Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoCsp/9/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C., zastúpenej JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpenej Remedium Legal, s.r.o. so sídlom Prievozská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 53 255 739, o primerané finančné zadosťučinenie 5.845,03 eur, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -94 zo dňa 02.10.2023 v spojení s opravným uznesením č.k. -134 zo dňa 01.02.2024, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením v zamietavom výroku II. vo vzťahu primeraného finančného zadosťučinenia za konanie o vydanie bezdôvodného obohatenia a v súvisiacom výroku III. o trovách konania.

II. P r i z n á v a žalovanej voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným rozhodnutím.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) rozhodol tak, že cit.: „I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 EUR v lehote od 3 dní právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.“

2. Rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. voči žalovanej domáhala určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro č. 00343389288 zo dňa 27.11.2019, vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4 345,03 eur s príslušenstvom, ako aj určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok v časti VI. Vyhlásenia klienta bod 2. a v časti VI Vyhlásenia klienta bod 5. Súd I. inštancie žalobe žalobkyne rozsudkom zo dňa 28.11.2022 s dátumom právoplatnosti 28.12.2022 v plnom rozsahu vyhovel. Dospel k záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru pre absenciu

obligatórnej náležitosti zmluvy a to neuvedenia ročnej úrokovej sadzby, preto vyhovel žalobe aj o vydanie bezdôvodného obohatenia a súčasne dospel k záveru o neprijateľnosti namietaných zmluvných podmienok, ktoré považoval za neplatné z dôvodu nemožnosti sa s nimi riadne zoznámiť. Konštatoval, že ide o grafickú úpravu textu s písmom ledva dosahujúcim 1 milimeter, husto písaným a to tým spôsobom, že nie je možné sa s textom riadne oboznámiť bez použitia prostriedkov na zväčšovanie textu a zároveň nie je možné vzhľadom na takúto úpravu, či už uvedenej časti zmluvy, alebo obchodné podmienky prečítať naraz.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

4. Vykonaným dokazovaním bolo nesporne preukázané, že žalobkyňa ako spotrebiteľ si voči žalovanej ako dodávateľovi v konaní pod sp. zn. úspešne uplatnila porušenie svojich spotrebiteľských práv upravených v , , ako aj v a nasl. .

5. Zo stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 48/2022 ako aj rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. vyplýva, že jediným predpokladom, ktorý vyžaduje ust. pre uplatnenie nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je, že spotrebiteľ si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými právnymi predpismi. Žiadnu inú podmienku, teda ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebiteľskej zmluvy a aby spotrebiteľovi bola privodená konkrétna ujma sa nevyžaduje. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody (bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie, či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti, alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, neustanovuje žiadne kritéria, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť. Jediným kritériom je jeho primeranosť. Bude preto vecou úvahy súdu, aby so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu stanovil rozsah finančného zadosťučinenia.

6. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia treba vychádzať zo závažnosti porušenia práv, povinností, z okolností na strane žalobkyne, ako aj žalovanej a okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv a povinností. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody, ale v danom prípade musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Kritériom kvantifikácie nároku by mali byť najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa, ako aj závažnosť porušenia práv spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti.

7. S ohľadom na porušenie práv žalobkyne zo strany žalovanej, ktorých ochrany sa úspešne domohla na súde je nárok žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia dôvodný. Žalobkyňa v základnom konaní bola nútená podniknúť kroky na ochranu svojich spotrebiteľských práv, pričom samotné súdne konanie je stresujúcim faktorom odôvodňujúcim priznanie finančného zadosťučinenia. Žalobkyňa však svoj nárok na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia odôvodnila len svojou úspešnosťou v konaní o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, o vydanie bezdôvodného obohatenia a neprijateľnosti zmluvných podmienok a tým, že si uplatňuje satisfakciu za porušenie jej práv ako spotrebiteľa, ktoré bola nútená brániť. Neuviedla, či konanie žalovanej a následne domáhanie sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok súdnou cestou viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote. Takýmito negatívnymi dôsledkami, resp. nepriaznivými okolnosťami prípadu, ktoré by mohli vzniknúť v súvislosti s nekalým konaním žalovaného je napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných, alebo psychická záťaž (rozsudok Krajského súdu v Prešove a 32/2020).

8. Napriek tomu, že žalobkyňa argumentovala, že v súvislosti s uplatňovaním nároku v základnom konaní bol narušený jej bežný život, na preukázanie uvedených skutkových tvrdení nenavrhla vykonať akékoľvek dokazovanie. Keďže žalobkyňa nepreukázala, že konanie žalovanej a následne domáhanie

sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydania bezdôvodného obohatenia a určenia neprijateľných zmluvných podmienok malo negatívne dôsledky na vznik jej nepriaznivej majetkovej, ako aj sociálnej situácie v konkrétnom čase, súd I. inštancie s poukazom na okolnosti prípadu považoval za primeranú výšku finančného zadosťučinenia 200 EUR, teda sumu 50 EUR za každé konštatované porušenie jej spotrebiteľských práv. Vychádzal zo skutočností, že zo strany žalovanej došlo k vydaniu bezdôvodného obohatenia a v porovnaní s inými prípadmi u žalobkyne nedošlo k priamym vyhrážkam a zastrašovaniu zo strany dodávateľa, ktoré by mali vplyv na jej psychiku, či rodinný život. Na základe uvedených skutočností potom priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia zodpovedá svojmu účelu a poskytuje žalobkyni ako spotrebiteľke satisfakciu a odradí dodávateľa od porušenia práv spotrebiteľa.

9. Súd prvej inštancie pripomenul, že inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemá slúžiť na obohatenie spotrebiteľa, ani kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale ide o nárok, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy a musí zostať na úrovni a funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany (rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. , a ).

10. Opravným uznesením č.k. -134 zo dňa 01.02.2024 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku zo dňa 02.10.2023 v označení právneho zástupcu žalovanej.

11. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, a to proti výroku II., vo vzťahu k zamietnutiu žaloby nad 50,- eur, nadväzujúceho na porušenie spotrebiteľského práva vyjadreného v základnom konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , zaviazaním žalovanej vydať jej bezdôvodné obohatenie vo výške 4 345,03 eur. V tejto výške preto žalobou vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu požadovala aj PFZ. Ak súd prvej inštancie rozhodoval o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia za štyri konštatované porušenia spotrebiteľského práva v základnom konaní (bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru, bezdôvodné obohatenie a dve neprijateľné zmluvné podmienky), za každé vo výške 50,- eur, tak jej odvolanie smeruje len proti primeranému finančnému zadosťučineniu priznanému z požadovanej sumy 4 345,03 eura, len vo výške 50,- eur, vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu.

12. Odvolanie podala z dôvodu nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie.

13. Súd má určiť výšku PFZ voľnou úvahou. Voľná úvaha však nemá byť svojvôľou a predovšetkým nemá byť nahradená paušálnou sumou, a to paušálnou sumou tak nízkou, ako je suma 50,- eur, ktorá nemôže spĺňať žiadnu z funkcií PFZ, ktoré inak súd prvej inštancie správne konštatuje.

14. Odôvodnenie rozsudku prvej inštancie sa javí byť nekonzistentným, nakoľko nie je založené na logicky previazaných myšlienkach. Evidentne to ilustruje odôvodnenie 25. napadnutého rozsudku, v ktorom sa súd prvej inštancie odvoláva na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. . V ďalšom však súd prvej inštancie právny názor Najvyššieho súdu SR, na ktorý sa sám odvoláva v celom rozsahu neguje, keď v odôvodneniach 28. a 29. napadnutého rozsudku vytýka, že neuviedla, či okrem úspechu v súdnom konaní viedlo konanie žalovanej k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jej súkromí a spoločenskom živote, napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných, alebo psychickú záťaž. Táto argumentácia vyvoláva dojem, ako keby súd prvej inštancie posudzoval nemajetkovú ujmu podľa niektorého z inštitútov , alebo podľa a nie podľa V rozpore s odvolávaním sa súdu prvej inštancie na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR v odôvodnení 25. napadnutého rozsudku, súd prvej inštancie v odôvodnení 29. vytýka, že nenavrhla vykonať akékoľvek dokazovanie. Vytýka jej, že nepreukázala negatívne dôsledky, opakujúc sa rovnako, ako v odôvodnení 29. napadnutého rozsudku. Už aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v rovnakej výške po 50,- EUR za štyri kvalitatívne a kvantitatívne rozdielne porušenia spotrebiteľského práva v súdenej veci potvrdzujú záver, že súd prvej inštancie nahradil voľnú úvahu 50,- eurovým paušálom, za každé porušenie spotrebiteľského práva. Tieto paušálne sumy procesný súd priznáva v celej škále spotrebiteľských vecí, bez ohľadu na to, či sa veriteľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo len chcel obohatiť, bez akéhokoľvek vzťahu k výške takéhoto obohatenia, ako jediného objektívneho kritéria vyjadrujúceho následok porušenia spotrebiteľských práv. Pri porušeniach spotrebiteľských práv, ktoré nemajú za následok vznik reštitučných nárokov, neberie ohľad na recidívu veriteľov, ktorí napriek opakovane judikovaným porušeniam tých istých

spotrebiteľských práv, zotrvávajú na svojej argumentácii, že nejde o porušovanie spotrebiteľských práv, využívajúc na to inštitúty procesného práva tak, ako keby prenášali nekalé praktiky a nedostatok náležitej odbornej starostlivosti zo zmluvných vzťahov aj do súdnych konaní. Súd prvej inštancie sa svojimi postupmi vyjadrenými neprimerane nízkou paušalizáciou PFZ odkláňa od inak správne deklarovaných cieľov a funkcií PFZ, odrádzať veriteľov od protiprávneho konania. Svoje deklarovanie však popiera, sústreďovaním sa na spotrebiteľa, keď v rozpore so zákonom a v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, od spotrebiteľa žiada, aby dokazoval výšku PFZ a ujmu, ktorú mu mal veriteľ svojim konaním spôsobiť.

15. Za pozornosť stojí aj sledovanie vývoja priznávania výšky PFZ na Okresnom súde Prešov a Krajského súdu v Prešove, predovšetkým vo veciach uplatňovania PFZ v nadväznosti na výšku súm, na vrátenie ktorej bol veriteľ v základnom konaní zaviazaný spotrebiteľovi vrátiť, alebo o ktorú boli žaloby veriteľa zamietnuté, keď sa o tieto sumy mienil prostredníctvom súdneho konania obohatiť. Ak v uznesení Krajského súdu v Prešove sp. zn. už zo 4.10.2016, bol vyjadrený názor, že PFZ má byť priznané aspoň vo výške 50 % zo sumy, o ktorú sa veriteľ obohatil, alebo chcel obohatiť, tak postupne začali prevažovať názory, že PFZ má byť priznávané práve vo výške sumy, o ktorú sa veriteľ obohatil, alebo mienil obohatiť. Až následne zaviedli paušalizáciu PFZ vo výške 50,- eur senáty 9Co, 9CoCsp, 17Co, 17CoCsp. Pre spotrebiteľa sa tak stalo vecou šťastia, resp. náhody, ktorému senátu v odvolacom konaní vec napadne, a či obdrží PFZ vo výške priznanej súdom prvej inštancie, alebo vo výške zmenenej na 50,- eurový paušál. Ak súd prvej inštancie tak prizná 50,-- eurový, alebo 100,-- eurový paušál, tak počíta s tým, že s vysokou pravdepodobnosťou sa stane takéto rozhodnutie právoplatným, nakoľko spotrebiteľ odvolanie nepodá a odvolanie veriteľov, ktorí vo väčšine prípadov napádajú aj rozhodnutia zaväzujúce ich na zaplatenie takýchto nízkych, pre nich bagateľne nízkych súm, budú neúspešné.

16. Je evidentné, že takáto prax objektívne pôsobí v prospech veriteľov, porušujúcich spotrebiteľské práva na úkor spotrebiteľov, nakoľko pre banky a nebankovky nemôže nízky paušál PFZ znamenať žiaden odradzujúci prostriedok, brániaci v pokračovaní s porušovaním práv spotrebiteľov a na spotrebiteľa musí takáto prax pôsobiť odradzujúco a demotivujúco, vôbec sa zaplatenia PFZ domáhať. Zavádzajúcim spôsobom pôsobia aj odvolávania sa súdu prvej inštancie na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove, ktoré by mali podporiť správnosť rozsudku prvej inštancie, ale podľa názoru žalobkyne práve naopak, výšku PFZ priznanú súdom prvej inštancie v súdenej veci, v pomere k výške bezdôvodného obohatenia zo základného konania, pri porovnaní s týmto pomerom vo veciach, na ktoré sa súd prvej inštancie odvoláva, preukazuje neprimerane nízku sumu PFZ priznanú súdom prvej inštancie v súdenej veci, vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu žalovaného o sumu 4 345,03 eur. Ani jedno z konaní, na ktoré poukazuje súd prvej inštancie, nedosahuje intenzitu porušenia spotrebiteľských práv v súdenej veci, ani kvantitou (počtom vecí), ani kvalitou (výškou reštitučného nároku). Je preto toho názoru, že PFZ, vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu sa žalovanej zo základného konania, vo výške 4 345,03 EUR malo byť priznané v podstatne vyššej sume ako 50,- eur.

17. Žalobkyňa navrhla rozsudok v odvolaním napadnutej časti zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedla, že v prejednávanom prípade sa spor týka viac ako 13 rokov starej Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa od účinnosti nepoužíva. Žalovaná sa záverom súdu z rozsudku č.k. v pôvodnom konaní podriadila a vzniknuté bezdôvodné obohatenie žalobkyni bezodkladne uhradila po tom, čo bolo súdom určené, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a v akej výške. Žalovaná bola v pôvodnom konaní dostatočne sankcionovaná stratou nároku na príslušenstvo úveru a povinnosťou úhrady trov žalovanej v nezanedbateľnej výške 1269,13 eur. S rozhodnutím súdu v zmysle ktorého súd priznal žalobkyni sumu 50 eur, za každé konštatované porušenie spotrebiteľských práv sa žalovaná stotožňuje. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd rozsudok posúdil ako správny.

19. Žalobkyňa v replike uviedla, že práve skutočnosť, že sa jedná o úverovú zmluvu staršieho dáta, spolu s poukazom na vedomosť žalovanej o vadnosti formulárov týchto zmlúv a o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, žalovaná v základnom konaní jej práva neustále popierala a žiadala žalobu zamietnuť. Žalovaná v základnom konaní neprejavila žiadnu sebareflexiu, ale súdne konanie sa snažila využiť vo svoj prospech, avšak výsledok základného konania dokazuje, že táto jej argumentácia nemala

oporu v hmotnom práve, hoci už má skúsenosti a vedomosti z iných rovnakých súdnych konaní o nesprávnosti svojej obrany, v ktorých už bola so svojimi právnymi názormi neúspešná. Práve postupom, keď žalovaná nenáležitými prostriedkami procesnej obrany popierala nárok žalobkyne, jej stresové situácie a psychické vypätie len stupňovala. Ak by žalobkyňa analogicky použila terminológiu trestného práva, tak súdy by mali, pri úvahách o výške PFZ, zohľadňovať v neprospech dodávateľov, v ich postupoch voči spotrebiteľom, špeciálnu recidívu dodávateľov a pri opakovaní porušení spotrebiteľského práva PFZ zvyšovať a nie znižovať. Je nepochybne zrejmé, že žalovaná zo zmlúv s rovnakým alebo obdobným obsahom inkasuje splátky aj v súčasnosti. Taktiež PFZ je inštitút, ktorý má plniť prevenčnú funkciu nielen voči žalovanej, aby sa k používaniu takýchto nekalých praktík opätovne neuchyľovala, ale aj voči ostatným dodávateľom na finančnom trhu. Žalovaná mohla vec či už čo sa týka vydania bezdôvodného obohatenia alebo priznania PFZ riešiť mimosúdne, keďže o legitímnom nároku spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného obohatenia a PFZ mala vedomosť. Žalovaná sa na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatila a žalobkyňa bola nútená požiadať súdnu moc o pomoc na zjednanie nápravy. Intenzita porušenia spotrebiteľského práva je daná rozsudkom vydaným v základnom konaní. Pokiaľ súd prvej inštancie považoval za primeranú sumu 50,- eur, tak len výnimočne sa však je možné v rozhodovacej činnosti stretnúť s takými postupmi, že za výsledok voľnej úvahy súdu je považovaný jednotný paušál PFZ 50,- eur, bez zohľadnenia akýchkoľvek kritérií, teda bez akejkoľvek individualizácie tej ktorej posudzovanej veci a nedá sa zistiť, ako je možné v úplne rozdielnych veciach dôjsť voľnou úvahou k rovnakej výške PFZ 50,- eur za každé porušenie, ktoré samo o sebe v takomto rozsahu nemôže plniť žiadnu funkciu, ktorú má PFZ vo vzťahu k dodávateľovi porušujúcemu spotrebiteľské právo plniť. Takáto paušalizácia výšky PFZ je svojvoľným uplatňovaním práva, ktoré poškodzuje spotrebiteľov a zvýhodňuje dodávateľov, porušujúcich spotrebiteľské právo. Žalobkyňa netvrdí, že suma, o ktorú sa dodávateľ pokúsil bezdôvodne obohatiť má byť sumou, vo výške ktorej má byť priznané aj PFZ, avšak tvrdí, že je to jediné objektívne a exaktné kritérium a preto by malo byť brané do úvahy ako kritérium prvoradé. Pri nepeňažných nárokoch (BaB, resp. NZP), z ktorých nevyplýva výška finančného plnenia, by objektívnym kritériom mala byť recidíva porušovania spotrebiteľského práva, s tendenciou zvyšovania PFZ pri zistení opätovného opakovaného porušenia spotrebiteľského práva. Napokon súdu je z jeho rozhodovacej činnosti dozaista známe, že žalovaná dlhodobo a vo veľkom rozsahu porušuje spotrebiteľské práva na finančnom trhu. Aj v súčasnosti napriek množstvu rozsudkov vydaných proti žalovanej, táto neustále používa nekalé obchodné praktiky a finančne sa snaží na úkor spotrebiteľov obohacovať. Žalobkyňa poukázala na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 31.01.2022.

20. Žalovaná v duplike uviedla, že prípadná preventívna funkcia primeraného finančného zadosťučinenia bola uzavretá pred 13 rokmi, pričom uvedené vady ani určené neprijateľné podmienky už súčasná zmluvná dokumentácia neobsahuje. Akékoľvek údajné preventívne pôsobenie je preto obsolentné.

21. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenou osobou ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu dňa 12.03.2024 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

22. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobkyňou tvrdených vád rozhodnutia, a to podľa ust. a , vychádzajúc pritom z konkrétnych dôvodov ako ich vymedzila odvolateľka v podanom odvolaní.

23. Žalobkyňa podala odvolanie iba v časti zamietnutia žaloby o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia nad 50 eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia za porušenie jej práva ako spotrebiteľky v základnom konaní vedenom pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. . Okresný súd Prešov rozsudkom č.k. -111 zo dňa 28.11.2022 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4345,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od 28.07.2022 do zaplatenia a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.2022. Žalobkyňa žalobou požadovala primerané finančné zadosťučinenie

titulom bezdôvodného obohatenia v sume 4345,03 eur. Súd prvej inštancie jej v tejto časti nároku primeraného finančného zadosťučinenia priznal 50 eur a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

24. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo), a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z - . Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá , lebo hodnotil každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy, ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom, je zrejmý nesúlad.

25. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil, sú správne a majú oporu vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu. Odvolateľka v podanom odvolaní nekonkretizovala v čom mali podľa nej tvrdené nesprávne skutkové zistenia spočívať.

26. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia, ktorá je naplnená vtedy, ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

27. Odvolací súd skúmal uvedený odvolací dôvod a dospel k záveru, že prvoinštančný súd sa uvedeného pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd ani pri právnom posúdení veci nepochybil.

28. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

29. V prejednávanej veci je predmetom konania nárok žalobkyne vyplývajúci z ust. o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len ,a“).

30. Podľa posledná veta , spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

31. Ustanovenie je ustanovením s tzv. relatívne neurčitou hypotézou, nevyplývajú z neho žiadne kritériá v zmysle stanovenia toho, čo zadosťučinenie predstavuje.

Zrejmé je len to, že základ tohto nároku je daný úspechom spotrebiteľa pri uplatnení porušeného práva. Porušenie práva, ak sa ho spotrebiteľ v konaní pred súdom s úspechom domôže rozhodnutím súdu, je preto právnou skutočnosťou majúcou za následok vznik nároku na zadosťučinenie.

32. Právnym dôvodom stanovujúcim predpoklad a existenciu práva žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie je jej úspech v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. , v ktorom súd rozsudkom z 28.11.2022 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 4345,03 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 28.07.2022 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

33. Z dokazovania vykonaného a žalobkyňou tvrdených skutkových okolností nepochybne vyplýva, že základ nároku žalobkyne na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia je daný.

34. Finančné zadosťučinenie, na ktoré má spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti, právo, má byť primerané. Posudzovanie každého nároku je vecou individuálnych skutkových zistení. Výška primeraného finančného zadosťučinenia podľa je výsledkom voľnej úvahy súdu, ktorá nemôže byť svojvoľná, ale má mať racionálny základ.

35. Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia je potrebné vychádzať zo závažnosti vzniknutej resp. hroziacej ujmy, okolností tak na strane žalobcu ako aj žalovaného, okolností, za ktorých došlo k porušeniu práv žalobcu. Pri určení výšky finančného zadosťučinenia sa nemožno striktne držať ujmy, ktorá žalobcovi objektívne hrozila, resp. ktorá mu vznikla. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie spotrebiteľa. V prvom rade žalobca musí tvrdiť a označiť dôkazy na individualizáciu nároku. Je na žalobcovi, aby vo vzťahu k uplatňovanej výške zadosťučinenia opísal povahu, intenzitu, trvanie a rozsah pôsobenia akýchkoľvek nepriaznivých následkov a preukázal, ako tieto následky pociťoval a prežíval.

36. Súd prvej inštancie priznané finančné zadosťučinenie kvantifikoval čiastkou 50 eur. Žalobkyňa uplatnila v žalobe sumu 4345,03 eur, ktorá by mala zodpovedať výške bezdôvodného obohatenia získaného žalovanou na jej úkor.

37. Tak ako vyplýva z odvolania žalobkyne, táto nesúhlasí so zamietnutím žaloby nad 50,- eur primeraného finančného zadosťučinenia z titulu vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 4345,03 eur, majúc zato, že súd prvej inštancie nahradil voľnú úvahu neprimerane nízkym 50,- eurovým paušálom. Podľa žalobkyne jej malo byť priznané primerané finančné zadosťučinenie v podstatne vyššej sume ako 50,- eur.

38. Kým zodpovednosť žalovanej bola nesporne preukázaná, žalobkyňa bola povinná preukázať všetky okolnosti odôvodňujúce výšku uplatneného nároku. Žalobkyňa v žalobe neuviedla žiadne konkrétne skutkové okolnosti prípadu. V žalobe citovala z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -111 zo dňa 28.11.2022 a zdôraznila, že žalovaná nielenže v zmluve používala neprijateľné zmluvné podmienky, ale tiež konala spôsobom, ktorý je možné považovať za nekalé obchodné praktiky a v rozpore s dobrými mravmi, v snahe obohatiť sa o sumu 4.345,03 eur, čiže zo strany žalovanej sa jednalo o viacnásobné porušenie práva. V replike síce uviedla, že uplatňovaním nároku v súdnom konaní bol narušený jej bežný život, ale opäť žiadne konkrétne skutkové tvrdenia ako bol narušený bežný život neposkytla.

39. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie a má za to, že jeho odôvodnenie je presvedčivé a nie je dôvodná námietka žalobkyne o jeho nekonzistentnosti. Odvolací súd nevidí rozpor v tom, že súd prvej inštancie správne konštatoval, že jediným predpokladom pre uplatnenie nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia je, že spotrebiteľ si na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej právnym predpisom, taktiež pokiaľ ide o rozsah finančného zadosťučinenia, že nie sú stanovené žiadne kritéria, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadosťučinenia zohľadniť a jediným kritériom je jeho primeranosť a tým, že súd prvej inštancie pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal aj z toho, že žalobkyňa neuviedla, či konanie žalovanej a následne domáhanie sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok súdnou cestou viedlo k

vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote, napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných, alebo psychická záťaž.

40. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v bodoch 28. a 29. neneguje právny názor uvedený v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , na ktorý poukázal súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie nevyžadoval od žalobkyne splnenie iných podmienok na preukázanie danosti základu nároku, pretože konštatoval, že tým, že žalobkyňa úspešne uplatnila v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. svoje práva spotrebiteľky, bol daný základ nároku na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia. Je nesporné, že nestanovuje žiadne kritéria pri určení výšky zadosťučinenia, okrem primeranosti, avšak aj najvyšší súd uvádza, že súd so zreteľom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu má stanoviť rozsah finančného zadosťučinenia. Teda pri stanovení výšky zadosťučinenia súd musí vychádzať z nejakých kritérií, aj keď nie sú dané zákonom, avšak vyplývajú z individuálnosti každého jedného prípadu.

41. Podľa názoru odvolacieho súdu správne súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobkyňa neuviedla, či konanie žalovanej a následne domáhanie sa určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, vydania bezdôvodného obohatenia, ako aj určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok súdnou cestou viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom a spoločenskom živote, napr. vznik nepriaznivej majetkovej a sociálnej situácie v konkrétnom čase, odkázanosť na iných, alebo psychická záťaž. Aj keď žalobkyňa argumentovala, že v súvislosti s uplatňovaním nároku v základnom konaní bol narušený jej bežný život, avšak bližšie nekonkretizovala ako, ani uvedená skutočnosť nebola preukázaná. Súd prvej inštancie ďalej správne vychádzal zo skutočností, že zo strany žalovanej došlo k vydaniu bezdôvodného obohatenia a v porovnaní s inými prípadmi u žalobkyne nedošlo k priamym vyhrážkam a zastrašovaniu zo strany dodávateľa, ktoré by mali vplyv na jej psychiku, či rodinný život.

42. Nežiadal súd prvej inštancie od spotrebiteľa, aby dokazoval ujmu, ktorú mal veriteľ svojim konaním spôsobiť, ale iba vo vzťahu k výške primeraného finančného zadosťučinenia konštatoval nepreukázanie takých okolností, ktoré by odôvodňovali priznanie vyššej sumy. Pokiaľ žalobkyňa žiadne konkrétne okolnosti prípadu ani len netvrdí, ktoré by súd mohol pojať do úvahy odôvodňujúcej priznanie vyššej sumy zadosťučinenia, okrem výšky priznaného bezdôvodného obohatenia v pôvodnom konaní, následkom je rozhodnutie súdu nevyhovovujúce žalobe v celom rozsahu.

43. V odvolaní žalobkyňa analyzuje rozhodovaciu činnosť Okresného súdu Prešov a Krajského súdu v Prešove v súvislosti s primeraným finančným zadosťučinením podľa . Pokiaľ ide o jednotlivé rozhodnutia Krajského súdu v Prešove ohľadom výšky priznaného finančného zadosťučinenia, je prirodzené, že táto je rôzna, keďže súd rozhoduje podľa individuálnych okolností každého jedného prípadu a navyše voľnou úvahou. Nejde ani o žiadne také rozhodnutie, ktorým by bolo prijaté stanovisko občianskoprávneho kolégia, alebo rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. Na tomto mieste, v rámci preskúmavania rozsudku súdu prvej inštancie, nie je úlohou odvolacieho súdu hodnotiť rozhodovaciu činnosť jednotlivých senátov Krajského súdu v Prešove. Pri rozhodnutiach Krajského súdu v Prešove, na ktoré poukazuje žalobkyňa, zmieňuje sa ohľadom výšky primeraného finančného zadosťučinenia iba vo vzťahu k výške bezdôvodného obohatenia, avšak bez opísania ďalších okolností prípadu.

44. Výška bezdôvodného obohatenia nie je jediným objektívnym kritériom vo vzťahu k výške primeraného finančného zadosťučinenia. takéto kritérium taktiež nestanovil, čo nevylučuje poúdiť takéto kritérium, avšak spolu s ostatnými okolnosťami prípadu. Procesná obrana veriteľa v sporovom konaní, nemôže mu byť na ujmu, keďže ide o jeho procesné právo garantované .

45. Ak žalobkyňa v replike namietala, že za výsledok voľnej úvahy nemôže byť považovaný jednotný paušál 50 eur, bez zohľadnenia akýchkoľvek kritérií, bez akejkoľvek individualizácie posudzovanej veci, tak odvolací súd uvádza, že práve žalobkyňa žiadne konkrétne kritéria na posúdenie veci súdu neposkytla, na základe ktorých by mohol posúdiť výšku primeraného finančného zadosťučinenia, odvoláva sa iba na výšku priznaného bezdôvodného obohatenia.

46. K námietkam žalobkyne ohľadom recidívy porušovania spotrebiteľského práva žalovanou, čo by malo viesť k zvyšovaniu primeraného finančného zadosťučinenia, odvolací súd poukazuje na

odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 08.06.2023, v ktorom uviedol: Zadosťučinenie je nárokom, ktorým sa reparujú ujmy nemateriálnej povahy. Tento aspekt vychádza z podstaty tohto nároku. Nie je preto možné pri rozhodovaní o ňom brať zreteľ na materiálne prvky. Jeho podstatou nie je sankčná povaha, aj keď zaplatenie, keďže zadosťučinenie podľa má byť finančné a každé zaplatenie predstavuje finančný úbytok v aktívach osoby, voči ktorej nárok smeruje. Na účely sankcionovania je totiž administratívne a trestné právo, civilné právo má za cieľ „len“ kompenzáciu osoby, ktorej sa má zadosťučinenie poskytnúť. Podľa odvolacieho súdu je neprijateľné a nezodpovedajúce povahe civilného, v širšom ponímaní súkromného práva to, aby civilná sankcia bola chápaná ako trest. Civilná sankcia môže v súlade s povahou súkromného práva smerovať iba k obnoveniu narušenej rovnováhy, nie k potrestaniu zodpovedného subjektu. Primerané zadosťučinenie v peniazoch preto môže slúžiť iba k zmierneniu spôsobenej nemajetkovej ujmy. Primerané finančné zadosťučinenie tiež vo všeobecnej rovine nemá a nemôže suplovať iné právne inštitúty, najmä nie bezdôvodné obohatenie, ani náhradu škody. Len súd rozhodujúci individuálnu vec, je oprávnený vyhodnotiť v konkrétnych súvislostiach primeranosť požiadavky spotrebiteľa. Konkrétna výška priznaného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti danej veci a spĺňať požiadavku primeranosti. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobkyne, resp. na kompenzáciu jej majetkovej škody.

47. K odôvodneniu požadovanej výšky zadosťučinenia v tom zmysle, aký dosah na jej osobné pomery malo konanie, v ktorom bolo rozhodnuté o vydaní bezdôvodného obohatenia, žalobkyňa nič neuviedla. V žalobe nie je žiadna zmienka, tvrdenie, v tomto smere. Nebol preto daný dôvod, aby odvolací súd do úvahy súdu prvej inštancie o výške zadosťučinenia zasiahol. Žalobkyňou požadované finančné zadosťučinenie nebolo v konkrétnych skutkových okolnostiach preukázané, ani argumentačne podložené.

48. Za tejto situácie kritériu primeranosti finančného zadosťučinenia, proporcionalite, podľa odvolacieho súdu zodpovedá čiastka, ktorú súd prvej inštancie uložil zaplatiť žalovanej, teda čiastka, ktorú ako primerané finančné zadosťučinenie priznal žalobkyni.

49. Za daného stavu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti, v napadnutej časti, v spojení s opravným uznesením ako vecne správny potvrdil ( ).

50. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s . V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, preto jej bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

51. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).