Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_29C-96-2019.pdf
PDF · 96.28 KB
Case nature
Area
Subarea
29C/96/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II sudcom Mgr. Petrom Králikom v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast.: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, proti žalovaným: 1.) BEAT Production s. r. o., so sídlom Klincová 35, Bratislava, IČO: 50 083 741, 2.) C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X, T.W., zast.: JUDr. Kristína Maschkanová, advokátka, Gorkého 3, Bratislava, o zaplatenie 1.133,95 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.133,95 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 1.133,95 € od 12.03.2019 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Ž a l o b c a má voči žalovaným v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2019 domáhal proti žalovaným zaplatenia 1.133,95 Eur s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný v 1. rade je držiteľom motorového vozidla Peugeot s EČV: J., ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Žalovaný v 2. rade je fyzická osoba, vodič predmetného motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda. Dňa 18.12.2018 spôsobil vodič, žalovaný v 2. rade, predmetným motorovým vozidlom v dôsledku dopravnej nehody škodu na motorovom vozidle zn. Chevrolet s EČV: J., ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bol E. E.. Vzhľadom na to, že k predmetnému vozidlu nebolo k dátumu nehody uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca poskytol dňa 07.02.2019 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie vo výške 1.133,95 Eur. Žalobca si listom zo dňa 11.02.2019 uplatnil u žalovaných náhradu poistného plnenia, svoj dlh však neuhradili ani čiastočne. Žalobca poukázal tiež na to, že žalovaný v 1. rade zodpovedá podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a žalovaný v 2. rade zodpovedá podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti.
2. Dňa 20.01.2020 bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému včas podal odpor žalovaný v 2. rade, a preto ho súd uznesením č. k. 29C/96/2019-80 zo dňa 24.02.2020 zrušil v celom rozsahu. Žalovaný v 2. rade v odpore uviedol, že v čase škodovej udalosti bol vodičom motorového vozidla, ktoré mal požičané od žalovaného v 1. rade. S poškodeným spísal po škodovej udalosti záznam o dopravnej nehode, v ktorom uznal, že vinníkom bol on a v zmysle poistnej zmluvy uviedol v zázname o dopravnej nehode názov poisťovne, v ktorej mal žalovaný v 1. rade uzavreté povinné zmluvné poistenie a zároveň uviedol
číslo poistnej zmluvy. Poukázal na to, že v čase škodovej udalosti bol oprávneným držiteľom motorového vozidla žalovaný v 1. rade, ktorý si nesplnil svoju zákonnú povinnosť tým, že neuzavrel povinné zmluvné poistenie, čo bolo dôvodom, že žalobca uhradil poškodenému škodu. Povinnosť uzatvoriť povinné zmluvné poistenie sa vzťahuje na držiteľa motorového vozidla, žalovaného v 1. rade, túto povinnosť však nemal vodič motorového vozidla, žalovaný v 2. rade. Nerozporoval právnu skutočnosť, že došlo k vzniku škodovej udalosti, ktorú spôsobil, čo aj uznal v zázname o dopravnej nehode, nemôže však niesť zodpovednosť za vzniknutú škodu, nakoľko ako vodič motorového vozidla si splnil svoje zákonné povinnosti tým, že skontroloval všetky doklady prislúchajúce k motorovému vozidlu, ktoré sa nachádzali v motorovom vozidle. Nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že motorové vozidlo, ktoré viedol nemá uzatvorené PZP. Potvrdzuje to aj fakt, že po vzniku škodovej udalosti, po tom ako bol kontaktovaný poškodeným, uviedol informácie, ktoré boli potrebné na vypísanie záznamu o dopravnej nehode, pričom ako doklad mu slúžilo potvrdenie o PZP, tzv. biela karta, ktorú mal k dispozícii. Táto skutočnosť jasne preukazuje, že bol presvedčený o tom, že motorové vozidlo bolo poistené v zmysle zákona o PZP, čo vylučuje jeho zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka voči žalobcovi. Vznik škody žalovaný v 2. rade nepopiera, pričom mal za to, že spôsobená škoda bude poškodenému uhradená zo strany poisťovne v rámci povinného zmluvného poistenia.
3. Dňa 19.03.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného v 2. rade, v ktorom uviedol, že voči žalovanému v 2. rade je potrebné vychádzať z rovnakého právneho základu ako voči držiteľovi, teda ide o nárok na náhradu plnenia, ktoré žalobca za žalovaných plnil poškodenému. Mal za to, že vodič je v spore pasívne legitimovaný, pretože zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného. Nestotožnil sa s názorom žalovaného v 2. rade, že sa zbavil všeobecnej zodpovednosti tým, že si overil poistenie predmetného vozidla. Nepochybne zodpovedá za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka a pretože škodu spôsobil vozidlom, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva, je súčasne osobou bez poistenia zodpovednosti, a to bez ohľadu na to, komu prislúchala povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu. Aj za neho žalobca plnil poškodenému z poistného garančného fondu a má proti nemu z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 27 ods. 7 zákona o PZP. Titulom regresu má žalobca voči žalovaným právo na náhradu toho, čo za nich plnil poškodenému.
4. Dňa 05.06.2020 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenia žalovaného v 2. rade k vyjadreniu žalobcu, ktorom opätovne uviedol, že si splnil všetky svoje povinnosti, ktoré mu ukladajú právne predpisy tým, že si skontroloval doklady od motorového vozidla, v ktorých sa nachádzalo aj potvrdenie o poistení zodpovednosti (biela karta) preukazujúce platné povinné zmluvné poistenie, a teda sa presvedčil, či je motorové vozidlo poistené. Pri prevádzke motorového vozidla mal pri sebe bielu kartu, a preto nemal dôvod pochybovať o tom, že motorové vozidlo je povinne zmluvne poistené. Potvrdenie o poistení zodpovednosti je dokladom potvrdzujúcim uzatvorenie poistnej zmluvy na poistenie zodpovednosti podľa zákona o PZP a ak týmto žalovaný v 2. rade disponoval. nebolo jeho povinnosťou ďalej preverovať prípadnú platnosť poistnej zmluvy. O tom, že motorové vozidlo nebolo povinne zmluvne poistené v čase dopravnej nehody sa dozvedel až teraz. Poukázal tiež na absenciu svojej pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore.
5. Na prejedanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom žalobca zotrval na podanej žalobe. Právna zástupkyňa žalovaného v 2. rade rovnako zotrvala na predchádzajúcich vyjadreniach žalovaného v 2. rade. Navyše uviedla, že žalovaný v 2. rade vypĺňal správu o nehode telefonicky a uviedol všetky údaje, ktoré od neho poškodený vyžadoval. Z tohto dôvodu zrejme nie je uvedená doba platnosti potvrdenia o PZP.
6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov založených v spise a s prihliadnutím na obsah celého spisu a všetky skutočnosti, ktoré v priebehu konania vyšili najavo, zistil nasledovný skutkový stav:
7. Zo záznamu o dopravnej nehode, Hlásenia škodovej udalosti a tiež Oznámenia poškodeného o uplatnení si nároku na náhradu škody súd zistil, že dňa 18.12.2018 o 09:30 hod. na D. A. E. J. pred domom č. 9 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo zn. Chevrolet s EČV: J., ktorého držiteľom bol v tom čase E. E. a ktoré stálo, vozidlom zn. Peugeot s EČV: J., ktorého držiteľom bol v tom čase žalovaný v 1. rade, vodičom žalovaný v 2. rade, ktoré cúvalo. V časti Záznamu o dopravnej nehode týkajúcej sa poistiteľa zodpovednosti za škodu z prevádzky motorového vozidla (bod
8) je uvedená spoločnosť Generali poisťovňa, a.s., jej sídlo a tiež číslo poistky. Nie je vyplnený priestor pre číslo zelenej karty a jej platnosť. Z bodu 15 vyplýva, že nehodu zavinil žalovaný v 2. rade. Záznam je podpísaný oboma zúčastnenými. Z výpisu z centrálnej evidencie vozidiel súd zistil, že držiteľom motorového vozidla zn. Peugeot s EČV: J. bol v čase vzniku škodovej udalosti žalovaný v 1. rade. Z výstupu zo systému žalobcu ohľadom poistenia motorového vozidla vyplýva, že na predmetné motorové vozidlo nebolo v čase dopravnej nehody uzatvorené poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z výpočtu výšky škody súd zistil, že náklady na opravu poškodeného motorového vozidla boli vo výške 1.212,88 Eur a amortizácia z náhradných dielov pri oprave poškodenia vo výške 78,93 Eur, poistné plnenie teda bolo vo výške 1.133,95 Eur. Na základe vystavenej faktúry č. XXXXXXX zo dňa 30.01.2019 poškodený uhradil za opravu motorového vozidla 1.212,88 Eur. Z výpisu z účtu žalobcu súd zistil, že žalobca dňa 07.02.2019 poukázal na účet poškodeného sumu 1.133,95 €. Žalobca žalovaných vyzval na náhradu poistného plnenia.
8. Podľa § 427 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len "Občiansky zákonník"), fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
9. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
10. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 381/2001 Z.z.), povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má pri tuzemskom motorovom vozidle ten, kto je ako držiteľ motorového vozidla zapísaný v dokladoch vozidla alebo ten, kto je v dokladoch vozidla zapísaný ako osoba, na ktorú sa držba motorového vozidla previedla, v ostatných prípadoch ten, kto je vlastníkom motorového vozidla alebo jeho prevádzkovateľom. Ak na motorové vozidlo je uzatvorená nájomná zmluva s právom kúpy prenajatej veci, povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu má nájomca..
12. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti.
13. Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária má právo proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa odseku 2 písm. a), b), f) a g), na náhradu toho, čo za neho plnila. Kancelária má právo proti poisťovateľovi na náhradu toho, čo plnila za poisteného podľa odseku 2 písm. c) a podľa § 24a ods. 1 písm. a). Kancelária je povinná požadovať od príslušnej kancelárie poisťovateľov náhradu toho, čo plnila poškodenému podľa odseku 2 písm. e).
14. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Z vykonaného dokazovania má súd preukázané skutočnosti tvrdené v žalobe, a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu. Medzi stranami (žalobcom a žalovaným v 2. rade) nebolo sporným, kedy a za akých okolností došlo ku škodovej udalosti, kto škodovú udalosť a vznik škody zavinil ani výška spôsobenej škody. Sporným nebolo napokon ani to, že na motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená, a ktorého držiteľom bol žalovaný v 1. rade, nebolo v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
17. Niet sporu, že žalovaný v 1. rade, ktorý bol v čase vzniku škodovej udalosti držiteľom motorového vozidla značky Peugeot s EČV: J., ktorým bola spôsobená škoda, porušil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 zákona číslo 381/2001 Z.z., keď neuzavrel zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V dôsledku toho bola spôsobená škoda uhradená žalobcom z garančného fondu. Žalobca poskytol poškodenému sumu 1.133,95 Eur prevodom na účet dňa 07.02.2019. Žalobcovi tak uhradením plnenia poškodenému vzniklo právo na jeho náhradu v súlade s citovaným ustanovením § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.
18. Sporným tak zostala len zodpovednosť žalovaného v 2. rade a tým aj jeho pasívna vecná legitimácia. Obrana žalovaného v 2. rade spočívala v tvrdení, že pred jazdou skontroloval všetky doklady prislúchajúce k motorovému vozidlu (osvedčenie o evidencii motorového vozidla a potvrdenie o PZP), pričom nemal a ani nemohol mať vedomosť o tom, že motorové vozidlo, nemá uzatvorené povinné zmluvné poistenie. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie § 1 ods. 1 písm. f) Vyhlášky Ministerstva financií Slovenskej republiky č. 413/2001 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, podľa ktorého náležitosťou potvrdenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla obsahuje tieto náležitosti, dobu platnosti poistenia zodpovednosti. Zo vzoru potvrdenia, ktorý je prílohou vyhlášky je zrejmé, že údaj o platnosti poistenia sa nachádza na prednej strane, dole. V prípade, ak žalovaný v 2. rade tvrdí, že si doklady prislúchajúce k motorovému vozidlu skontroloval, nemohol nezistiť, že platnosť poistenia zodpovednosti vypršala. V opačnom prípade by nemohol ani tvrdiť, že si skontroloval doklady prislúchajúce práve k predmetnému motorovému vozidlu. Napríklad údaj o EČV sa nachádza na zadnej strane potvrdenia. Ak žalovaný v 2. rade tvrdí, že skontroloval doklady prislúchajúce k predmetnému motorovému vozidlu, znamená to, že sa musel oboznámiť s údajmi uvedenými na potvrdení, ktoré sa nachádzalo v motorovom vozidle. Súd preto žalovaným v 2. rade tvrdené splnenie si povinností pred jazdou tým, že skontroloval, že prislúchajúce doklady má (aj potvrdenie o PZP), avšak bez toho aby preveril dobu platnosti poistenia zodpovednosti alebo či napr. patria práve k predmetnému vozidlu, hodnotí ako nedostatočné. Rovnako k tvrdeniu žalovaného v 2. rade v časti, že správu o nehode vypĺňal telefonicky, pričom uviedol všetky údaje, ktoré od neho vyžadoval poškodený, je potrebné uviesť, že správa o nehode obsahuje vlastnoručné podpisy poškodeného aj žalovaného v 2. rade.
19. Ak teda žalovaný v 2. rade poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/134/2019 (ale aj sp. zn. 4Cdo/190/2014), rovnako ako žalobca, s ohľadom na splnenie povinnosti vodiča mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené, je potrebné uviesť, že aj najvyšší súd predpokladá nielen mať pri sebe (akékoľvek) potvrdenie o poistení zodpovednosti, ale aj povinnosť presvedčiť sa, či je vozidlo poistené, čo znamená okrem iného skontrolovať dobu platnosti poistenia zodpovednosti a či doklady naozaj patria ku konkrétnemu motorovému vozidlu. Naopak na predmetnú vec nie je možné aplikovať rozhodnutie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/642/2015 zo dňa 28.02.2017, na ktoré poukazoval žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení zo dňa 02.06.2020, nakoľko toto sa jednoznačne vzťahuje na vznik škody v súvislosti s dopravnou nehodou nie v dôsledku porušenia povinností vodiča, ale kvôli technickej závade na návese, kde odletel brzdový bubon a trafil za ním idúci kamión, u ktorého v dôsledku toho došlo k rozbitiu čelného skla. V tom prípade súd konštatoval absenciu pasívnej vecnej legitimácie vodiča vozidla, ktorým bola spôsobená škoda a na ktoré nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu.
20. Z citovaného ustanovenia § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., na ktoré poukazuje aj najvyšší súd v zmienených rozhodnutiach, vyplýva, že žalobca poskytuje plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla namiesto osoby, ktorá za túto škodu zodpovedá (..."za ktorú zodpovedá osoba"..). Osobou bez poistenia zodpovednosti je preto treba rozumieť toho, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou takého vozidla, u ktorého nebola uzavretá poistná zmluva v zmysle § 3 zákona č. 381/2001 Z.z. V ustanovení § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je potom upravené právo žalobcu na náhradu vyplatených plnení z poistného garančného fondu za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V prípade poskytnutia poistného plnenia za škodu v zmysle § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. má žalobca právo postihu proti tomu, u koho je daná zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Ustanovenie § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. je potrebné vykladať tak, že žalobca má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá a za koho plnil. Kancelária má teda právo postihu aj proti osobe, ktorá za škodu spôsobenú
prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi, ktorý je pri prevádzke tuzemského motorového vozidla povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti a teda presvedčiť sa, či je vozidlo poistené (pozri aj odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/190/2014 zo dňa 24.06.2015).
21. Súd teda konštatuje, že žalovaný v 2. rade je pasívne vecne legitimovaný v danej veci, žalobca má právo proti nemu na náhradu toho, čo za neho plnil. Súd preto skúmal zodpovednosť žalovaného v 2. rade z pohľadu všeobecnej zodpovednosti podľa ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného v 2. rade, vodičovi, ktorý je pri prevádzke motorového vozidla povinný nielen mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti ale sa aj presvedčiť, či je vozidlo poistené, čo si žalovaný v 2. rade nesplnil, resp. splnil len čiastočne - mal pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti za škodu, avšak nepresvedčil sa, či je vozidlo poistené. V zázname o dopravnej nehode sám žalovaný uviedol, že škodovú udalosť zavinil. Preukázaná je výška škody, ako aj skutočnosť, že túto sumu poukázal žalobca na účet poškodeného.
22. Nakoľko žalovaní sa s plnením peňažného záväzku dostali do omeškania, zaviazal ich súd tiež na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý si žalobca uplatnil v súlade so zákonom.
23. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, keď úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešným žalovaným náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní, odo dňa jeho doručenia, na tunajšom súde, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Podľa § 365 CSP (1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.