Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Csp-64-2019.pdf
PDF · 96.06 KB
Case nature
Area
Subarea
10Csp/64/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Bratislava, Vajnorská 100/A, IČO: 47 967 692, proti žalovanej V. M., nar. X. X. XXXX, trvale bytom A. Ľ. XX, t. č. bytom G. D. U., X.. A. S. XXX, Č. F. v spore o zaplatenie 777,17 eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žaloba sa zamieta.
Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská dňa 7. 2. 2019, postúpenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 15. 7. 2019 sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 777,17 eura, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 777,17 eura od 23. 2. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 3500072974, uzavretej dňa 18. 6. 2015 medzi žalovanou a H. N., a. s., odštepný závod F. N.. V žalobe uviedol, že na základe zmluvy bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 800 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v splátkach dojednaných v zmluve. Keďže žalovaná si svoje povinnosti zo zmluvy neplnila, bola upozornená na možnosť zosplatnenia úveru. Následne jeho právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. Žalovanú pohľadávku nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej dňa 7. 12. 2017.
2. Žalovaná nevyužila svoje procesné právo v zmysle zákonného ustanovenia § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku podanej žalobe sa nevyjadrila, hoci bola na vyjadrenie vyzvaná uznesením zo dňa 16. 7. 2020, ktoré jej bolo, spolu so žalobou, doručené dňa 4. 9. 2020.
3. Nakoľko žalovanej boli v spore doručené písomnosti do Českej republiky, súd sa zaoberal tým, či má právomoc na konanie vo veci v zmysle článku 18 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko. Súd mal preukázané splnenie procesnej podmienky právomoci na konanie vo veci. Súd výzvou zo dňa 16. 7. 2020 vyzval žalovanú na oznámenie relevantných skutočností pre účely posúdenia právomoci konať vo veci. Žalovaná výzvu prevzala dňa 4. 9. 2020, avšak na výzvu žiadnym spôsobom nereagovala. Žalovaná má evidované trvalé bydlisko v Registri obyvateľov Slovenskej republiky na adrese A. Ľ. XX. Žalovaná sa síce v Českej republike aktuálne zdržiava, avšak súd nemal preukázané také skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť, že tam má aj svoje bydlisko.
4. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur.
5. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
6. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na prejednanie sporu pojednávanie nenariaďoval, keďže v spore išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené oznámením zo dňa 16. 10. 2020, vyveseným na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 16. 10. 2020, zveseným dňa 29. 10. 2020, teda najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.
7. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalovaná ako dlžník požiadala dňa 18. 6. 2015 H. N., a. s., odštepný závod F. N. ako veriteľa poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 800 eur, s výškou úroku 23 % ročne, výškou mesačnej splátky 20,74 eura, počtom splátok 72, splatnosťou splátok k 15. dňu v mesiaci, ročnou percentuálnou mierou nákladov 26 %, priemernou hodnotou RPMN 20,11 % a celkovou čiastkou na úhradu 1493,28 eura. H. banka, a. s., odštepný závod F. N. dňa 18. 6. 2015 žiadosť žalovanej v plnom rozsahu akceptovala. Podľa článku 6.6., bod 6.6.1. písm. b) F. obchodných podmienok, banka má právo vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pôžičky, t. j. má právo požadovať splatenie celej pohľadávky a dlžník je povinný celú pohľadávku banky zaplatiť aj pred dňom konečnej splatnosti, ak existuje nedoplatok jednej splátky pôžičky, ktorý trvá viac ako tri mesiace alebo nedoplatok dvoch splátok úveru. Dňa 31. 12. 2015 H. N., a. s., odštepný závod F. banka upozornila žalovanú na porušenie povinnosti splácať svoje záväzky a na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru. Dňa 16. 2. 2016 H. N., a. s., odštepný závod F. banka vyhlásila predčasnú splatnosť úveru a vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej istiny vo výške 777,17 eura, úrokov vo výške 61,56 eura, sankčných úrokov vo výške 0,53 eura a nákladov spojených s vymáhaním vo výške 35 eur, v lehote 7 dní od vyhotovenia vyhlásenia.
X. H. N., a. s., odštepný závod F. banka ako postupca a žalobca ako postupník uzatvorili dňa 7. 12. 2017 zmluvu o postúpení pohľadávok. Podľa prílohy k zmluve bolo predmetom zmluvy aj postúpenie pohľadávky voči žalovanej zo zmluvy číslo 3500072974 vo výške istiny 777,17 eura, úrokov 65,14 eura a poplatkov 35 eur. H. N., a. s., odštepný závod F. banka dňa 13. 12. 2017 oznámila postúpenie žalovanej pohľadávky na žalobcu.
10. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
12. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o úvere, t. j. k 18. 6. 2015, (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
15. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. 16. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
17. Podľa § 54a Občianskeho zákonníka, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
18. Podľa § 879v Občianskeho zákonníka, konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.
19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
20. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
22. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi H. N., a. s., odštepný závod F. banka a žalovanou. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázané, že žalovaná požiadala H. N., a. s., odštepný závod F. banka o poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 800 eur. Uvedeným úkonom žalovaná učinila návrh na uzavretie zmluvy. H. N., a. s., odštepný závod F. banka v celom rozsahu akceptovala návrh žalovanej. Podľa zákonného ustanovenia § 43c ods. 2 Občianskeho zákonníka, v spojení s § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, k uzavretiu zmluvy došlo okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu došlo žalovanej ako navrhovateľovi. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Veriteľ pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaná, naopak, pri uzatváraní zmluvy konala ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovanej v zmluve. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa zákonného ustanovenia § 54a Občianskeho zákonníka, v spojení s prechodným ustanovením § 879v Občianskeho zákonníka, v konaniach, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začatých po 5. 12. 2018, nemožno vymáhať premlčané právo. V zmysle dôvodovej správy ku zákonu číslo 343/2018 Z. z., ktorým bol Občiansky zákonník doplnený o uvedené zákonné ustanovenia, sa vymáhaním premlčaného práva rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle zákonného ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky, neplnila. Veriteľ preto vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 16. 2. 2016. Súd mal v konaní preukázané, že oprávnenie
veriteľa žiadať splatenie celého úveru v prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle zákonného ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka bolo dojednané v článku 6.6., bod 6.6.1. písm. b) F. obchodných podmienok. Zákonné ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka obsahuje osobitnú úpravu začatia plynutia premlčacej doby v prípadoch, keď sa v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok stane zročným celý dlh v súlade so zákonným ustanovením § 565 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 16Co/34/2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 101 Občianskeho zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie § 103 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala.“ Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 26Co/276/2017, podľa ktorého: „Žalobca sa svojimi odvolacími dôvodmi celkom míňa s podstatou § 103 Obč. zák., z ktorého zreteľne vyplýva dvojaké počítanie premlčacích dôb pri dlhoch splatných v splátkach: premlčacia doba plynie samostatne vo vzťahu ku každej splátke, čo vyplýva z prvej vety tohto paragrafu; ak sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh, plynie premlčacia doba zvyšku dlhu od splatnosti nesplatenej splátky. Ani v jednom prípade teda neplynie premlčanie od úkonu, ktorý žalobca v odvolací označuje ako „vyhlásenie splatnosti celého úveru“. Takýto úkon svojím obsahom môže byť len úkonom podľa § 565 Obč. zák., teda prejavom veriteľa v prípade omeškania s niektorou splátkou, že žiada aj splatenie zvyšného dlhu (tzv. strata výhody splátok). Ale práve pre tento prípad druhá veta § 103 Obč. zák. jasne ustanovuje, že premlčacia doba zvyšného dlhu plynie od splatnosti nesplnenej splátky, a nie od dátumu urobenia úkonu v zmysle § 565 Obč. zák.“ Rovnaký právny názor vyslovil Krajský súd v Trnave aj v rozsudku sp. zn. 26Co/158/2017. Prihliadajúc ku zákonnému ustanoveniu § 103 Občianskeho zákonníka, v súlade s vyššie citovanými právnymi názormi, súd skúmal, kedy sa stala splatnou splátka úveru, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (zostatok úveru). Zákonné ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka pre spotrebiteľské právne vzťahy upravuje aj osobitnú požiadavku možnosti uplatnenia práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, a to uplynutie lehoty troch mesiacov od nezaplatenia splátky a osobitný postup pre uplatnenie uvedeného práva, spočívajúci v povinnosti veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Trnave, uvedeného v rozsudku sp. zn. 26Co/158/2017: „Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa § 103 O.z..“ Prihliadajúc k zákonnej úprave § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, aj v súlade s uvedeným právnym názorom, mal súd preukázané, že veriteľ mohol využiť svoje právo úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 15. 11. 2015, so zaplatením ktorej bola žalovaná ku dňu uplatnenia práva v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka (16. 2. 2016) viac ako tri mesiace v omeškaní (ktoré uplynuli 15. 2. 2016; vo vzťahu ku ďalším splátkam splatným od 15. 12. 2015 ešte ku dňu 16. 2. 2016 neuplynuli tri mesiace omeškania). Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu dodržal povinnosť veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní, a to upozornením zo dňa 31. 12. 2015. Keďže všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 15. 11. 2015, uplynula dňa 15. 11. 2018. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 7. 2. 2019, bol žalovaný nárok v čase jeho uplatnenia na súde už v celom rozsahu premlčaný.
23. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore mal súd preukázanú zo zmluvy o postúpení pohľadávok, uzavretej medzi žalobcom a H. N., a. s., odštepný závod F. banka dňa 7. 12. 2017, ako aj z oznámenia o postúpení pohľadávky, adresovaného žalovanej.
24. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
26. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na náhradu trov konania v spore v plnom rozsahu úspešnej žalovanej. Nakoľko žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, v priebehu celého súdneho sporu bola nečinná a súd z obsahu súdneho spisu vznik žiadnych trov konania na strane žalovanej preukázaný nemal, nárok na náhradu trov konania jej nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.