Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6CoR-1-2019.pdf
PDF · 82.66 KB
Case nature
Subarea
6CoR/1/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudkýň JUDr. Andrey Galdunovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobkyne: M. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX/XX, Š. S., zast. Mgr. Otom Salokym, advokátom, so sídlom Hlavná 94, Prešov, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792 752, zast. Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, IČO: 47 233 516, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 21.11.2018, sp. zn. 26Cr/1/2017
rozhodol:
Odmieta odvolanie.
Nepriznáva stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) uznesením č.k. 26Cr/1/2017-172 zo dňa 21.11.2018 žalovaného zaviazal zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 331,50 EUR na účet Okresného súdu Košice I do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
2. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom sp. zn. 26Cr/1/2017 zo dňa 26.10.2018 zrušil rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu zriadeného Asociáciou slovenských arbitrážnych súdov z.z.p.o., sp. zn. 86/08/16 zo dňa 20.10.2016 a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, pričom v predmetnom rozsudku nerozhodol o povinnosti na zaplatenie súdneho poplatku. Z uvedeného dôvodu preto napadnutým uznesením rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) a ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, keďže v danom prípade súd žalobkyni priznal oslobodenie od súdnych poplatkov uznesením zo dňa 19.02.2018 a zároveň žalobe v celom rozsahu vyhovel. Z uvedených dôvodov žalovaného v zmysle cit. zákonných ustanovení zaviazal zaplatiť súdny poplatok za žalobu vo výške 331,50 EUR v zmysle § 5, § 6, § 7, § 8, § 9 zák. č. 71/1992 Zb. a položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb.
3. Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.
4. Namietal, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní postupoval v rozpore so zákonom č. 71/1992 Zb. a žalovanému uložil platiť súdny poplatok vo výške, v akej ho zákon neustanovuje. Podľa položky 3 písm. c) Sadzobníka súdnych poplatkov zo žaloby o zrušenie rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom sa platí poplatok vo výške 331,50 EUR, avšak predmetom konania nebolo žiadne rozhodcovské rozhodnutie vydané rozhodcom, keďže súd rozhodol o rozhodcovskom rozsudku vydanom stálym rozhodcovským súdom, pričom pre takýto prípad zákon nestanovuje súdny poplatok vo výške 331,50 EUR. Podľa žalovaného postup súdu nie je možné odôvodniť ani argumentom analógie legis, pretože
táto je v zmysle súdnej praxe vo vzťahu k zákonu č. 71/1992 Zb. vylúčená. V prílohe zák. č. 71/1992 Zb. nie je jasne stanovená poplatková povinnosť za podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku stálym arbitrážnym súdom, pričom zákon o rozhodcovskom konaní jednoznačne rozlišuje medzi prípadom, kedy koná a rozhoduje rozhodca a kedy koná a rozhoduje stály rozhodcovský súd. Toto rozlišovanie má potom význam aj pre stanovenie súdneho poplatku a jeho výšky, keďže pre prípad, v ktorom rozhodoval stály rozhodcovský súd, zákon č. 71/1992 Zb. neurčuje súdny poplatok vo výške 331,50 EUR.
5. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu uznesenia, zaoberal sa otázkou, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote subjektom, ktorý je na podanie odvolania oprávnený (oprávnenou osobou), ako aj tým, či smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému zákon takýto opravný prostriedok pripúšťa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť podľa ust. § 386 písm. c) CSP.
6. Napadnutým uznesením súd vyrubil žalovanému súdny poplatok za žalobu podľa § 2 ods. 1 písm. a) v spojení s ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov a v spojení s položkou 3 písm. c) sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý stanovuje súdny poplatok zo žaloby o neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a o zrušení rozhodcovského rozhodnutia vydaného rozhodcom vo výške 331,50 EUR.
7. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, ak tento zákon neustanovuje inak, na konanie vo veciach poplatkov sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, okrem § 357 písm. a).
8. Keďže zákon o súdnych poplatkoch neupravuje formu rozhodovania o súdnych poplatkoch, je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku.
9. O súdnych poplatkoch rozhoduje súd uznesením, pretože nejde o rozhodnutie vo veci samej (§ 234 ods. 1 CSP).
10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 357 CSP odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o a) zastavení konania, b) odmietnutí podania vo veci samej, c) odmietnutí žaloby na obnovu konania, d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1, f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia, g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku, h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku, j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia, k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva, l) zabezpečení dôkazného prostriedku, m) nároku na náhradu trov konania, n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164, o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.
12. Zákon v ustanovení § 357 CSP taxatívne vymenúva okruh uznesení súdu prvej inštancie, proti ktorým je odvolanie prípustné. Medzi týmito uzneseniami nie sú uvedené uznesenia o súdnych poplatkoch (vyrubení, vrátení a podobne) a ani zákon o súdnych poplatkoch neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiam o súdnych poplatkoch, teda prípustnosť odvolania proti rozhodnutiu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok nie je možné vyvodiť ani z tohto osobitného zákona (zák. č. 71/1992 Zb.).
13. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, keďže prípustnosť odvolania proti uzneseniu o uložení povinnosti zaplatiť súdny poplatok neupravuje ani zákon o súdnych poplatkoch a ani Civilný sporový poriadok, ktorý sa použije na konanie o súdnych poplatkoch primerane, znamená to, že odvolanie proti rozhodnutiu o vyrubení súdneho poplatku prípustné nie je.
14. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
15. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné, odvolací súd toto odvolanie podľa ust. § 386 písm. c) CSP odmietol.
16. Nad rámec odvolacieho prieskumu odvolací súd uvádza, že v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v konaní podľa tohto zákona koná a rozhoduje vyšší súdny úradník vrátane rozhodovania o zastavení konania. Sudca v konaní koná a rozhoduje o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že zákon umožňuje podľa tohto zákona konať a rozhodovať aj vyššiemu súdnemu úradníkovi, pričom voči jeho rozhodnutiu je prípustná sťažnosť. V danom prípade však o vyrubení poplatku rozhodol priamo sudca a nie vyšší súdny úradník. V tomto prípade tak voči rozhodnutiu nie je prípustná sťažnosť ani odvolanie, pričom zároveň odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 502/2019 zo dňa 26.05.2020, v ktorom sťažovateľ dával do súvisu zásah do svojich práv aj s tým, že o jeho nároku na náhradu trov exekúcie nerozhodoval vyšší súdny úradník, ale priamo sudca, a tak nemohol využiť proti napadnutému rozhodnutiu žiaden opravný prostriedok, v čom videl porušenie princípu dvojinštančnosti konania. Ústavný súd poukázal na svoje rozhodnutie č.k. PL. ÚS 10/2019-11 z 30.01.2019, v zmysle ktorého z ústavnoprávneho hľadiska súdne konanie nie je povinne dvojinštančné s výnimkou vecí trestných, u ktorých táto požiadavka vyplýva z čl. 2 Protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a ani čl. 6 dohovoru samotné právo na odvolanie na súde vyššej inštancie negarantuje a dvojinštančnosť, ako vyplýva z judikatúry ESĽP, nie je všeobecnou zásadou civilného súdneho konania. Ústavný súd tak konštatoval, že iba to, že v danej veci rozhodol sudca, a nie vyšší súdny úradník, nemôže samo osebe spôsobiť zásah do ústavných práv sťažovateľa, pretože dvojinštančnosť nie je všeobecnou zásadou civilného konania.
17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 256 ods. 1 CSP a čl. 4 ods. 1 Základných princípov CSP.
18. Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenia o trovách konania v prípade rozhodnutia o odmietnutí odvolania, preto o trovách konania v tomto prípade odvolací súd rozhodol podľa ust. § 256 ods. 1 CSP, ktoré upravuje problematiku čo do obsahu a účelu najbližšiu odmietnutiu odvolania z dôvodu, že konanie v tomto prípade končí bez toho, aby odvolací súd rozhodol vo veci samej, teda obdobne ako v prípade zastavenia konania, a to v dôsledku procesného zavinenia tej strany sporu, ktorá podala odvolanie po zákonom určenej lehote alebo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
19. V prejednávanej veci žalovaný svojím správaním zavinil odmietnutie odvolania, keď toto podal proti takému uzneseniu, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa, preto žalovaný nemá právo na náhradu trov konania, a preto by mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania žalobkyni, ak by táto bola účastníkom odvolacieho konania. Keďže však výrok o povinnosti zaplatiť súdny poplatok upravuje iba vzťah medzi poplatníkom a štátom, žalobkyňa ako sporová strana nebola účastníkom tohto odvolacieho konania a v tej súvislosti jej preto nevznikli ani žiadne trovy.
20. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).