Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1S-21-2024.pdf
PDF · 81.06 KB
Case nature
Subarea
1S/21/2024
Uznesenie
Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B., s miestom podnikania 1. mája 909, Hnúšťa, IČO: 37 307 665, zastúpený: Mgr. Martin Berec, advokát s.r.o., Miletičova 21, Bratislava, IČO: 55 134 114, proti žalovanému: Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky, Dobrovičova 12, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9158/2023-640 zo dňa 30.11.2023, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 06.02.2024 z a m i e t a .
odôvodnenie:
I.
1. Žalobca sa žalobou doručenou Správnemu súdu v Bratislave dňa 06.02.2024 domáha preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 9158/2023-640 z 30.11.2023 (ďalej aj len ,,napadnuté rozhodnutie“) v spojení s rozhodnutím Pôdohospodárskej platobnej agentúry (ďalej aj len ,,PPA“) č. 10409/2023/621-023 z 10.08.2023 (ďalej aj len ,,prvostupňové rozhodnutie“). Napadnutým rozhodnutím žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým PPA uložila žalobcovi ako prijímateľovi povinnosť vrátiť neoprávnenú platbu vo výške 17 728,22 Eur, pričom povinnosť bola uložená v súvislosti so žiadosťou o poskytnutie podpory formou Jednotnej žiadosti na rok 2017, registrovanou pod č. 5190020411, na základe ktorej mu bolo vydané rozhodnutie č. 500/1814/22280/2017 z 14.08.2018, právoplatné 17.08.2018, ktorým mu bola schválená podpora so žiadosťou o poskytnutie podpory formou jednotnej platby na plochu (ďalej len ,,SAPS“) v zmysle § 7 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 342/2014 Z.z., ktorým sa ustanovujú pravidlá poskytovania podpory v poľnohospodárstve v súvislosti so schémami oddelených priamych platieb (ďalej aj len ,,NV č. 342/2014 Z.z.“) v sume 5 420,48 Eur, platby na poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie (ďalej aj len ,,GRE“) v zmysle § 8 NV č. 342/2014 Z.z. v sume 2 995,75 Eur a úhrady finančnej disciplíny (ďalej aj len ,,RFD“) v zmysle čl. 26 ods. 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 v sume 94,06 Eur. Žalobca súčasne s podaním žaloby navrhol priznať odkladný účinok správnej žalobe podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ,,SSP“).
2. Potrebu priznania odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že v prípade nariadenia okamžitého výkonu prvostupňového rozhodnutia by bol prinútený uhradiť sumu vo výške 17 728,22 Eur, čím by mu vznikli vážne existenčné problémy, a to s ohľadom na skutočnosť, že podnikateľskú činnosť vykonával ako fyzická osoba, ktorá ručí za záväzky vyplývajúce z jej živnostenského podnikania neobmedzene, teda celým svojim majetkom, a to obchodným aj osobným majetkom. Podľa žalobcu vzhľadom na vyššie uvedené reálne došlo k zásahu do jeho subjektívnych práv, pričom prvostupňové rozhodnutie má kardinálne dopady na pôsobenie a výkon Ústavou Slovenskej republiky a zákonmi garantovaných práv žalobcu. Vzhľadom na predmet konania považuje žalobca za nevyhnutné, aby súd z opatrnosti
okamžite zasiahol proti výkonu prvostupňového rozhodnutia a žalobe priznal odkladný účinok, keďže jeho výkonom dochádza k ťažko napraviteľným dôsledkom vo sfére žalobcu.
II.
3. Vyjadrenie žalovaného k žalobe spolu s administratívnym spisom bolo správnemu súdu doručené dňa 20.05.2024. Vo vyjadrení žalovaný k návrhu na priznanie odkladného účinku uviedol, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenia ani nepredložil žiaden relevantný dôkaz o existencii reálnej hrozby vzniku závažnej ujmy výkonom rozhodnutia orgánu verejnej správy. Uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca porušil finančnú disciplínu, pričom v prípade platieb vyplatených rozhodnutiami PPA vo veci podľa § 31 ods. 1 písm. b) a n) zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v nadväznosti na čl. 7 ods. 1 nariadenia Komisie č. 809/2014 v spojení s § 31 ods. 7 zákona č. 523/2004 Z. z. je povinný vrátiť neoprávnenú platbu na základe prvostupňového rozhodnutia. Poukázal na to, že žalobca je zároveň podľa § 31 ods. 4 zákona č. 523/2004 Z. z. povinný zaplatiť penále v sume 0,1 % neoprávnenej platby, teda zo sumy, v ktorej došlo k porušeniu finančnej disciplíny, za každý aj začatý deň omeškania s úhradou uloženého odvodu. Priznaním odkladného účinku žalobe tak potencionálne ohrozí ochranu finančných záujmov EÚ. Navrhol zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku.
III.
4. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
5. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
6. Podľa § 186 ods. 1 SSP, nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
7. Podľa § 188 SSP ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.
IV.
8. Správny súd vo všeobecnosti k odkladnému účinku uvádza, že prostredníctvom tohto inštitútu sa má vo výsledku zabezpečiť materiálna ochrana práv a oprávnených záujmov úspešného žalobcu tak, aby tento nebol dotknutý po zrušení žalobou napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy žiadnymi ich účinkami alebo následkami, pričom však priznanie a naopak ani nepriznanie odkladného účinku zo strany súdu neprejudikuje, akým spôsobom bude rozhodnuté o merite veci. K účelu inštitútu odkladného účinku je možné poukázať na to, že jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinku právoplatného rozhodnutia správneho orgánu, ale ide o mimoriadny nástroj na zabránenie stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia správneho orgánu bola konkrétnym, zásadným a nezvratným spôsobom negatívne ovplyvnená možnosť faktického výkonu hospodárskej činnosti konkrétneho subjektu alebo ohrozená samotná jeho existencia (rozhodnutie Krajského súdu v Brne sp. zn. 62Af 42/2011 zo dňa 03.08.2011). Samotné podanie správnej žaloby vo všeobecnosti nemá automaticky odkladný účinok, ak tak nie je výslovne uvedené v Správnom súdnom poriadku alebo v osobitnom predpise. Správny súdny
poriadok predpokladá možnosť, kedy môže byť odkladný účinok priznaný zo strany správneho súdu za predpokladu, že sú splnené zákonom stanovené procesné podmienky pre jeho priznanie, pričom týmito sú: a) návrh žalobcu, b) vyjadrenie žalovaného k návrhu a zabezpečenie administratívneho spisu a c) naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku.
9. Pokiaľ ide o naplnenie dôvodov pre priznanie odkladného účinku, tieto sú determinované v § 185 písm. a) a b) SSP. S prihliadnutím na obsah návrhu žalobcu o priznanie odkladného účinku v prejednávanej veci a s poukazom na písm. a) cit. ustanovenia, žalobca v návrhu musí tvrdiť, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok, pričom priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom.
10. Napriek skutočnosti, že žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa osvedčenie, resp. preukázanie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí, s čím súvisí skutočnosť, že pokiaľ chce byť žalobca vo vzťahu k návrhu na priznanie odkladného účinku úspešný, musí takéto tvrdenie doplniť dôkazmi, a teda je v tejto súvislosti zaťažený dôkazným bremenom.
11. Správny súd v kontexte vyššie uvedených východísk a v súlade s citovaným zákonným ustanovením § 185 SSP skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu a dospel k záveru, že v preskúmavanej veci neboli naplnené podmienky pre jeho priznanie.
12. Ako už správny súd naznačil vyššie, tvrdiť a osvedčiť predpoklad, že okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí závažná ujma, resp. iný nenapraviteľný následok, je povinný žalobca, ktorý má na tento účel uviesť konkrétne relevantné argumenty, resp. okolnosti, z ktorých je zrejmé, v čom konkrétne závažnú ujmu (iný nenapraviteľný následok) vidí a akú intenzitu prípadná ujma (iný nenapraviteľný následok) má a súčasne k uvedenému musí predložiť dôkazy. Existencia hrozby vzniku závažnej ujmy (iného nenapraviteľného následku) musí byť riadne osvedčená a hroziace následky musia byť závažnejšie ako prelomenie princípu právnej istoty právoplatného rozhodnutia. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť (napr. uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 13S/66/2020 alebo uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžsk/17/2018 zo dňa 30. mája 2018). Preukázanie hrozby je možné považovať za osobitnú obsahovú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku, ktorá vyplýva z konkrétnych dôkazov predložených žalobcom a ktoré následne správny súd môže vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. US 364/2017-16 zo dňa 30. mája 2017). Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej závažnej ujmy, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
13. Pokiaľ žalobca návrh na priznanie odkladného účinku odôvodňoval tým, že okamžitý výkon rozhodnutia by mal za následok vážne existenčné problémy žalobcu, správny súd poukazuje na to, že žalobca neuviedol žiadne konkrétne dôvody a nepredložil ani žiadne dôkazy, objektívne svedčiace o tom, že okamžitým výkonom napadnutého, resp. prvostupňového rozhodnutia môže dôjsť k nenapraviteľnej majetkovej ujme. Žalobca dostatočne neodôvodnil, resp. nepreukázal existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné priznať odkladný účinok v zmysle § 185 písm. a) SSP. Pri dôvode podľa § 185 písm. a) SSP, o aký ide v prejednávanej veci, bol žalobca povinný dostatočne konkrétne vymedziť, resp. špecifikovať skutkové okolnosti s týmto dôvodom spojené a súčasne bol povinný tieto okolnosti osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
14. Z návrhu na priznanie odkladného účinku vyplynuli len všeobecne formulované tvrdenia žalobcu, ktorých hodnovernosť žalobca nepodporil dôkazmi, ktoré by bolo zo strany správneho súdu možné objektívne vyhodnotiť. Správny súd pripomína, že priznanie odkladného účinku neslúži na zhojenie nepriaznivej finančnej situácie a nepredstavuje spôsob vyhnutia sa plneniu záväzkov. Priznanie odkladného účinku býva odôvodnené prechodným stavom, kedy by okamžitým výkonom rozhodnutia
hrozila žalobcovi závažná ujma, a teda nejde o stav, kedy by závažnú ujmu privodilo splnenie uloženej povinnosti ako takej. Správny súd pripomína, že poukazovanie na výšku samotnej sumy, v ktorej bola uložená povinnosť (17 728,22 Eur) sama osebe bez ďalšieho neosvedčuje hrozbu nenapraviteľnej majetkovej ujmy na strane žalobcu.
15. Nie je úlohou správneho súdu, aby sám za žalobcu vyhľadával dôkazy, ktoré by odôvodňovali priznanie odkladného účinku a je výhradne na žalobcovi, aby hroziacu závažnú ujmu správnemu súdu dostatočne osvedčil, a to preukázaním konkrétnych dôsledkov zásahu do jeho práv, nie len všeobecnými tvrdeniami a zároveň aby na účel tohto osvedčenia predložil súdu relevantné dôkazy. Vzhľadom k tomu, že žalobca v návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe nijakým spôsobom neosvedčil hrozbu závažnej ujmy a iného vážneho nenapraviteľného následku, neosvedčil ani splnenie základných zákonom vyžadovaných predpokladov definovaných v ustanovení § 185 písm. a) SSP.
16. Pokiaľ ide o ďalší predpoklad priznania odkladného účinku, ktorým je preukázanie, že jeho priznanie nie je v rozpore s verejným záujmom, správny súd konštatuje, že žalobca túto skutočnosť v návrhu na priznanie odkladného účinku vôbec neodôvodnil a neosvedčil.
17. Vzhľadom na to, že neboli naplnené podmienky pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe, správny súd návrh priznanie odkladného účinku poukazom na § 188 SSP zamietol.
18. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná podľa § 439 ods. 2 písm. e) SSP.