Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

22C/54/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I sudkyňou Mgr. Ágnes Nagyovou v spore žalobcu: Ľ. A., Q.. XX.XX.XXXX, F. XXXX, J., právne zast.: JUDr. Ľubomír Hlbočan, Vajnorská 20, Bratislava, proti žalovanému: Slovenská republika, v mene ktorej koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, o náhradu škody,

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 583,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 583,06 eur od 18.04.2012 do zaplatenia, a to do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a .

III. Žalobca má n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 78,66%.

odôvodnenie:

1. Žalobca dňa 11.04.2012 doručil súdu žalobu o náhradu škody vo výške 1 772,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy 1 772,13 eur od 15.10.2011 do zaplatenia, a to titulom ne o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

2. Žalobu odôvodnil na tom skutkovom základe, že uznesením Okresného riaditeľstva PZ v Bratislave, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Oddelenie skráteného vyšetrovania Pezinok, ČVS: ORP-2810/1- OSV-BH-2006 zo dňa 26.04.2007 bolo proti nemu vznesené obvinenie pre prečin ublíženia na zdraví. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažnosť, ktorá bola uznesením Okresného prokurátora sp. zn. zo dňa 09.07.2007 zamietnutá. Žalobca uviedol, že dňa 23.03.2010 bola na neho podaná obžaloba, rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. zo dňa 14.07.2010 však bol spod obžaloby oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa skutok stal. Podľa žaloby si žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 14.10.2011 uplatnil voči Ministerstvu vnútra SR náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, do dňa podania žaloby však nedošlo k prerokovaniu žiadosti. Žalobca za nezákonné rozhodnutie označil uznesenie o vznesení obvinenia, na základe ktorého si uplatnil trovy obhajoby vynaložené v trestnom konaní vo výške 1 583,06 eur a sumu vo výške 189,07 eur ako náklady spojené s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody, resp. ako príslušenstvo k uplatneným trovám obhajoby. Rovnako žiadal priznať aj úrok z omeškania zo sumy 1 772,13 eur od 15.10.2011, t.j. odo dňa nasledujúceho po podaní žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody.

3. Žalovaný, pôvodne Slovenská republika zastúpená Ministerstvom vnútra SR, dňa 10.12.2014 doručil súdu vyjadrenie k žalobe, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V prvom rade namietal

označenie orgánu konajúceho v mene štátu a s poukazom na , ktorým bol novelizovaný , mal za to, že orgánom konajúcim v mene štátu mala byť v danom prípade Generálna prokuratúra SR, keďže prokurátor zamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ a podal v trestnej veci obžalobu. Ďalej tvrdil, že uznesenie o vznesení obvinenia nenapĺňa znaky nezákonného rozhodnutia, pretože nebolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť. Namietal tiež vznik škody vo výške 1 251,13 eur z dôvodu, že žalobca nepreukázal potvrdenie o úhrade uvedenej sumy. Nakoniec nesúhlasil ani s požadovanou sumou vo výške 189,07 eur, a to s poukazom na , podľa ktorého súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Mal za to, že rovnako je náhrada týchto nákladov vylúčená aj ako náhrada nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa , pretože je vo vzťahu k lex specialis. Nesúhlasil ani s požadovaným úrokom z omeškania, avšak v prípade, ak by sa súd nestotožnil s jeho názorom ohľadom nedôvodnosti žaloby, žiadal rozhodnúť o úroku z omeškania podľa

4. V priebehu konania súd uznesením zo dňa 29.10.2018 ustálil orgán konajúci v mene štátu, a to Generálnu prokuratúru SR s poukazom na a a na s účinnosťou od 01.01.2013, ktorým došlo k novelizácii

5. Žalovaný, už Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou SR, dňa 16.12.2019 doručil súdu vyjadrenie. Tvrdil, že si žalobca sám zavinil trestné stíhanie svojím spoločensky neakceptovateľným konaním, preto by bolo priznanie náhrady škody v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež uznesenie o vznesení obvinenia nepovažoval za nezákonné rozhodnutie. Pokiaľ ide o žalobcom požadovanú škodu, žalovaný mal za to, že je uplatňovaná v nesprávnej výške a nie je preukázaná. Uviedol, že podľa vyúčtovania trov obhajoby, ktoré je priložené k žalobe, boli celkové trovy obhajoby len v sume 1 330,31 eur, pričom vychádzal z toho, že žalobca dňa 10.03.2008 preukázateľne uhradil právnemu zástupcovi sumu 10 000,- Sk (331,93 eur) na základe zálohovej faktúry č. XXXXXXXXX a následne v zmysle faktúry č. XXXXXXXXX z 31.08.2010 mal žalobca doplatiť už len sumu 1 251,13 eur, pričom v tejto faktúre bola zohľadnená aj zálohová faktúra. Žalovaný ďalej navrhol pripojiť trestný spis Okresného súdu Pezinok sp. zn. na zistenie, či jednotlivé úkony právnej služby uvedené vo vyúčtovaní trov obhajoby korešpondujú so skutočnosťou, keď spochybňoval trvanie cesty z Bratislavy do Pezinka a naspäť. Nesúhlasil ani s požadovanou sumou 189,07 eur ako náhrady za predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, a to s poukazom na , pričom poukázal aj na to, že žalobca nepreukázal úhradu danej sumy. Namietal aj omeškanie s náhradou škody, keď mal za to, že omeškanie nemohlo nastať 15.10.2011, keďže 14.10.2011 bola na poštovú prepravu podaná iba žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, táto žiadosť bola ministerstvu vnútra doručená dňa 17.10.2011 a ministerstvo malo na vybavenie žiadosti lehotu 6 mesiacov.

6. Žalobca v replike doručenej súdu dňa 12.02.2020 tvrdil, že ním označené uznesenie o vznesení obvinenia je nezákonným rozhodnutím, pretože bol spod obžaloby oslobodený. Uviedol, že výška škody je uplatnená správne, vypočítaná v zmysle vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a podľa úkonov reálne vykonaných pri obhajobe, ktoré vyplývajú z trestného spisu. Tvrdil, že náklady na predbežné prerokovanie nároku v sume 189,07 eur sú podľa judikovanej praxe súdov v týchto prípadoch príslušenstvom pohľadávky, ide o oprávnené náklady, keďže predbežné prerokovanie je zákonom stanovená podmienka pred uplatnením nároku na súde. Dňa 20.03.2020 doručil súdu potvrdenie o úhrade faktúry č. 201032019.

7. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie na deň 10.03.2020 a 23.10.2020, na ktoré sa dostavil právny zástupca žalobcu a poverený zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe a žiadal jej vyhovieť. Poverený zástupca žalovaného žiadal žalobu zamietnuť a mal za to, že neboli splnené podmienky v zmysle Zároveň dodal, že zo žalobcom uplatnenej škody naďalej namieta sumu 189,07 eur, ktorú si žalobca uplatnil titulom predbežného prerokovania nároku na náhradu škody. Vo zvyšnej časti uplatnenú sumu nenamietal a netrval ani na oboznámení pripojeného trestného spisu. Dodal, že v prípade, ak by súd žalobe čo i len čiastočne vyhovel, žiadal súd o určenie minimálne 30-dňovej lehoty na plnenie vzhľadom na časovú náročnosť realizácie finančných procesov z rozpočtovej kapitoly žalovaného.

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými do spisu stranami sporu a ostatným obsahom súdneho spisu a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:

9. Žalobca bol uznesením OR PZ v Bratislave-okolie, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Oddelenie skráteného vyšetrovania Pezinok, ČVS: ORP-2810/1-OSV-BH-2006 z 26.04.2007 trestne stíhaný ako obvinený z prečinu ublíženia na zdraví podľa , keďže poškodenej osobe mal spôsobiť pomliaždenie brušnej steny a chrbtice s dobou liečenia v trvaní 2-3 týždňov. Žalobca podal proti uvedenému uzneseniu sťažnosť zo dňa 31.05.2007, ktorá bola uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III č. k. -9 zo dňa 09.07.2007 zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 23.03.2010 bola proti žalobcovi podaná obžaloba pre prečin ublíženia na zdraví podľa . Žalobca bol nakoniec rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. -184 zo dňa 14.07.2010 oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca ako obžalovaný stíhaný. V zmysle oznámenia Okresného súdu Pezinok zo dňa 04.11.2010 daný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2010. Žalobca následne listom zo dňa 14.10.2011 požiadal Ministerstvo vnútra SR o predbežné prerokovanie svojho nároku na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, za ktoré označil vyššie uvedené uznesenie o vznesení obvinenia a uplatnil si náhradu škody vo výške 1 583,06 eur titulom trov obhajoby a sumu 189,07 eur titulom trov právneho zastúpenia spojeného s uplatňovaním oprávnených nárokov na náhradu škody. Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody vyplýva vyčíslenie sumy 189,07 eur nasledovne: za základ sporu žalobca označil výšku uplatnenej škody - sumu 1583,06 eur, z nej určil hodnotu 1 úkonu právnej služby v sume 71,37 eur a režijný paušál v sume 7,41 eur za rok 2011. Žiadal potom priznať trovy právnej služby za 2 úkony právnej služby - 1./ prevzatie a príprava zastúpenia dňa 14.10.2011 v sume 71,37 eur, 2./ vypracovanie žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody v sume 71,37 eur, 2x režijný paušál v sume 14,82 eur a DPH vo výške 31,51 eur, t.j. spolu 189,07 eur.

9.1 Z predloženej faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 10.03.2008 H.. Ľ. F. adresovanej žalobcom vyplýva, že sa jedná o zálohovú faktúru na základe prijatej zálohovej platby vo výške 8 403,- Sk bez DPH (278,92 eur), t.j. 10 000,- Sk s DPH (331,93 eur) na trovy obhajoby v trestnej veci žalobcu. Úhrada uvedenej sumy bola preukázaná príjmovým pokladničným dokladom zo dňa 10.03.2008.

9.2 Z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 31.08.2010 súd zistil, že H.. Ľ. F. účtoval žalobcovi sumu 1 330,31 eur za trovy obhajoby v trestnej veci vedenej pred Okresným súdom Pezinok sp. zn. , pričom od uvedenej sumy odrátal sumu vo výške 278,92 eur poskytnutú žalobcom v zmysle zálohovej faktúry č. XXXXXXXXX. Výsledná suma potom predstavovala sumu 1 051,37 eur bez DPH, t.j. 1 251,13 eur s DPH. Úhrada sumy vo výške 1 251,13 eur bola preukázaná potvrdením z banky o vklade na účet zo dňa 03.09.2010.

9.3 V zmysle vyúčtovania trov obhajoby (č. l. 53 spisu) vzniknutých za poskytovanie právnych služieb v trestnej veci žalobcu pred Okresným súdom Pezinok sp. zn. právny zástupca žalobcu určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby za rok 2008 v sume 52,71 eur, a to v zmysle a vyhlášky č. , za rok 2009 v sume 57,95 eur a za rok 2010 v sume 60,11 eur. Rovnako určil režijný paušál za 1 úkon právnej služby za rok 2008 v sume 6,31 eur, za rok 2009 v sume 6,95 eur a za rok 2010 v sume 7,21 eur.

A: Odmenu za obhajovanie žalobcu potom vyčíslil za 15 úkonov právnej služby v sume 947,90 eur bez DPH nasledovne: 1./ príprava a prevzatie právneho zastúpenia dňa 10.03.2008 - 52,71 eur, 2./ písomné podanie na OP Pezinok (návrh na vrátenie veci na došetrenie) z 10.03.2008 - 52,71 eur, 3./ účasť na vyšetrovacom úkone (výsluch poškodeného) dňa 10.6.2008 - 52,71 eur, 4./ účasť na vyšetrovacom úkone (výsluch svedka) dňa 28.07.2008 - 52,71 eur, 5./ účasť na vyšetrovacom úkone (výsluch svedka) dňa 28.07.2008 - 52,71 eur, 6./ účasť na vyšetrovacom úkone (výsluch svedka) dňa 28.07.2008 - 52,71 eur, 7./ účasť na vyšetrovacom úkone výsluch svedka) dňa 26.03.2009 - 57,95 eur, 8./ účasť na vyšetrovacom úkone (výsluch svedka) dňa 26.03.2009 - 57,95 eur, 9./ účasť na vyšetrovacom úkone (výsluch svedka) dňa 27.04.2009 - 57,95 eur, 10./ účasť na vyšetrovacom úkone (výsluch svedka) dňa 18.06.2009 - 57,95 eur, 11./ účasť pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, štúdium spisu z 17.12.2009 - 57,95 eur,

12./ účasť na vyšetrovacom úkone (výsluch znalca) z 10.02.2010 - 60,11 eur, 13./ odpor proti trestnému rozkazu z 12.04.2010 - 60,11 eur, 14./ účasť na hlavnom pojednávaní z 02.06.2010 - 60,11 eur, 15./ účasť na hlavnom pojednávaní z 14.07.2010 - 60,11 eur,

- režijný paušál za rok 2008 (6x) - 37,86 eur,

- režijný paušál za rok 2009 (5x) - 34,75 eur,

- režijný paušál za rok 2010 (4x) - 28,84 eur.

B: Právny zástupca žalobcu vyčíslil aj náhradu cestovných výdavkov Bratislava-Pezinok a naspäť v sume 141,57 eur podľa vyhlášky č. , a opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny č. nasledovne: 1./ účasť na výsluchu poškodeného dňa 10.06.2008 - 21,89 eur, 2./ účasť na výsluchu svedkov dňa 28.07.2008 - 22,03 eur, 3./ účasť na výsluchu svedkov dňa 26.03.2009 - 19,11 eur, 4./ štúdium spisu dňa 17.12.2009 - 19,81 eur, 5./ účasť na výsluchu svedka dňa 10.02.2010 - 19,11 eur, 6./ účasť na hlavnom pojednávaní dňa 02.06.2010 - 19,81 eur, 7./ účasť na hlavnom pojednávaní dňa 14.07.2010 - 19,81 eur.

C: Náhrada za stratu času za cestu Bratislava-Pezinok a naspäť podľa vyhlášky č. bola určená vo výške 240,84 eur nasledovne: 1./ deň 10.06.2008 - 3 polhodiny - 31,56 eur, 2./ deň 28.07.2008 - 3 polhodiny - 31,56 eur, 3./ deň 26.03.2009 - 3 polhodiny - 34,77 eur, 4./ deň 17.12.2009 - 3 polhodiny - 34,77 eur, 5./ deň 10.02.2010 - 3 polhodiny - 36,06 eur, 6./ deň 02.06.2010 - 3 polhodiny - 36,06 eur, 7./ deň 14.07.2010 - 3 polhodiny - 36,06 eur.

Vzhľadom na uvedené právny zástupca žalobcu určil celkovú sumu trov obhajoby v sume 1 330,31 eur bez DPH (1 583,06 eur s 19 % DPH), z uvedenej sumy odrátal už žalobcom uhradenú zálohu v sume 278,92 eur bez DPH (331,93 eur s DPH), žalobcovi potom určil výslednú sumu na zaplatenie vo výške 1 051,37 eur bez DPH, t.j. 1 251,13 eur s DPH.

10. Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci účinného v znení novely č. (ďalej len ""), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "") s príslušným orgánom podľa a 11.

Podľa , ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

Podľa náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom.

Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o deväť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa (ďalej len ""), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

Podľa súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

11. V prípade zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o objektívnu zodpovednosť štátu za škodu, ale len za súčasného splnenia troch podmienok - nezákonné rozhodnutie orgánu štátu alebo jeho nesprávny úradný postup, existencia škody ako majetkovej či nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím či nesprávnym úradným postupom.

12. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že prvá podmienka, ktorá musí byť splnená v prípade vzniku zodpovednosti štátu za škodu, a to existencia nezákonného rozhodnutia, bola splnená. V prejednávanej veci bolo zistené, že sa voči žalobcovi viedlo trestné stíhanie za prečin ublíženia na zdraví podľa na základe uznesenia OR PZ v Bratislave-okolie, Úrad justičnej a kriminálnej polície, Oddelenie skráteného vyšetrovania Pezinok, ČVS: ORP-2810/1-OSV-BH-2006 z 26.04.2007. Žalobca podal proti uvedenému uzneseniu sťažnosť, tá však bola uznesením Okresnej prokuratúry Bratislava III č. k. -9 zo dňa 09.07.2007 zamietnutá ako nedôvodná. Dňa 23.03.2010 bola proti žalobcovi podaná obžaloba, nakoniec však bol rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. -184 zo dňa 14.07.2010 oslobodený spod obžaloby, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol žalobca ako obžalovaný stíhaný. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.07.2010. Súd tiež poznamenáva, že nárok na

náhradu škody spôsobenej začatím a vedením trestného stíhania, ktoré sa neskončilo právoplatným odsúdením, je špecifickým prípadom zodpovednosti štátu. Nárok škody sa posudzuje ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, keď rozhodujúcim meradlom zákonnosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania. Zastavenie trestného stíhania z dôvodu, že k trestnému činu nedošlo, má rovnaký význam ako zrušenie uznesenia o začatí trestného stíhania a vznesení obvinenia pre nezákonnosť (nález Ústavného súdu SR -49 z 7.7.2016). Štát nesie objektívnu zodpovednosť za konanie svojich orgánov, ktorým priamo zasiahli do základných práv jednotlivca. Štát sa za situácie, ak aj k vzneseniu obvinenia došlo v zmysle zákona pri uplatnení výkonu práv a povinností orgánu činného v trestnom konaní, nemôže zbaviť zodpovednosti za postup orgánov činných v trestnom konaní, ak sa ich postup ukáže ako mylný, zasahujúci do základných práv. V takom prípade nie je potom rozhodujúce, ako orgány činné v trestnom konaní vyhodnotili pôvodné podozrenie, ale je rozhodujúce, či sa ich podozrenie potvrdilo. Rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti začatia trestného stíhania je neskorší výsledok trestného konania (nález Ústavného súdu SR -26 z 14.9.2016). Vzhľadom na uvedené, keďže žalobca bol oslobodený spod obžaloby, uznesenie o vznesení obvinenia sa považuje za nezákonné rozhodnutie, ktoré zakladá nárok na náhradu škody, ak sú následne kumulatívne splnené aj ďalšie podmienky, a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Súd tiež poznamenáva, že v danom prípade neobstojí ani argumentácia žalovaného o zavinení trestného stíhania samotným žalobcom, keďže, jednak žalovaný nepreukázal, že by žalobca sám zavinil trestné stíhanie, jednak v zmysle oslobodzujúceho rozsudku nebolo dokázané, že sa skutok, ktorý bol žalobcovi kladený za vinu, vôbec stal.

13. Základným predpokladom uplatnenia majetkovej satisfakcie je existencia škody a skutočnosť, že došlo k neoprávnenému zásahu a majetková ujma už vznikla. Žalobca si uplatnil náhradu škody v podobe vzniknutých trov obhajoby v trestnom konaní v celkovej výške 1 583,06 eur spolu s DPH. Špecifikácia žalovanej sumy vyplýva z vyúčtovania trov obhajoby (bod 9.3 rozsudku), ako aj z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 10.03.2008 znejúcej na sumu 331,93 eur s DPH, z príjmového pokladničného dokladu zo dňa 10.03.2008 (bod 9.1 rozsudku), z faktúry č. XXXXXXXXX zo dňa 31.08.2010 znejúcej na sumu 1 251,13 eur s DPH a z potvrdenia z banky o vklade na účet zo dňa 03.09.2010 (bod 9.2 rozsudku). Žalovaný takto vyčíslenú a uplatnenú náhradu škody nakoniec nesporoval, netrval ani na oboznámení obsahu pripojeného trestného spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. . Súd po oboznámení sa s listinnými dôkazmi mal za to, že právnym zástupcom žalobcu vyčíslené a uplatnené trovy obhajoby korešpondujú s pripojeným trestným spisom, právny zástupca žalobcu správne vyčíslil jednotlivé úkony právnej služby, na ktorých sa aj zúčastnil. Nárok žalobcu na náhradu majetkovej škody v podobe trov obhajoby preto súd považoval za dôvodný a preukázaný v plnom rozsahu. Súd mal za to, že trovy obhajoby boli vyčíslené v súlade s vyhláškou č. v znení platnom a účinnom ku dňu vykonania toho ktorého úkonu právnej služby. Podľa vyhlášky č. žalobca správne určil základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby v roku 2008, kedy splnomocnil advokáta na zastupovanie v jeho trestnej veci, vo výške 52,71 eur (t.j. jedna dvanástina výpočtového základu z 1 588,- Sk), následne aj v roku 2009 vo výške 57,95 eur (t.j. 1/12 z 695,41 eur) a v roku 2010 vo výške 60,11 eur (t.j. 1/12 z 721,40 eur). Ku každému úkonu právnej služby bol potom správne pripočítaný režijný paušál - za rok 2008 vo výške 6,31 eur, za rok 2009 vo výške 6,95 eur a za rok 2010 vo výške 7,21 eur. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že jednotlivé úkony právnej služby boli vykonané, tieto úkony právnej služby považoval za účelné a aj dôvodné, rovnako súd zistil, že žalobca uhradil svojmu obhajcovi vyčíslené trovy obhajoby spolu v sume 1 583,06 eur s DPH tak, ako je to uvedené v bode 9.1 a 9.2 rozsudku, pričom uvedená suma vyplýva z dvoch faktúr - zo zálohovej faktúry č. 200831007, na základe, ktorej žalobca uhradil sumu 10 000,- Sk s DPH, a z faktúry č. 201032019 na základe, ktorej žalobca uhradil sumu 1 251,13 eur s DPH. Súd tak dospel k záveru, že žalobcovi vznikla majetková škoda v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, keďže v trestnom konaní bol zastúpený obhajcom, ktorý v prospech neho vykonával úkony právnej služby. Žalobca tak využil svoje ústavné právo na kvalifikovanú obhajobu, pričom je irelevantné, či išlo o prípad nutnej obhajoby alebo zvoleného obhajcu. Práve vznesenie obvinenia a následné pokračovanie v trestnom konaní až do oslobodzujúceho rozsudku boli priamou a bezprostrednou príčinou vzniku trov spätých s obhajobou. Odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát, je nepochybne hotovým výdavkom, ktorý patrí medzi základné druhy trov konania.

13.1 Žalovaný vo vzťahu k danej sume vyčíslenej ako trovy obhajoby namietal potom už len požadovaný úrok z omeškania. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného ohľadom nesprávne požadovaného úroku z omeškania z vyššie uvedenej sumy, keďže ako vyplýva z predloženej žiadosti o predbežné

prerokovanie nároku na náhradu škody, predmetná žiadosť je datovaná zo dňa 14.10.2011 (piatok) a podľa žalovaného žiadosť bola doručená pôvodne Ministerstvu vnútra SR dňa 17.10.2011 (pondelok). S poukazom na zákona číslo sa potom žalovaný nemohol dostať do omeškania už dňa 15.10.2011, ako žalobca uviedol, ale až po šiestich mesiacoch odo dňa prijatia tejto žiadosti príslušným orgánom. Súd preto ako prvý deň omeškania žalovaného určil deň 18.04.2012 a vychádzal zo skutočnosti, že žiadosť o predbežné prejednanie nároku na náhradu škody bola príslušnému orgánu doručená dňa 17.10.2011 a šesť mesiacov od uvedeného dátumu uplynulo dňa 17.04.2012, a preto deň nasledujúci po uvedenom dátume je 18.04.2012, kedy sa žalovaný dostal do omeškania s náhradou škody žalobcovi. Z uvedeného dôvodu je potom zákonná výška úroku z omeškania 9 % ročne zo sumy 1 583,06 eur od 18.04.2012 do zaplatenia, a to s poukazom na nariadenia vlády číslo účinného ku dňu 18.04.2012.

13.2 Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi trovy obhajoby v sume 1 583,06 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1 583,06 eur od 18.04.2012 do zaplatenia a vo zvyšnej časti úroku z omeškania (nad 9 % ročne a od 15.10.2011) žalobu zamietol.

14. Žalobca si okrem trov obhajoby uplatnil aj sumu 189,07 eur, ktoré predstavovali náklady spojené s predbežným prerokovaním jeho nároku na náhradu škody v predmetnej veci. Rovnako si vo vzťahu k tejto sume uplatnil aj úrok z omeškania. Tvrdil, že daná suma je príslušenstvom k trovám obhajoby vo výške 1 583,06 eur, t.j. príslušenstvom k pohľadávke a ide o oprávnené náklady, keďže predbežné prerokovanie je zákonom stanovená podmienka pred uplatnením nároku na súde. Žalovaný namietal takto uplatnený nárok, a to s poukazom na Súd, stotožňujúc sa s argumentáciou žalovaného, dospel k záveru, že žaloba čo do sumy 189,07 eur s príslušenstvom nie je dôvodná, keďže podľa súčasťou trov konania (obhajoby) nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom, rovnako tieto náklady nie je možné považovať ani za príslušenstvo žalovanej sumy 1 583,06 eur odvolávajúc sa na , keďže je vo vzťahu k lex specialis. Súd však poznamenáva, že aj keby žalobca mal nárok na trovy konania vzniknuté v súvislosti s predbežným prerokovaním jeho nároku na náhradu škody, uvedenú sumu by mu v danom konaní nepriznal, keďže nepreukázal, že uvedenú sumu svojmu právnemu zástupcovi uhradil. Na základe uvedeného preto súd žalobu v tejto časti spolu s požadovaným úrokom z omeškania zamietol.

15. Ohľadom lehoty určenej na zaplatenie priznanej sumy, t. j. do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku, súd uvádza, že v zmysle určil lehotu na plnenie tak, ako to žalovaný navrhol, a to vzhľadom na časovú náročnosť realizácie finančných procesov z rozpočtovej kapitoly žalovaného.

16. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

17. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa . Súd dospel k záveru, že z dôvodu, že si žalobca uplatnil nárok vo výške 1 772,13 eur s príslušenstvom a súd mu priznal len sumu 1 583,06 eur, potom čiastkový úspech žalobcu predstavuje 89,33 %, čiastkový úspech žalovaného 10,67 %, teda žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 78,66 %. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 78,66 % voči žalovanému. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.