Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/47/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Amálie Paulerovej, vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, dieťa rodičov: matky - T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., W. XXX, právne zastúpená: JUDr. Ferdinand Klinovský, advokát so sídlom v R. B., W. M. XXXX/XX, a otca - Ing. L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A., U. B. XXXX/XX, právne zastúpený: JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., so sídlom Bratislava, Žilinská 14, IČO: 47232757, maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo, o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. -85 zo dňa 18. júna 2020, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh otca, ktorým žiadal zmeniť rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. -82 zo dňa 24.01.2019 v časti zverenia mal. L. do osobnej starostlivosti. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 2. Vyslovil, že zákonným predpokladom, aby mohol súd zmeniť právoplatné rozhodnutie súdu o výkone rodičovských práv a povinností je zistenie, že došlo k podstatnej zmene okolností, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie, a to rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. -82 dňa 24.01.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť 18.02.2019. Predmetným rozsudkom bol mal. L. na čas po rozvode zverený do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný platením výživného vo výške 320 € mesačne a zároveň bol upravený styk otca s mal. L. tak, že tento je oprávnený stretávať sa s maloletým každý nepárny kalendárny týždeň od štvrtka 16.00 hod. do nedele 18.00 hod., s výnimkou vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin v každom párnom kalendárnom roku od 23.12. od 15.00 hod. do 27.12. do 19.00 hod. a v každom nepárnom kalendárnom roku od 27.12. od 15.00 hod. do 02.01. nasledujúceho roka do 19.00 hod. s tým, že maloletého si otec prevezme a odovzdá vždy v mieste bydliska matky maloletého. Vyslovil, že podstatnou zmenou nie je, že rodičia majú rozdielne predstavy, ako by ich spoločné dieťa mal vychovávať druhý rodič a že ich dieťa sa správa podľa ich názoru až príliš detsky, na niektoré vzniknuté situácie nereaguje podľa želaní druhého rodiča. Už v čase uzatvárania rodičovskej dohody pri pôvodnom rozhodnutí rodičia už nežili v spoločnej domácnosti a mal. syn L. bol v osobnej starostlivosti matky, ktorá bola presťahovaná k rodičom do obce D., kde maloletý spolu s matkou býva doposiaľ. Ťažko je uveriteľné tvrdeniam otca, že maloletý je vychovávaný v nevhodnom výchovnom prostredí, v ktorom má nesprávne vzory v osobe príbuzných, keďže rodičia boli manželmi a tak museli vzájomne poznať svoje rodinné prostredie, z ktorého pochádzali a otec maloletého tak už pri uzatváraní rodičovskej dohody musel byť uzrozumený s výchovným prostredím, v ktorom bude

vyrastať syn a počas rozvodového konania si maloletého do svojej starostlivosti nežiadal. Pokiaľ otec spochybňoval skutočné citové väzby syna a matky, uvádzal, že syn má problémy v správaní, ťažšie si zvyká na materskú škôlku, je na mieste uviesť, že zo správy kolízneho opatrovníka, ktorý sa dotazoval na správanie maloletého v materskej škole, vyplynuli diametrálne iné závery. Z tejto správy vyplýva, že maloletý sa na prostredie materskej školy adaptoval síce dlho, ale to preto, že ťažko niesol odlúčenie od matky, na ktorú je citovo naviazaný. Nemá problém s kolektívnymi aktivitami, činnosťami v spoločnom kruhu, či hrou s rovesníkmi. Do školy chodí čisto, slušne oblečený a v sprievode matky. Vždy pri príchode a odchode pekne pozdraví, pozná čarovné slovíčka (prepáč, prosím a ďakujem). V kolektíve pôsobí spokojne a často spomína matku, kreslí jej každý deň obrázky. Prejav maloletého je zrozumiteľný, jasný a pochopiteľný. Spolupráca s rodičmi je bezproblémová a hlavne matka prejavuje záujem o aktivity a činnosti v tomto zariadení a informuje sa o maloletom. Otec sa kontaktuje telefonicky a informuje sa, v akom stave je maloleté dieťa a či s ním nie sú komplikácie. Rovnako zo správy psychologičky PhDr. G. N., ktorej odbornú pomoc matka vyhľadala, vyplynulo, že dieťa citlivo reaguje na striedanie výchovných prostredí u matky a otca, v jeho správaní sú prítomné poruchy koncentrácie pozornosti, pohybový nepokoj, ktoré môžu byť zvýrazňované aj komplikovanou situáciou dieťaťa po rozvode rodičov. Neboli však zistené závažnejšie poruchy správania dieťaťa. Stretávanie otca s maloletým sa uskutočňuje v zmysle rodičovskej dohody a pokiaľ sa stretnutie nerealizovalo, bolo tomu tak zo zdravotných dôvodov mal. L.. Matka však umožnila stretnutie otca so synom v náhradných termínoch, o čom predložila i podpísané náhradné termíny stretávania. Nebolo tak potvrdené tvrdenie otca, že mu bráni v stretnutiach so synom. Otec vytýkal matke, že dieťa nie je dostatočne oblečené a pripravené na styk, že maloletý mu bol matkou odovzdaný chorý, nepreliečený, pričom však aj matka mala výhrady voči realizácii styku, že otec niekedy nedodržiava dohodnutý čas, čím je obmedzovaná, a to najmä v práci, keď niekedy si pre syna chodieva v piatky. Vo vzťahu k tomu podotýka, že ide o menšie nedorozumenia medzi rodičmi, ktoré sú dôsledkom toho, že rodičia spolu nedokážu správne komunikovať, čo však nie je v možnostiach súdu napraviť. Pripomenul rodičom, že každý z rodičov sa nezastupiteľným spôsobom podieľa na postupne sa vyvíjajúcej životnej orientácii dieťaťa a na jeho výchove, čím sa realizuje nielen záujem dieťaťa, ale i záujem rodičov. Všeobecne platí, že záujmom dieťaťa je, aby bolo v starostlivosti obidvoch rodičov a ak to nie je možné, tak potom aby bolo zverené do starostlivosti toho z rodičov, ktorý okrem iného uznáva úlohu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý je dobrým rodičom. Nakoľko nezistil podstatnú zmenu okolností, z ktorých vychádzalo pôvodné rozhodnutie, návrh otca ako nedôvodný zamietol. Rovnako zamietol návrh otca na vykonanie znaleckého dokazovania, pretože nezistil žiadne vážne dôvody, pre ktoré by malo byť znalecké dokazovanie nariadené. Súdu neboli signalizované žiadne vážnejšie výhrady voči starostlivosti matky o syna, táto sa stará o syna vo všetkých smeroch, dieťa realizuje svoje právo stretávať sa so svojim otcom a ak bráni stretávaniu jeho nepriaznivý zdravotný stav, otcovi sú poskytnuté náhradné termíny. Zo správy psychológa taktiež nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali potrebu vykonania znaleckého dokazovania.

3. O trovách konania rozhodol s poukazom (ďalej len ) a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

4. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku podal odvolanie otec. Vytýkal nesprávny procesný postup, ktorý mu znemožnil uskutočňovať jemu patriace práva v takej miere, že tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a to, že po vykonaní výsluchu účastníkov konania (otca a matky) nedal priestor na ďalší prednes alebo argumentáciu právnym zástupcom a požadoval rovno o prednes záverečnej reči. Za najpodstatnejšiu vadu konania považuje nevykonanie navrhovaného znaleckého dokazovania. Vychádzajúc z bodov 8 a 10 odôvodnenia rozsudku a contrario je zrejmé, že súd bol síce toho názoru, že isté, bližšie neurčité dôvody na znalecké dokazovanie existujú, avšak tieto nevyhodnotil ako dostatočne vážne. Je však nevyhnutné poznamenať, že dôvody, ktoré pomenoval už v samotnom návrhu na začatie konania, sú tak vážne, že už len samotné podozrenie z ich existencie bolo v súlade s tzv. pozitívnym záväzkom súdu vo vzťahu k maloletému dostatočné na preukázanie nevyhnutnej potreby relevantne znalecky vec preskúmať. Podozrenia, ktoré boli v návrhu jasne pomenované sú jednoznačne spôsobilé nielen ohroziť, ale aj narušiť zdravý vývoj dieťaťa. V návrhu vyslovil zásadné obavy o dobro syna, ktoré súviseli najmä so zmenami jeho správania v porovnaní s tým, ako sa správal predtým. Preto neexistuje iné logické vysvetlenie, než to, že zmena prostredia po presťahovaní sa maloletému uškodila. Okrem toho, ak matka nevedie dieťa k rozvíjaniu vzťahov s oboma rodičmi a namiesto toho manipuluje dieťa proti otcovi, nemožno to považovať za náležitú výchovu a správne výchovné prostredie pre dieťa. Okrem toho je aj v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, ak rodič, ktorý má dieťa zverené

do osobnej starostlivosti, nevytvára priaznivé prostredie pre realizáciu styku dieťaťa s druhým rodičom. Je nutné poukázať aj na dôležitý dôkaz, ktorý založila do spisu priamo matka a ktorý si súd vyložil nesprávne, v dôsledku čoho dospel k nesprávnemu skutkovému záveru a to správa psychológa, z ktorej vyplýva, že v správaní dieťaťa sú prítomné poruchy koncentrácie pozornosti, pohybový nepokoj, ktoré môžu byť zvýrazňované aj komplikovanou životnou situáciou dieťaťa po rozvode rodičov. Okrem toho sama matka označila dieťa ako nepokojné a zvýšene dráždivé. Napriek tomu súd vyslovil, že neboli zistené závažnejšie poruchy správania dieťaťa. S poukazom však na tvrdenie matky a na správu psychológa je potrebné detailne skúmať vzťahy dieťaťa s oboma rodičmi a podrobiť všetkých zúčastnených psychologickému posúdeniu, aby bolo jasne ustálené, u koho by malo dieťa lepší predpoklad na priaznivý vývoj. Tieto skutočnosti sa dajú interpretovať ako nesprávne a neúplné zistenia ohľadom skutočného stavu, čo je tiež samostatný odvolací dôvod. V konaní sa tiež dá identifikovať aj nesprávne právne posúdenie, ktoré možno vzhliadnuť v nesprávnom vyhodnotení toho, že okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, nebolo možné subsumovať pod ustanovenie § 26 Zákona o rodine. Súd opomenul rozviesť, že podstatná zmena pomerov môže nastať na strane matky, otca a na strane dieťaťa alebo tiež môže ísť o ich rôznu kombináciu. V danom prípade ide o podstatnú zmenu pomerov na strane dieťaťa, ktoré spočíva v zmene jeho správania. V konaní nebolo sporné to, ako sa maloletý správal predtým, než sa presťahoval a než sa naplno prejavil vplyv nepriaznivého výchovného prostredia matky na jeho správanie. Na záver zdôraznil, že cieľom tohto konania je dieťaťu zabezpečiť čo najlepšie podmienky pre jeho zdravý a všestranný vývoj. Uvedomuje si, že pri zmene zverenia by došlo k zásahu do istých zaužívaných vzorcov fungovania dieťaťa, avšak je nutné povedať, že zmena by mu bola na prospech a teda je v jeho najlepšom záujme. Zároveň poukázal na fakt, že dieťa by nezmenilo prostredie na úplne neznáme, keď by sa vrátilo tam, kde už aj vyrastalo. Dobre to tam pozná a má tam vytvorené ideálne prostredie na všestranný a priaznivý rozvoj. Navrhuje napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Kolízny opatrovník k odvolaniu otca navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť v plnom rozsahu. Zotrval na svojich vyjadreniach na súdnom pojednávaní, že starostlivosť matky o maloletého je na požadovanej úrovni a vyjadrenia otca o nedostatočnej starostlivosti zo strany matky sa vykonaným dokazovaním nepotvrdilo. Maloletý L. je zžitý s prirodzeným rodinným prostredím, v ktorom v súčasnej dobe žije, má vytvorené sociálne kontakty a to nielen s príbuznými zo strany matky, ale aj so svojimi rovesníkmi v predškolskom zariadení.

6. Matka k odvolaniu otca uviedla, že rozhodnutie považuje za vecne správne, v súlade so zákonnými normami a s prihliadnutím na osobitosti konkrétneho prípadu. Nestotožňuje sa s vyjadrením, že bolo porušené právo na spravodlivý proces a súdom prvej inštancie vykonaný nesprávny procesný postup, keď počas celého pojednávania mal otec maloletého dieťaťa jednak v časti jeho výsluchu možnosť uviesť všetky tvrdenia, vyjadrenia vo vzťahu k predmetu konania, tiež mal možnosť klásť otázky matke a v rámci prednesu záverečnej reči mal dostatočný priestor uviesť svoje vyjadrenie, právnu argumentáciu, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Pokiaľ ide o nevykonanie znaleckého dokazovania, má za to, že z obsahu dokazovania nevznikol dôvod, pre ktorý by malo byť maloleté dieťa podrobené znaleckému dokazovaniu. Jednostranným chcením účastníka konania, v tomto prípade otca, na vykonanie znaleckého dokazovania, nie je postačujúcim na to, aby znalecké dokazovane bolo nariadené. Otec nepredložil súdu žiaden dôkaz preukazujúci jeho tvrdenia o predpokladoch porúch správania. Naopak, z obsahu spisu vyplýva správanie sa maloletého, ktoré nepotvrdzuje otcom deklarované predpoklady poruchy správania sa, jeho pôsobenie, správanie, komunikáciu v škôlke a taktiež sa k samotnému návrhu vyjadril kolízny opatrovník. Z odvolania nie je zrejmé, od čoho odvodzuje otec dedukovanie, že súd bol síce toho názoru, že isté, bližšie neurčité dôvody na znalecké dokazovanie existujú. Opätovne poukázala na to, že na zmenu osobnej starostlivosti sa vyžaduje podstatná zmena pomerov a ako vyplynulo, maloletý sa za obdobie od rozvodu adaptoval na prostredie, v ktorom žije a v ktorom je vychovávané a taktiež si zvykol na prostredie materskej škôlky. Práve otcom požadovaná zmena osobnej starostlivosti a výchovného prostredia by mohla byť rušivým zásahom do procesu výchovy dieťaťa. Argumentácia otca, že dieťa má problém prejavovať blízkosť druhým, je agresívne, nebolo v predmetnom súdnom konaní preukázané, ba naopak, zo správy kolízneho opatrovníka, obsahom ktorej je aj správa predškolského zariadenia, tvrdenia otca vyvracia. Skutočnosť, že mal. dieťa sa ťažšie prispôsobuje životnej situácii, je často krát sprievodným javom rozvratu rodiny. Nestotožňuje sa s tvrdením otca, že súd nesprávne interpretoval správu psychológa. Práve aj táto správa poukazuje, že správanie dieťaťa môže byť dôsledkom komplikovanej životnej situácie dieťaťa po rozvode. Avšak

ani z tejto správy nevyplýva potreba nariadenia znaleckého dokazovania. Navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť a vysloviť, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

7. Kolízny opatrovník k vyjadreniu matky uviedol, že zotrváva na svojich vyjadreniach na súdnom pojednávaní a to, že zo strany matky je starostlivosť o dieťa na požadovanej úrovni a vyjadrenia otca o nedostatočnej starostlivosti sa vykonaným zisťovaním nepotvrdilo. Maloletý je v zžitý s prirodzeným rodinným prostredím a zotrváva na svojom vyjadrení k odvolaniu otca a navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

8. Matka k vyjadreniu kolízneho opatrovníka k odvolaniu otca uviedla, že zastáva názor, že tento potvrdzuje skutočnosti uvádzané matkou od začiatku súdneho konania a to najmä tie, že matka sa o maloletého syna vie riadne postarať a maloletý má vhodné prostredie pre rast a jeho vývin. Z vyjadrenia kolízneho opatrovníka vyplýva, že maloletý je zžitý s rodinným prostredím, v ktorom v súčasnej dobe žije, má vytvorené sociálne kontakty nielen s príbuznými, ale aj so svojimi rovesníkmi. V celom rozsahu súhlasí s vyjadrením kolízneho opatrovníka a navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť.

9. Otec v replike k vyjadreniu kolízneho opatrovníka vytýka, že ide o vyjadrenie „od stola“, pričom už počas konania bolo zrejmé, že kolízny opatrovník nezisťoval reálny stav s náležitou starostlivosťou. Už len s ohľadom na vážnosť podozrení, ktoré boli v konaní vyslovené, je toho názoru, že šetrenie pomerov na strane dieťaťa nebolo zo strany kolízneho opatrovníka dostatočné a nezohľadňovalo individuálne okolnosti daného prípadu. Preto sa s vyjadreniami kolízneho opatrovníka nestotožňuje. K vyjadreniu matky opätovne odkázal na svoje tvrdenia v odvolaní ohľadne nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie. Pokiaľ ide o podstatnú zmenu pomerov, tak rozdiel je len v tom, ako sa interpretujú skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo. Matka sa snaží tvrdiť, že pomery sa nezmenili natoľko, aby bolo namieste zmeniť aj rozhodnutie, pritom však ignoruje zmeny v správaní dieťaťa, ktoré správanie matka nepoprela, práve naopak, podčiarkla to tým, že sama preložila doklad o tom, že s dieťaťom vyhľadala psychológa. To, že dieťa má problémy, je jednoznačne zrejmé z predloženej psychologickej správy, a to bez ohľadu na to, ako sa ju snažil súd prvej inštancie alebo matka bagatelizovať. Matka ignoruje skutočný stav veci a potreby dieťaťa, ktorého prežívanie sa spolu s presťahovaním z A. značne zhoršilo. Ak ide o výklad toho, ako sa majú zmeniť pomery na to, aby sa dalo zmeniť aj súdne rozhodnutie, hmotnoprávny predpis potrebu „podstatnej“ zmeny pomerov v jeho explicitnom slovnom vyjadrení nevyžaduje. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp. zn. . Pritom nechce poukázať na to, že pre zmenu súdneho rozhodnutia nie je potrebná určitá kvalita zmeny pomerov, práve naopak, táto musí byť taká, aby nebola len nepatrná, ale aby bola spôsobilá odôvodniť zmenu rozhodnutia. V danom konaní je zmena pomerov spočívajúca v zmene správania dieťaťa taká, že ju možno z hľadiska intenzity označiť za podstatnú, takže procesná obrana matky v tomto smere nie je relevantná. Preto navrhuje napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.

10. V duplike matka zotrvala na svojich predchádzajúcich vyjadreniach, pričom otec vo svojom vyjadrení nekonkretizuje dôvody, pre ktoré zastáva názor, že šetrenie kolízneho opatrovníka nebolo dostatočné a nezohľadňovalo individuálne okolnosti daného prípadu, keď tento vykonal pohovor s rodičmi a tiež sa zaujímal o maloleté dieťa v materskej škôlke, ktorú navštevuje. Poukázala, že správanie maloletého dieťaťa je často krát podmieňované radom faktorov, v tomto prípade môže ísť o správanie dieťaťa ovplyvnené rozchodom rodičov, ktorí sú pre maloleté deti najbližšími ľuďmi, podstatnými pre ich rozvoj a vývin. Ak by maloleté dieťa trpelo takými závažnými poruchami a zmenami správania, ako to tvrdí otec, mohol samotný otec v rámci dokazovania predložiť správu od psychológa, keď v návrhu sám v bode IV. uviedol, že navštívil psychológa s dieťaťom, ktorý mal potvrdiť „obavy“ otca, avšak do dnešného dňa nepreukázal, že by ním uvedené tvrdenie sa zakladalo na pravde a nepredložil žiaden dôkaz. V prípade zvažovania o zmene osobnej starostlivosti o maloletého je nevyhnutne potrebné zisťovať, či je tu existencia takej zmeny pomerov, či už na strane dieťaťa alebo toho-ktorého rodiča od doby, kedy bolo o osobnej starostlivosti rozhodované a ktorá indikuje v prospech dôvodnosti záveru o potrebe takejto zmeny za súčasného splnenia podmienky, že takouto zmenou nedôjde k narušeniu stability výchovného prostredia dieťaťa. Takáto zmena sa však v konaní nepreukázala. Má za to, že zmenou osobnej starostlivosti by sa výrazným spôsobom zasiahlo do výchovného procesu maloletého dieťaťa, či už s prihliadnutím na jeho vek, jeho záujem, stabilitu výchovného prostredia. Je toho názoru, že nie je aktuálne vhodné doteraz zaužívaný výchovný režim meniť.

11. Krajský súd Žilina, ako odvolací súd ( - ďalej len , v spojení s ), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné odvolanie (, , ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), preskúmal rozhodnutie v rozsahu ust. , a a napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny podľa .

12. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. , odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti ( ).

13. Ak ide o zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa, prípadne súdom schválenú dohodu rodičov o výchove maloletého dieťaťa, aj tu platia ustanovenia § 24, § 26 a § 36 Zákona o rodine; to znamená, že rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností s tým, že ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok a v akej výške bude druhý rodič prispievať na výživu maloletého dieťaťa. Rozhodujúc o zmene výchovného prostredia maloletého dieťaťa súd berie do úvahy, že zmena výchovného prostredia je obvykle rušivým zásahom do procesu výchovy maloletého dieťaťa a že prípadné odňatie maloletého dieťaťa z výchovného prostredia, s ktorým sa zžilo, je s ním citovo späté a v ktorom prospieva, nie je žiaduce a spravidla neprospieva telesnému a duševnému vývoju dieťaťa. V tomto smere sa uplatňuje zásada stálosti výchovného prostredia, preto zmena pomerov odôvodňuje zmenu rozhodnutia o výchove maloletého dieťaťa len vtedy, ak iné okolnosti prevažujú nad požiadavkou stálosti výchovného prostredia. Tak je to obvykle v prípadoch, v ktorých skôr vykonaná úprava o výchove maloletého dieťaťa sa stane, vzhľadom na zmenu pomerov, úpravou, ktorá už naďalej nezabezpečuje najpriaznivejšie podmienky pre úspešný vývoj dieťaťa. Z tohto hľadiska súd pristupuje k zmene rozhodnutia o výchove dieťaťa, najmä po zistení zmeny pomerov u rodiča, ktorý doteraz dieťa vychovával.

14. V prejednávanej veci bol maloletý L. pôvodne po rozvode rodičov zverený do osobnej starostlivosti matky, keď v tejto časti rodičia uzavreli dohodu. Maloletý L. bol s otcom v pravidelnom kontakte v zmysle rodičovskej dohody o úprave jeho styku a v prípade, že toto stretnutie nemohlo byť uskutočnené, či už zo zdravotných dôvodov na strane maloletého alebo z iných dôvodov, bolo preukázané, že otcovi bol matkou poskytnutý náhradný termín na stretnutie s maloletým L. a tieto sa i uskutočnili.

15. Je nutné poukázať na vek maloletého (4 roky), ktorý ešte nie je schopný vyjadriť svoj názor. Pokiaľ otec poukazoval na skutočnosť, že v prípade, že si preberá maloletého na stretnutie, tento nie je pripravený a neprejavuje radosť z tohto stretnutia, opätovne odvolací súd poukazuje na vek maloletého, ktorý po dvojtýždňovej prestávke zrejme nie je schopný okamžite prejaviť radosť zo stretnutia s otcom, najmä, ak má byť na určitý čas odlúčený od matky a z prostredia, v ktorom vyrastá. Podľa názoru odvolacieho súdu sa jedná o bežnú reakciu maloletého dieťaťa v tomto veku.

16. Z dokazovania vyplynulo, že na strane matky neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého a tiež z vyjadrenia predškolského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje, vyplýva, že tento sa zo začiatku dlhšie adaptoval na nové prostredie, a to predovšetkým pre citovú väzbu na matku, avšak v súčasnej dobe už jeho správanie v predškolskom zariadení je normálne, zapája sa do aktivít v detskom kolektíve, pozná čarovné slovíčka ako „ďakujem, prosím“, zrozumiteľne sa vyjadruje a s matkou sa vždy vrúcne privíta, do škôlky chodí upravený a čistý. Obaja rodičia sa zaujímajú o dieťa v predškolskom zariadení, keď hlavne matka prejavuje záujem o aktivity a činnosti zariadenia a informovanie o maloletom, otec sa zaujíma o maloletého telefonicky, v akom stave je maloleté dieťa a či s ním nie sú komplikácie.

17. Otec rovnako nepreukázal svoje tvrdenia, že by matka maloletého proti otcovi ovplyvňovala. Na preukázanie týchto tvrdení neprodukoval ani žiadne dôkazy. Pokiaľ ide o predložené SMS správy, je

pravdou, že otec písal matke ohľadne maloletého, nie je však povinnosťou matky každý deň podávať otcovi správu o maloletom a uvedenú správu je možné považovať za adekvátnu, pokiaľ matka túto správu podá otcovi raz za týždeň alebo v prípade, že sa stane nejaká mimoriadna udalosť. Matka samotná navštívila psychológa a predložila o tom aj správu. Z tejto správy psychológa však nevyplýva také správanie maloletého, ktoré by zakladalo nutnosť nariadenia znaleckého dokazovania a to aj v spojitosti s vyjadrením predškolského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje, nakoľko z tohto vyplýva, že maloletý sa adaptoval na dané prostredie, pracuje v kolektíve s rovesníkmi, vyjadruje sa zrozumiteľne a vie poprosiť aj poďakovať, pre matku kreslí obrázky a s matkou sa vždy vrúcne zvíta.

18. Za situácie, kedy obidvaja rodičia sú všeobecne rovnako spôsobilí sa o svoje dieťa riadne starať (čo je daný prípad), je potrebné zohľadniť najmä osobnosť dieťaťa a jeho schopnosť sa vysporiadať s enormnou záťažou, ktorú rozpad rodiny, ktorý prináša i stratu doterajšieho zázemia a bezpečia domova, bez pochyby predstavuje. Je potrebné brať ohľad na citovú orientáciu dieťaťa a hodnotu danú stálosťou výchovného prostredia a na možnosť zachovania a rozvíjania jeho citových väzieb k blízkym osobám aj v širšom okolí, k jeho priateľom a záujmom. V neposlednom rade je potrebné vziať do úvahy - a to najmä u malých detí (daný prípad) - ktorý z rodičov sa o dieťa doteraz osobne staral, dbal o jeho citovú a rozumovú výchovu, v podstate predstavoval pre dieťa ústrednú osobu, ku ktorej je citovo pripútané. U starších detí, ktoré sú schopné formulovať svoje priania a predstavy o ďalšom spolužití s rodičmi, je treba prihliadnuť predovšetkým k ich prianiam (čo v danom prípade nie je možné vzhľadom na vek maloletého L.). Odvolací súd má za to, že v tejto veci súd prvej inštancie tieto kritéria náležite vyhodnotil, pretože odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na uprednostnení záujmov maloletého podloženého vykonaným dokazovaním a preukazuje to aj najmä vyjadrenie z mimoškolského zariadenia, ktoré maloletý navštevuje.

19. Matka ako preferenčný rodič, ktorému bola dieťa zverené do osobnej starostlivosti, je povinná okrem riadneho zabezpečovania tejto osobnej starostlivosti vytvoriť aj priestor na to, aby otcovi bol umožnený v nariadenom rozsahu styk so svojim dieťaťom. Aj po rozpade manželstva rodičia a deti majú naďalej prirodzený biologický vzťah, ktorý je potrebné prehlbovať a je dôležitou úlohou rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti, aby vytvoril priestor pre vplyv druhého rodiča aj po rozvode manželstva na výchovu dieťaťa. Pokiaľ by preferenčný rodič, v tomto prípade matka, nebola schopná takýto priestor zabezpečiť, mohlo by to byť do budúcnosti dôvodom pre zmenu osobnej starostlivosti dieťaťa. Na druhej strane však odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu nemôže konštatovať, že matka bráni otcovi v styku s maloletým dieťaťom a nariadený styk nedodržiava, keď práve umožňuje otcovi stretávať sa s maloletým L. aj mimo stanoveného času, pokiaľ nemohli byť uskutočnené stretnutia otca s maloletým v určenom čase.

20. Odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces ( SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných práv a slobôd) nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (). Do obsahu tohto práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania, rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (viď v spojení s ) a nie účastníkov. Nedokazujú sa skutočnosti známe súdu z jeho rozhodovacej činnosti (napríklad z konaní vo veciach starostlivosti o maloleté deti a podobne). V prípade, že súd odmietne vykonať určitý účastníkom konania navrhovaný dôkaz, je zákonnou povinnosťou súdu v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo nevykonal ďalšie navrhované dôkazy ( ).

21. Skutočnosť, že súd prvej inštancie neakceptoval návrh na vykonanie znaleckého dokazovania predložený otcom, nemôže sama osebe viesť k záveru o porušení jeho práv. „Zásah do základného práva na súdnu ochranu či práva na spravodlivé súdne konanie by v tejto súvislosti podľa ústavného súdu bolo možné konštatovať len vtedy, ak by záver všeobecného súdu o nevykonaní účastníkom navrhovaného dôkazu bol zjavne neodôvodnený, chýbala by mu predchádzajúca racionálna úvaha konajúceho súdu vychádzajúca z priebehu konania a stavu dokazovania v jeho rámci, či vtedy, ak by nevykonaním navrhnutého dôkazu bol účastník postavený do podstatne nevýhodnejšej pozície ako druhá strana v konaní,“ (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. z 30. septembra 2010).

22. Pokiaľ teda otec namieta, že súd prvej inštancie nenariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom preskúmania, u ktorého rodiča sú väčšie predpoklady poskytnúť dieťaťu lepšiu výchovu a starostlivosť, pričom súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v tejto časti náležite odôvodnil v bode 10. rozsudku, odvolací súd sa s takýmto postupom súdu prvej inštancie stotožňuje. Ani odvolací súd nepovažuje za potrebné v danej veci nariaďovať znalecké dokazovanie, keď súdom prvej inštancie vyčerpávajúco vykonané dokazovanie poskytlo súdu dostatočný základ pre jeho rozhodnutie. Ako už bolo vyššie konštatované, neboli zistené žiadne nedostatky v starostlivosti o maloletého matkou, a to predovšetkým zo správy predškolského zariadenia a správy psychológa. Dieťa sa v mimoškolskom zariadení adaptovalo, komunikuje zrozumiteľne a spolupracuje s kolektívom ostatných detí. Zo správy od psychológa, ktorého navštívila matka vyplýva, že dieťa je vedené psychoterapeuticky v čase po rozvode rodičov na žiadosť matky, konštatuje sa, že v správaní maloletého sú prítomné poruchy koncentrácie, pohybový nepokoj a napokon že je pozitívom, že maloletý zvládol nástup do kolektívu MŠ, postupne sa rozvíja rečový prejav. V kontexte týchto správ je možné prijať jednoznačný záver, že matka nezanedbáva starostlivosť o maloletého, a preto nie je nutné meniť jeho výchovné prostredie, v ktorom vyrastá od júla 2018, keď matka s maloletým opustila spoločnú domácnosť (viď rozsudok o rozvode rodičov sp.zn. ). Rodičia v tomto konaní uzatvorili rodičovskú dohodu ohľadne zverenia a osobnej starostlivosti o maloletého, a otec už pri uzatváraní tejto dohody poznal prostredie, v ktorom maloletý vyrastá. Neobstojí jeho tvrdenie v návrhu, že dohodu uzatvoril s matkou na rýchlo, nakoľko už v tomto čase bolo jeho povinnosťou ako rodiča prihliadať predovšetkým na záujem maloletého.

23. Odvolací súd nepovažuje za nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie v tom, že po výsluchu jednotlivých účastníkov nedal priestor účastníkom konania (ich právnym zástupcom) na ďalší prednes alebo argumentáciu a mal možnosť iba prednes záverečnej reči. Z obsahu spisu vyplýva, že právni zástupcovia účastníkov mali možnosť klásť otázky druhej strane a v rámci záverečných rečí mali dostatočný priestor uviesť svoje vyjadrenia, právnu argumentáciu, vyjadriť sa k dokazovaniu, ako aj k právnej stránke veci tak, ako to upravuje ustanovenie . Účastníci konania (okrem vyššie spomenutého znaleckého dokazovania) nenavrhovali vykonanie ďalších dôkazov ku skutočnostiam, ktoré mali vyplynúť práve z týchto výpovedí účastníkov. Až po záverečnom prednese účastníkov konania a ich právnych zástupcov súd prvej inštancie vyhlásil uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skončené.

24. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vecne správny podľa spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania.

25. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle , aplikujúc ustanovenie , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia upravujúce konanie starostlivosti o maloleté deti ohľadne trov konania neustanovujú inak. Nejedná sa o prípad upravený v (určenie rodičovstva a notárske úschovy) a v danom prípade neskúmal okolnosti, na základe ktorých by sa javilo spravodlivé priznať náhradu trov konania ( ), nakoľko si účastníci konania neuplatnili nárok na náhradu trov konania. Preto rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )