Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/122/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a členov senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v spore žalobcu: K. G., nar. XX. Q. XXXX, B. XXX/ XX, A., zast. splnomocnenkyňou: LÖWY & LÖWY s. r. o., Bratislava - Ružinov, Slowackého 56, IČO: 47 236 230 proti žalovanému: H. X., nar. XX. G. XXXX, L. Q., Q. X. XXXX/XX, zast. advokátkou: JUDr. Eva Skačániová, Dunajská Streda, Korzo Bélu Bartóka 789/3, o nahradenie prejavu vôle, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 21. marca 2019 č. k. -250 takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný ako predávajúci predá a odovzdá žalobcovi ako kupujúcemu za kúpnu cenu 24,60 eur spoluvlastnícke podiely na pozemkoch zapísané na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXXX a XXXX vedených pre katastrálne územie A. A. a na listoch vlastníctva č. XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX a XXX vedených pre katastrálne územie V. E. a II. žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu 100 % trov konania.

2. Svoje rozhodnutie vo veci samej odôvodnil právne ust. , , , , , , , , , O. z. ( v znení neskorších zmien a doplnení ); ( č. )

3. Vecne ho odôvodnil tým, že žalobca podanou žalobou požadoval, aby súd z dôvodu porušenia zákonného predkupného právo žalobcu ako spoluvlastníka uložil žalovanému povinnosť uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu, ktorou žalovaný ako predávajúci predá a odovzdá žalobcovi ako kupujúcemu za kúpnu cenu 24,60 eur spoluvlastnícke podiely na sporných pozemkoch. Z obsahu žaloby plynie, že predmetom konania vo veci samej má byť nahradenie prejavu vôle žalovaného tým, že mu súd uloží uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu. Prvoinštančný súd konštatoval, že v tomto prípade ide o žalobu predpokladanú , pretože sa ňou žalobca domáha rozhodnutia o splnení povinnosti vyplývajúcej z O. z. Z obsahu žaloby je nepochybné, že žalobca sa pôvodne dovolával voči žalovanému relatívnej neplatnosti zámennej zmluvy, hoci to neskôr popieral. Judikatúra ( napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31.8.2010, sp. zn. ) pritom potvrdzuje, že dovolať sa relatívnej neplatnosti možno aj formou žaloby. V tomto rozsahu je žaloba hmotnoprávnym úkonom, ktorý podlieha výkladu podľa O. z. V časti žaloby s názvom „ relatívna neplatnosť “ sa žalobca vyslovene „ dovoláva práva podľa O. z. “ a cituje jeho znenie. Z použitých jazykových výrazov je zrejmé,

že žalobca sa dovoláva relatívnej neplatnosti. Pokiaľ sa neskôr vyjadroval, že sa relatívnej neplatnosti nedovolával, nemožno s ním súhlasiť, pretože takýto prejav vôle by bol v rozpore s jeho jazykovým vyjadrením ( § 35 ods. 2 O. z. ). Odhliadnuc od uvedeného však k účinnému dovolaniu sa relatívnej neplatnosti aj tak nedošlo, a to z dvoch dôvodov: po prvé, žalobca netvrdil a ani v konaní nevyšlo najavo, že by sa relatívnej neplatnosti dovolal aj proti prevádzajúcemu spoluvlastníkovi, pretože dovolať sa relatívnej neplatnosti treba voči všetkým účastníkom právneho ( zmluvného ) vzťahu. Po druhé, žalovaný vzniesol námietku premlčania žalobcovho práva dovolať sa relatívnej neplatnosti záložnej ( správne zámennej ) zmluvy. Keďže aj právo vyplývajúce z § 40a O. z. je majetkovým právom, premlčiava sa podľa § 101 a nasl. O. z. vo všeobecnej trojročnej dobe, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz, teda jej začiatok sa určuje objektívne. Toto právo nijako nezávisí od subjektívneho hľadiska, ktorým je vedomosť oprávneného o podstate práva a o jeho výkone ( uplatnení ). V danom prípade nárok uplatniť predkupné právo, a teda aj dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu dospel dňa 10. februára 2015, keď bola ( podpísaním zmluvnými stranami ) uzavretá zámenná zmluva, ktorou bolo porušené predkupné právo žalobcu. Je to tak preto, lebo zmluvy o prevodoch nehnuteľností musia mať podľa § 46 ods. 1 O. z. písomnú formu, pričom takýto právny úkon je podľa § 40 ods. 3 O. z. platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Podpísaním zámennej zmluvy teda vznikol titul, ktorý je základom porušenia predkupného práva. Vlastníctvo k nehnuteľnosti sa síce nadobúda v zmysle § 133 ods. 2 O. z. až jeho vkladom do katastra nehnuteľností, no v tomto prípade ide len o ,, modus “, ktorým sa úradne završuje súkromnoprávny úkon, a ktorý má právny význam pre prevod vlastníckeho práva, a nie pre právny úkon ako taký ( porov. rozsudky Najvyššieho súdu SR z 22.11.2005, sp. zn. , alebo z 30.1.2008, sp. zn. ), preto je aj naďalej použiteľná doterajšia judikatúra ( R 50/85 ), podľa ktorej všeobecná trojročná premlčacia doba na dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu začína plynúť dňom, keď došlo k uzavretiu právneho úkonu, teda v prípade scudzovacích zmlúv týkajúcich sa nehnuteľností okamihom ich podpísania. Z hľadiska hmotného práva ide v prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti o jednostranný adresovaný právny úkon, ktorý okamihom dôjdenia ostatným účastníkom právneho úkonu ( zmluvy ) spôsobuje neplatnosť porovnateľnú s účinkami absolútnej neplatnosti. V danom prípade bola síce žaloba podaná na súd 9. februára 2018, no žalovanému bola doručená do vlastných rúk až 31. mája 2018. Až týmto okamihom došiel teda právny úkon žalobcu, ktorým sa relatívnej neplatnosti dovolal, do sféry vplyvu žalovaného tak, ako to predpokladá § 45 ods. 1 O. z. Keďže sa tak stalo až po uplynutí trojročnej premlčacej doby, námietka žalovaného bola dôvodná, a na zámennú zmluvu treba naďalej hľadieť ako na platný právny úkon. Nie je pritom podstatné, že žaloba bola podaná skôr. Aby malo dovolanie sa relatívnej neplatnosti zákonom predpokladané účinky, musí sa vykonať vo vzťahu k všetkým účastníkom. Rozhodujúcim okamihom je teda okamih dôjdenia prejavu vôle oprávneného subjektu druhému subjektu ( viď: rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn. uverejnený v časopise Zo súdnej praxe, č. 4/2008, v ktorom najvyšší súd vyhodnotil žalobu podanú síce vo všeobecnej premlčacej dobe, ale doručenú žalovanému až po jej uplynutí, ako nedôvodnú práve pre oneskorené dovolanie sa relatívnej neplatnosti ), preto prvoinštančný súd vyhodnotil námietku premlčania vznesenú žalovaným ako opodstatnenú. Žalobca sa žalobným návrhom výslovne domáhal, aby súd uložil žalovanému ako nadobúdateľovi povinnosť uzavrieť so žalobcom ako kupujúcim kúpnu zmluvu v znení vymedzenom v žalobe, čím sledoval voľbu nároku z porušenia predkupného práva vyplývajúceho z § 603 ods. 3 O. z. Toto ustanovenie umožňuje oprávnenému domáhať sa od nadobúdateľa, aby mu vec ponúkol na predaj. Z logiky tohto ustanovenia vyplýva, aby oprávnený spoluvlastník vyzval nadobúdateľa na splnenie ponukovej povinnosti, ktorá v dôsledku porušenia predkupného práva v podstate prešla na nadobúdateľa. To je zjavné predovšetkým z toho, že nadobúdateľ nemusí mať vedomosť o tom, že prevádzajúci spoluvlastník porušil predkupné právo a ani o tom, že si oprávnený spoluvlastník mieni uplatňovať nároky z porušenia predkupného práva. Žaloba o nahradenie prejavu vôle v žalobcom požadovanej podobe prichádza do úvahy podľa súdu prvej inštancie až vtedy, ak ten, koho vôľa sa má nahradiť ( teda žalovaný ) dobrovoľne odmietol vec ponúknuť na predaj. Pokiaľ sa má súdnym rozhodnutím nahradiť žalovaného prejav vôle, je potrebné predpokladať, že takýto prejav vôle nebol vôbec učinený, hoci učinený mal byť, pretože nemožno nahrádzať prejav vôle tam, kde dotknutý subjekt nemal ani možnosť odmietnuť prejaviť svoju vôľu. Prejaviť vôľu môže konaním, ale môže sa tak stať aj opomenutím ( § 35 ods. 1 O. z. ). O opomenutí však nemožno hovoriť vtedy, keď dotknutý subjekt ani nemá vedomosť o tom, že sa od neho očakáva prejav vôle. Vôľa sa neformuje sama od seba, ale až v súvislosti s udalosťami z vonkajšieho sveta. Kým k žiadnym udalostiam vyžadujúcim prejav vôle nedôjde, vôľa sa neformuje, a preto ani niet čo prejavovať. V rozpore s názorom žalobcu je aj súdna prax, ktorá sa zhoduje v tom, že žaloba o nahradenie prejavu vôle je podmienená tým, že nadobúdateľ najskôr vyzve nadobúdateľa na splnenie ponukovej povinnosti. Až keď túto povinnosť dobrovoľne nesplní, môže sa oprávnený domáhať na

súde, aby bol jeho prejav vôle nahradený súdnym rozhodnutím ( pozri rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 30.8.2007, sp. zn. ). V protiklade s názorom žalobcu, že výzva sa nevyžaduje, je dokonca aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, o ktorý sa žalobca opiera ( sp. zn. ). Najvyšší súd tu vyslovuje záver, že oprávnený sa „ môže voči nadobúdateľovi ( tretej osobe ) domáhať, aby mu predaný spoluvlastnícky podiel ponúkol za rovnakých podmienok, za ktorých ich kúpil od povinnej osoby, pretože ak tak nadobúdateľ dobrovoľne neurobí, môže sa domáhať na súde vydania rozhodnutia, ktorým sa pri kúpe nahradí prejav vôle nadobúdateľa “. Tým je vyvrátený aj argument žalobcu, že by sa malo rozlišovať medzi prípadmi, keď zákon používa v súvislosti s pojmom „ domáhať sa “ predložku „ u “ a na iných miestach predložku „ od “ ( navyše, už aj porovnaním § 4 a § 5 O. z. je zrejmé, že zákonodarca nemal v úmysle používať tieto predložky s cieľom vyvolať odlišný výklad ). Nebolo možné stotožniť sa ani s tvrdením žalobcu, ktorý z rozdielov medzi § 599 ods. 1 O. z. a § 603 ods. 3 O. z. vyvodzuje, že výzva nie je potrebná, pretože predpokladom úspechu žaloby zo zodpovednosti za vady je vytknutie vád, no v intenciách ustanovenia § 603 ods. 3 O. z. z hľadiska jeho jazykového výkladu takáto podmienka nevyplýva. Žalobca síce argumentuje jazykovým výkladom, no zjavne prehliada znenie oboch ustanovení, pretože pokiaľ § 599 ods. 1 O. z. vyslovene hovorí, že práva sa treba domáhať „ na súde “, v § 603 ods. 3 O.z. o súde ani niet reči. Ustanovenie § 603 ods. 3 O. z. znie jasne: oprávnený sa môže od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj. Žalobe teda v zásade musí predchádzať uplatnenie práva podľa § 603 ods. 3 O. z., ktoré sa vzťahuje aj na prípady predkupného práva spoluvlastníkom podľa § 140 O. z. Odborná literatúra dokonca hovorí o potrebe pred podaním žaloby poskytnúť nadobúdateľovi „ primeranú lehotu “ na splnenie výzvy ( pozri SURGOVÁ, M.: Předkupní právo. Praha : LINDE PRAHA, 2008, s. 104 ). Aj právo vyzvať nadobúdateľa podľa § 603 ods. 3 O. z. je majetkovým právom ( § 100 ods. 2 O. z. ), ktoré sa premlčiava vo všeobecnej trojročnej dobe ( pozri v tomto zmysle rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 28.3.2018, sp. zn. ). Ide totiž o rovnaké právo, ako právo dovolať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 40a O. z., ktoré sa takisto premlčiava vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Rovnako ako relatívnu neplatnosť aj výzvu na splnenie ponukovej povinnosti mohol žalobca uplatniť u žalovaného hneď v deň podpísania zámennej zmluvy ( 10. februára 2015 ), pretože týmto dňom mohol žalobca svoj nárok vykonať po prvýkrát. Vyzvať nadobúdateľa na splnenie ponukovej povinnosti možno nepochybne aj prostredníctvom žaloby, no ak oprávnený z predkupného práva zvolí túto formu výzvy, jej účinky nastanú opäť až doručením žaloby žalovanému, teda rovnako, ako v prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Žaloba obsahujúca uplatnenie nároku voči žalovanému však bola žalovanému doručená až 31. mája 2018, teda opäť až po uplynutí premlčacej doby, ktorá sa skončila 10. februára 2018. Nie je ani správny názor žalobcu, že podaním žaloby došlo k spočívaniu ( neplynutiu ) premlčacej doby. V čase podania žaloby neboli splnené podmienky požadované § 603 ods. 3 O. z., pretože v žalobe obsiahnutá výzva na splnenie ponukovej povinnosti ešte nedošla do sféry vplyvu žalovaného. Žalobca sa nemôže opierať o spočívanie premlčacej doby, pokiaľ právo nebolo uplatnené riadne. To je zrejmé aj zo znenia § 112 O. z., ktoré vyžaduje, aby žalobca v konaní riadne pokračoval. Ak zákon podmieňuje spočívanie premlčacej doby riadnym pokračovaním v konaní, o to viac treba trvať na požiadavke, aby aj samotná žaloba bola podaná riadne. Pokiaľ je žaloba podaná za stavu, keď žalobca nedodržal postup požadovaný hmotným právom, je podľa názoru súdu nepochybné, že jej podanie nemôže vyvolať účinky spočívania premlčacej doby. Žalobe nebolo možné vyhovieť aj z toho dôvodu, že žalobca žiadal priznať viac, než by mu z hmotného práva vyplývalo. Kúpna zmluva, ktorú by mal s ním žalovaný uzavrieť na základe rozhodnutia súdu ( nahradením prejavu vôle žalovaného ), totiž zahŕňa všetky spoluvlastnícke podiely, ktoré žalovaný nadobudol, v celom rozsahu bez ohľadu na podiely ostatných spoluvlastníkov ( okrem podielov samotného žalovaného, pretože tento bol spoluvlastníkom niektorých pozemkov aj pred prevodom ). Z druhej vety § 140 O. z. vyplýva, že ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Žalobca sa mýli, ak tvrdí, že toto ustanovenie sa nepoužije v prípade porušenia predkupného práva. Pri porušení predkupného práva ide predsa o to, že oprávneným spoluvlastníkom sa v rozpore s § 140 O. z. znemožní vôbec dohodnúť sa na výkone predkupného práva. Pokiaľ zákon upravuje vzťahy medzi oprávnenými spoluvlastníkmi v prípade, keď sa predkupné právo plne rešpektuje, o to viac bude odôvodnená takáto úprava vtedy, keď dôjde k jeho porušeniu. Zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že k dohode s ostatnými spoluvlastníkmi, ktorí by boli oprávnení z predkupného práva, nedošlo. Z jednoduchého mlčania nemožno vyvodiť, že si predkupné právo neuplatňujú alebo že sa ho vzdávajú. Obdobne, ako v prípade § 44 ods. 1 O. z., ktorý s mlčaním nespája prijatie návrhu, ani v tomto prípade nemožno usudzovať, že mlčanie ostatných spoluvlastníkov znamená, že súhlasia s tým, aby len jeden alebo len niekoľkí spoluvlastníci nadobudli dotknuté podiely alebo vykonali predkupné právo určitým spôsobom ( napríklad dovolali sa relatívnej neplatnosti ) aj namiesto ostatných oprávnených spoluvlastníkov. Práve naopak: v takom prípade platí,

že spoluvlastníci sa nedohodli na výkone predkupného práva, v dôsledku čoho majú podľa § 140 O. z. právo vykúpiť podiely pomerne podľa veľkosti podielov ( pozri v tomto zmysle SURGOVÁ, M.: Předkupní právo. Praha : LINDE PRAHA, 2008, s. 107, ale aj rozsudok Najvyššieho súdu SR z 12.5.2009, sp. zn. ). Žalobca by tak mal nárok len na tú časť spoluvlastníckych podielov na sporných pozemkoch, ktorá pripadá na jeho spoluvlastnícke podiely na sporných nehnuteľnostiach. Vo zvyšnom rozsahu sa ostatní oprávnení spoluvlastníci ochrany svojho práva nedomáhajú, preto zostáva vlastnícke právo nadobúdateľa zachované. Pri rozhodovaní o nahradení prejavu vôle podľa je súd viazaný žalobným návrhom ( ) a nemôže nič na podstatných náležitostiach zmluvy meniť, doplňovať či upresňovať ( porov. uznesenie Ústavného súdu SR z 28. júna 2016, ). Súd teda nemohol žalobe vyhovieť čiastočne len v rozsahu spoluvlastníckych podielov pripadajúcich na spoluvlastnícke podiely žalobcu, pretože to by vyžadovalo zásah do predmetu kúpy a tiež kúpnej ceny, čo sú nepochybne podstatné náležitosti kúpnej zmluvy. Súd prvej inštancie na záver svojho rozhodnutia uviedol, že hoci subjektívne hľadisko ( t. j. kedy sa žalobca dozvedel o porušení predkupného práva ) je nepodstatné, zo zisteného skutkového stavu je zrejmé, že žalobca sa nahradenia prejavu vôle žalovaného domáhal už žalobou podanou ešte v roku 2017, ktorá však nebola meritórne prejednaná, pretože žalobca nezaplatil súdny poplatok. O porušení predkupného práva teda vedel najneskôr v roku 2017 ( na pojednávaní tvrdil, že sa o tom dozvedel v polovici roka 2017 ) a hoci mu nič nebránilo v tom, aby žalovaného vyzval na splnenie ponukovej povinnosti už vtedy, rozhodol sa tak neurobiť a podať priamo žalobu nanovo v roku 2018. Zmeny vo vlastníckych vzťahoch sa evidujú v katastri nehnuteľností ( katastrálny zákon ), ktorý je verejne dostupný ( a nasl. katastrálneho zákona ). Žalovaného tvrdenie, že nemusí sledovať zmeny v katastri, je síce pravdivé ( takú povinnosť mu zákon neukladá ), na druhej strane je kataster nehnuteľností budovaný na základe formálnej publicity, preto treba zásadne vychádzať z toho, že v ňom zverejnené údaje sa považujú za známe subjektom, ktorých sa týkajú. Je teda na vlastníkoch, aby v súlade so zásadou ,, vigilantibus iura scripta sunt “ bdeli nad svojimi právami a uplatňovali nároky vyplývajúce z ich porušenia riadne a včas.

4. O nároku na náhradu trov konania ( ) súd rozhodol vzhľadom na celkový úspech žalovaného v konaní tak, že mu podľa priznal voči žalobcovi nárok na náhradu všetkých trov konania ( výrok II ).

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to čo do všetkých jeho výrokov z dôvodov podľa , t. j. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ustanovenia , t. j. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolateľ poukázal na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý konštatoval, že k porušeniu predkupného práva prišlo, keď v bode 16. rozhodnutia zdôvodnil nesprávnosť záverov žalovaného o povinnosti žalobcu domáhať sa porušenia predkupného práva, kde zdôraznil zákonnú úpravu, čo do jednotlivých alternatív voľby subjektu, ktorého predkupné právo bolo porušené. Poukázal aj na to, že z obsahu žaloby vyšlo najavo, že sa žalobca dovoláva relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ale zo skutkového stavu bolo jednoznačne preukázané, že neboli naplnené hmotnoprávne predpoklady pre dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu ( bod 17 odôvodnenia ). S poukazom na judikatúru, prvoinštančný súd vyhodnotil námietku premlčania žalovaného voči dovolaniu sa relatívnej neplatnosti za dôvodnú. Podľa názoru súdu prichádza žaloba o nahradenie prejavu vôle do úvahy až potom, ak ten koho vôľa sa má nahradiť dobrovoľne odmietol vec ponúknuť na predaj. Pokiaľ sa má nahradiť prejav vôle žalovaného, je potrebné predpokladať, že takýto prejav vôle nebol vôbec učinený, hoci učinený mal byť. Súd v odôvodnení rozhodnutia poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. , ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. , pričom sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu pri porovnaní s inými ustanoveniami zákona. Poukázal na to, že výzva nadobúdateľa podľa O. z. je majetkové právo, ktoré sa premlčí vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe a taktiež konštatoval, že vyzvať nadobúdateľa na splnenie poplatkovej povinnosti podľa O. z., možno aj pred podaním žaloby, pokiaľ ale žalobca zvolí túto formu výzvy, účinky nastanú až doručením žaloby žalovanému, čo sa v danom prípade nestalo. Poukázal aj na nesprávny názor žalobcu ohľadne spočívania premlčacej doby, keď v tomto smere poukázal na rozhodnutia najvyšších súdnych autorít. Napokon zamietol žalobu aj z dôvodu,

že žalobca žiadal priznať viac, ako by mu vyplývalo z hmotného práva. Odkázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. ( bod 20 odôvodnenia rozhodnutia ). S právnym názorom súdu prvej inštancie, resp. s jeho výkladom sa odvolateľ nestotožnil, pričom uviedol, že povinnosť náležite odôvodniť súdne rozhodnutie, a primárne také, ktorým sa rozhoduje vo veci samej, vyjadril vo svojej judikatúre aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý v rámci svojej rozhodovacej činnosti judikoval význam a nevyhnutnosť odôvodňovania súdnych rozhodnutí. Zároveň vymedzil aj základné zásady, ktoré pri tejto činnosti súdu musia byť rešpektované a zachované. Na tieto potom reflektuje aj , keď v jednoznačne definuje, čo má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia musí byť konzistentné a vnútorne presvedčivé. Právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd zaväzuje súdy k odôvodňovaniu rozhodnutí, avšak nemôže byť chápané tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument. V prípade, ak by sa súdne rozhodnutie obmedzovalo iba na samotný výrok, bez ďalšieho odôvodnenia, len ťažko by bolo možné považovať konanie, v ktorom bolo vydané, za spravodlivé. Uvedené ale neznamená, že súd môže ignorovať argumenty, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci zásadné, a ktoré je potrebné vyhodnotiť. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia je obrazom hlavnej kontroly, ktorá garantuje zachovanie práva na spravodlivý proces, smerom k rozhodnutiam súdov. Všetky zákonom konkretizované náležitosti odôvodnenia rozhodnutia musia byť zastrešené presvedčivosťou. Práve cez prizmu presvedčivosti odôvodnenia rozhodnutia je napĺňaná podstata jeho zrozumiteľnosti, jasnosti a správnosti. Odôvodnenie je to, čo pre strany predstavuje vlastné rozhodnutie, jeho skutočnú presvedčivosť a garanciu miery správnosti a spravodlivosti. Uvedené nedostatky odôvodnenia súdneho rozhodnutia dopadajú na nedostatok odôvodnenia, čo do rozhodnutia súdu o zamietnutí žaloby. Primárne je rozsudok súdu prvej inštancie vnútorne nekonzistentný, keď nie sú odôvodnené relevantné skutočnosti vo vzájomných súvislostiach. Vnútornú nekonzistentnosť a rozpornosť vnímame hneď na niekoľkých miestach odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Za najzásadnejší považujeme vnútorný rozpor súdu pri formulovaní jeho názorov, keď na jednom mieste uvádza, že „ žaloba o nahradenie prejavu vôle v žalobcom požadovanej podobe prichádza do úvahy podľa názoru súdu až vtedy, ak ten koho vôľa sa má nahradiť ( teda žalovaný ) dobrovoľne odmietol vec ponúknuť na predaj.“ „ V rozpore s názorom žalobcu je aj súdna prax, ktorá sa zhoduje v tom, že žaloba o nahradenie prejavu vôle je podmienená tým, že nadobúdateľ najskôr vyzve nadobúdateľa na splnenie ponukovej povinnosti. Až keď túto povinnosť dobrovoľne nesplní, môže sa oprávnený domáhať na súde, aby bol jeho prejav vôle nahradený súdnym rozhodnutím.“ Na inom mieste, avšak v tom istom bode odôvodnenia už súd uvádza, že: „ Vyzvať nadobúdateľa na splnenie ponukovej povinnosti možno nepochybne aj prostredníctvom žaloby, no ak oprávnený z predkupného práva zvolí túto formu výzvy, jej účinky nastanú opäť až doručením žaloby žalovanému, teda rovnako, ako v prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu.“ Je teda vzájomne rozporný záver súdu, keď na jednom mieste tvrdí, že podmienkou podania žaloby je výzva, na ktorú nadobúdateľ reagoval tak, že odmietol vec dobrovoľne previesť a na druhom mieste odôvodnenia už uvádza, že takáto výzva môže byť obsahom žaloby. Uvedené závery sú teda zmätočné, rozporné a vzájomne si odporujúce. Za nedostatočne odôvodnený považuje odvolateľ aj názor súdu prvej inštancie o tom, že právo podľa O. z. je rovnaké právo, ako právo dovolávať sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa O. z., ktoré sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. V nadväznosti potom aj záverom o tom, že ak je výzva obsahom žaloby, jej účinky nastanú až doručením žaloby žalovanému. Ide o ničím nepodložené závery a úvahy súdu, ktoré nemajú oporu v platnom právnom stave. Neobstojí ani odkaz na rozhodnutia, ktoré všeobecný súd v odôvodnení cituje, keď v nich obsiahnuté závery sú bez právneho súvisu s prejednávanou vecou. Z obsahu rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. je len zrejmé, že právo podľa O. z. je majetkové právo a môže sa naň vzťahovať prípad, keď súd nebude prihliadať na námietku premlčania pre rozpor s dobrými mravmi. Ani jedno z rozhodnutí, ktoré súd v odôvodnení cituje nerieši otázku povinnosti výzvy ako podmienky podania žaloby, rovnako tak ani otázku, či výzva podľa O. z. je potrebné považovať za rovnaké právo ako vyplýva z ustanovenia O. z. a preto sa pre včasné uplatňuje vyžaduje doručenie výzvy žalovanému vo všeobecnej premlčacej lehote. V naznačených intenciách je aj v tomto smere rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné, keď nedostatočne a neúplne odôvodňuje zásadné právne otázky, ktoré súd vzal za rozhodujúce pri preskúmaní nároku uplatneného žalobcom. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nedostatočne odôvodnené, a to nie z hľadiska subjektívneho pohľadu žalobcu, ale z hľadiska podstatných úvah, ktoré viedli súd k rozhodnutiu v rozsahu enunciátu rozsudku. Má za to, že súd nesprávne právne posúdil vec, keď nesprávne interpretoval ustanovenie o. 3 O. z. Pod nesprávnym právnym posúdením rozumie a/ nesprávne použitie právneho predpisu, b/ nesprávne

použitie právnej normy, c/ nesprávnu interpretáciu použitej právnej normy. Interpretácie súdu vychádza z posúdenia dvoch relevantných otázok prvou otázkou je, či a/ predpokladom úspechu žaloby podľa § 603 ods. 3 O. z. z hľadiska nahradenia prejavu vôle je výzva na prevod spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok ako ho nadobudol nadobúdateľ od žalobcu, t. j. aktuálny podielový spoluvlastník a zároveň b/ či pre zachovanie ochrany práv spoluvlastníka podľa § 603 ods. 3 O. z. musí byť táto výzva doručená spoluvlastníkovi vo všeobecnej premlčacej lehote. Súd na jednom mieste konštatuje, že výzva je predpokladom a vyžaduje sa pred podaním žaloby, ale na druhom mieste konštatuje, že výzva môže byť aj obsahom žaloby. Čo do prvej položenej otázky uvádza, že z hľadiska teleologického výkladu a ani z hľadiska gramatického ( jazykového ) výkladu sa výzva na uplatnenie nároku podľa § 603 ods. 3 O. z. voči nadobúdateľovi, podľa jeho názoru, obligatórne nevyžaduje. Z ustanovenia § 603 ods. 3 O. z. vyplýva, že ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený, okrem iného od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj. Predmetné ustanovenie bližšie nešpecifikuje spôsob domáhania sa ochrany predkupného práva ( t. j. či hneď na súde alebo najskôr od nadobúdateľa a až potom na súde ). Obídený spoluvlastník si môže zvoliť, či sa bude domáhať ochrany porušenia predkupného práva podľa § 603 ods. 3 O. z. priamo na súde alebo najskôr u nadobúdateľa. Z hľadiska gramatického výkladu možnosť domáhať sa ochrany porušenia predkupného práva prostredníctvom ustanovenia § 603 ods. 3 O. z. na súde, nie je podmienená výzvou nadobúdateľovi. Z ust. § 599 ods. 1 druhá veta O. z. vyplýva, že predpokladom úspechu žaloby zo zodpovednosti za vady je vytknutie vád v zákonom stanovenej dobe. V intenciách ustanovenia § 603 ods. 3 O. z. z hľadiska jeho jazykového výkladu takáto podmienka nevyplýva. Neobstojí v tomto smere argumentácia súdu, že ustanovenie z hľadiska komparácie v tomto prípade nie je možné použiť. Pre podporu gramatického ( jazykového ) výkladu predmetného ustanovenia si dovolia argumentovať aj teleologickým výkladom, t. j. samotným účelom ustanovenia § 603 ods. 3 O. z. Zo systematického výkladu § 603 ods. 3 O. z. vyplýva, že tento celkovo upravuje nároky z porušeného predkupného práva. Predmetné zákonné ustanovenie tak formuluje prostriedky ochrany, ktoré svedčia subjektu, ktorého predkupné právo bolo porušené. Zjednodušene možno konštatovať, že predmetné ustanovenie zakladá nárok „ obídeného “ spoluvlastníka vyplývajúci zo zodpovednosti za porušenie predkupného práva. Ide o samostatný nárok vyplývajúci z ustanovenia § 603 ods. 3 O. z. a preto interpretácia z hľadiska použitia ďalších ustanovení o predkupnom práve nie je namieste. S uvedenou argumentáciou sa súd vôbec nevysporiadal. Navyše bez zjavného odôvodnenia interpretoval ustanovenia § 603 ods. 3 O. z. v prospech ochrany nadobúdateľa, čo je v rozpore s účelom predmetného ustanovenia, a to z hľadiska primárnej ochrany obídeného spoluvlastníka. Neobstojí ani argumentácia súdu ohľadne používanie „u“ a „od“ vo formulácií viet, a to aj s odkazom na ustanovenie § 4 a § 5 O. z., pretože ust. § 4 O. z. vymedzuje právomoc orgánu, u ktorého sa možno domáhať ochrany porušených subjektívnych občianskych práv, ustanovenie § 603 ods. 3 O. z. jednoznačne vymedzuje pasívnu legitimáciu, t. j. subjekt vo vzťahu, ku ktorému sa možno domáhať ochrany. Pokiaľ je teda § 603 ods. 3 O. z. prostriedkom ochrany pre obídeného spoluvlastníka, nemožno jeho ochranu podmieňovať výzvou ( uplatnením predkupného práva ) podľa § 605, § 606 O. z., nakoľko táto možnosť ochrany mu vyplýva priamo zo zákona. Použitie ustanovení § 605 a § 606 O. z. by prichádzalo do úvahy len v takom prípade, ak by si oprávnený svoje predkupné právo ponechal v intenciách § 603 ods. 3 veta za čiarkou ( „ alebo mu zostane predkupné právo zachované “ ). Pokiaľ je ust. § 603 ods. 3 O. z. formulované ako osobitý prostriedok ochrany porušenia predkupného práva ( k tomu porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ako aj uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. ), resp. prostriedok zodpovednosti za porušenie predkupného práva, možnosť ako sa domáhať ochrany je na „ obídenom spoluvlastníkovi “ a nemôže byť podmieňované použitím postupu podľa ustanovenia § 605 a 606 O. z. ako pri prevode spoluvlastníckeho podielu. V neposlednom rade poukazujeme na to, že predmetná výzva je konzumovaná v obsahu žaloby, pričom podaním žaloby dochádza k spočívaniu ( neplynutiu ) premlčacej doby ako celku, nakoľko oprávnený sa domohol svojho práva. Žaloba bola žalovanému riadne doručená, pričom z jeho správania je zrejmé, že nemá záujem o uzavretie zmluvy a preto je žaloba žalobcu v celom rozsahu dôvodná. Predmetom konania je žaloba na plnenie - nahradenie prejavu vôle, a nie žaloba o určenie relatívnej neplatnosti právneho úkonu. V prípade žaloby na plnenie je táto podaná včas, ak je v rámci premlčacej lehoty uplatnená na súde. Všeobecná trojročná premlčacia lehota plynie odo dňa, keď sa právo mohlo - objektívne posudzované - vykonať ( uplatniť ) po prvý raz, v danom prípade, keď sa mohol prvýkrát obídený spoluvlastník domáhať ochrany. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu ( žaloby ) na súde, teda keď je actio nata. V rámci tejto lehoty je potrebné žalobu podať, t. j. uplatniť ju na súde. Protože zákon nestanoví pro promlčení práva spoluvlastníka nemovitosti domáhat se po nabyvateli, aby mu nabídl spoluvlastnický podíl ke koupi, zvláštní promlčecí dobu, promlčuje se toto

právo v obecné tříleté promlčecí době podle § 101 obč. zák., který upravuje kromě délky promlčecí doby i začátek jejího běhu. Tím je zásadně den, „kdy právo mohlo být vykonáno poprvé“. Obecně platí, že právo může být vykonáno poprvé, jakmile vznikne možnost podat na jeho základě odůvodněně žalobu u soudu, neboli kdy se právo stalo nárokem /actio nata/ - uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. . S citovaným rozhodnutím sa súd na žiadnom mieste odôvodnenia nevysporiadal. Vzhľadom na vyššie uvedené je tak jednoznačne zrejmé, že žaloba bola podaná včas, pričom doručenie žaloby žalovanému nemôže mať dopad na vznik, zmenu a zánik hmotných práv a povinností vyplývajúcich z porušenia predkupného práva, ale v danom prípade len na vznik procesných práv a povinností medzi stranami sporu. Pokiaľ by súd naďalej trval na argumentácií, že výzva na uplatnenie predkupného práva je potrebná a nedoručenie výzvy žalovanému ( aj obsiahnutej v žalobe ) má za následok oslabenie práva domáhať sa ochrany „ obídeného spoluvlastníka “ o jeho nárok podľa § 603 ods. 3 O. z., odvolateľ naďalej zotrval na tom, že rozhodným okamihom pre uplatnenie nároku riadne a včas je doručenie žaloby súdu, preto je nesporné, že v danom prípade, bola žaloba doručená riadne a včas. V prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti je dlhodobo judikované, že práva vyplývajúceho z relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa musí oprávnená osoba dovolať relatívnej neplatnosti ( § 40a O. z. ). Vzhľadom na to, že dovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu má hmotnoprávnu povahu, právne účinky tohto dovolania nastanú až v momente, keď sa žaloba doručí žalovanému, ak tak žalobca neurobil už predtým mimosúdne. Podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle podľa § 603 ods. 3 O. z. za žiadnych okolností nemožno stotožňovať s postupom podľa § 40a O. z., t. j. že pre zachovanie práva podľa § 603 o. 3 O. z. by musela byť žaloba doručená žalovanému vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je jednoznačne zrejmé, že žalobca sa svojho nároku domohol včas v intenciách ustanovenia § 603 ods. 3 O. z. a preto jeho nárok nie je premlčaný, ale naopak je v celom rozsahu dôvodný a závery súdu sú preto nesprávne. Súd prvej inštancie konštatoval v rozhodnutí, že žalobe nemožno vyhovieť aj z dôvodu, pretože žalobca žiada priznať viac, než by mu z hmotného práva vyplývalo. Poukázal pritom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Z obsahu súdom citovaného rozhodnutia, a to najmä s poukazom na skutkové okolnosti, aj keby sme pripustili správnosť právnych názorov súdu prvej inštancie, postup súdu, keď konštatuje, že je predmetné dôvod pre zamietnutie žaloby je nesprávny. Pokiaľ súd po preskúmaní rozhodujúcich skutkových okolností zistí, že žaloba je aspoň z časti dôvodná, čo je zrejmé zo zisteného skutkového stavu, keď bolo jednoznačne preukázané, že prišlo k porušeniu predkupného práva, čo uznal aj sám žalovaný. Za predpokladu, že mal súd nárok žalobcu, v rozsahu uplatnenom, aspoň z časti za dôvodný, nebol naplnený dôvod pre zamietnutie žaloby, ale súd mal postupovať tak, že súd žalobe z časti vyhovie, pretože v opačnom prípade sa dopustil nesprávneho procesného postupu, čím prišlo k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalobcu.

6. Z vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu vyplynulo, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je náležite odôvodnený, keď súd prvej inštancie sa v ňom podrobne zaoberal všetkými významnými skutočnosťami s predmetom sporu súvisiacimi. Z dôvodov rozsudku možno nepochybne zistiť, akými úvahami sa súd prvej inštancie zaoberal, keď poukázal, že predkupné právo má povahu vecného práva a niet žiadneho dôvodu neuplatňovať pri výklade účinkov § 140 O. z. analogicky podľa § 853 O. z. všeobecnú úpravu o zmluvnom predkupnom práve v § 602 a 606 O. z. Ustanovenie § 603 ods. 2 O. z. umožňuje predkupné právo dohodnúť aj ako vecné právo. Aj keď ust. § 140 O. z. nespresňuje na aké prevody sa uplatní zákonné predkupné právo spoluvlastníkov, s poukazom na uznesenie Ústavného súdu SR možno konštatovať, že existuje zhoda v tom, že pokrýva všetky odplatné prevody. Zámenná zmluva je prevodom odplatným a nie je rozhodné, či išlo iba o simulovanú zámennú zmluvu. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil aj otázku premlčania na základe námietky žalovaného. V tomto ohľade nemožno zistiť žiadnu zmätočnosť, ani rozpor, lebo súd prvej inštancie konštatoval, že oprávnený spoluvlastník sa môže dovolať relatívnej neplatnosti aj formou žaloby, ktorá síce bola podaná na súd včas, ale bola doručená do vlastných rúk, až po uplynutí premlčacej lehoty. Až týmto okamihom došiel právny úkon žalobcu, ktorým sa relatívnej platnosti dovolal do sféry žalovaného tak, ako to ukladá ust. § 45 ods. 1 O. z. Žaloba o nahradenie prejavu vôle prichádza do úvahy až vtedy, až ten koho vôľa sa má nahradiť dobrovoľne odmietol vec ponúknutú na predaj. To sa nestalo, žalovaný stratil možnosť odmietnuť ponuku, resp. inak prejaviť svoju vôľu v tomto ohľade. Zo znenia ust. § 603 ods. 3 O. z. je nesporné, že treba najskôr vyzvať nadobúdateľa na splnenie ponukovej povinnosti. Iba ak tak nadobúdateľ neurobí, môže sa domáhať na súde rozhodnutia, ktorým sa nahradí prejav vôle nadobúdateľa. Žalobca takúto výzvu voči žalovanému neurobil, priamo podal žalobu a ak tak urobil, musel sledovať aj možnosť premlčania jeho nároku, pretože účinky žaloby nastali až jej doručením, teda rovnako ako v prípade dovolania sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu. Zrozumiteľne súd

ďalej vysvetlil aj to, že žalobca žiadal priznať viac, než by mu z hmotného práva vyplývalo. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, keďže súd prvej inštancie na základe skutkových zistení aplikoval správne právne normy, preto nejde o žiadnu chybnú aplikáciu práva, právny predpis správne interpretoval a to na základe správnych skutkových záverov.

7. Z vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 14. júna 2019 k odvolaniu žalobcu vyplýva, že žalobca v celom rozsahu trvá na podanom odvolaní, v ktorom uviedol zásadné skutočnosti, ktoré sa týkajú jednak procesného pochybenia, ako aj nesprávneho právneho názoru súdu prvej inštancie. Žalovaný sa k týmto zásadným námietkam žiadnym spôsobom nevyjadril a obmedzil sa len na strohé reprodukovanie záverov z rozhodnutia súdu prvej inštancie. Žalovaný sa tiež nevysporiadal so zásadnými rozhodnutiami všeobecných súdnych autorít, ktoré žalobca citoval v odôvodnení rozhodnutia, a ktoré spochybňujú správnosť záverov súdu prvej inštancie. Žalovaný trvá na namietaných právnych a procesných vadách rozhodnutia súdu prvej inštancie a trvá na tom, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je možné potvrdiť.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody , a , preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a webovej stránke odvolacieho súdu ( v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

9. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie veci a vecne správne rozhodol. Vzhľadom na princíp kontradiktórnosti konania a na potrebu vysporiadať sa s odvolacími námietkami odvolací súd uvádza nasledovné:

10. Podľa § 140 O. z. ak sa spoluvlastnícky podiel prevádza, majú spoluvlastníci predkupné právo, ibaže ide o prevod blízkej osobe ( § 116, 117 ). Ak sa spoluvlastníci nedohodnú o výkone predkupného práva, majú právo vykúpiť podiel pomerne podľa veľkosti podielov. Podľa § 605 veta druhá O. z. ponuka sa vykoná ohlásením všetkých podmienok, ak ide o nehnuteľnosť, musí byť ponuka písomná. Podľa § 603 ods. 3 O. z., ak sa predkupné právo porušilo, môže sa oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj alebo mu zostane predkupné právo zachované.

11. V prvom rade je potrebné uviesť, že aj keď je žaloba nekonzistentná vo vzťahu ku skutkovým okolnostiam v nej opísaným a vo vzťahu k žalobnému nároku, ktorého sa žalobca touto žalobou domáha, z jej obsahu sa dá vyvodiť, že žalobný nárok, ako to vyplýva z návrhu žalobcu na rozsudočný výrok súdu prvej inštancie ,, aby súd nahradil vôľu žalovaného uzavrieť so žalobcom kúpnu zmluvu s obsahom uvedeným v petite žaloby “, sa opiera o ust. § 603 ods.3 O. z. t. j., že povinná osoba, t. j. podielový spoluvlastník previedol svoj spoluvlastnícky podiel k nehnuteľnosti na iného ( nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu ) bez toho, aby ho ponúkol ďalšiemu spoluvlastníkovi - spoluvlastníkom. Na základe jednostranného právneho úkonu oprávneného spoluvlastníka vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť podiel tomuto oprávnenému spoluvlastníkovi na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých mu tento podiel pôvodne mala ponúknuť osoba povinná z predkupného práva ( veta druhá O. z. ). Ak si nadobúdateľ túto povinnosť nesplní, môže sa oprávnený spoluvlastník domáhať na súde, aby jeho prejav bol nahradený súdnym rozhodnutím podľa , teda môže sa domáhať, aby súd uložil nadobúdateľovi podielu povinnosť uzavrieť s ním zmluvu o prevode podielu za rovnakých podmienok, za ktorých podiel nadobudol. Spoluvlastník, ktorého predkupné právo bolo porušené, sa tiež môže dovolávať relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorým povinný spoluvlastník previedol podiel

na tretiu osobu ( § 140, § 40a O. z. ), dôsledkom čoho je vrátenie právnych pomerov k veci do stavu, aký bol pred prevodom podielu na tretiu osobu. Obe tieto možnosti sa navzájom vylučujú.

12. Nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu, ktorý ho nadobudol od predchádzajúceho spoluvlastníka ( osoba povinná z predkupného práva ) nemá povinnosť skúmať, či si ten splnil všetky povinnosti vyplývajúce mu zo spoluvlastníctva, t. j. aj ohľadom predkupného práva - ponúknuť na predaj spoluvlastnícky podiel najsamprv ostatným spoluvlastníkom ( samozrejme pokiaľ by sa nejednalo o osobu blízku ), pretože vo väčšine prípadov to ani nevie, keďže nemá také právne povedomie, a určite by nemal záujem nadobudnúť ,, neistú vec “. Naopak spoluvlastníkom, ktorým patrí predkupné právo ( § 140 O. z. ), ktoré bolo porušené, sa aktivuje právo v zmysle § 603 ods. 3 O. z., aby im nadobúdateľ spoluvlastníckeho podielu ponúkol na predaj t. j. uzavrel s nimi zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za ktorých podiel nadobudol. Z vyššie uvedeného tak jednoznačne vyplýva, že pri uplatnení práva v zmysle § 603 ods. 3 O. z. ,, obídených spoluvlastníkov “ je tu potrebná aktivita ,, obídených spoluvlastníkov “ voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu ( novému spoluvlastníkovi, ktorý dovtedy nepatril do množiny spoluvlastníkov a nie je ani osobou blízkou ). Z logického, ale aj gramatického výkladu ust. § 603 ods. 3 O. z. vyplýva, že tak musí urobiť ( byť aktívny ) ,, obídený spoluvlastník “, a to jedine jednostranným právnym úkonom adresovaným nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu, ktorým sa musí domáhať voči nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu, t. j. novému spoluvlastníkovi, aby mu spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj. Či už sa jednostranný adresovaný právny úkon oprávneného ( obídeného ) spoluvlastníka nazve výzva, alebo iným termínom, nie je dôležité, pretože tu je dôležitý len jeho obsah, z ktorého musí byť jednoznačne zrejmé, že chce, aby mu vec ( spoluvlastnícky podiel ) ponúkol na predaj, t. j. uzavrel s nim zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za ktorých podiel nadobudol od predchádzajúceho spoluvlastníka. Až na základe jednostranného adresovaného právneho úkonu ( nie je podstatné, ako je tento označený ) spoluvlastníka ( obídeného ) vzniká nadobúdateľovi právna povinnosť ponúknuť podiel tomuto spoluvlastníkovi ( obídenému ) na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých mu tento podiel pôvodne mala ponúknuť osoba povinná z predkupného práva ( § 605 veta druhá O. z. ).

13. Neobstojí argumentácia odvolateľa, že ,,výzva“ ( jednostranný právny úkon ) adresovaná nadobúdateľovi, aby mu vec ponúkol na predaj nie je potrebná, pretože z ust. § 603 ods. 3 O. z. jednoznačne vyplýva, že pri porušení predkupného práva sa môže domáhať od ,, nadobúdateľa “, aby mu vec ponúkol na predaj. Domáhať sa od nadobúdateľa však neznamená, uplatniť ho na súde, pretože tam ho možno uplatniť, až keď si nadobúdateľ nesplní svoju povinnosť ,, ponúknuť na predaj “ po tom čo sa splnenia uvedenej povinnosti voči nemu oprávnený ( obídený ) spoluvlastník domáhal. Pokiaľ by si oprávnený spoluvlastník neuplatnil svoje právo v zmysle O. z. vyplývajúce mu z porušenia predkupného práva voči nadsobúdateľovi, mohol by sa síce na súde domáhať, aby jeho prejav bol nahradený súdnym rozhodnutím v zmysle , t. j., aby súd uložil nadobúdateľovi spoluvlastníckeho podielu povinnosť uzavrieť s ním zmluvu o prevode spoluvlastníckeho podielu za rovnakých podmienok, za ktorých podiel nadobudol od povinného ( predchádzajúceho ) spoluvlastníka, avšak nebol by úspešný, pretože dovtedy nadobúdateľ takúto povinnosť nemal, z ničoho mu nevyplývala.

14. V danej veci, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, žalobca neuplatnil právo vyplývajúce mu z ust. § 630 ods. 3 O. z. samostatným jednostranným právnym úkonom adresovaným žalovanému, avšak tento jednostranný právny úkon bol obsiahnutý v žalobe, ako to uviedol aj súd prvej inštancie, keď z nej bolo zreteľné, že chce, aby mu žalovaný ponúkol na predaj spoluvlastnícky podiel, ktorý nadobudol od povinného ( pôvodného ) spoluvlastníka.

15. Právo domáhať sa, aby nadobúdateľ nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých nadobudol od pôvodného podielového spoluvlastníka sa premlčuje vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Tu je len zásadnou otázka, od akej doby začína plynúť premlčacia doba tohto nároku ( práva oprávneného spoluvlastníka domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj ) t. j., v ktorom okamihu začína premlčacia doba tohto nároku plynúť, či je to už odo dňa uzavretia zmluvy o prevode spoluvlastníckeho podielu alebo až od okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu nadobúdateľom ( v prípade spoluvlastníckeho podielu na nehnuteľnosti vkladom vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností ). Z rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky odvolaciemu súdu nie je známe riešenie tejto otázky, avšak túto riešil Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp.

zn. zo dňa 25. novembra 2010, kde uvádza, že: ,, trojročná premlčacia doba k uplatneniu práva podielového spoluvlastníka, ktorého predkupné právo bolo porušené, domáhať sa voči nadobúdateľovi, aby mu spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti ponúkol, začína bežať dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, ktorou bolo predkupné právo porušené ". Z vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky vyplýva, že počiatok plynutia premlčacej doby je viazaný na okamih nadobudnutia vlastníckeho práva. Tento právny názor je nevyhnutné aplikovať aj na Slovensku ( účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nastávajú v Českej republike spätne ku dňu podania návrhu na vklad a na Slovensku až povolením vkladu, to však na aplikovateľnosti tohto právneho záveru nič nemení ). Ak by totiž premlčacia doba tohto nároku začala plynúť už odo dňa uzavretia zmluvy, bolo by možné obísť predkupné právo ostatných spoluvlastníkov spoločnej veci, pretože ak by pôvodný spoluvlastník prevádzajúci spoluvlastnícky podiel a nadobúdateľ uzatvorili zmluvu bez toho, aby o tom informovali ostatných spoluvlastníkov a návrh na vklad vlastníckeho práva podali príslušnému katastru nehnuteľností až po 3 rokoch od uzatvorenia zmluvy ( návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností možno podať v časovo neobmedzenej dobe ), nároky ostatných spoluvlastníkov na obranu pred porušením ich predkupného práva by už boli premlčané, čím by sa právna úprava zákonného predkupného práva stala irelevantnou.

16. Ak vychádzame z vyššie uvedeného je zrejmé, že je tu ochrana oprávneného spoluvlastníka, aby sa nedalo obísť jeho predkupné právo. V danej veci bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti dňa 4. marca 2015. Jednostranný právny úkon, ktorým sa žalobca domáhal od žalovaného, aby mu nadobudnutý spoluvlastnícky podiel ponúkol na predaj za rovnakých podmienok, za ktorých nadobudol od pôvodného podielového spoluvlastníka sa dostal do sféry vplyvu žalovaného dňa 31. mája 2018, t. j., keď mu bola doručená aj žaloba, ktorej súčasťou bol aj jednostranný právny úkon z čoho jednoznačne vyplýva, že premlčacia doba 4. marcom 2018 uplynula, tzn., že právo žalobcu bolo uplatnené po uplynutí premlčacej doby, a keďže bola vznesená námietka premlčania, bolo dôvodné žalobu zamietnuť.

17. Čo sa týkalo námietky spočívania premlčacej lehoty tu je potrebné uviesť, že podaním žaloby v žiadnom prípade nemohlo dôjsť k jej spočívaniu, pretože žaloba síce podaná bola, ale v čase jej podania, ako bolo vyššie uvedené, žalovaný nemal žiadnu povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 603 ods. 3 O. z. a žalobcovi v tom čase z cit. ust. nevyplývalo žiadne právo vyplývajúce z porušenia predkupného práva nadobúdateľa. Právo na strane žalobcu a povinnosť na strane žalovaného vzniklo až perfektnosťou jednostranného adresovaného právneho úkonu, t. j. jeho doručením žalovanému - 31. mája 2018, tzn., že uvedený hmotnoprávny úkon bol účinný voči súdu prvej inštancie, keď sa o ňom súd prvej inštancie dozvedel

18. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov ( porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby strana sporu bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi ( porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. ), odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie svojím rozhodnutím nezasiahol do práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces, garantovaný .

19. Rozhodnutie súdu prvej inštancie jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany ( bez ohľadu na odlišný názor začatia plynutia premlčacej doby tohto nároku ) teda s uplatnením nároku a obranou proti takémuto uplatneniu. Rovnako tak spĺňa zákonom stanovené požiadavky na náležité odôvodnenie súdneho rozhodnutia podľa , preto odvolacia námietka žalobcu o nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie nebola dôvodná.

20. Odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. Týkalo sa to aj rozhodnutia o náhrade trov konania, priznaných žalovanému na základe úspechu v spore v plnom rozsahu.

21. Vzhľadom k tomu, že žalovaný bol úspešný i v odvolacom konaní, podľa a v spojení s vznikol mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovanému bol preto voči žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí podľa

22. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( čl. I posledná veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; druhá veta ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.