Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Ek-119-2024.pdf
PDF · 91.4 KB
Case nature
Subarea
8Ek/119/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Pôdohospodárska platobná agentúra, so sídlom Hraničná 4826/12, 815 26 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 30 794 323, proti povinnému: A. B., C.: XX.X.XXXX, trvale bytom X.XXXX XXX/XX, XXX XX D., pr. zast.: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava, IČO: 55 134 114, o vymoženie 17728,22 EUR s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Peter Kohút, so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 83EX 63/24, o návrhu na zastavenie exekúcie zo strany povinného, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa ust. §61l ods.3 Exekučného poriadku z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 22.01.2024 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 17728,22 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu – rozhodnutia, ktoré vydala Pôdohospodárska platobná agentúra pod sp. zn. 10409/2023/621-023 dňa 10.08.2023, a ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 06.12.2023 a vykonateľnosť dňa 21.12.2023 (ďalej len „exekučný titul“).
2. Konajúci súd následne vo veci 8Ek/119/2024, IČS: XXXXXXXXXX, vydal dňa 24.01.2024, Poverenie č. ECLI: E.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorým poveril vykonaním predmetnej exekúcie súdneho exekútora JUDr. Peter Kohút, so sídlom exekútorského úradu Mičinská cesta 35, 974 01 Banská Bystrica.
3. Súdny exekútor postúpil súdu na rozhodnutie návrh povinného na zastavenie exekúcie. Povinnému bolo Upovedomenie o začatí exekúcie doručené dňa 01.02.2024, pričom návrh na zastavenie exekúcie podal povinný dňa 15.02.2024. Tunajší súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej 15 dňovej lehote.
4. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že „Povinný teda podľa názoru oprávneného porušil ustanovenia podľa § 2 ods. 1, § 5 ods. 2, § 7, § 8 ods. 1 písm. a) NV SR č. 342/2014 Z. z., ďalej porušil finančnú disciplínu v zmysle § 31 ods. 1 písm. b) a n) zákona č. 523/2004 Z. z. V tejto súvislosti bolo na základe podnetu oprávneného týkajúceho sa podozrenia zo spáchania trestného činu s podaním žiadostí o priamu podporu povinným začaté trestné stíhanie vo veci spáchania prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súbehu s prečinom subvenčného podvodu. Rozsudkom Špecializovaného trestného súdu v Pezinku zo dňa 18.10.2023, č.k. 16T/10/2022-1649 (ďalej len ,,Rozsudok“) bol podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku povinný oslobodený spod obžaloby Úradu špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry SR. V Rozsudku samosudca skonštatoval, že v prípade oboch trestných činov nebola preukázaná objektívna ani subjektívna stránka. Pre úplnosť povinný dodáva, že odôvodnenie Rozsudku mu bolo doručené dňa 05.12.2023. Pre úplnosť je nutné uviesť, že oprávnený založil svoje rozhodnutie na správach z
kontrol vykonaných na mieste dňa 21.08.2019 a 06.12.2019, pričom túto svoju argumentáciu ďalej podporil znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený na účely trestného konania. Špecializovaný trestný súd vo svojom Rozsudku sám konštatoval, že nemožno vychádzať zo záverov kontroly oprávneného nakoľko oni ani nekontrolovali stav obhospodarovania predmetných plôch, ale schopnosť plôch byť trvalým trávnatým porastom. Ďalej poukázal na to, že kontrolóri ani nemohli relevantne skontrolovať rozsah agrotechnickej operácie pasenia kôz, keďže podľa ich vyjadrenia počas vykonávanej kontroly ani nevideli aké poľnohospodárske zvieratá by sa na danom území mali pásť, pričom jedno zo základných agrotechnických operácií na ploche trvalého trávnatého porastu v zmysle § 5 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 342/2014 Z. z. účinného v čase porušenia povinnosti bolo pasenie. Dňa 06.12.2023 bolo povinnému doručené Rozhodnutie Ministerstva o pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. 9158/2023-640 zo dňa 30.11.2023 (ďalej len ,,Rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie povinného proti rozhodnutiu oprávneného a zároveň bolo potvrdené rozhodnutie oprávneného. Vzhľadom na to, že povinný považuje Rozhodnutie ministerstva a rozvoja vidieka SR a zároveň rozhodnutie oprávneného, t.j. exekučný titul za nezákonné podal dňa 06.02.2024 správnu žalobu na preskúmanie zákonnosti a návrh na odkladný účinok (ďalej len ,,správna žaloba“) predmetných rozhodnutí. Na základe správnej žaloby povinného je tak aktuálne vedené správne súdne konanie na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. 1S/21/2024. Sme presvedčení, že Rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku a rovnako správnu žalobu, ktorou sa navrhuje, a ktorá dostatočne preukazuje skutočnosti, že je tu dôvod na zrušenie rozhodnutia Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a zároveň rozhodnutia oprávneného, t.j. exekučného titulu, na základe ktorého má byť predmetná exekúcia vykonaná, je možné považovať v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku za iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu. Poukazujeme na to, že pokiaľ exekučný súd rozhoduje o návrhu na zastavenie exekúcie musí sa vysporiadať so všetkými skutočnosťami, ktoré by mohli brániť vymáhateľnosti exekučného titulu, resp. ktoré odôvodňujú zastavenie exekúcie. Zároveň máme za to, že pokiaľ Správny súd v Bratislave nerozhodne o správnej žalobe proti Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR a zároveň rozhodnutiu oprávneného, t.j. exekučného titulu, nie je účelné pokračovať v tomto exekučnom konaní. Pokračovaním v predmetnom exekučnom konaní a vo výkone exekúcie by mohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane oprávneného a tým k spôsobeniu ujmy na strane povinnej. S poukazom na vyššie uvedené povinný žiada, aby súd exekúciu vedenú na majetok povinného pod číslom 83EX 63/24-K zastavil.“ Povinný v závere svojho návrhu na zastavenie žiada súdneho exekútora o povolenie odkladu exekúcie do času právoplatného skončenia konania pod sp. zn. 1S/21/2024 na Správnom súde v Bratislave a k návrhu na zastavenie exekúcie zároveň priložil aj exekučný titul, rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. 9158/2023-640 zo dňa 30.11.2023, rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. 16T/10/2022-1649 zo dňa 18.10.2023 a správnu žalobu.
5. Súdny exekútor zároveň predložil konajúcemu súdu, vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, v ktorom oprávnený uviedol, že návrh povinného na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný a irelevantný. Oprávnený má za to, že exekučný titul bol riadiacim orgánom potvrdený a nezmenený , pričom riadiaci orgán konštatoval spoľahlivo zistený skutkový stav. Oprávnený k skutočnostiam uvádzaným povinným ohľadne trestného stíhania uvádza, že nemá vedomosť o právoplatnosti rozsudku Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. 16T/10/2022 nakoľko proti tomuto rozhodnutiu podal na hlavnom pojednávaní prokurátor odvolanie v neprospech povinného v postavení obžalovaného. Riadiaci orgán vo svojom rozhodnutí konštatoval, že výsledok rozhodnutia v trestnom konaní nemá vplyv na vydanie rozhodnutia v správnom konaní vo veci neoprávnenej platby. Oprávnený k námietke povinného ohľadne podania správnej žaloby uviedol, že neeviduje doručenie správnej žaloby a preto sa nemôže relevantne vyjadriť, avšak uviedol, že žiadny právny predpis neustanovuje, že momentom podania takejto žaloby sa odkladá vykonateľnosť exekučného titulu a povinný nijako nepreukázal, že by príslušný správny súd rozhodol o odklade vykonateľnosti. Oprávnený uvádza, že ani jedna zo skutočností, ktoré uvádza vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie povinný sa nedá považovať za iné skutočnosti brániace vymáhateľnosti exekučného titulu. Oprávnený vo svojom vyjadrení zdôraznil, že nakoľko je exekučným titulom rozhodnutie orgánu verejnej správy, v správnom práve platí prezumpcia správnosti vydaného správneho rozhodnutia, čo znamená, že na je naň potrebné nahliadať ako na správne, pokiaľ nebude nahradené iným aktom. Oprávnený preto nesúhlasí so zastavením exekúcie, nakoľko exekučný titul je právoplatný a vykonateľný a bol potvrdený riadiacim orgánom.
6. Podľa ust. § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods.2), d)sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa ust. § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1, podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa ust. 61k ods.5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa ust. § 61l ods. 1 Exekučného poriadku, o návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré majú odkladný účinok, rozhoduje súd prednostne.
10. Podľa ust. § 61l ods. 2 Exekučného poriadku na prejednanie návrhu na zastavenie exekúcie nie je potrebné nariaďovať pojednávanie. Pred rozhodnutím môže súd nariadiť vypočutie určitej osoby.
11. Podľa ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
12. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie preto môžu byť skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu.
13. Exekučný súd teda v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora. Povinná nemôže v návrhu na zastavenie exekúcie namietať skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Tieto skutočnosti mala namietať v konaní základnom a ak tak opomenul, nie je mu poskytnutá ochrana v exekučnom konaní.
14. Treba zdôrazniť, že rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, t.j. preskúmavať jeho vecnú správnosť, ale naopak je viazaný obsahom exekučného titulu a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Exekučný súd nijakým spôsobom nemôže zasahovať do práva priznaného v exekučnom titule a nemá ani právomoc preskúmať či boli splnené podmienky pre vydanie exekučného titulu. Uvedené závery sú podľa názoru konajúceho súdu v súlade s nálezom Ústavného súdu SR, sp. zn. III. ÚS 41/2011 z 03. 05. 2011. Oprávnený predložil exekučný titul, ktorým bola povinnému uložená povinnosť a exekučný súd musí takýto exekučný titul vyznačujúci sa právoplatnosťou a vykonateľnosťou rešpektovať a vychádzať z
neho, takže spochybňovanie samotného exekučného titulu a z neho vyplývajúce spochybňovanie nároku oprávneného nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie
15. Súd k námietke povinného ohľadne toho, že vo veci podozrenia zo spáchania prečinu poškodzovania finančných záujmov Európskej únie v súbehu s prečinom subvenčného podvodu bol dňa 18.10.2023, t.j. po vydaní exekučného titulu vydaný rozsudok Špecializovaného trestného súdu v Pezinku sp. zn. 16T/10/2022, ktorým bol povinný oslobodený spod obžaloby uvádza, že toto rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť, nakoľko voči nemu podal prokurátor odvolanie dňa 04.12.2023. Zároveň je potrebné uviesť, že po vydaní exekučného titulu bolo vydané rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka č. 9158/2023-640 zo dňa 30.11.2023, ktorým došlo k zamietnutie odvolania povinného voči exekučnému titulu a exekučný titul bol potvrdený. V exekučnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada, ktorá znamená, že strana (účastník exekučného konania) má jednak povinnosť tvrdenia a jednak dôkaznú povinnosť. Teória procesného práva totiž podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, jednak bremena tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremena tieto skutočnosti preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 CSP, v zmysle ktorého sú účastníci povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. V nadväznosti na uvedené tak možno prijať záver, že povinní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie neuniesli dôkazné bremeno ohľadom tvrdenia, že tu existuje dôvod pre zastavenie exekúcie. Je potrebné zdôrazniť, že úlohou exekučného súdu nie je každé tvrdenie účastníka exekučného konania preverovať a opätovne účastníka dopytovať na preukázanie ním tvrdených skutočností, pretože exekučné konanie nie je ovládané vyšetrovacou zásadou a za úspešné uplatňovanie resp. bránenie práva v konaní je zodpovedný sám účastník. Navyše, povinní mali dostatočný priestor uvedené skutočnosti nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania.
16. K tvrdeniam povinného ohľadne podania správnej na preskúmanie zákonnosti a návrh na odkladný účinok, vedené na Správnom súde v Bratislave sp. zn. 1S/21/2024 súd uvádza, že táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre zastavenie exekúcie, nakoľko exekučný titul nebol zrušený a je stále právoplatný a vykonateľný. Povinný nijakým spôsobom nepreukázal opak a zároveň to vyplývaj zo skutočnosti, že povinný žiada odložiť exekúciu do právoplatného skončenia konania na Správnom súde v Bratislave pod. sp. zn. 1S/21/2024.
17. Povinný ďalej navrhuje odklad exekúcie do právoplatného skončenia konania o správnej žalobe vedenom na Správnom súde v Bratislave pod. sp. zn. 1S/21/2024. K tomuto návrhu súd uvádza, že o odklade exekúcie v zmysle §61h Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor.
18. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Ustanovenie §61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia byť v ňom uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
19. Konajúci exekučný súd k ďalším námietkam povinného uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že tieto námietky povinného nie sú pre účely prebiehajúcej exekúcie opodstatnené a pre súd nezakladajú povinnosť o nich konať a rozhodovať pretože, nemajú vplyv na právoplatnosť a
vykonateľnosť exekučného titulu. Povinní vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedli žiadne okolnosti a skutočnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránili jeho vymáhateľnosti, alebo iné dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprístupná.
20. Vzhľadom na skutočnosť, že súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny z dôvodov na zastavenie exekúcie a teda exekúcia sa má vykonať na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu v súlade s ust. § 61l ods. 3 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie zamietol tak, ako je to uvedené vo výrokovej vete daného rozhodnutia.
21. Podľa § 199 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
22. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
24. Podľa § 13a ods. 2 písm. b) vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby, ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
25. Nakoľko si žiaden z účastníkov neuplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie, súd o nich nerozhodoval.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.
Ak ten, komu bola vykonateľným rozhodnutím uložená povinnosť, dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnená osoba podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.