Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/164/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a členov senátu JUDr. Jozefa Šuleka a JUDr. Jany Vargovej, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, C., štátny občan SR, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Anna Kecerová Veselá, s.r.o., so sídlom Námestie SNP 2/2, 015 01 Rajec, IČO: 54 276 411 proti žalovaným v rade 1/: D. E., F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. H. XX/X, F. I., štátna občianka SR, v rade 2/: J. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. K. XXX/XX, F. I., štátny občan SR, obaja právne zastúpení Mgr. Róbert Kučera, advokát, so sídlom L. M. XX, XXX XX N., o zaplatenie 3.033,33 Eur (91.382,- Sk) s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. -862 zo dňa 30.6.2023, takto

rozhodol:

Rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi vo vzťahu k žalovaným 1/, 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 16,5 % ročne z dlžnej sumy 3.033,33 Eur od 28.06.2002 do 29.06.2022 (správne 2002, pozn. odvolacieho súdu) zastavil, žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.033,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne od 29.06.2002 do 29.10.2002, s úrokom z omeškania vo výške 16 % ročne od 30.10.2002 do 17.11.2002, s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 18.11.2002 do 25.09.2003, s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne od 26.09.2003 do 21.12.2003, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne od 22.12.2003 do 28.03.2004, s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne od 29.03.2004 do 28.04.2004, s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 29.04.2004 do 30.06.2004, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.07.2004 do 28.11.2004, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 29.11.2004 do 28.02.2005, s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 01.03.2005 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi a štátu proti žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania obom v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na platnú právnu úpravu, výsledky vykonaného dokazovania a ustálil, že medzi stranami sporu jednoznačne došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo podľa ustanovenia , ktorá nevyžaduje písomnú formu. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané výpoveďou žalobcu, právneho predchodcu žalovaných ako aj výpoveďou svedkov s tým, že dielo spočívajúce vo vykonaní stavebných prác na rodinnom dome právneho predchodcu žalovaných v F. I., prevažne na rekonštrukcii kúpeľne bolo, a to dokonca bez vád, vykonané. Tieto skutočnosti boli taktiež konštatované v uznesení Krajského súdu v Žiline č.k. -197 zo dňa 31.08.2010. V ďalšom konaní z dôvodu, že medzi stranami sporu nedošlo k mimosúdnej dohode, súd prvej inštancie aj v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, nariadil vo veci znalecké

dokazovanie za účelom ocenenia žalobcom vykonaných stavebných prác, ich rozsahu a použitého materiálu. Vykonaným znaleckým dokazovaním v zmysle Znaleckého posudku č. 16/2019 zo dňa 18.04.2019 a Doplnku k č. 16/2019 evidovanom ako znalecký úkon č. 2/2023 zo dňa 05.04.2023 bola znalcom určená hodnota zabudovaného materiálu vo výške 1.429,37 EUR (43.061,26 SKK) bez DPH, pripočítaním 10% DPH predstavuje hodnota zabudovaného materiálu čiastku 1.572,31 EUR (47.367,38 SKK). Znalec v znaleckom posudku jednoznačne uviedol, že účtovné doklady materiálov z prílohovej obálky na str. 60 spisu zosumarizované v tabuľke na str. 29, 30 posudku (predpoklad, že sa jedná o doklady rodiny E.) možno považovať za materiál, ktorý sa použil na rekonštrukcii kúpeľne len s minimálnou pravdepodobnosťou, a to z dôvodu, že p. E. na miestnom šetrení prehlásil, že murovací materiál, omietky, piesok, lepidlá a ostatný stavebný materiál zabezpečoval dodávateľ stavby p. B. (žalobca) a zároveň z dôvodu, že všetky účtovné doklady sú z roku 2001 (máj - november) za možné, ale nepravdepodobné považoval, aby materiál bol nakúpený s takýmto predstihom, keďže k rekonštrukcii kúpeľne došlo až v apríli roku 2002. Pokiaľ ide o účtovné doklady materiálov zo spisu na str. 100 - 122 zosumarizované v tabuľke na str. 27-29 posudku (predpoklad, že sa jedná o materiál dodávateľa - žalobcu) tu možno predpokladať, že prevažná časť materiálu v zmysle zoznamu mohla byť použitá na rekonštrukciu posudzovanej kúpeľne. Z hľadiska dokazovania obstarávania materiálu podporne svedčí v prospech žalobcu vyšší súlad termínov obstarania stavebného materiálu s termínom uskutočnenia diela v období apríl 2002. Porovnaním materiálov z faktúry žalobcu č. 04/2002 s porovnaním materiálov podľa rozpočtu stavebných prác vyhotovených znalcom možno konštatovať, že prevažná časť materiálov z faktúry č. 04/2002 bola použitá na rekonštrukcii kúpeľne. Celková hodnota z faktúry č. 04/2002 v zásade odráža skutočnosť, ktorá bola vypočítaná v posudku 83.074 SKK bez DPH voči vypočítanej hodnote v posudku 83.284 SKK (rozdiel 210,- SKK, predstavuje percentuálny rozdiel 0,2 %). To znamená, že hodnota faktúry č. 04/2002 zo dňa 30.05.2002 reálne odráža hodnotu vypočítanú znalcom v znaleckom posudku č. 16/2019. Súdom ustanovený znalec jednoznačne konštatoval, že práce a materiál, ktoré žalobca vyúčtoval faktúrou č. 4/2002, ktorá bola splatná 28.06.2002, sú reálne a reálne odrážajú aj skutočnosť, že tieto práce boli skutočne aj v tomto rozsahu vykonané. Žalobca faktúrou č. 4/2002 vyúčtoval sumu v slovenských korunách vo výške 83.074,-Sk a táto suma po prepočte na eurá zodpovedá peňažnej čiastke 2.757,57 EUR, k tejto čiastke pripočítal 10 %-nú daň z pridanej hodnoty, ktorá bola vyúčtovaná sumou v slovenských korunách 8.307,50 SK, čo v prepočte na euro predstavuje peňažnú čiastku 275,76 EUR. V súčte týchto dvoch položiek si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.033,33 EUR s príslušenstvom. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaní svoje tvrdenia, ktoré prezentovali v priebehu konania nepreukázali právne relevantnými dôkazmi. Žiadnym právne relevantným dôkazom napr. dokladom o úhrade, príjmovým, či výdavkovým dokladom, výpisom z účtu, resp. potvrdením o prevzatí zálohy žalovaní nepreukázali zaplatenie zálohy vo výške 45.000,- Sk žalobcovi. Tieto skutkové tvrdenia žalovaných boli žalobcom účinné popreté a z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalovaných, nemohli byť v konaní zohľadnené. Návrh žalovaných v rade 1/ a 2/ na vykonanie nového znaleckého dokazovania na určenie hodnoty rekonštrukčných prác kúpeľne vrátane stavebného materiálu ako nadbytočný s poukazom na zásadu hospodárnosti konania zamietol s odôvodnením, že nič nebránilo žalovaným dať si v priebehu trvania súdneho sporu vypracovať súkromný znalecký posudok. Naopak žalovaní nariadenie znaleckého dokazovania už od začiatku konania ako aj v priebehu konania, kedy bolo znalecké dokazovanie nariadené v zmysle intencií uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. , odmietali. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, preukázal rozsah skutočne vykonaných prác a množstvo skutočne zabudovaného materiálu, preto jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu. Súd žalobcovi zároveň priznal aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy v jednotlivých výškach za príslušné obdobie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, so začiatkom od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry, kedy sa právny predchodca žalovaných s jej úhradou dostal do omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s a žalobcovi ako strane, ktorá bola v konaní plne úspešná priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalovaní 1/, 2/ na podklade odvolacích dôvodov v zmysle , , a . Rozhodnutie súdu prvej inštancie označili za nesprávne, neodôvodnené, prekvapivé, porušujúce právo na spravodlivý proces. Ďalej namietali rozpory výroku I. s výrokom II. ako i rozpor výroku I. s odôvodnením rozhodnutia, keď súd nesprávne uviedol vo výroku I. rozsudku dátum 29.6.2022, hoci správne mal byť uvedený dátum 29.6.2002. Označili rozhodnutie prvoinštančného súdu za nezrozumiteľné, bez odkazu na vykonané dôkazy, zotrvali na tom, že súd prvej inštancie nepostupoval v intenciách právne záväzného názoru, vysloveného v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu sp.zn. -197 zo dňa 31.8.2010.

Nezaoberal sa a nevyhodnotil námietky žalovaných voči znaleckému posudku, hoci poukázali na formálne vady, znalec prekročil znaleckú úlohu, zadanú súdom, keď neoceňoval iba práce a stavebný materiál zabudovaný v kúpeľni, ale i iných miestnostiach rodinného domu, napr. špajzi a na chodbe. Vypracoval tzv. variantný posudok, neodôvodnil, prečo zvolil variantnú metódu vypracovania rôznych položkovitých rozpočtov, a tiež neuviedol, ku ktorému z týchto rozpočtov sa priklonil a prečo. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. z 9.1.2001, ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 21.6.2018. V použitých právnych predpisoch o literatúre uviedol vyhlášku Federálneho štatistického úradu č. Na otázku žalovaných odpovedal, že takúto vyhlášku v posudku nepoužil. Znalcovi vytýkali, že označil zakúpenie materiálu nimi s predstihom, za nepravdepodobné, hoci žalobca predložil doklady za materiál z mesiacov február a marec 2002, kedy o rekonštrukcii ani nemohol vedieť. Uviedli, že materiál, ktorý zostal z rekonštrukcie iného rodinného domu si ponechali na plánovanú rekonštrukciu kúpeľne. Žalovaným nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd založil svoje rozhodnutie (a teda vyhovenie žalobe v celom rozsahu) práve na porovnaní sumy uvedenej vo faktúre žalobcu č. 04/2002 zo dňa 30.05.2002 vo výške 83.074 SKK so sumou uvedenou v na str. 33 vo výške 83.284 SKK - t. j. hodnotou stavebných prác v zmysle prehlásení žalobcu p. B.. Na základe akých skutočností porovnával súd tieto dve sumy (obe sumy určené žalobcom) a neporovnával sumu uvedenú vo faktúre žalobcu č. 04/2002 zo dňa 30.05.2002 vo výške 83.074 SKK so sumou uvedenou v na str. 34 vo výške 54.992 SKK – t. j. hodnotou stavebných prác v zmysle prehlásení žalovaných - rodiny E.. Žalovaní považujú za arbitrárne, nepreskúmateľné a nepresvedčivé uvedené odôvodnenie súdu, ktoré sa premietlo do nesprávneho právneho posúdenia dôvodnosti žalobcovho nároku – zaplatenia faktúry č. 04/2002. Považovali za nesprávne, že súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, i keď znalec sa vyjadril, že určité materiály použité na rekonštrukciu diela neboli a nie všetky výmery zakúpeného materiálu i korešpondujú so skutočnosťou. Uviedli, že pri stavebných prácach je obvyklé zálohu požadovať a poskytnúť. Žalovaní trvajú na tom, že ako dôkaz o zaplatenej zálohe vo výške 45.000 SK je rukou písaný text - podrobne rozpísaný na čiastky vo výškach tak, ako boli žalobcovi postupne poskytnuté – najskôr 30.000 Sk, následne 10.000 Sk a nakoniec 5.000 Sk, a taktiež aj ďalší rukou písaný záznam žalobcu, v ktorom žalobca zo súčtu súm (sumy za materiál a sumy za prácu, dovoz, stroje) odpočítal poznačenú zálohu vo výške 45.000 Sk. Poukázali na zásadu súkromného práva, a to zákaz poškodzovať práva iného, zásadu, že nikto nesmie ťažiť, resp. mať výhodu zo svojej nepoctivosti. Zastali názor, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, doklady o nákupe materiálu, nemôžu byť dôkazom toho, čo a z akého materiálu skutočne na diele použil. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil, žalobu zamietol v celom rozsahu, priznal žalovaným vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100% a štátu nárok na náhradu trov konania priznal vo vzťahu k žalobcovi.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie doplnil dokazovanie, vo veci samej nariadil znalecké dokazovanie, z vykonaného dokazovania ustálil, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo podľa . Súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 16/2019 zo dňa 18.4.2019, jeho doplnku, z ktorých vyplýva, že porovnaním materiálu vyúčtovaného žalobcom faktúrou č. 04/22 a materiálu podľa rozpočtu stavebných prác uvedených znalcom v znaleckom posudku a jeho doplnku, možno konštatovať, že celková hodnota faktúry odráža skutočnosť, ktorá bola vypočítaná v znaleckom posudku. Odvolacie námietky žalovaných považoval za účelové, nespochybňujúce uzatvorenie zmluvy o dielo ani vykonanie prác a rozsah materiálu dodaného žalobcom.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odolania (, ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa potvrdil.

5. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie dostatočne, vyčerpávajúcim spôsobom v zmysle ust. odôvodnil.

6. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že podľa (ďalej len „“) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotno-právne námietky. Predmetné zákonné

ustanovenie už samotnými pojmami zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Tým chcel zákonodarca prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania.

7. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

8. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

9. Ust. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu. Táto povinnosť sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou a je koncepčným predpokladom sudcovskej koncentrácie podľa . Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú situáciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany podľa alebo neúčinnosť nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany podľa . Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotno- právne námietky.

10. Podľa Čl. 8 základných princípov k , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia, dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdov.

11. To znamená, že pokiaľ určitá strana použije v konaní určité tvrdenie vo svoj prospech, je potrebné, aby súd o pravdivosti tohto tvrdenia aj presvedčila hodnovernými dôkazmi.

12. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť účastníka konania tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vždy daný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a stranu, ktorá je nositeľom dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý i z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Pokiaľ účastník konania nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno, ktoré ho zaťažujú z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť účastníka v tomto smere má pre neho negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní pre neho nepriaznivého rozhodnutia (uznesenie NS SR ).

13. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR z 9. júna 2020 sp.zn. civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti, zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

14. Odvolací súd pri preskúmaní veci vychádzal z vyššie poukazovaných zásad a dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal to, že bola uzatvorená ústna dohoda o dielo s právnym predchodcom žalovaných, že práce v dohodnutom rozsahu vykonal, dodal potrebný materiál. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil nielen pokladničné doklady o nákupe materiálu, ale v konaní boli vypočutí svedkovia, ktorí potvrdili vykonanie prác v rozsahu uvádzanom žalobcom bol podaný znalecký posudok, v ktorom znalec ohodnotil objem vykonaných prác a množstvo dodaného materiálu použitého na vykonanie diela.

15. Pokiaľ žalovaní v podanom odvolaní vytýkali formálne nedostatky znaleckého posudku, to, že znalec použil, resp. uviedol v rámci literatúry, že vychádzal i z Vyhlášky federálneho a štatistického úradu č. , znalec vo svojej výpovedi túto skutočnosť poprel a ani žalovaní nepreukázali, že by skutočne z takejto vyhlášky znalec v znaleckom posudku, resp. jeho doplnku postupoval.

16. Pokiaľ ďalej žalovaní vytýkali znalcovi, že vykonal variantný znalecký posudok, pričom sa nepriklonil ani jednej z variant, je potrebné uviesť, že je na súde, aby na poklade vykonaných dôkazov uzavrel, ktorá varianta je presvedčivejšia a na podklade predložených dôkazov i hodnovernejšia.

17. Žalovaní na jednej strane tvrdili, že na rekonštrukciu kúpeľne bol použitý materiál, ktorý predtým zakúpili na rekonštrukciu iného rodinného domu, avšak nepreukázali nielen, o aký materiál sa jednalo, ale ani jeho množstvo, a teda na základe všeobecného tvrdenia nebolo možné jednoznačne ustáliť, v akom rozsahu by bolo možné takýto materiál vôbec od nároku žalobcu odpočítať. Pokiaľ ďalej vytýkali, že znalec prekročil znaleckú úlohu a oceňoval i práce vykonané napr. v špajzi, na chodbe rodinného domu, je potrebné uviesť, že z obsahu spisu a najmä výpovede ich právneho predchodcu, nebolo popreté, že by žalobca tieto práce nevykonal. Sám žalobca uviedol, že sa vykonávalo dielo v rozsahu ako bolo potrebné, čo ich právny predchodca nepoprel.

18. Žalovaní na jednej strane namietajú neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, pričom dôkazom o tom, že dielo vykonané bolo, je samotná kúpeľňa a ostatné priestory zrekonštruované podľa dohody v prospech najskôr právneho predchodcu žalovaných a neskôr v prospech žalovaných. Napriek tomu žalovaní na svoje tvrdenia, námietky, nesúhlas s výsledkami vykonaného dokazovania nepredložili jediný hodnoverný dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia podporili. Ak totiž namietali a nesúhlasili so znaleckým posudkom, resp. jeho doplnkom, nič im nebránilo v konaní predložiť vlastné skutkové tvrdenia, vlastný súkromný znalecký posudok, vlastné účtovné doklady o nákupe zabudovaného materiálu nimi obstaraného a o jeho použitých množstvách. Ich tvrdenia zostali vo všeobecnej rovine, neboli absolútne dôkazne podporené, na čo správne poukázal prvoinštančný súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí.

19. Taktiež pokiaľ vytýkali prvoinštančnému súdu, že nezohľadnil odpočítanie zálohy, ktorá mala byť ich otcom v prospech žalobcu uhradená, nepredložili jediný relevantný dôkaz o tom, že by v skutočnosti k úhrade nimi tvrdenej sumy 45.000,- Sk v prospech žalobcu došlo. V tomto smere sa jednalo o ich dôkaznú povinnosť. Napokon v konaní bolo spochybnené i písmo na predložených lístkoch, podľa ktorých malo dôjsť k odpočtu nejakej zálohy v tom smere, či išlo o písmo žalobcu alebo ich právneho predchodcu. Na podporu svojho tvrdenia nepredložili nielen relevantný účtovný doklad, ale nepodporili ho ani výsluchom nejakého svedka, resp. iným dôkazom, ktorým by mohli túto skutočnosť súdu bez akýchkoľvek pochybností doložiť.

20. Pokiaľ ďalej vytýkajú nesprávnosť rozhodnutia súdu, vo výroku, ktorým konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 16,5 % ročne z dlžnej sumy 3.033,33 Eur od 28.6.2002 do 29.6.2022 zastavil, jednoznačne ide o chybu v písaní. Uvedené napokon vyplýva i z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu a v žiadnom prípadne nemohlo spochybniť správnosť súdom vyslovených záverov v nadväzujúcich výrokoch.

21. Vo väzbe na uvedené, vychádzajúc z Čl. 8 základných princípov , podľa ktorého sú strany sporu povinné skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci podoprieť dôkazmi, odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu stotožniac sa i s jeho odôvodnením podľa , potvrdil.

22. Na relevantné spochybnenie tvrdení žalobcu žalovaní totiž nepredložili jediný dôkaz, ktorým by podporili pravdivosť a hodnovernosť vlastných skutkových tvrdení a svojej obrany v predmetnom spore.

23. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, v nadväznosti na čo odvolací súd postupom podľa v súlade s ust. žalobcovi vo vzťahu k žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0. 25. Odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 16,5 % ročne z dlžnej sumy 3.033,33 Eur od 28.06.2002 do 29.06.2022 (správne

2002, pozn. odvolacieho súdu) zastavil, žalovaným 1/, 2/ uložil povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 3.033,33 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 16,5 % ročne od 29.06.2002 do 29.10.2002, s úrokom z omeškania vo výške 16 % ročne od 30.10.2002 do 17.11.2002, s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne od 18.11.2002 do 25.09.2003, s úrokom z omeškania vo výške 12,5 % ročne od 26.09.2003 do 21.12.2003, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne od 22.12.2003 do 28.03.2004, s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne od 29.03.2004 do 28.04.2004, s úrokom z omeškania vo výške 10 % ročne od 29.04.2004 do 30.06.2004, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.07.2004 do 28.11.2004, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne od 29.11.2004 do 28.02.2005, s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne od 01.03.2005 do zaplatenia, a to všetko v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi a štátu proti žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania obom v rozsahu 100 %. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na platnú právnu úpravu, výsledky vykonaného dokazovania a ustálil, že medzi stranami sporu jednoznačne došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo podľa ustanovenia , ktorá nevyžaduje písomnú formu. Tieto skutočnosti mal súd za preukázané výpoveďou žalobcu, právneho predchodcu žalovaných ako aj výpoveďou svedkov s tým, že dielo spočívajúce vo vykonaní stavebných prác na rodinnom dome právneho predchodcu žalovaných v F. I., prevažne na rekonštrukcii kúpeľne bolo, a to dokonca bez vád, vykonané. Tieto skutočnosti boli taktiež konštatované v uznesení Krajského súdu v Žiline č.k. -197 zo dňa 31.08.2010. V ďalšom konaní z dôvodu, že medzi stranami sporu nedošlo k mimosúdnej dohode, súd prvej inštancie aj v zmysle záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, nariadil vo veci znalecké dokazovanie za účelom ocenenia žalobcom vykonaných stavebných prác, ich rozsahu a použitého materiálu. Vykonaným znaleckým dokazovaním v zmysle Znaleckého posudku č. 16/2019 zo dňa 18.04.2019 a Doplnku k č. 16/2019 evidovanom ako znalecký úkon č. 2/2023 zo dňa 05.04.2023 bola znalcom určená hodnota zabudovaného materiálu vo výške 1.429,37 EUR (43.061,26 SKK) bez DPH, pripočítaním 10% DPH predstavuje hodnota zabudovaného materiálu čiastku 1.572,31 EUR (47.367,38 SKK). Znalec v znaleckom posudku jednoznačne uviedol, že účtovné doklady materiálov z prílohovej obálky na str. 60 spisu zosumarizované v tabuľke na str. 29, 30 posudku (predpoklad, že sa jedná o doklady rodiny E.) možno považovať za materiál, ktorý sa použil na rekonštrukcii kúpeľne len s minimálnou pravdepodobnosťou, a to z dôvodu, že p. E. na miestnom šetrení prehlásil, že murovací materiál, omietky, piesok, lepidlá a ostatný stavebný materiál zabezpečoval dodávateľ stavby p. B. (žalobca) a zároveň z dôvodu, že všetky účtovné doklady sú z roku 2001 (máj - november) za možné, ale nepravdepodobné považoval, aby materiál bol nakúpený s takýmto predstihom, keďže k rekonštrukcii kúpeľne došlo až v apríli roku 2002. Pokiaľ ide o účtovné doklady materiálov zo spisu na str. 100 - 122 zosumarizované v tabuľke na str. 27-29 posudku (predpoklad, že sa jedná o materiál dodávateľa - žalobcu) tu možno predpokladať, že prevažná časť materiálu v zmysle zoznamu mohla byť použitá na rekonštrukciu posudzovanej kúpeľne. Z hľadiska dokazovania obstarávania materiálu podporne svedčí v prospech žalobcu vyšší súlad termínov obstarania stavebného materiálu s termínom uskutočnenia diela v období apríl 2002. Porovnaním materiálov z faktúry žalobcu č. 04/2002 s porovnaním materiálov podľa rozpočtu stavebných prác vyhotovených znalcom možno konštatovať, že prevažná časť materiálov z faktúry č. 04/2002 bola použitá na rekonštrukcii kúpeľne. Celková hodnota z faktúry č. 04/2002 v zásade odráža skutočnosť, ktorá bola vypočítaná v posudku 83.074 SKK bez DPH voči vypočítanej hodnote v posudku 83.284 SKK (rozdiel 210,- SKK, predstavuje percentuálny rozdiel 0,2 %). To znamená, že hodnota faktúry č. 04/2002 zo dňa 30.05.2002 reálne odráža hodnotu vypočítanú znalcom v znaleckom posudku č. 16/2019. Súdom ustanovený znalec jednoznačne konštatoval, že práce a materiál, ktoré žalobca vyúčtoval faktúrou č. 4/2002, ktorá bola splatná 28.06.2002, sú reálne a reálne odrážajú aj skutočnosť, že tieto práce boli skutočne aj v tomto rozsahu vykonané. Žalobca faktúrou č. 4/2002 vyúčtoval sumu v slovenských korunách vo výške 83.074,-Sk a táto suma po prepočte na eurá zodpovedá peňažnej čiastke 2.757,57 EUR, k tejto čiastke pripočítal 10 %-nú daň z pridanej hodnoty, ktorá bola vyúčtovaná sumou v slovenských korunách 8.307,50 SK, čo v prepočte na euro predstavuje peňažnú čiastku 275,76 EUR. V súčte týchto dvoch položiek si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie sumy 3.033,33 EUR s príslušenstvom. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaní svoje tvrdenia, ktoré prezentovali v priebehu konania nepreukázali právne relevantnými dôkazmi. Žiadnym právne relevantným dôkazom napr. dokladom o úhrade, príjmovým, či výdavkovým dokladom, výpisom z účtu, resp. potvrdením o prevzatí zálohy žalovaní nepreukázali zaplatenie zálohy vo výške 45.000,- Sk žalobcovi. Tieto skutkové tvrdenia žalovaných boli žalobcom účinné popreté a z dôvodu neunesenia dôkazného bremena na strane žalovaných, nemohli byť v konaní zohľadnené. Návrh žalovaných v rade 1/ a 2/ na vykonanie nového znaleckého dokazovania na určenie hodnoty rekonštrukčných prác kúpeľne vrátane stavebného materiálu ako nadbytočný s poukazom na zásadu hospodárnosti konania zamietol s

odôvodnením, že nič nebránilo žalovaným dať si v priebehu trvania súdneho sporu vypracovať súkromný znalecký posudok. Naopak žalovaní nariadenie znaleckého dokazovania už od začiatku konania ako aj v priebehu konania, kedy bolo znalecké dokazovanie nariadené v zmysle intencií uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. , odmietali. Žalobca v konaní uniesol dôkazné bremeno, preukázal rozsah skutočne vykonaných prác a množstvo skutočne zabudovaného materiálu, preto jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu. Súd žalobcovi zároveň priznal aj zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy v jednotlivých výškach za príslušné obdobie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku, so začiatkom od nasledujúceho dňa po splatnosti faktúry, kedy sa právny predchodca žalovaných s jej úhradou dostal do omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. v spojení s a žalobcovi ako strane, ktorá bola v konaní plne úspešná priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

26. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalovaní 1/, 2/ na podklade odvolacích dôvodov v zmysle , , a . Rozhodnutie súdu prvej inštancie označili za nesprávne, neodôvodnené, prekvapivé, porušujúce právo na spravodlivý proces. Ďalej namietali rozpory výroku I. s výrokom II. ako i rozpor výroku I. s odôvodnením rozhodnutia, keď súd nesprávne uviedol vo výroku I. rozsudku dátum 29.6.2022, hoci správne mal byť uvedený dátum 29.6.2002. Označili rozhodnutie prvoinštančného súdu za nezrozumiteľné, bez odkazu na vykonané dôkazy, zotrvali na tom, že súd prvej inštancie nepostupoval v intenciách právne záväzného názoru, vysloveného v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu sp.zn. -197 zo dňa 31.8.2010. Nezaoberal sa a nevyhodnotil námietky žalovaných voči znaleckému posudku, hoci poukázali na formálne vady, znalec prekročil znaleckú úlohu, zadanú súdom, keď neoceňoval iba práce a stavebný materiál zabudovaný v kúpeľni, ale i iných miestnostiach rodinného domu, napr. špajzi a na chodbe. Vypracoval tzv. variantný posudok, neodôvodnil, prečo zvolil variantnú metódu vypracovania rôznych položkovitých rozpočtov, a tiež neuviedol, ku ktorému z týchto rozpočtov sa priklonil a prečo. V tejto súvislosti poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. z 9.1.2001, ďalej na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 21.6.2018. V použitých právnych predpisoch o literatúre uviedol vyhlášku Federálneho štatistického úradu č. Na otázku žalovaných odpovedal, že takúto vyhlášku v posudku nepoužil. Znalcovi vytýkali, že označil zakúpenie materiálu nimi s predstihom, za nepravdepodobné, hoci žalobca predložil doklady za materiál z mesiacov február a marec 2002, kedy o rekonštrukcii ani nemohol vedieť. Uviedli, že materiál, ktorý zostal z rekonštrukcie iného rodinného domu si ponechali na plánovanú rekonštrukciu kúpeľne. Žalovaným nie je zrejmé, na základe akých skutočností súd založil svoje rozhodnutie (a teda vyhovenie žalobe v celom rozsahu) práve na porovnaní sumy uvedenej vo faktúre žalobcu č. 04/2002 zo dňa 30.05.2002 vo výške 83.074 SKK so sumou uvedenou v na str. 33 vo výške 83.284 SKK - t. j. hodnotou stavebných prác v zmysle prehlásení žalobcu p. B.. Na základe akých skutočností porovnával súd tieto dve sumy (obe sumy určené žalobcom) a neporovnával sumu uvedenú vo faktúre žalobcu č. 04/2002 zo dňa 30.05.2002 vo výške 83.074 SKK so sumou uvedenou v na str. 34 vo výške 54.992 SKK – t. j. hodnotou stavebných prác v zmysle prehlásení žalovaných - rodiny E.. Žalovaní považujú za arbitrárne, nepreskúmateľné a nepresvedčivé uvedené odôvodnenie súdu, ktoré sa premietlo do nesprávneho právneho posúdenia dôvodnosti žalobcovho nároku – zaplatenia faktúry č. 04/2002. Považovali za nesprávne, že súd vyhovel žalobe v celom rozsahu, i keď znalec sa vyjadril, že určité materiály použité na rekonštrukciu diela neboli a nie všetky výmery zakúpeného materiálu i korešpondujú so skutočnosťou. Uviedli, že pri stavebných prácach je obvyklé zálohu požadovať a poskytnúť. Žalovaní trvajú na tom, že ako dôkaz o zaplatenej zálohe vo výške 45.000 SK je rukou písaný text - podrobne rozpísaný na čiastky vo výškach tak, ako boli žalobcovi postupne poskytnuté – najskôr 30.000 Sk, následne 10.000 Sk a nakoniec 5.000 Sk, a taktiež aj ďalší rukou písaný záznam žalobcu, v ktorom žalobca zo súčtu súm (sumy za materiál a sumy za prácu, dovoz, stroje) odpočítal poznačenú zálohu vo výške 45.000 Sk. Poukázali na zásadu súkromného práva, a to zákaz poškodzovať práva iného, zásadu, že nikto nesmie ťažiť, resp. mať výhodu zo svojej nepoctivosti. Zastali názor, že žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno, doklady o nákupe materiálu, nemôžu byť dôkazom toho, čo a z akého materiálu skutočne na diele použil. Žiadali, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil, žalobu zamietol v celom rozsahu, priznal žalovaným vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100% a štátu nárok na náhradu trov konania priznal vo vzťahu k žalobcovi.

27. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť. Uviedol, že súd prvej inštancie doplnil dokazovanie, vo veci samej nariadil znalecké dokazovanie, z vykonaného dokazovania ustálil, že došlo k uzatvoreniu ústnej zmluvy o dielo podľa § 631

. Súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 16/2019 zo dňa 18.4.2019, jeho doplnku, z ktorých vyplýva, že porovnaním materiálu vyúčtovaného žalobcom faktúrou č. 04/22 a materiálu podľa rozpočtu stavebných prác uvedených znalcom v znaleckom posudku a jeho doplnku, možno konštatovať, že celková hodnota faktúry odráža skutočnosť, ktorá bola vypočítaná v znaleckom posudku. Odvolacie námietky žalovaných považoval za účelové, nespochybňujúce uzatvorenie zmluvy o dielo ani vykonanie prác a rozsah materiálu dodaného žalobcom.

28. Krajský súd ako súd odvolací ( ) súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odolania (, ) postupom bez nariadenia pojednávania podľa a contrario, odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne postupom podľa potvrdil.

29. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam, vyvodil správny právny záver, svoje rozhodnutie dostatočne, vyčerpávajúcim spôsobom v zmysle ust. odôvodnil.

30. Za podstatné pre rozhodnutie odvolací súd považoval, že podľa (ďalej len „“) prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotno-právne námietky. Predmetné zákonné ustanovenie už samotnými pojmami zdôrazňuje kontradiktórnosť procesného postavenia protistrán v sporovom konaní. Tým chcel zákonodarca prispieť k zefektívneniu, zrýchleniu a zhospodárneniu sporového konania.

31. Podľa , strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

32. Podľa , ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

33. Ust. zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia, týkajúce sa sporu. Táto povinnosť sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou a je koncepčným predpokladom sudcovskej koncentrácie podľa . Porušenie povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú situáciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany podľa alebo neúčinnosť nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany podľa . Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretia skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotno- právne námietky.

34. Podľa Čl. 8 základných princípov k , strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia, dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdov.

35. To znamená, že pokiaľ určitá strana použije v konaní určité tvrdenie vo svoj prospech, je potrebné, aby súd o pravdivosti tohto tvrdenia aj presvedčila hodnovernými dôkazmi.

36. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týka povinnosť účastníka konania tvrdiť a označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vždy daný hypotézou hmotno-právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané) a stranu, ktorá je nositeľom dôkazného bremena. V závislosti na hypotéze právnej normy má každá zo strán sporového konania samostatnú (vlastnú) povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, a teda aj z toho vyplývajúce odlišné a samostatné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý i z ich existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Ide o toho účastníka konania, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Pokiaľ účastník konania nerešpektuje bremeno tvrdenia alebo dôkazné bremeno,

ktoré ho zaťažujú z hľadiska procesného postupuje vo svoj neprospech. Procesná nečinnosť účastníka v tomto smere má pre neho negatívne dôsledky pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, čo sa v konečnom dôsledku prejaví vo vydaní pre neho nepriaznivého rozhodnutia (uznesenie NS SR ).

37. Podľa Nálezu Ústavného súdu SR z 9. júna 2020 sp.zn. civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti, zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

38. Odvolací súd pri preskúmaní veci vychádzal z vyššie poukazovaných zásad a dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal to, že bola uzatvorená ústna dohoda o dielo s právnym predchodcom žalovaných, že práce v dohodnutom rozsahu vykonal, dodal potrebný materiál. Na preukázanie svojho tvrdenia predložil nielen pokladničné doklady o nákupe materiálu, ale v konaní boli vypočutí svedkovia, ktorí potvrdili vykonanie prác v rozsahu uvádzanom žalobcom bol podaný znalecký posudok, v ktorom znalec ohodnotil objem vykonaných prác a množstvo dodaného materiálu použitého na vykonanie diela.

39. Pokiaľ žalovaní v podanom odvolaní vytýkali formálne nedostatky znaleckého posudku, to, že znalec použil, resp. uviedol v rámci literatúry, že vychádzal i z Vyhlášky federálneho a štatistického úradu č. , znalec vo svojej výpovedi túto skutočnosť poprel a ani žalovaní nepreukázali, že by skutočne z takejto vyhlášky znalec v znaleckom posudku, resp. jeho doplnku postupoval.

40. Pokiaľ ďalej žalovaní vytýkali znalcovi, že vykonal variantný znalecký posudok, pričom sa nepriklonil ani jednej z variant, je potrebné uviesť, že je na súde, aby na poklade vykonaných dôkazov uzavrel, ktorá varianta je presvedčivejšia a na podklade predložených dôkazov i hodnovernejšia.

41. Žalovaní na jednej strane tvrdili, že na rekonštrukciu kúpeľne bol použitý materiál, ktorý predtým zakúpili na rekonštrukciu iného rodinného domu, avšak nepreukázali nielen, o aký materiál sa jednalo, ale ani jeho množstvo, a teda na základe všeobecného tvrdenia nebolo možné jednoznačne ustáliť, v akom rozsahu by bolo možné takýto materiál vôbec od nároku žalobcu odpočítať. Pokiaľ ďalej vytýkali, že znalec prekročil znaleckú úlohu a oceňoval i práce vykonané napr. v špajzi, na chodbe rodinného domu, je potrebné uviesť, že z obsahu spisu a najmä výpovede ich právneho predchodcu, nebolo popreté, že by žalobca tieto práce nevykonal. Sám žalobca uviedol, že sa vykonávalo dielo v rozsahu ako bolo potrebné, čo ich právny predchodca nepoprel.

42. Žalovaní na jednej strane namietajú neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, pričom dôkazom o tom, že dielo vykonané bolo, je samotná kúpeľňa a ostatné priestory zrekonštruované podľa dohody v prospech najskôr právneho predchodcu žalovaných a neskôr v prospech žalovaných. Napriek tomu žalovaní na svoje tvrdenia, námietky, nesúhlas s výsledkami vykonaného dokazovania nepredložili jediný hodnoverný dôkaz, ktorým by svoje tvrdenia podporili. Ak totiž namietali a nesúhlasili so znaleckým posudkom, resp. jeho doplnkom, nič im nebránilo v konaní predložiť vlastné skutkové tvrdenia, vlastný súkromný znalecký posudok, vlastné účtovné doklady o nákupe zabudovaného materiálu nimi obstaraného a o jeho použitých množstvách. Ich tvrdenia zostali vo všeobecnej rovine, neboli absolútne dôkazne podporené, na čo správne poukázal prvoinštančný súd v odvolaním napadnutom rozhodnutí.

43. Taktiež pokiaľ vytýkali prvoinštančnému súdu, že nezohľadnil odpočítanie zálohy, ktorá mala byť ich otcom v prospech žalobcu uhradená, nepredložili jediný relevantný dôkaz o tom, že by v skutočnosti k úhrade nimi tvrdenej sumy 45.000,- Sk v prospech žalobcu došlo. V tomto smere sa jednalo o ich dôkaznú povinnosť. Napokon v konaní bolo spochybnené i písmo na predložených lístkoch, podľa ktorých malo dôjsť k odpočtu nejakej zálohy v tom smere, či išlo o písmo žalobcu alebo ich právneho predchodcu. Na podporu svojho tvrdenia nepredložili nielen relevantný účtovný doklad, ale nepodporili ho ani výsluchom nejakého svedka, resp. iným dôkazom, ktorým by mohli túto skutočnosť súdu bez akýchkoľvek pochybností doložiť.

44. Pokiaľ ďalej vytýkajú nesprávnosť rozhodnutia súdu, vo výroku, ktorým konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 16,5 % ročne z dlžnej sumy 3.033,33 Eur od 28.6.2002 do 29.6.2022 zastavil, jednoznačne ide o chybu v písaní. Uvedené napokon vyplýva i z odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu a v žiadnom prípadne nemohlo spochybniť správnosť súdom vyslovených záverov v nadväzujúcich výrokoch.

45. Vo väzbe na uvedené, vychádzajúc z Čl. 8 základných princípov , podľa ktorého sú strany sporu povinné skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci podoprieť dôkazmi, odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu stotožniac sa i s jeho odôvodnením podľa , potvrdil.

46. Na relevantné spochybnenie tvrdení žalobcu žalovaní totiž nepredložili jediný dôkaz, ktorým by podporili pravdivosť a hodnovernosť vlastných skutkových tvrdení a svojej obrany v predmetnom spore.

47. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, v nadväznosti na čo odvolací súd postupom podľa v súlade s ust. žalobcovi vo vzťahu k žalovaným priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

48. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( )

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. ( )

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a ) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( )

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( )