proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 28.11.2019 podal žalobca správnu žalobu v ktorej konštatoval, že mu bolo odňaté právo na riadnu obhajobu a napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné. Navrhol preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Žiadal tiež vo veci nariadiť pojednávanie.

19. Žalobu odôvodnil žalobca tým, že z Protokolu nie je zrejmé, k akému výsledku na základe konkrétnych porušení žalobcu správca dane dospel, nakoľko Protokol obsahuje výsledky zisťovania u tretieho daňového subjektu. Žalobca tiež poukázal na to, že dňa 20.12.2017 sa vyjadril k Protokolu, ako aj na to, čo vo svojom vyjadrení uviedol. Ďalej poukázal na postup správcu dane, ktorý mu zaslal výzvu na predloženie dôkazov podľa § 45 ods. 2 písm. e) Daňového poriadku, a na to, že dňa 07.02.2018 namietal jej opodstatnenosť, na základe čoho mu správca dane zaslal oznámenie o bezpredmetnosti tejto výzvy. Uviedol tiež, že správca dane mu následne zaslal výzvu na predloženie dôkazov podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku doručenú dňa 07.03.2018 a na ústne pojednávanie uskutočnené dňa 26.07.2019 za účelom prerokovania pripomienok a dôkazov podľa ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Z uvedeného je podľa názoru žalobcu zrejmé, že postup správcu dane bol v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku, ktorý garantuje žalobcovi ako daňovému subjektu právo na obhajobu.

20. Žalobca v bode ad 1) namietal s poukazom na ustanovenie § 46 ods. 5 Daňového poriadku, že správca dane počas daňovej kontroly neoznámil žalobcovi, že má pochybnosti o akomkoľvek predloženom doklade, žalobca tak nemal možnosť vyjadriť sa k pochybnostiam správcu dane a správca dane nerozporoval ani jeden z predložených dôkazov. S poukazom na § 45 ods. 1 písm. f) Daňového poriadku žalobca konštatoval, že nebol upovedomený o pochybnostiach správcu dane k predloženým dokladom.

21. V žalobnom bode ad 2) poukázal žalobca na to, že mu bol doručený Protokol, ktorý sa zaoberá výlučne tretím subjektom a nie žalobcom. A keďže nebol vyrozumený o tom, že by predložené doklady vyvolávali u správcu dane pochybnosť, nemal ani možnosť dedukcie, aké pochybnosti správca dane vznáša v Protokole vo vzťahu k žalobcovi.

22. Žalobca V bode ad 3) žaloby uviedol, že keďže nevzniesol žiadne návrhy, okrem pripomienky na obsah Protokolu, ktorý bol zameraný na iný daňový subjekt, správca dane mal buď vyhovieť námietke žalobcu alebo mal vydať rozhodnutie do 15 dní.

23. V bode ad 4) žaloby žalobca namietal, že správca dane nevydal rozhodnutie do 15 dní, ani neurčil deň prerokovania pripomienok podľa § 69 ods. 3 Daňového poriadku, ale žalobcovi doručoval výzvu podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku s hrozbou uloženia pokuty. Žalobca preto správcovi dane doručil dôkazy a vyjadrenie, no zároveň poukázal na nezákonnosť predmetnej výzvy. Tiež poukázal na to, že správca dane nemohol po skončení daňovej kontroly podľa § 46 ods. 9 písm. a/ Daňového poriadku postupovať spôsobom ako pri výkone daňovej kontroly, keďže v priebehu výkonu daňovej kontroly do doručenia Protokolu nežiadal od žalobcu žiadne doklady.

24. Žalobca v bode ad 5) žaloby namietal, že aj po oznámení žalobcovi, že výzva je bezpredmetná, nepostupoval správca dane podľa § 68 Daňového poriadku, ale žalobcovi doručil ďalšiu výzvu na predloženie dokladov, tentokrát podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku. Daňová kontrola preto nepochybne pokračovala ďalej, keďže správca dane nevydal rozhodnutie do 15 dní od doručenia Protokolu s výzvou.

25. V bode ad 6) žaloby, žalobca citoval ustanovenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku a uviedol, že Daňový poriadok neobsahuje žiadne ustanovenie, podľa ktorého správca dane po ukončení daňovej kontroly začne vykonávať „úkony, ktoré upravujú postup správcu dane počas výkonu daňovej kontroly“. Ďalej uviedol, že rozhodnutie malo byť vydané najneskôr v lehote 3 mesiacov od uplynutia lehoty na predloženie pripomienok, t. j. do 29.03.2018, pričom správca dane nepožiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty. Tiež dodal, že pokiaľ správca dane považoval kontrolu za ukončenú, mohol, v súlade s § 68 Daňového poriadku, vykonávať dokazovanie vymedzené výlučne žalobcom v jeho vyjadrení k Protokolu. Akýkoľvek iný úkon je podľa žalobcu dokazovaním v rámci výkonu daňovej kontroly, ktorá ešte nie je ukončená. Uzavrel, že správca dane nemôže sám proti svojmu Protokolu vznášať námietky a žiadať vykonať dôkazy na vyvrátenie jeho obsahu.

26. Žalobca v bode ad 7) žaloby uviedol, že ak Daňový poriadok garantuje právo na spravodlivé konanie, ktoré mu priznáva právo vznášať námietky a navrhovať vykonanie dôkazov, tak je odňatie tohto práva nezákonným postupom správcu dane. Žalobca namietal, že prvýkrát mohol uplatniť toto svoje právo až po vykonaní daňovej kontrole, pri prerokovaní pripomienok. Navyše správca dane počas výkonu daňovej kontroly neumožnil žalobcovi oboznámiť sa s pochybnosťami správcu dane, a teda navrhovať dôkazy na svoju obranu.

27. V bode ad 8) žaloby žalobca uviedol, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného, že síce aj keď má žalobca pravdu a že účtovné doklady tretej osoby, označené za kľúčové pre rozhodnutie existujú, nie je potrebné si tieto doklady tretieho subjektu od NAKA vyžiadať, lebo aj bez toho správcom dane označeného hlavného dôkazu je isté, že by hlavný dôkaz o ktorý sa správca dane opiera nebol dôležitý pre jeho rozhodnutie. Žalobca pokračoval, že žalovaný navodzuje dojem, ako keby správca dane postupoval pri výkone daňovej kontroly zákonným spôsobom, avšak podľa žalobcu je rozhodnutie, bez uvedenia konkrétnych dátumov a bez špecifikácie úkonov, nepreskúmateľné. Tiež dodal, že žalovaný vo vzájomnom rozpore poukazuje na rozhodujúci dôkaz a následne ho vyhodnocuje ako nepodstatný a situáciu, na základe nepravdivej interpretácie vykonaného dokazovania vo vzťahu k existencii účtovných dokladov a ich umiestneniu u OČTK, vyhodnocuje v neprospech žalobcu.

28. Žalobca v bode ad 9) konštatoval, že rozhodnutia správnych orgánov sú založené na domnienke o spochybnení pravdivosti dokladov žalobcu tým, že ich správca dane nemohol porovnať s účtovníctvom tretej osoby - dodávateľa žalobcu, z dôvodu, že tento dodávateľ ich nepredložil správcovi dane. Samotné vyjadrenia dodávateľa o vystavení faktúr a ich úhrade nepovažovali správne orgány za dostačujúce. Žalobca namietal, že správca dane nevyhovel jeho žiadosti o vyžiadanie dokladov dodávateľa z NAKA, pričom žalovaný v uvedenom nevidí porušenie práv žalobcu. Nevykonaním tohto dôkazu boli porušené žalobcove práva, preto napadnuté rozhodnutie je založené na fikcii a nesprávnom tvrdení, že dôkaz (objektívne existujúci) neexistuje, hoci obsah administratívneho spisu uvedené vyvracia. Žalobca tiež namietal, že mu, v súvislosti s nazeraním správcu dane do spisov z iných kontrol, nebolo umožnené ani právo vyplývajúce mu z ustanovenia § 23 ods. 1 Daňového poriadku, právo nazerať do všetkých spisov, ktoré správca dane použije ako dôkaz pri svojom rozhodovaní.

I. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika

29. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.07.2020 navrhol správnu žalobu v celom rozsahu zamietnuť, konštatoval, že keďže sa v napadnutom rozhodnutí dôkladne zaoberal a vysporiadal s námietkami uvedenými v odvolaní, opätovnú rozsiahlu argumentáciu v súvislosti s identickými žalobnými dôvodmi žalobcu, považuje za neefektívnu.

30. K žalobným bodom uviedol, že žalobné dôvody uvedené v bodoch ad1), ad2) a ad7) považuje za neopodstatnené, pretože postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly nebol v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku, správca dane žalobcovi neuprel žiadne práva. Žalobca z listín, ktoré mu boli správcom dane zasielané (Upovedomenie č. 101595237/2017 zo dňa 19.07.2017 - doručené dňa 25.07.2017, Upovedomenie č. 101718995/2017 zo dňa 08.08.2017 - doručené dňa 23.08.2017), ako aj z telefonického hovoru so správcom dane mal vedomosť o tom, ktoré doklady správca dane preveruje a o ktorých pravdivosti má pochybnosť. Žalobcovi nič nebránilo, aby sa kedykoľvek v priebehu výkonu daňovej kontroly dostavil k správcovi dane a informoval sa o jednotlivých úkonoch správcu dane,

o priebehu a výsledkoch dokazovania. Z administratívneho spisu je však zrejmé, že žalobca zaujal k dokazovaniu pasívny postoj, dokonca sa rozhodol nevyužiť ani svoje právo zúčastniť sa výsluchu svedka a konfrontovať jeho výpoveď. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že Protokol sa zaoberá výlučne tretím subjektom, z podanej žaloby nie je zrejmé ani to, o aký tretí subjekt má ísť. Z Protokolu je zrejmé, že správca dane daňovou kontrolou preveroval deklarovaného zdaniteľné obchody medzi žalobcom ako odberateľom a jeho priamym deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o., pričom nebolo preukázané dodanie fakturovaných stavebných prác žalobcovi práve týmto dodávateľom. Za neopodstatnený považuje žalovaný aj žalobný dôvod uvedený v bode ad3) podanej žaloby (správca dane mal buď vyhovieť námietke žalobcu alebo mal vydať rozhodnutie do 15 dní). Podľa § 68 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní od uplynutia lehoty na vyjadrenie sa k Protokolu podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, ak a/ sa daňový subjekt vzdá práva na vyjadrenie sa k zisteniam v protokole, b/ daňový subjekt nemá pripomienky k zisteniam v protokole, c/ sa daňový subjekt nevyjadrí k protokolu v lehote určenej správcom dane vo výzve; v tom prípade správca dane o tejto skutočnosti spíše úradný záznam. Z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa v lehote určenej správcom dane vyjadril k protokolu z daňovej kontroly. Skutočnosť, že žalobca v podanom vyjadrení uviedol len to, že doručený Protokol nepovažuje za súladný s ustanoveniami Daňového poriadku a že sa nevie vyjadriť k zisteniam o spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., keďže sa jedná o konanie iného subjektu, neznamená, že správca dane bol povinný vydať rozhodnutie v lehote uvedenej v § 68 ods. 2 Daňového poriadku a uvedené nezakladá nezákonnosť dôkazov získaných po tejto lehote, ako to namieta žalobca.

31. Keďže správca dane žalobcovi oznámil (Oznámenie č. 100389643/2018 zo dňa 16.02.2018), že výzva na predloženie dôkazov, ktorú správca dane zasielal žalobcovi vo vyrubovacom konaní po ukončení daňovej kontroly (Výzva na predloženie dôkazov č. 100157497/2018 zo dňa 17.01.2017) je bezpredmetná, a to z dôvodu nesprávne uvedeného ustanovenia zákona (podľa § 45 ods. 2 písm. e/ Daňového poriadku), aj žalobný dôvod uvedený v bode ad4) podanej žaloby možno označiť za neopodstatnený. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že správca dane vo vyrubovacom konaní nepostupoval v súlade s § 68 Daňového poriadku, ale žalobcovi doručil ďalšiu výzvu na predloženie dokladov (podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku). Žalovaný v súvislosti so žalobným dôvodom ad6), že správca dane mohol vo vyrubovacom konaní vykonávať dokazovanie vymedzené výlučne jeho vyjadrením k Protokolu uvádza, že žalobca v predmetnom vyjadrení k zisteniam uvedeným v Protokole namietal, že sa k popísaným zisteniam správcu dane nevie vyjadriť, keďže ide o konanie iného subjektu, a nie jeho konanie ako daňového subjektu. Z uvedeného dôvodu správca dane, v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 Daňového poriadku, vo vyrubovacom konaní doplnil dokazovanie a vyzval žalobcu na predloženie dôkazov (k bodu ad5)). Vo vyrubovacom konaní sa dokazovanie vykonáva podľa § 24 Daňového poriadku, z uvedeného dôvodu správca dane vyzval žalobcu podľa § 24 Daňového poriadku správca dane na predloženie objednávok k predmetným faktúram, zmlúv o dielo, odovzdávacích, resp. preberacích protokolov, stavebného denníka, projektových dokumentácií, stavebných povolení, príp. iných dokumentov týkajúcich sa stavby, ako aj na predloženie dôkazov preukazujúcich, kde konkrétne boli predmetné práce vykonané, kto konkrétne vykonával predmetné práce, koho zamestnancami, kto bol konečným príjemcom, dôkazov k preprave tovaru uvedeného na faktúrach. Žalobca vo svojej odpovedi doručenej dňa 21.03.2018 uviedol konečných odberateľov fakturovaných služieb, avšak nedoručil správcom dane požadované relevantné doklady a podklady. Správca dane následne, na základe vyjadrenia žalobcu, preveroval jeho tvrdenia u konečných odberateľov.

32. K žalobnému dôvodu, že správca dane nepožiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty žalovaný uviedol, že podľa ustanovenia § 68 ods. 3 Daňového poriadku platného v čase, kedy sa u žalobcu začalo vyrubovacie konanie, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 Daňového poriadku, dohodne so správcom dane deň prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto skutočnosti úradný záznam. O priebehu a o výsledkoch dokazovania správca dane spíše s daňovým subjektom zápisnicu podľa § 19, a to aj opakovane; v tom prípade správca dane vydá rozhodnutie do 15 dní odo dňa spísania poslednej zápisnice s daňovým subjektom alebo odo dňa spísania úradného záznamu. Trojmesačná lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní a možnosť jej predĺženia druhostupňovým orgánom bola do tohto ustanovenia doplnená , ktorý

nadobudol účinnosť k 01.01.2018. V nadväznosti na prechodné ustanovenie § 165g ods. 7 sa lehota na vydanie rozhodnutia podľa § 68 ods. 3 v znení účinnom od 01.01.2018 použije na vyrubovacie konanie, ktoré začalo po 31.12.2017. Keďže v danom prípade začalo vyrubovacie konanie dňom nasledujúcom po dni doručenia Protokolu s výzvou, teda 15.12.2017, je aj tento žalobný dôvod žalobcu nedôvodný.

33. Žalovaný nepovažuje za opodstatnené ani žalobné dôvody uvedené v bodoch ad8) a ad9) podanej žaloby a uviedol, že argumentáciu v napadnutom rozhodnutí ohľadne účtovných dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. rozhodne nemožno považovať za rozpornú. Správca dane za účelom preverenia, či dodávateľská spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. má faktúry, ktoré vystavila žalobcovi, zaúčtované vo svojom účtovníctve, či ich zahrnula do svojej evidencie DPH, či daň z nich priznala a odviedla do štátneho rozpočtu, predloženie účtovných a daňových dokladov požadoval v prvom rade od jej jediného spoločníka a konateľa F. G., ktorý si ale nesplnil svoju povinnosť. Na základe opakovaných vyjadrení svedka F. G. o zaistení dokladov spoločnosti NAKA, požiadal správca dane o súčinnosť Okresné riaditeľstvo PZ v Trebišove. Z odpovede, ktorú obdržal až dňa 25.05.2018 (po urgencii) vyplynulo, že zo strany NAKA je voči spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. vedené trestné konanie, kde v súčasnosti nedisponujú žiadnymi inými ďalšími účtovnými dokladmi. Z protokolu z daňovej kontroly č. 100559600/2017 zo dňa 31.03.2017 vykonávanej v spoločnosti TATRALES, s.r.o. Daňovým úradom Prešov, ktorý využil správca dane ako dôkaz (Úradný záznam č. 102560522/2017 zo dňa 06.12.2017), vyplýva, že deklarovaným dodávateľom tejto spoločnosti bola spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o., pričom ani k tejto daňovej kontrole spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. nepredložila svoje účtovné ani daňové doklady a aj v tomto prípade správca dane preveroval ich existenciu na NAKA, ktorá vo svojej odpovedi zaslala správcovi dane iba faktúry, ktoré spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. vystavila pre spoločnosť PATRIOTIQUE s.r.o. za zdaňovacie obdobie november 2012 a december 2012. Z predmetného protokolu Daňového úradu Prešov vyplýva, že správca dane k preukázaniu reálnosti zdaniteľných obchodov spoločností IMPERIAL HOLDING s.r.o. a PATRIOTIQUE s.r.o. využil listinné dôkazy získané nahliadnutím do vyšetrovacieho spisu MV SR PPZ č. ČVS- PPZ-937/NKA-FP-VY-2015, a to podnet na začatie trestného stíhania, zápisnicu o výsluchu svedka F. G., kópie dokladov - faktúr za nákup tovaru, z ktorých si spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. v roku 2012 odpočítala DPH na vstupe. Z uvedeného je zrejmé, že ani Daňový úrad Prešov, ani Daňový úrad Košice nedisponovali účtovnými dokladmi spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. za preverované zdaňovacie obdobia, ktoré by preukazovali, že deklarovaný dodávateľ o deklarovaných zdaniteľných obchodoch účtoval vo svojom účtovníctve. To, že žalobca vedie účtovníctvo, má prijaté faktúry zaevidované vo svojom účtovníctve a evidencii DPH neznamená, že tú istú povinnosť nemá aj jeho dodávateľ. Absencia primárnych účtovných a daňových dokladov, ako aj iných dokladov vypovedajúcich o deklarovaných zdaniteľných obchodoch, a to u priameho dodávateľa, teda v prvej línii obchodného reťazca, spochybňuje pravdivosť dokladov predložených žalobcom. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí poukázal na to, že počas daňovej kontroly, vyrubovacieho konania, ale ani v odvolacom konaní nebola potvrdená existencia a vedenie účtovníctva spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. Žalovaný súčasne konštatoval, že ani prípadná existencia účtovných a daňových dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. by automaticky neznamenala dostatočné preukázanie splnenia podmienok nároku pre odpočítanie dane u žalobcu, a to vzhľadom na všetky ostatné zistenia.

34. Žalovaný zotrval na tom, že v danom prípade bolo vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., pretože nebolo preukázané reálne dodanie služieb uvedených na preverovanej faktúrach v zdaňovacom období november 2012 práve touto spoločnosťou. Dodávateľskej spoločnosti nevznikla povinnosť platiť daň podľa ustanovenia a K tomuto záveru dospeli správca dane a žalovaný na základe týchto zistení: hlavným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu je vykonávanie stavebných prác; žalobca disponuje potrebným personálnym (podľa vyjadrenia O. H. E. zamestnáva 17 pracovníkov na TPP a 2 na dohodu), materiálnym aj technickým vybavením (podľa vyjadrenia O. H. E. má stavebné stroje, 2 nákladné a 4 osobné motorové vozidlá); spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. v preverovanom zdaňovacom období síce podľa F. G. mala zamestnancov pracujúcich na živnosť, avšak ich presný počet, ani ich mená nevedel uviesť, teda pravdivosť tohto jeho tvrdenia nebola nijako preukázaná; stavebné práce, ktoré spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. fakturovala žalobcovi mali byť vykonané v subdodávke, avšak F. G. nevedel uviesť obchodný názov, či meno subdodávateľa, resp. subdodávateľov; spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. nepredložila svoje účtovné ani daňové doklady, tieto sa nepodarilo zabezpečiť ani ich vyžiadaním od NAKA; F. G. síce uviedol, že faktúry vystavené žalobcovi

boli riadne zaúčtované a zaevidované, ale k uvedenému nepredložil žiadny dôkaz; spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. podala za preverované zdaňovacie obdobie negatívne daňové priznanie k DPH (teda deklaroval, že nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť); F. G. síce ústne potvrdil uskutočnenie deklarovaných obchodov, avšak hodnoverne svoje tvrdenia nepreukázal, keď o obchodoch poskytoval len všeobecné, vágne, ďalej neoveriteľné informácie, resp. informácie, ktoré sa ukázali ako nepravdivé; Peter Širila správcovi dane poskytol nepravdivé informácie o sídle spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., ktoré sa malo nachádzať až do ex offo výmazu tejto spoločnosti z Obchodného registra SR (do 28.07.2016) na adrese C. XXX/XX, XXX XX D.. Správca dane zistil, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. sa nenachádzala na adrese sídla zapísaného v Obchodnom registri SR ani v roku 2012, teda ani v roku, v ktorom mali byť uskutočňované deklarované zdaniteľné obchody. Správca dane preveroval aj pravdivosť vyjadrenia o administratívnych a prevádzkových priestoroch spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. na adrese A. XX, A., pričom zistil, že na uvedenej adrese sa nachádza nehnuteľnosť, ktorú spravoval v roku 2012 Kňazský seminár sv. A. B., ktorý neeviduje žiadnu uzatvorenú nájomnú zmluvu o využívaní nebytových priestorov na vykonávanie podnikateľskej činnosti so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o.; F. G. prehlásil, že od žalobcu obdržal za vykonanie stavebných prác platby v hotovosti. Žalobca uvedené preukazoval predložením výdavkových pokladničných dokladov a dokladov o platbe vyhotovených ERP s DKP 9802022649651002, ktorá ale nebola registrovaná na daňovom úrade. ERP s DKP 9802022649651002 neexistovala, pokladničné doklady vyhotovené spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. sú teda preukázateľne fiktívne; F. G. vypovedal ako svedok aj v iných daňových konaniach, kde uviedol, že vystavoval fiktívne doklady pre daňové subjekty, čo znamená, že títo mali zaevidované vo svojom účtovníctve nepravdivé doklady. Zároveň uviedol, že žiadne zdaniteľné obchody pre kontrolované daňové subjekty nevykonával; F. G. preukazoval uskutočnenie zdaniteľných obchodov dodatočným predložením fotokópií odberateľských faktúr vystavených pre žalobcu SPEEDCOM s.r.o., rámcovou zmluvou na uskutočnenie stavebných prác zo dňa 02.05.2012, zmluvami o dielo, zápismi o odovzdaní a prevzatí stavby, dennými záznamami stavby. Žalovaný zistil, že podpis F. G. na týchto dokladoch (na zápisoch o odovzdaní a prevzatí stavby, zmluvách o dielo, ani na faktúrach) nie je totožný s jeho podpismi na zápisniciach spísaných so správcom dane, na predložených dokladoch absentovali aj pečiatky spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., a to napriek tomu, že v preverovanom období mala táto spoločnosť disponovať viacerými pečiatkami; žalobca k deklarovaným obchodom nepredložil žiadne ďalšie doklady, a to napriek tomu, že bol na ich predloženie vyzvaný; žalobca ani v odvolacom konaní a ani v podanej žalobe neozrejmil, ako došlo k nadviazaniu obchodnej spolupráce so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o., ako si preveroval spôsobilosť tejto spoločnosti dodať stavebné práce; žalobca nepredložil dôkazy a neuviedol ani to, kto konkrétne vykonával predmetné práce (identifikačné údaje stavebného dozoru a pracovníkov stavby), koho to boli zamestnanci, kto im vyplácal mzdy, nepredložil písomné dôkazy k preprave tovaru uvedeného na faktúrach, odkiaľ a kam bol prepravovaný tovar (prepravné doklady, evidencie jázd, zmluvy a pod.), kto tovar prepravoval (identifikačné údaje vodičov) a na akých dopravných prostriedkoch (technické preukazy); žalobca nebol konečným odberateľom fakturovaných stavebných prác v obci Veľké Trakany, tieto mal následne dodať finálnym odberateľom, napr. spoločnostiam MATEX, s.r.o., Gendena s.r.o., Plynroz, a.s., EUROSTAV MICHALOVCE s.r.o., ktorí potvrdili realizáciu stavebných prác žalobcom SPEEDCOM s.r.o. a ich prijatie preukázali vo svojom účtovníctve.

35. 25. Podľa názoru žalovaného z uvedeného jednoznačne vyplýva, že tá skutočnosť, že dodávateľ nepredložil svoje účtovné a daňové doklady nebola jediným dôvodom pre nepriznanie odpočítania dane žalobcovi tak, ako to žalobca opakovane a rozsiahlo namieta v podanej žalobe. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca svoj nesúhlas so závermi správcu dane a žalovaného nijakým konkrétnym spôsobom nepreukázal. Žalobca tak nebol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch a rozhodnutia správnych orgánov sú zákonné.

36. Právnemu zástupcovi žalobcu bolo vyjadrenie žalovaného doručené dňa 01.01.2021, no žalobca nevyužil možnosť na podanie repliky.

II. Konanie na správnom súde

37. Dňa 1. júna 2023 nadobudol účinnosť o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 1. júna 2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského

súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov.

38. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), postupom podľa vec prejednal na pojednávaní dňa 26.03.2024 za účasti povereného zástupcu žalovaného a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto správnu žalobu podľa zamietol.

39. Právny zástupca žalovaného sa pojednávania nezúčastnil, v podaní doručenom súdu dňa 25.03.2024 ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní z dôvodu kolízie pojednávania na Mestskom súde v Košiciach a súhlasil, aby súd konal a rozhodoval v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu. V podaní sa zároveň vyjadril aj k veci samej kde zhrnul svoje žalobné námietky a mal za to, že celý postup daňového úradu, tak ako to namieta v žalobe bol nezákonný a poukazuje na to, že bolo povinnosťou daňového úradu vyžiadať si účtovné doklady z NAKA a navrhol, aby súd žalobe vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

40. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že Krajský súd v Košiciach v identických skutkových veciach toho istého žalobcu už rozhodol o žalobe žalobcu tak, že túto zamietol. Išlo o konania pod sp. zn.: , kde išlo o zdaňovacie obdobie október 2012 a sp. zn. , kde išlo o zdaňovacie obdobie máj 2012. Všetky tieto rozsudky sú už právoplatné. Žalobca nevyužil právo podať voči ním kasačnú sťažnosť. Daňová kontrola v tejto veci bola vykonávaná v roku 2017 a v tom čase rozhodovali daňové úrady v zmysle v tom čase platného právneho názoru. Mal za to, že žaloba nie je dôvodná, že je na mieste ju zamietnuť.

V. Relevantná právna úprava

41. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

42. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ). Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

43. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje i. skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, ii. skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, iii. vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

45. Podľa § 44 ods. 1 Daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

46. Podľa o dani z pridanej hodnoty Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania

deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

47. Podľa o dani z pridanej hodnoty právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

48. Podľa o dani z pridanej hodnoty platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň i. voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, ii. ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa až 4, a až 12, iii. ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa a , iv. zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru.

49. Podľa písmeno a ) o dani z pridanej hodnoty. Právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

50. Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

51. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

VI. Právny názor správneho súdu

52. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného č. 102750959/2019 zo dňa 28.11.2019, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 101876161/2019 zo dňa 05.08.2019 o vyrubení rozdielu dane v sume 805,44 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2012 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku.

53. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

54. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 27. júna 2017). v ustanovení upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z vyššie citovaného ustanovenia Daňového

poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé.

55. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom v rámci konania skúmal aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a tiež konanie, ktoré mu predchádzalo najmä z pohľadu, či sa správny orgán druhého stupňa - žalovaný vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť odvolaním napadnutého rozhodnutia. Správna úvaha, resp. voľná úvaha správneho orgánu vyjadruje určitý stupeň voľnosti rozhodovania správneho orgánu, ktoré mu umožňuje v medziach zákona prijať také rozhodnutie, aké uzná za najvhodnejšie a to s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Správny orgán má však povinnosť náležite túto svoju správnu úvahu vysvetliť, a to dostatočne jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom tak, aby predovšetkým samotnému účastníkovi konania ozrejmil, prečo, z akých konkrétnych dôvodov a vzhľadom na ktoré okolnosti v jeho právnej veci dospel k záveru uvedenému vo výroku svojho rozhodnutia.

56. Žalobca v žalobe namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov ( žalobný dôvod podľa ust. písmeno d) ) nakoľko sa žalovaný v odôvodnení nevysporiadal ani so skutkovou ani s právnou argumentáciou žalobcu. Súd sa však s touto námietkou žalobcu nestotožnil a má za to, že z napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj z rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa je zrejmé, že tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa obsahujú všetky náležitosti, ktoré má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia v zmysle Daňového poriadku. Súd po preskúmaní oboch rozhodnutí ako aj administratívnych spisov má za to, že tak prvostupňový správny orgán ako aj žalovaný pri svojom rozhodovaní vychádzali zo zisteného skutkového stavu, ktorý považovali pri ich právnom posúdení veci za dostatočný, z oboch rozhodnutí je možné vyvodiť správnu úvahu oboch správnych orgánov, dostatočným spôsobom sú uvedené ustanovenia zákonov podľa ktorých správne orgány vec právne posúdili a z rozhodnutia žalovaného je zrejmé aj to, ako sa žalovaný vyrovnal s odvolacími námietkami žalobcu. Tak žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie postavili na tom, že nárok na odpočítanie dane o žalobcu nevznikol z dôvodu nesplnenia kumulatívnych hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane.

57. Súd poukazuje aj na závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. z 30.06.2022, ktorý právny názor v ňom obsiahnutý predstavuje významný judikatúrny posun vo vzťahu k posudzovaniu okolností nepreukázania dodania služieb deklarovaných dodávateľom v prípade, ak správca dane oprávnene spochybní ich vykonanie subdodávateľmi deklarovaného dodávateľa. V tomto smere poukázal Najvyšší správny súd SR na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, z ktorého vyplýva, že v prípade spochybnených subdodávateľov v kontexte prejednávanej veci je možné nepriznať odpočítanie dane v prípade, ak by bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca. Keďže správca dane ani žalovaný v kontexte tohto rozhodnutia neviedli svoje úvahy pri určení rozdielu dane žalobcovi, tak kasačný súd považoval ich rozhodnutie za nezákonné (bod 26 odôvodnenia rozsudku NSS SR sp. zn: ).

58. V bode 16 odôvodnenia vyššie citovaného rozsudku NSS SR tento uvádza, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady 2006/12/ES z 28. novembra 1005 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty a jej transpozície do právneho poriadku SR. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: 1.) to že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), 2.) to že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a 3.) že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom

dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

59. Vyššie uvedené podmienky upravené v Smernici 2006/112/ES sú prevzaté do zákona o dani z pridanej hodnoty. V zmysle zákona o dani z pridanej hodnoty si daňový subjekt môže odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49 zákona o dani z pridanej hodnoty), daňová povinnosť vznikla dňom dodania tovaru, pričom za deň dodania tovaru sa považuje deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník (§ 19 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty), daň ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré majú byť platiteľovi dodané (§ 49 ods. 2 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písmeno a) zákona o dani z pridanej hodnoty) čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane.

60. 3Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatúrnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia práva.

61. Súd ešte poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR, kde v bode 23 odôvodnenia tento uviedol, že otázke statusu osoby deklarovaného dodávateľa venoval Súdny dvor EÚ vo svojom rozhodnutí vo veci C - 154/20 Kenwater ProChemie, kde konštatoval, že uvedenie deklarovaného dodávateľa na daňovom doklade nie je hmotnoprávnou podmienkou na odpočítanie dane, avšak status osoby deklarovaného dodávateľa hmotnoprávnou podmienkou je a dôkazné bremeno má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane (žalobca).

62. Z obsahu administratívneho spisu žalovaného (ako aj z obsahu rozhodnutí správcu dane a žalovaného) správny súd zistil, že správca dane (Daňový úrad Košice, pobočka Trebišov) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na DPH za zdaňovacie obdobia máj až december 2012, s tým, že táto kontrola bola začatá dňa 22.03.2017 (vychádzajúc z Oznámenia o daňovej kontroly č. 100323985/2017 zo dňa 20.02.2017). Zo Zápisnice z ústneho pojednávania zo dňa 22.03.2017 je zrejme, že konateľ žalobcu O. H. E. deklaroval, že hlavným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu sú stavebné práce; žalobca má cca 17 zamestnancov na TPP a cca 2 zamestnancov na dohodu; žalobca vlastní prevádzkovú budovu „Autoumyvárka“, stavebné stroje, 2 nákladné a 4 osobné motorové vozidlá. a. Žalobca si v zdaňovacom období september 2012 uplatnil odpočítanie dane podľa § 49 - 54a zákona o DPH v celkovej sume 805,44 eur, a to aj z faktúr za vykonané práce a služby vykonané spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. Po vykonanom dokazovaní na preukázanie reálnosti plnenia deklarovaného vo faktúrach (dňa 20.10.2017 výsluch bývalého konateľa spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. [ex offo výmaz od 28.07.2016] - F. G.; predloženie dokladov F. G. dňa 31.10.2017; žiadosť o poskytnutie informácii o spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. od OR PZ v Trebišove zo dňa 02.10.2017; Úradný záznam zo dňa 06.12.2017 o nahliadnutí do daňového spisu spoločnosti TATRALES, s.r.o. [právny nástupca spoločnosti PATRIOTIQUE, s.r.o.] konkr. do Protokolu zo dňa 13.03.2017, ktorý je prílohou tohto Úradného záznamu) správca dane vyhodnotil získané dôkazy tak, že k dodaniu služieb označených v uvedených faktúrach nedošlo deklarovanou dodávateľskou spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o., k takémuto záveru dospel na základe vykonaného dokazovania, keď pri posudzovaní opodstatnenosti uplatneného práva na odpočítanie dane nevychádzal len z faktúr predložených žalobcom, ale vykonal i dokazovanie na zistenie, či predložené faktúry odrážajú skutočnosti uvedené na faktúrach. b. Správca dane o výsledku daňovej kontroly vyhotovil Protokol č. 102563050/2017 zo dňa 12.12.2017 za zdaňovacie obdobia august 2012 a december 2012 (bez nálezu) a Protokol č. 102563048/2017 zo dňa 12.12.2017 za zdaňovacie obdobia máj 2012 - júl 2012, september 2012 - november 2012 (ďalej aj Protokol), ktorý bol žalobcovi, spolu s Výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v Protokole doručený dňa 14.12.2017, čím bola daňová kontrola ukončená. c. Žalobca sa k Protokolu vyjadril písomným podaním zo dňa 20.12.2017 (resp. formulár zo dňa 04.01.2018) v ktorom uviedol, že mu nie je zrejme aký konkrétny výsledok pre neho z kontroly vyplýva. d. Následne bol písomným podaním zo dňa 17.01.2018 žalobca správcom dane vyzvaný na predloženie dôkazov, na čo žalobca písomným podaním zo dňa 07.02.2018 reagoval, že mu nie je zrejme, či je konanie vo fáze daňovej kontroly alebo vo fáze vyrubovacieho konania. e. Žalobcovi bolo následne dňa 16.02.2018 správcom dane oznámené, že mu bola nedopatrením doručená výzva zo dňa 17.01.2018, ktorú má považovať za bezpredmetnú. Výzvou zo dňa 16.02.2018

bol správcom dane žalobca dotazovaný na predloženie dôkazov v rámci vyrubovacieho konania, na čo žalobca reagoval písomným podaním zo dňa 21.03.2018. f. Písomným podaním zo dňa 24.05.2018 OR PZ v Trebišove správcovi dane oznámilo, že MV SR, Prezídium PZ, NAKA národnej jednotky finančnej polície expozitúry Východ so sídlom v Košiciach je voči spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. vedené trestné konanie a inými ďalšími účtovnými dokladmi nedisponujú. Následne boli správcom dane preverení koneční odberatelia žalobcu ako i sídlo a prevádzka spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. g. Ako deň prerokovania pripomienok a dôkazov k zisteniam v Protokole správca dane určil deň 22.07.2019, o čom sa žalobca dozvedel dňa 08.07.2019. Žalobca sa na prerokovanie pripomienok nedostavil, čo správca dane ospravedlnil a určil nový termín prerokovania na deň 26.07.2019, kedy k prerokovaniu došlo, čo potvrdzuje zápisnica o ústnom pojednávaní z tohto dňa. Správca dane vydal dňa 06.08.2019 rozhodnutie o vyrubení rozdielu dane za zdaňovacie obdobie november 2012 v sume 8 807,61 eur, ktoré bolo na základe podaného odvolania potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného.

63. Správny súd zdôrazňuje, že dokazovanie v daňovom konaní je procesný postup, cieľom ktorého je zistiť objektívne skutočnosti rozhodujúce pre vyrubenie dane, pričom tieto musia byť zistené čo najúplnejšie. Dôkaznú povinnosť (dôkazné bremeno) rozdeľuje medzi správcu dane a daňový subjekt. Splnenie podmienok pre uplatnenie nároku na odpočítanie dane podľa Daňového poriadku preukazuje daňový subjekt, t.j. platiteľ dane z pridanej hodnoty. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti majúce vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Správca dane dôkazy predložené daňovým subjektom hodnotí podľa svojho uváženia a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, pričom hodnoteniu dôkazov musí zabezpečiť objektívne, pravdivé a úplné zistenie skutkového stavu veci. Preto správca dane hodnotí každý dôkaz samostatne a potom všetky vykonané dôkazy vo vzájomnej súvislosti, prioritou je ich pravdivosť a preukazná hodnota. V súlade s a zákona o DPH, právo na odpočítanie dane možno uplatniť len vo vzťahu ku skutočne splatným daniam, t.j. daniam zodpovedajúcim plneniu podliehajúcemu dani z pridanej hodnoty, resp. zaplatením z dôvodu ich splatnosti. Právo na odpočítanie dane sa nevzťahuje na daň, ktorá je splatná len z dôvodu jej uvedenia na faktúre. Podmienky uvedené v a a v zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočítanie dane. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, keďže to zákon neustanovuje, a to ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak zákonodarca pre ľahkú zneužiteľnosť požaduje, aby platiteľ, ktorý uplatňuje nárok na odpočítanie dane, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na jej odpočítanie stanovil. Podľa platných ustanovení zákona, ak si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľný obchod bol aj reálne uskutočnený, a to práve osobou uvedenou na faktúre. Osoba, ktorá je uvedená ako dodávateľ na faktúre, preto musí byť identická s osobou, ktorá tovar, resp. službu dodávateľovi aj reálne dodala. Ak daňový subjekt takéto dôkazné bremeno neunesie, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočítanie DPH. Keďže ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia faktúry, hoci táto by obsahovala všetky formálno-právne náležitosti. V rámci dokazovania vykonávaného správcom dane sa musí overiť, či údaje uvedené vo faktúre naozaj dokladujú predmetné skutočnosti. Pre rozhodnutie správcu dane, či uznať alebo neuznať uplatňované právo na odpočítanie, nestačí len mechanické porovnanie výšky odpočítanej dane s príslušnou faktúrou, ale je potrebné zabezpečiť aj iné dôkazy.

64. Po oboznámení sa s vykonaným dokazovaním v administratívnom konaní, vychádzajúc z administratívneho spisu správnych orgánov, sa súd stotožnil s názorom správcu dane i žalovaného o neuznaní odpočítania dane z faktúr, ktoré si žalobca uplatnil v zdaňovacom období november 2012 od spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. v celkovej sume 8 807,61 eur s poukazom na to, že došlo k porušeniu ustanovenia § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH. Podľa názoru súdu žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., pretože nebolo preukázané reálne dodanie služieb uvedených na preverovaných faktúrach v zdaňovacom období november 2012 práve touto spoločnosťou, ako ani to, že dodávateľskej spoločnosti vznikla povinnosť platiť daň podľa § 19 ods. 1 a 2 zákona o DPH. Tento záver je podložený nasledovnými zisteniami správnych orgánov:

a. hlavným predmetom podnikateľskej činnosti žalobcu je vykonávanie stavebných prác, žalobca disponuje potrebným personálnym, materiálnym aj technickým vybavením (pozri zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 22.03.2017); b. hlavným predmetom podnikateľskej činnosti spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. v preverovanom zdaňovacom období bola hlavne sprostredkovateľská a obchodná činnosť; bývalý konateľ spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. F. G. uviedol, že nevie koľko mala spoločnosť zamestnancov, no väčšinou pracovali na živnosť; nevedel ani uviesť svojich hlavných dodávateľov, subdodávateľov ani odberateľov, a nevedel ani popísať spôsob uskutočnenia zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach (pozri zápisnicu o ústnom pojednávaní zo dňa 20.10.2017) - pravdivosť týchto jeho tvrdení teda nebola nijako preukázaná; stavebné práce, ktoré spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. fakturovala žalobcovi mali byť vykonané v subdodávke, avšak F. G. nevedel uviesť obchodný názov, či meno subdodávateľa, resp. subdodávateľov; c. F. G. síce uviedol, že faktúry vystavené žalobcovi boli riadne zaúčtované a zaevidované, ale k uvedenému nepredložil žiadny dôkaz; F. G. síce ústne potvrdil uskutočnenie deklarovaných obchodov, avšak hodnoverne svoje tvrdenia nepreukázal, keď o obchodoch poskytoval len všeobecné, vágne, ďalej neoveriteľné informácie, resp. informácie, ktoré sa ukázali ako nepravdivé; d. správcom dane bolo zistené, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. v podanom daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie november 2012 deklarovala daň z dodania tovarov a služieb v sume 2 028,13 eura, odpočítanie dane v sume 1 916,40 eura, a že v tomto daňovom priznaní vykázala len nízku vlastnú daňovú povinnosť v sume 111,73 eura; tieto údaje nekorešpondujú s údajmi uvádzanými v preverovaných faktúrach, podľa ktorých len na základe zdaniteľných obchodov so žalobcom mala spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. povinnosť uviesť na riadku 04 podaného daňového priznania daň za deklarované dodanie tovarov a služieb podľa § 8 a § 9 zákona o DPH v sume 8 807,61 eura; e. F. G. správcovi dane poskytol nepravdivé informácie o sídle spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., ktoré sa malo nachádzať až do ex offo výmazu tejto spoločnosti z Obchodného registra SR (do 28.07.2016) v D.; správca dane zistil, že spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. sa nenachádzala na adrese sídla zapísaného v Obchodnom registri SR ani v roku 2012, teda ani v roku, v ktorom mali byť uskutočňované deklarované zdaniteľné obchody; f. správca dane preveroval aj pravdivosť vyjadrenia F. G. o administratívnych a prevádzkových priestoroch spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. na adrese A. XX, A., pričom zistil, že na uvedenej adrese sa nachádza nehnuteľnosť, ktorú spravoval v roku 2012 Kňazský seminár sv. A. B., ktorý neeviduje žiadnu uzatvorenú nájomnú zmluvu o využívaní nebytových priestorov na vykonávanie podnikateľskej činnosti so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o.; g. F. G. prehlásil, že od žalobcu obdržal za vykonanie stavebných prác platby v hotovosti; žalobca uvedené preukazoval predložením výdavkových pokladničných dokladov a dokladov o platbe vyhotovených ERP s DKP 9802022649651002, ktorá ale nebola registrovaná na daňovom úrade; ERP s DKP 9802022649651002 neexistovala, pokladničné doklady vyhotovené spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o. sú teda preukázateľne fiktívne; h. F. G. preukazoval uskutočnenie zdaniteľných obchodov dodatočným predložením fotokópií odberateľských faktúr vystavených pre žalobcu, rámcovou zmluvou na uskutočnenie stavebných prác zo dňa 02.05.2012, zmluvami o dielo, zápismi o odovzdaní a prevzatí stavby, dennými záznamami stavby, pričom žalovaný zistil, že podpis F. G. na týchto dokladoch (na zápisoch o odovzdaní a prevzatí stavby, zmluvách o dielo, ani na faktúrach) nie je totožný s jeho podpismi na zápisniciach spísaných so správcom dane, na predložených dokladoch absentovali aj pečiatky spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o., a to napriek tomu, že v preverovanom období mala táto spoločnosť disponovať viacerými pečiatkami; i. F. G. sa nevedel vyjadriť ani k preprave materiálu, ktorý mal byť zapracovaný stavebnými prácami do stavieb; j. navyše F. G. vypovedal ako svedok aj v iných daňových konaniach, kde uviedol, že vystavoval fiktívne doklady pre daňové subjekty, čo znamená, že títo mali zaevidované vo svojom účtovníctve nepravdivé doklady; zároveň uviedol, že žiadne zdaniteľné obchody pre kontrolované daňové subjekty nevykonával; k. žalobca k deklarovaným obchodom nepredložil žiadne ďalšie doklady, a to napriek tomu, že bol na ich predloženie vyzvaný; l. žalobca ani v odvolacom konaní a ani v podanej žalobe neozrejmil, ako došlo k nadviazaniu obchodnej spolupráce so spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o., ako si preveroval spôsobilosť tejto spoločnosti dodať stavebné práce (poctivý obchodný styk); m. žalobca nepredložil dôkazy a neuviedol ani to, kto konkrétne vykonával predmetné práce (identifikačné údaje stavebného dozoru a pracovníkov stavby), koho to boli zamestnanci, kto im vyplácal mzdy;

n. žalobca nebol konečným odberateľom fakturovaných stavebných prác, tieto mal následne dodať finálnym odberateľom, ktorí potvrdili realizáciu stavebných prác žalobcom SPEEDCOM s.r.o. a ich prijatie preukázali vo svojom účtovníctve (uvedené nebolo vo veci sporné).

65. Vzhľadom na uvedené, ani predloženie účtovných a daňových dokladov spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. by záver správcu dane a žalovaného, ako ani súdu o tom, že žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti IMPERIAL HOLDING s.r.o. nezvrátil, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno, dostatočným spôsobom nepreukázal, že stavebné práce dodala spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o. uvedená na faktúrach.

66. Súd zdôrazňuje, že samotná faktúra nie je dôkazom o tom, že skutočnosti na nej uvedené sú pravdivé, pretože materiálne plnenie deklarované vo faktúre je potrebné preukázať, pričom dôkazné bremeno vo vzťahu k tejto skutočnosti zaťažuje platiteľa dane. V prípade, ak nie je preukázané splnenie hmotnoprávnych podmienok, na vznik nároku na odpočet dane samotná existencia dokladu, hoci by obsahoval všetky formálno-právne náležitosti, nepostačuje. Súd sa preto stotožnil s názorom správnych orgánov, že žalobca ako daňový subjekt neodstránil pochybnosti správcu dane vo vzťahu k vykonaniu stavebných prác uvedených v označených faktúrach.

67. Súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, že nárok na odpočítanie dane vzniká príjemcovi plnenia za predpokladu kumulatívneho splnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane vyplývajúcich z čl. 168 písmeno a) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006, ktorými sú, za prvé to, že poskytovateľom plnenia (deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t. j. status osoby deklarovaného dodávateľa), za druhé to, že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t. j. materiálna existencia plnenia) a napokon za tretie to, že prijaté plnenie je príjemcom (žalobcom - daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené, pričom dôkazné bremeno je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté.

68. Námietky žalobcu týkajúce sa procesných pochybení zo strany správcu dane v priebehu vykonávania daňovej kontroly resp. vo vyrubovacom konaní nie sú podľa názoru správneho súdu takého charakteru a takej miery závažnosti, žeby spôsobovali neplatnosť administratívneho rozhodnutia a bránili preskúmaniu napadnutého rozhodnutia v medziach uplatnených žalobných dôvodov. Postup správcu dane pri výkone daňovej kontroly resp. vo vyrubovacom konaní nebol v rozpore s ustanoveniami Daňového poriadku, a správca dane žalobcovi neuprel žiadne práva.

69. Vychádzajúc z administratívneho spisu, žalobca bol informovaný o úkonoch správcu dane či už písomne alebo telefonicky; žalobca sa mohol kedykoľvek v priebehu výkonu daňovej kontroly dostaviť k správcovi dane a informoval sa o priebehu a výsledkoch dokazovania. Žalobca bol však zväčša pri dokazovaní pasívny, nevyužil ani svoje právo zúčastniť sa výsluchu svedka (bývalého konateľa spoločnosť IMPERIAL HOLDING s.r.o.). Ďalej súd uvádza, že z Protokolu je zrejme, že správca dane daňovou kontrolou preveroval deklarované zdaniteľné obchody medzi žalobcom a jeho priamym deklarovaným dodávateľom (spoločnosťou IMPERIAL HOLDING s.r.o.), nie je preto možné stotožniť sa s názorom žalobcu, že Protokol sa zaoberá výlučne tretím subjektom. V závere Protokolu bolo konštatované, že nebolo preukázané dodanie fakturovaných stavebných prác žalobcovi deklarovaným dodávateľom - IMPERIAL HOLDING s.r.o. Súd tiež poukazuje na to, že žalobca sa k Protokolu z daňovej kontroly vyjadril, a preto nebolo povinnosťou správcu dane vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej 15 dňovej lehote (§ 68 ods. 2, § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1 Daňového poriadku). Súd sa stotožnil aj s postupom správcu dane spočívajúcom v dokazovaní vo vyrubovacom konaní, nakoľko ani týmto postupom neboli porušené ustanovenia Daňového poriadku ani práva žalobcu. V súvislosti so žalobnou námietkou, že správca dane nepožiadal nadriadený orgán o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia, súd poukazuje na to, že trojmesačná lehota na vydanie rozhodnutia vo vyrubovacom konaní a možnosť jej predĺženia nadriadeným orgánom bola doplnená , ktorý nadobudol účinnosť 01.01.2018. Preto súd považuje aj túto námietku za nedôvodnú, poukazujúc na prechodné ustanovenie a na to, že vyrubovacie konanie začalo dňa 15.12.2017.

70. Tiež je vhodné dodať, že správny súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a

právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Pozri judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu Slovenskej republiky, Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, týkajúcej sa požiadaviek riadneho odôvodnenia rozsudku súdu (napr. Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, García Ruiz c. Španielsko z 21. januára 1999, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. októbra 2015 sp. zn. -40, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 03. júla 2003 sp. zn. -14, prípadne sp. zn. , alebo sp. zn. , Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. januára 2020).

71. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného ako i rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že žalobca napadnutým rozhodnutím ani rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ako ani ich postupmi nebol na svojich právach ukrátený, postupy i rozhodnutia dotknutých správnych orgánov súd považuje za zákonné, a preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

72. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a nasl. tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci celkom ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

73. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti ( ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť

do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.