Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obdo/7/2011

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedníčky senátu JUDr.

Viery Pepelovej a členiek JUDr. Aleny Priecelovej a JUDr. Gabriely Mederovej, v právnej

veci ţalobcu: Ing. J. V. – E., K., IČO: X., proti ţalovanému: I. spol. s.r.o., N., IČO: X.,

zastúpenému Mgr. Z. S., advokátkou, P., o zaplatenie 9 118,08 eur (274 691,20 Sk)

s príslušenstvom, vedenej Okresným súdom Zvolen pod. sp. zn. , na dovolanie

ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. -645

zo dňa 16. septembra 2009 v znení opravného uznesenia č. k. -676 zo dňa

15. decembra 2010, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalovaného proti rozsudku Krajského

súdu v Banskej Bystrici č. k. -645 zo dňa 16. septembra 2009 v znení

opravného uznesenia zo dňa 15. decembra 2010 z a m i e t a .

Ţalobcovi náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Zvolen rozsudkom č. k. -626 zo dňa 28. apríla 2009 ţalobu

zamietol a ţalobcovi uloţil povinnosť zaplatiť ţalovanému trovy konania vo výške 3 550,40

eur.

Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, ţe ţalobca sa ţalobou domáhal zaplatenia sumy

274 691,20 Sk z dôvodu, ţe ţalovaný zaplatil konečnú faktúru, ktorou boli vyúčtované práce

na základe zmluvy o dielo oneskorene a na tom základe si ţalobca voči nemu uplatňoval

poplatok z omeškania podľa faktúry č. 20/00 za obdobie od 24. 10. 1998 do 29. 12. 1998

v sume 149 145,35 Sk a od 30. 12. 1998 do 05. 05. 1999 v sume 125 545,85 Sk, spolu

vo výške 274 691,20 Sk.

Okresný súd Zvolen pôvodným rozsudkom č. k. -137 z 09. 05. 2006

ţalobu zamietol. Na odvolanie ţalobcu Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č. k.

-171 z 02. 05. 2007 rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie z dôvodu, ţe vo veci je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

Súd mal za preukázané, ţe účastníci konania uzatvorili zmluvu o dielo a následné

dodatky 1 a 2 k tejto zmluve. Na základe zmluvy vykonal ţalobca pre ţalovaného dielo, ktorý

sa však dostal do omeškania so zaplatením jeho ceny. Ţalobca si preto v zmysle zmluvy

uplatnil právo na poplatok z omeškania. Ţalobca si poplatok z omeškania uplatňoval

za obdobie od 24. 10. 1998 do 05. 05. 1999. Na ţalovaným vznesenú námietku premlčania

súd musel prihliadnuť. Štvorročná premlčacia doba začala plynúť dňa 06. 05. 1999 a ţalobca

podal ţalobu na súde aţ dňa 12. 12. 2003, teda po uplynutí premlčacej doby. Listiny

ţalovaného zo dňa 06. 02. 2002 a 12. 12. 2001 prvostupňový súd vyhodnotil ako právne

úkony, ktoré mali za následok zánik pohľadávok započítaním, čo vyplýva aj z ich príloh č. 1

a 2, v ktorých boli uvedené tak pohľadávky ţalovaného, ako aj jeho záväzky. Prvostupňový

súd ich vyhodnotil tak, ţe oboma týmito listami ţalovaný nechcel uznať záväzok, ale len

dosiahnuť to, aby boli vzájomné pohľadávky ţalobcu a ţalovaného započítané.

O náhrade trov konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len ).

Krajský súd v Banskej Bystrici na odvolanie ţalobcu rozsudkom č. k.

zo dňa 16. 09. 2009 rozsudok prvostupňového súdu zmenil tak, ţe ţalovanému uloţil

povinnosť zaplatiť ţalobcovi 9 118,07 eur (274 691,20 Sk), ako aj nahradiť ţalobcovi trovy

prvostupňového konania vo výške 777,47 eur. Náhradu trov odvolacieho konania ţalobcovi

nepriznal.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu vyplýva, ţe prvostupňový súd síce

správne zistil skutkový stav, avšak vec nesprávne právne posúdil, keď podanie ţalovaného

zo dňa 12. 12. 2001, resp. 06. 02. 2002 posúdil ako platný právny úkon jednostranného

zápočtu pohľadávok, ktoré sa vzájomne kryli. Pokiaľ ide o dôvodnosť účtovania poplatku

z omeškania za oneskorené odovzdanie diela, bolo preukázané, ţe omeškanie ţalobcu

s odovzdaním diela ţalobca nezapríčinil. Ţalovanému tak nemohlo vzniknúť právo

na účtovanie akýchkoľvek zmluvných a ani iných sankcií. Pohľadávku, ktorá neexistovala,

nemohol ţalovaný platne započítať. Rovnako nebola zo strany ţalovaného preukázaná

opodstatnenosť účtovania zmluvnej pokuty za neukončenie prác na dodávke bleskozvodu.

Ţalovaný nepredloţil ţiadnu reklamáciu vád diela.

Odvolací súd sa stotoţnil s právnym názorom prvostupňového súdu, ţe ţalovaný sa

prehlásením v zápise o odovzdaní a prevzatí diela zo dňa 13. 10. 1998 nemohol platne vzdať

práva na účtovanie majetkových sankcií, na ktoré by mu vzniklo právo.

Nesúhlasil však s právnym názorom prvostupňového súdu v tom, ţe ţalovaný platne

započítal svoju pohľadávku voči pohľadávke ţalobcu. Právny úkon započítania, ktorým

ţalovaný ako dlţník započítal proti pohľadávke ţalobcu dve svoje pohľadávky, ktoré

prevyšovali vo svojom súčte pohľadávku veriteľa bez toho, ţe by bolo zo započítania zrejmé,

ktorá časť započítaných pohľadávok započítaním zanikla a ktorá nie, je podľa § 37 ods. 1

neplatným právnym úkonom pre neurčitosť. Odvolací súd vychádzal

pri právom posúdení veci z výsledkov dokazovania prvostupňového súdu a skúmal, či

prvostupňový súd posúdil otázku premlčania správne, keď písomne zachytený prejav

ţalovaného na listinách zo dňa 12. 12. 2001 a 06. 02. 2002 neposúdil podľa obsahu ako

písomné uznanie konkrétneho záväzku. Dospel k záveru, ţe predmetné podania ţalovaného je

potrebné posúdiť podľa ich obsahu a vôle konajúcej osoby. Prejavená vôľa ţalovaného

započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke ţalobcu stačí na to, aby bol úkon akceptácie

pohľadávky ţalobcu vykonaný ţalovaným platným, pretoţe z neho vyplýva vôľa a úmysel

ţalovaného uznať pohľadávku ţalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Aj

keď sa na oboch písomnostiach nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“, neznamená

to, ţe takéto podania nespĺňajú náleţitosti podľa ustanovenia .

Ţalovaný v ţiadnej písomnosti ním vyhotovenej nenamietal nesprávne vypočítaný úrok

z omeškania a ani jeho základ a ani faktúru č. 16/98, na základe ktorej bol ţalovaný povinný

platiť cenu diela. Odvolací súd tak dospel k záveru, ţe 4-ročná premlčacia doba, na základe

podaní ţalovaného zo dňa 12. 12. 2001 a 06. 02. 2002, v čase podania ţaloby ţalobcom

neuplynula. Preto napadnutý rozsudok prvostupňového súdu zmenil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol súd podľa a

Dovolaním napadnutý rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21. 10. 2009.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal v zákonom stanovenej lehote dovolanie

ţalovaný. Prípustnosť dovolania odvodil ustanovením a v dôvodoch

dovolania poukázal na ustanovenie , t.j. ţe rozhodnutie

odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolateľ je toho názoru,

ţe zo svedeckých výpovedí jednoznačne nevyplýva, ţe omeškanie ţalobcu s odovzdaním

diela v termíne do 20. 09. 1998 bolo priamo spôsobené ţalovaným, a preto ţalovaný povaţuje

ním vyúčtovanú sankciu faktúrou č. 2200076 vo výške 256 758,-- Sk za nedodrţanie termínu

odovzdania diela za dôvodnú a opodstatnenú. Dovolateľ ďalej uviedol, ţe podľa jeho názoru

bola zmluvná pokuta za nedodanie bleskozvodu opodstatnená a odvolací súd v tomto smere

prihliadal len na tvrdenia ţalobcu, ktoré neboli nijakým spôsobom preukázané. Dovolateľ

namietal aj posúdenie jednostranného započítania ţalovaného zo dňa 12. 12. 2001

a 06. 02. 2002 ako uznanie záväzku ţalovaného voči ţalobcovi. Zánik záväzku započítaním,

ako aj uznanie záväzku, sú samostatnými právnymi inštitútmi, ktoré nie je moţné navzájom

zamieňať. Prejav vôle ţalovaného, obsiahnutý v písomnom oznámení o započítaní, smeroval

k zániku záväzku započítaním a nemá znaky uznania záväzku. Ţalovaný nemal vôľu ani

úmysel záväzok voči ţalobcovi uznať a tým umoţniť plynutie novej štvorročnej premlčacej

doby. Právny úkon, ktorý obsahuje prejav vôle účastníka, smerujúci k započítaniu, nie je

moţné povaţovať za prejav vôle, smerujúci k uznaniu záväzku, ak tento započítací prejav

neobsahuje zároveň aj výslovný prejav vôle účastníka započítaný záväzok uznať. Právny

názor odvolacieho súdu je teda v rozpore so skutočnou a prejavenou vôľou ţalovaného.

Ţalovaný preto navrhol, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak, ţe rozsudok

prvostupňového súdu potvrdzuje a ţalobca je povinný nahradiť ţalovanému trovy

prvostupňového a odvolacieho konania, ako aj trovy dovolacieho konania.

Ţalovaný zároveň navrhol odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia

odvolacieho súdu.

Ţalobca sa k podanému dovolaniu nevyjadril.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote ( )

skúmal, či smeruje proti rozhodnutiu, ktoré moţno v zmysle a nasl. napadnúť

dovolaním.

Podľa dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutie

odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

pripúšťa dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu

z dôvodov, taxatívne uvedených v § 237 písm. a/ aţ g/ a v prípadoch, uvedených v § 238

V prejednávanej veci je dovolanie prípustné podľa

Ţalovaný v dovolaní poukazuje na existenciu dovolacieho dôvodu podľa § 241 ods. 2

písm. c/ , t.j., ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci.

Pod nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O takýto prípad ide vtedy, ak súd pouţil iný právny predpis, neţ

ktorý mal správne pouţiť, alebo ak súd aplikoval síce správny právny predpis, ale nesprávne

ho vyloţil. Nesprávne právne posúdenie môţe byť spôsobilým dovolacím dôvodom len vtedy,

ak bolo rozhodujúce pre výrok rozhodnutia odvolacieho súdu.

Nesprávne právne posúdenie veci namieta dovolateľ v súvislosti s posúdením

námietky premlčania ţalobcom uplatneného nároku, ktorú vzniesol ţalovaný v priebehu

konania pred súdom prvého stupňa a ktorú odvolací súd neakceptoval, v dôsledku čoho

zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a ţalobe vyhovel.

Predmetom konania je právo ţalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške

9 118,08 Eur (274 691,20 Sk) za oneskorené zaplatenie faktúry č. 16/1998, ktorou vyúčtoval

ţalovanému hodnotu dodávky prác, realizovaných na základe zmluvy o dielo č. 0223/8019/98

zo dňa 20. 02. 1998 a jej dodatkov. Úrok z omeškania ţalobca poţadoval za obdobie

od 24. 10. 1998 do 29. 12. 1998 a za obdobie od 30. 12. 1998 do 05. 05. 1999. Podaním

zo dňa 12. 12. 2001, označeným ako zánik záväzku započítaním pohľadávky kompenzačnou

námietkou v zmysle ţalovaný oznámil ţalobcovi, ţe eviduje

voči nemu pohľadávku vo výške 334 857,-- Sk a súčasne eviduje voči ţalobcovi záväzok

vo výške 300 449,20 Sk, ktorý je špecifikovaný v prílohe tohto podania. Súčasne ţalovaný

uviedol, ţe jeho záväzok voči ţalobcovi sa vzájomným započítaním likviduje v plnej výške.

Súčasťou podania ţalovaného bola príloha č. 2, obsahujúca špecifikáciu ţalobcom uplatnenej

pohľadávky.

Suma 334 857,-- Sk, ktorú ţalovaný v tomto podaní označil za pohľadávku voči

ţalovanému, mala predstavovať sankcie za oneskorené odovzdanie diela ţalobcom. Ohľadom

pohľadávky ţalovaného bolo vykonané dokazovanie záznamom o odovzdaní a prevzatí diela

podľa zmluvy o dielo č. 0223/8019/98 a jej dodatkov, v ktorom zástupca ţalovaného potvrdil,

ţe posun termínu odovzdania diela nebol zapríčinený zhotoviteľom. Uvedená skutočnosť bola

potvrdená výsluchom pracovníkov ţalovaného na pojednávaní, konanom dňa 16. 12. 2008.

Odvolací súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania, týkajúceho sa opodstatnenosti

pohľadávky ţalovaného preto dôvodne konštatoval, ţe ţalovanému nemohlo vzniknúť právo

na účtovanie sankcií za porušenie povinností ţalobcu, ktoré sa mu v konaní nepodarilo

preukázať. Pohľadávku, ktorá neexistovala, preto ţalovaný ani nemohol platne započítať.

Okrem toho predmetný úkon ţalovaného vzhľadom na neurčitosť vymedzenia jeho

pohľadávky, ktorú označil za započítanú voči pohľadávke ţalobcu, by nebolo moţné

povaţovať za platný v zmysle .

Obsah podania ţalovaného zo dňa 12. 12. 2001 odvolací súd vyhodnotil ako uznanie

záväzku podľa § 407 Obch. zák. Podľa tohto ustanovenia, ak dlţník písomne uzná svoj

záväzok, plynie nová štvorročná premlčacia doba od tohto uznania. Ak sa uznanie týka iba

časti záväzku, plynie nová premlčacia doba ohľadne tejto časti.

Uznanie záväzku je skutočnosťou, ktorá spôsobuje pretrhnutie premlčacej doby.

Na uznanie záväzku sa vyţaduje písomná forma. Citované ustanovenie nevyţaduje uznanie

záväzku čo do dôvodu a výšky, je však potrebné, aby záväzok bolo moţné jednoznačne

identifikovať. Z podania ţalovaného zo dňa 12. 12. 2001 a jeho prílohy č. 2 jednoznačne

vyplýva, ţe ţalovaný uznáva existenciu svojho záväzku voči ţalobcovi v uplatnenej výške,

a to aj s odkazom na právny dôvod svojho záväzku. Keďţe od uznania záväzku ţalovaným

začala plynúť ţalobcovi nová štvorročná premlčacia lehota, bolo právo na zaplatenie

predmetnej pohľadávky dňa 15. 12. 2003 ţalobou uplatnené včas. Moţno preto konštatovať,

ţe odvolací súd na právne posúdenie veci pouţil správne právne predpisy a správne ich aj

vyloţil.

Keďţe dovolací súd nezistil existenciu ţalovaným namietaného dovolacieho dôvodu

podľa , dovolanie ţalovaného podľa

zamietol.

Ţalobcovi trovy dovolacieho konania nevznikli, v dôsledku čoho mu neboli priznané

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. júla 2011

JUDr. Viera P e p e l o v á , v. r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Hana Segečová