Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13Cob-163-2020.pdf
PDF · 157.64 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/163/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: HELLAS s.r.o., so sídlom Treskoňova 816/1, 014 01 Bytča, IČO: 46 405 291, zastúpeného zástupcom AKSK, s.r.o., so sídlom Nám. SNP 15, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 859 711, proti žalovanému: MARTEL SLOVAKIA, s.r.o., so sídlom Bystrička 301, 038 04 Martin, IČO: 36 398 276, zastúpenému zástupcom Karkó s.r.o., so sídlom Obchodná 8985/5A, 010 08 Žilina, IČO: 50 158 121, v konaní o zaplatenie 4.596,60 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/89/2019-146 zo dňa 11. júna 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 18Cb/89/2019-194 zo dňa 18.8.2020 v napadnutom výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.596,60 Eur s príslušenstvom v spojení s výrokom III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/89/2019-146 zo dňa 11. júna 2020 v spojení s opravným uznesením č.k. 18Cb/89/2019-194 zo dňa 18.8.2020 v napadnutých výrokoch
- I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.596,60 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.891,44 Eur od 10.10.2015 do 23.10.2015, zo sumy 4.793,16 Eur od 24.10.2015 do 20.11.2015, zo sumy 4.694,88 Eur od 21.11.2015 do 21.12.2015 a zo sumy 4.596,60 Eur od 22.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
- III., podľa ktorého žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 52 %, o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku, p o t v r d z u j e .
Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 4.596,60 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 4.891,44 Eur od 10.10.2015 do 23.10.2015, zo sumy 4.793,16 Eur od 24.10.2015 do 20.11.2015, zo sumy 4.694,88 Eur od 21.11.2015 do 21.12.2015 a zo sumy 4.596,60 Eur od 22.12.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. Podľa výroku III. o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 52 %, o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na žalobu žalobcu, rozsah vykonaného dokazovania a za aplikácie ust. § 16, § 275 ods. 4, § 407 ods. 3, § 409 ods. 1, 425 ods. 1, § 428 ods. 1, 2, § 436 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 524 ods. 1, 2, § 526 ods. 1, 2, § 580 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobe žalobcu o zaplatenie 4.596,60 Eur spolu s
príslušenstvom bolo nevyhnutné vyhovieť a vo zvyšnej časti žalobu zamietnuť, s priznaním nároku na náhradu trov konania žalobcovi v rozsahu 52 % s tým, že o výške týchto trov rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.
3. Podľa výsledkov vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané platné uzatvorenie kúpnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu, a to spoločnosťou ODEMA, s.r.o., IČO: 44 928 572 ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, podľa ust. § 409 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka. Okresný súd s poukazom na ust. § 409 Obchodného zákonníka uviedol, že pri tomto zmluvnom type sa nevyžaduje písomná forma na kúpnu zmluvu, preto v súvislosti s námietkou žalovaného o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre neplatne udelené splnomocnenie konajúcemu za predávajúceho p. D. W., doložené spolu so žalobou a následne po tejto námietke doručené splnomocnenie v zmysle č.l. 33 spisu a spochybnenie pravosti predloženej kópie na č.l. 33 spisu, okresný súd vychádzal práve z právnej úpravy ust. § 409 Obchodného zákonníka, ktoré nepredpisuje písomnú formu kúpnej zmluvy pre platnosť tohto právneho úkonu. Okresný súd vychádzal zo skutočnosti, ktorú uviedol právny zástupca žalobcu a ktorú žalovaný relevantným spôsobom nepoprel, keď kúpna zmluva bola uzavretá v prevádzke žalobcu, a teda v zmysle ust. § 16 Obchodného zákonníka žalobcu zaväzovalo konanie osoby v jeho prevádzkarni. Okresný súd mal za to, že ak by aj konal p. W. v prevádzkarni žalobcu bez platne udeleného splnomocnenia, tak zákon práve v uvedenom ustanovení chráni tretie subjekty, dobrú vieru tretích osôb, ktoré urobili s tou prípadne nepoverenou osobou v prevádzkarni podnikateľa. Podľa výsluchu svedka p. Y. na pojednávaní konanom dňa 11.06.2020, okresný súd vychádzal zo skutočnosti, že kúpna zmluva bola platne uzavretá, v ústnej forme, s obsahom tak, ako vyplynul z písomne doloženej listiny - kúpnej zmluvy (č.l. 8-11 spisu), pretože podľa dodacieho listu, ako aj výsluchu svedka p. Y. bolo preukázané, že predmet kúpnej zmluvy ako je v tejto listine identifikovaný, bol skutočne predávajúcim, a to spoločnosťou ODEMA, s.r.o. žalovanému dodaný a pokiaľ zástupca žalovaného na tomto pojednávaní namietal z dôvodu absolútnej neplatnosti tejto kúpnej zmluvy, potom aj dohodnutú kúpnu cenu, okresný súd sa s touto argumentáciou nestotožnil. Svedok p. Y. na pojednávaní potvrdil, že došlo k prevzatiu predmetu kúpnej zmluvy v zmysle obsahu dodacieho listu, ktorý v písomnej forme bol predložený podľa č.l. 12 rub spisu, a to dodacieho listu č. 6301150010, keď v dodacom liste bola uvedená aj kúpna cena 6.070,80 Eur spolu s DPH a preukázateľne bola vo faktúre, ktorá bola vystavená predávajúcim, a to spoločnosťou ODEMA, s.r.o. žalovanému, t.j. faktúrou č. 7101150010 v tejto výške bola žalovanému aj vyúčtovaná a žalovaný výšku tejto kúpnej ceny po doručení žiadnym spôsobom žalobcovi nenamietal. Námietka bola uplatnená len v odpore, a to práve s námietkou o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorou neuznal uplatnený nárok žalobcu čo do dôvodu a výšky, pretože podľa žalovaného kúpna zmluva mala byť absolútne neplatným právnym úkonom. Okresný súd preto vyhodnotil uzatvorenie kúpnej zmluvy s podmienkami ako vyplynuli z listiny označenej ako kúpna zmluva (č.l. 8-11 spisu), a teda predmetu kúpnej zmluvy ako bol aj vyúčtovaný vo faktúre č. 7101150010 za cenu 6.070,80 Eur spolu s DPH. S takýmto obsahom mal preukázané uzatvorenie kúpnej zmluvy postupom v zmysle ust. § 274 ods. 4 Obchodného zákonníka, pretože odoslaním tovaru predávajúci prijal návrh na uzavretie kúpnej zmluvy od kupujúceho - žalovaného, keď nespornosť dodania tovaru v zmysle požiadaviek žalovaného čo do jeho určenia, ale aj do výšky ceny, žalovaný potvrdil na dodacom liste č. 6301150010, pretože svedok M.. B. Y., ktorý konal pri vzniku kúpnej zmluvy so žalobcom nepoprel, že k uzatvoreniu kúpnej zmluvy došlo v prevádzke žalobcu, nebola popretá dodávka predmetu kúpnej zmluvy, jeho cena ako bola vyúčtovaná vo faktúre č. 7101150010, ani skutočnosť, že by niekedy žalovaný namietal po dodávke tovaru a doručení faktúry kúpnu cenu, nesprávnosť jej vyúčtovania v predmetnej faktúre.
4. Ďalším vykonaným dokazovaním okresný súd mal za preukázané, že tovar bol dodaný 25.09.2015, reklamácia zo strany žalovaného bola približne tri mesiace po tejto dodávke, t.j. v mesiaci december 2015, pričom faktúra bola splatná dňa 09.10.2015. Žalovaný nemal zákonný ani zmluvný dôvod v lehote splatnosti faktúru za predmet kúpnej zmluvy zaplatiť. Okresný súd poukázal na ust. § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka a mal za to, že žalovaný nepreukázal nárok na zľavu z kúpnej ceny v dôsledku tvrdenej vadnosti predmetu kúpnej zmluvy. Žalobca vzniesol námietku nesplnenia notifikačnej povinnosti vo vzťahu k tvrdeným vadám. Výpoveďou svedka na pojednávaní dňa 11.06.2020 bolo zistené, že potom, čo zmluvný partner žalovaného približne tri mesiace k jednému kusu predmetu kúpnej zmluvy a k druhému predmetu kúpnej zmluvy asi po pol roku namietal, že tento je vadný, svedok kontaktoval predávajúceho a žiadal opraviť predmet kúpnej zmluvy alebo dodať náhradný diel na opravu. Z tohto vyplynulo, že žalovaný uplatnil nároky vád tovaru v zmysle ust. § 436 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, a teda požadoval odstránenie vád tovaru opravou. Podľa výpovede svedka predávajúci tovar neopravil, avšak žalovaný ako kupujúci si predmet kúpnej zmluvy opravil sám, čo preukázal
výpoveďou svedka p. B. na pojednávaní konanom dňa 11.06.2020. Ak žalovaný v spore argumentoval nedôvodnosťou zaplatenia kúpnej ceny v rozsahu, v akom nedošlo k zániku nároku žalobcu proti žalovanému, ktorú skutočnosť by bolo dôvodné vyhodnotiť ako uplatnený nárok na zľavu z kúpnej ceny podľa ust. § 436 ods. 1 písm. c) Obchodného zákonníka, okresný súd poukázal na ust. § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého voľba medzi nárokmi uvedenými v odseku 1 kupujúcemu patrí, len ak ju oznámi predávajúcemu vo včas zaslanom oznámení vád alebo bez zbytočného odkladu po tomto oznámení a tiež, že uplatnený nárok nemôže kupujúci meniť bez súhlasu predávajúceho. Súd prvej inštancie mal za to, že pri situácii, keď svedok vypovedal, že u predávajúceho uplatnili nárok na opravu, za stavu, keď žalovaný ani netvrdil súhlas predávajúceho so zmenou uplatneného nároku na opravu, potom žalovanému nevznikol nárok na zľavu z dohodnutej kúpnej ceny za dodaný predmet kúpnej zmluvy a nebol naplnený zákonný predpoklad v zmysle ust. § 436 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka, podľa ktorého, ak predávajúci neodstráni vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote alebo ak oznámi pred jej uplynutím, že vady neodstráni, môže kupujúci odstúpiť od zmluvy alebo požadovať primeranú zľavu z kúpnej ceny. Žalovaný netvrdil pri uplatnení nároku z vád opravou, že by predávajúcemu poskytol primeranú lehotu na odstránenie, svedok len vypovedal, že kontaktovali predávajúceho, či by vedel vady opraviť alebo dodať náhradný diel na opravu, čo predávajúci nespravil a žalovaný už ďalej netvrdil, že by požadoval primeranú zľavu z kúpnej ceny preto, že predávajúci neodstránil vady tovaru v primeranej dodatočnej lehote. Poskytnutie takejto lehoty žalovaný ani svedok netvrdili.
5. Okresný súd mal preukázané, že žalovaný nárok zanikol započítaním v zmysle ust. § 580 Občianskeho zákonníka na základe jednostranného prejavu vôle žalovaného, ktorý smeroval k započítaniu, a to listom žalovaného zo dňa 13.12.2018. Nárok žalobcu zanikol započítaním v rozsahu 1.474,20 Eur, v rozsahu sumy 1.179,36 Eur nárok žalobcu zanikol ku dňu 09.10.2015, keď sa stretli pohľadávky žalovaného vyúčtované vo faktúrach č. 20140364, 20140240, 20140459, 20140502, 20150027, 20150064, 20150102, 20150162, 20150221, 20150282, 20150324, 20150374, pretože posledná faktúra s koncovým č. 374 bola splatná 21.09.2015 a žalobou bola uplatnená pohľadávka splatná dňa 09.10.2015, preto okresný súd priznal aj úroky z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 4.891,44 Eur od 10.10.2015 do 23.10.2015, kedy došlo k splneniu - zániku pohľadávky žalobcu proti žalovanému započítaním s pohľadávkou žalovaného proti žalobcovi vyúčtovanou vo faktúre č. 20150443 splatnej 23.10.2015, potom následne okresný súd priznal úrok z omeškania zo sumy 4.793,16 Eur od 24.10.2015 do 20.11.2015, kedy došlo k zániku pohľadávky žalobcu proti žalovanému v rozsahu sumy 98,28 Eur, vyúčtovanej vo faktúre č. 20150503 splatnej 20.11.2015, a následne bol priznaný úrok z omeškania zo sumy 4.694,88 Eur od 21.11.2015 do 21.12.2015, kedy pohľadávka žalobcu proti žalovanému zanikla v rozsahu sumy 98,28 Eur podľa faktúry č. 20150571 splatnej 21.12.2015 a vo zvyšku, v ktorom pohľadávka žalobcu proti žalovanému nezanikla zápočtom, t.j. sumy 4.596,60 Eur, priznal okresný súd úrok z omeškania od 22.12.2015 do zaplatenia a vo zvyšku nárok žalobcu zamietol, lebo tento zanikol zápočtom. Okresný súd uviedol, že úrok z omeškania priznal v súlade s ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z.. Sadzba úroku z omeškania podľa záveru okresného súdu neodporovala týmto zákonným ustanoveniam.
6. Okresný súd mal za to, že pohľadávka, ktorú použil žalovaný proti žalobcovi na započítanie listom zo dňa 13.12.2018 (č.l. 17 spisu) bola existentnou pohľadávkou žalovaného proti žalobcovi, ktorá bola spôsobilá na započítanie. Táto pohľadávka bola preukázaná uzavretou zmluvou, v ktorej žalobca bol ako objednávateľ a žalovaný ako správca, ktorú zmluvu vyhodnotil okresný súd ako zmluvu uzavretú v zmysle ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Zmluvné strany dostatočne určili predmet svojich záväzkov v čl. III. zmluvy. Žalobca namietal, že nároky vyúčtované vo faktúrach nie sú dôvodné, pretože žalovaný neposkytol služby podľa predmetnej zmluvy. Okresný súd pri tejto obrane žalobcu vychádzal z čl. V. bodu 2 zmluvy, v ktorom bola dohodnutá paušálna cena za správu a faktúrami bolo preukázané, že takto dohodnutá paušálna cena bola za jednotlivé mesiace aj vyúčtovaná, teda vo výške 81,90 Eur bez DPH a k tomu prislúchajúca DPH 16,38 Eur, spolu 98,28 Eur. Faktúry vystavené po účinnosti zmluvy žalobca plnil, okrem faktúr, ktoré boli doložené do spisu v konajúcej veci a ktoré boli použité na zápočet. Vychádzajúc z charakteru dohodnutej odmeny v čl. V. bodu 2 zmluvy ako paušálnej ceny za správu 81,90 Eur bez DPH, bolo pre okresný súd rozhodné, v súvislosti s dôvodnosťou vyúčtovaného nároku vo faktúrach uplatnených na zápočet s nárokom žalobcu, práve zvolenie paušálnej odmeny, ktoré súviselo s charakterom poskytovaných služieb podľa dohodnutého predmetu zmluvy v čl. III.. Takéto dojednanie bolo dôvodné, pretože išlo o druh prác a služieb, ktoré nebolo nemožné dopredu presne časovo odhadnúť, ktoré sú vykonávané nepravidelne a nerovnomerne, napr. kontrola
komponentov FVZ 1x ročne alebo zabezpečovanie materiálu potrebného na servisnú činnosť ...„starať sa o agendu FVZ pre SSE-D a.s.: príprava žiadosti o uzatvorenie zmlúv a zmlúv o doplatku a výkupe elektriny.“ Dohoda o paušálnej odmene sa podľa záverov okresného súdu prijíma práve z dôvodu, aby sa detailne a presne nemuselo špecifikovať, aké konkrétne činnosti a kedy budú vykonané, preto pre vznik nároku na paušálnu odmenu bolo postačujúce, ak je preukázané, že určité činnosti, za ktoré bola dohodnutá takáto odmena, vykonané boli. Žalovaný tvrdil, že činnosti súvisiace so správou podľa tejto zmluvy aj v rozhodnom období vykonával. Ak žalobca tvrdil, že žiadne činnosti nevykonával, tak toto tvrdenie neobstálo, pretože niektoré činnosti, napr. kontrola komponentov FVZ mal žalovaný povinnosť vykonávať iba 1x ročne a nahlásenia poruchy zhotoviteľovi FVZ vykonávať v prípade, ak tieto poruchy zistí. Zo zhodných vyjadrení strán sporu bolo preukázané, že žalobca faktúry od žalovaného za jednotlivé mesiace prevzal, k vyúčtovaniu až do začatia súdneho sporu námietky nemal. Žalovanému faktúry ako nedôvodne vystavené nevrátil a túto argumentáciu použil až v začatom súdom konaní.
7. K aktívnej vecnej legitimácii okresný súd vyjadril záver v odseku 51. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, keď mal za to, že aktívna vecná legitimácia žalobcu bola daná v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka. Postúpenie pohľadávky z titulu uzavretej kúpnej zmluvy medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným, vyúčtovanej žalovanému vo faktúre č. 7101150010 bolo preukázané okrem oznámenia postupcu aj zmluvou o postúpení pohľadávok. Okresný súd mal za to, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi predávajúcim ODEMA, s.r.o. ako postupcom a žalovaným ako postupníkom bola platne uzavretá, keď bola identifikovaná pohľadávka v čl. I., a to dostatočne určitým spôsobom. Z nej vyplývalo, že právny predchodca žalobcu ako postupca postúpil na žalobcu ako postupníka konkrétnu existentnú pohľadávku voči žalovanému z titulu kúpnej ceny vo výške 6.070,80 Eur za dodanie tovaru. Aj keď postupca identifikoval kúpnu zmluvu zo dňa 25.09.2015, bolo pre súd nesporné, že kúpna zmluva bola uzatvorená ústne v prevádzke žalobcu, pričom dátum 25.09.2015 žalovaný nenamietal, namietal len jej písomnú formu. Aj v prípade identifikácie kúpnej zmluvy v čl. I. Zmluvy o postúpení pohľadávok, by išlo o platné postúpenie pohľadávky, nakoľko bolo pre okresný súd nesporné, že spoločnosť ODEMA, s.r.o. ako predávajúci so žalovaným ako kupujúcim uzatvorili kúpnu zmluvu a predávajúci si splnil svoj záväzok voči kupujúcemu a dodal predmet kúpnej zmluvy a vznikol mu nárok na zaplatenie kúpnej ceny vo výške 6.070,80 Eur vyúčtovanej vo faktúre č. 7101150010, ktorá kúpna cena v uvedenej výške, ako aj faktúra, ktorou bola vyúčtovaná, bola obsahom čl. I. Zmluvy o postúpení pohľadávok, tiež splatnosť tejto kúpnej ceny. Súd prvej inštancie mal za to, že došlo k platnému postúpeniu existujúcej pohľadávky postupcu voči žalovanému a žalobca sa teda stal ako postupník aktívne vecne legitimovaným v danom spore.
8. Pre úplnosť okresný súd uviedol, že splnenie záväzku žalovaným voči žalobcovi je dôvodné, z hľadiska žalobcu ako veriteľa tento spôsob zániku jeho pohľadávky proti žalovanému, porovnávať s čiastočným plnením, pretože došlo akoby zaplatením pohľadávky vzájomným zúčtovaním, a teda odpočtom. Jednalo sa o špecifický spôsob splnenia záväzku, preto s poukazom na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka bolo dôvodné vychádzať aj z právneho názoru NS ČR sp. zn. 32 Odo 901/2004, na ktorý poukázal právny zástupca žalobcu, podľa ktorého ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka je namieste vykladať tak, že k dosiahnutiu účelu plnenia smeruje aj zánik záväzku započítaním, pretože v obidvoch prípadoch sa jedná o prejav vôle dlžníka, ktorý smeruje k uspokojeniu nároku veriteľa, lebo započítanie je vlastne splatením pohľadávky vzájomným zúčtovaním (odpočtom). Účinky uznania záväzku alebo uznanie zbytku nezapočítaného dlhu má potom uvedený spôsob započítania časti pohľadávky k okamihu účinnosti úkonu smerujúcemu k započítaniu, lebo v tomto okamihu dlžník prejavuje svoju vôľu uspokojiť nárok veriteľa. Bola dôvodná aplikácia ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, pretože z prejavu žalovaného, v jeho jednostrannom právnom úkone započítania pohľadávok jednostranným právnym úkonom, listom zo dňa 13.12.2018 nevyplynulo, že by žalovaný rozporoval zvyšok dlhu žalobcu a bolo možné usudzovať, že takýmto plnením žalovaný uznáva aj zvyšok záväzku.
9. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov pomerne rozdelil. Úspech žalobcu v spore bol 76 %, čo znamená úspech žalovaného v rozsahu 24 %, t.j. pomerný úspech žalobcu bol 52 % (76 % - 24 %). Za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP okresný súd rozhodol, že o výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
10. Proti rozsudku okresného súdu, a to proti výroku I. a III. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e), f), h) CSP. Žalovaný namietal zistenia okresného súdu
v tom, že nesprávne bola založená aktívna vecná legitimácia žalobcu, ak z podanej žaloby vyplýva, že žalobca sa domáhal zaplatenia kúpnej ceny titulom písomnej Kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2015, pri podpise ktorej, ako sám uviedol žalobca v žalobe, konal za jeho právneho predchodcu p. W., a to na základe udelenej plnej moci. K postúpeniu pohľadávky opätovne žalobca poukazoval na písomnú kúpnu zmluvu ako na titul, z ktorého mal žalovaný nárok vzniknúť. Vôľa právneho predchodcu žalobcu a žalobcu bola uplatňovať si nároky z písomnej kúpnej zmluvy, ako aj rovnako postúpiť nároky z písomnej kúpnej zmluvy. Z takto prejavenej vôle potom nemohlo byť okresným súdom rozhodnuté, že v časti bola žaloba opodstatnená, a to z titulu ústnej kúpnej zmluvy, ktorej uzavretie mal okresný súd preukázané v zmysle ust. § 16 Obchodného zákonníka. Pokiaľ okresný súd vyhodnotil písomnú Kúpnu zmluvu zo dňa 25.09.2015 ako absolútne neplatnú v zmysle odseku 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku, nebolo možné akceptovať to, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka z titulu ústnej kúpnej zmluvy. Jednalo sa o dva odlišné právne úkony. Ak podľa vôle zmluvných strán táto smerovala pri uzavretí Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018 k postúpeniu pohľadávky z neplatnej písomnej kúpnej zmluvy, čo nepochybne podľa žalovaného smerovala, žalobca nemohol z takejto zmluvy nadobudnúť pohľadávku, a to pohľadávku z titulu ústnej kúpnej zmluvy, z dôvodu nedostatku vôle v zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
11. Žalovaný zotrval v odvolaní na tom, že žalobca nemohol byť aktívne vecne legitimovaný, pretože ide o absolútne neplatnú písomnú kúpnu zmluvu z dôvodu nedostatku oprávnenia p. W. konať za právneho predchodcu žalovaného, a teda pohľadávka z takto neplatnej zmluvy nemohla byť ani predmetom postúpenia. Ak by došlo k uzatvoreniu ústnej kúpnej zmluvy podľa ust. § 16 Obchodného zákonníka, vôľa zmluvných strán pri uzatvorení Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018 nesmerovala k postúpeniu pohľadávky z titulu ústnej kúpnej zmluvy, a teda takáto pohľadávka nemohla byť na žalobcu ani postúpená.
12. Žalovaný nesúhlasil so záverom okresného súdu, že nemal nárok na zadržanie nesplatenej časti kúpnej ceny podľa ust. § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka. Z tohto ustanovenia vyplýva, že ak žalovaný ako kupujúci si uplatnil nárok na opravu dodaného tovaru z dôvodu jeho vadnosti, tak nie je kupujúci povinný predávajúcemu zaplatiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu. Nie je pravdou podľa žalovaného tak, ako to uviedol okresný súd v odseku 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že ust. § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka sa vzťahuje na prípady, kedy si kupujúci uplatní voči predávajúcemu nároky z vád tovaru vo forme zľavy kúpnej ceny, pretože takýto výklad je v priamom rozpore s logickým a gramatickým výkladom predmetného zákonného ustanovenia. V danej veci žalovaný riadne uplatnil nároky z vád dodaného tovaru vo forme opravy, čo vyplynulo z výsluchu svedka M. a pretože právny predchodca žalobcu vady neopravil, k oprave musel pristúpiť žalovaný sám po „vlastnej osi“, preto žalovaný nepochybne mal právo zadržať časť kúpnej ceny dodaného tovaru, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu. Vady podľa žalovaného boli takého charakteru, že spôsobili faktickú neupotrebiteľnosť predmetného tovaru, spôsobovali skraty v elektrickom obvode a pretože ich právny predchodca žalobcu neopravil napriek skutočnosti, že sa opravy žalovaný domáhal, logicky nemohol právnemu predchodcovi žalobcu vzniknúť ani nárok na zaplatenie kúpnej ceny, a to ani sčasti.
13. Podľa žalovaného okresný súd sa nesprávne vysporiadal aj s jeho argumentáciou ohľadom existencie trojdohody medzi spoločnosťou ODEMA, s.r.o., G.. J. ako konateľom žalobcu a žalovaným, o ktorej nakoniec vypovedal aj svedok M.. B. Y.. G.. J. zaplatil žalovanému za predmetné fotovoltaické zariadenie len sčasti a do dnešného dňa dlhuje žalovanému viac ako 5.000,- Eur. Vzhľadom na uvedené skutočnosti preto nemohla nastať splatnosť nároku na zaplatenie kúpnej ceny uplatnenej v tomto konaní. Žalovaný považoval rozsudok okresného súdu za nesprávny z dôvodu, že okresný súd odmietol vykonať v konaní výsluch M., konateľa žalovaného, a to vo vzťahu k existencii a charakteru vád tovaru, ako aj vo vzťahu k trojdohode medzi spoločnosťou ODEMA, s.r.o., konateľom žalobcu a žalovaným. Práve M.. U. Y. komunikoval s konateľom žalobcu ohľadom skutočností a vedel by sa k ním relevantne vyjadriť. Výsluch M.. U. Y. bol žalovaným navrhnutý už vo vyjadrení zo dňa 26.09.2019. Neúčasť M.. U. Y. právny zástupca žalovaného na pojednávaní ospravedlnil a ako konateľ žalovaného mal eminentný záujem sa tohto pojednávania zúčastniť a ozrejmiť všetky sporné skutočnosti. Okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, preto žalovaný považoval rozsudok za nepreskúmateľný a arbitrárny. Okresný súd v odseku 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že z dôvodu uplatnenia nárokov z vád tovaru žalovaný nebol povinný uhradiť právnemu predchodcovi žalobcu kúpnu cenu za dodanie tovaru v lehote splatnosti, preto pokiaľ neexistoval takýto zákonný ani zmluvný dôvod na úhradu predmetnej faktúry v lehote splatnosti, žalovanému nebolo
zrejmé, z akého dôvodu okresný súd v časti žalobe vyhovel. Podľa žalovaného odôvodnenie rozsudku okresného súdu je v rozpore s výrokmi I. a III.. Žalovaný navrhol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokových častiach zmeniť tak, že žaloba bude zamietnutá a žalovanému priznaná 100 % náhrada trov súdneho konania. Pokiaľ nedôjde k zmene rozsudku okresného súdu v napadnutých výrokových častiach, žalovaný žiadal v týchto častiach rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 8.9.2020 (č.l. 217-218 spisu). Predmet postúpenia je špecifikovaný nielen odkazom na zmluvu, ale aj predmetom kúpy a faktúrou, ktorá bola vystavená. Žalovaný nespochybnil, že mu tovar bol skutočne dodaný, že dohodnutá kúpna cena nebola zaplatená. Žalovaný spochybňuje len to, že žalobca nadobudol pohľadávku, ktorá sa podľa jeho názoru odvodzuje z písomnej kúpnej zmluvy, avšak uvedené z oznámenia o postúpení nevyplýva. Predmet kúpy a postúpenia bol presne identifikovaný a bolo zrejmé, akú pohľadávku žalobca nadobudol, ktorej zaplatenie sa stalo premetom sporu. Žalovaný má za účel odpútať pozornosť súdu od toho, že žalovaný riadne dohodnutú žalobcovu pohľadávku riadne a včas nezaplatil. Žalobca zdôraznil, že oznámenie o postúpení pohľadávky odkazuje na kúpnu zmluvu, na vyúčtovanú faktúru a zmluva s takýmto obsahom medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu bola uzavretá. Žalobca súčasne mal za to, že bola platne uzavretá aj v písomnej forme kúpna zmluva, pretože preukázal, že túto podpísala na strane predávajúceho oprávnená osoba podľa predloženého splnomocnenia. Ak toto splnomocnenie žalovaný spochybňoval, bolo jeho povinnosťou navrhnúť dôkazy na preukázanie opaku, čo však neurobil. Podľa žalobcu jeho nárok je oprávnený buď z jedného alebo z druhého dôvodu. Nebolo potrebné dopodrobna skúmať, ktorá verzia kúpnej zmluvy je platná.
15. Ustanovenie § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka je súčasťou § 439 Obchodného zákonníka, ktoré nadväzuje na ust. § 437 Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu ust. § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka možno použiť len v prípade, ak si žalovaný uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny a nie v prípade, ak si uplatní nárok zo zodpovednosti za vadu formou odstránenia vady. Žalovaný takýto nárok neuplatnil, tzn. nárok na zľavu z kúpnej ceny mu nikdy nevznikol. Ak mu nárok na zľavu nevznikol, nemohol si ju ani započítať s ešte nezaplatenou časťou kúpnej ceny, ktorá mala byť okrem iného zaplatená už v mesiaci október 2015 a reklamácia žalovaného bola až z decembra 2015. V neposlednom rade podľa žalobcu žalovaný svojim zápočtom svojej pohľadávky vo výške 1.474,20 Eur uznal nárok žalobcu, keďže takýmto spôsobom časť zo svojho záväzku voči žalobcovi zaplatil. Uznanie záväzku pritom znamená, že nastala vyvrátiteľná domnienka oprávnenosti nároku žalobcu a je na žalovanom, aby preukazoval opak, čo sa však nestalo. Pokiaľ by bola žalovaným tvrdená skutočnosť o existencii nejakej trojdohody pravdivá, tak potom by žalovaný listom zo dňa 13.12.2018 nezrealizoval jednostranný zápočet svojej pohľadávky so svojim záväzkom. V otázke trojdohody žalovaný riadne a včas takúto obranu neurobil, nakoľko v žiadnom z jeho skorších podaní toto tvrdenie nebolo uvedené. Prihliadanie na takúto skutočnosť by bolo v rozpore s koncentračnou zásadou. Súd nie je povinný sa vysporiadať s každou jednou námietkou sporových strán. Súd je povinný len logicky a presvedčivo zdôvodniť svoj myšlienkový postup. Žalovaný v žiadnom svojom písomnom podaní zo dňa 26.09.2019, 21.01.2020 nenavrhol vykonanie výsluchu účastníka ako dôkazného prostriedku, tzn. riadne a včas neuplatnil svoj prostriedok procesnej obrany - porušil koncentračnú zásadu. Žalovaný až na pojednávaní uviedol novú skutočnosť, ktorá mala spočívať v existencii nejakej trojdohody, tzn. rovnako riadne a včas neuplatnil svoj prostriedok procesnej obrany - porušil koncentračnú zásadu. Z celkového kontextu odseku 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu je však zrejmé, že okresný súd považoval za nesprávne konanie žalovaného v tom, že tým, že mu vznikla povinnosť zaplatiť kúpnu cenu v októbri 2015, nebol dôvod jej zaplatenie odkladať, to znamená, že nebol zákonný, ani zmluvný dôvod na to, aby žalovaný nemusel zaplatiť kúpnu cenu v lehote splatnosti. Podľa názoru žalobcu v tejto časti odôvodnenia ide o preklep, keďže namiesto slova „zaplatiť“, malo byť slovo „nezaplatiť“. Žalobca považoval rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch za vecne správne, s návrhom na jeho potvrdenie.
16. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v podaní zo dňa 18.09.2020 (č.l. 228 - 229 spisu). Žalovaný zopakoval úmysel o postúpení pohľadávky z titulu písomnej kúpnej zmluvy a pokiaľ vôľa zmluvných strán smerovala pri uzavretí Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018 k postúpeniu pohľadávky z neplatnej písomnej kúpnej zmluvy, žalobca nemohol prostredníctvom tejto zmluvy nadobudnúť pohľadávku z titulu ústnej kúpnej zmluvy, a to z dôvodu nedostatku vôle podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
17. Z ustanovenia § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka vyplýva kupujúcemu zabezpečiť splnenie povinnosti predávajúceho odstrániť vady tovaru tým, že pokiaľ si predávajúci túto svoju povinnosť nesplní, nie je kupujúci povinný zaplatiť mu kúpnu cenu vo výške zodpovedajúcej nároku na zľavu, ak by si takýto nárok na zľavu kupujúci uplatnil. Aplikácia tohto zákonného ustanovenia bola zo strany okresného súdu nesprávna. Vady tovaru spôsobili faktickú neupotrebiteľnosť predmetného tovaru, a preto žalobcovi by nemal vzniknúť nárok na zaplatenie kúpnej ceny. Pokiaľ ide o jednostranný zápočet žalovaného, nemôže sa jednať o uznanie záväzku v zmysle ust. § 323 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, pretože tento zápočet vykonal žalovaný z dôvodu opatrnosti. Nie je pravdou, že by žalovaný nenavrhol výsluch konateľa M. v písomných podaniach, pretože takýto výsluch bol navrhnutý v podaní zo dňa 21.01.2020. Výsluch M.. U. Y. bol navrhnutý k existencii a charakteru vád tovaru, ako aj vo vzťahu k trojdohode medzi spoločnosťou ODEMA, s.r.o., konateľom žalobcu a žalovaným. Podľa žalovaného okresný súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 23.9.2020 (č.l. 239 - 240 spisu). Opätovne zotrval na tom, že zo zmluvy o postúpení pohľadávok jednoznačne vyplýva, ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávok, čo bolo predmetom postúpenia. Ustanovenie § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka nemožno vykladať oddelene od ustanovenia § 437, § 439 Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu je možné toto ustanovenie uplatniť len v tom prípade, ak si žalovaný uplatnil nárok na zľavu z kúpnej ceny a nie v prípade, ak si uplatnil nárok zo zodpovednosti za vady formou odstránenia vady, naviac za stavu, ak existenciu vád žalovaný nepreukázal. Žalovaný nedoložil žiadnu reklamáciu vád diela. Pokiaľ ide o účasť na súdnom pojednávaní, ide o právo sporovej strany, nie jeho povinnosť. Neprítomnosť účastníka na konaní z dôvodov, ktoré uvádzal žalovaný, nemôže byť na škodu žalobcu. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Obdo 7/2011, podľa ktorého „Prejavená vôľa žalovaného započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke žalobcu stačí na to, aby bol úkon akceptácie pohľadávky vykonaný žalovaným platným, pretože z neho vyplýva vôľa a úmysel žalovaného uznať pohľadávku žalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik inak. Aj keď sa na oboch písomnostiach nenachádza slovné spojenie „uznanie záväzku“, neznamená to, že takéto podania nespĺňajú náležitosti podľa ustanovenia § 323 Obchodného zákonníka.“ Ďalej žalobca poukázal na rozsudok NS ČR sp. zn. 32Odo/901/2004 z ktorého vyplýva úkon započítania, ktorý predstavuje prejav vôle dlžníka smerujúci k uspokojeniu nároku veriteľa a tým prepojenie takéhoto prejavu vôle s ust. § 407 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka a ust. § 323 Obchodného zákonníka.
19. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 24.09.2020 bolo žalovanému doručené vyjadrenie žalobcu zo dňa 23.9.2020.
20. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch potvrdený, ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/163/2020-261 zo dňa 21.01.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.03.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.
22. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka nevykonania navrhnutých dôkazov, potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností. Krajský súd k tomuto odvolaciemu dôvodu uvádza, že nebol relevantný. Pre relevantné posúdenie žalobou uplatneného nároku, poskytnutých tvrdení, vykonaných dôkazov a na posúdenie obrany žalovaného, ním označených a vykonaných dôkazov, bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie pred okresným súdom. V odvolacom konaní nebol zistený dôvod k zopakovaniu, prípadne k doplneniu dokazovania, preto krajský súd pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu v rozsahu odvolacích dôvodov žalovaného vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP.
23. Nevykonanie navrhnutých dôkazov má zdôvodnenie zo strany okresného súdu v odseku 31. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Postup okresného súdu bol v súlade s procesnoprávnym predpisom, a to Civilným sporovým poriadkom, z ktorého v zmysle ust. § 185 ods. 1 CSP vyplýva, že je to súd, ktorý rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Postup okresného súdu zodpovedal tejto zákonnej úprave, ako aj Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán sporu, avšak je to len súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného sudu korigovať návrhy sporových strán na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečuje, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania, aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Ak súd odmietne vykonať určitý dôkaz navrhnutý sporovou stranou, tak je jeho zákonnou povinnosťou v odôvodnení uviesť, prečo takýto dôkaz navrhnutý sporovou stranou nevykonal, k čomu v danej sporovej veci zo strany okresného súdu došlo, keď zdôvodnil, prečo označené dôkazy nevykonal. Ak okresný súd neakceptuje návrh na vykonanie dokazovania, tak táto skutočnosť sama osebe nemôže viesť k záveru o porušení práv sporovej strany, naviac, ak záver okresného súdu o nevykonaní navrhnutých dôkazov zo strany žalobcu a žalovaného mal základ v racionálnej úvahe konajúceho súdu, ktorá vychádzala z charakteru sporu a stavu dokazovania. Práve pre túto racionálnu úvahu okresného súdu a jeho logické zhodnotenie, ktoré viedlo k postupu okresného súdu o nevykonaní dôkazov navrhnutých žalobcom a žalovaným, sa žalovaný nemohol dostať do podstatne nevýhodnejšej pozície ako žalobca. Žalovaný spôsobom a postupom konania pred okresným súdom nebol vylúčený z výkonu žiadneho práva, ktoré mu zákon priznáva, resp. ktoré právo mu umožňuje procesno-právny predpis, a to Civilný sporový poriadok, pretože svoje právo označovať a navrhovať dôkazy žalovaný mohol zrealizovať, ktorý výkon práva bol naplnený. Pokiaľ okresný súd žalovaným označený dôkaz nevykonal a jeho nevykonanie zdôvodnil, išlo už o štádium výkonu zákonného oprávnenia súdom, ktoré vyplýva z ust. § 185 ods. 1 CSP. Krajský súd dodáva, že k návrhu žalovaného na vykonanie označeného dôkazu nebolo potrebné pristúpiť, keďže bol tu sumár v dostatočnom rozsahu vykonaných dôkazov, ktoré za dôslednej aplikácie ust. § 191 ods. 1 CSP v sporovej právnej veci boli vyhodnotené a dostačujúce k tomu, aby sa posúdili prostriedky procesného útoku a procesnej obrany obidvoch sporových strán.
24. Krajský súd v zhrňujúcom závere k tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného uvádza, že nevykonanie dôkazu navrhnutého žalovaným, a to výsluch štatutárneho orgánu žalovaného M. nebol postupom, ktorý by zasiahol do zistenia rozhodujúcich skutočností, pretože podľa názoru krajského súdu, bol tu súhrn viacerých dôkazov vykonaných pred okresným súdom, zhodnotených za aplikácie ust. § 191 ods. 1 CSP, ktoré v komplexnosti dávali základ pre vyhodnotenie skutkových tvrdení tak žalobcu ako aj žalovaného, t.j. použitých prostriedkov procesnej obrany, procesného útoku oboch sporových strán. K úplnosti sa zo strany krajského súdu uvádza, že žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v odvolaní uviedol to, že výsluch štatutárneho orgánu žalovaného M. U. Y. mal byť navrhnutý žalovaným už vo vyjadrení zo dňa 26.09.2019. Krajský súd sa oboznámil s podaním dátumovo označeným 26.09.2019 (č.l. 26 spisu) a zistil, že sa jedná o odpor žalovaného, v obsahu ktorého nie je zahrnutý dôkaz na výpoveď štatutárneho orgánu žalovaného. V podaní žalovaného datovaného 21.01.2020 (č.l. 61 spisu) bol obsiahnutý návrh žalovaného okrem iného aj na výpoveď M.. U. Y., konateľa žalovaného. Krajský súd považoval za potrebné ku komplexnosti celej veci a odvolacích dôvodov žalovaného poukázať na túto nepresnosť zástupcu žalovaného, ktorá bola použitá v odvolaní. Rozhodné bolo to, že krajský súd dospel k záveru v tom, že súd prvej inštancie v potrebnom rozsahu vykonal dokazovanie a pokiaľ návrhom sporových strán na doplnenie dokazovania nevyhovel, týmto postupom nedošlo k tomu, že by nevykonanie navrhnutých dôkazov malo byť na ujmu zistených rozhodujúcich skutočností.
25. Podstatným v odvolacom konaní bolo, či zostatok žalobcom uplatnenej kúpnej ceny po zrealizovanom úkone započítania žalovaným je skutkovo aj právne opodstatneným nárokom žalobcu spolu aj s priznaným príslušenstvom, a to úrokom z omeškania. Žalovaný v odvolaní zdôrazňoval prejav vôle žalobcu, zmluvných strán pri uzavretí Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018, keď sa vychádzalo z písomnej kúpnej zmluvy, ktorú vôľu právneho predchodcu žalobcu, žalobcu okresný súd podľa žalovaného neakceptoval, ak vychádzal zo záveru ústne uzavretej kúpnej zmluvy podľa ust. § 409 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka. Žalovaný zvýraznil, že ak vyhodnotil okresný súd písomnú Kúpnu zmluvu zo dňa 25.09.2015 ako absolútne neplatnú v zmysle odseku 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku, tak nebolo možné akceptovať súčasné tvrdenie okresného
súdu, že na žalobcu bola postúpená pohľadávka z titulu ústnej kúpnej zmluvy. K tomuto odvolaciemu dôvodu žalovaného krajský súd uvádza, že nebol relevantný. Rozsah tvrdení a vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie nie je možné tak, ako sa toho dovolával žalovaný v odvolaní, zúžiť len na jeden listinný dôkaz, a to žalobcom predloženú Kúpnu zmluvu zo dňa 25.09.2015. Nepochybne v obchodno-záväzkových vzťahoch kúpna zmluva v zmysle ust. § 409 a nasl. ustanovenia Obchodného zákonníka patrí k typom právnych úkonov, ktoré sa vyznačujú svojou neformálnosťou, čo vyplýva z celého paragrafového znenia tohto typu právneho úkonu, úpravy vzájomných práv a povinností zmluvných strán, a to predávajúceho a kupujúceho s dôrazom, že na tento typ právneho úkonu zákonná úprava pre jeho platnosť nevyžaduje písomnú formu. Požiadavku písomnosti zákonná úprava výslovne vyžaduje len pokiaľ ide o nadobudnutie vlastníckeho práva, konkrétne v ust. § 444, § 445 Obchodného zákonníka a súčasne kogentnosť jednotlivých paragrafových ustanovení upravujúcich kúpnu zmluvu je vyjadrená v ust. § 263 ods. 1 Obchodného zákonníka.
26. Krajský súd zvýrazňuje, že žalobca k uplatnenému nároku na zaplatenie kúpnej ceny poskytol celý sumár tvrdení a k tomu dôkazy, t.j. písomnú Kúpnu zmluvu zo dňa 25.09.2015 ako jeden z listinných dôkazov, ďalej faktúru č. 7101150010, dodací list č. 6301150010, Započítanie pohľadávok jednostranným právnym úkonom zo dňa 13.12.2018 a k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018, Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018. K správnemu záveru o uzavretí kúpnej zmluvy medzi žalovaným a právnym predchodcom žalobcu v ústnej forme pristupuje aj to, že pri výklade právnych úkonov je potrebné preferovať ten výklad, ktorý zachováva platnosť právneho úkonu pred výkladom, ktorý smeruje k záveru o jeho neplatnosti. Ak okresný súd pri konštatovanom zmluvnom základe nároku žalobcu vychádzal z uzavretej kúpnej zmluvy v ústnej forme, ktorej obsah korešpondoval s obsahom listiny označenej ako Kúpna zmluva zo dňa 25.09.2015, t.j. výsledky dokazovania preukázali, že obsah písomnej dohody sa pretavil do obsahu ústne uzavretej kúpnej zmluvy, s poukazom na sumár ďalších listinných dôkazov, medzi ktoré patrí aj dodací list č. 6301150010, tak uvedené nemohlo byť v rozpore s prejavenou vôľou zmluvných strán, a to právneho predchodcu žalobcu a žalovaného. Predsa vôľou právneho predchodcu žalobcu a žalovaného bolo uzavrieť kúpnu zmluvu, dodať zmluvne dohodnutý tovar a za tento zaplatiť dohodnutú kúpnu cenu. Vôľa sa prejavila v úkonoch, v konaní zmluvných strán, a to žalovaného, právneho predchodcu žalobcu, keď zmluvne dohodnutý tovar žalovaný prevzal podľa dodacieho listu č. 6301150010, ktorého dohodnutá kúpna cena bola vyúčtovaná faktúrou č. 7101150010 a stala sa aj predmetom úkonu započítania, datovaného žalovaným 13.12.2018. Okresný súd preto v súlade s vôľou zmluvných strán, a to právneho predchodcu žalobcu ako predávajúceho a žalovaného ako kupujúceho v odseku 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku skonštatoval, že kúpna zmluva, ktorá bola uzavretá v ústnej forme, bola platnou kúpnou zmluvou, ktorej obsah korešpondoval s obsahom listiny, a to doloženej písomnej Kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2015, ktorá ako jeden z listinných dôkazov bola žalobcom predložená (č.l. 8-11 spisu). V súhrnnosti dôkazov žalobca preukázal zmluvný základ uplatneného nároku na zaplatenie kúpnej ceny tovaru dodaného žalovanému.
27. Podľa výsledkov dokazovania bola preukázaná aj aktívna vecná legitimácia žalobcu, a to dôkazmi Oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018 (č.l. 13 spisu), ktorým postupca, a to právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že došlo k postúpeniu pohľadávky, kúpnej ceny dodaného tovaru vo výške 6.070,80 Eur s DPH vyúčtovanej faktúrou č. 7101150010 a Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018, ktorou právny predchodca žalobcu ako predávajúci, t.j. postupca žalobcovi ako postupníkovi postúpil voči žalovanému pohľadávku vo výške istiny 6.070,80 Eur titulom kúpnej ceny na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2015, vyúčtovanej faktúrou č. 7101150010. V Zmluve o postúpení pohľadávky v zmysle ust. § 524 a nasl. ustanovenia Občianskeho zákonníka bola postupovaná pohľadávka konkrétnym a určitým spôsobom identifikovaná. V Článku I uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018 nie je terminologicky uvedený odkaz na písomnú kúpnu zmluvu, ale len na Kúpnu zmluvu zo dňa 25.09.2015 a kúpnu cenu vyúčtovanú faktúrou č. 7101150010. Nemožno preto akceptovať odvolací dôvod žalovaného, že vôľa zmluvných strán pri postúpení pohľadávky smerovala k postúpeniu pohľadávky z titulu písomnej Kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2015, keďže tento termín „písomnej“ nie je zahrnutý v Článku I uzavretej Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018. Naviac, tak ako uviedol krajský súd vyššie v spojení so záverom okresného súdu uvedeného v odseku 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, podľa výsledkov vykonaného dokazovania sa obsah písomne uzavretej Kúpnej zmluvy zo dňa 25.09.2015 pretavil do obsahu ústne uzavretej kúpnej zmluvy, a tým Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2018 správnym spôsobom odkazovala aj na uzavretú Kúpnu zmluvu zo dňa 25.09.2015, kúpnu
cenu 6.070,80 Eur vyúčtovanú faktúrou č. 7101150010. Týmito údajmi sa nepochybne, zreteľne, určito a nezameniteľne identifikovala postúpená pohľadávka. Vzhľadom k uvedenému bola preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, ktorému právnym predchodcom, a to postupcom ako predávajúcim ODEMA, s.r.o. bola postúpená pohľadávka postupníkovi HELLAS s.r.o., t.j. žalobcovi.
28. Podľa názoru krajského súdu pri aplikovaní rozhodných ustanovení Obchodného zákonníka nedošlo k nesprávnosti postupu okresného súdu, pokiaľ ide o žalovaným tvrdenú vadnosť dodaného tovaru žalobcom. Zhodnotenie okresným súdom použitých ustanovení Obchodného zákonníka je potrebné posudzovať v kontexte danej sporovej právnej veci a v súlade s tým, čo podľa výsledkov vykonaného dokazovania vyšlo najavo.
29. Žalovaný v odvolaní namietal, že nesúhlasí s názorom okresného súdu, podľa ktorého nemal nárok na zadržanie nesplatenej časti kúpnej ceny podľa ust. § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka. Žalovaný uviedol, že ak si ako kupujúci uplatnil nárok na opravu dodaného tovaru z titulu vadnosti a ak následne nedôjde zo strany predávajúceho k oprave takýchto vád, tak kupujúci - žalovaný nie je povinný predávajúcemu zaplatiť časť kúpnej ceny, ktorá by zodpovedala jeho nároku na zľavu. Súčasne žalovaný mal za to, že odsek 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu je podľa neho nepreskúmateľný, arbitrárny. Ani tento odvolací dôvod žalovaného krajský súd nepovažoval za opodstatnený. Skutkové závery a právne zhodnotenia nie je možné jednostranným spôsobom vynímať tak, ako to navrhoval žalovaný v ním podanom odvolaní. Okresný súd poukázal na to, že podľa dodacieho listu bol tovar dodaný dňa 25.09.2015 (dodací list č. 6301150010, č.l. 12 rub spisu), pričom podľa obrany žalovaného z jeho strany mala byť reklamácia približne tri mesiace po tejto dodávke, tzn. v mesiaci december 2015, avšak faktúra, ktorou bola účtovaná kúpna cena, a to faktúra č. 7101150010 bola splatná 09.10.2015, preto je zrejmé, že žalovaný nemal zákonný ani zmluvný dôvod v lehote splatnosti túto faktúru neuhradiť, ak z časového hľadiska splatnosti faktúry a žalovaným tvrdenej reklamácie, reklamácia v čase splatnosti faktúry uplatnená nebola. K dôvodu postupu žalovaným v zmysle ust. § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka okresný súd okrem iného poukázal na obranu žalobcu, ktorý namietal nesplnenie notifikačnej povinnosti vo vzťahu k tvrdeným vadám, a pokiaľ žalovaný uplatnil zodpovednostný nárok na odstránenie vád tovaru opravou, tak pre následne uplatnenú zľavu z kúpnej ceny okresný súd poukázal na ust. § 436 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého zvolený zodpovednostný nárok nie je možné zo strany kupujúceho meniť bez súhlasu predávajúceho. Ďalej chronologickým postupom okresný súd uviedol, že ak žalovaný pri tvrdenom uplatnení nároku z vád tovaru neposkytol tvrdenie, že by predávajúcemu poskytol primeranú lehotu na ich odstránenie, tak nebol splnený ani zákonný predpoklad k tomu, aby žalovaný požadoval primeranú zľavu z kúpnej ceny v zmysle ust. § 436 ods. 2 posledná veta Obchodného zákonníka, ktorá je viazaná na podmienku poskytnutia primeranej dodatočnej lehoty k odstráneniu žalovaným tvrdených vád tovaru.
30. Okresný súd podľa zisteného skutkového stavu skonštatoval, že žalovaný nepreukázal nárok na zľavu z kúpnej ceny v dôsledku ním tvrdenej vadnosti predmetu kúpnej zmluvy za stavu obrany žalobcu o nesplnení notifikačnej povinnosti žalovaným k tvrdeným vadám, na základe čoho potom nemohlo dôjsť ani k naplneniu postupu v zmysle ust. § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka. Práve ust. § 439 ods. 4 Obchodného zákonníka sa viaže k splneniu viacerých podmienok žalovaným ako kupujúcim. K uplatneniu zodpovednostného nároku má dôjsť spôsobom vyžadovaným zákonom. Nebolo žalovaným preukázané, že by uplatnil zodpovednostný nárok riadne a včas, pri námietke žalobcu o nesplnení si notifikačnej povinnosti žalovaným, že by žalovaný žalobcovi poskytol primeranú lehotu na odstránenie žalovaným tvrdených vád a že by pri nedodržaní primerane poskytnutej dodatočnej lehoty si uplatnil zľavu z kúpnej ceny, resp. že by voľbu zodpovednostného nároku zmenil na zľavu za súhlasu žalobcu, pokiaľ prvotne žalovaný tvrdil, že požadoval opravu vád dodaného tovaru. Z rozhodných ustanovení Obchodného zákonníka, na ktoré poukázal okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku vyplýva, že pri nárokoch z vád podmienkou ich uplatnenia je existencia vád, ich včasné uplatnenie, voľba zodpovednostného nároku, zodpovednosť predávajúceho za vady, neodstránenie vád predávajúcim v poskytnutej primeranej dodatočnej lehote. Za stanovených a preukázaných podmienok môže potom dôjsť k uplatneniu nároku na zľavu z kúpnej ceny. V danej sporovej právnej veci žalovaný uvedený postup z titulu obrany tvrdenej vadnosti tovaru nepreukázal. Závery okresného súdu obsiahnuté v odôvodnení napadnutého rozsudku, a to konkrétne v odseku 48. jeho odôvodnenia, nie je možné izolovane hodnotiť tak, ako to vyjadroval žalovaný v podanom odvolaní z titulu námietky nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti. Z celého kontextu odseku 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu vyplynulo, že u žalovaným tvrdenej obrane vadnosti tovaru nebol zachovaný zákonný postup pre zľavu z ceny tovaru,
ak žalovaný prvotne uplatnil nárok na opravu tovaru, u ktorého netvrdil poskytnutie primeranej lehoty na vykonanie opravy a na zmenu druhu uplatneného zodpovednostného nároku z opravy na zľavu z kúpnej ceny nebol podľa dôkazného stavu preukázaný súhlas predávajúceho. V neposlednom rade k opodstatnenosti žalobcovho nároku pristupuje aj jednostranný úkon započítania žalovaného zo dňa 13.12.2018 (č.l. 17 spisu), ktorým žalovaný započítal svoje pohľadávky voči pohľadávke žalobcu, a to kúpnej ceny 6.070,80 Eur vyúčtovanej faktúrou č. 7101150010.
31. Podľa názoru krajského súdu okresný súd svoje rozhodnutie zdôvodnil spôsobom, ktorý vyplýva z ust. § 220 ods. 2 CSP a tým bol rozsudok okresného súdu preskúmateľný, spôsobilý na posúdenie zo strany krajského súdu, avšak len v tých záveroch a zhodnoteniach, ktoré sa stali predmetom odvolacieho konania v rozsahu len vyjadrených odvolacích dôvodov žalovaného. Výsledkom konania krajského súdu bol potom potvrdzujúci rozsudok, ktorým bolo rozhodnutie okresného súdu v napadnutých výrokoch I. a III. ako závislého výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania v spojení s opravným uznesením potvrdený, ako v týchto výrokoch vecne správne rozhodnutie za aplikácie ust. § 387 ods. 1 CSP.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.