Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (11)3d6/364398.25c861.pdf
PDF · 113.31 KB
No categories available
4Obdo/7/2011
Najvyšší súd 4 Obdo 7/2011 Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.
Viery Pepelovej a členiek JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej
veci ţalobcu: Ing. J. V. – E., K., IČO: X., proti ţalovanému: I. spol. s.r.o., N., IČO: X.,
zastúpenému Mgr. Z. S., advokátkou, P., o zaplatenie 9 118,08 eur (274 691,20 Sk)
s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Zvolen pod. sp. zn. 17Cb 51/2004, na dovolanie
ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob 215/2009-645
zo dňa 16. septembra 2009 v znení opravného uznesenia č. k. 41Cob 215/2009-676 zo dňa
15. decembra 2010, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 41Cob/215/2009-645 zo dňa 16. septembra 2009 v znení
opravného uznesenia zo dňa 15. decembra 2010 z a m i e t a .
Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e :
Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. 17Cb 51/2004-626 zo dňa 28. apríla 2009 ţalobu
zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške 3 550,40
eur.
Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal zaplatenia sumy
274 691,20 Sk z dôvodu, ţe ţalovaný zaplatil konečnú faktúru, ktorou boli vyúčtované práce
na základe zmluvy o dielo oneskorene a na tom základe si ţalobca voči nemu uplatňoval
poplatok z omeškania podľa faktúry č. 20/00 za obdobie od 24. 10. 1998 do 29. 12. 1998
v sume 149 145,35 Sk a od 30. 12. 1998 do 05. 05. 1999 v sume 125 545,85 Sk, spolu
vo výške 274 691,20 Sk.
Okresný súd Zvolen pôvodným rozsudkom č. k. 17Cb 51/2004-137 z 09. 05. 2006
ţalobu zamietol. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.
41Cob 161/2006-171 z 02. 05. 2007 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie z dôvodu, ţe vo veci je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.
Súd mal za preukázané, ţe účastníci konania uzatvorili zmluvu o dielo a následné
dodatky 1 a 2 k tejto zmluve. Na základe zmluvy vykonal ţalobca pre ţalovaného dielo, ktorý
sa však dostal do omeškania so zaplatením jeho ceny. Ţalobca si preto v zmysle zmluvy
uplatnil právo na poplatok z omeškania. Ţalobca si poplatok z omeškania uplatňoval
za obdobie od 24. 10. 1998 do 05. 05. 1999. Na ţalovaným vznesenú námietku premlčania
súd musel prihliadnuť. Štvorročná premlčacia doba začala plynúť dňa 06. 05. 1999 a ţalobca
podal ţalobu na súde aţ dňa 12. 12. 2003, teda po uplynutí premlčacej doby. Listiny
ţalovaného zo dňa 06. 02. 2002 a 12. 12. 2001 prvostupňový súd vyhodnotil ako právne
úkony, ktoré mali za následok zánik pohľadávok započítaním, čo vyplýva aj z ich príloh č. 1
a 2, v ktorých boli uvedené tak pohľadávky ţalovaného, ako aj jeho záväzky. Prvostupňový
súd ich vyhodnotil tak, ţe oboma týmito listami ţalovaný nechcel uznať záväzok, ale len
dosiahnuť to, aby boli vzájomné pohľadávky ţalobcu a ţalovaného započítané.
O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len O. s. p.).
Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu rozsudkom č. k. 41Cob 215/2009
zo dňa 16. 09. 2009 rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil
povinnosť zaplatiť ţalobcovi 9 118,07 eur (274 691,20 Sk), ako aj nahradiť ţalobcovi trovy
prvostupňového konania vo výške 777,47 eur. Náhradu trov odvolacieho konania ţalobcovi
nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe prvostupňový súd síce
správne zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď podanie ţalovaného
zo dňa 12. 12. 2001, resp. 06. 02. 2002 posúdil ako platný právny úkon jednostranného
zápočtu pohľadávok, ktoré sa vzájomne kryli. Pokiaľ ide o dôvodnosť účtovania poplatku
z omeškania za oneskorené odovzdanie diela, bolo preukázané, ţe omeškanie ţalobcu
s odovzdaním diela ţalobca nezapríčinil. Ţalovanému tak nemohlo vzniknúť právo
na účtovanie akýchkoľvek zmluvných a ani iných sankcií. Pohľadávku, ktorá neexistovala,
nemohol ţalovaný platne započítať. Rovnako nebola zo strany ţalovaného preukázaná
opodstatnenosť účtovania zmluvnej pokuty za neukončenie prác na dodávke bleskozvodu.
Ţalovaný nepredloţil ţiadnu reklamáciu vád diela.
Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom prvostupňového súdu, ţe ţalovaný sa
prehlásením v zápise o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 13. 10. 1998 nemohol platne vzdať
práva na účtovanie majetkových sankcií, na ktoré by mu vzniklo právo.
Nesúhlasil však s právnym názorom prvostupňového súdu v tom, ţe ţalovaný platne
započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke ţalobcu. Právny úkon započítania, ktorým
ţalovaný ako dlţník započítal proti pohľadávke ţalobcu dve svoje pohľadávky, ktoré
prevyšovali vo svojom súčte pohľadávku veriteľa bez toho, ţe by bolo zo započítania zrejmé,
ktorá časť započítaných pohľadávok započítaním zanikla a ktorá nie, je podľa § 37 ods. 1
Občianskeho zákonníka neplatným právnym úkonom pre neurčitosť. Odvolací súd vychádzal
pri právom posúdení veci z výsledkov dokazovania prvostupňového súdu a skúmal, či
prvostupňový súd posúdil otázku premlčania správne, keď písomne zachytený prejav
ţalovaného na listinách zo dňa 12. 12. 2001 a 06. 02. 2002 neposúdil podľa obsahu ako
písomné uznanie konkrétneho záväzku. Dospel k záveru, ţe predmetné podania ţalovaného je
potrebné posúdiť podľa ich obsahu a vôle konajúcej osoby. Prejavená vôľa ţalovaného
započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke ţalobcu stačí na to, aby bol úkon akceptácie
pohľadávky ţalobcu vykonaný ţalovaným platným, pretoţe z neho vyplýva vôľa a úmysel
ţalovaného uznať pohľadávku ţalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Aj
keď sa na oboch písomnostiach nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“, neznamená
to, ţe takéto podania nespĺňajú náleţitosti podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka.
Ţalovaný v ţiadnej písomnosti ním vyhotovenej nenamietal nesprávne vypočítaný úrok
z omeškania a ani jeho základ a ani faktúru č. 16/98, na základe ktorej bol ţalovaný povinný
platiť cenu diela. Odvolací súd tak dospel k záveru, ţe 4-ročná premlčacia doba, na základe
podaní ţalovaného zo dňa 12. 12. 2001 a 06. 02. 2002, v čase podania ţaloby ţalobcom
neuplynula. Preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 a § 142 ods. 1 O. s. p.
Dovolaním napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 10. 2009.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie
ţalovaný. Prípustnosť dovolania odvodil ustanovením § 238 ods. 1 O. s. p. a v dôvodoch
dovolania poukázal na ustanovenie § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., t.j. ţe rozhodnutie
odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ je toho názoru,
ţe zo svedeckých výpovedí jednoznačne nevyplýva, ţe omeškanie ţalobcu s odovzdaním
diela v termíne do 20. 09. 1998 bolo priamo spôsobené ţalovaným, a preto ţalovaný povaţuje
ním vyúčtovanú sankciu faktúrou č. 2200076 vo výške 256 758,-- Sk za nedodrţanie termínu
odovzdania diela za dôvodnú a opodstatnenú. Dovolateľ ďalej uviedol, ţe podľa jeho názoru
bola zmluvná pokuta za nedodanie bleskozvodu opodstatnená a odvolací súd v tomto smere
prihliadal len na tvrdenia ţalobcu, ktoré neboli nijakým spôsobom preukázané. Dovolateľ
namietal aj posúdenie jednostranného započítania ţalovaného zo dňa 12. 12. 2001
a 06. 02. 2002 ako uznanie záväzku ţalovaného voči ţalobcovi. Zánik záväzku započítaním,
ako aj uznanie záväzku, sú samostatnými právnymi inštitútmi, ktoré nie je moţné navzájom
zamieňať. Prejav vôle ţalovaného, obsiahnutý v písomnom oznámení o započítaní, smeroval
k zániku záväzku započítaním a nemá znaky uznania záväzku. Ţalovaný nemal vôľu ani
úmysel záväzok voči ţalobcovi uznať a tým umoţniť plynutie novej štvorročnej premlčacej
doby. Právny úkon, ktorý obsahuje prejav vôle účastníka, smerujúci k započítaniu, nie je
moţné povaţovať za prejav vôle, smerujúci k uznaniu záväzku, ak tento započítací prejav
neobsahuje zároveň aj výslovný prejav vôle účastníka započítaný záväzok uznať. Právny
názor odvolacieho súdu je teda v rozpore so skutočnou a prejavenou vôľou ţalovaného.
Ţalovaný preto navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe rozsudok
prvostupňového súdu potvrdzuje a ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy
prvostupňového a odvolacieho konania, ako aj trovy dovolacieho konania.
Ţalovaný zároveň navrhol odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia
odvolacieho súdu.
Ţalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O. s. p.) po zistení,
ţe dovolanie podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote (§ 240 ods. 1 O. s. p.)
skúmal, či smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno v zmysle § 236 a nasl. O. s. p. napadnúť
dovolaním.
Podľa § 236 ods. 1 O. s. p. dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie
odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Občiansky súdny poriadok pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu
z dôvodov, taxatívne uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ a v prípadoch, uvedených v § 238
O. s. p. V prejednávanej veci je dovolanie prípustné podľa § 238 ods. 1 O. s. p.
Ţalovaný v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2
písm. c/ O. s. p., t.j., ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci.
Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ
ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne
ho vyloţil. Nesprávne právne posúdenie môţe byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy,
ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.
Nesprávne právne posúdenie veci namieta dovolateľ v súvislosti s posúdením
námietky premlčania ţalobcom uplatneného nároku, ktorú vzniesol ţalovaný v priebehu
konania pred súdom prvého stupňa a ktorú odvolací súd neakceptoval, v dôsledku čoho
zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a ţalobe vyhovel.
Predmetom konania je právo ţalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške
9 118,08 Eur (274 691,20 Sk) za oneskorené zaplatenie faktúry č. 16/1998, ktorou vyúčtoval
ţalovanému hodnotu dodávky prác, realizovaných na základe zmluvy o dielo č. 0223/8019/98
zo dňa 20. 02. 1998 a jej dodatkov. Úrok z omeškania ţalobca poţadoval za obdobie
od 24. 10. 1998 do 29. 12. 1998 a za obdobie od 30. 12. 1998 do 05. 05. 1999. Podaním
zo dňa 12. 12. 2001, označeným ako zánik záväzku započítaním pohľadávky kompenzačnou
námietkou v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe eviduje
voči nemu pohľadávku vo výške 334 857,-- Sk a súčasne eviduje voči ţalobcovi záväzok
vo výške 300 449,20 Sk, ktorý je špecifikovaný v prílohe tohto podania. Súčasne ţalovaný
uviedol, ţe jeho záväzok voči ţalobcovi sa vzájomným započítaním likviduje v plnej výške.
Súčasťou podania ţalovaného bola príloha č. 2, obsahujúca špecifikáciu ţalobcom uplatnenej
pohľadávky.
Suma 334 857,-- Sk, ktorú ţalovaný v tomto podaní označil za pohľadávku voči
ţalovanému, mala predstavovať sankcie za oneskorené odovzdanie diela ţalobcom. Ohľadom
pohľadávky ţalovaného bolo vykonané dokazovanie záznamom o odovzdaní a prevzatí diela
podľa zmluvy o dielo č. 0223/8019/98 a jej dodatkov, v ktorom zástupca ţalovaného potvrdil,
ţe posun termínu odovzdania diela nebol zapríčinený zhotoviteľom. Uvedená skutočnosť bola
potvrdená výsluchom pracovníkov ţalovaného na pojednávaní, konanom dňa 16. 12. 2008.
Odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, týkajúceho sa opodstatnenosti
pohľadávky ţalovaného preto dôvodne konštatoval, ţe ţalovanému nemohlo vzniknúť právo
na účtovanie sankcií za porušenie povinností ţalobcu, ktoré sa mu v konaní nepodarilo
preukázať. Pohľadávku, ktorá neexistovala, preto ţalovaný ani nemohol platne započítať.
Okrem toho predmetný úkon ţalovaného vzhľadom na neurčitosť vymedzenia jeho
pohľadávky, ktorú označil za započítanú voči pohľadávke ţalobcu, by nebolo moţné
povaţovať za platný v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka.
Obsah podania ţalovaného zo dňa 12. 12. 2001 odvolací súd vyhodnotil ako uznanie
záväzku podľa § 407 Obch. zák. Podľa tohto ustanovenia, ak dlţník písomne uzná svoj
záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba
časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.
Uznanie záväzku je skutočnosťou, ktorá spôsobuje pretrhnutie premlčacej doby.
Na uznanie záväzku sa vyţaduje písomná forma. Citované ustanovenie nevyţaduje uznanie
záväzku čo do dôvodu a výšky, je však potrebné, aby záväzok bolo moţné jednoznačne
identifikovať. Z podania ţalovaného zo dňa 12. 12. 2001 a jeho prílohy č. 2 jednoznačne
vyplýva, ţe ţalovaný uznáva existenciu svojho záväzku voči ţalobcovi v uplatnenej výške,
a to aj s odkazom na právny dôvod svojho záväzku. Keďţe od uznania záväzku ţalovaným
začala plynúť ţalobcovi nová štvorročná premlčacia lehota, bolo právo na zaplatenie
predmetnej pohľadávky dňa 15. 12. 2003 ţalobou uplatnené včas. Moţno preto konštatovať,
ţe odvolací súd na právne posúdenie veci pouţil správne právne predpisy a správne ich aj
vyloţil.
Keďţe dovolací súd nezistil existenciu ţalovaným namietaného dovolacieho dôvodu
podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O. s. p., dovolanie ţalovaného podľa § 243b ods. 1 O. s. p.
zamietol.
Ţalobcovi trovy dovolacieho konania nevznikli, v dôsledku čoho mu neboli priznané
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. júla 2011
JUDr. Viera P e p e l o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová