Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Cb/112/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Ladislavom Gáborom v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zast. JUDr. Klaudiou Azariovou, advokátkou, konateľkou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 128,08 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 128,08 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 10.5.2019 až do zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi priznáva plnú náhradu trov konania voči žalovanému.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu 128,08 eur s prísl. z titulu nevyplatenia poistného plnenia.

2. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9567074407 predstavuje sumu vo výške 415,39 eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba do výšky 287,31 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 128,08 eur. Táto neuznaná suma vo výške 128,08 eur bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 2.5.2019.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní rozhodol dňa 28.6.2019 platobným rozkazom sp.zn. , v ktorom žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, uložil, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil žalobcovi H Point s.r.o. sumu 128,08 eur s prísl., alebo aby v tej istej lehote podal odpor, ktorý sa musí vecne odôvodniť.

4. Proti vydanému platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor s odôvodnením.

5. V odpore uviedol, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe „okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2 „Opísanie rozhodujúcich skutočnosti nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“

6. V tomto smere žalovaný má za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce.

7. V zmysle Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. : ,,Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. .,

8. Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva. kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie žalovaný je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov.

9. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje práve žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený.

10. V zmysle ustanovenia v aktuálnom znení (ďalej len .. -) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“

11. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva. že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobou (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. 524 .

12. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.

13. V zmysle Rozsudku NS SR sp. zn . zo dňa 29. januára 2008 : „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojim obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“

14. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považuje žalovaný takýto právny úkon podľa ustanovenia 39 za absolútne neplatný.

15. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP dal do pozornosti žalovaný aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej Zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky.

16. V predloženej ZoPP je pritom zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia (nimi určenej a vymedzenej, podľa právneho názoru žalovaného neexistujúcej) pohľadávky, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej Zmluvy, avšak absentuje tu plnenie samotného cieľu Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Doplňujúco uviedol žalovaný, že uvedením predmetných skutočností (tj. špecifikácia pohľadávky a predmetu) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. 17. Nakoľko z predmetu realizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému. Rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. ZoPP.

18. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia poukazuje žalovaný na skutočnosti uvedené v Oznámení o poistnom plnení.

19. Žalobca sa teda z Oznámenia o poistnom plnené preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, čo napokon žalobca aj sám vo svojej žalobe potvrdzuje.

20. Žalovaný má zároveň za to, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukazuje na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. , ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

21. Vzhľadom k doposiaľ uvedenému potom žalovaný má za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

22. Právny zástupca žalovaného podaním zo dňa 21.10.2020, ktoré bolo doručené 21.10.2020 požiadal o ospravedlnenie jeho neúčasti na pojednávaní dňa 22.10.2020 vzhľadom na neodkladné pracovné povinnosti a pracovnú vyťaženosť v tomto termíne, z dôvodu hospodárnosti konania., ako aj s poukazom na zhoršujúcu sa epidemiologickú situáciu ochorenia COVID-19 spôsobeného koronavírusom SARS- CoV-2 a v záujme predchádzania vzniku škôd na zdraví a eliminovania šírenia nákazy. Ďalej uviedol, že nemajú ďalšie návrhy na dokazovanie a navrhujú, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Súhlasia s prejednaním a rozhodnutím veci v neprítomnosti.

23. Súd pojednával v neprítomnosti žalovaného resp. právneho zástupcu žalovaného.

24. Vykonaným dokazovaním bol zistený tento skutkový stav:

25. Dňa 16.3.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA Octavia, D.: H. XXX Z., rok výroby 2010, ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému

Z. V., X. XXXX/X, XXX XX H., (ďalej aj ako poškodený). Táto škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému tj. poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, u ktorého má poistený uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalovaný uvedenú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9567074407.

26. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený tj. Ján Ragan dal svoje poškodené motorové vozidlo ŠKODA Octavia, D.: H. XXX Z., rok výroby 2010 opraviť v autoservise H Point s.r.o. tj. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 415,39 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. P190091.

27. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 25.4.2019 oznámené, že dňa 24.4.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9567074407 a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia.

28. Žalobca H Point s.r.o. vyfakturoval opravu motorového vozidla ŠKODA Octavia, D.: H. XXX Z., rok výroby 2010 faktúrou č. P190091 zo dňa 17.4.2019 na sumu 415,39 eur so splatnosťou 1.5.2019.

29. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 287,31 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 128,08 eur.

30. Táto neuznaná suma vo výške 128,08 eur bola vlastníkom motorového vozidla ŠKODA Octavia, D.: H. XXX Z., rok výroby 2010, ktorým je poškodený tj. Z. V. postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 2.5.2019.

31. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné (ust. ).

32. Podľa ust. , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

33. Podľa ust. , škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

34. Podľa ust. , právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

35. Podľa ust. , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

36. Podľa ust. , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

37. Žalovaný v podanom odpore namieta, že zo strany žalobcu neboli dodržané ust. , kedy podľa názoru žalovaného „Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu Škodovej udalosti, a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa Škodovej udalosti zo strany Poškodeného. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce.“

38. Je potrebné poukázať, že v návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza:

1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová udalosť poškodeným, resp. poisteným riadne u žalovaného nahlásená - uvedené aj pod akým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že poškodený, resp. poistený si dal v dôsledku vzniknutej situácie - škodovej udalosti opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii predmetnej poistnej udalosti s presným opisom a vymedzením, koľko žalovaný poškodenému, resp. poistenému plnil a koľko nie, aké dôvody uviedol pri krátení poistných plnení, pričom toto oznámenie žalovaného bolo ako dôkaz v konaní predložené, 5) informácia o tom, že pohľadávka poškodeného, resp. poisteného bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená Zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené je možné konštatovať, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

40. Ak žaloba neobsahuje zákonom stanovené náležitosti alebo má vady, súd sa pokúsi o ich odstránenie. Na základe podanej žaloby, súd vydal platobný rozkaz, pričom však nepovažoval za potrebné vyzývať právneho zástupcu žalobcu na doplnenie skutočností, ktorých absenciu žalovaný namieta.

41. Pravdivé a úplne opísanie rozhodujúcich skutočností predstavuje samotný základ žaloby. Žalobca zrozumiteľne a určito opísal okolnosti, ktoré viedli k podaniu žaloby, teda skutkový stav. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku -nároku na náhradu škody, sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné, aby došlo k zámene s iným skutkom.

42. Podľa komentára k C.H. Beck, 2016, str. 486: „Judikatúra za rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke.“

43. Žalovaný namieta aj aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore poukazujúc na ust. Žalovaný ďalej uvádza, že poškodený postúpil tzv. pohľadávky, ktoré mal voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením . Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.

44. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje krátenú časť poistného plnenia, ktoré si uplatnil poškodený z poistenia vinníkov škodových udalostí.

45. Ku škode na motorovom vozidle poškodeného (a k majetkovému úbytku na jeho strane) došlo už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou vozidla a následným predložením faktúry za vykonanú opravu vozidla.

46. Faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok. Vzhľadom k uvedenému je preto irelevantné či poškodený uhradil žalobcovi (servisu vykonávajúcemu opravu) faktúru za opravu vozidla. Poškodený (ako veriteľ) má pohľadávku na náhradu škody voči žalovanému (ako dlžníkovi) a túto vo výške predloženej faktúry servisu postúpil na žalobcu (tretiu osobu).

47. Tvrdenie žalovaného, že poškodený v danom prípade je dlžníkom servisu a nemá žiadnu pohľadávku voči žalovanému, ktorú by mohol postúpiť na tretiu osobu, je preto neopodstatnené, nemá oporu v zákone ako aj judikatúre súdov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že v zmysle ustálenej

judikatúry (NŠ ČR, sp.zn.: , , a pod.) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé a bez súvislosti s príčinou vzniku škody.

48. Výška škody na veci nemusí byť preukázaná len vyúčtovaním jej opravy (viď faktúra servisu s podrobným rozpisom prác a materiálu). Je možné vychádzať z ceny veci, ktorú mala v dobe poškodenia a z rozsahu, v akom bola poškodená zásahom škodcu.

49. Už samotnou škodovou udalosťou dochádza ku vzniku škody a k majetkovému úbytku na strane poškodeného, a to bez ohľadu na to, či si poškodený dá alebo nedá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť.

50. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, a ktorá bola postúpená, predstavuje nárok na poistné plnenie. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti nároku na poistné plnenie, ktoré si uplatnil poškodený, resp. žalobca, voči žalovanému v zmysle Poistnej zmluvy.

51. V zmysle . „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“

52. Autori publikácie s názvom Poistné zmluvy, F.. S.. K., M. S.. Š. na str. 1 tejto publikácie uvádzajú: „podstatou poistenia je prenos finančných dopadov rizika z jeho nositeľa na iný subjekt (poisťovňu).“

53. „Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti.“

54. Z podstaty poistenia teda nevyplýva, že by poškodený poistnou udalosťou mal najprv znášať finančné dopady rizika, ktoré si pre daný prípad poistil, preukázať tieto finančné dopady poisťovni a až tak ich preniesť na poisťovňu. Poistenie práve naopak slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného (poisťovňa) znášal tieto finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Požiadavka žalovaného sa teda prieči samotnému princípu poistenia.

55. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na náhradu škody alebo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodení preukážu poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - . Ak by poistení alebo poškodení z poistných udalostí museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nie len z , ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu.

56. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení .

57. Napr. v ustanovení sa uvádza: „Poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti.”

58. Taktiež napr. aj v ustanovení sa vyslovene uvádza, že: „Náklady liečenia a náklady pohrebu sa uhradzujú tomu, kto ich vynaložil.“

59. Pokiaľ by teda mal zákonodarca v úmysle ako predpoklad priznania poistného plnenia splnenie povinnosti poisteného predložiť doklad o tom, že náklady na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou poistený vynaložil, výslovne by túto požiadavku uviedol v zákone, obdobne ako v prípade vyššie uvedeného ustanovenia a .

60. Je potrebné uviesť, že doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených alebo poškodených vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri likvidácii poistných udalostí. Taktiež žalovaný už v predmetnom prípade čiastočne plnil, a to na základe Oznámenia o poistnom plnení zo dňa 25.4.2019, pričom nevyžadoval doklad o úhrade faktúry za opravu.

61. Z vyššie uvedeného je teda zrejmé, že výklad, ktorým žalovaný dospel k záveru, že poistený je dlžníkom žalobcu, je nesprávny, bez opory v zákone, dokonca je to taký právny názor, ktorý popiera logický, spravodlivý výklad právnych predpisov a aj samotnú prax poisťovní v obdobných konaniach. Poistený, ako veriteľ, postúpil nárok na krátené poistné plnenie, ktoré mal voči žalovanému, ako dlžníkovi, pričom faktúra žalobcu predstavovala iba vyčíslenie, nepostúpili svoj dlh voči žalobcovi, ako to nesprávne a účelovo prezentuje žalovaný.

62. Existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi poškodeným a žalovaným v čase uzavretia Zmluvy o postúpení pohľadávky je vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenie nesporná. V nadväznosti na uvedené je teda nesporný aj následný vznik záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalobcom (postupníkom), na ktorého riadne a v súlade so zákonom prešli práva poškodeného (postupcu) ako veriteľa v záväzkovo-právnom vzťahu vyplývajúcom zo zmluvného poistenia, voči žalovanému ako dlžníkovi, resp. povinnému z tohto právneho vzťahu.

63. Poškodený je oprávnený svoj priamy zákonný nárok, ktorý má voči žalovanému, aj postúpiť, tak ako to bolo v predmetnom prípade, kedy poškodený postúpil svoj priamy zákonný nárok voči žalovanému na žalobcu a žalobca bol následne oprávnený žiadať tento postúpený nárok od žalovaného a preto mu patrí aktívna vecná legitimácia v tomto konaní.

64. V zmysle vyššie uvedenej argumentácie či judikatúry, ako aj doteraz prezentovaného, postupovaná pohľadávka poškodeného voči žalovanému existovala a postúpením pohľadávky na žalobcu bola založená jeho aktívna vecná legitimácia v tomto spore voči žalovanému.

65. Ustanovenie umožňuje veriteľovi postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka inému /okrem pohľadávok, ktorých postúpenie vylučuje zákon- /. O formálnych náležitostiach písomných právnych úkonov platí ust. a nasl. . Písomný právny úkon je platný ak je podpísaný konajúcou osobou. Nedodržanie zákonom stanovenej písomnej formy /ktorá je pri zmluve o postúpení pohľadávky vyžadovaná/ má za následok jej absolútnu neplatnosť.

66. Písomný právny úkon je platný /t.j. spĺňa požiadavku písomností/ ak je podpísaný konajúcou osobou. Z uvedeného je zrejmé, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí a to písomnosti, ktorá spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny a z podpisu konajúcej osoby, ktorým podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle. Pokiaľ ide o podpis právnickej osoby táto vyjadruje svoju vôľu prostredníctvom štatutárnych orgánov.

67. Žalovaný v odpore poukazuje na to, že v samotnej Zmluve o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúce sa postúpenia samotnej pohľadávky žalobcu.

68. Žalovaný poukazujúc na skôr uvedené skutočnosti tiež uvádza, že samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný.

69. V Zmluve o postúpení pohľadávky je zrozumiteľne, určito a jednoznačne vyjadrené čo je ich predmetom, kto je v danom prípade dlžníkom, veriteľom a právny titul vzniku postupovanej pohľadávky

- nárok na poistné plnenie, ktoré sa odvíja od výšky vzniknutej škody. V Zmluve o postúpení pohľadávky je jasne vyjadrené akú výšku pohľadávky má postupca voči dlžníkovi - KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, je jednoznačne vyjadrené, že táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti.

70. V Zmluve je jednoznačne uvedené, že predmetom postúpenia je pohľadávka dlžníka voči veriteľovi, ktorá predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou podľa faktúry servisu a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Pokiaľ žalovaný namieta, že v Zmluve nie je konkrétny prejav vôle poškodeného k tomuto je potrebné uviesť, že daná argumentácia je irelevantná a nemá vplyv na platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Poškodený bol uzrozumený s obsahom Zmluvy o postúpení pohľadávky, svoju vôľu previesť v Zmluve bližšie špecifikovanú pohľadávku na žalobcu vyjadril podpisom Zmluvy, dané je navyše vyjadrené aj znením čl. III. odsek 3, cit.: „Táto Zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne, bez právneho a skutkového omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.“

71. V Zmluve je jasne uvedené, že pohľadávka predstavuje nezaplatenú časť faktúry za opravu vozidla v dôsledku poistnej udalosti, pričom je uvedené aj číslo faktúry, a tak neexistujú pochybnosti o akú pohľadávku a z akého právneho titulu ide. Zároveň je potrebné uviesť, že výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody, nákladov nevyhnutných na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Vzhľadom k uvedenému predmet Zmluvy je jasne a určito špecifikovaný a preto neobstojí argumentácia žalovaného o rozporuplnosti, nejasnosti predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky.

72. V zmysle : „(1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.“

73. Účelom postúpenia pohľadávky je, aby došlo k zmene veriteľa, nie aby nastala zmena v obsahu postúpenej pohľadávky, čo by mohlo zhoršiť právne postavenie dlžníka. Ustanovenie § 525 ods. 1 taxatívne vymedzuje pohľadávky, ktoré nemožno postúpiť, pričom nárok na poistné plnenie, ktoré majú povahu peňažnej pohľadávky, tam uvedený nie je, tj. je možné ho platne postúpiť.

74. Obsahom pohľadávky na peňažné plnenie je totiž povinnosť dlžníka plniť v peniazoch a právo veriteľa požadovať peňažné plnenie. Postúpením peňažnej pohľadávky sa postavenie dlžníka nezhoršuje. Zmena veriteľa peňažnej pohľadávky teda nemá vplyv na obsah pohľadávky. Postúpením (cesiou) na základe písomnej zmluvy prechádza pohľadávka z doterajšieho veriteľa (postupcu) na nového veriteľa (postupníka) v tom stave, v akom v okamihu postúpenia existovala, a to spolu s jej príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Samotné postúpenie nespočíva len v jednoduchom prevode pohľadávky, ale práve v zmene záväzku spôsobujúcej zámenu v osobe oprávneného (veriteľa). Pri tejto zmene totiž postupník ako nový veriteľ nadobúda spolu s postúpenou pohľadávkou aj legitimáciu na jej uplatnenie a vymoženie cestou súdu. Postúpenie pohľadávky je vlastne osobitným prípadom právneho nástupníctva (sukcesie), pri ktorom právny nástupca - postupník (nový veriteľ), nadobúda od právneho predchodcu - postupcu (pôvodného veriteľa), všetky prevádzané práva.

75. V predmetnom prípade poistený z jasne špecifikovanej poistnej udalosti, tj. veriteľ, postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému, ktorá mu mala byť vyplatená žalovaným z titulu nároku na poistné plnenie, na postupníka, tj. žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať žalovaným neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Odmena za postúpenie bola predmetom osobitnej dohody. Takýto postup je v právnej praxi bežný.

76. Zároveň na postúpenie je spôsobilá aj pohľadávka, ktorej existencia je sporná alebo pohľadávka, ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky ( ). Na platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa nevyžaduje súhlas dlžníka, tj. žalovaného, keďže zmena v osobe veriteľa sa netýka jeho oprávnení a povinností vyplývajúcich pre neho zo záväzku.

77. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.

78. Predložená Zmluva o postúpení pohľadávky je platná a účinná, pričom riadne zakladá aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore.

79. Keďže Zmluva o postúpení pohľadávky má zákonom stanovené náležitosti, žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu nie je preto dôvodná.

80. Je len samozrejmé, že vlastník vozidla nemusel uhradiť faktúru za opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného.

81. Žalovaný v ním podanom vyjadrení uvádza: „17. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu poukazujeme na Oznámenie o poistnom plnení, ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia.“

82. Žalobca sa teda z Oznámenia o poistnom plnení preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, čo napokon žalobca aj sám vo svojej žalobe potvrdzuje.“ S uvedeným tvrdením žalovaného nie je možné súhlasiť. Žalovaný krátil výplatu poistného plnenia z dôvodu neprimerane účtovanej cene práce, s dôrazom, že žalobcovi boli priznané maximálne náklady pre neautorizovaný servis.

83. Nie je možné akceptovať takýto postup, v zmysle ktorého by bol poškodený nútený poisťovňou (žalovaným), opraviť si svoje poškodené motorové vozidlo a navyše v servise, ktorý určí poisťovňa, resp. žalovaný a de facto si tak určí, že uhradí poškodenému náklady na opravu v plnej výške iba ak bude poškodené motorové vozidlo opravené v tom servise, ktorý poisťovňa, resp. žalovaný subjektívne určí. Poisťovňa, resp. žalovaný takýmto postupom zmluvou zaväzuje poškodeného k vykonaniu opravy v určenom autoservise, čím obmedzuje princíp autonómie v súkromno-právnych vzťahoch proti vôli poškodeného. Takýmto konaním dochádza k narušeniu princípu slobodnej hospodárskej súťaže a nemôže požívať právnu ochranu.

84. Žalovaný v podanom odpore v závere uvádza, „uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné“, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia žalovaný neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu.

85. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok.

86. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu.

87. Ak žalovaný tvrdí, že krátenie bolo dôvodné, resp. ak neakceptuje predložené faktúry, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený krátiť nárok žalobcu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že krátenie je dôvodné.

88. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že poistený si splnil všetky povinnosti ustanovené mu zákonom resp. poistnými podmienkami, preto krátenie poistného plnenia z dôvodu, ktoré uviedol žalovaný nemá oporu v zákone resp. v poistných podmienkach.

89. Poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie ak nastane náhodná udalosť v Zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.

90. Pri rozhodovaní vo veci súd musí nielen rešpektovať právo, ale výklad práva musí smerovať k spravodlivému dôsledku.

91. V konaní bolo ďalej preukázané, že žalovaný je v omeškaní s platbou poistného plnenia a sadzba úrokov z omeškania nie je dohodnutá.

92. Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

93. Žalovaný v bode 19 ním podaného odporu uvádza: „Žalovaný má zároveň za to, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukazuje na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. , ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody.“

94. S uvedenými tvrdeniami žalovaného nie je možné sa stotožniť. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.11.2018. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.11.2018:

95. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

96. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle do omeškania.

97. Žalovaný rozporuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania z dôvodu, že úrok z omeškania je viazaný na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo , t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný argumentuje, že túto povinnosť si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania.

98. K vyššie uvedenému je potrebné uviesť nasledovné: Návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 128,08 eur od 10.5.2019 do zaplatenia, čo právne odôvodnil ust. a ako sankciu za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy, t.j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom).

99. Vychádzajúc zo znenia ustanovení , a tieto nevylučujú aplikáciu ustanovenia , nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia . Podstatným kritériom pre rozlíšenie je to, že v ustanovení zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia , a teda ho nemožno sankcionovať podľa , nevylučuje to aplikáciu ustanovenia , a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas.

100. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tento preukázaný nárok odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné

dôvody. Žalovaný znížil poskytnutú náhradu škody o sumu 128,08 eur, pretože neakceptoval žalobcom účtovanú sumu práce za 1NH, a zdôrazňoval, že ide o neautorizovaný servis.

101. Žalobca v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie náhrady škody v sume 128,08 eur je dôvodný, a to predložením cenníkov autoservisov v regióne, ktoré preukazujú, že žalobcom účtovaná cena za 1 normohodinu mechanických a 1 normohodinu lakovacích prác bola výhodnejšia než cena obvykle účtovaná ostatnými servismi v regióne.

102. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie žalovanej sumy vo výške 128,08 EUR žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v , neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal.

103. Súd pri posudzovaní príslušenstva - úrokov z omeškania vychádzal z tej skutočnosti, že žalobca mal možnosť v zmysle platného požadovať od žalovaného zaplatenie úrokov z omeškania vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal do omeškania s platením poistného plnenia.

104. V danom prípade súd priznal úroky z omeškania v súlade s ust. .

105. Z vyššie uvedených dôvodov s poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd vyhovel žalobe v celom rozsahu a žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 128,08 eur s 5,00% úrokom z omeškania ročne odo dňa 10.5.2019 až do zaplatenia.

106. Podľa ust. , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

107. Podľa ust. , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (ust. ). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh)( ust. ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ).