Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2S/5/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov senátu JUDr. Jeanette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: EX - IN SPEED s.r.o. (predtým pod obchodným menom SUN DISTRIBUTION, s.r.o.), IČO: 44 532 733, Bajkalská 22, Bratislava, právne zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o., IČO: 50 491 300, Miletičova 21, Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102603654/2018 zo dňa 17.12.2018, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Konanie pred správnymi orgánmi

1. Daňový úrad Bratislava vykonal u žalobcu (v tom čase s obchodným menom SUN DISTRIBUTION s.r.o.) daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl 2017, o výsledku ktorej vyhotovil protokol číslo 101140711/2018 zo dňa 11.06.2018. Protokol spolu s výzvou bol žalobcovi (ďalej aj ako „daňový subjekt“ alebo „kontrolovaný daňový subjekt“) doručený dňa 14.06.2018. Daňový subjekt sa v zmysle o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „daňový poriadok“ alebo ako „DP“) v určenej lehote k zisteniam správcu dane uvedeným v protokole vyjadril, nesúhlasil so závermi správcu dane uvedenými v protokole.

2. Správca dane prerokoval pripomienky daňového subjektu k protokolu pri ústnom pojednávaní dňa 03.09.2018. Správca dane dňa 05.09.2018 vydal rozhodnutie, ktorým spoločnosti SUN DISTRIBUTION s.r.o. určil rozdiel dane v sume 12 240,00 eur.

3. V rozhodnutí správcu dane sa uvádza, že počas daňovej kontroly zistil, že hlavným predmetom činnosti žalobcu je medzinárodná cestná kamiónová preprava do štátov Európskej únie a nákup a predaj tovaru. Spoločnosť zamestnáva 30 zamestnancov, z toho je 15 šoférov, vlastní 18 dopravných prostriedkov (nákladné autá, ťahače), ktorými vykonáva medzinárodnú dopravu. Žalobca si uplatnil v kontrolovanom zdaňovacom období odpočítanie dane z faktúry od spoločnosti KONI auto s.r.o., Lipová 2558/5, 924 01 Galanta, IČO 48214655, DIČ: 2120093525, IČ DPH: SK 2120093525 za výkon logistických služieb (servis spojený s medzinárodnou dopravou, technické problémy na kamiónoch a návesoch), ďalej z kúpy motorového vozidla a režijných nákladov.

4. Správca dane za účelom preverenia služieb uvedených na faktúre č. 17010087 (int. číslo 21700624) zo dňa 30.04.2016 v celkovej sume 73 440,00 eur, z toho 20% DPH v sume 12 240,00 eur za poskytnuté logistické služby od januára 2017 do apríla 2017 od spoločnosti KONI auto s.r.o., zaslal dňa 12.10.2017 dožiadanie na Daňový úrad Trnava, miestne príslušný spoločnosti KONI auto s.r.o. Správca dane požadoval špecifikovať poskytnuté logistické služby. V zmysle Zmluvy o poskytovaní poradenstva a o realizácii dokončovacích a pomocných logistických činností zo dňa 03.10.2016 sa v ČI. I, bod 1.13. uvádza, že rozsah služieb bude stanovený vždy v objednávke, ktorú objednávateľ (žalobca) doručí poskytovateľovi (KONI auto s.r.o.) v elektronickej podobe v dostatočnom predstihu. V objednávke je povinný uvádzať druh služby, odhadované množstvo služieb, požadovaný termín ukončenia, prípadne ďalšie špecifické požiadavky. Správca dane žiadal predložiť objednávky za kontrolované obdobie, na základe ktorých bola vypočítaná odmena uvedená v kontrolovanom období. V bode 1.11 sa uvádza, že poskytovateľ sa zaväzuje poskytovať objednávateľovi služby - v zmysle tohto bodu aj viazanie výrobkov do samostatných balíkov, kontrolu kvality hotových výrobkov a pod. Správca dane žiadal uviesť o aké výrobky sa jednalo, od koho boli nakúpené - uviesť dodávateľa, komu boli ďalej predané, predložiť doklady o kúpe, prípadne predaji. Správca dane ďalej žiadal uviesť presné miesto, kde sa vykonávali fakturované logistické služby, či má spoločnosť zamestnancov, s ktorými vykonáva tieto služby, prípadne vlastní prostriedky na vykonávanie logistických služieb, akým spôsobom bola predmetná faktúra uhradená, či daňový subjekt priznal daň v zmysle vystavenej faktúry, či sa faktúra nachádza v evidencii DPH a je zaúčtovaná v účtovníctve spoločnosti za príslušné zdaňovacie obdobie apríl 2017.

5. Podľa odpovede na dožiadanie, ktorú správca dane obdržal dňa 10.11.2017, Daňový úrad Trnava spísal s konateľom spoločnosti KONI auto s.r.o. pánom Q. G. zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 102278430/2017 dňa 31.10.2017, v ktorej sa p. Solár vyjadril, že predmetom činnosti jeho spoločnosti je nákup a predaj osobných motorových vozidiel a nákup a predaj zeleniny a ovocia. K otázke, čo bolo predmetom logistických služieb konateľ spoločnosti uviedol, že vybavovanie šoférov, odvoz - vývoz šoférov, vybavovanie servisu okolo kamiónov, preskladovanie tovaru. Papierovú objednávku nemá k dispozícii. Objednávky boli uskutočnené iba osobne alebo telefonicky. K faktúre bola vyhotovená zmluva o poskytovaní poradenstva a realizácii dokončovacích pomocných logistických činností. Neboli poskytované žiadne výrobky. Neprebaľuje žiaden materiál, tovar, maximálne ho preskladní. Faktúra bola vystavená na logistiku. Ďalej sa pán František Solár vyjadril, že logistické služby sa vykonávali na sídle spoločnosti KONI auto s.r.o. (Galanta), v spoločnosti je zamestnaný len František Solár, iných zamestnancov nemá. Pri ústnom pojednávaní p. Solár predložil daňové a účtovné doklady spoločnosti KONI auto s.r.o., z ktorých vyplynulo, že faktúra č. 17010087 zo dňa 30.04.2017 s dátumom dodania tovaru a služby 30.04.2017 (logistické služby) nie je zahrnutá v evidencii dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017, t.j. DPH v sume 12 240,00 eur nebola priznaná a odvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2017. Uvedená faktúra sa nachádzala len v účtovnom denníku za apríl 2017. Faktúra nebola zaplatená.

6. Správca dane ďalej zistil, že faktúra č. 17010087 s dátumom vyhotovenia 31.07.2017 a dátumom dodania tovaru a služby dňa 31.07.2017 je zaúčtovaná a priznaná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2017, DPH v sume 12 240,00 eura. K faktúre bola priložená príloha - zmluvná odmena za 1

- 4 mesiac 2017. Faktúra bola zaplatená spoločnosťou SUN DISTRIBUTION s.r.o. dňa 07.09.2017.

7. Správca dane výzvou č. 102469582/2017 zo dňa 28.11.2017 vyzval žalobcu na predloženie dôkazov k logistickým službám uvedeným na faktúre č. 17010087 zo dňa 30.04.2017, ktoré mali byť poskytnuté od januára 2017 do apríla 2017. Správca dane žiadal presne položkovite vyšpecifikovať, čo bolo predmetom logistických služieb, kedy boli vykonané (dátum, čas), kde boli vykonané (uviesť miesto výkonu, komu patria skladové priestory), kto ich vykonal (uviesť vykonávateľa). Správca dane poukázal na Zmluvu o poskytovaní poradenstva a o realizácii dokončovacích a pomocných logistických činností zo dňa 3.10.2016, v ČI. I Predmet zmluvy - realizácia dokončovacích a pomocných činností v logistike v bode 1.13., podľa ktorého rozsah služieb bude stanovený vždy v objednávke, ktorú objednávateľ (SUN DISTRIBUTION s.r.o.) doručí poskytovateľovi (KONI auto s.r.o.) v elektronickej podobe v dostatočnom predstihu. V objednávke je povinný uvádzať druh služby, odhadované množstvo služieb, požadovaný termín ukončenia, prípadne ďalšie špecifické požiadavky. Na základe tejto zmluvy správca dane žiadal predložiť objednávky na služby za fakturované obdobie január - apríl 2017, na základe ktorých bola vypočítaná odmena uvedená v predmetnej faktúre. Správca dane žiadal uviesť druh vykonanej služby, množstvo vykonanej služby, termín ukončenia, prípadne ďalšie špecifické požiadavky. V bode

1.11 predmetnej zmluvy sa uvádza, že poskytovateľ sa zaväzuje poskytovať objednávateľovi služby

- aj viazanie výrobkov do samostatných balíkov, kontrola kvality hotových výrobkov a pod. a preto správca dane žiadal uviesť o aké výrobky sa jedná, od koho boli nakúpené - uviesť dodávateľa týchto výrobkov a komu boli ďalej predané (žiada doložiť doklady o kúpe výrobkov). V ČI. III - Forma odovzdávania výsledkov poradenstva: poskytovateľ poskytne poradenstvo v jednoduchých prípadoch ústne, v ostatných prípadoch písomne, a to formou elektronickou, v prípadoch zvláštnej pozornosti, bude výsledok poradenstva odovzdaný písomne, formou listinnou. V zmysle tohto článku správca dane žiadal predložiť výsledky poradenstva, na základe ktorých bola vypočítaná a poskytnutá odmena. Správca dane žiadal o predloženie dôkazov, akým spôsobom bola vykonaná úhrada predmetnej faktúry.

8. Splnomocnená zástupkyňa žalobcu pani Katarína Zelinková zaslala elektronickou poštou (ev.č.6/14285807/2017 dňa 11.12.2017) vyjadrenie k daňovej kontrole DPH za mesiac apríl 2017, v ktorom uviedla, že predmetné logistické služby spoločnosti KONI auto s.r.o. sa skladali z viacerých činností, a to služby, ktoré spoločnosť poskytla na základe Zmluvy o poskytovaní poradenstva a realizácii dokončovacích a pomocných logistických činností zo dňa 3.10.2016. Koordinovanie kamiónov a šoférov na základe objednávok, zabezpečenie objednávok cez dopravné programy, zabezpečenie vývozu a dovozu šoférov, manipulácia s tovarom na aute, špeciálne zabezpečenie tovaru na aute, servisné služby. Niektoré služby pán G. vykonáva v sídle firmy KONI auto s.r.o. a niektoré v skladoch spoločnosti žalobcu. Služby „co-manufakturing“ predstavujúce rozoberanie paletového tovaru- nebolo vykonané, služby „co-packing“ predstavujúce balenie a štítkovanie paletového tovaru-nebolo vykonané. Logistické služby boli vykonané na základe osobných objednávok z dôvodu, že s daňovým subjektom bol pán G. v každodennom kontakte. Pri dodaní predmetných služieb bol vždy prítomný zamestnanec alebo konateľ žalobcu. Podľa dohody firma KONI auto s.r.o. fakturovala štyri mesiace naraz. Súčasťou vyjadrenia bola príloha k faktúre, podľa ktorej mesačná zmluvná odmena bola 15 300,00 eur, za štyri mesiace 01-04/2017 v sume celkom 61 200,00 eur a Zmluva o poskytovaní poradenstva a o realizácii dokončovacích a pomocných logistických činností zo dňa 03.10.2016.

9. Správca dane predvolaním č. 100112504/2018 zo dňa 12.01.2018 predvolal na výsluch svedka pána Q. G., konateľa spoločnosti KONI auto s.r.o. s cieľom overiť uskutočnenie logistických služieb uvedených na faktúre č. 17010087 zo dňa 30.04.2017 v celkovej sume 73 440,00 eura. Konateľ spoločnosti KONI auto s.r.o. pán František Solár sa do zápisnice o ústnom pojednávaní dňa 31.01.2018 vyjadril, že predmetom činnosti jeho spoločnosti bol nákup a predaj osobných motorových vozidiel, prenájom a nákup príslušenstva k motorovým vozidlám. Spoločnosť okrem neho ako konateľa nemá žiadnych iných zamestnancov. Predmetom obchodných vzťahov so spoločnosťou SUN DISTRIBUTION s.r.o. boli logistické služby. Predmetnú faktúru č. 17010087 zo dňa 30.04.2017 pre spoločnosť SUN DISTRIBUTION s.r.o. vystavil. Svedok sa vyjadril, že predmetom logistických služieb bola výmena šoférov, odvoz šoférov, vybavovanie odstránenia technických porúch, vybavovanie furmánok cez špedície. Väčšina objednávok bola vybavovaná telefonicky a aj elektronicky, svedok vie uvedené doložiť. Čo sa týkalo hotových výrobkov, kontroloval len upevnenie tovaru na závesoch, bolo to 3-4 krát. Kvalitu výrobkov nekontroloval, tovar patril SUN DISTRIBUTION s.r.o., na otázku správcu dane, kde sa služby vykonávali, presné miesto, čas a deň uviedol, že služby sa vykonávali v rámci EU, bližší popis zašle elektronicky poštou. Zmluvu uzatvoril za spoločnosť KONI auto s.r.o. konateľ spoločnosti František Solár a za spoločnosť SUN DISTRIBUTION s.r.o. jednal aj s pánom Michalom Bugyi aj s pani Denisou Marafkovou. K podpisu zmluvy za spoločnosť SUN DISTRIBUTION s.r.o. sa nevie vyjadriť, kto ju podpísal. Predmetná faktúra bola uhradená bankovým prevodom.

10. Konateľ spoločnosti KONI auto s.r.o., pán František Solár, pri ústnom pojednávaní nepredložil a neodovzdal správcovi dane žiadne doklady. Dodatočne e-mailom zaslal správcovi dane evidenciu DPH za apríl 2017, daňové priznanie za apríl 2017, faktúru č.17010087 z 31.07.2017, príjmový bankový doklad o úhrade, evidenciu DPH za júl 2017, zmluvu o poskytovaní poradenstva a o realizácii dokončovacích pomocných logistických činností z 3.10.2016, objednávky za jednotlivé mesiace s rozpisom k prílohe k faktúre a rozpis dopravných trás.

11. Z predložených dokladov bolo zistené, že boli vystavené dve faktúry s identickým číslom 17010087, jedna faktúra bola vyhotovená 30.04.2017, s dátumom dodania služby 30.04.2017, túto faktúru spoločnosť KONI auto s.r.o. nezahrnula do evidencii dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017, t.j. DPH v sume 12 240,00 eur nebola priznaná a odvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2017. Faktúra nebola zaplatená. Druhá faktúra č. 17010087, vyhotovená

31.07.2017 s dátumom dodania služby dňa 31.07.2017, je zaúčtovaná a priznaná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2017, DPH v sume 12 240,00 eur, k faktúre bola priložená príloha - zmluvná odmena za 1 - 4 mesiac 2017. Faktúra bola zaplatená spoločnosťou SUN DISTRIBUTION s.r.o. dňa 7.9.2017.

12. Správca dane konštatoval, že na základe vykonaných šetrení nebolo preukázané, že logistické služby pre spoločnosť SUN DISTRIBUTION s.r.o. spoločnosť KONI auto s.r.o. uskutočnila. Aj zo strany SUN DISTRIBUTION s.r.o., aj zo strany konateľa spoločnosti KONI auto s.r.o. bolo správcovi dane predložené len všeobecné konštatovanie o vykonaných službách, neboli položkovite vyšpecifikované služby, množstvo vykonanej služby, termín výkonu, termín ukončenia a forma odovzdania výsledkov poradenstva, na základe ktorých bola vypočítaná a poskytnutá odmena. Nebolo preukázané, že logistické služby spoločnosťou KONI auto s.r.o. pre SUN DISTRIBUTION s.r.o. boli vykonané v takom rozsahu ako je deklarované na faktúre č. 17010087, a to aj z toho dôvodu, že spoločnosť KONI auto s.r.o. nemá žiadnych zamestnancov a konateľ spoločnosti pán František Solár bol na základe zistení zo Sociálnej poisťovne dlhodobo práceneschopný, z tohto dôvodu nemohol vykonávať predmetné logistická službv, ktoré mali byť vykonávané v sídle spoločnosti KONI auto s.r.o., v skladoch spoločnosti SUN DISTIBUTION s.r.o. a v rámci EÚ.

13. Správca dane prijal záver, že daňovému subjektu KONI auto s.r.o. nevznikla na základe faktúry č. 17010087 zo dňa 30.04.2017 daňová povinnosť podľa o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o DPH“) a tým pádom žalobcovi nevzniklo právo na odpočítanie dane z predmetnej faktúry, nakoľko bolo preukázané, že logistické služby spoločnosťou neboli vykonané tak, ako boli fakturované. Daňový subjekt nepredložil dôkazy o vykonaní týchto logistických služieb.

14. Správca dane konštatoval, že právo odpočítať daň v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň. keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru alebo služby. V nadväznosti na § 49 ods. 2 písm. a) platiteľ môže odpočítať daň, ak je voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovaru a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Ak nedôjde ku vzniku daňovej povinnosti, nemôže vzniknúť ani nárok na odpočítanie dane. Deň, kedy vznikne právo na odpočítanie dane, je totožný s dňom, kedy vznikla daňová povinnosť. Skutočnosť, že platiteľ dane má faktúru od dodávateľa, ešte nie je relevantný dôkaz o tom, že k dodaniu služby, ktorá je uvedená na predmetnej faktúre, v skutočnosti reálne došlo. T.j. samotná existencia faktúry neznamená, že prijímateľ tovaru alebo služby má právo na odpočítanie dane, pretože je potrebné, aby boli splnené všetky podmienky na odpočítanie dane ustanovené v zákone o DPH. Platiteľ nemá nárok na odpočítanie dane, nakoľko nebolo preukázané, že logistické služby boli reálne vykonané pre spoločnosť SUN DISTRIBUTION s.r.o., tak, ako boli fakturované.

15. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím č. 102603654/2018 zo dňa 17.12.2018, pričom potvrdil rozhodnutie správcu dane, ktorým nepriznal právo na odpočítanie DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017 v sume 12 240,00 eura z faktúry číslo 17010087 zo dňa 30.04.2017 od dodávateľa KONI auto s.r.o..

16. V rozhodnutí žalovaný uviedol, že na spornej faktúre č. 1701008 zo dňa 30.04.2017 je výslovne uvedené: fakturujeme Vám za poskytnuté logistické služby januára 2017 do apríla 2017. Na faktúre nie je uvedený žiaden odkaz na žiadnu zmluvu. K predmetnej faktúre č. 17010087 kontrolovaný daňový subjekt predložil správcovi dane Zmluvu o poskytovaní poradenstva a o realizácii dokončovacích a pomocných logistických činností dňa 3.10.2016, v zmysle ktorej mali byť fakturované logistické služby poskytnuté. Nie je však zrejmé, na základe čoho odvolávajúci sa tvrdí, že ním uvádzané služby, ktoré mali byť dodávateľom KONI auto s.r.o. poskytnuté, poskytnuté práve v zmysle vyššie uvedenej zmluvy. Predmetom uvedenej zmluvy podľa článku I. je „poradenstvo“, a to aj poradenské služby z oblasti podnikania, riadenia a organizácie podniku logistika a riadenia obchodných vzťahov s podnikateľskými subjektmi z oblasti logistiky a nadväzujúcich a obslužných profesií a (ii) poradenské služby pri organizovaní, riadení navrhovaní a realizácii konfiguračných a modernizačných parametrov. Poradenstvo podľa bodu 1.3 zmluvy malo byť poskytované telefonicky, e-mailom, faxom, osobným rokovaním a podobne alebo formou samostatných objednávok. Podľa bodu 1.4 zmluvy rozsah poradenstva bol stanovený najviac na štyri hodiny osobného rokovania v kalendárnom

mesiaci a súčasne najviac na 8 hodín poradenstva prostredníctvom komunikačných prostriedkov. Do doby poskytovania poradenstva sa započítava úvodná konzultácia, návrh riešenia, spracovanie riešenia a jeho odoslanie. Podľa bodu 1.6 zmluvy poradenstvo mohlo byť poskytované aj formou samostatnej objednávky, keď objednávateľ v dostatočnom poskytovateľovi písomnú objednávku, ktorá bude obsahovať stručný popis problematiky ku ktorej požaduje konzultáciu.

17. Podľa žalovaného je celkom zrejmé, že logistické a servisné služby spojené s medzinárodnou dopravou a odstraňovanie technických problémov na kamiónoch nie je možne považovať za vyššie špecifikované poradenstvo.

18. Okrem poradenstva mali byť v zmysle bodov 1.10 až 1.15 zmluvy poskytnuté služby „realizácie dokončovacích a pomocných činností v logistike“, konkrétne dokončovacie práce, orezávanie hotových výtlačkov, rozoberanie hotových výtlačkov, viazanie výrobkov do samostatných balíkov určených na expedíciu, kontrola kvality hotových výrobkov a pod. vrátane nadväzujúcich a obslužných profesií. Rozsah týchto služieb mal byť stanovený v objednávke, uvedený mal byť druh služby, odhadované množstvo služieb, požadovaný termín ukončenia služby, prípadne ďalšie špecifické požiadavky. V dostatočnom predstihu bol objednávateľ povinný aj predložiť polygrafické výrobky určené na ďalšie spracovanie.

19. Podľa zhodného vyjadrenia dodávateľa KONI auto s.r.o., p. Solára, uvedeného v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100259578/2018 zo dňa 31.01.2018 a odberateľa SUN DISTRIBUTION s.r.o. (elektronické vyjadrenie evid. č. zo dňa 11.12.2017, príloha k faktúre č. 17010087 zo dňa 30.04.2017) tieto služby poskytnuté neboli.

20. V zmysle čl. IV zmluvy mala byť odmena 15 300,00 eur mesačne plus DPH fakturovaná za poskytovanie poradenstva komunikačnými prostriedkami a za realizáciu dokončovacích a pomocných činností v polygrafickej výrobe; spolu fakturované za štyri mesiace 73 440,00 eura; ani poradenstvo, ani realizácia dokončovacích a pomocných činností v polygrafickej výrobe preukázané neboli.

21. V rámci šetrenia, ktoré správca dane vykonal v snahe zistiť, aké konkrétne logistické služby uvedené na faktúre boli kontrolovanému daňovému subjektu dodávateľom KONI auto s.r.o. vlastne poskytnuté, zistil, že jedinou osobou, ktorá mala tieto služby vykonať, je p. František Solár, konateľ a jediný zamestnanec spoločnosti KONI auto s.r.o. Pán Solár najskôr uviedol (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 102278430/2017 zo dňa 31.10.2017), že predmetom faktúry bolo vybavovanie šoférov, odvoz - vývoz šoférov, vybavovanie servisu okolo kamiónov, ktoré boli vykonané v sídle spoločnosti KONI auto s.r.o. P. Solár uviedol, že papierové objednávky nemá k dispozícii, keďže objednávky boli uskutočnené iba osobne alebo telefonicky. Neskôr (zápisnica o ústnom pojednávaní číslo 100259578/2018 zo dňa 31.01.2018) už p. Solár tvrdil, že predmetom služieb bola výmena a odvoz šoférov, vybavovanie odstránenia technických porúch a vybavovanie furmánok cez špedíciu a väčšina objednávok bola vybavovaná telefonicky a aj elektronicky, čo môže doložiť. P. Solár si zjavne protirečil, keď pri prvom pojednávaní hovoril o výlučne ústnych objednávkach a pri druhom pojednávaní už tvrdil, že objednávky existujú aj v písomnej podobe. Žiadnu ďalšiu informáciu p. Solár správcovi dane neuviedol, s tým, že špecifikované vykonané práce za január až apríl 2017 zašle správcovi dane elektronickou poštou dodatočne. Z uvedeného je zrejmé. že p. Solár pri pojednávaniach opakovane vedel o tom, čo konkrétne bolo predmetom fakturovaného plnenia za 73.440,00 eur, jednu jedinú vetu. A to napriek tomu, že bol vždy s s dostatočným časovým predstihom oboznámený, že správca dane bude podrobné informácie , týkajúce sa presného vyšpecifikovania logistických služieb uvedených na faktúre č. 17010087 zo dňa 30.04.2017, vyžadovať. Obdobne postupoval aj kontrolovaný daňový subjekt, keď na podrobnú výzvu správcu dane č. 102469582/2017 zo dňa 28.11.2017 odpovedal zmárneným podaním zo dňa 11.12.2017, v ktorom uvádza, že predmetom logistických služieb sú koordinovanie kamiónov a šoférov na základe objednávok, zabezpečenie objednávok cez dopravné programs. zabezpečenie vývozu a dovozu šoférov, manipulácia s tovarom na aute a servisné služby.

22. K podaniu žalobcu zo dňa 11.12.2017 odvolací orgán uviedol, že ho považuje za zmätočné. vzhľadom na skutočnosť, že aj keď podľa názvu podania ide o vyjadrenie ku daňovej kontrole dane z pridanej hodnoty za apríl 2017, v texte podania sa hovorí o službách, ktoré na základe zmluvy poskytovala spoločnosť CCT s.r.o. Zo spisu je zrejmé, že spoločnosť CCT s.r.o. je CONTINENTAL CAR TRADING s.r.o., s konateľom p. Solárom, ktorá spoločnosti SUN DISTRIBUTION s.r.o. mala

poskytovať logistické služby (rozvoz šoférov, prebaľovanie a triedenie tovaru, kontrolu kvality tovaru, servis, odťahovanie áut) v zdaňovacom období apríl 2016. Logistické služby, poskytnutie ktorých bolo deklarované v zdaňovacom období apríl 2016, preukázané neboli (protokol z daňovej kontroly č. 101301165/2017 zo dňa 12.06.2017 za zdaňovacie obdobie apríl 2016).

23. Správca dane kontrolovaný daňový subjekt riadne upovedomil o plánovanom vypočutí svedka p. Solára (upovedomenie o predvolaní svedka číslo 100132744/2018 zo dňa 15.01.2018), upovedomenie splnomocnená zástupkyňa spoločnosti SUN DISTRIBUTION s.r.o. riadne prevzala dňa 18.01.2018, napriek tomu sa vypočutia svedka nezúčastnil. Kontrolovaný daňový subjekt tak nevyužil právo v zmysle § 25 ods. 4 daňového poriadku byť prítomný pri vypočutí svedka a klásť mu otázky a aj vzájomnou konfrontáciou vysvetliť, aké logistické služby v zdaňovacom období apríl 2017 vlastne boli poskytnuté.

24. Správca dane rovnako zaslal daňovému subjektu aj predvolanie č. 100986370/2018 dňa 18.05.2018, ktoré splnomocnená zástupkyňa pani Katarína Zelinková prevzala dňa 22.5.2018, na ústne pojednávanie na deň 08.06.2018, kde mal byť daňový subjekt oboznámený s výsledkom daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie apríl 2017. Podľa § 45 ods. 1 písm. f) daňového poriadku sa daňový subjekt mal právo vyjadriť k zisteným skutočnostiam, k ich spôsobu zistenia alebo navrhnúť, aby v protokole boli uvedené jeho vyjadrenia k nim. Daňový subjekt toto právo nevyužil a oboznámenia sa nezúčastnil, o čom správca dane spísal úradný záznam č. 101136985/2018.

25. Žalobca v procese daňovej kontroly nevyvinul snahu preukázať, že fakturované logistické služby boli aj reálne poskytnuté a doklady, ktoré špecifikujú poskytnuté služby, predložil až po skončení daňovej kontroly pri vyjadrení sa k protokolu. Po skončení daňovej kontroly spolu s vyjadrením sa k zisteniam uvedeným v protokole dňa 04.07.2018 elektronicky zaslal správcovi dane štyri objednávky na služby za obdobia január až apríl 2017, na všetkých je uvedené, že objednaná je kompletná starostlivosť okolo vozidiel, všetky logistické a špedičné služby, výmena šoférov a zabezpečenie servisu, STK, základné vybavenie do vozidiel a hasiacich prístrojov do vozidiel, dopravenie šoférov na miesto, kontrola kvality výrobkov podľa potreby a špeciálne upevnenie tovaru na náves.

26. V odvolacom konaní spolu s odvolaním proti rozhodnutiu správcu dane žalobca dňa 25.09.2018 predložil správcovi dane rozpisy k prílohe k faktúre číslo 17010087 za obdobia január až apríl 2017, v ktorých sa uvádza rozpis služieb, ktoré p. Solár zabezpečoval, konkrétne zabezpečoval objednávky na vozidlá (uvedené sú konkrétne trasy a evidenčné čísla vozidiel v niekoľkostranovom rozpise trás vozidiel), vykonal servisnú kontrolu a doplnenie výbavy odstavených vozidiel, drobné opravy na návesoch, administrate n u dokumentáciu pre šoférov, viedol ich osobné karty, vybavoval servis pre vozidlá, zabezpečoval objednávky pre všetky vozidlá, výmenu a koordinovanie šoférov a uskutočňoval obchodné cesty. Ide o rovnaké dokumenty, ako tie, ktoré zaslal správcovi dane p. Solár e-mailom v dňoch 20-21.02.2018 v nadväznosti na opatrenia prijaté pri ústnom pojednávaní zo dňa 31.01.2018. Žalobca tvrdil, že predložený niekoľkostranový rozpis trás vozidiel bližšie špecifikuje, aké služby daňovému subjektu p. Solár poskytol, toto tvrdenie však podľa žalovaného nemá žiadnu oporu v samostatnom predloženom dôkaze, keďže uvedený zoznam dopravných trás jednotlivých vozidiel nemá v tomto smere potrebnú vypovedaciu schopnosť.

27. Podľa žalovaného je z uvedeného zrejme, že ani kontrolovaný daňový subjekt ani jeho dodávateľ nevedeli správcovi dane špecifikovať logistické služby uvedené na faktúre, až dodatočne elektronicky predložili špecifikáciu fakturovaných služieb, pričom k tomu, že uvádzané služby boli naozaj poskytnuté, nepredložili žiadne dôkazy (napr. nepredložili dôkazy o vykonaných servisných kontrolách konkrétnych vozidiel v konkrétnych servisoch, vypracovanú administratívnu dokumentáciu pre šoférov ani mená šoférov, pre ktorých bola dokumentácia vypracovaná a ktorých odvoz, dovoz a výmena mal p. Solár zabezpečovať, nepredložili evidenciu výmeny paliet, ktorú mal p Solár vypracovať, neboli predložené dôkazy o uskutočnení zahraničných obchodných ciest p. Solára a ani iné ďalšie dôkazy, ktorými bolo možné preukázať vykonanie tých služieb, ktoré boli na objednávkach dodatočne špecifikované). Jediný podrobný dokument, ktorý daňový subjekt predložil správcovi dane, bol rozpis dopravných trás vozidiel, ktorý je ale v predmetnej veci irelevantný. Malo byť prvoradým záujmom kontrolovaného daňového subjektu preukázať uskutočnenie deklarovaných plnení a doklady, ktoré daňový subjekt za týmto účelom dodatočne predložil, uvedené nepreukazujú.

28. Špecifikáciu dodaných služieb požadoval správca dane z dôvodu, že ide o základnú povinnosť kontrolovaného daňového subjektu, ktorý v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach. Daňový subjekt si v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie uplatnil právo na odpočítanie dane za logistické služby a pre správne určenie dane v zmysle § 24 ods. 1 daňového poriadku je podstatné, či deklarovaný dodávateľ KONI auto s.r.o. skutočne dodal deklarované logistické služby uvedené na faktúre, keďže daňová povinnosť v zmysle ustanovenia § 19 ods. a 1 a 2 zákona o DPH vzniká dňom dodania tovaru, resp. služby a právo odpočítať daň z tovaru, resp. služby vzniká v zmysle § 49 ods. 1 zákona o DPH platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť. Práve preto, pokiaľ si daňový subjekt uplatňoval nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry od tejto spoločnosti, mal byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve spoločnosťou uvedenou na faktúre.

29. Dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovarov a služieb zaťažuje daňový subjekt, a to nielen v zmysle citovaného zákona, ale aj podľa ustálenej judikatúry súdu. Bolo v prvoradom záujme kontrolovaného daňového subjektu, aby si zaobstaral dostatok dôkazov k preukázaniu deklarovaných zdaniteľných plnení, pretože je jedine jeho zákonnou povinnosťou preukázať splnenie hmotnoprávnych podmienok pre odpočítanie dane, ktoré si nárokuje (napr. Rozsudok NS SR č.k. z 23.02.2012 v spojení s rozhodnutím Ústavného súdu SR č. k. -7 z 17.01.2013), podľa ktorého daňový subjekt musí vedieť preukázať uskutočnenie zdaniteľného plnenia osobou uvedenou v predkladaných faktúrach, pokiaľ si uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry. Ak neunesie tomto zmysle dôkazné bremeno, nemôže byť úspešný v uplatnení nároku na odpočet DPH. Ako uvádza sám odvolávajúci sa, dôkazné bremeno znáša daňový subjekt ku skutočnostiam, ktoré sám tvrdí. Daňový subjekt tvrdí, že logistické služby mu boli dodané, tak je povinný toto dodanie preukázať. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že správcu dane neobviňuje kontrolovaný daňový subjekt, že sa zúčastnil na podvode s DPH, ale z toho, že nezvládol dôkazné bremeno a nepreukázal, že predmetné služby mu boli dodané tak, ako boli fakturované.

30. Pokiaľ žalobca v odvolaní argumentoval, že skutočnosť, že p. Solár bol v rozhodnom období práceneschopný neznamená nemožnosť dodania služby žalovaný odpovedal, že pokiaľ p. Solár, ktorý bol dlhodobo práceneschopný (od 19.04.2016-28.02.2017 a od 23.05.2017-01.11.2017) s diagnózou uvedenou na potvrdení o dočasnej práceneschopnosti, ktoré sám zaslal správcovi dane dňa 20.01.2017, predmetné služby v rozsahu uvedenom na dodatočne predložených dokladoch v sídle spoločnosti KONI auto s.r.o., v skladoch žalobcu a v rámci celej EÚ dodával, tak mohol ich vykonanie preukázať, čo však neučinil. Vykonanie služieb nepreukázal dostatočnými dôkazmi ani kontrolovaný daňový subjekt.

31. K argumentácii žalobcu, ktorou vysvetľoval chybu v účtovníctve spoločnosti KONI auto s.r.o., že faktúra č. 17010087 bola vystavená o pár mesiacov neskôr, tým, že v apríli 2017 došlo k úmrtiu účtovníka, žalovaný uviedol, že táto skutočnosť nemôže byť vysvetlením prečo faktúra č. 17010087 bola vystavená o pár mesiacov neskôr. Žalobca sám potvrdil, že faktúra č. 17010087 sa nachádza v účtovnom denníku za apríl 2017. takže je zrejmé, že nemohla byť vystavená až v júli 2017.

32. Ďalej žalovaný uviedol, že v predmetnom prípade boli vystavené za rovnaké plnenie (logistické služby za ) dve faktúry s rovnakým číslom 17010087, ale s iným dátumom vystavenia a iným dodania tovaru/služby, uvedeným na faktúre. Faktúra č. 17010087 zo dňa 30.04.2017 má uvedený dátum dodania služby dňa 30.04.2017, faktúra č. 17010087 zo dňa 31.07.201" ma uvedený dátum dodania služby dňa 31.07.2017. Z účtovného denníku za apríl 2017, ktorý je súčasťou spisu spoločnosti, je celkom zrejmé, že v tomto denníku je zaevidovaná faktúra číslo 17010087 zo dňa 30.04.2017, táto faktúra je aj v zozname vydaných faktúr za apríl 2017, takže argument odvolávajúceho sa o oneskorenom vystavení faktúry z dôvodu úmrtia účtovníka neobstojí.

33. Faktúra č. 17010087 teda bola vystavená dňa 30.04.2018, daňová povinnosť podľa dátumu uvedeného na faktúre vznikla dňa 30.04.2017, faktúra nachádza sa v účtovníctve spoločnosti KONI auto s.r.o. za apríl 2017, ale spoločnosť KONI auto s.r.o. túto faktúru nezaevidovala v evidencii DPH za apríl 2017, nezahrnula ju do podaného daňového priznania k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017 a daň z tejto faktúry neuplatnila a neodviedla. Faktúra číslo 17010087 bola v rozpore so zákonom opätovne vystavená dňa 31.07.2017 s dátumom dodania služby 31.07.2017 a daň bola v rozpore so zákonom uplatnená a priznaná až v daňovom priznaní k dani z pridané za

zdaňovacie obdobie júl 2017. Uhradenie, resp. neuhradenie predmetnej faktúry skutočnosť, že daň mala byť priznaná a odvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2017, žiaden vplyv.

34. Výber obchodného partnera je legitímnym rozhodnutím daňového subjektu, ktorý je tak aj plne zodpovedný za dôsledky svojho rozhodnutia. Zákon o DPH ponechal na platiteľoch, ako sa postarajú o preverenie dôveryhodnosti svojich obchodných partnerov. nemusia ich dôveryhodnosť preverovať nijako, v tomto prípade sa však, konkrétne u tohto druhu daní s poukazom na znenie ustanovenia § 49 ods. 2 zákona o DPH, vystavujú riziku, že nesplnia zákonné podmienky nároku na odpočítame dane. Žalobca predložil dodávateľom formálne správne vystavenú faktúru č. 17010087 zo dňa 30.04.2017 a dodatočne aj objednávky s rozpisom služieb, na preukázanie reálnosti deklarovaného zdaniteľného plnenia však predložiť formálne správnu faktúru nestačí. Splnenie formálnej stránky (predloženie faktúry) je síce jednou z podmienok uznania práva na odpočítanie dane, tento doklad však musí byť odrazom reálneho plnenia. To znamená, že ani doklady s požadovanými náležitosťami nie sú dostatočným podkladom pre uznanie práva odpočítať daň z pridanej hodnoty, ak nie je preukázané, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu fakticky došlo tak, ako je v dokladoch deklarované. Práve reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu nebol žalobca v spolupráci s dodávateľom, ktorého si sám zvolil, pri daňovej kontrole schopný preukázať.

35. Z pripojeného administratívneho spisu súd ďalej zistil skutočnosti, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné tak, ako boli nimi opísané v ich písomných podaniach. Žalovaný a prvostupňový správny v daňovom konaní vydali v úvode odôvodnenia rozsudku opísané rozhodnutia, pričom odôvodnenie rozhodnutia žalovaného je obdobné ako vyjadrenie k žalobe. K jednotlivým častiam tohto rozhodnutia a k skutočnostiam medzi účastníkmi sporným sa súd detailnejšie vyjadril nižšie v odôvodnení v časti V. tohto rozsudku

II. Žaloba

36. Žalobou doručenou súdu dňa 15.01.2019 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Daňového úradu Bratislava č. 101726894/2018 zo dňa 05.09.2018 a žiadal, aby správny súd rozhodnutia daňových orgánov oboch stupňov zrušil a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

37. Podľa žalobcu sa správca dane riadil iba pochybnosťami, ktoré nezaložil na dôkazoch, neposúdil s dostatočnou odbornou starostlivosťou skutkový stav veci, nevysporiadal sa s dôkazmi predloženými žalobcom, čím porušil § 3 a § 24 daňového poriadku a postupoval v rozpore s § 46 ods. 5 daňového poriadku.

38. Pokiaľ uvádza správca dane v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktorého argumenty prevzal aj žalovaný, z účtovných dokladov spoločnosti KONI auto vyplynulo, že Faktúra nie je zahrnutá v evidencii dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2017, t.j. DPH 20 % v sume 12.240 EUR nebola priznaná a odvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2017. Faktúra sa však nachádza v účtovnom denníku za apríl 2017. Táto faktúra nebola v tomto období žalobcom ani uhradená. Faktúra s rovnakým číslom je však zaúčtovaná a priznaná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2017. Faktúra bola žalobcom v tomto období už zaplatená.

39. Pokiaľ správca dane uvádza, že zo strany žalobcu neboli predložené žiadne objednávky za služby, neboli položkovito vyšpecifikované služby, množstvo vykonanej služby, termín výkonu, termín ukončenia a forma odovzdania výsledkov poradenstva, žalobca namietal, že z výsluchu pani Zelinkovej vyplýva, že predmetné poskytnuté logistické služby sa skladali z viacerých činností, a to koordinovanie kamiónov a šoférov na základe objednávok, zabezpečenie objednávok cez dopravné programy, zabezpečenie vývozu a dovozu šoférov, manipulácia s tovarom na aute, špeciálne zabezpečenie tovaru na aute, servisné služby. Obchodný styk bol založený na osobných objednávkach, keďže bol pán Solár so zástupcami žalobcu v každodennom kontakte.

40. Žalobca nesúhlasil s konštatovaním správcu dane, že zo strany žalobcu aj zo strany KONI auto išlo len o všeobecné konštatovanie o vykonaných službách, neboli položkovito špecifikované služby, množstvo vykonanej služby, termín výkonu, termín uskutočnenia a spôsob odovzdávania výsledkov.

Už zo samotného znenia tohto tvrdenia je zrejmé subjektívne hodnotenie predložených dôkazov správcom dane. V rámci odôvodnenia je niekoľkokrát spomenuté, že dodané služby neboli dostatočne špecifikované, avšak správca dane neuvádza, na základe čoho túto špecifikáciu požaduje. Žalobca trval na tom, že takúto povinnosť od daňových subjektov nevyžadujú ani daňové predpisy, preto je otázne, z akého dôvodu to požaduje správca dane. Žalobca predložil správcovi dane všetky dokumenty, ktorými disponoval, poskytoval mu potrebnú súčinnosť počas celého daňového konania a daňovej kontroly. Správca dane mal dispozícii takisto objednávky za kontrolované obdobie, v ktorých boli jasne uvedené objednávané služby. Takisto spoločnosť KONI auto poskytla správcovi dane rozpis dopravných trás, ktorý bližšie špecifikoval, aké služby žalobcovi poskytovala.

41. Žalobca namietal, že subjektívny ničím neodôvodnený názor správcu dane na to, čo sa považuje za všeobecné a čo už je dostatočné, nestačí len stroho uviesť v odôvodnení rozhodnutia zakladajúceho pre daňový subjekt práva a povinnosti. Keďže tento argument je jedným zo základných argumentov správcu dane na to, či bol uplatnený nadmerný odpočet správny alebo nie, považujeme takéto odôvodnenie správcu dane za nedostatočné.

42. Žalobca zotrval na tvrdení, že so spoločnosťou KONI auto skutočne spolupracoval, spoločnosť KONI auto vykonávala pre neho v tomto období služby v zmysle objednávky, pričom tieto činnosti pre daňový subjekt zabezpečoval pán Solár. Že konateľ tejto spoločnosti, pán Solár, bol v tomto období práceneschopný neznamená, že tieto služby nedodával. Pán Solár vo svojej výpovedi potvrdil, že tieto činnosti vykonával. Žalobca pri spolupráci so spoločnosťou KONI auto nemal vedomosť o tom, že pán Solár je evidovaný ako práceneschopný a reálne ani nemal možnosť sa to dozvedieť, keďže len ako obchodný partner spoločnosti KONI auto nemá prístup do databázy Sociálnej poisťovne.

43. Žalobca poukázal ďalej na skutočnosť, že dôvodom, pre ktorý je faktúra evidovaná v účtovníctve až v júli 2017, bolo úmrtie účtovníka spoločnosti KONI auto v apríli 2017. Žalobca nemôže byť sankcionovaný za takúto skutočnosť, ktorá nastala bez jeho akéhokoľvek zavinenia. To, že v dôsledku nečakanej negatívnej udalosti v spoločnosti KONI auto, bola faktúra vystavená o pár mesiacov neskôr neznamená, že služby neboli dodané. Skutočnosť, že v účtovníctve spoločností aj naďalej zostala táto faktúra s rovnakým číslom dokazuje, že úmyslom ani jednej spoločnosti nebolo akokoľvek porušiť predpisy. Žalobca zároveň poukázal na to, že chyba nenastala v jeho účtovníctve, ale v účtovníctve jeho obchodného partnera. Preto je toho názoru, že nie je povinný preukazovať skutočnosti, ktoré nastali u jeho odberateľov, resp. dodávateľov, ako ani u ďalších subjektov zapojených v predmetných preverovaných obchodoch, ako sa to snaží prezentovať žalovaný.

44. Ani z § 24 daňového poriadku nevyplýva, že by žalobca bol povinný preukazovať až takéto skutočnosti, ktoré sú absolútne mimo jeho sféry vplyvu. Na základe uvedeného vyjadril žalobca presvedčenie, že vyčerpal svoje dôkazné bremeno, správca dane však neuznal právo žalobcu na odpočítanie dane a neuznal ani dodanie tovarov a služieb do iného členského štátu s oslobodením od dane pre odberateľa SUN MEDIA HU 2014 Kft.

45. Podľa názoru žalobcu správca dane v rozhodnutí neozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, pričom požiadavky na právnu argumentáciu potvrdzuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky, rovnako ako aj Ústavný súd Českej republiky, správca dane sa nevysporiadal s dôkazmi predloženými žalobcom, čím porušil ust. § 3 ods. 3 daňového poriadku a ust. § 24 daňového poriadku. Správca dane žalobcovi neozrejmil konkrétne pochybnosti, ktoré v prípade predložených dokladov mal a nevyzval ho, aby sa k nim vyjadril v zmysle ust. § 46 ods. 5 daňového poriadku a ani ho nevyzval na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho tvrdenia. Správca dane tiež neuviedol dôkazy, ktoré získal bez súčinnosti so žalobcom, z čoho vyplýva, že dokazovanie bolo nedostatočné.

46. Podľa žalobcu v prípade, ak platiteľ dane splní všetky predpoklady vyžadované právnymi predpismi na uplatnenie práva odpočítať daň z pridanej hodnoty na vstupe, následný postup správcu dane, ktorým platiteľovi zamietne uplatnený nárok nie je v súlade s legitímnou predvídateľnosťou postupu orgánov verejnej moci, princípom právnej istoty a proporcionality. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie subjekty, ktoré príjmu všetky opatrenia, ktoré je od nich možné odôvodnene požadovať, aby zabezpečili, že ich plnenia nebudú poznačené podvodom, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto

opatrení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe (rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona a C-409/04 Teleos). Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky „ Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa SR je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. “ Ústavný súd Slovenskej republiky tiež konštatoval „Právnej istote ako nedielnej súčasti právneho štátu podľa preto nezodpovedá taký stav (situácia), ktorý by orgánu štátu umožňoval konať podľa vlastnej úvahy a z vlastného rozhodnutia aj nad rámec zákona a tiež iným ako zákonom ustanoveným postupom.“

47. Ak teda v zmysle vyššie uvedeného platiteľ dane splní všetky predpoklady vyžadované právnymi predpismi na uplatnenie práva odpočítať daň z pridanej hodnoty na vstupe, následný postup správcu dane, ktorým platiteľovi zamietne uplatnený nárok, nie je v súlade s legitímnou predvídateľnosťou postupu orgánov verejnej moci. Za predpokladu, že platiteľ preukáže splnenie všetkých zákonných predpokladov, mohlo by uvedené konanie správcu dane vykazovať znaky svojvôle pri výklade a aplikácii právnych noriem.

48. Podľa konštantnej judikatúry Súdneho dvora Európskej únie subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je od nich možné odôvodnene požadovať, aby zabezpečili, že ich plnenia nebudú poznačené podvodom, a to bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe. Rovnako zásada právnej istoty vyžaduje, aby zdaniteľné osoby poznali svoje daňové povinnosti ešte pred uzavretím transakcie.

49. Žalobca poukázal na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle ktorej „Ani záujem štátu na realizácii príjmovej stránky štátneho rozpočtu nemôže byť a nie je nadradený dodržiavaniu a rešpektovaniu práv, ktoré zákony priznávajú daňovým subjektom. Teda za situácie, keď právo umožňuje rozdielny výklad, nemožno pri riešení prípadu obísť fakt, že na poli verejného práva, do ktorého zaraďujeme aj právo daňové, štátne orgány môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje, na rozdiel od občanov, ktorí môžu konať všetko, čo im zákon nezakazuje. Z tejto maximy potom jednoznačne vyplýva, že pri ukladaní a vymáhaní daní podľa zákona, teda pri de facto odnímaní časti nadobudnutého vlastníctva, sú orgány verejnej moci povinné šetriť podstatu a zmysel z{kladných pr{v a slobôd. V daňovom konaní sa právne úkony, či iné rozhodujúce skutočnosti posudzujú podľa svojho obsahu. V pochybnostiach orgány verejnej moci pritom postupujú voči daňovému subjektu miernejšie (in dubio mitius). “

50. V kontexte rozsahu daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016 vykonanej správcom dane je potrebné upozorniť aj na princíp proporcionality vyjadrený v článku 13 ods. 4 , podľa ktorého „Pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel. Takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ.“ Daňová kontrola totiž predstavuje mimoriadne závažný a intenzívny zásah do individuálnej právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánov finančnej správy a takýto zásah je možný výlučne pri rešpektovaní z{kladných ústavných princípov, z nich najmä princípu zákonnosti a princípu proporcionality a tiež z{kladných z{sad daňového konania.

51. Zachovanie princípu proporcionality predpokladá, že k zásahu do z{kladného práva alebo slobody príde len na účel realizácie niektorého z legitímnych cieľov a v miere, ktorá je pre takúto realizáciu nevyhnutná, pričom zároveň nesmie ísť o zásah do podstaty dotknutého z{kladného práva. Inými slovami, zvolené nástroje obmedzenia základného práva alebo slobody musia jednak sledovať prípustný cieľ a jednak musia byť tomuto cieľu primerané, pričom hranicu, za ktorou už nemožno hovoriť o prípustnom obmedzení práva, predstavuje taká intenzita zásahu do dotknutého základného práva, ktorá sa dotýka jeho podstaty. Za podstatu práva možno označiť to, na čom je právo založené. Zmyslom práva sa chápe účel práva, cieľ, ktorý sa sleduje tým, že sa dané právo vytvorilo a právnym poriadkom priznalo.

52. Ústavný súd Slovenskej republiky sa k dodržiavaniu ústavného princípu proporcionality vyjadril vo svojej rozhodovacej činnosti viackrát. Podľa ustálenej judikatúry „ v obsahuje princíp, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Pre dodržanie tohto ustanovenia nestačí, aby konanie štátneho orgánu

voči iným osobám ustanovil zákon. Tento zákon musí vo svojej úprave rešpektovať medze , teda aj , podľa ktorého pri obmedzovaní základných práv a slobôd sa musí dbať na ich podstatu a zmysel a takéto obmedzenia sa môžu použiť len na ustanovený cieľ. “

53. Postup správcu dane, ktorý má za cieľ systematicky spochybniť právo platiteľa dane na odpočítanie dane z pridanej hodnoty na vstupe napriek skutočnosti, že platiteľ dane spĺňa všetky zákonné predpoklady na takýto odpočet, môže byť teda posúdený ako postup rozporný s vyššie uvedeným ústavným princípom proporcionality. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky pre dodržanie ústavného princípu proporcionality totiž nestačí, že správca dane postupuje v súlade so zákonom, ak jeho postupom nie sú rešpektované medze a zásahy do práv a právom chránených záujmov daňových subjektov nie sú primerané cieľu, ktorý sa má dosiahnuť.

III. Vyjadrenie žalovaného

54. Podaním doručeným súdu dňa 03.04.2019 sa žalovaný vyjadril písomne k správnej žalobe, ktorú považoval za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

55. Argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení k správnej žalobe boli obdobné, ako ich uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, ktoré súd opísal v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku.

56. Správca dane neuznal daňovému subjektu právo na odpočítanie dane vo výške 12 240,00 eur na základe dodávateľskej faktúry č. 17010087, vystavenej spoločnosťou KONI auto s.r.o. za poskytnuté logistické služby od januára 2017 do apríla 2017.

57. Na spornej faktúre č. 17010087 zo dňa 30.04.2017 je výslovne uvedené: fakturujeme Vám za poskytnuté logistické služby od januára 2017 do apríla 2017. Na faktúre nie je uvedený žiaden odkaz na žiadnu zmluvu. K predmetnej faktúre č. 17010087 kontrolovaný daňový subjekt predložil správcovi dane Zmluvu o poskytovaní poradenstva a o realizácii dokončovacích a pomocných logistických činností zo dňa 3.10.2016, v zmysle ktorej mali byť fakturované logistické služby poskytnuté. Nie je zrejmé, na základe čoho žalobca tvrdí, že ním na faktúre uvádzané logistické služby, ktoré mali byť dodávateľom KONI auto s.r.o. poskytnuté, boli poskytnuté práve v zmysle vyššie uvedenej zmluvy, keď predmetná odmena v zmysle uvedenej zmluvy jednoznačne nebola vyplatená za logistické služby.

58. Predmetom uvedenej zmluvy podľa článku I. je „poradenstvo“, a to (i) poradenské služby z oblasti podnikania, riadenia a organizácie podniku logistika a špedícia, riadenia obchodných vzťahov s podnikateľskými subjektmi z oblasti logistiky a všetkých nadväzujúcich a obslužných profesií a (ii) poradenské služby pri organizovaní, riadení navrhovaní a realizácii konfiguračných a modernizačných parametrov. Poradenstvo podľa bodu 1.3 zmluvy malo byť poskytované telefonicky, e-mailom, faxom, osobným rokovaním a podobne alebo formou samostatných objednávok. Podľa bodu 1.4 zmluvy rozsah poradenstva bol stanovený najviac na štyri hodiny osobného rokovania v kalendárnom mesiaci a súčasne najviac na 8 hodín poradenstva prostredníctvom komunikačných prostriedkov. Do doby poskytovania poradenstva sa započítava úvodná konzultácia, návrh riešenia, spracovanie riešenia a jeho odoslanie. Podľa bodu 1.6 zmluvy poradenstvo mohlo byť poskytované aj formou samostatnej objednávky, keď objednávateľ v dostatočnom predstihu doručí poskytovateľovi písomnú objednávku, ktorá bude obsahovať stručný popis problematiky, ku ktorej požaduje konzultáciu. Je celkom zrejmé, že logistické služby spojené s medzinárodnou dopravou nie je možné považovať za vyššie špecifikované poradenstvo.

59. Okrem poradenstva mali byť v zmysle bodov 1.10 až 1.15 zmluvy poskytnuté služby „realizácie dokončovacích a pomocných činností v logistike“, konkrétne dokončovacie práce, orezávanie hotových výtlačkov, rozoberanie hotových výtlačkov, viazanie výrobkov do samostatných balíkov určených na expedíciu, kontrola kvality hotových výrobkov a pod. vrátane nadväzujúcich a obslužných profesií (bod 1.11 zmluvy). Rozsah týchto služieb mal byť stanovený v objednávke, uvedený mal byť druh služby, odhadované množstvo služieb, požadovaný termín ukončenia služby, prípadne ďalšie špecifické požiadavky. V dostatočnom predstihu bol objednávateľ povinný aj predložiť polygrafické výrobky určené na ďalšie spracovanie. Podľa zhodného vyjadrenia dodávateľa KONI auto s.r.o., p. Solára, uvedeného

v zápisnici o ústnom pojednávaní č. 100259578/2018 zo dňa 31.01.2018 a odberateľa žalobcu tieto polygrafické služby nikdy poskytnuté neboli.

60. V zmysle čl. IV zmluvy mala byť odmena 15 300,00 eur mesačne plus DPH fakturovaná za poskytovanie poradenstva komunikačnými prostriedkami a za realizáciu dokončovacích a pomocných činností v polygrafickej výrobe; spolu fakturované za štyri mesiace 73 440,00 eura, z toho DPH v sume 12 240,00 eur; pritom ani poradenstvo, ani realizácia dokončovacích a pomocných činností v polygrafickej výrobe preukázané neboli.

61. Žalovaný poukázal na to, že v predmetnej zmluve nie sú logistické služby špecifikované vôbec žiadnym spôsobom, p. Solár pri ústnom pojednávaní ako svedok vedel povedať o tom, čo konkrétne bolo predmetom fakturovaného plnenia za 73 440,00 eur, absolútne minimum, pričom žalobca nevyužil právo v zmysle § 25 ods.4 daňového poriadku byť prítomný pri vypočutí svedka p. Solára a klásť mu otázky a aspoň vzájomnou konfrontáciou vysvetliť, aké logistické služby v zdaňovacom období apríl 2017 vlastne boli poskytnuté.

62. Žalovaný zotrval na tvrdení, že posudzovaná faktúra nemohla byť vystavená až v júli 2017, keďže sám žalobca v žalobe potvrdzuje, že faktúra č. 17010087 sa nachádza v účtovnom denníku spoločnosti KONI auto s.r.o. za apríl 2017. Spoločnosťou KONI auto s.r.o. boli vystavené za rovnaké plnenie (logistické služby za 01-04/2017) dve faktúry s rovnakým číslom 17010087, ale s iným dátumom vystavenia a iným dodania tovaru/služby, uvedeným na faktúre. Faktúra č. 17010087 zo dňa 30.04.2017 má uvedený dátum dodania služby dňa 30.04.2017, faktúra číslo 17010087 zo dňa 31.07.2017 má uvedený dátum dodania služby dňa 31.07.2017. Z účtovného denníku spoločnosti KONI auto s.r.o. za apríl 2017 je celkom zrejmé, že v tomto denníku je zaevidovaná faktúra číslo 17010087 zo dňa 30.04.2017, táto faktúra je aj v zozname vydaných faktúr za apríl 2017, takže argument odvolávajúceho sa o oneskorenom vystavení faktúry z dôvodu úmrtia účtovníka neobstojí.

63. Faktúra č. 17010087 bola vystavená dňa 30.04.2018, daňová povinnosť podľa dátumu uvedeného na faktúre vznikla dňa 30.04.2017, faktúra sa nachádza v účtovníctve spoločnosti KONI auto s.r.o. za apríl 2017, ale spoločnosť KONI auto s.r.o. túto faktúru nezaevidovala v evidencii DPH za apríl 2017, nezahrnula ju do podaného daňového priznania k DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017 a daň z tejto faktúry neuplatnila a neodviedla. Faktúra číslo 17010087 bola v rozpore so zákonom opätovne vystavená dňa 31.07.2017 s dátumom dodania služby 31.07.2017 a daň bola v rozpore so zákonom spoločnosťou KONI auto s.r.o. uplatnená a priznaná až v daňovom priznaní k DPH za zdaňovacie obdobie júl 2017. Uhradenie, resp. neuhradenie predmetnej faktúry nemá na skutočnosť, že daň mala byť priznaná a odvedená v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2017, žiaden vplyv.

64. Žalovaný dodal, že na spornej faktúre je len všeobecne uvedené slovné spojenie „logistické služby“, nič viac. Faktúra neobsahovala odkaz ani na zmluvu a všetky ďalšie doklady, ktoré boli daňovým subjektom predložené v súvislosti so špecifikáciou „logistických služieb“, boli predložené až po skončení daňovej kontroly a v odvolacom konaní. V prípade žalobcu nikdy nebola preukázaná materiálna existencia fakturovaného plnenia, ktorá je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie dane, keďže nebolo preukázané, že p. Solár predmetné logistické služby žalobcovi reálne dodal, že tieto služby boli reálne vykonané, napriek tomu, že p. Solár verbálne toto dodanie služieb potvrdil. Preukázať dodanie služieb je jednoznačne dôkazným bremenom daňového subjektu. Žalobca tak neoprávnene poukázal na rozsudok NS SR , keďže v prejednávanom konaní neboli naplnené skutočnosti pre presun dôkazného bremena na správcu dane v zmysle výkladových princípov rozsudku NS SR vo veci Iron Club, sp. zn. .

65. Žalovaný nerozporoval závery Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C- 80/11 a C-142/11 Mahagében a Dávid, na ktoré sa žalobca v žalobe odvolával, z rozsudku ESD v predmetnej veci však jednoznačne vyplýva, že položené prejudiciálne otázky sa zakladajú na predpoklade, podľa ktorého 1) sa uvedené plnenie, ktoré zakladá nárok na odpočet dane, uskutočnilo tak, ako to vyplýva z príslušnej faktúry a po 2) táto faktúra obsahuje všetky údaje požadované smernicou 2006/112, takže v nej upravené vecné a formálne podmienky vzniku a výkonu práva na odpočet boli splnené. V prípade žalobcu je sporná už aj samotná formálna stránka predloženej faktúry, keďže boli predložené dve faktúry s rôznymi dátumami vyhotovenia a dodania uvedenými na faktúre, pričom ani jedna faktúra neobsahovala položkovite rozpísaný zoznam dodávaných služieb a tiež samotné dodanie fakturovaného

plnenia (logistických služieb) nebolo preukázané a ich reálne dodanie bolo správcom dane dôvodne spochybnená.

IV. Relevantné právne predpisy

66. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

67. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

68. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov (písm. a/), skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania (písm. b/), vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (písm. c/).

69. Podľa § 24 ods. 2, ods. 3 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (ods. 2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (ods. 3).

70. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

71. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

72. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b/ a c/. Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu.

73. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby

na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

74. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

75. Podľa § 49 ods. l zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

76. Podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (písm. a/), ním uplatnená z tovarov a služieb, pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12 (písm. b/), ním uplatnená pri nadobudnutí tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a (písm. c/), zaplatená správcovi dane v tuzemsku pri dovoze tovaru (písm. d/).

77. Podľa § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

78. Podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ zákona o DPH na účely tohto zákona faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry (písm. a/), vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru (písm. c/).

V. Posúdenie veci správnym súdom

79. Daňový poriadok v § 3 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z týchto zásad je zásada zákonnosti. Podľa tohto ustanovenia pri správe daní postupuje správca dane v konaní o daniach v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chráni záujmy štátu a obcí a dbá pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a ostatných osôb zúčastnených na daňovom konaní.

80. Predmetom preskúmavania správnym súdom je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie správcu dane o neuznaní práva na odpočet DPH žalobcovi a vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti. Žalobca v žalobe namieta, že splnil všetky hmotnoprávne podmienky vyplývajúce z § 19, § 49 a § 51 zákona o DPH na uplatnenie práva na odpočet DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017 a splnenie podmienok aj riadne preukázal.

81. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Daňový poriadok preto v tej súvislosti zakotvuje oprávnenia daňových orgánov zamerané na zisťovanie splnenia zákonných povinností daňovými subjektmi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, daňový poriadok obsahuje osobitnú úpravu zisťovania preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Dokazovanie vykonáva správca dane, pričom daňový subjekt preukazuje všetky skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

82. Z dikcie ustanovení , , jednoznačne vyplývajú podmienky, za akých si daňový subjekt môže odpočítať DPH, pričom základnou podmienkou je, aby išlo o tovary alebo služby, ktoré mu naozaj boli dodané konkrétnym platiteľom DPH. Úlohou správcu dane pri posudzovaní opodstatnenosti uplatnených nárokov na odpočítanie DPH je vychádzať nielen z daňových dokladov predložených platiteľom, ale aj zo zistení, či pri predložených dokladoch neabsentuje materiálny podklad. Nie je však jeho povinnosťou zisťovať, od ktorého iného dodávateľa žalobca tovar v skutočnosti prevzal, alebo akým spôsobom tento získal, pokiaľ skutkové zistenia

spochybňujú žalobcovo tvrdenie o tom, že predmetný tovar alebo služba mu boli dodané ním uvádzanou spoločnosťou. Uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. V prípade, ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, potom len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle

83. Podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje) ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani za dobromyseľnosti platiteľa. Naopak, zákonodarca požaduje (pre ľahkú zneužiteľnosť), aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet uplatňuje, preukázal existenciu podmienok, ktoré pre nárok na odpočet stanovil. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.2.2012 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 17.1.2013). Správny súd poukazuje aj na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 29.9.2016, sp. zn. , a zo dňa 17.9.2015, sp. zn. zo dňa 25.11.2014, podľa ktorých uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomickou činnosťou plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to daňový subjekt ako platiteľ dane má možnosť si obstarať dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane. Preukázanie materiálnej existencie zdaniteľného plnenia a jeho použitie platiteľom dane na uskutočňovanie zdaniteľných plnení je esenciálnou podmienkou pre odpočítanie. Pri preukazovaní je významný aj charakter zdaniteľného plnenia. Odpočítanie dane nenastáva ex lege, ale je právom platiteľa dane (pojem „môže“ v ), ktoré je spojené s dôkaznou povinnosťou platiteľa dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustálená rozhodovacou činnosťou vnútroštátnych súdov a judikatúrou Súdneho dvora EÚ.

84. Správny súd v tomto kontexte poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR vo veci sp. zn. zo dňa 23.6.2010 v spojení s uznesením Ústavného súdu SR č. k. -17 zo dňa 23.2.2011, z ktorých vyplýva, že: „dôkazné bremeno je na daňovom subjekte ( v spojení s , ). Primárne je nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno na strane daňového subjektu, ktorý disponuje právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH (je iniciátorom odpočítania DPH) a ktorý si aj tento nárok uplatnil; preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje odôvodnene a za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený“.

85. Pre prípad preukázania vzniku práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri dodaní tovaru je žalobca zaťažený dôkazným bremenom, že v zdaniteľnom obchode došlo od dodávateľa tovaru na žalobcu k prevodu práva reálne nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. Pri určení toho, či bolo uskutočnené dodanie tovaru, nie je rozhodujúce nadobudnutie právneho vlastníctva v zmysle k tovaru žalobcom ako kupujúcim, napríklad tvrdením o odovzdaní a prevzatí tovaru podloženým príslušnými protokolmi, ale pre uskutočnenie zdaniteľného obchodu dodaním tovaru je rozhodujúce, aby kupujúci získal právo disponovať s tovarom ako vlastník (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 11.4.2017 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 4/2018).

86. Obchod, o ktorom svedčí len existencia formálnych dokladov, nevystihuje reálnu podstatu a ekonomický účel podnikania, naopak, dá sa hovoriť o podieľaní sa na zneužití práva vyplývajúceho zo zásady neutrality dane z pridanej hodnoty všetkými zúčastnenými článkami v obchodnom reťazci. Správca dane je oprávnený v prípade spochybnenia reálneho obchodu v rámci obchodného reťazca žiadať od daňového subjektu, aby preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia a starostlivosť vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosiahnutie účelu jeho hospodárskej činnosti. Správca dane má právo preveriť pôvod tovaru ako aj doplneným dokazovaním odstrániť vzniknuté pochybnosti, ak vierohodnosť vo vzťahu k ich obsahu bola vyhodnotením výsledkov

dokazovania spochybnená, preukázať pravdivosť tvrdení daňového subjektu, že so sporným tovarom skutočne obchodoval. Dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte, aby predložil dôkazy potvrdzujúce, že predmet obchodu skutočne existoval (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.1.2018 publikovaný v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR a súdov SR pod č. R 39/2018).

87. Subjekty, ktoré prijmú všetky opatrenia, ktoré je možné dôvodne od nich požadovať na zabezpečenie, aby ich plnenia neboli poznačené podvodom, bez ohľadu na to, či ide o podvod vo vzťahu k DPH alebo iné podvody, musia mať možnosť spoľahnúť sa na zákonnosť týchto plnení bez toho, aby riskovali, že stratia svoje právo na odpočet DPH zaplatenej na vstupe (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 51; vo veci C-384/04, bod 33). Inými slovami, nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky zo dňa 27.9.2007, Teleos a i., C-409/04 Zb. s. I-7797, body 65 a 68; Netto Supermarkt, bod 24, ako aj zo dňa 21.12.2011, Vlaamse Oliemaatschappij, C-499/10, bod 25). Ak sa vo svetle objektívnych skutočností preukáže, že dodávka tovaru alebo služby je uskutočnená pre platiteľa dane, ktorý vedel alebo musel vedieť, že svojou kúpou sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby odmietol priznanie práva na odpočet tomuto platiteľovi dane (rozsudok v spojených veciach C-439/04, C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, bod 61).

88. Určenie opatrení, ktoré možno v tom-ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho-ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-80/11 a C-142/11 Mahagében kft. a Pétér Dávid).

89. Pokiaľ ide o rozloženie dôkazného bremena, v daňovom konaní platí zásada, že daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií alebo záznamov ním vedených, avšak nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že „daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno“. Daňový subjekt vyčerpá vlastné dôkazné bremeno, ak disponuje existenciou materiálneho plnenia, má tomu zodpovedajúcu faktúru a prílohy s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u platiteľovho dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane. Plnenia, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k DPH, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle čl. 2 bodu 1, čl. 4 a čl. 5 ods. 1 šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17.5.1977, ak spĺňajú objektívne kritériá, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom platiteľom (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 15.3.2011, rozsudky Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-354/03 Optigen, C-355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House).

90. Žalobca si uplatnil nároku na odpočet DPH za príslušné zdaňovacie obdobe z dôvodu faktúry vystavenej jeho dodávateľom - spoločnosťou KONI auto s.r.o.. V daňovom konaní však z dôkazov produkovaných žalobcom alebo zabezpečených správcom dane nebolo preukázané, že žalobca prijal služby od ním označeného dodávateľa označeného na predložených dokladoch.

91. Správca dane po predložení listín zo strany žalobcu a po vzniku pochybností o existencii tovaru, postupoval správne a začal preverovať reálnosť dodania tovaru v rámci svojho dôkazného bremena. Správca dane správne preveroval dodávateľa žalobcu, pretože riadne označenie dodávateľa je jednou z náležitostí faktúry a slúži na verifikáciu vierohodnosti faktúry podľa § 71 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH. Správca dane dospel k záveru, že spoločnosť KONI auto s.r.o. žalobcovi fakturované služby nedodal, čím neboli naplnené podmienky na uplatnenie nároku na odpočítanie dane upravené v § 49 až § 51 zákona o DPH.

92. Za dôležité považoval správny súd zistenie, že ani žalobca ani jeho dodávateľ nedokázali hodnoverne a určito definovať predmet dodávok fakturovaných v spornej faktúre, v mnohých podstatných skutočnostiach si odporovali - navzájom, vo vlastných vyjadreniach, resp. v rozpore s listinnými dôkazmi.

93. Konateľ dodávateľa žalobcu vo svojej prvej výpovedi hovoril o výlučne ústnych objednávkach, papierovú objednávku nemá k dispozícii, pretože objednávky boli uskutočnené iba osobne alebo telefonicky. Žalobca tiež tvrdil, že logistické služby boli vykonané na základe osobných objednávok z dôvodu, že s daňovým subjektom bol pán Solár v každodennom kontakte. V druhej výpovedi už však konateľ dodávateľa žalobcu tvrdil, že objednávky existujú aj v písomnej podobe. Zmluva o poskytovaní poradenstva a o realizácii dokončovacích a pomocných logistických činností zo dňa 03.10.2016 v ČI. I, bod 1.13. uvádza, že rozsah služieb bude stanovený vždy v objednávke, ktorú objednávateľ doručí poskytovateľovi v elektronickej podobe v dostatočnom predstihu.

94. Pokiaľ ide o špecifikáciu predmetu zmluvy zo dňa 03.10.2016, žalobca ho vysvetľoval tak, že išlo o poskytovanie logistických služieb pozostávajúcich z viacerých činností ako koordinovanie kamiónov a šoférov na základe objednávok, zabezpečenie objednávok cez dopravné programy, zabezpečenie vývozu a dovozu šoférov, manipulácia s tovarom na aute, špeciálne zabezpečenie tovaru na aute, servisné služby. Takáto formulácia je však natoľko všeobecná a vágna, že he veľmi problematické predstaviť si pod ňou konkrétny obsah činností, ktoré majú pre podnikateľa akým je žalobca ekonomický zmysel. Pokiaľ by aj bolo tvrdenie o poskytnutých službách žalobcovi pravdivé, nie je rozumné sa domnievať, že takáto rozmanitá činnosť, pokiaľ jej ohodnotenie je tak vysoké ako v danom prípade, by neznamenala potrebu častej komunikácie medzi zmluvnými stranami, čo by nad všetky pochybnosti zanechalo jasnú hmatateľnú stopu buď v podobe elektronickej alebo písomnej komunikácie alebo v podobe rôznych relevantných podkladov o motorových vozidlách, o šoféroch, o objednávkach na prepravu, o druhu a množstve prepravovaného tovaru, o preskladňovaní tovaru, o zabezpečení tovaru, o servisných službách, o technických poruchách a spôsobe ich odstránenia.

95. Pritom takýmito údajmi by prirodzene nedisponoval len žalobca, ale musel by ich mať k dispozícii aj jeho dodávateľ a boli by ich daňovým orgánom predložili. Uvedené by však platilo za predpokladu, že dodávateľ žalobcovi reálne poskytoval tvrdené služby a teda by s rôznymi čiastkovými problémami zodpovedajúcimi problematike logistických služieb musel (mal byť) konfrontovaný. Niet pochýb o tom, že František Solár, konateľ dodávateľa žalobcu, ktorý jediný je zamestnaný v spoločnosti a iných zamestnancov nemá, by v prípade reálneho dodania jednotlivých služieb bol dostatočne informovaný o obsahu jednotlivých činností vzťahujúcich sa na plnenie zmluvy a disponoval dôkazmi o oprávnenosti fakturovať poskytnuté služby a tieto by správcovi dane i predložil.

96. Povinnosťou daňového subjektu je pri realizácii zdaniteľného obchodu správať sa s dostatočnou opatrnosťou, a to tak, aby aj do budúcnosti vedel preukázať materiálnu existenciu ním uskutočneného obchodu. Takýmto dôkazom je práve znalosť problematiky a disponovanie relevantnými informáciami o predmete obchodu o obchodnom partnerovi a tiež je pre tento účel povinný uchovať dôkazy (napr. listiny) o uskutočnenom obchode. Pokiaľ daňový subjekt nepristupuje k realizácii obchodu s dostatočnou opatrnosťou, vystavuje sa riziku, že mu zo strany orgánu štátu nebude daňový výdavok uznaný.

97. Súd okrajom podotýka, že pojmom logistika sa označuje súhrn všetkých činností na komplexné riadenie a realizovanie hmotných tokov v procese výroby a obehu tovarov. Žalobca pred daňovými orgánmi a napokon ani pred správnym súdom hodnoverne neosvedčil racionalitu uzavretia predmetnej zmluvy s jeho dodávateľom a ako mu pomohla k dosiahnutiu požadovaných výsledkov s využitím všetkých dostupných prostriedkov vedy a techniky, ekonomiky a informatiky. Postačovalo by aj vysvetlenie, aký ekonomický zmysel mali pre žalobcu služby poskytnuté jeho dodávateľom, ale ani to žalobca daňovým orgánom nedal.

98. Pokiaľ dodávateľ žalobcu e-mailom zaslal správcovi dane evidenciu DPH za apríl 2017, daňové priznanie za apríl 2017, faktúru č.17010087 z 31.07.2017, príjmový bankový doklad o úhrade, evidenciu DPH za júl 2017, zmluvu o poskytovaní poradenstva a o realizácii dokončovacích pomocných logistických činností z 3.10.2016, objednávky za jednotlivé mesiace s rozpisom k prílohe k faktúre a

rozpis dopravných trás, uvedené nemožno považovať v zmysle vyššie uvedeného za hodnoverný dôkaz o reálnom uskutočnení obchodu.

99. Správny súd poukazuje na to, že na spornej faktúre je len stroho uvedené: „fakturujeme Vám za poskytnuté logistické služby januára 2017 do apríla 2017“. Viac sa fakturovaný predmet dodávky nešpecifikuje, pričom nie je uvedený žiaden odkaz na zmluvu. V zmysle čl. IV zmluvy mala byť odmena 15 300,00 eur mesačne plus DPH. Žalobcovi bolo spolu fakturované za štyri mesiace 73 440,00 eur.

100. Pokiaľ však ide o zmluvu, na ktorú sa žalobca v daňovom konaní odvolával, jej predmetom podľa článku I. je „poradenstvo“, a to aj poradenské služby z oblasti podnikania, riadenia a organizácie podniku logistika a riadenia obchodných vzťahov s podnikateľskými subjektmi z oblasti logistiky a nadväzujúcich a obslužných profesií a (ii) poradenské služby pri organizovaní, riadení navrhovaní a realizácii konfiguračných a modernizačných parametrov. Poradenstvo podľa bodu 1.3 zmluvy malo byť poskytované telefonicky, e-mailom, faxom, osobným rokovaním a podobne alebo formou samostatných objednávok. Podľa bodu 1.4 zmluvy rozsah poradenstva bol stanovený najviac na štyri hodiny osobného rokovania v kalendárnom mesiaci a súčasne najviac na 8 hodín poradenstva prostredníctvom komunikačných prostriedkov. Do doby poskytovania poradenstva sa započítava úvodná konzultácia, návrh riešenia, spracovanie riešenia a jeho odoslanie. Podľa bodu 1.6 zmluvy poradenstvo mohlo byť poskytované aj formou samostatnej objednávky, keď objednávateľ v dostatočnom poskytovateľovi písomnú objednávku, ktorá bude obsahovať stručný popis problematiky ku ktorej požaduje konzultáciu.

101. Správny súd v plnom rozsahu súhlasí s konštatovaním žalovaného, že je celkom zrejmé, že logistické a servisné služby spojené s medzinárodnou dopravou a odstraňovanie technických problémov na kamiónoch nie je možne považovať za vyššie špecifikované poradenstvo.

102. Ďalej žalovaný (resp. správca dane) zistil, že okrem poradenstva mali byť v zmysle bodov 1.10 až 1.15 zmluvy poskytnuté služby „realizácie dokončovacích a pomocných činností v logistike“, konkrétne dokončovacie práce, orezávanie hotových výtlačkov, rozoberanie hotových výtlačkov, viazanie výrobkov do samostatných balíkov určených na expedíciu, kontrola kvality hotových výrobkov a pod. vrátane nadväzujúcich a obslužných profesií. Rozsah týchto služieb mal byť stanovený v objednávke, uvedený mal byť druh služby, odhadované množstvo služieb, požadovaný termín ukončenia služby, prípadne ďalšie špecifické požiadavky. V dostatočnom predstihu bol objednávateľ povinný aj predložiť polygrafické výrobky určené na ďalšie spracovanie. Podľa vyjadrení žalobcu a jeho dodávateľa však tieto služby poskytnuté neboli.

103. Preto za hodnú zreteľa považoval správny súd skutočnosť, že podľa zhodných vyjadrení žalobcu a jeho dodávateľa boli činnosti podľa predmetu zmluvy, ktoré mal dodávateľ pre žalobcu vykonať, formulované ďaleko širšie. Hoci žalobcovi, ako sám tvrdil, bol napokon dodaný len zlomok služieb oproti dohodnutých v zmluve, akceptoval fakturáciu v plnej sume podľa zmluvy fakturovali.

104. Je teda pochybné, že žalobcovi bola bez náležitého vysvetlenia v daňovom konaní fakturovaná plná suma podľa zmluvy napriek tomu, že neboli dodané všetky služby podľa predmetu zmluvy ale len ich zlomok. Okolnosť, kedy bez právne relevantného podkladu akceptuje odberateľ (v danom prípade žalobca) v dodávateľskej faktúre plnú sumu podľa zmluvy za menší objem dodaných služieb, postráda racionalitu a v obchodnom styku je neštandardným postupom účastníkov obchodu.

105. Za skutočnosť dokresľujúcu dôvodnú pochybnosť o reálnosti uskutočneného obchodu tak, ako bol fakturovaný v spornej faktúre a osvedčujúcu zmätočnosť žalobcovho vysvetlenia predmetnej obchodnej transakcie považoval správny súd aj zistenie, že dodávateľom žalobcu boli vystavené dve faktúry s rovnakým identickým číslom 17010087. Prvá faktúra bola vyhotovená 30.04.2017, s dátumom dodania služby 30.04.2017, pričom túto faktúru dodávateľ žalobcu nezahrnul do evidencii DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2017. Druhá faktúra č. 17010087, vyhotovená 31.07.2017 s dátumom dodania služby dňa 31.07.2017, bola zaúčtovaná a priznaná v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie júl 2017, DPH v sume 12 240,00 eur a táto faktúra bola žalobcom zaplatená dňa 7.9.2017.

106. Žalobca túto nezrovnalosť vysvetľoval oneskoreným vystavením faktúry z dôvodu úmrtia účtovníka jeho dodávateľa. Správca dane však zistil, že v účtovnom denníku dodávateľa žalobcu za apríl 2017 je

zaevidovaná faktúra číslo 17010087 zo dňa 30.04.2017 a táto faktúra je aj v zozname vydaných faktúr za apríl 2017. Preto vysvetlenie žalobcu nebolo možné akceptovať.

107. V daňovom konaní zo strany žalobcu a ani šetrením správcu dane neboli vyšpecifikované služby položkovite, a nebolo ani vyšpecifikované množstvo vykonaných činností služby, termín ich výkonu, termín uskutočnenia ani forma odovzdania výsledkov týchto činností. Nebolo tak preukázané, na základe akých parametrov bola vypočítaná a zaplatná odmena. Nebolo teda hodnoverne preukázané, že fakturované „logistické služby“ boli pre žalobcu vykonané v takom rozsahu ako je deklarované na spornej faktúre.

108. Daňové orgány teda celkom dôvodne dospeli k skutkovo i právne správnemu záveru, že dodávateľovi žalobcu nevznikla na základe faktúry č. 17010087 zo dňa 30.04.2017 daňová povinnosť podľa § 19 zákona o DPH, a preto ani žalobcovi nevzniklo z predmetnej faktúry právo na odpočítanie dane, pričom žalobca daňovým orgánom nepredložil dôkazy o vykonaní fakturovaných služieb.

109. Podľa názoru správneho súdu správca dane a žalovaný postupovali pri rozložení dôkazného bremena v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ (rozhodnutia označené v texte odôvodnenia rozsudku).

110. Bolo na žalobcovi, aby predložil dôkazy svedčiace o tom, že uvedený typ kontrolovaného zdaniteľného kontraktu a spôsob jeho prevedenia ako i komunikácia s dodávateľom sa reálne uskutočnili. Správny súd na tomto mieste poukazuje nielen na základnú zásadu obchodného práva, a to poctivého obchodného styku, ale aj tú skutočnosť, že súčasne základným predpokladom pre riadne fungovanie obchodnej spoločnosti je to, že štatutárny orgán obchodnej spoločnosti musí mať vedomosť nielen o obsahu a rozsahu činností, ktorými podnikateľ napĺňa jednotlivé definičné znaky pojmu podnikanie ( ), ale aj o subjektoch, v spolupráci s ktorými tak robí. Ak takéto vedomosti evidentne štatutárnemu orgánu obchodnej spoločnosti chýbajú, potom ide o výkon práva na podnikanie, ktorý nepožíva v zmysle právnu ochranu a pochybnosti správcu dane o pravdivosti údajov uvádzaných daňovým subjektom sú oprávnené (napríklad rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.1.2019).

111. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku opätovne pripomína, že dôkazné bremeno preukazujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia leží predovšetkým na daňovom subjekte, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C- 487/01 a C-7/02, Zb. s. I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71). V tomto smere preto dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočívala na daňovom subjekte

- žalobcovi, ktorému daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenia a dôvodnosť odpočtu DPH i dostatočným a vierohodným spôsobom preukázal (nielen formálnymi dokladmi). Žalobca však nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie obchodu, čo do osoby dodávateľa, nebude spochybnené.

112. Vychádzajúc z uvedených skutočností, citovaných právnych predpisov a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ správny súd dospel k záveru, že konanie aj rozhodnutie žalovaného sú v súlade s Daňovým poriadkom a zákonom o DPH, oba správne orgány správne a podrobne zistili skutkový stav a vec správne právne posúdili, preto správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú podľa .

113. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa a úspešnému žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, podľa ktorého možno spravodlivo požadovať od žalobcu, aby mu nahradil trovy konania. Navyše, žalovaný nebol v konaní právne zastúpený, keďže zamestnáva zamestnancov s právnickým vzdelaním, ktorí ho v konaní pred súdom zastupujú.

114. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).