Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Co/642/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jozefa Mačeja a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a JUDr. Daniela Ilavského v právnej veci žalobkyne: Slovenská kancelária poisťovateľov, Trnavská cesta 82, Bratislava 29, 826 58, IČO: 36 062 235, proti žalovaným: 1/ Y. W., nar. XX. F. XXXX, bytom T., K. XXX a 2/ J. N., nar. XX. T. XXXX, bytom Z. - M. Y., J. P. XX/B, Maďarsko, zast. advokátkou: Dr. jur. Zita Machlicová Czibor, ul. Eötvösa č. 4, Komárno, o 1.019,23 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda z 26. marca 2012 č. k. 6C/87/2008-90, ktorým zamietol žalobu vo vzťahu k žalovanému 2/, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti vo vzťahu k žalovanému 2/ p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný 2/ má právo na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v plnej výške.

odôvodnenie:

Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvého stupňa I/ uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni 1.019,23 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 6% ročne z tejto sumy počnúc od 27. marca 2008 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku, II/ voči žalovanému 2/ žalobu zamietol a III/ žalovanému 1/ uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania 1.126,88 eur. Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil použitím ust. § 427 a nasl. a § 517 ods. 2 O. z. (Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), ako aj ust. § 3 ods. 1 a § 24 ods. 2 a 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien a doplnení. Vecne potom, že dňa 23. júla 2003 zavinil žalovaný 2/ ako vodič motorového vozidla Renault Major EČ: DS 910 BC dopravnú nehodu, v dôsledku čoho bola spôsobená na vozidle Mercedes Actros EČ: BL-PS-75 škoda. Žalobkyňa poskytla dňa 26. januára 2005 z poistného garančného fondu poškodenému poistné plnenie vo výške niekdajších 30.702 Sk vzhľadom na tú skutočnosť, že k dátumu nehody nebolo k predmetnému vozidlu uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, čím splnila svoju povinnosť, ktorá jej vyplývala zo zákona č. 381/2001 Z.z.. Tým, že žalovaný 1/, ako držiteľ motorového vozidla nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť v súlade s § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. vznikol žalobkyni voči nemu oprávnený nárok na základe ustanovenia § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. a to právo na plnenie proti tomu, kto zodpovedá za škodu podľa § 24 ods. 2 uvedeného zákona na náhradu toho, čo za neho plnil. Žalovaný 1/ zodpovedá zároveň podľa § 427 a nasl. O.z., ako prevádzateľ motorového vozidla za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalobkyňa si zároveň uplatnila úrok z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 O.z., ktorých výšku v danom prípade určuje Nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. ako dvojnásobok základnej úrokovej (diskontnej) sadzby určenej NBS platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Súd prvého stupňa preveril obranu žalovaného 1/ u poisťovne Allianz - Slovenská poisťovňa a.s., ktorá dňa 22.7.2011 oznámila

súdu, že v informačnom systéme na predmetné motorové vozidlo Renault R 385 TI Major EČ: DS 910 BC VIN: VF6R604A1REP58156, ktorého držiteľom je žalovaný 1/ Y. W. evidujú poistnú zmluvu č. 8011612689 uzavretú na obdobie od 4. augusta 2003 do 5. marca 2004. Poistná zmluva bola zrušená pre neplatenie poistného. Systém eviduje ešte poistnú zmluvu č. 1000489445 s počiatkom od 1. januára 2002 do 31. októbra 2002 na iné motorové vozidlo a to RENAULT R 385 TI MAJOR EČ: DS 8545 na žalovaného 1/, ktorá poistná zmluva taktiež zanikla pre neplatenie. Keďže na motorové vozidlo Renault Major EČ: DS 910 BC nebolo uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tak, ako táto povinnosť vyplýva pre držiteľa motorového vozidla z ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších zmien a doplnkov, vznikla žalobkyni povinnosť z tohto zákona v zmysle § 24 ods. 2 uhradiť poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou tohto motorového vozidla, ktorú škodu z poistného garančného fondu žalobkyňa poškodenému uhradila 26. januára 2005 vo výške niekdajších 30.702 Sk. Voči žalovanému 2/ pre nedostatok pasívnej legitimácie prvostupňový súd žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení) uložením žalovanému 1/ povinnosti na náhradu trov konania úspešnej žalobkyne v sume 1.065,74 eur vzniknutých tejto na súdnom poplatku a trovách právneho zastúpenia.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá ho navrhla zmeniť tak, že žalovaným 1/ a 2/ bude uložená povinnosť zaplatiť jej spoločne a nerozdielne 1.019,23 eur a 6% ročný úrok z omeškania z uvedenej sumy od 27. marca 2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj povinnosť náhrady trov konania. Nesúhlasila s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/, pretože nárok voči držiteľovi motorového vozidla, ako aj vodičovi vychádza z rovnakého právneho základu, t.j. nároku na náhradu plnenia, ktoré za nich plnila poškodenému. Uvedené vychádza aj z judikatúry (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. septembra 1977 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk súdov ČSSR pod č. R 29/1979), keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzkovateľ tohto dopravného prostriedku (§ 427 O.z.), avšak tým nie je vylúčená zodpovednosť vodiča motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti (§ 420 O.z.). V prípade vodiča ide o porušenie povinnosti, ktoré sú mu uložené zákonom č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách, pričom prevádzkovanie vozidla bez poistenia zodpovednosti je príslušným správnym orgánom sankcionované podľa § 16 ods. 1 zákona č. 315/1996 Z.z. nezávisle na tom, či je takým vozidlom spôsobená škoda alebo nie. V zmysle uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 31.8.2010 č.k. 4Cdo/134/2009 je potrebné ust. § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. vykladať tak, že kancelária má právo postihu proti každému, kto za škodu zodpovedá na za koho plnila. Má právo postihu aj voči osobe, ktorá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá na základe zavinenia, t.j. aj proti vodičovi (pri prevádzke tuzemského motorového vozidla je vodič povinný mať pri sebe potvrdenie o poistení zodpovednosti).

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba, (§ 201 a § 204 ods. 1 O. s. p.) a to proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 201 a § 202 O. s. p.), prejednal vec podľa § 214 ods. 1, § 211 ods. 2 a § 101 ods. 2 O. s. p. na pojednávaní v neprítomnosti predvolaného žalovaného 1/ a napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že uložil povinnosť zaplatenia žalovanej sumy 1.019,23 eur a príslušenstva, t.j. 6% úroku z omeškania z uvedenej sumy obom žalovaným a to spoločne a nerozdielne a uložil im taktiež aj povinnosť zaplatenia náhrady trov konania. Odvolací súd dal za pravdu odvolacími námietkami žalobkyne, že aj žalovaný 2/ zodpovedá ako vodič motorového vozidla za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti v zmysle ust. § 420 O.z., pretože aj keď za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zodpovedá prevádzkovateľ tohto motorového vozidla (§ 427 O.z.), nie je tým vylúčená ani zodpovednosť vodiča za škodu, ktorú spôsobil pri tej istej škodovej udalosti poškodenému porušením právnej povinnosti v zmysle ust. § 420 O.z. (keďže v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. k jazde je možné použiť iba vozidlo, ku ktorému bola uzavretá poistná zmluva a poistenie sa tu tak vzťahuje na osobu prevádzkovateľa vozidla, ako aj na vodiča, bolo treba preto konštatovať, že aj vodič bol osobou bez poistenia). Žalobkyňa tak mala v zmysle § 24 ods. 7 veta prvá v spojení s ustanovením § 24 ods. 2 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zmien a doplnení právo postihu proti každému kto za škodu zodpovedá a za koho plnila.

4. Na dovolanie žalovaného 2/ Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Cdo/ 414/2014 zo dňa 26. augusta 2015 rozsudok Krajského súdu v Trnave z 5. marca 2014 sp. zn. 11Co/323/2012 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolaciemu súdu vytkol, že v preskúmavanej veci nie je možné zistiť, akými úvahami sa odvolací súd riadil pri hodnotení dôkazov. Odôvodneniu rozsudku odvolacieho súdu chýbajú náležitosti ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., keď nie je možné z neho zistiť, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, najmä však akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pretože len vyjadrenie súhlasu s námietkami odvolateľa a čiastočnú citáciu zákonných ustanovení nemožno v žiadnom považovať za dostačujúce. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je možné žiadnym výkladom zistiť, akú konkrétnu povinnosť žalovaný 2/ porušil. Odvolací súd tým, že svoje rozhodnutie neodôvodnil v súlade s požiadavkami ustanovenia § 157 ods. 2 O.s.p., účastníkom konania odňal možnosť konať pred súdom (§ 237 písm. f/ O.s.p.). Predpokladom toho, aby odvolací súd mohol zmeniť napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je opakovanie dokazovania v potrebnom rozsahu odvolacím súdom. Podmienkou zmeny rozhodnutia v takomto prípade je teda skutočnosť, že odvolací súd sám opakuje v potrebnom rozsahu dokazovanie, na základe ktorého dospeje k skutkovému stavu, odlišnému od skutkového stavu zisteného prvostupňovým súdom, tvoriacemu podklad pre rozhodnutie v danej veci. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné skutkové a na ich základe aj právne závery, ako súd prvého stupňa bez toho, aby vo veci vykonal akékoľvek dokazovanie (zopakovanie alebo doplnenie). Ak sa však odvolací súd chcel odchýliť od skutkových zistení súdu prvého stupňa na základe bezprostredne pred ním vykonaných dôkazov, mal dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. sám v potrebnom rozsahu opakovať a zadovážiť si tak rovnocenný podklad pre odlišné hodnotenie dôkazov v zmysle § 132 O.s.p., pretože len takýto postup je aj v súlade so zásadou priamosti a ústnosti občianskoprávneho konania. Zo spisu je zrejmé, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal nárok žalobkyne za preukázaný a to vo vzťahu k žalovanému 1/. Podľa tohto je daná zodpovednosť žalovaného 1/ za škodu, ktorú spôsobil zavineným porušením právnej povinnosti; vo vzťahu k žalovanému 2/ návrh zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie si v celom rozsahu osvojil aj podľa neho bolo preukázané, že vlastníkom predmetného vozidla je žalovaný 1/ a žalovaný 2/ je vodič motorového vozidla. Stotožnil sa aj s názorom, že žalovaný 1/ ako vlastník motorového vozidla bol podľa § 3 ods. 1 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z. povinný uzavrieť zmluvu o povinnom zmluvnom poistení, čo neurobil. Nárok žalobkyne voči žalovanému 1/ totiž vyplýval z iných právnych predpisov, ako vyplýval voči žalovanému 2/. Odvolací súd uviedol, že žalovaný 1/ si nesplnil povinnosť poistiť motorové vozidlo a žalovaný 2/ mal porušiť „právne povinnosti v zmysle § 420 O.z., v dôsledku ktorých spôsobil škodu (z obsahu spisu však nie je možné zistiť, v čom jeho porušenie spočívalo, pretože v žiadnom prípade nemohlo spočívať v nezaplatení poistného - túto povinnosť žalovaný 2/ nemal). Nebolo preto možné žalovaných zaviazať k zaplateniu žalovanej pohľadávky u oboch s poukazom na ustanovenie § 420 aj § 427 O.z.. Odvolací súd neuviedol, na základe akých skutočností a ako posúdil vzťah medzi žalobkyňou a žalovanými u každého osobitne. Nevysvetlil predovšetkým, v čom spočíva zavinenie žalovaného 2/. Len konštatácia, že nárok voči žalovanému 2/ vyplýva z nezaplatenia poistného, podľa dovolacieho súdu nie je dostačujúca. Z obsahu spisu vyplýva, že súd si doteraz dostatočne neujasnil nielen otázku predmetu sporu, ale ani okolnosti vzniku škody, ani vzťah medzi žalovanými 1/ a 2/. V prejednávanej veci sa žalobkyňa žalobou doručenou súdu 17. apríla 2008 domáhala voči žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatenia 30.702 Sk s príslušenstvom tvrdiac, že 23. júla 2003 žalovaný 2/ zavinil morovým vozidlom žalovaného 1/ dopravnú nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu motorového vozidla tretej osoby. Šetrením bolo zistené, že v čase dopravnej nehody na motorové vozidlo žalovaného 1/ nebolo uzavreté poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a vzhľadom k tejto skutočnosti poskytla žalobkyňa 26. januára 2005 z garančného fondu poškodenému poistné plnenie v žalovanej výške. Podmienky občianskoprávnej zodpovednosti za škodu (§ 420 a nasl. O.z.) a podmienky, za ktorých vzniká poisťovni právo proti poistenému na náhradu čiastok, ktoré zaplatila poškodenému z titulu zákonného (ne)poistenia, je treba rozlišovať. V danej veci nejde o nárok na náhradu škody vzniknutej poškodenému proti tomu, kto škodu spôsobil, ani o zákonnú cesiu tohto nároku poškodeného, ale o zvláštny postihový nárok. Z obsahu spisu predovšetkým doteraz nie je možné bezpečne zistiť, či žalovaný 2/ bol zamestnancom žalovaného 1/, alebo pre neho vykonával prácu na dohodu a to napriek tomu, že táto otázka je rozhodujúca pre posúdenie uplatneného nároku. Žalovaný 1/ na pojednávaní pred súdom prvej inštancie uviedol, že žalovaný 2/ nebol s ním v pracovnom pomere a prácu vykonával na základe dohody (por. č.l. 67 p.v.). Žalovaný 2/ uviedol, že bol v pracovnom pomere. Vzhľadom na ustanovenie § 420 ods. 2 Občianskeho zákonníka však bolo povinnosťou súdu si urobiť jasno v

otázke, či medzi žalovanými išlo o pracovnoprávny vzťah alebo nie. Odvolací súd nevenoval žiadnu pozornosť ani otázke vzniku dopravnej nehody a osobitne otázke jej zavinenia žalovaným 2/, t.j., ktoré ustanovenie zákona č. 315/1996 Z.z. žalovaný 2/ porušil. Odvolací súd zodpovednosť žalovaného 2/ vyvodzuje z ustanovenia § 420 Občianskeho zákonníka, avšak s poukazom na zákon č. 381/2001 Z.z. Zodpovednosť žalovaného 2/ ako vodiča motorového vozidla bolo pritom potrebné posudzovať podľa § 420 Občianskeho zákonníka v spojení s príslušnými ustanoveniami zákona č. 315/1996 Z.z. o premávke na pozemných komunikáciách. Odvolací súd však nevenoval žiadnu pozornosť príčinám vzniku dopravnej nehody - výpovedi žalovaného 2/ pred súdom prvého stupňa, k dopravnej nehode došlo v dôsledku technickej poruchy (por. č.l. 67 p.v.), ani správe o nehode, z ktorej vyplýva, že „na návese A. odletel brzdový bubon“ (por. č.l. 12). Rovnako nevenoval riadnu pozornosť informácii uvedenej na tejto správe týkajúcej sa poistnej zmluvy č. 833-1000914, zelenej karty č. SK/009/1000696298 s platnosťou od 1. januára 2003 do 31. decembra 2003. Bez odstránenia týchto pochybností vyplývajúcich z obsahu spisu nemohol súd dospieť k správnemu skutkovému stavu veci, v čom spočívalo porušenie právnej povinnosti žalovaným 2/ ako vodiča motorového vozidla, pretože z rozhodnutia odvolacieho súdu to nemožno nateraz zistiť. Podotkol taktiež to, že odvolací súd je zásadne rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný (kvantitatívna stránka viazanosti odvolacieho súdu petitom). Rozsahom odvolania súd nie je viazaný iba v prípadoch: a/ vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu, b/ v prípadoch, keď od rozhodnutia o napadnutom výroku je závislý výrok, ktorý odvolaním nebol napadnutý, c/ v prípadoch, keď ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov, ktorí vystupujú na jednej strane a kde platia úkony jedného z nich aj pre ostatných (§ 91 ods. 2 O.s.p.), hoci odvolanie podal len niektorý z účastníkov, d/ ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi. V danom prípade žalobkyňa podala odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým súd návrh voči žalovanému 2/ zamietol a zrejme vo výroku o trovách konania vo vzťahu k žalovaného 2/ (č. l. 98). Odvolací súd súc viazaný kvalitatívnou stránkou odvolania, prieskumu ale podrobil celý rozsudok súdu prvého stupňa, čoho dôkazom je úprava predsedu senátu o nariadení odvolacieho pojednávania, na ktoré predvolal všetkých účastníkov (č.l. 110) a tiež samotné prejednanie veci.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p., aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 201 O.s.p., akt.§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania aj aktuálne pripúšťa (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127 a § 365 C.s.p. a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), po zopakovaní a doplnení dokazovania postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne nie je dôvodné.

6. Na pojednávanie odvolacieho súdu sa neustanovila žalobkyňa, napriek tomu, že o jeho konaní mala vedomosť, preto odvolací súd prejednal vec v jej neprítomnosti.

7. Po vykonaní dokazovania a to jednak listinami (§ 204 C.s.p.): pracovnou zmluvou uzavretou medzi žalovaným 1/ ako zamestnávateľom a žalovaným 2/ ako zamestnancom dňa 20. decembra 2012, z ktorej vyplýva, že žalovaný 2/ bol v pracovnom pomere u žalovaného 1/ od 1. januára 2003 ako vodič MKD; dohodou o skončení pracovného pomeru zo dňa 27. marca 2005, z ktorej vyplýva, že žalovaný 2/ ukončil so žalovaným 1/ ako zamestnávateľom pracovný pomer dňom 31. mája 2005; správou o nehode nachádzajúcou sa v spise na č. l. 12; správou poisťovne Allianz nachádzajúcou sa v spise na č. l. 73, ako aj výsluchom žalovaného 2/ a dospel po ich vyhodnotení, že odvolaniu žalobkyne nemožno priznať vecný úspech.

8. Žalobkyňa si svoj žalobný nárok voči žalovaným 1/ a 2/ uplatňovala, t.j. voči obom žalovaným, titulom náhrady poistného plnenia vo forme tzv. postihového práva v zmysle § 24 ods. 7 v spojení s § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon č. 381/2001 Z.z. alebo zákon).

9. Jedinou ťažiskovou otázkou, ktorú bolo treba posudzovať vo vzťahu k odvolaniu, ktoré smerovalo voči výroku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba voči žalovanému 2/ zamietnutá bolo to, či žalovaný 2/ bol nositeľom právnej povinnosti (pasívne legitimovaný), t.j. či tu je solidarita záväzku viacerých zodpovedných subjektov podľa ustanovenia § 438 ods. 1 O. z., keďže žalobkyňa uplatňovala nárok na náhradu škody voči dvom subjektom, z ktorých jeden je zodpovedný v zmysle ustanovenia § 420 O. z. (vodič -žalovaný 2/) a druhý (prevádzateľ- žalovaný 1/) v zmysle ustanovenia § 427 O. z..

10. Odvolací súd po vykonanom dokazovaní nemal žiadnu pochybnosť o absencii pasívnej vecnej legitimácie žalovaného 2/, pretože v konaní nebolo preukázané porušenie povinnosti žalovaného 2/, keďže k dopravnej nehode došlo, ako vyplýva aj zo správy o nehode, nie v dôsledku porušenia povinností vodiča, t.j., žalovaného 2/, ale kvôli technickej závade, keďže k poškodeniu vozidla idúceho za ním - jednalo sa o holandský kamión, došlo v dôsledku technickej závady na návese ASKO, ŠPZ DS 67-80, kde odletel brzdový bubon a trafil spomínaný za ním idúci kamión, ktorému v dôsledku toho došlo k rozbitiu čelného skla, keď aj službu konajúci nemeckí policajti po príchode na miesto dopravnej nehody konštatovali, že nešlo prakticky o dopravnú nehodu, ale išlo o technickú závadu. Taktiež mal odvolací súd preukázané, že v čase dopravnej nehody bol žalovaný 2/ zamestnancom žalovaného 1/, ako aj to, že žalovaný 2/ nemohol mať ani vedomosť o tom, či vozidlo a náves jeho zamestnávateľ poistil, keď on bol vybavený dokladmi preukazujúcimi uvedené skutočnosti, pričom tieto predložil aj službukonajúcim policajtom v Spolkovej republike Nemecko, ktorí mu aj tieto doklady odobrali a po odstránení závady - funkčnosti brzdného systému mu tieto vrátili po tom, ako sa presvedčili, že brzdný systém je funkčný.

11. Treba uviesť, že žalobkyňa sa tu nepochybne domáhala o záväzok, z ktorého vyplýva povinnosť viacerých dlžníkov splniť dlh tomu istému veriteľovi spoločne a nerozdielne (§ 511 O.z.), keďže účelom pasívnej solidarity je to, že sa zvyšuje istota uspokojenia veriteľovej pohľadávky (veriteľ sa môže domáhať uspokojenia celej pohľadávky od ktoréhokoľvek so spoludlžníkov) a ďalej to, že veriteľovi uľahčuje uplatnenie pohľadávky pred súdom (môže sa domáhať plnenia nielen od všetkých spoludlžníkov, ale aj od jedného z nich). Súd teda môže solidárnych dlžníkov zaviazať na celé plnenie aj viacerými rozsudkami s tým, že rozsudok platí vždy medzi veriteľom a tým spoludlžníkom, ktorý bol rozsudkom zaviazaný. Vo výroku rozsudku proti ďalšiemu spoludlžníkovi musí však byť určená povinnosť plniť spoločne a nerozdielne s už predtým zaviazaným dlžníkom (porovnaj k tomu R 22/1979, str. 192).

12. V danej veci súd prvej inštancie uložil rozsudkom žalovanému 1/ povinnosť plnenia voči žalobkyni a voči žalovanému 2/ žalobu zamietol. Uvedený výrok nie je možné považovať za „nedeliteľný“ v tom zmysle, že by nebolo možné rozhodnúť o plnení každého žalovaného vo vzťahu k žalobkyni osobitným rozsudkom, pretože každý zo solidárne zaviazaných žalovaných totiž jedná v konaní sám za seba a jeho procesné úkony nezaväzujú druhého žalovaného. Ak preto na základe odvolania žalobkyne krajský súd dospel k záveru, že žalovaný 2/ nie je v spore pasívne vecne legitimovaný, vo vzťahu žalobkyne a žalovaného 1/ neupravil vo výroku rozsudku ich práva a povinnosti odlišne v porovnaní s rozsudkom súdu prvej inštancie. Samozrejme, že plnenie nemohol upraviť solidárne, keď na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že tu nejde o spoločný záväzok viacerých dlžníkov. V tejto časti sa nejedná o rozsudok, ktorým by krajský súd nahrádzal rozsudok okresného súdu svojim vlastným, úplne iným rozhodnutím. Keďže odvolanie smerovalo len čo do výroku týkajúceho sa žalovaného 2/, bolo plnenie žalobkyne vo vzťahu k žalovanému 1/ priznané právoplatne a v ďalšom konaní ostalo posúdiť už len správnosť rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, proti žalovanému 2/, pretože rozhodnutie odvolacieho súdu sa nijako nedotýka výroku rozsudku, ktorým bol zaviazaný na plnenie žalovaný 1/.

13. V predmetnom konaní bol žalovaný 2/ úspešný v celom rozsahu, preto mu odvolací súd priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu (§ 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p.), keďže tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

14. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne(§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).