Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/857/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky sudcom Mgr. Jánom Pastirčíkom v spore žalobkyne Intrum Slovakia s.r.o, so sídlom v Bratislave, Mýtna 48, IČO: 35 831 154, zastúpenej Q., proti žalovaným 1/ S. 2/ M. 3/ R. o zaplatenie 436,56 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaná 1/ je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 106,67 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 106,67 € od 8.12.2012 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná 2/ je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 106,67 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 106,67 € od 8.12.2012 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalovaná 3/ je povinná zaplatiť žalobkyni sumu 106,66 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 106,66 € od 8.12.2012 až do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Súd priznáva žalobkyni voči žalovaným 1/ až 3/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 46,60 %, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 16.11.2015 sa pôvodná žalobkyňa Consumer Finance Holding a.s., so sídlom v Kežmarku, Hlavné námestie 12, IČO: 35 923 130, domáhala voči pôvodnému žalovanému Q. zaplatenia sumy 436,56 € spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,75 % ročne od 8.12.2012 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 12.4.2012 uzatvorila s pôvodným žalovaným zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej mu poskytla celkovú sumu pôžičky 499 € na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v zmluve. Podľa zmluvy o pôžičke mal pôvodný žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 23 mesačných splátkach v sume 20 €. Do podania žaloby však uhradil z vyššie uvedenej zmluvy len sumu 79 €. Vzhľadom na to, že pôvodný žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, t.j. v súlade so zmluvou a podmienkami k zmluve, pôvodná žalobkyňa dňa 28.11.2012 listom - predžalobná upomienka vyzvala pôvodného žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo. Pôvodný žalovaný však dlžné splátky neuhradil. Jeho celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 436,56 €. Pôvodná žalobkyňa si zároveň uplatnila aj zákonné úroky z omeškania.

2. Uznesením zo dňa 23.7.2019 č.k. -27 súd pripustil zmenu strany sporu na strane žalobkyne tak, že pôvodná žalobkyňa z konania vystúpila a na jej miesto do konania vstúpila terajšia žalobkyňa. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 7.9.2019.

3. Lustráciou v registri obyvateľov súd zistil, že pôvodný žalovaný dňa 21.2.2017 zomrel. Uznesením zo dňa 30.10.2019 č.k. -38 súd rozhodol, že bude v konaní pokračovať s dedičmi pôvodného žalovaného, terajšími žalovanými 1/ až 3/. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť 29.9.2020.

4. Žalované 1/ až 3/ sa k podanej žalobe nevyjadrili.

5. Podľa súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a/ sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b/ ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. V prejednávanej veci súd podľa vyhlásil dňa 23.10.2020 rozsudok bez nariadenia pojednávania. Podľa , miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil súd na svojej úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 16.10.2020.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil tento skutkový stav:

8. Zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 12.4.2012 označenej ako Quatro súd zistil, že ako spoločnosť je v nej uvedená pôvodná žalobkyňa a ako klient pôvodný žalovaný. V ďalšej časti zmluvy je uvedený predmet financovania pôžičky, a to čierna technika - notebook, kúpna cena 399 €, akontácia 39 €, celková suma pôžičky bez poistenia 460 €, výška mesačnej splátky 20 €, počet splátok 23, ročná úroková sadzba 29,05 %, RPMN 29,05 %, priemerná hodnota RPMN 45,23 %, pôžička (finančné plnenie) 360 €, celkové náklady spotrebiteľa 100 €, termín konečnej splatnosti (mesiac/rok) 3/2014.

9. Predžalobnou upomienkou zo dňa 28.11.2012 pôvodná žalobkyňa vyzvala pôvodného žalovaného k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo vo výške 428 € do 3 dní od doručenia tejto upomienky. Z priloženej doručenky vyplýva, že pôvodný žalovanú túto zásielku prevzal dňa 4.12.2012.

10. Z prehľadu splátok a úhrad pôžičky súd zistil, že pôvodný žalovaný zaplatil dňa 12.4.2012 akontáciu 39 €, ďalej 22.5.2012 sumu 20 € a rovnakú sumu ešte aj 25.7.2012. Následne už titulom pôžičky nezaplatil žiadnu sumu.

11. Podľa zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

12. Podľa pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

13. Podľa , účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa , účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa a , účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa , účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o pôžičke, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa,

spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

17. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

18. Podľa , ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

19. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. a/, b/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 2 písm. d/ ZoSÚ, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

22. Podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

23. Podľa ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

24. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods. 1.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi pôvodnou žalobkyňou ako veriteľom a pôvodným žalovaným ako dlžníkom bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky. Právny vzťah medzi stranami sporu založený predmetnou zmluvou o pôžičke je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je preto nevyhnutné posudzovať ho nielen podľa a nasl. , ale aj podľa a nasl. a ZoSÚ, keďže pôvodná žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere vystupovala ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a pôvodný žalovaný vystupoval ako spotrebiteľ, pretože mu bol poskytnutý úver za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania.

26. Po preskúmaní zmluvy o pôžičke z pohľadu toho, či obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 ZoSÚ, súd zistil, že zmluva neobsahuje termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov (§ 9 ods. 2 písm. k/ ZoSÚ). Uzatvorená zmluva obsahuje iba výšku mesačnej splátky 20 € a počet mesačných splátok 23. Absolútne v zmluve absentuje úprava termínu splatnosti prvej splátky, termín splatnosti ďalších nasledujúcich mesačných splátok a napokon aj termín splatnosti poslednej splátky celej pôžičky. Pre spotrebiteľa pritom ide o veľmi dôležitý údaj, keďže pri nezaplatení v lehote splatnosti, vzniká veriteľovi právo na úroky z omeškania a navyše si v zmysle bodu 11.2 Všeobecných obchodných podmienok pôvodná žalobkyňa stanovila právo na uplatnenie zmluvnej pokuty z dôvodu omeškania so zaplatením ktorejkoľvek jednotlivej splátky. Ďalej súd poukazuje na to, že k zmluve sú pripojené zmluvné podmienky, ktoré sú takmer nečitateľné a vypracované drobným písmom, ktorých čítanie už po krátkom čase

spôsobuje bolesť očí a nutnosť prerušenia čítania. V praxi sa zásada poctivosti prejavuje okrem iného i tým, že text spotrebiteľskej zmluvy má byť pre priemerného spotrebiteľa dostatočne čitateľný, prehľadný, logicky usporiadaný. Zásada poctivosti dopadá ale i na aplikáciu všeobecných obchodných podmienok. Platí pritom, že i v spotrebiteľských zmluvách je možné všeobecné obchodné podmienky uplatniť, avšak takáto aplikácia má nielen formálne, ale i obsahové obmedzenia. Všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú slúžiť predovšetkým k tomu, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru a nie ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa rozhodujúce a majú byť súčasťou samotnej úverovej zmluvy a to v prehľadnej a čitateľnej forme.

27. V zmluve nie je uvedená doba trvania zmluvy a neurčito je uvedený termín konečnej splatnosti úveru, ktorý je vymedzený iba ako 3/2014. Podľa názoru súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t.j. ktorým konkrétnym dňom (k tomu porovnaj rozsudok Krajského súdu v Žiline z 31.7.2018 sp. zn. a rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici z 23.5.2017 sp. zn. ). V predmetnej zmluve absentuje údaj o termíne splatnosti prvej splátky a o termínoch splatnosti ďalších splátok a teda je pre spotrebiteľa nemožné zistiť presný termín konečnej splatnosti úveru, ako aj doby trvania zmluvy. Pôvodná žalobkyňa teda nesplnila ani náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ ZoSÚ.

28. Súd sa ďalej zaoberal otázkou výšky ročnej úrokovej sadzby dohodnutej v zmluve o pôžičke. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 28.2.1995 sp. zn. , okrem iného uviedol, že aj keď sú úroky z pôžičky predmetom zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi, neznamená to, že možno dohodnúť úroky v akejkoľvek výške. Dohoda o úrokoch musí byť v súlade s ustanovením , teda sa nesmie priečiť dobrým mravom. Závisí preto od rozhodnutia súdu, aby v konkrétnom prípade ustálil, či výška dohodnutých úrokov je alebo nie je v súlade s dobrými mravmi. Taktiež Najvyšší súd Českej republiky konštatoval, že a ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky možno pri peňažnej pôžičke dojednať úroky. Z tejto skutočnosti však nemožno úspešne vyvodzovať, že by výška úrokov závisela len na dohode účastníkov zmluvy o pôžičke a že by teda nepodliehala žiadnemu obmedzeniu. Rovnako aj u dohody o úrokoch pri peňažnej pôžičke totiž platí ustanovenie , podľa ktorého výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 15.12.2004 sp. zn. ). Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s , teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzatvorenia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2009 sp. zn. ). Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 1.7.2010 sp. zn. uviedol, že pri posudzovaní primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov.

29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26.4.2012 sp. zn. pri dojednaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom“. Krajský súd v Prešove v rozsudku zo dňa 25.4.2016 sp. zn. taktiež konštatoval, že doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný hodnotový poriadok. Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností. Súd zároveň dáva do pozornosti aj rozsudok Krajského súdu v Bratislave z 27.5.2020 sp. zn. , v ktorom tento dospel k záveru, že v situácii, keď obvykle požadované úroky na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch predstavujú 12 %, dohodnutý ročný úrok dosahujúci úroveň 28 % podstatne prevyšuje tieto obvyklé úroky, čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i dobrými mravmi.

30. Súd zistil, že úroková sadzba dohodnutá medzi zmluvnými stranami v zmluve o pôžičke vo výške 29,05 % ročne podstatne (2,46 násobne) prevyšuje obvyklú úrokovú mieru bánk, ktorá v mesiaci apríl 2012 činila 11,79 % ročne pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov (zdroj: <https://www.nbs.sk/sk/statisticke-udaje/financne-trhy/urokove-sadzby/priemerne- urokove-miery-z-uverov-bank>). Z tohto zistenia súd vyvodil právny záver o čiastočnej neplatnosti zmluvy o pôžičke v časti dojednania úroku z pôžičky pre rozpor dohody o výške úroku s dobrými mravmi podľa v spojení s , na ktorú neplatnosť súd prihliada bez ohľadu na to, či sa jej dotknutý účastník dovoláva, alebo nie.

31. Vzhľadom na to, že zmluva neobsahuje náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ ZoSÚ a dojednaný úrok je navyše v rozpore s dobrými mravmi, a teda je v tejto časti zmluva neplatná, so zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a/ ZoSÚ súd považoval poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

32. Vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého spotrebiteľského úveru vo forme pôžičky bol pôvodný žalovaný povinný zaplatiť žalobkyni už len rozdiel medzi sumou poskytnutej pôžičky vo výške 360 € a vykonanými úhradami v celkovej sume 40 € (akontáciu vo výške 39 € nemožno považovať za úhradu poskytnutú pôvodnej žalobkyni, keďže túto žalovaný hradil pri zakúpení tovaru priamo sprostredkovateľovi), t.j. sumu 320 €.

33. Z uznesenia Okresného súdu Malacky zo dňa 25.5.2017 č.k. -16, ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa, súd zistil, že súd ním (okrem iného) schválil dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva po poručiteľovi - pôvodnom žalovanom, podľa ktorej dedičstvo pozostávajúce len z aktív v hodnote 6 000 € nadobudli žalované 1/, 2/ a 3/, a to každá rovnakým dielom, t.j. v podiele 1/3. Pohľadávka žalobkyne nebola zaradená do pasív dedičstva. V zmysle žalované 1/, 2/ a 3/ zodpovedajú za dlhy pôvodného žalovaného podľa pomeru toho, čo z dedičstva nadobudli, k celému dedičstvu, teda každá v 1/3. Vychádzajúc z uvedeného súd žalovaným 1/, 2/ a 3/ ako dedičom pôvodného žalovaného uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni neuhradenú istinu vo výške 320 € tak, že žalovaná 1/ je povinná zaplatiť sumu 106,67 €, žalovaná 2/ sumu 106,67 € a žalovaná 3/ sumu 106,66 €. Vo zvyšnej časti požadovanej istiny súd žalobu zamietol.

34. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia (ďalej len „“), ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

36. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Keďže žalované 1/ až 3/ sú v omeškaní s plnením peňažného dlhu, žalobkyni vznikol nárok aj na úroky z omeškania. Pôvodný žalovaný sa dostal do omeškania s plnením dlžnej istiny vo výške 320 € dňa 8.12.2012, t.j. prvý deň po márnom uplynutí lehoty na plnenie uvedenej v predžalobnej upomienke, kedy bola výška úrokov z omeškania 8,75 % ročne. Súd preto uložil žalovanej 1/ povinnosť zaplatiť žalobkyni úroky z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 106,67 € od 8.12.2012 do zaplatenia, žalovanej 2/ vo výške 8,75 % ročne zo sumy 106,67 € od 8.12.2012 do zaplatenia a žalovanej 3/ vo výške 8,75 % ročne zo sumy 106,66 € od 8.12.2012 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti požadovaného príslušenstva súd žalobu zamietol.

38. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

39. Podľa ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

40. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z toho, že predmetom konania bolo zaplatenie sumy 436,56 €. Žalobkyňa mala úspech v časti sumy 320 €, t.j. 73,30 %. Žalované 1/ až 3/ boli úspešné v časti 116,56 €, t.j. 26,70 %. Celkovo tak bola vo veci úspešnejšia žalobkyňa, ktorej vzniklo voči žalovaným 1/ až 3/ právo na pomernú náhradu účelne vynaložených trov v rozsahu 46,60 % (73,30 - 26,70), z ktorej jej každá zo žalovaných zaplatí 1/3. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Malacky, písomne, dvojmo.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica ( Exekučného poriadku).