Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19CoE-42-2020.pdf
PDF · 98.83 KB
Case nature
Area
Subarea
19CoE/42/2020
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, proti povinnej: L. N., nar.XX.XX.XXXX, bytom D. XXX, T. XX V. o udelenie poverenia pre vymoženie 791,79 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Vranov nad Topľou č.k.13Er/956/2016 -29 zo dňa 17.04.2019 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením Okresný súd Vranov nad Topľou (ďalej len ,,súd prvej inštancie“) o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia pre vymoženie 791,79 eur s prísl. na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn.: SRSAspA 00426/15 zo dňa 04.12.2015, ktorý sa stal právoplatným dňa 01.08.2016 a vykonateľným dňa 05.08.2016 rozhodol, cit.:
,,Žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamieta.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2, § 243h zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučného poriadku; § 40 písm. a/, písm. b/, § 45 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy); § 2 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní; § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 písm. r/, ods. 5, § 879g Občianskeho zákonníka; s poukazom na čl. 3 ods. 3, čl 6, čl. 10 Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a prílohy Smernice písm. q/.
3. Konštatoval, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáhalo plnenie zo zmluvy o pôžičke č. XXXXXXXX zo dňa 16.12.2008, na základe ktorej oprávnený poskytol povinnej úver. Zmluvu vyhodnotil ako spotrebiteľskú zmluvu, pretože bola uzatvorená medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov ako podnikanie - oprávneným) a spotrebiteľkou (t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania). Pred poverením súdneho exekútora musel posúdiť platnosť uzavretej rozhodcovskej zmluvy resp. doložky, keďže exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok.
4. Samotný zámer oprávneného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku zo dňa 26.11.2013 súd prvej inštancie vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku (§ 7 ods. 2 zákona č. 250/2007 Z.z.), keď pri podpísaní dohody boli naplnené znaky tohto inštitútu, a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane oprávneného a využitie takej obchodnej praktiky, ktorá podstatne narušila ekonomické správanie sa povinnej ako priemernej spotrebiteľky. Zo strany oprávneného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľke, zodpovedajúcej čestnej
obchodnej práci alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Spotrebiteľ vystupuje v spotrebiteľských vzťahoch ako slabšia zmluvná strana, pre ktorú je charakteristické, že je voči druhej strane záväzkového vzťahu v nevýhode spočívajúcej predovšetkým v nedostatku profesionality, v obmedzenej informovanosti, v konaní pod určitým hospodárskym tlakom, z dôvodu finančnej nedostatočnosti, v obmedzenom prístupe k právnej pomoci a pod. Uznanie dlhu ako inštitút zabezpečenia záväzku je inštitútom legálnym, v prejednávanej veci však ide predovšetkým o otázku, akým spôsobom tento úkon dlžníčky vznikol. V tomto prípade to bol oprávnený, ktorý dal povinnej podpísať ním vopred pripravený formulár vrátane vyhlásenia dlžníka o tom, že všetky spory, ktoré vznikli z vyššie uvedenej Dohody budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom. Povinná podpísaním Dohody a „spotrebiteľskej“ rozhodcovskej zmluvy naoko „vlastným“ úkonom si z vôle oprávneného svoje postavenie podstatne zhoršila. Nekalé obchodné praktiky sú v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa zakázané.
5. V posudzovanej veci sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým bol rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom. Rozhodcovská zmluva bola uzatvorená účastníkmi spolu s úverovou zmluvou, bola formulárová, ktorú oprávnený v rámci svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu a predkladá ju spotrebiteľovi na podpis bez náležitého vysvetlenia, čo tvorí podstatu rozhodcovského konania. Súd prvej inštancie konštatoval, že dojednanie rozhodcovskej zmluvy k spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah.
6. Súd prvej inštancie mal za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky bola v zmysle ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, ako aj článku 3 ods. 3 a jeho prílohy Smernice Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, neprijateľnou podmienku, pretože sa spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ale aj úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom bez toho, aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Neprijateľné podmienky boli preto v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka vyhodnotené ako neplatné. Aj v tomto konkrétnom prípade povinná nemala žiadnu možnosť obsah Všeobecných obchodných podmienok ovplyvniť.
7. Rovnako mal súd prvej inštancie za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky a následné konanie pred rozhodcovským súdom viedli vo svojom dôsledku k tomu, že spotrebiteľke bola odopretá ochrana, ktorú jej poskytuje Občiansky zákonník v ust. § 52 a násl. ako aj smernica 93/13/EHS.
8. Uviedol, že rozhodcovské konanie, výsledkom ktorého bol exekučný titul sa uskutočnilo bez riadneho zmocnenia zo strany zmluvných strán, keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi účastníkmi platne uzatvorená. Akékoľvek plnenie priznané rozhodcom na základe takejto rozhodcovskej zmluvy bolo plnením, ktoré bolo v rozpore s dobrými mravmi a preto rozsudok vydaný v takomto konaní nemohol byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
9. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. V odvolaní uviedol, že v posledných rokoch právny poriadok Slovenskej republiky v oblasti spotrebiteľského rozhodcovského konania prešiel zásadnými zmenami vyžadovanými právom Európskej únie, a to nielen implementáciou Smernice Rady 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „Smernica“), ktorá bola do slovenského právneho poriadku implementovaná dňa 01.04.2004 zákonom č. 150/2004 Z. z. zo dňa 02.03.2004. Ďalšou významnou zmenou v tejto oblasti bola aj novela Občianskeho zákonníka účinná od 01.01.2008, ktorá v § 53 ods. 4 písm. r) explicitne uviedla, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Výsledkom procesu úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania je zákon č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZSRK“), ako samostatný právny predpis. Tento zákon značne sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského konania, či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť rozhodcovských súdov a konaní pred nimi. Oprávnený sa všetkým legislatívnym
zmenám podrobil a pri uzatváraní rozhodcovskej zmluvy s povinným postupoval prísne podľa právnymi predpismi vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 ZSRK, táto je uzatvorená na samostatnom dokumente, a je tak obsahovo ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Povinný rozhodcovskú zmluvu podpísal sám a dobrovoľne, pričom jej podpisom nebolo nijako podmienené poskytnutie úveru. Oprávnený považuje vyhodnotenie technického vyhotovenia rozhodcovskej zmluvy v podobe predpripraveného tlačiva, ako neprijateľný spôsob uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy za absurdné. Listina s názvom Rozhodcovská zmluva neobsahovala žiadne iné dojednania okrem rozhodcovskej zmluvy. To znamená, že spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Oprávnený predložil súdu tiež dotazník, ktorý vyplnil povinný. Tento dotazník oprávnený zaviedol do praxe práve z dôvodu, aby preukázal splnenie informačnej a poučovacej povinnosti, ktorej nepreukázanie exekučné súdy v minulosti vytýkali. Napriek uvedenému však súdu nestačil ani tento dôkaz a svoje rozhodnutie založil na svojich subjektívnych dojmoch. Oprávnenému nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že spotrebiteľ nemá žiadnu možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu. Pre takéto konštatovanie súdu nie je žiaden skutkový ani právny základ. Povinný mal nielen možnosť predmetnú rozhodcovskú zmluvu nepodpísať, ale v zmysle bodu 3.3. tejto rozhodcovskej zmluvy mohol od nej bez udania dôvodu odstúpiť. Povinný k podpisu predmetnej rozhodcovskej zmluvy nebol žiadnym spôsobom nútený. Jej rozsah a text nie je ani tak rozsiahly, ani tak zložitý, aby jej obsahu nemohol porozumieť. Rozhodcovská zmluva je formulovaná alternatívne, teda dáva zmluvným stranám na výber, na ktorý rozhodcovský, resp. všeobecný súd sa v prípade sporu obrátia. Možnosť výberu má nielen dodávateľ, ale aj spotrebiteľ. Úvaha súdu o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy v predloženom znení je rovnako absurdná. Takýmto výkladom by nebolo možné uzatvoriť žiadnu rozhodcovskú zmluvu, ktorá by mohla založiť právomoc rozhodcovského súdu, pretože, ak by podal žalobu dodávateľ, spotrebiteľ by bol podľa názoru súdu neprijateľne nútený podrobiť sa tomuto konaniu. Zákonodarca legislatívou upravil a rozšíril prostriedky obrany, ktoré má spotrebiteľ k dispozícii proti rozhodcovskému rozhodnutiu, napr. vo forme podania žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku dokonca až v lehote na podanie námietok proti exekúcii (ust. § 48 ods. 2 Exekučného poriadku). Oprávnený preto nevidí v postupe súdu iný dôvod, ako len ten, že súd chce vyňať spotrebiteľa spod účinkov rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný na základe platne uzatvorenej rozhodcovskej zmluvy rozhodcovským súdom so štátom udelenou licenciou na rozhodovanie spotrebiteľských sporov. Ak by bolo v úmysle zákonodarcu zakázať v spotrebiteľských sporoch rozhodcovské konanie, neprijímal by samostatný zákon na jeho úpravu. Vzhľadom na to, že ZSRK umožňuje, aby boli spotrebiteľské spory za určitých podmienok prejednané na rozhodcovskom súde zriadenom podľa tohto zákona, nie je potom možné pripustiť, aby rozhodcovský rozsudok vydaný podľa ZSRK nebol považovaný za exekučný titul, na podklade ktorého je možné vykonať exekúciu.
11. Odvolateľ ďalej uviedol, že v zmysle ustanovenia § 3 ods. 6 Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Uvedené len potvrdzuje, že uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Rovnako z dôvodovej správy k ust. § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka vyplýva, že cieľom tejto úpravy je umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky. Spotrebiteľovi, ako aj dodávateľovi ostáva možnosť riešiť spor v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskom konaní, ale spotrebiteľ môže svoje práva voči dodávateľovi uplatňovať nie iba v zmysle dojednanej rozhodcovskej doložky, ale ak sa tak rozhodne, v občianskoprávnom konaní a zmluvná podmienka, ktorá by mu v tom bránila, bude v zmysle navrhovaného ustanovenia považovaná za neprijateľnú. Uvedené ustanovenie teda v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že oprávnený splnil všetky podmienky stanovené zákonodarcom, preto nie je dôvod na to, aby exekučný súd považoval uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy v zmysle zákona za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Takýto postup súdu je neakceptovateľný a neprípustný. Rozhodnutie exekučného súdu je arbitrárne bez akéhokoľvek racionálneho odôvodnenia, nakoľko v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na samostatnom dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky na udelenie licencie podľa ustanovení ZSRK. V predmetnom konaní oprávnený splnil všetky zákonné náležitosti a napriek tomu exekučný súd hľadá dôvody na neudelenie poverenia na výkon exekúcie. Tieto dôvody však nedáva súdu možnosť nájsť ani Smernica Rady 93/13/EHS z
05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, po implementácii ktorej právny poriadok reflektoval všetky zmeny, ktoré priniesla predmetná Smernica, a nie je dôvod sa pri splnení podmienok ustanovených slovenským právnym poriadkom neustále odvolávať na znenie Smernice, ktorej interpretácia zo strany súdu je navyše nesprávna. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, bez jasnej a zrozumiteľnej úvahy súdu pri aplikácii relevantných ustanovení právnych predpisov na konkrétny právny vzťah, ktorý by mal oporu v skutkovom stave vyplývajúcom zo súdneho spisu. Z zdôvodnenia uznesenia vyplýva len to, že jediným porušením povinnosti na strane oprávneného malo byť už len uzatvorenie samotnej rozhodcovskej zmluvy, ku ktorému došlo v súlade so zákonmi Slovenskej republiky a právom Európskej únie.
12. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.
13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.03.2017), preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
14. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní (§ 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach.
15. Odvolací súd má za to, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančného súdu, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
16. Rozhodujúcou právnou otázkou, ktorú správne súd prvej inštancie aj bez návrhu prioritne riešil, je otázka platnosti rozhodcovskej zmluvy. Najvyšší súd už vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať existenciu rozhodcovskej zmluvy. Vo veci 3Cdo 146/2011 najvyšší súd judikoval, že cit.: ,,Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, so zreteľom na ktorú je nútený výkon rozhodnutia neprípustný.“ Obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veciach 6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010, uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veciach IV. ÚS 55/2011, IV. ÚS 60/2011 a nález Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01.11.2011.
17. Odvolací súd nevidí žiadny dôvod na to, aby sa uvedené závery nemali aplikovať aj na stav, keď rozhodcovský rozsudok bol založený na neprijateľnej rozhodcovskej zmluve vo vzťahu ku spotrebiteľskej zmluve, pretože podľa § 53 ods. 5 OZ je neprijateľná zmluvná podmienka neplatná, a teda nevyvoláva právne účinky obdobne ako keď rozhodcovskej zmluvy niet.
18. Rozhodcovská zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou dňa 26.11.2010 vyžaduje riešenie sporov v rozhodcovskom konaní, ak žalujúca strana podá žalobu na rozhodcovskom súde, čím možnosť výberu súdu v prípade žaloby podanej veriteľom, dlžníkovi ako spotrebiteľovi už zaniká.
19. Odvolací súd nevidí tiež dôvod na odklon od spoločného stanoviska občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia Krajského súdu v Prešove z 27.09.2010.
20. Rozhodcovská zmluva je typickým formulárovým ošetrovaním vzniknutého krízového stavu, kedy sa na podpis spotrebiteľom predkladá formulár rozhodcovskej zmluvy. Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (smernica Rady a EP 2005/29, bod 18 preambuly). V skutočnosti ide preto podľa citovanej smernice (čl. 5 až 9) o nekalú obchodnú praktiku a nie o odbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočný cieľ je evidentne o dosiahnutí arbitráže a aby sa zdanlivo vyvolal pocit, že si to želá spotrebiteľ. Nekalá obchodná praktika je zakázaná a treba pred ňou chrániť spotrebiteľa.
21. Oprávnený neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie, že rozhodcovská zmluva bola dojednaná individuálne. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Podstatou individuálne nevyjednanej zmluvnej klauzuly je skutočnosť, že bola vopred dodávateľom naformulovaná bez možnosti zmeny jej obsahu.
22. Odvolací súd sa plne stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého predstavuje rozhodcovská zmluva neprijateľnú zmluvnú podmienku.
23. Pre rozpor rozhodcovskej zmluvy s právnymi predpismi (§ 53 Občianskeho zákonníka) nie je možné v predmetnej veci súdnemu exekútorovi udeliť poverenie na vykonane exekúcie.
24. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04).
25. Preto odvolací súd napadnuté uznesenie podľa ustanovenia § 387 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku ako vecne správne potvrdil.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.
Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).