Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7CoP-46-2020.pdf
PDF · 93.4 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/46/2020
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku a členov senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Erika Vargu, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: R. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov - matky: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom H.-F., C. H. XXXX/X, právne zastúpená JUDr. Ing. Martinou Kiseľovou, advokátkou so sídlom H., J. H. XX a otca: H. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. XXX., právne zastúpený JUDr. Katarínou Turanskou, advokátkou so sídlom H., Y. X. XXXXX/XXB, o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloletú R., na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 24P/4/2020-121 zo dňa 15. júla 2020, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal otca prispievať na výživu maloletej R. sumou 240 € mesačne k rukám matky maloletej, s účinnosťou od 20.2.2020 (výrok I.). Zameškané výživné vo výške 376,38 € zaviazal otca k povinnosti zaplatiť splátkami vo výške 30 € mesačne spolu s bežným výživným (výrok II.). Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Martin z 27.2.2017 č.k. 23P/8/2017-56 (výrok III.). V zmysle § 52 CMP žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok IV.). Vykonaným dokazovaním zistil, že naposledy o vyživovacej povinnosti otca na maloletú R. bolo rozhodované rozsudkom Okresného súdu Martin z 27.2.2017 sp. zn. 23P/8/2017 schválením dohody rodičov o výživnom vo výške 120 € mesačne. Súd pri schválení dohody vychádzal z priemerného mesačného čistého príjmu otca z podnikania v roku 2015 vo výške 421,63 € mesačne a z jeho priemerného hrubého príjmu zo zamestnania za obdobie od 17.9.2016 do 31.12.2016 vo výške 597,82 € mesačne. Príjem matky za obdobie od januára 2016 do januára 2017 predstavoval 633,50 € mesačne. Priemerné mesačné výdavky na maloleté dieťa predstavovali 196 € mesačne, pri spoločných výdavkoch rodičov na spoločnú domácnosť vo výške 351,33 € mesačne. V súčasnej dobe priemerný mesačný čistý príjem matky za obdobie od januára 2019 do februára 2020 predstavuje 835,52 € mesačne. Priemerný mesačný čistý príjem otca za obdobie od apríla 2019 do októbra 2019 predstavoval sumu vo výške 653 € mesačne, v období od novembra 2019 do marca 2020 bol otec dočasne práceneschopný, priemerný hrubý príjem otca za obdobie od apríla 2020 do mája 2020 predstavoval sumu 764,40 € mesačne. Otec je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 193,20 € mesačne. Z predložených dokladov matky zistil, že priemerné výdavky na maloleté dieťa predstavujú sumu 221 € mesačne a priemerné spoločné výdavky matky a maloletého dieťaťa predstavujú sumu 911 € mesačne. Z porovnania príjmov otca a pri zachovaní pomeru výživného k jeho príjmu bolo dôvodné zvýšiť výživné na sumu vo výške 200 - 210 € mesačne. Maloletá má v súčasnej dobe 17 rokov a navštevuje strednú školu. Od posledného rozhodovania o výživnom došlo k zmene pomerov vo vzťahu k odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom otca, ktoré odôvodňovalo zvýšenie výživného v súlade s návrhom matky. Vychádzal zo zhodných tvrdení rodičov, že v období od 20.2.2020 do 31.7.2020 otec nad rámec výživného poskytol na maloleté dieťa výživné spolu vo výške 265 €
mesačne. Pri posudzovaní rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadal aj na majetkové pomery otca z titulu vyporiadania BSM rodičov.
2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie otec. Uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k zvýšeniu výdavkov na strane maloletej R., avšak v porovnaní s obdobím februára roku 2017 do súčasnej doby, u neho, ani u maloletého dieťaťa, nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného v uvedenej výške súdom. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku uvádza, že výdavky maloletej v súčasnej dobe predstavujú 221 € mesačne, keď v porovnaní s posledným rozhodnutím súdu, tieto boli veľmi podobné a to v sume 196 €. Záver súdu, že výdavky matky a maloletého dieťaťa v súčasnej dobe predstavujú 911 € mesačne, neboli ničím preukázané a sú nepravdivé, keďže by značne prevyšovali príjem matky. K zmene pomerov došlo aj na strane matky, ktorá dosahuje vyšší príjem od posledného rozhodovania o cca 200 €. Na druhej strane poukázal na jeho vážne zdravotné problémy, ktoré sa podstatne zhoršili od rozvodového konania, ktoré súd nezohľadnil vôbec. Poberaním invalidného dôchodku sa kompenzuje jeho schopnosť vykonávať prácu. Pokiaľ súd prihliadal na jeho majetkové pomery z titulu vyporiadania BSM, na rovnaké majetkové pomery mal prihliadať aj na strane matky, ktorá finančné prostriedky z vyporiadania BSM transformovala do kúpy nehnuteľnosti, ktorá patrí do jej výlučného vlastníctva. Na tieto argumenty súd prvej inštancie v konaní neprihliadal a v rozhodnutí ich nevyhodnocoval.
3. Matka vo vyjadrení k podanému odvolaniu otca žiadala rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť. Uviedla, že od posledného rozhodovania súdu došlo k rastu príjmov na strane obidvoch rodičov, pričom ona pracuje u toho istého zamestnávateľa a u otca došlo k zmene zamestnania, ktorú inicioval samotný otec a naviac sa tento stal aj poberateľom invalidného dôchodku, čím získal ďalší stabilný príjem. K tvrdeniu otca o zdravotných problémoch je potrebné uviesť, že sa jedná o dlhodobú liečbu na totožné diagnózy, akými trpel už v čase konania o rozvod manželstva. Dlhé trvanie práceneschopnosti v zimných mesiacoch je odôvodnené aj tým, že otec pracuje na družstve, kde v zimnom období nie je dostatok práce a zamestnávateľ sa snaží šetriť mzdové náklady. Pokiaľ aj otec predložil v konaní lekárske správy, tieto nepotvrdzujú podstatné zhoršenie jeho zdravotného stavu. Pokiaľ otec žiadal zohľadniť sporenie pre dcéru, tieto tvrdenia nepreukázal žiadnymi konkrétnymi dôkazmi. Poukazuje taktiež na skutočnosť, že otec napriek podanému odvolaniu, jej zvýšené výživné uhradil, čo znamená, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť zvýšené výživné. Otec vo vzťahu k maloletej R. po rozvode manželstva bol viac ako tri roky pasívny, avšak v poslednej dobe oceňuje, že na jej minulotýždňové narodeniny prispel štedrou sumou na vodičský preukaz. Otec v odvolaní ani neuvádza, akú výšku vyživovacej povinnosti voči dcére by považoval za optimálnu a podľa neho primeranú.
4. Otec vo vyjadrení k podanému odvolaniu matky (v tzv. replike) uviedol, že nespochybňuje skutočnosť, že od posledného rozhodovania došlo k zmene pomerov na strane maloletej, ktorá je študentkou na strednej škole. Zotrváva však na tom, že zvýšenie výživného o 100% vzhľadom na zmenu stupňa školy a krátkosť času od posledného rozhodovania, takýmto pomerom nezodpovedá. K zmene zamestnávateľa z jeho strany došlo z dôvodu zdravotného stavu, nakoľko nemohol vykonávať prácu ako doteraz. Zdravotné problémy mal síce už v čase rozvodového konania, avšak jeho zdravotný stav sa zhoršil, na základe čoho mu bol priznaný invalidný dôchodok. Od hospitalizácie v UNM v priebehu júna - júla 2018 bol liečený inzulínom, keďže už nepostačovala len základná liečba. Následne sa jeho zdravotný stav zhoršil, na základe čoho bol aj práceneschopný. Z predložených zdravotných správ vyplýva i množstvo liekov, ktoré pravidelne užíva. Nie je pravdou, že by sa jeho majetková situácia zlepšila v dôsledku vyporiadania BSM, keďže aj matkina majetková situácia sa zmenila, ktorá z finančných prostriedkov z vyporiadania BSM si zakúpila nehnuteľnosť, pričom on žiadnu nehnuteľnosť nevlastní. Zvýšené výživné uhradil z dôvodu toho, nakoľko si je vedomý následkov neplatenia výživného, keďže rozhodnutie o výživnom je predbežne vykonateľné.
5. Matka vo vyjadrení k vyjadreniu otca (v tzv. duplike) uviedla, že nie je pravda, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom sa zvýšili výdavky na dcéru o 20 €, ale tieto narástli podstatným spôsobom, ako to v konaní aj preukázala. Je pravda, že otec zaplatil nedoplatok na výživnom a aj v minulosti prispieval vyššou sumou výživného, avšak nikdy iniciatíva nevychádzala z jeho strany. Preto je pre ňu dôležité, aby bolo výživné zvýšené tak, aby nemusela každý mesiac sa obracať na otca o úhradu niektorých nákladov na maloletú R.. Otec dostatočne nepreukázal jeho aktuálne nepriaznivý zdravotný stav, prípadne, či v súvislosti s tým mu vznikajú zvýšené výdavky.
6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podal včas (§ 362 ods. 1 CSP) účastník konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v intenciách § 65 a § 66 CMP, ktorý podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
7. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Ústavný súd SR vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať v ústavnom a zákonnom procesnoprávanom a hmotnoprávnom rámci. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami, na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov sporových strán (IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentami a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07).
8. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP nenapĺňa, a preto ho považuje za nepreskúmateľný.
9. Je zrejmé, že súd rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného otca na maloletú R. na sumu 240 € mesačne počnúc dňom 20.2.2020 z dôvodu, že od posledného rozhodovania súdu o výživnom došlo k zmene pomerov v odôvodnených potrebách maloletej, ktorá od septembra 2018 navštevuje SPŠ v Martine. Týmto posledným rozhodnutím je rozsudok Okresného súdu Martin z 27.2.2017 sp. zn. 23P/8/2017-56, ktorým bolo manželstvo rodičov maloletej rozvedené, ohľadom výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej R. súd schválil rodičovskú dohodu, na základe ktorej maloletá R. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 120 € mesačne k rukám matky. Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení rozsudku sa prítomní účastníci vzdali odvolania, písomné vyhotovenie rozsudku neobsahuje odôvodnenie. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie (bod 8) vyplýva, z akých podkladov vychádzal pri uvádzaní príjmu otca a matky v čase posledného rozhodovania súdu, ktoré však nezodpovedajú zisteniam odvolacieho súdu.
10. V spisovom materiáli Okresného súdu Martin sp. zn. 23P/8/2017 sa nachádza odpoveď na lustráciu v SP, v zmysle ktorej otec od 1.7.2012 do 13.9.2016 bol SZČO, pričom v období od 01/2016 do 09/2016 sa uvádza vymeriavací základ 429 € a úhrn poistného za obdobie 01/2016 do 08/2016 vo výške 142,20 € a za 09/2016 už vo výške 90,05 €. Z uvedenej odpovede ďalej vyplýva, že otec bol zamestnancom spoločnosti Tribeton s.r.o. od 14.9.2016, pričom za obdobie od 09/2016 do 12/2016 je uvádzaný vymeriavací základ v celkovej výške 2.134,23 € a úhrn poistného. Zo správy Daňového úradu Žilina, pobočka Martin z 13.2.2017 vyplýva, že otec v majetkovom priznaní za rok 2015 uviedol príjmy zo živnosti 12.312,23 € a výdavky zo živnosti vo výške 7.252,62 €, s ostatnými skutočnosťami potrebnými pre výpočet dane. Vo vzťahu k príjmu matky v čase posledného rozhodovania súdu, tento uviedol, že matka za obdobie od januára 2016 do januára 2017 dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 633,55 € mesačne. Zo správy vtedajšieho zamestnávateľa - spoločnosti Billa s.r.o. vyplýva, že matka pracovala v tejto spoločnosti v období od 1.12.2005 do 31.12.2016, pričom z predloženého mzdového listu za rok 2016 vyplýva, že za uvedený rok dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 636,86 €. Matka od 1.1.2017 začala pracovať pre spoločnosť Lidl.
11. Výsledkom vykonaného dokazovania taktiež nezodpovedajú skutkové zistenia súdu prvej inštancie uvedené v bode 9 ohľadom výšky príjmu rodičov maloletého dieťaťa v súčasnej dobe. Podľa správy
spoločnosti Lidl, matka v období od 1.1.2019 do 29.2.2020 dosiahla celkový čistý príjem vo výške 11.697,32 €, spolu s nemocenskými dávkami vo výške 156,72 € (z dôvodu dočasnej PN od 9.9.2019 do 31.10.2019), celkovo 11.854,04 €, z ktorého priemerný mesačný čistý príjem predstavuje 846,71 €. Súd prvej inštancie dôsledne nepostupoval ani pri výpočte priemernej mesačnej čistej mzdy otca, keďže ani podklady, ktoré si k tomuto záveru zabezpečoval, nemohli dávať jednoznačný záver o dosahovaní príjmu otca v uvádzanom období od apríla 2019 do októbra 2019. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva, z akých podkladov súd pri výpočte priemernej mesačnej mzdy za uvedené obdobie vychádzal. Zo správy PD Belá - Dulice z 5.3.2020 (č.l. 17) vyplýva, že otec od 1.3.2018 pracuje na hospodárskom dvore Bystrička ako traktorista, počas trvania pracovného pomeru mal tento dlhodobé práceneschopnosti a že od 1.4.2019 poberá čiastočný invalidný dôchodok, keď miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 55% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň uvedený zamestnávateľ predložil mzdové listy za obdobie od 03/2018 do 11/2019, z ktorých je zrejmé, že otec bol práceneschopný od 12.6.2018 do 31.12.2018, od 1.1.2019 do 31.1.2019 a od 4.11.2019 do 31.12.2019, pričom podľa správy zamestnávateľa v čase zaslania odpovede (5.3.2020), mal byť otec opätovne PN. Z odôvodnenia rozsudku nebolo teda zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k uvedeným sumám priemernej mesačnej mzdy, do ktorej je potrebné zarátať aj poberanie nemocenských dávok. V nadväznosti na uvedené sa potom súd prvej inštancie nezaoberal ani tvrdením otca, že od posledného rozhodovania súdu došlo na jeho strane k zmene pomerov, najmä v zhoršení sa zdravotného stavu a aj k poklesu jeho príjmu, keď v dôsledku zhoršujúceho sa zdravotného stavu nemôže dosahovať príjem tak, ako to bolo v čase posledného rozhodovania súdu. Pri posudzovaní priemerného mesačného čistého príjmu otca je potrebné prihliadať aj na sezónnosť vykonávania práce, keďže môže dosahovať vyšší príjem v letnom období, naopak, v zimnom období jeho príjem môže byť nižší.
12. Za nelogický považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie, ktorý zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú R. vo výške 240 € mesačne, ak zároveň na základe výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že výdavky na maloleté dieťa predstavujú v súčasnej dobe sumu 221 € mesačne a ak priemerné spoločné výdavky matky a maloletého dieťaťa zodpovedajú sume 911 € mesačne. V tomto smere je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, pričom nie je zrejmé, na základe akých podkladov a výsledkov vykonaného dokazovania súd prvej inštancie k týmto skutkovým zisteniam dospel. Taktiež odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné v závere, keď prihliadal na majetkové pomery otca z vysporiadaného BSM, keďže z odôvodnenia nie je zrejmé, akým spôsobom rodičia maloletej spoločný majetok vyporiadali.
13. Na základe uvedených skutočností, keďže súd prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania a skutkové zistenia nevyhodnocoval v zmysle podmienok uvedených v § 220 CSP, na základe čoho je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, pričom niektoré skutkové zistenia súdu prvej inštancie ani nezodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie dokazovanie a nové rozhodnutie.
14. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo ..rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)