Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-140-2019.pdf
PDF · 223.04 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/140/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Róberta Foltána a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu W4, s.r.o., Blagoevova 9, Bratislava, IČO: 44 015 232, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 58, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101430494/2019 zo dňa 11.06.2019, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1.
Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 101430494/2019 zo dňa 11.06.2019, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava č. 102647773/2018 zo dňa 20.12.2018 určujúce mu rozdiel v sume 61.197,74 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017 na základe neuznania práva na odpočítanie dane z faktúr prijatých od dodávateľa Distrib Capital, s.r.o. a uplatneného oslobodenia od dane pri intrakomunitárnom dodaní tovaru do Českej republiky pre odberateľa TIZIA CSC, s.r.o.
2.
Namietal, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v rozpore so zákonom a žalobca ním bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch, nakoľko žalovaný neúplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie ktoré mu predchádzalo je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.
3.
Žalobca má za to, že už správca dane hrubo porušil zákon o správe daní tým, že sa riadil iba subjektívnymi úvahami, ktoré nezaložil na dôkazoch, neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci, presunul rozsah dôkazného bremena tretieho a štvrtého subdodávateľa v obchodných transakciách na žalobcu, neodborným, neprehľadným a tak aj manipulovateľným spôsobom vyhotovoval úradné dokumenty, v daňovej kontrole bol nečinný, vykonal kontrolu u iných platiteľov dane, ktorých výsledky premietol do Protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly.
Správca dane a rovnako aj žalovaný v napadnutých rozhodnutiach v podstate tvrdia iba to, že kontrolovaný daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal pôvod tovaru ani jeho dodanie, súčasne uvádza, že daňový subjekt v procese kontroly nenavrhol správcovi dane ako by bolo možné zistiť pôvod dotknutých tovarov a reálne uskutočnenie dodávok dotknutého sortimentu.
4.
Daňový subjekt pritom v konaní niekoľkokrát uviedol, že vzájomné prepojenie dodávateľa Distrib Capital, s.r.o, a daňového subjektu W4, s.r.o. správcovi dane v rozmedzí rokov 2011 - 2017 už niekoľkokrát riadne objasnil, pričom správca dane v protokoloch o kontrolách v uvedených obdobiach riadne uznal, že spoločnosti fungujú samostatne, majú samostatné predmety činnosti a vykonávajú riadnu samostatnú podnikateľskú činnosť. Daňový subjekt preto akýkoľvek odkaz na personálne prepojenie zo strany zamestnancov správcu dane považuje za účelové, majúce za cieľ automaticky navodiť pravdepodobnosť vytvorenia umelej situácie s cieľom získať daňovú výhodu. Ako už daňový subjekt uviedol, nikdy nepopieral, že tovar, ktorý mu bol dodaný, bol dodaný z veľkej časti od spoločnosti Distrib Capital, s.r.o., pričom daňový subjekt v kontrolovanom období zabezpečovala dodávky uvedených tovarov do prevádzok v rámci krajín V4 (spoločnosť mala v danom čase viac ako 60 odberateľov) a svojim ďalším zahraničným odberateľom.
5.
Daňový subjekt niekoľko krát požiadal zamestnancov správcu dane, aby navštívili prevádzky, resp. skladové a výrobné priestory spoločnosti, vrátane odberných miest, a to za účelom preukázania, že deklarovaný tovar sa skutočne nachádza v skladových priestoroch, resp. že reálne dochádza k jeho predaju odberateľom spoločnosti. Je úplne evidentné, že vykonanie takejto kontroly a takéhoto úkonu zo strany zamestnancov správcu dane pri preukázala tvrdenia daňového subjektu o pôvode tovarov, o zrealizovaných dodávkach a zrealizovaní ďalšieho predaja odberateľom. Daňový subjekt má za to, že zamestnanci správcu dane vzhľadom na evidentnú zaujatosť vo vzťahu k daňovému subjektu účelovo a nezákonne odmietli zabezpečenie takéhoto dôkazu. Daňový subjekt prostredníctvom jeho vyjadrení, vyjadrení splnomocnených osôb, zamestnancov ako aj množstva ďalších svedkov (S. H., S. S., A. S., T. D., C. K. a i.) rozsiahle popísal priebeh obchodnej transakcie dodávaného tovaru (okrem iného aj medzi daňovým subjektom a spoločnosťou Distrib Capital, s.r.o.), akým spôsobom prebiehalo naskladnenie tovarov do skladových priestorov daňového subjektu, a tiež ako prebehlo odovzdanie tovarov do prevádzky kaviarní, resp. odovzdanie do skladových priestorov spoločnosti TIZIA CSC v Českej republike. Daňový subjekt poskytol celý zoznam osôb, ktoré s predmetným tovarov prišli do styku a ktoré by vedeli preukázať a potvrdiť pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že skutočne došlo k predaju deklarovaného sortimentu (zrnková káva, papierové poháre, plastové poháre a vŕšky k pohárom). Tento sortiment je primárnym tovarom spotrebovávaným na prevádzke kaviarní „Coffeeshop Company", ktoré prevádzkuje daňový subjekt. Napriek uvedenému správca dane až vo vyrubovacom konaní predvolal na výsluch niektorých svedkov pričom všetci svedkovia určito, jasne, presne a nespochybniteľne popísali priebeh nákupu a predaja deklarovaných tovarov, avšak správca dane v odôvodnení rozhodnutia iba stručne skonštatoval, že všetci svedkovia vypovedali účelovo. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane aj napriek nespochybniteľným vyjadreniam nemá pre evidentnú zaujatosť záujem uznať preukázanie obchodných transakcií.
6.
Správca dane bezdôvodne odmietol predvolať a vypočuť ďalšie navrhované osoby, kedy v odôvodnení napadnutého odvolania iba skonštatoval, že uvedené osoby nepredvolal z dôvodu, že žalobca neposkytol správcovi dane ich pracovné zaradenie, funkčnú náplň a nepovažoval vykonanie týchto dôkazov za potrebné. Dôvod, prečo si túto informáciu od daňového subjektu nevyžiadal, resp. bližšie odôvodnenie prečo nepovažoval ich svedecké výpovede za potrebné však v napadnutom rozhodnutí neuviedol.
7.
Daňový subjekt má za to, že správca dane nemal v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia len doslova odkopírovať časti protokolu o výsledku zistenia z daňovej kontroly, ale mal dodržať aj jednu z najvýznamnejších zásad daňového konania, a to zásadu voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom ale mal prihliadnuť na všetko, čo v daňovom konaní a daňovej kontrole vyšlo
najavo. Tým, že správca dane tak neurobil, je jeho rozhodnutie arbitrárne a vydané jednostranne. Takéto pochybenie má za následok nezákonnosť rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správca dane iba odkopíroval vyjadrenie daňového subjektu k protokolu daňovej kontroly avšak k jednotlivým argumentom a dôvodom uvádzaným daňovým subjektom sa vyjadril iba čiastočne, pričom iba opätovne skonštatoval nepreukázanie obchodných aktivít, a teda neunesenie dôkazného bremena. Správca dane ďalej uviedol, že nespochybňuje že daňový subjekt vykonáva ekonomickú činnosť, avšak správcovi dane nepreukázal, aký tovar (presná špecifikácia), pôvod a jeho množstvo nadobudol od spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. v predmetnom zdaňovacom období.
8.
V súvislosti s dodávkami tovaru od subdodávateľa VENEAL, s.r.o. žalobca uviedol, že trvá na tom, že plnenie od dodávateľa VENEAL s.r.o. bolo riadne dodané. Na preukázanie uvedeného daňový subjekt predložil všetky potrebné listinné doklady a dôkazy, čím vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Spoločnosť VENEAL s.r.o. je dlhodobým dodávateľom tovaru pre spoločnosť Distrib Capital, s.r.o.. Na základe vyžiadania od správcu dane boli zo strany spoločnosti VENEAL s.r.o. predložené všetky podklady, ktoré preukázali skutočné dodanie tovarov tak, ako ich deklaroval daňový subjekt. Štatutárni zástupcovia spoločnosti VENEAL s.r.o. výslovne potvrdili, že deklarované faktúry spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. vystavili, zaúčtovali, daň priznali a odviedli. Zároveň potvrdili dodanie tovarov vlastnou prepravou vozidlom IVECO do skladu v Sládkovičove a Hrnčiarovciach nad Parnou.
9.
Dodávky tejto spoločnosti okrem iných potvrdil svedok S. H., vodič spoločnosti VENEAL s.r.o., bývalí konatelia spoločnosti VENEAL S. S. a A. S., ale aj svedkovia T. D. a C. K., pričom všetky výpovede svedkov do seba logicky zapadali a neboli zo strany správcu dane žiadnym spôsobom a ani len čiastočne spochybnené, práve naopak správca dane sa zmohol iba na skonštatovanie, že svedecké výpovede boli účelové. Až následne sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí čiastočne vyjadruje k výpovediam svedkov, avšak nikdy neuvádza konkrétne argumenty, prečo je potrebné považovať výpovede svedkov za účelové, resp. prečo by svedecké výpovede nemali byť považované za dostačujúce na priznanie nadmerného odpočtu pre konkrétne obchody.
10.
Žalobca má za to, že rovnako preukázal odovzdanie tovaru spoločnostiam TIZIA CSC, s.r.o. čo správca dane bezdôvodne spochybňuje. Daňový subjekt predložil správcovi dane faktúry, dodacie listy, potvrdzujúce prijatie tovaru, ďalej predložil CMR dokumenty deklarujúce prepravu tovaru z tuzemska do Českej republiky. Dôkaz predložený daňovým subjektom je jediný obvyklý, disponibilný a rozumný dôkaz splnenia § 43 ods. 1 ZDPH, čím sa jednoznačne končí jeho dôkazná povinnosť.
11.
Zo strany daňového subjektu došlo k dôkladnému vysvetleniu obchodov medzi daňovým subjektom a spoločnosťou TIZIA CSC, s.r.o.. Spoločnosť TIZIA CSC, s.r.o. fakturovaný tovar nakupovala za účelom vlastnej spotreby a za účelom ďalšieho predaja. To však správcovi dane nestačilo a žiadal o medzinárodnú výmenu informácií dožiadaním od Českej republiky. Odpoveď však jednoznačne potvrdila, že všetky doklady predloženie spoločnosťou TIZIA CSC, s.r.o. boli totožné s dokladmi predloženými daňovým subjektom. Správca dane napriek tomu iba stroho, alebo dokonca až ignorantsky skonštatoval, že kontrolovaný daňový subjekt ako aj zahraničný odberateľ nepredložili také dôkazné prostriedky, ktoré by boli v prospech jeho tvrdení deklarovaných na odberateľských faktúrach, dodacích listoch a CMR dokumentoch, že skutočne dodal tovary a služby v týchto dokladoch uvedené. Vo vzťahu k dodávkam medzi daňovým subjektom a spoločnosťou TIZIA CSC, s.r.o. sa tiež vyjadrili predvolaní svedkovia, ktorý jednoznačne a nespochybniteľne potvrdili všetky skutočnosti deklarované daňovým subjektom. Najdôležitejšou svedeckou výpoveďou bola výpoveď T. D., ktorý potvrdil, že ako vodič vykonával rozvozy do Bratislavy, Nitry a Prahy; uviedol ďalšie podrobnosti o preprave tovaru do Českej republiky do skladu spoločnosti TIZIA CSC; potvrdil, že do ČR prevážal tovar buď vozidlom IVECO alebo vozidlom Peugeot Partner; potvrdil vykládku tovaru v ČR v sklade spoločnosti TIZIA CSC; jednoznačne potvrdil uskutočnenie deklarovaných obchodov medzi daňovým subjektom a spoločnosťou TIZIA CSC, s.r.o.
12.
To, že boli obchody v deklarovanom rozsahu uskutočnené a všetky tovary riadne dodané, bolo preukázané listinnými dôkazmi založenými v spise správcu dane (faktúry, príjemky, výdajky, skladovou evidenciou, evidenciou majetku) jednak zo strany daňového subjektu, dodávateľa spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. ako aj ďalšieho subdodávateľa spoločnosti VENEAL s.r.o.. Správca dane snahou o kontaktovanie ďalšieho subdodávateľa v reťazci FERIMPEX SK, s.r.o. smeroval len k duplicitnému potvrdeniu alebo vyvráteniu záveru o zdaniteľnom obchode, čo sú však a priori skutočnosti mimo dôkazné bremeno daňového subjektu (nevyplývajú z obvyklých dokladov pri obchodovaní, nie sú v pôsobnosti daňového subjektu v rámci reťazca, nie je to logicky jeho záujem ani povinnosť, nemožno to rozumne žiadať). Keďže správca dane nedokázal vyjadrenie zabezpečiť, neznamená to, že daňový subjekt zdaniteľný obchod nepreukázal, ale že ho správca dane nedokázal poprieť. Ak správca dane zakladá svoje závery len na tom, že jeden zo subdodávateľov v reťazci nespolupracuje s správcom dane, nepreberá si poštu, a nie je nijako zastihnuteľný ani jeho štatutárny orgán, vychádza pritom evidentne len z jednoduchého výkladu § 29 ZSDP a prekonaného názoru, že dôkazné bremeno a núdza ležia len na daňovom subjekte.
13.
Správca dane snahou o kontaktovanie ďalšieho subdodávateľa v reťazci FERIMPEX SK, s.r.o. smeroval len k duplicitnému potvrdeniu alebo vyvráteniu záveru o zdaniteľnom obchode, čo sú však a priori skutočnosti mimo dôkazné bremeno daňového subjektu (nevyplývajú z obvyklých dokladov pri obchodovaní, nie sú v pôsobnosti daňového subjektu v rámci reťazca, nie je to logicky jeho záujem ani povinnosť, nemožno to rozumne žiadať).
14.
Podľa žalobcu zamestnanci správcu dane využili svoje zistenia tak, že ich uviedli ako všeobecné konštatovania, ktoré nepodložili žiadnym dôkazom, ktoré by spochybnili, prípadne vyvrátili tvrdenia kontrolovaného daňového subjektu. Zamestnanci správcu dane v odôvodnení rozhodnutia sa len všeobecne, nesystematicky, miestami až chaoticky, vyjadrujú k zdaniteľným plneniam daňového subjektu za kontrolované zdaňovacie obdobie, pričom v celom odôvodnení vyjadrujú len svoj vlastný, subjektívny názor. Zamestnanci správcu dane len skonštatovali, že podľa názoru správcu dane daňový subjekt nepreukázal pôvod tovaru a uskutočnenie jeho dodávok medzi daňovým subjektom a spoločnosťou Distrib Capital, s.r.o., resp. jej dodávateľmi. V konaní neuviedli žiadny priamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval uvedené závery, práve naopak, v rozhodnutí iba stroho uviedli, že daňová povinnosť z deklarovaných dodávok tovaru nevznikla, pretože dodanie tovaru tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt predloženými faktúrami sa reálne neuskutočnilo. Uvedené odôvodnili iba tým, že správca dane v zmysle § 46 ods. 5 daňového poriadku vyjadril pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených. Zamestnanci sa vôbec nezaoberali faktami, ktorými dôvodil daňový subjekt, a to, že prípadné personálne prepojenie daňového subjektu a spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. nemá žiadny vplyv na uskutočnenie obchodu a dodanie tovarov, nakoľko sú to dva absolútne samostatné právne subjekty, spoločnosti fungujú samostatne, majú samostatné predmety činnosti a vykonávajú riadnu samostatnú podnikateľskú činnosť, a teda odkaz na personálne prepojenie zo strany zamestnancov správcu dane je tendenčné.
15.
Poukazoval na to, že zamestnancom správcu dane dodal potvrdenia o dodaní tovarov (príjemky na sklad) od spoločnosti Distrib Capital, s.r.o., a rovnako boli zamestnancom dodané doklady preukazujúce dodanie tovaru do spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. od subdodávateľa VENEAL, s.r.o., avšak zamestnanci správcu dane sa opätovne bezdôvodne týmito dokladmi preukazujúcimi riadne dodanie tovarov na sklad daňového subjektu nevysporiadali a ani bližšie neuviedli z akého dôvodu tieto dôkazy neakceptovali. Pred správcom dane vypovedalo množstvo svedkov, ktorí jednoznačne uviedli podrobnosti o všetkých obchodoch a ktorí potvrdili uskutočnenie všetkých transakcií, pričom správca dane tieto ani len čiastočne nespochybnil.
16.
Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením správcu dane, že by vôbec viedol dokazovanie a že by viedol dokazovanie čo najefektívnejšie.
V prvej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, zamestnanci správcu dane uvádzajú, že daňový subjekt mal právo vyjadriť sa a predložiť vecné dôkazy - argumenty, ktoré by preukazovali a potvrdzovali obstarania tovarov a služieb platiteľom v tuzemsku. Zamestnanci správcu dane však ďalej uvádzajú len všeobecne, že spoločnosť „nedokázala uniesť dôkazné bremeno." Neuvádzajú však prečo, na základe akých zistení dospeli k takémuto záveru, vôbec nekonfrontovali pre nich rozporujúce skutočnosti medzi tvrdeniami kontrolovanej spoločnosti, tvrdeniami prípadných svedkov, zisteniami z dožiadania, tvrdeniami správcu dane na základe zákonne získaných dôkazov. Daňový subjekt poskytol správcovi dane všetky relevantné údaje, a to aj nad rozsah vykonávanej daňovej kontroly.
17.
Ak správca dane vyššie uvedené dôkazy neakceptuje, nestačí len jeho všeobecné konštatovanie, vychádzajúce z vlastného nesprávneho a neobjektívneho názoru zamestnancov správcu dane, vykonávajúcich daňovú kontrolu, ale musí ísť o dokázanie takto tvrdeného výroku, čo jednoznačne správcovi dane ukladá zákon o správe daní, pri dodržaní zákonnosti. Odvolávajúci preto trvá na skutočnosti, že zamestnanci správcu dane nevykonali žiaden úkon smerujúci k správnemu vyrubeniu dane, ktorý by bol v súlade so zákonom o správe daní.
18.
V súvislosti s dôkazným bremenom žalobca poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu SR, najmä na jeho právny názor vyslovený v rozsudkoch sp. zn. 3 Sžf/1/2011 a 5 Sžf/108/2019, ako aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 5 Afs/131/2004 a rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci (C-80/11) a (C-142/11).
19.
Žalobca nesúhlasí s tvrdením správcu dane, že daňová povinnosť u dodávateľov tovarov a služieb v tuzemsku nevznikla a platiteľ nemá právo na odpočítanie dane, nakoľko nepreukázal, že zo strany dodávateľov boli dodania reálne uskutočnené v zmysle § 8 a § 9 zákona o DPH. Podľa neho v dostatočnej miere preukázal, že dodania tovarov a služieb boli realizované, pričom podmienky § 49 ods. 2 zákona o DPH boli naplnené nakoľko daň bola dodávateľmi voči daňovému subjektu uplatnená a bola aj odvedená do štátneho rozpočtu.
20.
Správca dane k § 51 zákona o DPH uvádzal, že platiteľ si takéto právo uplatnil neoprávnene. Ako dôvod uviedol svoj subjektívny názor, že v procese kontroly kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov v tuzemsku, nakoľko údajne nepreukázal nezávislé podnikateľské aktivity medzi viacerými obchodníkmi v tuzemsku, bez uskutočnenia prepráv tovarov a predaj tovarov, a teda vznik daňovej povinnosti u svojich dodávateľov tovarov a služieb.
21.
Daňový subjekt splnil všetky podmienky zákona o dani z pridanej hodnoty, čím naplnil § 49 v nadväznosti na ustanovenie § 51, § 8, § 9, § 70 a § 71 zákona o dani z pridanej hodnoty, čo je preukázané v konaní a aj v tomto odvolaní. V zmysle smernice Rady 2006/112/ES z 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty - „DPH podlieha" okrem iného dodanie tovaru a poskytnutie služieb za protihodnotu na území členského štátu. „Ekonomickou činnosťou" je každá činnosť výrobcov, obchodníkov alebo osôb poskytujúcich služby, predovšetkým aj využívanie hmotného alebo nehmotného majetku na účely získania príjmu na pokračujúcom základe. Právo na odpočítanie DPH ako neoddeliteľná časť mechanizmu DPH preto predstavuje základnú zásadu, ktorá je vlastná spoločnému systému DPH a ktorú v zásade nemožno obmedziť (rozsudky - Metropol a Stadler C-409/99, Kretztechnik C-465/03, X Holding a Oracle Nederland C-538/08 a C-33/09). Zdaniteľná osoba sa môže v dôsledku toho dovolávať odpočítania celej DPH, ktorá zaťažila tovary a služby nadobudnuté na účely výkonu jej zdaniteľných činností (rozsudok NCC Construction Danmark). Pojem „hospodárska činnosť" zahŕňa akúkoľvek činnosť výrobcu, obchodníka alebo poskytovateľa služieb. Pojmy dodávka tovaru a poskytnutie služby majú objektívny charakter a uplatňujú sa nezávisle od cieľov a výsledkov dotknutých plnení.
22.
Žalobca poukazoval aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR, a to 8Sžf/14/2012, 5Sžf/22/2009, 3Sžf/1/2010, v ktorých sa Najvyšší súd SR vyjadril, že v zásade nie je možné spravodlivo žiadať, aby daňové subjekty
sledovali a kontrolovali výrobné procesy a obstarávacie procesy tovarov u iných subjektov pred dodaním tovaru, a to najmä z dôvodu, že zákon nedáva právne prostriedky daňovníkovi na sledovanie týchto procesov u svojich dodávateľov.
23.
Poukazoval tiež na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 7Sžf/4/2013, v ktorom Najvyšší súd SR skonštatoval, že: „... daňový subjekt nemôže predpokladať, že u určitých dodávateľov by mal nadštandardne zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že u týchto subjektov nebude účtovná evidencia riadne vedená. Ustanovenie § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov upravuje rozsah dôkazného bremena daňového subjektu. Daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, hlásení a vyúčtovaní. V danom prípade správca dane a žalovaný vychádzal z nesprávneho výkladu § 29 ods. 8 zákona o správe daní a poplatkov o rozložení dôkazného bremena. Z jeho znenia jednoznačne vyplýva, že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne. Daňový subjekt je povinný preukázať len skutočnosti, ktoré sa vzťahujú výlučne na jeho daňovú povinnosť, ktoré bol povinný uviesť v daňovom priznaní. Nemožno ho rozširovať na preukázanie akýchkoľvek skutočností, na ktoré nemá vôbec vplyv a týkajú sa povinnosti iného subjektu, ktoré ani nemôže ovplyvniť. Správca dane nemôže od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností týkajúcich sa daňovej povinnosti iného subjektu.
24.
V tejto súvislosti poukázal Najvyšší súd SR aj na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie v spojených prípadoch C-354/03 (Optigen), C-355/03 (Fulcrum Elektronics) a C-484/03 (Bond House), kde súdny dvor vyslovil, že nárok na odpočet DPH nemôže byť dotknutý skutočnosťou, že v reťazcu dodávok je iná predchádzajúca alebo následná transakcia zaťažená daňovým podvodom, o ktorom platca nevie alebo nemôže vedieť. Každá transakcia musí byť posudzovaná sama osebe a charakter jednotlivých transakcií nemôže byť zmenený predchádzajúcimi alebo následnými udalosťami. Najvyšší súd dospel k záveru, že ak daňový subjekt sa preukázal existenciou materiálneho plnenia, faktúrami s opisom druhu a ceny dodaných tovarov od určitého dodávateľa, tak vyčerpal vlastné dôkazné bremeno. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho prípadného subdodávateľa znáša dôkazné bremeno a aj dôkaznú núdzu správca dane."
25.
Správca dane v napadnutom rozhodnutí však iba stroho uviedol, že daňová povinnosť z deklarovaných dodávok tovaru nevznikla, pretože dodanie tovaru tak, ako to deklaroval kontrolovaný daňový subjekt predloženými faktúrami sa reálne neuskutočnilo. Avšak takéto zistenie správcu dane musí byť založené na riadnom a zákonne vykonanom dokazovaní a musí byť prijatý jednoznačný záver o prípadne neuskutočnenom obchode, nepostačí len tvrdenie alebo domnienka správcu dane.
26.
Výsledný efekt vyplývajúci z rozhodnutia je nezrozumiteľný a neprehľadný. Rozhodnutie obsahuje veľmi malé množstvo zistení, evidentne chýba jednoznačný záver správcu dane, z ktorého je možné vyvodiť a urobiť si úsudok, že deklarovaný obchod sa medzi jednotlivými spoločnosťami neuskutočnil z presne zisteného a popísaného dôvodu. Pokiaľ mal správca dane tieto skutočnosti dostatočne zistené, je potrebné tieto skutočnosti presne a zrozumiteľne uviesť v rozhodnutí s odvolaním sa na zdroj tohto zistenia a poukázanie na porušenie jednotlivých ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty. V napadnutom rozhodnutí chýba akékoľvek chronologické zhodnotenie zistených skutočností od prvého až po posledného obchodného partnera v reťazci (napr. rozdielne odpovede osôb zúčastnených na deklarovanom zdaniteľnom obchode) a pod.. Správca dane bol povinný zaujať stanovisko ku všetkým relevantným skutočnostiam, oboznámiť s nimi daňový subjekt a uviesť všetky skutočnosti, ktoré boli preukázané a sú podkladom na jeho vydanie, včítane jeho zákonného a zrozumiteľného odôvodnenia.
27.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
28.
Uvádzal, že tvrdenie žalobcu o potvrdení realizácie dodávok realizovaným spôsobom medzinárodnou výmenou informácií je nepravdivé a zavádzajúce, pretože výsledky šetrenia českej finančnej správy
nepotvrdili dodanie tovaru deklarovanému odberateľovi, spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. do Českej republiky, keďže spoločnosť TIZIA CSC, s.r.o. okrem sporných odberateľských faktúr od žalobcu žiadne iné doklady, ktorými by preukázala prepravu tovaru do ČR a jeho reálne dodanie deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. nepredložila, a to ani na výzvu príslušného správcu dane. Spoločnosť TIZIA CSC, s.r.o. na výzvu príslušného správcu dane nereagovala, nepredložila žiadne dôkazy o tom, že tovar prevzala a použila na svoju ekonomickú činnosť, nepredložila dôkazy o preprave. Navyše ohľadne spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. bolo zistené, že už v priebehu daňovej kontroly dňa 19.12.2017 konateľ a spoločník Ing. O. I. (tiež konateľ žalobcu) predal svoj obchodný podiel v spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. a novým spoločníkom a konateľom spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. sa stal O. D., R. Q. J., B. XX, XXXX D., Maďarská republika, pričom listina osvedčujúca túto skutočnosť bola doručená na Obchodný register ČR až dňa 14.05.2018 a táto skutočnosť bola zapísaná do Obchodného registra ČR až dňa 01.06.2018. V danej súvislosti je zrejmé, že námietka o potvrdení zrealizovania dodávok medzinárodnou výmenou informácií je nepravdivá, keďže česká finančná správa nepotvrdila reálnosť intrakomunitárneho dodania tovaru spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o.
29.
K námietke, že správca dane zamietol navštíviť skladové a výrobné priestory žalobcu, žalovaný uviedol, že keďže sporný tovar deklarovaný spornými faktúrami v kontrolovanom zdaňovacom období po prijatí na sklad mal byť podľa tvrdenia žalobcu následne predaný a ostatný gastro tovar, určený do prevádzok (odberných miest) správca dane nespochybnil, nebolo dôvodné vykonať v období predmetnej daňovej kontroly a príslušného vyrubovacieho konania t. j. od 20.04.2017 (začiatok daňovej kontroly) do 20.12.2018 (deň vydania napadnutého rozhodnutia) prehliadku skladových a výrobných priestorov za účelom preukázania, že sporný tovar sa tam skutočne nachádza. Skutočnosť, že v čase kontroly sa nachádza nejaký tovar na sklade, nie je dôkazom o tom, že ide o sporný tovar, zvlášť, keď daňový subjekt nepredložil inventúru zásob k 31.12.2016, ani počiatočné stavy zásob k 01.01.2017 ani stav k 31.01.2017. Navyše námietka žalobcu o niekoľkonásobnej požiadavke o vykonanie prehliadky skladových a výrobných priestorov je nepravdivá a zmätočná, keďže takúto požiadavku vzniesol iba vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole.
30.
Z predloženého spisového materiálu v danej veci vyplýva, že žalobca predložil zoznam osôb, ktoré navrhol vypočuť ako svedkov až vo vyrubovacom konaní na základe správcovi dane doručeného vyjadrenia sa k zisteniam uvedeným v protokole, preto námietku o tom, že správca dane predvolal na výsluch niektorých svedkov „až" vo vyrubovacom konaní považuje žalovaný za zavádzajúce. Žalobcom navrhovaných svedkov, ktorých považoval za dôvodné vypočuť správca dane predvolal, jednotlivé výpovede vyhodnotil v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102574637/2018 zo dňa 12.12.2018, v odôvodnení rozhodnutia správcu dane a žalovaný v žalovanom rozhodnutí, pričom nevypočutie niektorých z navrhovaných svedkov zdôvodnil.
31.
V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia správca dane uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami žalobcu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a právne predpisy podľa ktorých rozhodoval. Správca dane vykonal dokazovanie podľa § 24 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v súlade so zásadami správy daní, uvedenými v § 3 zákona o správe daní; záver ktorý správca dane vyvodil zo zisteného skutkového stavu zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 zákona o správe daní rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov žalobcu. Vzhľadom nato, že podkladom rozhodnutia správcu dane bol i protokol, odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia musí obsahovať i zistenia uvedené v protokole a námietku o arbitrárnosti a jednostrannosti rozhodnutia správcu dane považuje žalovaný za bezpredmetnú, zvlášť, keď predmetom žaloby je žalované rozhodnutie, nie rozhodnutie správcu dane. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ako i z odôvodnenia žalovaného rozhodnutia je zrejmé, že správca dane nepriznal právo na odpočítanie DPH zo sporných faktúr, ktorých predmetom zdaniteľného obchodu bola okrem iného i káva, ktorá mala byť nakúpená v reťazci žalobca-Distrib Capital, s.r.o.- VENEAL s.r.o.-FERIMPEX CSC, s.r.o. Súčasne z presne v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia ako
i žalovaného rozhodnutia označených faktúr od spoločnosti Distrib Capital, s.r.o., ktorých predmetom zdaniteľného obchodu bola okrem iného tiež i káva, právo na odpočítanie DPH priznal, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že táto bola obstaraná od spoločností HAVI Logistics, s.r.o, Fine Bakery, s.r.o., Eat and Coffee, s.r.o., Zeus, s.r.o., ako uviedol i splnomocnený zástupca spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. v zápisnici z miestneho zisťovania č. 101243347/2017 zo dňa 30.05.2017, t.j. v reťazci, ktorý vykonaným dokazovaním nebol spochybnený a bola primárne určená na prevádzky kaviarní „Coffeeschop Company", nie na sklad. Neobstojí preto námietka žalobcu, že správca dane tovar
- káva rozporuje a následne tvrdí, že tento istý tovar nespochybňuje.
32.
Žalobca počas kontroly predložil správcovi dane sporné odberateľské faktúry, ktorými deklaroval dodávky tovaru do Českej republiky, spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o., so statusom oslobodenej od DPH. K sporným odberateľským faktúram predložené sporné CMR, bez dátumu prevzatia tovaru, bez adresy prevzatia tovaru, bez uvedenia množstva tovaru, bez podpisu vodiča nemožno považovať za doklad, ktorý by vylučoval akékoľvek pochybnosti o dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu - Českej republiky nadobúdateľovi, spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. Vzhľadom na to, že v danej veci prepravu tovaru do Českej republiky mal zabezpečovať žalobca t.j. dodávateľ, možno konštatovať, že žalobca nepreukázal, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov l až 4, keď nepredložil potvrdenie odberateľa s predpísanými náležitosťami podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH. Takéto pochybenie žalobcu nemohli napraviť ani k sporným odberateľským faktúram predložené dodacie listy s pečiatkou žalobcu a s pečiatkou spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o., v ktorých absentovali náležitosti podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH (dátum prevzatia, EČV ktoré malo prepravovať tovar, meno a priezvisko vodiča a jeho podpis, adresa miesta prevzatia tovaru). T. D., vtedajší zamestnanec spoločnosti Distrib Capital, s.r.o., súčasne skladník a vodič spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. tvrdil, že so žalobcom nemal žiadnu pracovnú zmluvu; nie je však zrejmé jeho tvrdenie o predaji sporného tovaru spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. a o rozvoze sporného tovaru do Prahy do údajných skladov spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o., keďže podľa predložených sporných faktúr spoločnosť Distrib Capital, s.r.o. mala dodávať sporný tovar žalobcovi, nie do spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. Vzhľadom nato, že T. D. bol zamestnancom spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. a že so žalobcom nemal žiadnu pracovnú zmluvu a že podľa žalobcu mal byť sporný tovar od spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. dodávaný do skladov žalobcu, sú nevierohodné tvrdenia T. D. o rozvoze sporného tovaru zo skladov spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. do skladov spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. a to konkrétne do skladov MOTOTECHNY na adrese Bavorská alebo do skladov v obchodnom centre FENIX, ktorého adresu nevedel, napriek tvrdeniu, že tam sporný tovar vozil, pričom samotná česká finančná správa nedisponuje žiadnymi informáciami ohľadne existencie skladov spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. Tvrdenie T. D. o tom, že potvrdzuje prebratie a uskladňovanie tovaru od spoločnosti VENEAL s.r.o. a že tento tovar bol predmetom predaja a vývozu pre spoločnosť TIZIA CSC, s.r.o. do Prahy neprispelo ani k preukázaniu dodania sporného tovaru deklarovaného spornými faktúrami žalobcovi. Tvrdenie T. D., že sporný tovar, dodaný spoločnosťou VENEAL s.r.o. spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. bol predmetom predaja a vývozu spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. je v rozpore s tvrdeniami žalobcu, v rozpore s deklarovanými spornými faktúrami ako i so spornými odberateľskými faktúrami, keďže podľa sporných faktúr mala spoločnosť Distrib Capital, s.r.o. dodávať sporný tovar žalobcovi, t.j. nie spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. do ČR ako tvrdí T. D..
33.
Tiež tvrdenie T. D. o tom, že CMR k dodávkam sporného tovaru do spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. vystavovala spoločnosť Distrib Capital, s.r.o., prispelo k spochybneniu tvrdenia žalobcu o tom, že žalobca sporný tovar nakupoval od spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. a že následne žalobca dodával sporný tovar ako i zabezpečoval jeho prepravu do spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. do ČR. Svedkovia, ktorí mali manipulovať so sporným tovarom (H., D.), fyzicky tovar v kartónoch nekontrolovali, nespochybňovali údaje na štítkoch, takže ani nie je zrejmé, či sa v kartónoch skutočne nachádzal nejaký tovar v priebehu skladovania, nakládky, vykládky alebo pri preprave. Svedok O. J., ako zástupca odberateľa, spoločnosti TIZIA CSC s.r.o. /CZ/ sa síce z výsluchu pre akútne zdravotné ťažkosti ospravedlnil, nenavrhol však, ani nepožiadal o nový termín vypočutia, a na uvedenom vypočutí netrval ani žalobca, ani Ing. Andrej Sabovčík ako konateľ žalobcu a spoločnosti TIZIA CSC s.r.o. súčasne.
34.
Z ustanovenia § 43 ods. 5 zákona o DPH vyplýva, že aby bolo možné uznať oslobodenie od DPH podľa ods. 1 až 4, musí mať platiteľ dane k dispozícii dôkazy o tom, že sa dodanie tovaru do iného členského štátu osobe identifikovanej pre DPH v inom členskom štáte uskutočnilo. Platiteľ musí preukázať dodanie tovaru do iného členského štátu faktúrou o dodaní tovaru, dokladom o fyzickej preprave tovaru do iného členského štátu a ďalšími dokladmi pričom dôkazy o odoslaní alebo preprave tovaru z tuzemska do iného členského štátu zákon vymedzuje v závislosti od toho, kto prepravu tovaru do iného členského štátu zabezpečil. Ak prepravu tovaru do iného členského štátu uskutoční dodávateľ alebo odberateľ, musí mať dodávateľ k dispozícii potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ktoré musí obsahovať všetky údaje ustanovené v odseku 5 písm. c). Keďže v prípade sporných odberateľských faktúr mal prepravu sporného tovaru do iného členského štát uskutočniť dodávateľ -žalobca, t.j. žalobca bol povinný preukázať prepravu sporného tovaru z tuzemska do iného členského štátu potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou s údajmi podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca takéto doklady nepredložil, musí znášať následky tohto stavu, že predmetné dodávky nebudú oslobodené od DPH.
35.
Vzhľadom na to, že sporné tovary nemali byť na žiadnom známom dodávateľskom stupni vyrobené ani nijak spracovávané (okrem prepravy, prekládky a skladovania nevznikla žiadna pridaná hodnota), že boli iba prefakturované v rámci obchodného reťazca, kde poslednou zistenou spoločnosťou v reťazci bola spoločnosť FERIMPEX CSC, s.r.o., bolo povinnosťou správcu dane preveriť celý známy obchodný reťazec, t.j. i spoločnosť FERIMPEX CSC, s.r.o. a námietka o duplicitnom „potvrdení alebo vyvrátení záveru o zdaniteľnom obchode" je nedôvodná.
36.
Za nepravdivú a zavádzajúcu považuje Finančné riaditeľstvo SR námietku žalobcu o tom že „opakovane žiadal správcu dane o objasnenie, aké ďalšie podklady správca dane potrebuje za účelom preukázania, že dodanie sporných tovarov sa fakticky uskutočnilo", keďže takáto požiadavka počas kontroly a následného vyrubovacieho konania zo strany žalobcu nebola vznesená. Správca dane však nemal povinnosť žalobcovi napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť žalobcu znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov či vyjadrení žalobcu, nemohol ich uznať ako relevantné, ak žalobca ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil. Namietanú účelovosť odkazu správcu dane na personálne prepojenie v danej veci považuje žalovaný za zavádzajúce. Správca dane s poukazom na personálnu prepojenosť v osobe konateľa (Ing. Andreja Sabovčíka) dodávateľa žalobcu - spoločnosti Distrib Capital, s.r.o., žalobcu a odberateľa žalobcu
- spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. konštatoval, že žalobca nemusel trpieť dôkaznou núdzou ohľadne dodávateľa (Distrib Capital, s.r.o.), ako i odberateľa (TIZIA CSC, s.r.o.), keďže konateľ žalobcu, Ing. Andrej Sabovčík disponoval listinnými dôkazmi dodávateľa i odberateľa. Avšak napriek tejto skutočnosti Ing. Andrej Sabovčík správcom dane požadované dôkazy a doklady nepredložil, i keď do predmetných zápisníc pred správcom dane uviedol, že ich má k dispozícii a že ich predloží.
37.
V odôvodnení svojho rozhodnutia sa žalovaný vysporiadal so všetkými dokladmi a dôkazmi predloženými žalobcom. Podľa neho predložené príjemky bez akéhokoľvek podpisu, bez označenia osoby, ktorá príjemku vystavila a ktorá mala tovar prijať nemožno považovať za dôkaz vylučujúci akékoľvek pochybnosti o dodaní sporného tovaru spoločnosťou Distrib Capital, s.r.o. Vystavením faktúry či príjemky bez ďalšieho nenastanú zákonné podmienky pre uplatnenie odpočítania DPH. Pretože v danom prípade ide o hmotnoprávne podmienky, k záveru, že sporné zdaniteľné obchody boli vôbec dodané a práve spoločnosťou Distrib Capital, s.r.o. nepostačuje len existencia sporných faktúr, či spochybnených príjemok. Technicky je možné vyhotoviť akýkoľvek doklad znejúci na určité plnenie a na určitého dodávateľa bez ohľadu na to, či takéto plnenie skutočne poskytnuté bolo deklarovanou spoločnosťou. Splnenie formálnej stránky je jednou z podmienok, aby bolo na základe týchto dokladov uznané odpočítanie DPH, ale tieto doklady musia byť odrazom reálneho plnenia deklarovaným dodávateľom, údaje obsiahnuté vo faktúre musia mať povahu faktu, čo sa v predmetnom konaní nepreukázalo.
38.
Žalovaný poukazoval na to, že v daňovom konaní je žalobca v pozícii účastníka daňového konania, ktorý je povinný preukazovať podľa § 24 ods. 1 zákona o správe daní skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. Podľa § 43 ods. 1 a 5 zákona o DPH je takou skutočnosťou aj dodanie tovaru deklarovanému nadobúdateľovi v inom členskom štáte. V danej veci je sporné práve to, či skutočným odberateľom sporného tovaru bol deklarovaný nadobúdateľ, spoločnosť TIZIA CSC,s.r.o., či sporný tovar bol prepravený do iného členského štátu deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. Pokiaľ žalobca tvrdí, že odberateľom sporného tovaru bola spoločnosť TIZIA CSC,s.r.o., zaťažuje ho dôkazné bremeno vo vzťahu k tomuto tvrdeniu; pri jeho neunesení zostáva iba nepreukázaným tvrdením. Žalobcom predložené listinné dôkazy sú dôkaznými prostriedkami, ktoré podporujú tvrdenie žalobcu obsiahnuté v daňovom priznaní, že tovar mal byť prepravený do iného členského štátu a že práve tomu nadobúdateľovi mal byť tovar dodaný. Ak však správca dane pri preverovaní týchto tvrdení narazí na skutočnosti a dôkazy spochybňujúce tvrdenia z predložených dokladov, pričom vôbec nebola splnená niektorá zo zákonných podmienok pre uplatnenie oslobodenia dodávok tovaru od DPH, je namieste a v súlade so zákonom, keď považuje tieto tvrdenia za nepreukázané. Nie je chybou žalovaného ani správcu dane, že v súvislosti s preverením žalobcom deklarovaných tvrdení sporné odberateľské faktúry neodrážajú aj reálne dodanie sporných zdaniteľných obchodov deklarovanému odberateľovi. Daňové konanie nemá charakter konania vyhľadávacieho, ale je konaním prejednávacím. Nie je preto právne opodstatnené pod rúškom nedostatočne zisteného skutkového stavu požadovať od správcu dane, aby zisťoval skutočného odberateľa tovaru. Správca dane má zisťovať skutkový stav vo vzťahu k splneniu zákonných podmienok stanovených pre uznanie oslobodenia dodávok tovaru od DPH a práve v tomto smere bol skutkový stav zistený dostatočne.
39.
Pri posudzovaní práva na odpočítanie DPH úlohou správcu dane je vychádzať nielen z dokladov predložených žalobcom, ale aj zo zistení, či predloženým dokladom neabsentuje materiálny podklad. Nie je však povinnosťou správcu dane vyhľadávať za žalobcu dôkazy, pokiaľ skutkové zistenia spochybňujú tvrdenie žalobcu o tom, že sporný tovar bol vôbec dodaný a práve deklarovaným dodávateľom. Primárne je nutné uniesť dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených podmienok právo na odpočítanie DPH a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že odpočítanie DPH si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných žalobcom. Ak žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť právo na odpočítanie DPH uznané ako oprávnené. Vzhľadom nato, že dodanie sporného tovaru deklarovaným dodávateľom, spoločnosťou Distrib Capital, s.r.o.sa nepreukázalo, nemožno konštatovať, že žalobcom predložené dôkazy pravdivo odrážajú skutočnosť.
40.
Podľa žalovaného sa v daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné správne orgány povinné postupovať. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo, pričom toto vyhodnotenie zistených skutkových okolností musí zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností, nakoľko daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Preto je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúc z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to predovšetkým s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii.
41.
V tejto súvislosti žalovaný poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. 2 Sžf/4/2009 z 23.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. III. ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že: „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte - žalobcovi." Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca reálny obsah predmetných faktúr nepreukázal; že dodávky tovaru deklarované na predmetných faktúrach boli uskutočnené. Žalobcom predložené listinné dôkazy sa ukázali ako nepostačujúce a vtedajší konatelia spoločností v deklarovanom reťazci či ďalší vypočúvaní svedkovia nepreukázali objektívne a dôveryhodným spôsobom, že predmetný tovar skutočne vlastnili a ktorí deklarovali na predkladaných faktúrach. Skutkový stav zistený správcom dane je dostatočný pre prijatie záveru o nepriznaní práva na odpočítanie DPH zo sporných faktúr a nepriznaní oslobodenia dodávok tovaru, deklarovaných spornými odberateľskými faktúrami od DPH. Namietaný rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-80/11, C-142/11 rieši daňový podvod v súvislosti so spochybnením dodávateľa, ktorý vystavil faktúru. V danej veci však správca dane spochybnil samotnú existenciu sporného tovaru, fakturovaného v deklarovanom reťazci, preto skúmanie či žalobca vedel alebo mal vedieť o týchto skutočnostiach je bezpredmetné.
42.
Za splnenia procesných podmienok súd prejednal vec bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby.
43.
Žalobou napadnutým rozhodnutím zo dňa 11.06.2019 žalovaný ako odvolací orgán podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 20.12.2018 určujúce žalobcovi rozdiel v sume 61.197,74 eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2017.
44.
V odôvodnení rozhodnutia žalovaný (okrem iného) konštatoval, že z dôkazov získaných správcom dane počas kontroly vyplýva, že vznik daňovej povinnosti z dôvodu dodania sporných zdaniteľných obchodov spoločnosťou DistribCapital, s.r.o. a s tým súvisiaci vznik práva na odpočítanie DPH v zdaňovacom období január 2017 sa nepreukázal. Deklarovaný dodávateľ, spoločnosť Distrib Capital, s.r.o., mal podľa predložených faktúr ako i podľa konateľa spoločnosti Distrib Capital, s.r.o., Ingr. Andreja Sabovčíka (súčasne konateľ daňového subjektu i konateľ odberateľa, spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o.) nakúpiť sporný tovar od spoločnosti VENEAL, s.r.o. Podľa dokladov predložených spoločnosťou VENEAL, s.r.o. ako i podľa vyjadrenia konateľa spoločnosti VENEAL s.r.o., S. S., mal byť sporný tovar nakúpený od spoločnosti FERIMPEX SK, s.r.o., (pričom malo ísť o nákup a následný predaj vždy toho istého tovaru spoločnosti Distrib Capital, s.r.o.). Posledná zistená spoločnosť v reťazci, spoločnosť FERIMPEX SK, s.r.o. je nekontaktná, nepriznala dodanie sporného tovaru spoločnosti VENEAL s.r.o. v zdaňovacom období január 2017 ani nepodala kontrolný výkaz za január 2017, nie je teda zrejmé, či a kto mal dodať sporný tovar daňovému subjektu, keďže vykonaným zisťovaním sa deklarovaný reťazec ukázal ako nereálny. Navyše podľa údajov u správcu dane spoločnosť FERIMPEX SK, s.r.o. od októbra 2016 nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť, v kontrolovanom zdaňovacom období nemala žiadnych zamestnancov a dňom 30.09.2017 jej bola ukončená registrácia pre DPH z dôvodu podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona o DPH. Podľa splnomocneného zástupcu spoločnosti Distrib Capital, s.r.o., Ing. X. K., spoločnosť FERIMPEX SK, s.r.o., je „stavebná firma, ktorá uskutočňovala všetky stavebné úpravy na budove pivovaru v Hrnčiarovciach nad Parnou." Tvrdenie S. S., vtedajšieho konateľa spoločnosti VENEAL, s.r.o. dňa 28.09.2017 o tom, že obchody ohľadne sporného tovaru v zdaňovacom období január 2017 so spoločnosťou FERIMPEX SK, s.r.o. „dohodoval" už zosnulý zamestnanec spoločnosti VENEAL s.r.o., W. H. podľa informácií Mestského úradu v Sládkovičove zomrel už dňa XX.XX.XXXX. Rovnako ani svedeckú výpoveď S. S. dňa 05.11.2018 nemožno považovať za dôkaz vylučujúci akékoľvek pochybnosti o dodaní sporného tovaru v deklarovanom reťazci, keďže S. S. si nepamätal, či bola s dodávateľom, spoločnosťou FETIMPEX SK, s.r.o. uzatvorená kúpna zmluva; nepamätal si meno konateľa spoločnosti FERIMPEX, s.r.o., pričom na ústnom pojednávaní dňa 28.09.2017 tvrdil, že so spoločnosťou FERIMPEX SK, s.r.o. komunikoval zamestnanec spoločnosti VENEAL s.r.o., nebohý W. H. a to pravdepodobne s konateľom spoločnosti FERIMPEX SK, s.r.o., ktorého meno si nepamätal.
A. S., tiež vtedajší konateľ spoločnosti VENEAL s.r.o. mal riešiť technické záležitosti nie obchodné, k obchodom so spoločnosťou FERIMPEX SK, s.r.o. sa nevyjadril a ohľadne odberateľa, spoločnosti Distrib Capital, s.r.o., iba uviedol, že potvrdzuje obchodný vzťah s touto spoločnosťou. K žiadnym konkrétnym obchodom a spornému tovaru neposkytol informácie.
45.
Je teda zrejmé, že ani jeden z bývalých konateľov spoločnosti VENEAL s.r.o. nevedel presne identifikovať svojho výhradného dodávateľa FERIMPEX SK, s.r.o. nepamätal si presne, kto za dodávateľa FERIMPEX SK, s.r.o. konal, ani to, kto za spoločnosť VENEAL s.r.o. dohodoval obchody (výpovede sa menili); nemali uzatvorenú žiadnu zmluvu, objednávky prebiehali ústne, platby prebiehali v hotovosti. S. H., vtedajší zamestnanec spoločnosti VENEAL, s.r.o., vodič a skladník súčasne síce tvrdil, že v mesiaci január 2017 vozil gastro tovar v uvedených intervaloch (3 krát týždenne) a množstvách zo spoločnosti VENEAL s.r.o. do priestorov spoločnosti Distrib Capital s.r.o., avšak nepamätal si meno osoby - skladníka, ktorej mal tovar odovzdať; viedol záznamy o prevádzke motorového vozidla (stasky), a odovzdával ich ekonómke spoločnosti VENEAL s.r.o., avšak správcovi dane neboli predložené žiadne dôkazy o tvrdeniach S. H. ohľadne prepravy.
46.
Spoločnosť VENEAL s.r.o. v preverovanom období podľa predložených evidencií mal uskutočňovať iba nákup sporného tovaru od spoločnosti FERIMPLEX SK, s.r.o., a predaj spochybneného sporného tovaru spoločnosti Distrib Capital, s.r.o., t.j. neštandardný spôsob obchodovania s fixovaním sa na jediného dodávateľa a jediného odberateľa. Navyše sporné obchody s predmetnými spornými tovarmi sú v rozpore s predmetom činnosti spoločnosti VENEAL s.r.o. uvedenej v OR SR. Ohľadne spoločnosti VENEAL s.r.o. je tiež potrebné uviesť, že už počas kontroly bol zmenený konateľ spoločnosti VENEAL, s.r.o. a to od 07.11.2017 do 20.03.2018 S. A. a od 21.03.2018 sa stal konateľom spoločnosti VENEAL s.r.o. Z. C. O., Z. V., Bulharsko, od novembra 2017 spoločnosť VENEAL s.r.o. nepodala daňové priznanie k DPH a registrácia pre DPH jej bola z uvedeného dôvodu ukončená dňa 31.07.2018 podľa § 81 ods. 4 písm. b) zákona o DPH.
47.
T. D., vtedajší zamestnanec spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. súčasne skladník a vodič spoločnosti Distrib Capital s.r.o. tvrdil, že s daňovým subjektom nemal žiadnu pracovnú zmluvu; nie je však zrejmé jeho tvrdenie o predaji sporného tovaru spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. a o rozvoze sporného tovaru do Prahy do údajných skladov spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o., keď podľa predložených sporných faktúr spoločnosť Distrib Capital, s.r.o. mala dodávať sporný tovar daňovému subjektu, nie do spoločnosti TIZIA CSC s.r.o.. Vzhľadom na to, že T. D. bol zamestnancom spoločnosti Distrib Capital s.r.o. , a že s daňovým subjektom nemal žiadnu pracovnú zmluvu a že podľa daňového subjektu mal byť sporný tovar od spoločnosti Distrib Capital, s.r.o., dodávaný do skladov daňového subjektu, sú nevierohodné tvrdenia T. D. o rozvoze sporného tovaru zo skladov spoločnosti Distrib Capital s.r.o. do skladov spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. a to konkrétne do skladov MOTOTECHNY na adrese Bavorská alebo do skladov v obchodnom centre FENIX, ktorého adresu nevedel, napriek tvrdeniu, že tam sporný tovar vozil, pričom samotná česká finančná správa nedisponuje žiadnymi informáciami ohľadne existencie skladov spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. Tvrdenie T. D. o tom, že potvrdzuje prebratie a uskladňovanie tovaru od spoločnosti VENEAL s.r.o. a že tento tovar bol predmetom predaja a vývozu pre spoločnosť TIZIA CSC, s.r.o. do Prahy neprispelo k preukázaniu dodania sporného tovaru deklarovaného spornými faktúrami daňovému subjektu. Tvrdenie T. D., že sporný tovar, dodaný spoločnosťou VENEAL s.r.o. spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. bol predmetom predaja a vývozu spoločnosti TIZIA CSC s.r.o. je v rozpore s tvrdeniami daňového subjektu, s deklarovanými spornými faktúrami ako i so spornými odberateľskými faktúrami, keďže podľa sporných faktúr mala spoločnosť Distrib Capital s.r.o. dodávať sporný tovar daňovému subjektu, t.j. nie spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. do ČR ako tvrdí T. D.. Tiež tvrdenie T. D. o tom, že CMR k dodávkam sporného tovaru do spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. vystavovala spoločnosť Distrib Capital, s.r.o., prispelo k spochybneniu tvrdenia daňového subjektu o tom, že daňový subjekt sporný tovar nekupoval od spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. a následne daňový subjekt dodával sporný tovar ako i zabezpečoval jeho prepravu do spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. do ČR.
48.
Svedkovia, ktorí mali manipulovať so sporným tovarom (H., D.), fyzicky tovar v kartónoch nekontrolovali, nespochybňovali údaje na štítkoch, takže ani nie je zrejmé, či sa v kartónoch skutočne nachádzali sporné tovary v priebehu skladovania, nakládky, vykládky alebo pri preprave. Svedok O. J., ako zástupca odberateľa, spoločnosti TIZIA CSC s.r.o. /CZ/ sa síce z výsluchu pre akútne zdravotné ťažkosti ospravedlnil, nenavrhol však, ani nepožiadal o nový termín vypočutia, a na uvedenom vypočutí netrval ani kontrolovaný daňový subjekt, ani Ing. Andrej Sabovčík ako konateľ daňového subjektu a spoločnosti TIZIA CSC s.r.o. súčasne.
49.
Ani výpoveď svedka C. K., vtedajšieho zamestnanca spoločnosti Distrib Capital s.r.o., ktorý bol manažérom kaviarní na Slovensku, v Bratislave a v Nitre a bol zodpovedný za hladký chod prevádzok, za materiálno-technické a personálne zabezpečenie, nemožno považovať za dôkaz preukazujúci dodanie sporného tovaru daňovému subjektu deklarovaným dodávatľom a v deklarovanom reťazci, keďže C. K. sa k obchodom so spoločnosťou VENEAL s.r.o. nevedel vyjadriť. Potvrdil, že tovar káva, platové poháre a gastro tovar sa distribuovali podľa potrieb prevádzok z naskladnených zásob spoločnosti Distrib Capital, s.r.o., avšak dodanie tovaru do skladov či prevádzok daňového subjektu nepotvrdil. Daňovým subjektom predložené príjemky, bez akéhokoľvek podpisu, bez označenia osoby, ktorá príjemku vystavila a ktorá mala tovar prijať nemožno považovať za dôkaz vylučujúci akékoľvek pochybnosti o dodaní sporného tovaru spoločnosťou Distrib Capital, s.r.o..
50.
Daňový subjekt počas kontroly predložil správcovi dane sporné odberateľské faktúry, ktorými deklaroval dodávky tovaru do Českej republiky, spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o., so statusom oslobodenej od DPH. K sporným odberateľským faktúram predložené sporné CMR, bez dátumu prevzatia tovaru, bez adresy prevzatia tovaru, bez uvedenia množstva tovaru, bez podpisu vodiča nemožno považovať za doklad, ktorý by vylučoval akékoľvek pochybnosti o dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu - Českej republiky nadobúdateľovi, spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. Vzhľadom na to, že v danej veci prepravu tovaru do Českej republiky mal zabezpečovať daňový subjekt, t.j. dodávateľ možno konštatovať, že daňový subjekt nepreukázal, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 , keď nepredložil potvrdenie odberateľa s predpísanými náležitosťami podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH. Takéto pochybenie daňového subjektu nemohli napraviť ani k sporným odberateľským faktúram predložené dodacie listy s pečiatkou daňového subjektu a s pečiatkou spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o., v ktorých absentovali náležitosti podľa § 43 ods. 5 písm. c) zákona o DPH (dátum prevzatia, EČV, ktoré malo prepravovať tovar, meno a priezvisko vodiča a jeho podpis, adresa miesta prevzatia tovaru).
51.
Výsledky šetrenia českej finančnej správy nepotvrdili reálnosť intrakomunitárneho dodania tovaru spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. keďže spoločnosť TIZIA CSC s.r.o. okrem sporných odberateľských faktúr od daňového subjektu žiadne iné doklady, ktorými by preukázala prepravu tovaru do ČR a jeho reálne dodanie deklarovanému nadobúdateľovi, spoločnosti TIZIA CSC s.r.o. nepredložila, a to ani na výzvu príslušného správcu dane. Spoločnosť TIZIA CSC, s.r.o., na výzvu príslušného správcu dane nereagovala, nepredložila žiadne dôkazy o tom, že tovar prevzala a použila na svoju ekonomickú činnosť, nepredložila dôkazy o preprave. Navyše ohľadne spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. bolo zistené, že už v priebehu daňovej kontroly dňa 19.12.2017 konateľ a spoločník Ing. Andrej Sabovčík (tiež konateľ daňového subjektu) predal svoj obchodný podiel v spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o. a novým spoločníkom a konateľom spoločnosti TIZIA CSC s.r.o. sa stal O. D., R. Q. J., B. XX, D., Maďarská republika, pričom listina osvedčujúca túto skutočnosť bola doručená na Obchodný register ČR až dňa 14.05.2018 a táto skutočnosť bola zapísaná do Obchodného registra ČR až dňa 01.06.2018. V danej súvislosti je zrejmé, že námietka o potvrdení zrealizovania dodávok medzinárodnou výmenou informácií je nepravdivá, keďže česká finančná správa nepotvrdila reálnosť intrakomunitárneho dodania tovaru spoločnosti TIZIA CSC, s.r.o..
52.
Keďže sporný tovar deklarovaný spornými faktúrami v kontrolovanom zdaňovacom období po prijatí na sklad mal byť podľa tvrdenia daňového subjektu následne predaný a ostatný gastro tovar, určený do prevádzok (odberných miest) správca dane nespochybnil, nebolo dôvodné vykonať v období predmetnej daňovej kontroly a príslušného vyrubovacieho konania, t.j. od 20.04.2017 (začiatok daňovej
kontroly) do 20.12.2018 (deň vydania napadnutého rozhodnutia) prehliadku skladových priestorov za účelom preukázania, že sporný tovar sa tam skutočne nachádza. Skutočnosť, že v čase kontroly sa nachádza nejaký tovar na sklade, nie je dôkazom o tom, že ide o sporný tovar, zvlášť, keď daňový subjekt nepredložil inventúru zásob k 31.12.2016, ani počiatočné stavby zásob k 01.01.2017 ani stav k 31.01.2017. Navyše námietka daňového subjektu o niekoľkonásobnej požiadavke o vykonanie prehliadky skladových a výrobných priestorov je nepravdivá a zmätočná, keďže takúto požiadavku vzniesol iba vo vyjadrení k zisteniam uvedeným v protokole.
53.
Z predloženého spisového materiálu v danej veci vyplýva, že daňový subjekt predložil zoznam osôb, ktoré navrhol vypočuť ako svedkov až vo vyrubovacom konaní na základe správcovi dane doučeného vyjadrenia sa k zisteniam uvedeným v protokole, preto námietku o tom, že správca dane predvolal na výsluch niektorých svedkov „až" vo vyrubovacom konaní považuje Finančné riaditeľstvo SR za zavádzajúce. Daňovým subjektom navrhovaných svedkov, ktorých považoval za dôvodné vypočuť správca dane predvolal, jednotlivé výpovede vyhodnotil v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 102574637/2018 zo dňa 12.12.2018 ako i v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, pričom nevypočutie niektorých z navrhovaných svedkov zdôvodnil. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia správca dane uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadal sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a právne predpisy, podľa ktorých rozhodoval. Správca dane vykonal dokazovanie podľa § 24 zákona o správe daní v súlade so zásadami správy daní, uvedenými v § 3 zákona o správe daní; záver, ktorý správca dane vyvodil zo zisteného skutkového stavu zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Správca dane aplikoval zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3 ods. 3 zákona o správe daní rešpektujúc povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, pričom dbal na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňového subjektu.
54.
Vzhľadom na to, že podkladom napadnutého rozhodnutia bol i protokol, odôvodnenie napadnutého rozhodnutia musí obsahovať i zistenia uvedené v protokole a námietku o arbitrárnosti a jednostrannosti napadnutého rozhodnutia považuje Finančné riaditeľstvo za bezpredmetnú.
55.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správca dane nepriznal právo na odpočítanie DPH zo sporných faktúr, ktorých predmetom zdaniteľného obchodu bola okrem iného i káva, ktorá mala byť nakúpená v reťazci daňový subjekt - Distrib Capital, s.r.o. VENEAL s.r.o. - FERIMPEX CSC s.r.o.. Súčasne z presne v odôvodnení napadnutého rozhodnutia označených faktúr od spoločnosti Distrib Capital s.r.o., ktorých predmetom zdaniteľného obchodu bola okrem iného tiež i káva, právo na odpočítanie DPH priznal, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že táto bola obstaraná od spoločností HAVI Logistics,, s.r.o., Fine Bakery, s.r.o., Eat and Coffee, s.r.o., Zeus, s.r.o. ako uviedol i splnomocnený zástupca spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. v zápisnici z miestneho zisťovania č. 101243347/2017 zo dňa 30.05.2017, t.j. v reťazci, ktorý vykonaným dokazovaním nebol spochybnený a bola primárne určená na prevádzky kaviarní „Coffeeschop Company", nie na sklad. Neobstojí preto námietka daňového subjektu, že správca dane tovar - káva rozporuje a následne tvrdí, že tento istý tovar nespochybňuje.
56.
Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že daňový subjekt mal nakúpiť sporný tovar na základe sporných faktúr od spoločnosti Distrib Capital s.r.o., spoločnosť Distrib Capital, s.r.o. mala nakúpiť predmetný tovar od spoločnosti VENEAL , s.r.o. a spoločnosť VENEAL s.r.o. mala nakúpiť tento tovar od spoločnosti FERIMPEX CSC, s.r.o., ktorá je posledným zisteným článkom v reťazci. Možno teda jednoznačne konštatovať, že spoločnosť FERIMPEX CSC, s.r.o. ako pôvodca sporného tovaru, nemohla v zdaňovacom období január 2017 dodať sporný tovar pre spoločnosť VENEAL s.r.o. a tá ani ďalšiemu deklarovanému odberateľovi spoločnosti Distri Capital s.r.o., a tá následne daňovému subjektu z dôvodu, že spoločnosť FERIMPEX CSC, s.r.o. ako pôvodca sporného tovaru, nemohla v zdaňovacom období január 2017 dodať sporný tovar pre spoločnosť VENEAL, s.r.o. a tá ani ďalšiemu deklarovanému odberateľovi spoločnosti Distrib Capital, s.r.o. a tá následne daňovému subjektu z dôvodu, že spoločnosť FERIMPEX CSC nevykonávala žiadané podnikateľské aktivity, za kontrolované ani za nasledujúce
zdaňovacie obdobia nepodala žiadne daňové priznanie k DPH, čím nedeklarovala žiaden nákup a predaj tovaru a za predchádzajúce zdaňovacie obdobia v podaných daňových priznaniach k DPH rovnako nedeklarovala žiaden nákup a predaj tovaru, nevykonávala žiadnu ekonomickú činnosť a z dôvodu, že konateľ spoločností FERIMPEX CSC s.r.o., maďarský občan ani splnomocnený zástupca spoločnosti FERIMPEX CSC s.r.o. tiež maďarský občan vykonávanie obchodnej činnosti nepotvrdili a správcom dane požadované doklady nepredložili. Spoločnosť FERIMPEX CSC s.r.o. so správcom dane nekomunikuje. Za nepravdivé a zavádzajúcu považuje Finančné riaditeľstvo SR námietku daňového subjektu o tom, že „opakovane žiadal správcu dane o objasnenie, aké ďalšie podklady správca dane potrebuje za účelom preukázania dodania uvedených tovarov", keďže takáto požiadavka počas kontroly a následného vyrubovacieho konania zo strany daňového subjektu nebola vznesená. Správca dane však nemal povinnosť daňovému subjektu napovedať, akým spôsobom má okrem daňových dokladov, ktorých vierohodnosť bola vyhodnotením výsledkov dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť svojich tvrdení. Dôkazná povinnosť daňového subjektu znamená, že ak správca dane na základe určitých informácií nadobudol závažné pochybnosti o pravdivosti, hodnovernosti predložených dokladov či vyjadrení daňového subjektu, nemohol ich uznať ako relevantné, ak daňový subjekt ich hodnovernosť nepreukázal, resp. pochybnosti zistené správcom dane neodstránil.
57.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. (správny súdny poriadok, SSP) správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. (daňový poriadok) pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa § 46 ods.10 daňového poriadku Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.
Podľa § 61 daňového poriadku (1) Správca dane daňové konanie a) preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke, b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
(2) Správca dane môže daňové konanie prerušiť najdlhšie na 30 dní, ak to z dôležitých dôvodov zhodne navrhnú účastníci daňového konania; túto lehotu môže správca dane predĺžiť na nevyhnutný čas.
(3) Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
(4) Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
(5) Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
(6) Ustanovenia o prerušení daňového konania sa vzťahujú rovnako aj na daňové konanie vedené finančným riaditeľstvom alebo ministerstvom.
Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.
Podľa § 43 ods. 1 až 5 zákona o DPH (1) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom alebo treťou osobou na účet predávajúceho alebo na účet nadobúdateľa, ak a) nadobúdateľom je zdaniteľná osoba, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby v inom členskom štáte, alebo právnická osoba, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, a b) nadobúdateľ podľa písmena a) je identifikovaný pre daň v inom členskom štáte a oznámil svoje identifikačné číslo pre daň pridelené v inom členskom štáte dodávateľovi.
(2) Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.
(3) Oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je predmetom spotrebnej dane, odoslaného alebo prepraveného z tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet, ak kupujúci je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu, ktorá nie je identifikovaná pre daň, alebo právnickou osobou, ktorá nie je zdaniteľnou osobou podľa práva iného členského štátu a nie je identifikovaná pre daň, a ak povinnosť platiť spotrebnú daň vzniká kupujúcemu v členskom štáte, v ktorom sa skončí odoslanie alebo preprava tovaru.
(4) Oslobodené od dane je premiestnenie tovaru zdaniteľnej osoby z tuzemska do iného členského štátu na účely jej podnikania ( § 8ods. 4), ak by dodanie tohto tovaru pre inú osobu bolo oslobodené od dane podľa odseku 1.
(5) Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 a) kópiou faktúry, b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá, prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom, c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať 1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, 2. množstvo a druh tovaru, 3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ, alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ, 4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis, 5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru.
Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
58.
V danom prípade podľa zistenia súdu vo veci konajúce a rozhodujúce správne orgány vykonali dokazovanie v dostatočnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotili vecne správne a v súlade s ich logickým významom, v konaní sa nedopustili procesných pochybení, ktorých následkom by mohlo byť vydanie nezákonného rozhodnutia, a v obsahu svojich rozhodnutí , v ktorých zrozumiteľne vysvetlili dôvody prijatých záverov, sa vysporiadali s celým rozsahom argumentácie žalobcu, ozrejmili aj dôvody nevykonania navrhovaných dôkazov, ako tomu bolo v prípade kontroly skladov žalobcu a výsluchu časti navrhovaných svedkov.
59.
Výsledky dokazovania aj podľa jeho vyhodnotenia súdom nemožno považovať za preukazujúce realizáciu dodávok, či už žalobcovi alebo žalobcom tvrdenému zahraničnému odberateľovi, žalobcom deklarovaným spôsobom, ktorý bol zisteniami správnych orgánov spochybnený do takej miery, že odôvodňuje záver o nenaplnení zákonných podmienok úspešného uplatnenia oslobodenia od dane alebo odpočítania dane z pridanej hodnoty. V tejto súvislosti, pokiaľ žalobca namietal, že správca dane a žalovaný nešpecifikovali dôkazy, ktoré by okrem už predložených ešte mal predložiť na preukázanie svojho nároku, je potrebné konštatovať, že daňový poriadok presne nešpecifikuje , aké dôkazy majú byť predložené, ktoré disponujú akou dôkaznou silou, čo vždy bude závisieť od konkrétnej dôkaznej situácie a charakteru dokazovaných skutočností. Určenie, aké dôkazy má na svoje tvrdenia daňový subjekt predložiť alebo ako má pri svojej podnikateľskej činnosti preverovať svojich obchodných partnerov, však nie je úlohou správcu dane.
60.
Zneužiteľnosť a zneužívanie systému dane z pridanej hodnoty odôvodňuje zvýšenie požiadaviek nielen na prácu daňových orgánov, ale aj na daňové subjekty uplatňujúce si daňové nároky, v súvislosti s ich povinnosťou preukazovať nárok nielen v rovine existencie okolností umožňujúcich záver o tom, že sa deklarované obchody mohli deklarovaným spôsobom uskutočniť, ale že sa bez pochybností deklarovaným spôsobom aj uskutočnili. V danom prípade pritom dôvodné pochybnosti daňových orgánov majúce zásadný charakter z hľadiska posudzovania reálnosti plnenia tvrdeného dodávateľa Distrib Capital, s.r.o. vyplývajú ako zo zistení týkajúcich sa jedného z tvrdených subdodávateľov - FERIMPEX SK, s.r.o., ktorý je nekontaktnou spoločnosťou, od roku 2016 navykonáva podľa zistenia daňových orgánov žiadnu podnikateľskú činnosť, v kontrolovanom zdaňovacom období nemal žiadnych zamestnancov ani nepodal daňové priznanie k DPH, pričom podľa tvrdenia konateľa ďalšieho subjektu z obchodného reťazca - VENEAL s.r.o. ( ktorého jediným predmetom činnosti podľa zápisu v obchodnom registri mal byť nákup a predaj alkoholických a nealkoholických nápojov v originálnom balení) mal obchody s FERIMPEX SK, s.r.o. dojednávať zamestnanec W. H., ktorý zomrel už v roku 2016, v súvislosti s čím predaj tovaru vo vzťahu FERIMPEX - VENEAL nemožno považovať za preukázaný, tak aj z nedostatkov dokladov predložených na preukázanie prepravy tovaru českému odberateľovi - dodacích listov a CMR bez náležitostí vyžadovaných ustanoveniami § 43 zákona o DPH, v prípade CMR dokonca dokladu vystaveného nie žalobcom, ale spoločnosťou Distrib Capital, s.r.o., ako to vypovedal svedok a zamestnanec tejto spoločnosti T. D., podľa ktorého, v rozpore s tvrdením žalobcu, mal byť ním tovar prepravovaný priamo do Prahy, nie žalobcovi.
61.
Čo sa týka vyhodnotenia zisteného skutkového stavu vo vzťahu k uplatnenému oslobodenia od dane pri deklarovanom intrakomunitárnom dodaní tovaru, podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky i Súdneho dvora EU k oslobodeniu dodania tovaru od dane v rámci spoločenstva dôjde iba vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako vlastník je prevedené na nadobúdateľa a predávajúci preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu. Predložené listinné dôkazy by preto daňovému subjektu mohli privodiť priaznivejšie posudzovanie jeho uplatneného nároku iba za podmienky, ak by v daňovom konaní bolo preukázané, že tovar skutočne opustil územie Slovenska, bol dodaný do iného členského štátu a tam zdanený odberateľom žalobcu, čo v danom prípade preukázané nebolo. Splnenie podmienok pre oslobodenie od dane bolo daňovou kontrolou zásadne spochybnené, pričom tieto pochybnosti neboli odstránené žalobcom ani výsledkami spolupráce s orgánmi českej finančnej správy.
62.
Na tomto mieste je potrebné konštatovať, že personálne prepojenie obchodných spoločností, skutočnosť, že konateľ žalobcu v rozhodnej dobe bol súčasne konateľom tvrdenej dodávateľskej spoločnosti i konateľom tvrdeného odberateľa v Českej republike, nebola správnymi orgánmi hodnotená ako žalobcovi priťažujúca okolnosť, ale ako skutočnosť, vzbudzujúca pochybnosti v tej súvislosti, že žalobca potrebné hodnoverné dôkazy nepredložil napriek tomu, že ako konateľ dodávateľa i odberateľa k nim mal uľahčený prístup.
63.
Zásadnou spornou otázkou medzi účastníkmi konania bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 daňového poriadku, konkrétne, či nedošlo k neprimeranému prenosu dôkazného bremena na daňový subjekt. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na samotný účel daňového konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotno-právnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Overenie oprávnenosti odpočítania dane pritom znamená objasnenie všetkých okolností, ktoré umožnia prijať závery, či podmienky boli splnené, či nárok pre nesplnenie hoci len jednej zo všetkých vyžadovaných podmienok nie je vylúčený. Nakoľko ide o hmotnoprávne podmienky, k takémuto záveru nestačí len existencia konkrétnej faktúry, hoci má všetky formálno-právne náležitosti, ale musí sa overiť, či údaje v nej uvedené naozaj dokladujú predmetnú činnosť (z odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžf/40/2015 z 28. septembra 2017).
64.
Vo vzťahu k dôkaznému bremenu je možné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžf/4/2009 z 23. júna 2010 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 78/2011 z 23. februára 2011, z odôvodnenia ktorého vyplýva, že : „Dôkazné bremeno je na daňovom subjekte
- žalobcovi (§ 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. v spojení s § 49 ods. 2, § 51 zákona č. 222/2004 Z. z.). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu - žalobcu, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty (je iniciátorom odpočítania dane z pridanej hodnoty) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený" (obdobne rozsudok NS SR sp. zn.9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.4.2020).
65.
Judikatúra Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zaoberajúca sa dôkazným bremenom v daňovom konaní, osobitne pokiaľ ide o preukazovanie uskutočňovania zdaniteľného plnenia, je rozsiahla a prešla istým vývojom, ale v posledných rokoch sa jasne ustálila v závere, že na preukázanie oprávnenosti nároku na odpočet DPH nepostačuje predložiť faktúru, zmluvu a preberací protokol, ak im nesvedčia ďalšie preukázané okolnosti (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 705/2017, rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Sžfk/40/2017, 4 Sžfk/38/2017, 1 Sžfk/1/2017, 6 Sžfk/43/2017, 1 Sžfk/82/2016). Najvyšší súd Slovenskej republiky napríklad v rozsudku sp. zn. 5 Sžf/66/2016 z 31. mája 2018 okrem iného skonštatoval, že: „Určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol uskutočnený, aby o jeho realizácii v budúcnosti nemohli vzniknúť akékoľvek pochybnosti." Ďalej najvyšší súd v uvedenom rozsudku skonštatoval, že: „Zákonné podmienky, po splnení ktorých vzniká platiteľovi právo na odpočítanie dane, nespočívajú len vo formálnej deklarácii, v predložení dokladov s predpísaným obsahom, ale tieto musia mať povahu faktu, t.j. musia nesporne preukazovať skutočnosť vo všetkých jej znakoch - v právnej skutočnosti, v objekte a v subjekte."
66.
Podľa zákona o dani z pridanej hodnoty odpočítanie dane, resp. oslobodenie od dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane, ktoré právo je spojené s jeho dôkaznou povinnosťou. Zákonodarca z dôvodu zabránenia zneužiteľnosti tohto práva požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane alebo oslobodenie od dane uplatnil, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre tieto nároky zákon stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby reálne dodané práve osobou uvedenou na faktúre, teda, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. V prípade uplatneného oslobodenia od dane musí byť daňový subjekt schopný preukázať, že tovar predal a tento bol odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu v prospech osoby identifikovanej pre daň v inom členskom štáte.
67.
V súvislosti s povinnosťou daňového subjektu preukázať skutočnosti vyplývajúce z predložených daňových dokladov (faktúr) je potrebné konštatovať, že uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu a preto má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť zaobstarať si dostatočný rozsah dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (§ 44 ods. 1 daňového poriadku). Inak povedané, je plne v dispozícii daňového subjektu zabezpečiť si potrebné doklady za účelom minimalizácie rizika, že mu v budúcnosti nebude z dôvodu dôkaznej núdze priznané právo na odpočítanie dane alebo oslobodenie od dane. Daňový subjekt je povinný preukazovať v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov; b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania; c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 19 ods. 2 a § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH je takouto skutočnosťou aj dodanie tovaru alebo služby platiteľom, ktorý faktúru ako dodávateľ vystavil. Možno pripustiť, že zistenia správcu dane a žalovaného spočívajú aj v okolnostiach, identifikovaných a konštatovaných jasne a zrozumiteľne v odôvodneniach rozhodnutí správnych orgánov oboch stupňov, týkajúcich sa tvrdených dodávateľov žalobcu a jeho odberateľa, čo je však vzhľadom na potrebu preukazovania reálnosti dodávateľsko - odberateľských vzťahov logické a nevyhnutné. Zistené skutočnosti v ich vzájomnej súvislosti poskytujú celkový obraz o reálnosti tvrdených plnení a bez akýchkoľvek rozumných pochybností odôvodňujú závery prijaté ako správcom dane, tak aj žalovaným, a súčasne odôvodňujú požiadavku správneho orgánu na predloženie ďalších dôkazov na preukázanie realizácie obchodov deklarovaným spôsobom. Zo strany daňových orgánov nejde o nezákonné zaťažovanie daňového subjektu dôkazným bremenom, ktoré mu neprislúcha, ale o zotrvanie na legitímnej požiadavke preukázania skutočností majúcich vplyv na správne určenie dane v zmysle § 24 ods.1 daňového poriadku daňovým subjektom, ktorý si odpočítanie dane a oslobodenie od dane uplatnil a ktorý pri primeranej obozretnosti mal priestor na zabezpečenie hodnoverných dôkazov súvisiacich s realizáciou deklarovaných zmluvných plnení.
68.
Je súčasne potrebné konštatovať, že v danom prípade, vzhľadom na nepreukázanie prijatia plnení od žalobcom deklarovaného dodávateľa, do úvahy neprichádzalo vedenie dokazovania na preukázanie, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že sa prijatím plnenia bude podieľať na plnení spojenom s daňovým únikom alebo podvodným konaním, ako to žalobca namietal s poukazom na judikatúru Súdneho dvora EU. Táto judikatúra sa týka prípadov, keď sa reálne uskutočnené a preverované
transakcie daňového subjektu dostali do súvisu s podvodným konaním, z ktorého vzniká daňová strata. V takých prípadoch správca dane nesie dôkazné bremeno preukázania, že kontrolovaný daňový subjekt o spojení jeho obchodných transakcií s podvodným konaním vedel alebo mohol vedieť, prípadne, či v rámci primeranej obozretnosti prijal opatrenia, aby sa takejto situácii vyhol. O takúto situáciu však v prejednávanej veci nejde, preto je argumentácia žalobcu uvádzanou judikatúrou neopodstatnená.
69.
Podľa zistenia súdu správca dane aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov a s prihliadnutím na svoju povinnosť dbať, aby skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal vo veci náležité dokazovanie a záver, ktorý správca dane zo zistených skutkových okolnosti urobil a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona o DPH. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, predovšetkým vo svetle kontrolných zistení a v ich vzájomných súvislostiach, absentuje reálny základ, ktorá skutočnosť má za následok nepriznanie práva na odpočítanie dane a na oslobodenie od dane, resp. neuznanie daňových výdavkov žalobcu.
70.
Podľa zistenia súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky atribúty zákonnosti, žalovaný sa vysporiadal s podstatnými odvolacími námietkami, jeho rozhodnutie obsahuje zrozumiteľné a vecne správne hodnotiace úsudky, je založené na náležite zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k žiadnemu porušeniu ustanovení daňového poriadku, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
71.
Vadou rozhodnutia spôsobujúcou jeho nezákonnosť všeobecne nie je, ak jeho obsahom sú zistenia a hodnotenia tvoriace súčasne obsah protokolu z daňovej kontroly, ako to namietal žalobca, nakoľko protokol je podkladom rozhodnutia a v danom prípade ku korekcii v ňom obsiahnutých zistení a hodnotení na základe prejednania námietok daňového subjektu k protokolu nedošlo.
72.
Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona súd žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
73.
O trovách konania rozhodol súd s prihliadnutím na skutočnosť, že v tomto konaní úspešnému žalovanému žiadne trovy uplatniteľné v zmysle § 168 SSP nevznikli.
74.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Podanie kasačnej sťažnosti má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.