Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21Cob/3/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Terézie Mecelovej v právnej veci žalobcu: IHT s.r.o., Mlynská 10/10, Piešťany, IČO: 31 441 106 zastúpený advokátom: JUDr. Martin Benický, Oravská Polhora 71, IČO: 50 432 265 proti žalovanému: LUCAS-Stav, s.r.o, so sídlom Školská 214/9, Sokolovce, IČO: 50 095 552, zastúpený advokátom: Mgr. Martin Berec, Mostová 2, Bratislava, IČO: 42 142 440, o zaplatenie 35.055,60 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. -328 zo dňa 21.08.2019 takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35 055,60 eur, s úrokom z omeškania v sadzbe 9 % ročne zo sumy 35 055,60 eur od 24.01.2017 do zaplatenia a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca poukazoval na to, že so žalovaným dňa 07.12.2016 uzatvoril kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa prívesu GINAF, kategória N3G, X 5250 TS/-/- VIN XL9AM27XE05010389, rok výroby 2006. Na zaplatenie kúpnej ceny žalobca zaslala žalovanému faktúru č. 92016093 splatnú do 21.12.2016. Faktúru ale žalovaný neuhradil a zaslal žalobcovi započítanie pohľadávok a záväzkov ako jednostranný právny úkon. Žalobca predmetný zápočet neakceptoval s tým, že žalovaný si započítava pohľadávky z plnení, ktoré si žalobca u žalovaného nikdy neobjednal a žiadne plnenia z nich neprijal.

3. Vo veci bol na základe návrhu vydaný Okresným súdom Banská Bystrica platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor a vec tak bola postúpená na Okresný súd Piešťany.

4. Žalovaný nepopieral a uznal existenciu záväzkového vzťahu založeného medzi ním a žalobcom kúpnou zmluvou uzatvorenou dňa 07.12.2016, na základe ktorej bol povinný žalobcovi zaplatiť za predmet kúpy kúpnu cenu vo výške 35 055,60 eur. Na toto plnenie si ale započítal jednostranným právnym úkonom zo dňa 17.02.2017 pohľadávky ktoré nadobudol viacerými zmluvami o postúpení a to zmluvou zo dňa 20.12.2016 od spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. Bratislava , ktorá ako postupník na žalovaného ako postupcu postúpila pohľadávku vo výške 47 746,15 eur, ďalej nadobudol pohľadávku vo výške 3.035,54 eur postúpenú na žalovaného od postupcu LKW SERVIS Valovič s.r.o., Šenkvice, pohľadávku vo výške 2.248,25 eur postúpenú na žalovaného od postupcu INSTAMO s.r.o. Bašovce a pohľadávku postúpená na žalovaného spoločnosťou VENIMEX Slovakia s.r.o. Bratislava vo výške 2.500 eur. Na základe týchto zmlúv o postúpení nadobudol žalovaný postavenie veriteľa voči žalobcovi ako dlžníkovi do výšky 55 529,94 eur a žalovaný ako veriteľ si tieto pohľadávky započítal na pohľadávku žalobcu v rozsahu ako sa vzájomne kryjú. Započítací úkon datovaný dňom 17.02.2017 označil žalovaný

za jednoznačný, určitý a zrozumiteľný, k zániku pohľadávok dochádza vtedy, kedy sa tieto stretli a keďže pohľadávka žalobcu sa stala splatnou dňa 21.12.2016 a pohľadávka žalovaného s najneskoršou splatnosť sa stala splatnou dňa 24.01.2017, zánik pohľadávok nastal spätne ku dňu 24.01.2017 v rozsahu v akom sa navzájom kryjú a tým žalobou uplatňovaná pohľadávka zanikla.

5. Žalobca tvrdil, že k platnému započítaniu započítacím úkonom zo dňa 17.02.2017 (prvoinštančný súd nesprávne uviedol v odseku 10. deň 14.02.2017) nikdy nedošlo a trval na tom, že si žiadne služby, ktoré majú predstavovať pohľadávky veriteľov žalobcu si neobjednal, žiadne plnenie mu nebolo dodané, preto žiadal, aby žalovaný upresnil a špecifikoval plnenia, ktoré mali byť žalobcovi poskytované a ktoré boli podkladom pre vznik jednotlivých pohľadávok uvedených v údajných faktúrach, ktoré mal žalovaný nadobudnúť od spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o., pretože na dodacích listoch, ktoré predložil, je ako miesto dodania betónových zmesí uvedený iba údaj „Piešťany“, z čoho nie je zrejmé, kde konkrétne mal byť predmetný tovar dodaný. Žalobca poukazoval i na to, že spoločnosť ZAPA beton SK s.r.o. na žalovaného postúpila pohľadávky celkom vo výške 47.746,15 eur, čo oznámila žalobcovi a ktoré oznámenie dňa 30.12.2016 žalobca prevzal. Následne sa ale žalovaný z vyjadrenia žalobcu dozvedel, že bolo vykonané medzi žalobcom a spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. aj jednostranné započítanie pohľadávok žalobcu voči spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o., ktoré bolo založenému ale doručené až dňa 11.03.2019, ktorého súčasťou je údajný kompenzačný úkon žalobcu voči pohľadávke žalovaného, nadobudnutý od spoločnosti ZAPA beton s.r.o.

6. Jednostranné započítanie sa týkalo vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou ZAPA beton SK, s.r.o. Následný zostatok tohto zápočtu sa potom žalobca snaží započítať voči žalovanému. Takéto konanie žalobcu ale nie je predpokladané ust. § 529 Obč. zák., podľa ktorého predpokladom na to, aby dlžník mohol použiť na započítanie voči postupníkovi aj svoje na započítanie spôsobilé pohľadávky, ktoré mal voči postupcovi, musí ich oznámiť bez zbytočného odkladu postupníkovi, čo sa nestalo. Žalovaný má za to, že jednostranné započítanie adresované spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. nie je možné považovať zo strany žalobcu za oznámenie na započítanie spôsobilých pohľadávok, ktoré mal voči postupcovi. Žalobca si tak nesplnil povinnosť, ktorú mu ukladá ust. § 529 Obč. zák. , keď neoznámiť postupníkovi, ktorým je žalovaný , že má voči spoločnosti ZAPA beton SK, s.r.o. ako postupcovi na započítanie spôsobilé pohľadávky a to bez zbytočného odkladu po tom, ako mu bolo postúpenie oznámené. V prípade, ak by takýto kompenzačný úkon žalobcu súd vyhodnotil ako oznámenie vykonané v súlade s § 529 Obč. zák. , žalovaný namietal, že nebolo vykonané bez zbytočného odkladu a lehota, ktorá presahuje 2 roky po notifikácii nemôže byť posúdená ako lehota bez zbytočného odkladu.

7. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré v odseku 15.-20. rozhodnutia jednotlivými zmluvami o postúpení identifikoval, vypočul navrhnutých svedkov, strany sporu a dospel k záveru, že návrh žalobcu je pre neurčitosť započítacieho úkonu zo dňa 17.02.2017 vykonaného žalovaným voči žalobcovi dôvodný, k čomu z hľadiska právneho posúdenia odkázal na ust. § 409 ods. 1 a § 580 Obchod. zák. ako i z § 37 ods. 1 Obč. zák..

8. Súd prvej inštancie mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že medzi žalobcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim bola uzatvorená kúpna zmluva na základe ktorej sa žalobca zaviazal previesť vlastníckeho právo k predmetu zmluvy na žalovaného a žalovaný mu bol povinný zaplatiť kúpnu cenu vo výške 35 055,60 eur. Žalobca si svoju povinnosť splnil, predmet kúpy žalovanému odovzdal a kúpnu cenu si uplatnil faktúrou č. 92016093 zo dňa 07.02.2016, splatnou dňa 21.12.2016. Žalovaný ale kúpnu cenu neuhradil.

9. Uvedený nárok žalovaný nepopieral, ale uvádzal, že si voči nemu jednostranne započítaval pohľadávky zápočtom zo dňa 17.02.2017, ktorý prvoinštančný súd posudzoval v prvom rade z hľadiska spôsobilosti takéhoto právneho úkonu s tým, čím môže vyvolať účinky predpokladané v ust. § 580 Obč. zák.

10. Dokazovanie preukázalo, že jednostranným započítacím úkonom zo dňa 17.02.2017 si žalovaný voči žalobcovi započítava viacero samostatných pohľadávok, ktoré mal nadobudnúť postúpením od viacerých spoločností. Jednotlivé pohľadávky v zápočte označil číslom faktúr, dátumom splatnosti a sumou (č.l. I zápočtu). V bode 5 čl. I. zápočtu skonštatoval že má voči žalobcovi pohľadávky spolu vo výške 55 529,94 eur a zápočet vykonáva voči pohľadávke žalobcu, ktorá je vo výške 35 055,60 eur. Žalovaný si teda započítava viacero pohľadávok, ktoré v súčte ale prevyšujú pohľadávku žalobcu.

K uvedenému prvoinštančný súd uviedol, že aby mohlo dôjsť k riadnemu a platnému započítaniu, jednotlivé pohľadávky musia byť nielen dostatočne identifikovateľné, ale zo zápočtu musí byť zrejmé, ktoré z týchto pohľadávok a do akej výšky započítaním zanikajú. Zo započítacieho úkonu tak musí byť jasné, ktoré časť pohľadávok je predmetom zápočtu, preto nepostačuje iba konštatovanie, že pohľadávky zanikajú v rozsahu 35.055,60 eur bez toho, aby bolo uvedené, aký je zostatok nesplatených pohľadávok. Keďže zápočet uvedené neobsahuje, tak prvoinštančný súd započítací prejav ako jednostranný právny úkon žalovaného zo dňa 17.02.2017 vyhodnotil podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. ako neurčitý a tak neplatný. K započítaniu pohľadávky žalobcu preto nedošlo, neplatný právny úkon nemohol ani v prípade, ak by žalovaný preukázal samotnú existenciu pohľadávok, splniť predpoklady vyžadované podľa § 580 Obč. zák.

11. K uvedenému súd prvej inštancie ešte zdôraznil, že samotná neurčitosť zápočtu vyplýva i z nejasného vymedzenia čl. III, v ktorom sa konštatuje zánik vzájomných pohľadávok podľa bodu 2. tohto článku, ale čl. III žiadny bod 2 neobsahuje a ďalej sa uvádza, že zaniká pohľadávka veriteľa uvedená v čl. I bode 1 zápočtu v rozsahu 35 055,60 eur, ale obsahom čl. I bod 1 zápočtu nie je pohľadávka len vo výške 47 746,15 eur, ale 13 samostatných pohľadávok, ktoré v súčte tvoria sumu 47 746,15 eur. Určitým započítacím úkonom môže byť len také vymedzenie započítavaných pohľadávok , z ktorého je zrejmé, ktoré z nich zanikajú započítaním, ktoré sú započítaním nedotknuté resp. do akej výšky jednotlivé pohľadávky zanikajú. Žalovaný ale takto započítanie neformuloval, čo má za následok jeho neurčitosť, s ktorou sa spája neplatnosť podľa § 37 ods. 1 Obč. zák. Tým, že žalovaný pri každej pohľadávke v bode 1 čl. 1 zápočtu uviedol sumu na zápočet rovnajúcu sa výške pohľadávky, ponechal otázku, ktoré pohľadávky a v akej výške zápočtom zanikajú nejasnú a neurčitú.

12. Na podporu takéhoto názoru prvoinštančný súd poukázal i na rozhodnutie NS SR sp. zn. z 27.09.2011 a na rozhodnutie NS SR sp. zn. .

13. Z dokazovania tak bolo preukázané, že nárok žalobcu je opodstatnený, započítací úkon vykonaný žalovaným nespĺňal podmienky pre svoju platnosť a tak súd žalovanému uložil povinnosť podľa a , Obchod. zák. v spojení s nar. vlády SR č. zaplatiť aj úroky z omeškania odo dňa uplatneného v žalobe a to od 24.01.2017 do zaplatenia v sadzbe 9 %. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa v spojení s

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie (č.l. 338) a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zmenil a žalobu ako nedôvodnú zamietol, prípadne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolacie argumenty založil na odkaze podľa ,,

15. Odvolateľ mal za to, že prvoinštančný súd pri posúdení jednostranného započítania zo dňa 17.02.2017 nepostupoval správne, keď ho označil za absolútne neplatný právny úkon bez toho, aby ho posúdil ako započítaciu námietku v zmysle s dôrazom na to, že za účelom preukázania existencie nárokov žalovaného voči žalobcovi vykonal i dokazovanie. Odvolateľ uznáva, že pohľadávky uplatnené zápočtom prevyšujú pohľadávku žalobcu, ale mohli byť uplatnené vzájomnou žalobou zo strany žalovaného podľa Žalovaný nežiadal, aby mu bol prisúdený rozdiel medzi jeho pohľadávkou a pohľadávkou žalobcu a tak uvedený úkon mal byť vyhodnotený ako procesná obrana žalovaného podľa v spojení s , k čomu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. , tiež na aplikačnú prax a na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. podľa ktorých jednotlivé procesné úkony je potrebné posudzovať podľa ich obsahu, čo vyplýva aj z Pri takomto postupe ma súd prvej inštancie posudzovať existenciu pohľadávok žalovaného voči žalobcovi ako hmotnoprávnu námietku a v takom prípade mala byť žaloba zamietnutá. V prípade, ak by sa odvolací súd nestotožnil takouto argumentáciou žalovaný v rámci konania vzniesol novú započítaciu námietku, ktorá je založená na pohľadávkach, ktoré boli na neho postúpené Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 20.12.2016 spoločnosťou ZAPA beton SK s.r.o. a ktoré vznikli z dôvodu neuhradenia časti kúpnej ceny za dodaný tovar žalobcovi. K uvedenému žalovaný označil čísla faktúr, ktoré v súčte predstavujú sumu na zápočet vo výške 35.055,60 eur a touto časťou bol prvoinštančný súd povinný sa zaoberať a ako so vzájomným návrhom sa s ňou vyporiadať, k čomu odvolateľ poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 26.10.2011 a na základe ktorého žiadal odvolací súd, aby prihliadol na uvedenú kompenzačnú námietku, posudzoval ju ako vzájomný návrh a uložil prvoinštančnému súdu sa s ňou po zrušení rozsudku ďalej zaoberať.

Pohľadávky, ktoré si uplatňuje v rámci kompenzačnej námietky v konaní preukázal, žalobca ich viedol i v účtovníctve, nikdy ich nespochybnil ako záväzky spoločnosti ZAPA beton SK s.r.o. Ide o pohľadávky, ktoré sú súce na započítanie, čo bolo v konaní aj preukázané a k čomu odvolateľ dal do pozornosti aj rozhodnutie NS SR sp.zn. zo dňa 26.05.2010. V odvolaní uvedené argumenty označil odvolateľ za podstatné, ktoré zakladajú dôvod k tomu, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie zrušil a vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, ale v prípade, ak by sa súd s takouto argumentáciou nestotožnil uviedol, že opätovne vykonal jednostranné započítanie voči pohľadávke žalobcu úkonom zo dňa 09.09.2019, ktorým si započítal pohľadávky žalobcu a ktorý zápočet pripojil k odvolaniu. Uvedený zápočet z 09.09.2019 je spôsobilý vyvolať želaný účinok, ktorým je zánik pohľadávok, ktoré sa vzájomne kryjú. Predmetný zápočet bol dňa 10.09.2019 zaslaný i poštovou prepravou žalobcovi, ktorý ho dňa 26.09.2019 prevzal a preto pohľadávka žalobcu, ktorá bola priznaná rozsudkom práve z dôvodu stretnutia sa s pohľadávkami žalovaného, ktoré si tento započítal zanikla na základe zápočtu z roku 2019.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 31.10.2019 (č.l. 358) a žiadal, aby odvolací súd predmetné rozhodnutie z dôvodu nedôvodne podaného odvolania potvrdil. Zdôraznil, že predmetom žaloby bola existujúca pohľadávka, ktorú žalovaný nikdy nespochybnil a bránil sa len poukazom na pochybný jednostranný zápočet s ešte pochybnejšími pohľadávkami voči žalobcovi, ktorý nespĺňal základné požiadavky k tomu, aby mohol byť procesne použitý. Ak by bol i zo strany žalovaného predložený zápočet, ktorý by spĺňal zákonné požiadavky je tu pochybnosť, či pohľadávky žalovaného skutočne existujú, pretože ide o pohľadávky, ktoré predstavujú konanie štatutárneho orgánu žalovaného, ktorý bol v tom čase zamestnancom žalobcu a uzatváral s rôznymi subjektmi neoprávnene ústne zmluvy o dielo bez vedomia žalobcu a neskôr od týchto subjektov údajné pohľadávky odkúpil za účelom, aby nemusel žalobcovi zaplatiť kúpnu cenu, ktorá je predmetom tohto konania. Práve na základe týchto skutočností žalobca popiera existenciu pohľadávok, ktoré žiada žalovaný započítať. Okrem toho žalobca považuje za nesprávny i názor žalovaného, ktorý žiada akceptovať jeho hmotnoprávnu námietku podľa , pretože sa takýto postup prieči duchu . V konaní neboli žiadne údajné pohľadávky žalovaného voči žalobcovi preukázané a štatutárny orgán žalovaného nevedel a nechcel preukázať, kam boli dodávky betónu, vyplývajúce z uplatnených faktúr dodané, na akú konkrétnu stavbu, čo ale bolo povinnosťou žalovaného, ktorý si v rámci procesnej obrany a vykonaného dokazovania túto nesplnil. Žalovaný síce vyhotovil opätovný zápočet z dôvodu uvedomenia si, že pôvodný zápočet nespĺňal predpoklady vyžadované pre jeho akceptovanie, čím potvrdil i správnosť názoru prvoinštančného súdu, ale tento zápočet zo dňa 09.09.2019 žalobca považuje za irelevantný. Okrem toho žalovaný vystupuje v konaní vedenom na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. ako žalobca a žaluje v ňom žalobcu o zaplatenie 20.474,34 eur, ktorú sumu vypočítal ako rozdiel medzi svojimi pohľadávkami a sumou 35.055,06 eur. Po tom, ako súd prvej inštancie vydal rozsudok v konaní vedenom pod sp. zn. , voči ktorému sa žalovaný odvolal, došlo k zmene žaloby, ktorej súd vyhovel a žalovaný si v uvedenom konaní uplatňuje voči žalobcovi nárok vo výške 55 529,44 eur, ktorú zmenu žaloby odôvodnil tým, že žalobu zo sumy 35 055,36 eur navyšuje, keďže predmet sporu, ktorý je vedený pod sp. zn. bol judikovaný ako neúčinný. Dochádza tým k chaotickej situácii, keď žalovaný na jednej strane chce rôznymi spôsobmi započítať údajné pohľadávky vo výške 35.055,60 eur v tomto konaní () ale na strane druhej vymáha v inom konaní () od žalobcu identické pohľadávky. Duplicitne tak žiada zaplatiť pohľadávky na jednej strane od spoločnosti IHT s.r.o. a na druhej strane ich chce započítať voči pohľadávke tejto spoločnosti.

17. Na vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného reagoval žalovaný odvolacou replikou zo dňa 28.11.2019 (č.l. 374), pričom poukázal na to, že existencia pohľadávok, ktoré si započítava voči pohľadávke žalobcu bola už predmetom dokazovania pred súdom prvej inštancie, no napriek tomu považuje za potrebné zdôrazniť, že sa samotnými pohľadávkami žalovaného prvoinštančný súd vôbec bližšie nezaoberal a jednoznačne o veci rozhodol iba na základe neplatnosti jednostranného zápočtu zo dňa 17.02.2017. Je nepochybné, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo vykonané dokazovanie k predmetným pohľadávkam žalovaného a preto ich žalovaný považuje za preukázané. Uvedené pohľadávky vyplývajú práve z listinných dôkazov, výsluchov svedkov a strán sporu, ktoré prvoinštančný súd v rámci dokazovania vykonal a tak možno dospieť iba k záveru, že U. M. bol oprávnený v rozsahu udeleného poverenia vykonávať v mene žalobcu objednávky tovarov a služieb. Takýto spôsob bol medzi žalobcom a jeho obchodnými partnermi zavedený ako bežná obchodná prax, ktorá pretrvávala roky, žalobca nikdy takéto objednávky vykonané U. M. a k nim vystavené faktúry nerozporoval a bez výhrad ich uhrádzal. Práve objednaním a dodaním tovaru takýmto spôsobom vznikli pohľadávky žalovaného

resp. pohľadávky, ktoré boli na žalovaného postúpené, k čomu vypočutí svedkovia potvrdili, že všetky dodania, ktoré sú predmetom fakturácie sa uskutočnili a tovary boli žalobcovi dodané. V tejto súvislosti dal do pozornosti odvolateľ právnu úpravu uvedenú v § 15 Obchod. zák., keď mali odberatelia žalobcu za to, že tovar je objednávaný osobou, ktorá je touto činnosťou v mene žalobcu poverená. Žalovaný preto trvá na tom, že pohľadávka žalobcu uplatnená v tomto konaní započítaním zanikla na základe jednostranného právneho úkonu a započítanie nemožno odmietať iba na základe nesúhlasu žalobcu. Započítanie nezávisí od vôle druhej strany a zánik pohľadávky nemôže zabrániť ani jednostranné započítanie oznámenia o neakceptovaní započítacieho úkonu. V súvislosti so započítacím úkonom označeným ako Zápočet 2019 odvolateľ uviedol, že sa nejedná o novotu v odvolacom konaní na ktorú by nemal odvolací súd prihliadať, zápočet 2019 je uplatniteľný v rámci odvolacieho konania, keďže ho žalovaný nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, pretože vtedy ešte neexistoval a došlo k nemu až po vydaní rozsudku. K odkazu žalobcu na konanie vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp.zn. odvolateľ uviedol, že tento argument nie je žiadnym spôsobom relevantný. Žalobca bol oprávnený namietať prípadnú litispendenciu konania v spore, ktoré začalo neskôr a keďže toto konanie začalo žalobou podanou dňa 19.07.2018 a konanie na ktoré poukazuje žalobca bolo začaté až dňa 03.03.2019 návrh na rozšírenie žaloby v neskoršom konaní nemôže mať vplyv na toto konanie. Samotné podanie žaloby zakladá prekážku litispendencie a tak musí byť zastavené to konanie, ktoré začalo neskôr, preto prostriedky procesnej obrany, ktorú predniesol žalobca sú adresované do nesprávneho konania a nemôžu mať na toto rozhodnutie žiaden vplyv.

18. K odvolacej replike podal žalobca odvolaciu dupliku zo dňa 03.12.2019 (č.l. 385), ktorou označil odvolanie žalovaného i jeho odvolacou repliku za nedôvodné. Súd prvej inštancie správne rozhodol tak z hľadiska procesných predpisov ako aj hmotného práva a preto jeho rozhodnutie je potrebné potvrdiť odvolacím súdom. K úkonu označeného ako Zápočet 2019, ktorý vyhotovil žalovaný po vyhlásení rozsudku uviedol, že tento nie je predmetom tohto konania. Okrem toho tvrdenia žalovaného sú protichodné, pretože na jednej strane považuje tento zápočet za platný a na druhej strane si z neho pohľadávky uplatňuje v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. , čo možno považovať za špekulatívne konanie z jeho strany. Za správne nemožno považovať ani tvrdenie, podľa ktorého zápočet 2019 je prípustnou novotou v odvolacom konaní. Žalovaný sa v rámci svojej procesnej obrany pred súdom prvej inštancie bránil neurčitým právnym úkonom, po vyhlásení rozsudku právny úkon pozmenil, a nie je zrejmé, prečo tento právny úkon nevykonal už počas konania pred súdom prvého stupňa alebo ešte pred vyhlásením rozhodnutia, čo znamená, že žalovaný nesplnil podmienku vyžadovanú podľa a tak zápočet z roku 2019 nie je takým, ktorý nemohol byť vykonaný skôr. Tým, že žalovaný vyhotovil nový zápočet len potvrdzuje, že sám pochybuje o správnosti pôvodného zápočtu.

19. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou ( ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

20. Podľa ust. v spojení s ust. odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný .

21. Odvolací súd za účelom posúdenia opodstatnenosti argumentácie odvolateľa - žalovaného, odvolacie dôvody posudzoval podľa § , , , k čomu sa v potrebnom rozsahu oboznámil so spisovým materiálom a z ktorého dospel k záveru o existencii dôvodov, pre ktoré je potrebné rozhodnutie prvoinštančného súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( )

22. Odvolací dôvod uvedený v ust. znamená, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací argument ale nie je bezbrehý a jeho naplnenie je dané v prípade, ak bolo strane sporu znemožnené realizovať jej procesné práva v takej intenzite, ktorá založí záver, že celé konanie je nespravodlivé, zo strany konajúceho súdu došlo k výraznému

zasiahnutiu a k poškodeniu práv strany sporu vydaním prekvapivého rozhodnutia, ktoré odvolateľ neočakával, pretože bolo rozhodnuté o veci inak ako obvykle.

23. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR a podľa nich sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Pod tento odvolací dôvod odvolateľ označil námietku poukazujúcu na procesný postup prvoinštančného súdu, ktorý započítací prejav žalovaného vyhodnotil ako neplatný právny úkon pre neurčitosť z dôvodu, že započítacie pohľadávky nie sú dostatočne identifikované a nie je uvedené, ktoré z pohľadávok a do akej výšky zápočtom zanikajú (odsek 38 rozsudku). K uvedenému odvolací súd ale zdôrazňuje, že žalovaný sa bráni tvrdením o zániku záväzku v dôsledku započítania poukazom na jednostranný započítací úkon, ku ktorému došlo ešte pred začatím súdneho konania a pred podaním žaloby, preto započítací úkon vykonaný žalovaným nemožno považovať za započítanie s účinkami vzájomnej žaloby a tak tento odvolací dôvod neobstojí.

24. Odvolací dôvod predpokladaný ust. , podľa ktorého konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci sa vzťahuje na tie odvolacie dôvody, ktoré nemožno podradiť pod ostatné, v ust. uvedené dôvody, ale ktoré musia mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Odvolateľ neuviedol, čo konkrétne považuje za takúto vadu , bližšie ho nekonkretizoval a odvolací súd nezistil jeho existenciu.

25. Právna vada rozhodnutia ako je obsiahnutá v znamená, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, vyvodzuje zo skutkového zistenia práva a povinnosti, ktoré majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak aj použil správny právny predpis, nesprávne ho interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej skutkový stav (zistený aj na základe podkladov predložených účastníkom konania) podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či sa právo prizná alebo neprizná.

26. K uvedenému odvolaciemu argumentu dáva odvolací súd do pozornosti prvoinštančného súdu skutočnosť, že započítacia námietka je hmotnoprávnym úkonom, ktorý ako adresný prejav bol doručený žalobcovi. Hmotnoprávna námietka, ktorú vzniesol žalovaný znamená, že žalobou uplatnený nárok neuznáva z dôvodu jeho zániku započítaním, ktoré bolo vykonané jednostranne zo strany žalovaného prejavom zo dňa 17.02.2017 adresovanom a doručenom žalobcovi.

27. Prvoinštančný súd vykonal dokazovanie ku skutkovým okolnostiam vzniku pohľadávok, ktoré si žalovaný započítal, ale následne započítací úkon zo dňa 17.02.2017 označil za neplatný pre neurčitosť, k čomu poukázal na rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 27.07.2011 a tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. , ktorými svoje rozhodnutie podporil.

28. S takýmto právnym posúdením sa ale nemožno stotožniť. V prvom rade odvolací súd zdôrazňuje, že v prejednávanej veci ide o záväzkový vzťah medzi podnikateľmi ( Obchod. zák.), preto treba vychádzať z právnej úpravy započítania pohľadávok uvedenej v až Obchod. zák. a podporne z ust. a Obč. zák. v ust. upravuje postavenie podnikateľov, obchodné vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich

nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

29. Z ust. § 358 Obchod. zák., ktorý sa na vec aplikuje, ako i zo všeobecnej úpravy započítania obsiahnutej v § 580 Obč. zák. vyplýva, že musí ísť o pohľadávky spôsobilé na započítanie, teda započítanie nie je prípustné voči pohľadávkam, ktoré nie je možné uplatniť na súde. Rozhodujúcim pri započítaní pohľadávok je okamžik, kedy sa pohľadávky spôsobilé k započítaniu stretli. K zániku pohľadávok dochádza bez ďalšieho a nie je možné súdnym rozhodnutím priznať takto zaniknutú pohľadávku. Základným predpokladom započítania je vzájomnosť pohľadávok, čo znamená, že musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak. Forma započítania nie je zákonom stanovená, z obsahu kompenzačného úkonu však musí byť zrejmé, ktorá pohľadávka a v akej výške sa uplatňuje k započítaniu proti pohľadávke veriteľa.

30. Podľa § 358 Obchod. zák., na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 359 Obchod. zák., proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.

Podľa § 580 Obč. zák., ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

31. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú a zánik nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie, teda nie až od kompenzačného prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane.

32. Vo veci, ktorá je predmetom tohto konania bolo rozhodujúcim právne posúdenie započítacieho úkonu. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa, čím odpadá dvojité splnenie vzájomných pohľadávok. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Základnými predpokladmi pre započítanie je 1./ vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o dva záväzky medzi tými istými subjektmi, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak, 2./ rovnaký druh plnenia - predmetom plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu, nie veci individuálne určené, 3./ spôsobilosť pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu, pretože započítať nemožno pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou a 4./ právny úkon smerujúci k započítaniu.

33. Ku kompenzácii je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je predpísaná, stačí aj ústny prejav. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Obč. zák. a z obsahu ktorého musí byť zrejmé , ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne proti ktorým z viacerých pohľadávok. Započítací prejav je možné urobiť po tom, čo sa pohľadávky stretli, teda od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď bol urobený až po splatnosti pohľadávok, má účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok (ex tunc). K okamihu, kedy došlo k splatnosti započítavaných pohľadávok dochádza k zániku pohľadávok následkom započítania, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia, zaniká len do výšky protipohľadávky, vo zvyšku zostáva naďalej v platnosti. Započítanie pohľadávky je teda podmienené právnou skutočnosťou, ktorou je prejav vôle (úkon) započítavajúcej strany smerujúci k započítaniu.

34. Pre rozhodnutie a posúdenie opodstatnenosti žalobou uplatneného nároku je významné posúdenie započítacieho úkonu vykonaného žalovaným datované dňom 17.02.2017. Podľa názoru odvolacieho súdu započítací prejav žalovaného zo dňa 17.02.2017 (č.l.34-35) spĺňa podmienky právneho úkonu ako vyžaduje ust. § 34 a nasl. Obč. zák. , i keď žalovaný v ňom uvádza, že má voči žalobcovi ako dlžníkovi pohľadávky vo vyššej sume, než si žalobca uplatnil v súdnom konaní. Táto skutočnosť ale nezakladá

neplatnosť započítania pre neurčitosť. V započítacom úkone vykonanom žalovaným sú započítavané pohľadávky dostatočne presne vymedzené a identifikované číslom faktúry, výškou sumy a splatnosťou, preto započítací úkon nemožno vyhodnotiť ako neurčitý i keď všetky pohľadávky, ktorými disponuje žalovaný v súčte prevyšujú pohľadávku žalobcu. Žalovaný v čl. III. zápočtu uvádza, že započítava pohľadávky len v rozsahu 35 055,60 s tým, že mu zostáva žalobcom nesplatená pohľadávka vo výške 20 474,34 eur, a tak je z tohto prejavu zrejmé, aká suma je predmetom zápočtu a započítaním zanikla.

35. Odvolací súd k tomuto záveru vzal do úvahy i rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, na ktoré prvoinštančný súd v odseku 41. a 42. odkázal, ku ktorým ale odvolací súd uvádza, že sú založené na iných skutkových okolnostiach, preto ich nemožno bezmedzne na túto vec aplikovať.

36. Vo veci vedenej NS SR pod sp. zn. (nie 33/2010, ako nesprávne uviedol prvoinštančný súd), sa rieši otázka započítania vo vzťahu k určitosti započítavanej pohľadávky vzniknutej zo zmluvnej pokuty, ktorá ale nebola časovo ohraničená a tak ako pohľadávka bola neurčitá, nedostatočne identifikovaná. Práve nedostatočná identifikácia pohľadávok veriteľa, ktoré sa mali započítavať založila neplatnosť započítacieho úkonu pre neurčitosť, čo ale nemožno aplikovať v tomto konaní.

37. Rovnako za neaplikovateľný považuje odvolací súd i odkaz prvoinštančného súdu na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR vydané v konaní vedenom pod sp. zn. . Aj v tomto konaní síce išlo o neurčitosť pohľadávky, ako vyplýva z obsahu odôvodnenia uvedeného rozhodnutia, ktorá ale bola vyhodnotená ako neexistujúca, a tak nemohlo byť ani ňou vykonané započítanie platným právnym úkonom. Označené rozhodnutie preto tiež nie je podstatným pre toto konania, nakoľko žalovaný v započítaní presne a podrobne svoje pohľadávky identifikoval a tak nemožno bez ďalšieho jeho započítací úkon označiť za neplatný.

38. Odvolací súd považuje za potrebné zaujať i stanovisko k návrhu odvolateľa, ktorý žiadal, aby odvolací súd jeho kompenzačnú námietku posúdil ako vzájomný návrh a to s poukazom na rozhodnutie NS SR vydané v konaní vedenom pod sp. zn. . K uvedenému odvolací súd uvádza, že podľa ust. v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou. Ak by bola podaná v odvolacom konaní vzájomná žaloba, bola by podaná na vecne nepríslušnom súde a túto by súd postúpil na súd prvej inštancie. Žalovaný ale i v odvolaní uvádza, že nepožaduje prisúdiť rozdiel medzi pohľadávkou žalobcu a svojou pohľadávkou, čím by naplnil predpoklad uplatnenia vyššieho nároku než je nárok uvedený v žalobe a išlo by tak o vzájomnú žalobu ako predpokladá ust. , preto jeho argumentáciu odvolací súd hodnotí ako prostriedok procesnej obrany .

39. Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ust. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie rešpektujúc i ust. , podľa ktorého, ak odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a vráti mu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť aj to, ako má súd prvej inštancie vo veci ďalej postupovať. V tejto súvislosti dáva odvolací súd do pozornosti prvoinštančnému súdu vyššie vyslovený názor a tým i smer, podľa ktorého bude prvoinštančný súd spor ďalej posudzovať, vykoná potrebné dokazovanie, skutkové zistenia vyhodnotí a o veci opäť rozhodne. Zároveň sa vyporiada i s ďalším započítacím úkonom, ktorý žalovaný vykonal. Súd prvého stupňa sa tak musí so započítacím úkonom zaoberať tak, ako by sa zaoberal s námietkou zaplatenia dlhu, musí posúdiť výšku a existenciu pohľadávky, ktorá bola započítacím úkonom započítaná, aby vyriešil otázku, či medzi účastníkmi došlo k účinnému započítaniu vzájomných pohľadávok, a tým k zániku práva tvoriaceho predmet žaloby.

40. Podľa

(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo

d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

41. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( )

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).