Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_43CoCsp-58-2020.pdf
PDF · 129.09 KB
Case nature
Subarea
43CoCsp/58/2020
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Jamriškovej, PhD., členov senátu JUDr. Mariána Blahu a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu 1/ Z. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. 9, štátny občan SR a žalobcu 2/ P. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX W. 9, štátna občianka SR, proti žalovanému 1/ OTP Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, 813 54 Bratislava, IČO: 31 318 916 a žalovanému 2/ DUPOS dražobná spol. s r. o. so sídlom Tamaškovičova 17, 917 01 Trnava, IČO: 36 233 935, právne. zast. Advoconsulting s.r.o, so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, IČO: 47 253 428, v mene ktorej advokáciu ako konateľ vykonáva advokát Mgr. Marián Fečko-Čegiň, o určenie povinnosti zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného 1/ a odvolaní žalovaného 2/ proti rozhodnutiu Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/71/2020-90 zo dňa 29. júla 2020 takto
rozhodol:
Rozhodnutie Okresného súdu Lučenec č. k. 12Csp/71/2020-90 zo dňa 29. júla 2020 v napadnutom výroku I. m e n í tak, že žalovaný 1/ je p o v i n n ý zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti, a to rodinného domu, súpisné číslo 9, na parcele číslo 1128/10 a pozemkov na parcele číslo 1128/10 o výmere 1036m2 a parcele číslo 1128/11 o výmere 1074m2, katastrálne územie W., obec Trenč, katastrálny úrad S., zapísané na liste vlastníctva číslo XXX a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému 2/ z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti, a to rodinného domu, súpisné číslo 9, na parcele číslo 1128/10 a pozemkov na parcele číslo 1128/10 o výmere 1036m2 a parcele číslo 1128/11 o výmere 1074m2, katastrálne územie W., obec W., katastrálny úrad Lučenec, zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX. Vo výroku II. návrh žalobcov 1/, 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť zdržania sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na nehnuteľnosti uvedené vo výroku I., ktorá povinnosť má pozostávať z prevodu nehnuteľnosti, vypratania nehnuteľnosti a zasahovania do užívacích práv navrhovateľa, zamietol.
2. Z napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobou doručenou dňa 15.07.2020, označenou ako Žaloba o neplatnosť zmluvy, o ochranu práv spotrebiteľa, o určenie neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. 005/4005/12SU, o určenie neplatnosti použitia neprijateľnej podmienky, o určenie neplatnosti právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácii výkonu záložného práva a o určenie neplatnosti právnych úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby, žalobca 1/ a žalobca 2/ sa domáhali, aby súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosti, a to rodinného domu, súpisné číslo 9, na parcele číslo 1128/10 a pozemkov na parcele číslo 1128/10 o výmere 1036m2 a parcele číslo 1128/11 o výmere 1074m2, katastrálne územie Trenč, obec Trenč, zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX.
3. Spolu so žalobou žalobcovia podali aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhali, aby súd uložil žalovaným 1/, 2/ povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou stavby nehnuteľnosti, a to rodinného domu, súpisné číslo 9, na parcele číslo 1128/10 a pozemkov na parcele číslo 1128/10 o výmere 1036m2 a parcele číslo 1128/11 o výmere 1074m2, katastrálne územie W., obec W., zapísané na Liste vlastníctva číslo XXX, ktorá pozostáva z prevodu nehnuteľnosti, vypratania nehnuteľnosti a zasahovania do užívacích práv žalobcu.
4. Súd prvej inštancie napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že z listinných dôkazov mal preukázané, že žalovaný 1/ na základe existencie zmluvných vzťahov pristúpil k realizácii výkonu záložného práva prostredníctvom žalovaného 2/, teda k dražbe nehnuteľnosti za účelom zabezpečenia svojej existujúcej pohľadávky, ktorú má voči žalobcom. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj v samotnej žalobe, poukázali na to, že uzatvorená zmluva o splátkovom úvere, zmluva o zriadení záložného práva, dohody o zrážkach zo mzdy obsahujú neprijateľné zmluvné podmienky spôsobujúce nerovnováhu zmluvných strán, čo spochybňuje pohľadávku žalovaného 1/. Keďže zo strany žalobcov sa objavujú aj námietky vo vzťahu k uzatvoreným zmluvám, ktorými spochybňujú pohľadávku žalovaného 1/, lebo poukazujú aj na neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré môžu mať vplyv na existenciu, či výšku pohľadávky, súd prvej inštancie mal za to, že je dôvod, aby žalobcom bola poskytnutá právna ochrana vydaním neodkladného opatrenia, pokiaľ sa predmet sporu medzi stranami sporu vo veci samej nevyrieši. Ak by totiž bolo spochybnené písomné vyhlásenie záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva, bolo by otázne, či predmet dražby je vôbec možné dražiť, pričom by pri realizácii dražby mohol existovať aj dôvod jej neplatnosti podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z., k čomu je potrebné predísť skôr, ako by tento dôvod mohol nastať a z toho plynúce ďalšie právne dôsledky, keďže žalovaní 1/, 2/ svojím konaním smerujú k výkonu záložného práva a vlastnícke právo žalobcov k založenej nehnuteľnosti je priamo ohrozené.
5. Podľa súdu prvej inštancie aj samotná skutočnosť, že zo strany žalobcov ako úverových dlžníkov bolo spochybnené vedenie a zákonnosť vykonania dobrovoľnej dražby, pretože jednak im nebol doručený ako tvrdili ani znalecký posudok, ktorým bola ohodnotená ich nehnuteľnosť a taktiež ani Oznámenie o dobrovoľnej dražbe, ktoré ako tvrdili si len stiahli z webových stránok, a taktiež spochybnenie platnosti zmluvy o OTPHypoúvere ako aj záložnej zmluvy ako závislej zmluvy, ktorou bol zabezpečený záväzok zo zmluvy o úvere, boli postačujúcim dôvodom pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko bolo preukázané, že sa začal výkon záložného práva zo strany žalovaného 1/ a žalovaný 2/ ako dražobník už uskutočnil konkrétne právne úkony smerujúce k vykonaniu dražby nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcov.
6. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobcovia preukázali, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu a rozhodol tak, že žalovaní sú povinní zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Podľa súdu prvej inštancie nariadením neodkladného opatrenia nevznikne žalovaným 1/, 2/ žiadna ujma, pretože súčasný právny stav k predmetným nehnuteľnostiam sa nezmení, záložné právo existuje naďalej, len je dočasne pozastavený jeho výkon.
7. Súd prvej inštancie návrh žalobcov v časti realizácie výkonu záložného práva, ktorá by pozostávala z prevodu nehnuteľnosti, vypratania nehnuteľnosti a zasahovania do užívacích práv žalobcov zamietol z dôvodu, že pokiaľ žalovaným uložil povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva, žalobcovia 1/, 2/ ostávajú naďalej vlastníkmi nehnuteľnosti, a teda žalovaní 1/, 2/ s predmetnou nehnuteľnosťou nemôžu nijako nakladať, a preto v tejto časti je návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nadbytočný.
8. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný 1/ proti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolanie z dôvodov podľa § 360 ods. 1 písm. f), g), h) Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a navrhol, aby odvolací súd v napadnutom rozsahu rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%, eventuálne aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
9. Žalovaný 1/ v odvolaní uviedol, že pri vydaní rozhodnutia súd prvej inštancie šiel neprípustne ultra petitum a priznal viac, než čo umožňuje zákon. V zmysle § 330 ods. 1 CSP môže súd určiť, že neodkladné
opatrenie bude trvať len po určený čas. Toho sa mali domáhať svojim návrhom aj žalobcovia. Súd môže nariadiť nimi navrhované neodkladné opatrenie až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Výrokom I. napadnutého rozhodnutia však súd prvej inštancie uložil žalovanému tam uvedenú povinnosť bez akéhokoľvek časového obmedzenia a nariadil neodkladné opatrenie „trvalého charakteru“ v zmysle § 335 ods. 2 CSP, čím šiel neprípustne nad zákonnú možnosť.
10. Žalovaný 1/ poukázal na to, že výkon záložného práva spôsobom predaja zálohu na dobrovoľnej dražbe bol dohodnutý medzi stranami priamo v predmetnej úverovej zmluve v spojení so Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. ZZ1 k ÚZ č. 005/ 4005/12SU a je v plnom rozsahu v súlade s platnou právnou úpravou, resp. priamo odráža zákonnú úpravu, ktorou je Zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, resp. § 151j a nasl. Občianskeho zákonníka. Zmluvná podmienka odrážajúca zákonné ustanovenie pritom ani nemôže byť neprijateľnou (nekalou) podmienkou v spotrebiteľskej zmluve v zmysle čl. 1 ods. 2 Smernice 93/13/EHS, na čo už upozorňoval v rámci svojej rozhodovacej činnosti aj Súdny dvor EÚ, napr. rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-359/11 a C-400/11 z 23. októbra 2014.
11. Žalovaný 1/ v odvolaní zdôraznil, že dobrovoľná dražba prebieha prísne formalizovaným postupom na základe osobitnej normatívnej právnej úpravy, ktorej základom je Zákon č. 527/2002 Z.z., pričom záložca sa vždy na začiatku dobrovoľne zaviaže, že v prípade, ak nebude zabezpečovaná pohľadávka uhradená riadne a včas, strpí speňaženie zálohu v rámci výkonu záložného práva. Rozhodujúcim dôvodom, prečo dôjde k uplatneniu záložného práva, je porušenie povinnosti druhého účastníka právneho vzťahu závažným spôsobom. Veriteľ je ten, ktorý sa domáha svojho práva, ktoré bolo porušené.
12. Podľa názoru žalovaného 1/ je nedôvodná argumentácia žalobcov, že takáto žaloba je ochranou obydlia záložcu, ktorá má prednosť pred právom veriteľa na uhradenie jeho pohľadávky. Žalovaný 1/ nerozporuje, že obydlie zohráva dôležitú úlohu v osobnej, rodinnej aj spoločenskej realite každej fyzickej osoby, avšak to neznamená, že sa mu môže bez ďalšieho priznať právna kvalita, ktorá nemá oporu v pozitívnom práve. Zo žiadnych ústavno-právnych noriem a medzinárodných noriem nie je možné odvodiť existenciu inštitucionálnej garancie, ktorá by vytvárala právo - garanciu na zotrvanie v určitom období. Ak súd prvej inštancie odkazuje na článok 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, žalovaný 1/ poukazuje pritom aj na interpretáciu článku 8 ods. 1 Dohovoru, kde Európsky súd pre ľudské práva dospel k záveru, že efektívna ochrana súkromného života nemôže ísť tak ďaleko, aby zaisťovala každej rodine vlastný domov. Skutočnosť, že predmetom zálohu je obydlie záložcu nemôže samo o sebe predstavovať prekážku platného zriadenia záložného práva, a teda ani jeho následného výkonu. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je teda úplne legálnym inštitútom, ktorý je v zásade aj bežným spôsobom zabezpečenia úveru. Žalovaný 1/ prikladá odvolaniu listinu Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 19.09.2019 s doručenkami potvrdzujúcimi prevzatie tohto listu žalobcom 1/ a žalobcom 2/ dňa 25.09.2019.
13. V súvislosti s názorom žalobcov, že dobrovoľná dražba prebieha bez kontroly súdu s odkazom na prípadné neprijateľné podmienky tvrdené žalobcami, žalovaný 1/ poukázal na to, že ak by si žalovaný uspokojoval v dobrovoľnej dražbe svoju pohľadávku vo vyššej miere, než je reálne existujúca, žalobcovia sa v prípade porušenia ich práv v rámci dobrovoľnej dražby môžu domáhať neplatnosti dražby, prípadne náhrady škody či vydania bezdôvodného obohatenia. Podľa žalovaného 1/ okrem zjavnej nepravdivosti a zavádzajúceho charakteru skutkových tvrdení žalobcov je s ohľadom na uvedené zrejmé, že na vyhovenie žalobného návrhu žalobcov tu nie sú hmotno-právne predpoklady, nakoľko záložná zmluva je perfektná, zabezpečuje pohľadávku žalovaného vo vzťahu k žalobcom bez ohľadu na jej výšku a to o.i. vrátane prípadnej pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. vrátenia plnenia uskutočneného podľa neplatnej zmluvy (článok I. bod 2 Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti zo dňa 10.09.2012). Teda ani v prípade neplatnosti niektorých ustanovení predmetnej úverovej zmluvy alebo dokonca i neplatnosti celej úverovej zmluvy nemožno žalovanému uprieť právo uspokojiť svoju pohľadávku voči žalobcom v zmysle Záložnej zmluvy. V súvislosti s prípadnou existenciou neprijateľných zmluvných podmienok žalovaný 1/ poukazuje na to, že by to mohlo mať za následok neplatnosť niektorých zmluvných dojednaní, nie však zmluvy ako celku, pričom žalovaný 1/ upozornil na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C34/13, kde bol pripustený výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou aj vtedy, ak zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.
14. Žalovaný 1/ zdôraznil, že na základe nesporného skutkového stavu je žalovaný záložným veriteľom, ktorý má voči žalobcom vymáhateľnú pohľadávku, s ktorou sú žalobcovia v omeškaní, pričom zákon dáva žalovanému možnosť pre takýto prípad uspokojiť svoju pohľadávku predajom nehnuteľnosti v dobrovoľnej dražbe, pričom táto možnosť vyplýva jednak zo zákona a zároveň ako spôsob realizácie záložného práva bola dohodnutá aj v predmetnej zmluve o úvere a Záložnej zmluve. Podľa žalovaného 1/ z uvedených skutočností a označených dôkazov teda vyplýva, že akékoľvek skutkové tvrdenia žalobcov, či dokonca i prípadné dôkazy akokoľvek rozporujúce výšku pohľadávky uplatňovanej žalovaným, nie sú spôsobilými prostriedkami procesného útoku vo vzťahu k žalobnému návrhu žalobcov uplatnenom v tomto súdnom konaní. S poukazom na rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/311/2015 zo dňa 23.03.2017 sa žalovaný 1/ v stručnosti vyjadril aj k údajne neprijateľným podmienkam, za ktoré žalobcovia označujú poplatok za poskytnutie úveru a rozhodcovskú doložku.
15. Podľa žalovaného 1/ niet právneho dôvodu, pre ktorý by mohlo byť žalovanému odňaté právo uspokojiť svoju nesplatenú pohľadávku výkonom záložného práva v súlade so zmluvou o úvere, Záložnou zmluvou a zákonom. Žaloba o absolútne a ničím neobmedzené zdržanie sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou totiž nie je v tomto prípade vhodným a adekvátnym prostriedkom ochrany práv žalobcov, nakoľko žalovaný má nesporne pohľadávku voči žalobcom z predmetnej zmluvy o úvere, ktorá je mnohonásobne vyššia než 2.000,- Eur (§ 3 ods. 6 Zákona č. 527/2002 Z.z.). V prípade, ak podľa žalobcov sa uspokojí žalovaný z výťažku dražby vo väčšom rozsahu, než bude podľa názoru žalobcov skutočná výška pohľadávky žalovaného s príslušenstvom, budú môcť žalobcovia domáhať sa vydania tohto rozdielu voči žalovanému. Namietanie, resp. spor o výške pohľadávky žalovaného v tomto prípade nemôže mať nijaký vplyv na právo žalovaného vykonať záložné právo v zmysle Záložnej zmluvy.
16. Proti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie aj žalovaný 2/, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), g), h) CSP. Žalovaný 2/ mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie zaťažil inou vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, na základe (ne)vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, zároveň skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, vec nesprávne právne posúdil a postupom súdu prvej inštancie došlo k zásahu do základných práv garantovaných Ústavou SR a medzinárodnými zmluvami. Navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil tak, že návrh žalobcov na vydanie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ v celom rozsahu zamietne a žalovanému 2/ prizná voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
17. Žalovaný 2/ v odvolaní uviedol, že nie je účastníkom zmluvných vzťahov medzi žalobcami a žalovaným 1/, ktoré zakladajú nároky žalovaného 1/ uspokojované výkonom záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorá sa koná na návrh žalovaného 1/. Na základe uvedeného je žalovaný 2/ presvedčený o absencii jeho pasívnej vecnej legitimácie v tomto spore, a preto považuje nariadené neodkladné opatrenie voči nemu za vecne nesprávne a nezákonné, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o jeho nariadení nesprávne vykladal ustanovenia prinajmenšom jedného z kľúčových právnych predpisov, ktoré sa na vec vzťahujú. S poukazom na § 325 ods. 1 CSP a § 19 ods. 1 písm. b) Zákona č. 527/2002 Z.z. žalovaný 2/ uviedol, že zákonným predpokladom pre povinnosť dražobníka upustiť od dražby je existencia vykonateľného rozhodnutia, ktoré dražobníkovi preukazuje, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Vykonateľné uznesenie, ktorým súd ukladá žalovanému 1/ ako navrhovateľovi dražby povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva, podľa žalovaného 2/ predstavuje také vykonateľné rozhodnutie, ktoré dražobníkovi preukazuje, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby. Existuje tu zákonný dôvod, na základe ktorého je žalovaný 2/ ako dražobník povinný po preukázaní existencie takéhoto vykonateľného rozhodnutia bez ďalšieho upustiť zo zákona od plánovanej dobrovoľnej dražby. Nie je preto nevyhnutné ukladať dražobníkovi povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou neodkladným opatrením, keďže za splnenia uvedených podmienok mu takúto povinnosť ukladá priamo zákon. Nemôže tak byť dané osvedčenie skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovaným 2/. Na podporu svojich tvrdení žalovaný 2/ poukázal aj na závery konštatované v uznesení Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/100/2019 zo dňa 08.07.2019 a Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/57/2019 zo dňa 28.03.2019.
18. Podľa žalovaného 2/ žalobcovia neodsvedčili dôvodnosť a trvanie ich nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a nariadeným neodkladným opatrením, ktorým bolo znemožnené pokračovať vo výkone záložného práva, bolo zasiahnuté do práv žalovaných. Podľa žalovaného 2/ návrh žalobcov predstavuje v prevažnej miere zhluk nekonkrétnych, všeobecne aplikovateľných tvrdení, naznačujúcich protiprávne postupy oboch žalovaných, pričom žalovaný 2/ poprel tvrdenia žalobcov o absencii doručenia výzvy na súčinnosť pre vyhotovenie znaleckého posudku, absencii doručenia znaleckého posudku a absencii doručenia oznámenia o dobrovoľnej dražbe žalobcom. Žalovaný 2/ adresoval obom žalobcom list zo dňa 04.02.2020 označený ako Výzva na poskytnutie súčinnosti a umožnenie ohodnotenia predmetu dražby, ktorý žalobca 2/ prevzal dňa 07.02.2020 a žalobca 1/ neprevzal v odbernej lehote napriek skutočnosti, že si iné zásielky zasielané na túto adresu preberá. Žalovaný 2/ zaslal žalobcom Znalecký posudok dňa 10.06.2020, ktorý si žalobcovia prevzali dňa 15.06.2020 podľa doručeniek. Žalovaný 2/ preukázateľne doručil žalobcom oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 30.6.2020, prevzaté žalobcami dňa 16.07.2020. Žalovaný 2/ poukázal aj na to, že za Zákon č. 527/2020 neukladá dražobníkovi povinnosť uvedené dokumenty doručiť, ale len zaslať (§ 12 ods. 2, 4 a § 17 ods. 5 Zákona č. 527/2002 Z.z.).
19. Vzhľadom na to, že žalovaný 2/ nie je účastníkom zmluvy o úvere, ani zmluvy o zriadení záložného práva a na ne nadväzujúcich právnych úkonov, žalovaný 2/ len v stručnosti sa vyjadril k namietanému spracovateľskému poplatku, k tvrdeniu žalobcov o nedoručení oznámenia o začatí výkonu záložného práva, k prezentovanej dezinterpretácii práva na nedotknuteľnosť ich obydlia, k tvrdeniam žalobcov o absencii skúmania schopností žalobcov splácať poskytnutý úver, k tvrdeniam týkajúcim sa dohôd o zrážkach zo mzdy, k tvrdeniu, že banka vyžaduje podpisom od spotrebiteľa poskytnutie všetkých údajov o všetkých úveroch a bankových zárukách poskytnutých dlžníkovi, k tvrdeniu, že veriteľom nie je preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky.
20. Žalovaný 2/ je presvedčený, že žalobcovia nesplnili procesnú povinnosť opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie ich nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a ich návrh neobsahuje zákonnú náležitosť umožňujúcu vyhovieť ich návrhu. Žalovaný 2/ je presvedčený, že súd prvej inštancie si nemal bez hlbšej úvahy osvojiť tvrdenia žalobcov o nedoručovaní, keď pravdivosť takých tvrdení mohol veľmi jednoducho zistiť dotazom na žalovaného 2/, ktorý by bol schopný takéto skutočnosti potvrdiť alebo vyvrátiť v takej lehote, ktorá by umožnila súdu rozhodnúť v zákonnej lehote, prípadne aj včas pred konaním dražby, no zároveň na základe osvedčených skutočností.
21. S poukazom na § 327 CSP a Stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.12.2015 k výkladu § 237 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku, uverejnené v Zbierke Stanovísk NS a rozhodnutí súdov č. 1/2016 (R2/2016) žalovaný 2/ mal za to, že návrh žalobcov trpí takými vadami, ktoré bránia, aby mu bolo vyhovené. Podľa žalovaného 2/ odôvodnenie súdu prvej inštancie nemožno považovať za presvedčivé a také, ktorým by v súlade s platným právom a ustálenou rozhodovacou praxou vysvetlil dôvody, pre ktoré návrhu žalobcov vyhovel, preto javí znaky arbitrárneho rozhodnutia. Žalovaný 2/ je presvedčený, že súd prvej inštancie hodnotil tvrdenia žalobcov príliš benevolentne, a teda nesprávne. V návrhu sa nenachádza konkrétne substancované tvrdenie, ktorým by žalobcovia namietali platnosť zmluvy o zriadení záložného práva, ani konkrétne substancované tvrdenie vysvetľujúce v čom má spočívať rozpor uzavretých dohôd o zrážkach zo mzdy s právnymi predpismi. Nemožno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že je daný dôvod, pre ktorý má byť žalobcom poskytnutá právna ochrana vydaním neodkladného opatrenia, keď v samotnom návrhu absentujú rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou je spôsobom výkonu záložného práva v súlade so zákonom, a proti prípadnej nezákonnej dražbe je možné v zákonnej lehote podať žalobu o určenie neplatnosti dražby, čo žalovaného 2/ v zmysle známej rozhodovacej praxe nevyhnutne vedie k záveru, že nemôže byť daný dôvod na zásah do práva žalovaných postupujúcich v súlade so zákonom pri ochrane Ústavou chráneného vlastníckeho práva žalovaného 1/, resp. výkone ústavného práva podnikania žalovaného 2/, keď existuje zákonný prostriedok obrany proti prípadne nezákonnej dražbe. Súd prvej inštancie pri vyhodnotení tvrdenia žalobcov, že nie je preukázaná pravosť, suma a splatnosť pohľadávky absolútne opomína všeobecne známe závery formulované v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS23/2014-18 zo dňa 24.09.2014. Podľa žalovaného 2/ nemožno za žiadnych okolností súhlasiť so záverom súdu, že na odôvodnenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov postačuje prosté tvrdenie žalobcov o tom, že dražobník údajne neplní jeho prípadné povinnosti, v podobe doručovania zákonom uvedených písomností.
22. Žalovaný 2/ nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že nariadeným neodkladným opatrením nevznikne žalovaným 1/ a 2/ žiadna ujma. Ak záložný veriteľ a dražobník plne v súlade s platným právom vedú výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, pričom v prípade vydraženia predmetu dražby má jej pôvodný vlastník stále k dispozícii zákonom upravenú žalobu o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, je nepochybné, že obmedzením ochrany vlastníckeho práva žalovaného 1/ k peňažným prostriedkom, ktoré mu patria a nemôže nimi disponovať podľa vlastného uváženia na tvorbu zisku, žalovaným ujma vzniká, pričom takáto ujma vzniknúť nemusí, keďže je daný prostriedok právnej ochrany v podobe možnosti žalovať o neplatnosť dražby, a preto úprava pomerov medzi stranami nie je nevyhnutná. Na podporu svojich záverov žalovaný 2/ odkázal aj na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 13Co/240/2018 zo dňa 28.08.2018. Žalovaný 2/ je presvedčený, že súd prvej inštancie bol povinný odmietnuť návrh žalobcov ako postrádajúci zákonné náležitosti, prípadne zamietnuť tento návrh z dôvodu, že v ňom nie sú osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami.
23. K odvolaniu žalovaného 1/ sa žalobca 1/, žalobca 2/ a žalovaný 2/ nevyjadrili.
24. K odvolaniu žalovaného 2/ sa vyjadril žalovaný 1/ s tým, že sa stotožňuje s názorom žalovaného 2/ a udáva, že žalovaný 2/ správne poukázal na pasivitu súdu prvej inštancie a nekritické osvojenie všetkých tvrdení žalobcov, napriek zjavnému rozporu ich tvrdení a predložených dôkazov, ktorými ich osvedčujú. Žalovaný 1/ sa prikláňa k názoru, že nemožno považovať skutočnosti tvrdené žalobcami za osvedčené, a preto nemôže byť odôvodnená potreba neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami neodkladným opatrením nariadeným v napadnutom rozhodnutí.
25. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379, § 380 ods. 1 a 385 ods. 1 CSP v senáte bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že dôvodné je len odvolanie žalovaného 2/.
26. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
27. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
28. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
29. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
30. Podľa § 330 ods. 1 CSP súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
31. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
32. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podlieha prieskumu odvolacím súdom len v rozsahu a z dôvodov, ktoré odvolateľ uvedie v podanom odvolaní, resp. podľa § 365 ods. 3 CSP doplní do uplynutia lehoty na podanie odvolania, keďže podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný a podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. Uvedenie dôvodov, z akých sa rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za nesprávne, t.j. uvedenie odvolacích dôvodov, je aj zákonnou obsahovou náležitosťou odvolania podľa § 363 CSP, a teda odvolateľ musí v odvolaní uviesť konkrétne tvrdenia o tom, z akých dôvodov rozhodnutie považuje za nesprávne, pričom podľa § 373 ods. 1 veta druhá CSP súd na doplnenie odvolacích dôvodov odvolateľa nevyzýva.
33. Napadnutým rozhodnutím súd prvej inštancie vo výroku I. uložil žalovanému 1/ a žalovanému 2/ povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou špecifikovanej nehnuteľnosti. Proti výroku I. rozhodnutia súdu prvej inštancie podal odvolanie tak žalovaný 1/, ako aj žalovaný 2/.
34. V civilnom sporovom konaní na strane žalobcu alebo žalovaného môže podľa § 75 ods. 1 CSP vystupovať viac subjektov. Zákon rozlišuje procesné spoločenstvo samostatné (§ 76 CSP), nerozlučné (§ 77 CSP) a nútené (§ 78 CSP), pričom charakter procesného spoločenstva je determinovaný charakterom predmetu konania, teda hmotnoprávnou úpravou. V posudzovanej veci síce neodkladným opatrením bola žalovanému 1/ a žalovanému 2/ uložená rovnaká povinnosť, medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ však nešlo o také spoločné práva alebo povinnosti, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení sa musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalovaný. Pretože medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ nešlo o nerozlučné spoločenstvo, podľa § 77 ods. 1 in fine CSP procesný úkon jedného z nich neplatí i pre druhého z nich, preto aj odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal samostatne v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaným 1/ a samostatne v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní žalovaným 2/. Odvolací súd v zmysle § 329 ods. 2 CSP vychádzal zo stavu v čase vydania napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne len vo vzťahu k žalovanému 1/ a vo vzťahu k žalovanému 2/ súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď neodkladné opatrenie voči žalovanému 2/ nariadil.
35. Žalobca 1/ a žalobca 2/ žiadali nariadenie neodkladného opatrenia spolu so žalobou vo veci samej z dôvodu potreby úpravy pomerov strán. Žalobcovia ním chceli dosiahnuť, aby žalovaný 1/ a žalovaný 2/ zdržali sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou špecifikovanej nehnuteľnosti, a to tak žalovaný 1/ ako aj žalovaný 2/, pričom žalobou vo veci samej sa domáhali tiež uloženia povinnosti zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou špecifikovanej nehnuteľnosti, ale len proti žalovanému 1/.
36. Ako dôvod potreby nariadenia neodkladného opatrenia žalobca 1/ a žalobca 2/ uviedli, že majú dôvodné obavy, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ nehnuteľnosť predajú v dražbe skôr, ako súd rozhodne o platnosti určenia neplatnosti úverovej zmluvy, určenia neplatnosti záložnej zmluvy a určenia vlastníckych pomerov k nehnuteľnosti.
37. Žalobcovia pre potreby nariadenia neodkladného opatrenia osvedčili, že dňa 01.02.2012 žalobca 1/ ako dlžník, žalobca 2/ ako spoludlžník a žalovaný 1/ uzatvorili Zmluvu o OTPHYPO ÚVERE č. 005/4005/12SU, predmetom ktorej bol účelový spotrebný úver v sume 18.400,- Eur a že dňa 10.09.2012 žalovaný 1/ ako záložný veriteľ a žalobca 1/ a 2/ ako záložcovia uzatvorili Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na zabezpečovanú pohľadávku zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. 005/4005/12SU zo dňa 10.09.2012, keď predmetom zálohu bola nehnuteľnosť - rodinný dom zapísaný na LV č. XXX, k.ú. Trenč, okres Lučenec, obec Trenč, vo vlastníctve žalobcu 1/ a žalobcu 2/ v podiely 1/1 - rodinný dom súp. č. 9 na parcele č. 1128/10 vrátane všetkých súčastí a príslušenstva; pozemok č. parcely 1128/10, výmera 1036m2 zastavané plochy a nádvoria; pozemok č. parcely 1128/11, výmera 1074m2 záhrady. Žalobcovia tiež osvedčili, že listom zo dňa 22.01.2019 označeným ako Vyhlásenie úveru za predčasne splatný a oznámenie o začatí výkonu záložného práva žalovaný 1/ oznámil žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/, že vyhlasuje predčasnú splatnosť úveru s tým, že účinnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný nastáva 10. deň odo dňa doručenia výzvy a k 21.01.2019 sú povinní zaplatiť ich záväzok vo výške 9 832,98 Eur, ktorý pozostáva z istiny vo výške 9.572,53 Eur, z úrokov vo výške 232,19 Eur, z úrokov z omeškania vo výške 12,- Eur a z poplatkov vo výške 16,26 Eur. Oznámením o dobrovoľnej dražbe žalobcovia osvedčili, dňa 20.08.2020 o 10.30 hod. v Hoteli Zlatý Býk, Nám. Š. M. Daxnera 413/1/A, Rimavská Sobota sa mala uskutočnil prvá dražba nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX, k. ú. Trenč, parcela č. 1128/10, parcela č. 1128/11 a rodinný dom na parcele č. 1128/10 o výmere 1074m2 záhrady.
38. V režime Civilného sporového poriadku právne účinky neodkladného opatrenia nie sú ex lege vopred časovo obmedzené tak, ako to bolo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku (porovnaj § 77 ods. 1 písm. a) až c) Zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016). Časové obmedzenie neodkladného opatrenia je výnimočným limitovaním jeho účinkov, ku ktorému súd pristúpi iba v odôvodnených prípadoch (§ 330 ods. 1 CSP). Práva osoby, ktorá je nariadeným a trvajúcim neodkladným opatrením obmedzená, sú však chránené inštitútom zrušenia neodkladného opatrenia, či už pre odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené (§ 334 CSP) alebo pre procesný neúspech žalobcu vo veci samej (§ 335 CSP).
39. Súd prvej inštancie preto nešiel neprípustne nad zákonnú možnosť a ani nerozhodol ultra petitum, ak neodkladné opatrenie nariadil bez časového obmedzenia, ale takého rozhodnutie súdu prvej inštancie
správne vychádzalo z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov žalobcov bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ dôvody nariadenia neodkladného opatrenia trvajú.
40. „Predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a má miesto vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Obdo/1/2017, zo dňa 09.02.2017)
41. Súd prvej inštancie neodkladné opatrenie nenariadil za účelom ochrany obydlia tak, ako to konštatoval v odvolaní žalovaný 1/ a rovnako súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí ani neodkazoval na čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Dôvodom nariadenia neodkladného opatrenia bola potreba bezodkladnej úpravy pomerov počas dobrovoľnej dražby, pretože žalobcovia spochybňovali pohľadávku žalovaného 1/ spôsobom, ktorý môže mať vplyv na existenciu, či výšku pohľadávky žalovaného 1/.
42. Keďže pohľadávka žalovaného 1/ je zabezpečená záložným právom a jeho realizácia bola dohodnutá aj predajom zálohu na dražbe, t.j. dobrovoľnou dražbou, žalovaný 1/ ako veriteľ nie je nútený podať žalobu na plnenie proti žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ ako dlžníkom. Na podanie žaloby o peňažné plnenie by tak bol aktívne legitimovaný iba žalovaný 1/, ktorý vzhľadom na zabezpečenie svojej pohľadávky v zásade nemá dôvod podávať žalobu, v ktorej by sa preskúmavala skutočná výška jeho pohľadávky proti žalobcom. Žalobcom nemožno odoprieť ochranu nariadením neodkladného opatrenia len preto, že v prípade, ak by žalovaný 1/ vymohol viac, majú právo domáhať sa vrátenia nedôvodného plnenia, resp. určenia neplatnosti dražby (podporne porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.07.2009, sp.zn. 1MCdo/1/2009). Preto aj s ohľadom na túto skutočnosť neodkladné opatrenie bude plniť účel preventívnej ochrany žalobcov pred výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby, ktorá ako jedna z foriem bola dohodnutá v Zmluve o zriadení záložného práva a ktorú dobrovoľnú dražbu už žalovaný 1/ navrhol vykonať.
43. Následky, ktoré hrozia žalovanému 1/ dočasným odložením výkonu záložného práva sú nepomerne miernejšie v porovnaní s následkami, ktoré by hrozili žalobcom okamžitým vydražením predmetnej nehnuteľnosti. V posudzovanej veci neodkladné opatrenie nemá charakter rozhodnutia vo veci samej, a teda napriek neodkladnému opatreniu žalovanému 1/ právo uspokojiť svoju pohľadávku voči žalobcom v zmysle záložnej zmluvy zostáva zachované, len je dočasne pozastavená jeho realizácia do doby zrušenia neodkladného opatrenia. Neodkladným opatrením preto nebol vytvorený nenávratný stav a právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzenia žalovaného 1/ neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.
44. Odvolací súd poukazuje aj na opakovane vyslovený názor Ústavného súdu SR, že podľa platnej právnej úpravy Zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (napr. uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/262/2013 z 30.04.2013 a uznesenie Ústavného súdu SR PL. ÚS/23/2014-18 z 24.09.2014), a teda podľa odvolacieho súdu je na mieste dočasne upraviť pomery strán ešte pred realizáciou výkonu záložného práva.
45. Odvolací súd preto v kontexte odvolacích dôvodov žalovaného 1/ a na ich naplnenie uvedených tvrdení, dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie o nariadení neodkladného opatrenia voči žalovanému 1/ je vecne správne. Odvolací súd pritom zdôrazňuje, že neodkladné opatrenie je osobitným inštitútom procesného práva, teda účelom konania o neodkladnom opatrení nebolo vyhodnocovanie tvrdení týkajúcich sa hmotnoprávnej stránky, či už ide o platnosť zmlúv, neprijateľné zmluvné podmienky a pod., tieto budú posudzované až pri rozhodovaní vo veci samej a žalovaný 1/ v odvolaní neuviedol také tvrdenia týkajúce sa potreby bezodkladne upraviť pomery, ktoré by boli spôsobilé zvrátiť rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia.
46. V spore medzi žalobcami a žalovaným 1/ vystupuje žalovaný 2/ ako osoba, ktorá organizuje dražbu, teda podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách žalovaný 2/ je dražobníkom. Zákonodarca v ustanovení podľa § 19 ods. 1 písm. b) Zákona č. 527/2002 Z.z. upravil, že dražobník je povinný upustiť od dražby najneskôr do jej začatia, ak je dražobníkovi preukázané vykonateľným
rozhodnutím, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený navrhnúť vykonanie dražby; ak ide o neodkladné opatrenie súdu, postačí, ak je dražobníkovi preukázané, že toto bolo súdom nariadené.
47. V posudzovanej veci žalovaný 1/ ako osoba, ktorá vykonáva záložné právo, spĺňa zákonnú definíciu navrhovateľa dražby podľa § 7 ods. 1 Zákona č. 527/2002 Z.z.. Odvolací súd má za to, že ak žalovanému 1/ ako navrhovateľovi dražby neodkladným opatrením je uložené zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, extenzívnym výkladom je potrebné dospieť k záveru, ide o rozhodnutie súdu o tom, že navrhovateľ dražby nie je oprávnený vykonanie dražby navrhnúť. Preto pre vznik zákonnej povinnosti žalovaného 2/ upustiť od dražby postačí, ak žalovanému 2/ bude preukázané, že toto neodkladné opatrenie bolo súdom nariadené a nie je potrebné, aby aj žalovanému 2/ ako dražobníkovi bola neodkladným opatrením ukladaná povinnosť zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.
48. Pretože žalovaný 2/ nie je subjektom povinnosti voči žalobcom, odvolací súd súhlasí s obranou žalovaného 2/, že nie je pasívne vecne legitimovaný, a teda medzi žalobcami a žalovaným 2/ neexistuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov, preto nariadenie neodkladného opatrenia voči žalovanému 2/ nebolo dôvodné.
49. Keďže potreba úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovaným 2/ nebola daná už z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie a keďže dôvody uvedené v odvolaní žalovaným 2/ nemohli platiť i pre žalovaného 1/ (viď ods. 34 odôvodnenia tohto rozhodnutia), ďalšie dôvody a tvrdenia uvedené žalovaným 2/ v odvolaní odvolací súd nevyhodnocoval, pretože by mohli ovplyvniť správnosť rozhodnutia len voči žalovanému 2/, nie aj voči žalovanému 1/.
50. Vzhľadom na uvedené, podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmenil tak, že žalovaný 1/ je povinný zdržať sa realizácie výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou nehnuteľnosti, a to rodinného domu, súpisné číslo 9, na parcele číslo 1128/10 a pozemkov na parcele číslo 1128/10 o výmere 1036m2 a parcele číslo 1128/11 o výmere 1074m2, katastrálne územie Trenč, obec Trenč, katastrálny úrad Lučenec, zapísané na liste vlastníctva číslo XXX a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia proti žalovanému 2/ zamietol.
51. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
52. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodne aj bez návrhu súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie u neho skončí.
53. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).