Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10CoPr/2/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Gabriely Briškovej, vo veci žalobcu: Mgr. O. M., nar. XX. J. XXXX, bytom H. H. XXXX/XX, J., zastúpeného advokátkou: JUDr. Renáta Matejová, ul. Čs. armády 25, Banská Bystrica, proti žalovanej: Stredná odborná škola Jozefa Čabelku, Bernolákova 383/10, Holíč, IČO: 00 162 400, zastúpenej usadeným euroadvokátom: JUDr. Juraj Dragún, Pod hájkom 1436/35, Skalica, IČO: 51 829 452, o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a o náhradu mzdy, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Piešťany z 2. októbra 2019 č. k. -269, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že výpoveď z pracovného pomeru zo strany žalovanej zo dňa 6.7.2017 podľa daná žalobcovi, je neplatná. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , až 3, , , , , , , , a , , , , v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), . písm. f/, o štátnej správe v školstve a školskej samospráve. Vecne dôvodil, že žalobca ako zamestnanec pracoval u žalovanej v pracovnom pomere na dobu neurčitú ako učiteľ strednej školy, keď dňa 17.7.2017 mu bola zo strany žalovanej (zamestnávateľa) doručená výpoveď podľa . Ako dôvod výpovede bolo uvedené, že po ukončení prijímacieho konania zo dňa 11.5.2017 a následného zápisu žiakov do 1. ročníka pre školský rok 2017/2018, ktorý sa uskutočnil v dňoch 9.5.2017 a 11.5.2017 vyplynulo, že sa nemali v školskom roku 2017/2018 otvárať študijné odbory: ekonomika pôdohospodárstva, sociálno-výchovný pracovník, manažment regionálneho cestovného ruchu a operátor kožiarskej výroby. V rámci racionalizácie prerokovanej na pracovnej porade 12.6.2017 pre školský rok 2017/2018 sa upravili rámcové učebné plány v jednotlivých odboroch maximálne na 33 hod./týždeň. Po konečnom nápočte úväzkov na základe rozhodnutia zo dňa 15.6.2017 a po posúdení všetkých možností bol žalobcovi na pedagogickej porade zo dňa 19.6.2017 udelený úväzok 14 hodín. Svojím negatívnym postojom žalobca vyjadril svoj nesúhlas so skráteným úväzkom a na základe „Rozhodnutia o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce“ z 20.6.2017 sa tým stal nadbytočným. Na doručenú výpoveď reagoval žalobca listom z 2.10.2017, doručeným žalovanej 5.10.2017, v ktorom nesúhlasil s výpoveďou a žiadal žalovanú, aby ho ďalej zamestnávala. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie konštatoval, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej dvojmesačnej lehote podľa . Výpoveď z pracovného pomeru (ďalej aj „výpoveď“) spĺňala hmotnoprávne podmienky platnosti (písomná forma, skutkové vymedzenie dôvodu výpovede tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, doručenie zamestnancovi).

Bolo nesporné, že žalobca ako zamestnanec žalovanej bol predsedom Základnej organizácie OZPŠaV pri Strednej odbornej škole J. Čabelku Holíč, preto súd prvej inštancie následne skúmal, či výpoveď z pracovného pomeru spĺňala aj ďalšiu hmotnoprávnu podmienku svojej platnosti a to, či žalovaná ako zamestnávateľ splnila svoju zákonnú povinnosť ustanovenú v (výpoveď vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov). Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že u žalovanej pôsobili dve odborové organizácie a to Základná organizácia OZPŠaV pri Strednej odbornej škole J. Čabelku Holíč a Nová organizácia Čabelkovcov OZPŠaV na Slovensku pri SOŠ Jozefa Čabelku. Žalovaná požiadala obe odborové organizácie o prerokovanie výpovede a o vyjadrenie súhlasu s výpoveďou žalobcovi, pričom Nová organizácia Čabelkovcov OZPŠaV na Slovensku pri SOŠ Jozefa Čabelku súhlasila s výpoveďou a Základná organizácia OZPŠaV pri Strednej odbornej škole J. Čabelku Holíč, v ktorej vykonáva funkciu predsedu žalobca, nesúhlasila s jeho výpoveďou. Žalovaná ako zamestnávateľ teda splnila svoju zákonnú povinnosť. Vychádzajúc z ustanovenia , žalovaná ale mohla dať žalobcovi ako členovi odborového orgánu výpoveď len s predchádzajúcim súhlasom týchto zástupcov zamestnancov. Podľa ak u zamestnávateľa pôsobia popri sebe viaceré odborové organizácie, vystupuje v pracovnoprávnych vzťahoch a obdobných pracovných vzťahoch týkajúcich sa jednotlivých zamestnancov príslušný odborový orgán odborovej organizácie, ktorej je zamestnanec členom. S poukazom na dikciu ustanovenia je určenie odborovej organizácie, ktorá je oprávnená na zastupovanie odborovo organizovaného zamestnanca jednoznačné. Smerodajným preto pre posúdenie platnosti výpovede danej žalobcovi bol nesúhlas s výpoveďou zo strany Základnej organizácie OZPŠaV pri Strednej odbornej škole J. Čabelku Holíč. Pretože príslušný odborový orgán odborovej organizácie, ktorej bol žalobca členom, odmietol udeliť súhlas s výpoveďou, predmetná výpoveď zo strany žalovanej bola z tohto dôvodu neplatná ( ). Súd prvej inštancie ďalej skúmal, či označený dôvod výpovede z pracovného pomeru (organizačná zmena, ktorá mala vyústiť do nadbytočnosti zamestnanca) bol daný, či tento dôvod obstojí ako výpovedný dôvod. To, či skutočne došlo k organizačnej zmene zakladajúcej dôvod výpovede, kto, kedy, akým rozhodnutím a o akých konkrétnych zmenách rozhodol a či tieto zmeny existovali v čase výpovede, bolo vecou dokazovania. Predpoklady použitia výpovedného dôvodu podľa sú existencia organizačnej zmeny (písomné rozhodnutie zamestnávateľa o tejto zmene), nadbytočnosť zamestnanca, príčinná (objektívne jestvujúca) súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou zamestnanca. O nadbytočnosť zamestnanca ide vtedy, ak zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Dôvody tejto nemožnosti musia spočívať v tom, že zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané zamestnancom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. O výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ. V danom prípade písomné rozhodnutie o organizačnej zmene, v dôsledku ktorej mala žalovaná stratiť možnosť naďalej zamestnávať žalobcu ako svojho zamestnanca a v dôsledku ktorého sa žalobca mal stať podľa žalovanej nadbytočným, predstavovalo Rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce z 20.6.2017. Podľa tohto rozhodnutia riaditeľ žalovanej rozhodol dňa 20.6.2017, bez uvedenia účinnosti tohto rozhodnutia, o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Dňa 19.6.2017 na pedagogickej porade boli udelené úväzky pedagogickým zamestnancom. Znížený úväzok bol udelený trom zamestnancom vrátane žalobcu. Žalobca sa k zníženému úväzku nevyjadril do 20.6.2017 do 15.00 hod., žalovaná preto rozhodla o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Podstatnou otázkou pre rozhodnutie súdu bolo posúdenie, v čom spočívala organizačná zmena u žalovanej prijatá rozhodnutím zo dňa 20.6.2017 a následne toho, či táto organizačná zmena odôvodňovala použitie výpovede podľa ustanovenia , t. j. či prijatá organizačná zmena bola v príčinnej súvislosti s nadbytočnosťou žalobcu. V danej veci žalovaná nepreukázala, že skutočne došlo k zníženiu stavu zamestnancov v dôsledku Rozhodnutia o znížení stavu zamestnancov, a teda nepreukázala existenciu ňou tvrdeného dôvodu výpovede. Na základe uvedeného žalovaná potom nemohla preukázať ani nadbytočnosť žalobcu, ani príčinnú súvislosť medzi znížením stavu zamestnancov a nadbytočnosťou žalobcu. Nemožno hovoriť o nadbytočnosti žalobcu už len z toho dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že žalovaná v ďalšom školskom roku všetky predmety žalobcu prerozdelila medzi ostatných kolegov, na základe čoho nemožno mať za to, že by bola splnená podmienka, že žalovaná ako zamestnávateľ ďalej nepotrebuje práce vykonávané žalobcom, a to buď vôbec, alebo v pôvodnom rozsahu. Podľa výpovede svedkyne Mgr. A. J. až v novom školskom roku videli, aký úväzok a komu aké predmety žalovaná dala a bolo zjavné, že predmety žalobcu prerozdelila neodborne medzi všetkých ostatných kolegov. Rovnako

svedkyňa Ing. P. E. potvrdila, že v roku 2017/2018 jednotlivé predmety žalobcu boli prerozdelené medzi ďalších jeho kolegov a vyučovali sa neodborne. Nebolo preto pravdivé vyjadrenie žalovanej (zo dňa 30.5.2018), že výučba bola zabezpečená kvalifikovane. Predloženými listinnými dôkazmi žalobca preukázal, že v skutočnosti došlo naopak k zvýšeniu počtu zamestnancov, keď podľa štvrťročného výkazu o práci v školstve za 2. štvrťrok 2017 bol celkový stav zamestnancov žalovanej 25 (k 30.6.2017), rovnako ako v 1. štvrťroku 2017 a podľa štvrťročného výkazu o práci v školstve za 3. štvrťrok 2017 bol celkový stav zamestnancov žalovaného 28 (k 30.9.2017). V priebehu konania žalovaná tvrdila, že v štvrťročných výkazoch o práci v školstve sú evidovaní aj zamestnanci na materskej dovolenke a práceneschopní. Súd prvej inštancie žalovanou navrhnuté doplnenie dokazovania o presný prehľad zamestnancov v spornom období nepripustil, pretože tento dôkaz vyhodnotil nielen ako nadbytočný, keďže považoval vykonané dokazovanie za postačujúce k rozhodnutiu vo veci samej, ale aj ako neskoro navrhnutý. Zvýšenie stavu zamestnancov žalobca preukázal aj zverejneným oznámením na webovej stránke žalovanej, kde bolo uvedené, že na začiatku školského roka 2017/2018 sa pedagogický zbor rozšíril o štyroch nových pedagogických zamestnancov. Rozhodujúce v danom prípade bolo, že došlo k zvýšeniu počtu zamestnancov a bolo irelevantné, z akého dôvodu, na koho odporúčanie. Prijatie nových zamestnancov bolo potvrdené aj výsluchom svedkýň. Podľa obsahu výpovede danej žalobcovi, sa žalobca mal stať nadbytočným na základe Rozhodnutia o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce zo dňa 20.6.2017. Zníženie počtu pedagogických zamestnancov o jedného učiteľa podľa názoru súdu prvej inštancie za organizačnú zmenu považovať nemožno, a to s prihliadnutím na charakter žalovanej, ktorým je stredná škola, kde zamestnancami sú síce učitelia všeobecnovzdelávacích predmetov, ale s rôznou aprobáciou, a kde každý z učiteľov vyučuje (zväčša) kombináciu predmetov. V takom prípade nemožno za organizačnú zmenu považovať zníženie počtu učiteľov o jedného učiteľa. Za organizačnú zmenu v podmienkach žalovanej by bolo možné považovať až zmenu organizačnej štruktúry, z ktorej by bolo zrejmé, učiteľov ktorých predmetov, resp. ktorých kombinácií predmetov, alebo učiteľov s akou aprobáciou, sa organizačná zmena týka. Žalovaná v konaní nepreukázala, k akej konkrétnej zmene v organizačnej štruktúre školy rozhodnutím riaditeľa žalovanej došlo. Z predložených listinných dôkazov vyplynulo, že žalovaná 15.6.2017 rozhodla o znižovaní úväzkov a následne dňa 20.6.2017 rozhodla o znížení stavu zamestnancov (z dôvodu zníženia úväzkov trom zamestnancom). Z uvedeného vyplýva, že riaditeľ žalovanej odvodzuje nadbytočnosť žalobcu nie od tvrdenej organizačnej zmeny, ale od rozdelenia úväzkov. Zníženie počtu pedagogických zamestnancov na strednej škole (vo všeobecnosti, bez špecifikácie kombinácie predmetov alebo aprobácie, dokonca v tomto prípade bez uvedenia počtu zamestnancov, o koľkých sa stav znižuje) môže byť len dôsledkom organizačnej zmeny, a nie jej príčinou. Navyše bolo zrejmé, že k zníženiu počtu pedagogických zamestnancov ani nedošlo, ale ich počet sa zvýšil. Automaticky tu absentovala príčinná súvislosť medzi organizačnou zmenou a nadbytočnosťou žalobcu. Súd prvej inštancie podporne poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 12.4.2005 sp. zn. , podľa ktorého o rozhodnutie o organizačnej zmene by u žalovanej mohlo ísť iba vtedy, keby jeho účelom (zmyslom) bolo zníženie stavu zamestnancov alebo zmena v ich kvalifikačnom zložení oproti stavu, ako ho predpokladala doterajšia organizačná schéma alebo do tej doby platný najvyššie prípustný stav jej zamestnancov; také opatrenie však žalovaná neprijala. Ak z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce zamestnávateľ zrušuje určité pracovné miesto (funkciu), môže dať výpoveď z tohto dôvodu iba zamestnancovi pracujúcemu na zrušenom pracovnom mieste (funkcii), nie však inému zamestnancovi, ktorého pracovného miesta (funkcie) sa písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov výslovne nedotýka. V takom prípade neplatí zásada, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Z uvedeného rozhodnutia vyplýva, že písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov má konkrétne uvádzať, ktorého pracovného miesta (funkcie) sa organizačná zmena týka, pričom v prejednávanej veci by malo ísť o určenie učiteľa (učiteľov), ktorých konkrétnych predmetov, resp. s akou aprobáciou. Žalovaná si takýmto neurčitým rozhodnutím o organizačnej zmene fakticky vytvorila priestor pre svojvôľu s tým, že mohla prepustiť ktoréhokoľvek učiteľa. Pri posudzovaní platnosti výpovede danej žalobcovi podľa dospel súd k záveru, že organizačná zmena, resp. zmena organizačnej štruktúry, spočívajúca v znížení stavu zamestnancov, ktorá mala viesť k nadbytočnosti žalobcu, v dôsledku čoho mal byť so žalobcom skončený pracovný pomer, nebola žalovanou v konaní náležite preukázaná. V danom prípade tak nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre platnosť výpovede podľa .

Súd prvej inštancie navyše dodal, že v konaní bolo výpoveďou žalobcu, ako aj výpoveďou oboch svedkýň, preukázané, že vzťahy medzi riaditeľom žalovanej a žalobcom boli naštrbené. Žalobca a svedkyňa Mgr. A. J. dôvodili aj šikanóznym a diskriminačným konaním zo strany riaditeľa žalovanej voči žalobcovi. Aj keď upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny neboli výpovedným dôvodom danej výpovede a teda priamym predmetom konania, šikanózne správanie žalovanej vo vzťahu k žalobcovi možno vyabstrahovať už z toho, že upozornenie na závažné porušenie pracovnej disciplíny bolo dané žalobcovi za 15 minútové oneskorenie sa na pracovnú poradu. Svedkyňa Mgr. A. J. ako vedúca predmetovej komisie spolu s Ing. P. E., zástupkyňou riaditeľa, prerozdeľovali úväzky pre školský rok 2017/2018 a žalobcovi napočítali plný úväzok, t. j. 22 hodín s tým, že mal vyučovať všetky odborné predmety ako predošlé roky. Svedkyňa Mgr. J. vypovedala, že riaditeľ sa snažil určité predmety žalobcu zrušiť, čo sa aj stalo. Bola toho názoru, že mal v pláne prepustiť žalobcu. Zároveň uviedla, že aj jej samotnej sa riaditeľ vyhrážal, že ju prepustí. Svedkyňa tiež uviedla, že v ďalšom školskom roku boli všetky predmety žalobcu prerozdelené medzi ostatných kolegov a niektoré z nich boli vyučované neodborne. Prerozdelenie predmetov kolegom vyplynulo aj zo zápisnice z rokovania Novej organizácie Čabelkovcov. Svedkyňa Ing. P. E. potvrdila, že žalobca mohol mať úväzok 22 hodín, ale to by znamenalo, že niekto iný by mal skrátený úväzok. Keďže žalobca tam mal nejaké zápisy za porušenie pracovnej disciplíny, preto riaditeľ takto rozhodol. Z uvedeného vyjadrenia svedkyne opäť možno vyvodiť práve účelovosť zníženia úväzku žalobcovi a následnú výpoveď, keď žalobca sa v extrémne krátkej lehote mal vyjadriť, či súhlasí alebo nesúhlasí so skráteným úväzkom 14 hodín. Výpoveď tejto svedkyne len potvrdila vyjadrenie samotného žalobcu zo dňa 30.5.2018, ktorý uviedol, že ak by nedošlo k zníženiu úväzku žalobcu, musel by sa znížiť úväzok iného učiteľa, pričom rozhodnutie závisí na riaditeľovi školy. Riaditeľ na základe vlastného uváženia rozhodol o znížení úväzku žalobcu z 22 hodín na ponúkaných 14 hodín bez ohľadu na odporúčania vedúcej predmetovej komisie, bez relevantného zdôvodnenia. Na základe uvedeného dospel súd prvej inštancie k záveru, že Rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov zo dňa 20.6.2017 bolo účelové, nesledovalo zníženie počtu zamestnancov objektívne vyvolané zmenou organizácie práce s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, ale toto rozhodnutie bolo prijaté účelovo s cieľom podania výpovede konkrétnemu zamestnancovi - žalobcovi, bez toho, aby objektívne zanikla potreba vykonávať jeho prácu, keď jeho práca bola rozdelená medzi ostatných zamestnancov a teda potreba výkonu práce žalobcu nezanikla. Zo všetkých skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, vyplynula snaha žalovanej zbaviť sa žalobcu ako nepohodlného zamestnanca, ktorý preukázateľne upozorňoval žalovanú na nedostatky a žiadal o nápravu ohľadom porušovania prepisov pri odmeňovaní zamestnancov a ako predseda odborovej organizácie chránil záujmy zamestnancov. Predmetnou výpoveďou žalovaná sledovala iné, ako ňou uvádzané ciele, teda len predstierala prijatie nejakej zmeny v organizačnej štruktúre. Výpoveď z pracovného pomeru daná žalobcovi bola zneužitím práva a právnym úkonom v rozpore s dobrými mravmi bez existencie právne relevantného výpovedného dôvodu, ktorý úkon je preto podľa neplatný (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 27.4.2004 sp. zn. ). Na základe uvedeného preto súd prvej inštancie určil neplatnosť výpovede z pracovného pomeru zo strany žalovanej zo dňa 6.7.2017 podľa danej žalobcovi.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala žalovaná včas odvolanie, s návrhom na jeho zmenu zamietnutím žaloby. Alternatívne navrhla zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. V konaní nebolo sporné, že podaná výpoveď spĺňala všetky formálne náležitosti a bola žalobcovi riadne doručená, ako i prijatie Rozhodnutia o organizačných zmenách v písomnej forme v zmysle . Ďalej bolo preukázané, že na podanie výpovede bol udelený súhlas odborovej organizácie Nová organizácia Čabelkovcov PŠaV na Slovensku pri SOŠ Čabelku, splnenie ponukovej povinnosti zamestnávateľa pri výpovedi. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil, nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Na základe potreby trhu práce a záujmu študentov o vyučované odbory si škola upravuje vnútorný školský vzdelávací program - predmety a dotácie hodín v jednotlivých predmetoch. Dotácia hodín je minimálne 33 a maximálne 35 vyučovacích hodín v týždni. Žalovaná z dôvodu potreby šetrenia nákladov na mzdy učiteľov rozhodla, že od školského roku 2017/2018 začne využívať minimálne dotácie v rozsahu 33 vyučovacích hodín do týždňa. Uvedené opatrenie o využívaní dotácie v rozsahu 33 vyučovacích hodín do týždňa znamenalo pre žalovanú úsporu mzdových nákladov pripadajúcich na 1,5 úväzku. Žalovaná uvedené opatrenie prerokovala aj so zástupcami zamestnancov, ktorí u žalovanej pôsobia. Žalovaná pri skracovaní

úväzkov konkrétnym zamestnancom zohľadňovala najmä, aké študijné odbory sa v nasledujúcom školskom roku budú otvárať a taktiež zohľadňovala aprobácie zamestnancov, teda aj žalobcu. Žalovaná ponúkla žalobcovi skrátenie jeho úväzku na rozsah 14 vyučovacích hodín. Žalobca však so skrátením jeho úväzku nesúhlasil. Za uvedenej situácie žalovaná nemala možnosť ponúknuť žalobcovi inú vhodnú práce, najmä po zohľadnení jeho kvalifikácie a aprobácie, stal sa pre žalovanú nadbytočný a nemohlo byť od žalovanej spravodlivo žiadané, aby žalobcu naďalej zamestnávala. Súd prvej inštancie úplne opomenul skutočnosť, že na podanie výpovede dala predchádzajúci súhlas najväčšia odborová organizácia pôsobiaca u žalovanej. Druhá odborová organizácia predstavovaná žalobcom oznámila nesúhlas s výpoveďou, pričom však tento nesúhlas žiadnym relevantným spôsobom neodôvodnila, preto bol nesúhlas odborovej organizácie nepreskúmateľný. Dôrazne poprela ničím nepreukázané tvrdenia o údajnom diskriminačnom správaní žalovanej voči žalobcovi. Súd prvej inštancie vychádzal iba z akýchsi domnienok a nesprávne právne posúdil okolnosti splnenia hmotnoprávnych podmienok pre danie výpovede zo strany zamestnávateľa. Boli splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre danie výpovede žalobcovi. K splneniu ponukovej povinnosti uviedla aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. . Jediné možné miesto, ktoré mohla žalovaná žalobcovi vzhľadom na jeho kvalifikáciu (resp. aprobáciu) ponúknuť, bolo miesto v obore sociálno-výchovný pracovník. Vzhľadom na racionalizačné opatrenia, ktoré žalovaná ako zamestnávateľ prijala, však neumožňovali ponúknutie plného úväzku žalobcovi. Je neprijateľné, aby osoba s kvalifikáciou (resp. aprobáciou) sociálno- výchovný pracovník vyučoval všeobecnovzdelávacie predmety (t.j. matematiku, slovenský jazyk, cudzie jazyky), resp. odborné predmety. Na výučbu všeobecnovzdelávacích predmetov, ako aj odborných predmetov nepostačí zaškolenie, ale je nevyhnutné absolvovanie riadneho vysokoškolského štúdia. Žalovaná ako zamestnávateľ prijala organizačnú zmenu a jej účelom bola najmä úspora finančných prostriedkov a zvýšenie efektivity. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že na miesto žalobcu nebol prijatý žiadny iný zamestnanec s aprobáciou sociálno-výchovný pracovník. Túto skutočnosť potvrdili aj svedkovia. Poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 57/1968. Nie je možné nadbytočnosť posudzovať cez absolútne čísla počtu zamestnancov, ako to urobil súd prvej inštancie. Podľa ustanovenia platí, že ak zástupcovia zamestnancov odmietli udeliť súhlas podľa odseku 9, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa z tohto dôvodu neplatné; ak sú ostatné podmienky výpovede alebo okamžitého skončenia pracovného pomeru splnené a súd v spore podľa zistí, že od zamestnávateľa nemôže spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával, je výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru platné. Žalovaná od samého počiatku sporu tvrdí, že nebolo možné od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby žalobcu ďalej zamestnával. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je formalistické. Súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukazuje na skutočnosť, že u žalovanej ako zamestnávateľa malo dôjsť k zvýšeniu počtu zamestnancov. Tento záver súd prvej inštancie urobil na základe štvrťročných výkazov o práci v školstve. V priebehu konania bolo poukázané na skutočnosť, že u žalovanej nedošlo k nárastu počtu zamestnancov a že v štvrťročných výkazoch o práci v školstve sú evidovaní všetci zamestnanci organizácie, a to aj tí, ktorí reálne prácu nevykonávajú (materská/rodičovská dovolenka, pracovná neschopnosť a pod). Na preukázanie tohto tvrdenia navrhla žalovaná doplnenie dokazovania o prehľad zamestnancov, evidovaných v štvrťročnom výkaze o práci v školstve. Keďže súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, došlo tým k zmareniu možnosti objektívne a presne zistiť skutkový stav. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je nedostatočné a nepresvedčivé.

3. Žalobca navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Argumentáciu, ktorú použil žalobca na preukázanie tvrdení o neplatnosti skončenia pracovného pomeru nijako nesúvisela s nedodržiavaním štátneho vzdelávacieho programu. Rozhodnutím žalovanej o organizačnej zmene boli od počiatku sledované iné ciele a žalovaná iba predstierala prijatie organizačného opatrenia s úmyslom zastrieť svoje skutočné zámery. U žalovanej nedošlo k zníženiu počtu zamestnancov, ale naopak, k jeho zvýšeniu. Poukázal na výsluch svedkyne Mgr. A. J., ktorá potvrdila, že ku koncu školského roka, keď bola daná výpoveď žalobcovi, vypísala všetky odborné predmety, ktoré im vychádzali, a žalobcovi napočítali plný úväzok. Tento návrh predložila pani zástupkyni s tým, že žalobca na základe takéhoto prerozdelenia úväzku mal vyučovať všetky odborné predmety. Bol to práve pán riaditeľ, ktorý takýto návrh neakceptoval. Rovnako svedkyňa Ing. P. E., zástupkyňa riaditeľa žalovanej potvrdila tú skutočnosť, že žalobca mohol mať pridelený základný úväzok v rozsahu 22 hodín. Ďalej poukázal na to, že aj keď žalovaná požiadala o udelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru obidve popri sebe pôsobiace odborové organizácie, rozhodujúce je neudelenie súhlasu so skončením pracovného pomeru ZO PŠaV pri Strednej odbornej škole J. Čabelku, pretože žalobca bol členom

tejto základnej organizácie. Ak príslušný zástupca zamestnancov odmietne udeliť súhlas, výpoveď je z tohto dôvodu neplatná. Zákon pripúšťa možnosť nahradiť nedostatok predchádzajúceho súhlasu zástupcov zamestnancov s výpoveďou rozhodnutím súdu. V danej veci žalovaná iba predstierala prijatie organizačného opatrenia. Neplatnou je výpoveď zamestnávateľa, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor s dobrými mravmi predpokladá, že motívy výpovede nie sú v súlade so základnými zásadami právneho poriadku (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Pre úplnosť dodal, že v zamestnaní bol diskriminovaný, nakoľko hájil záujmy zamestnancov, čo žalovaná nebola schopná tolerovať, preto sa žalobcu potrebovala „zbaviť“.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľka použila zákonom prípustné odvolacie dôvody ( ), preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil ( ), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie treba (napriek námietkam žalovanej) považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej stránke (rozhodnutie i dostatočne odôvodnil).

5. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o určení neplatnosti výpovede danej žalobcovi zo strany žalovanej na názore, že v prípade predmetnej výpovede zamestnancovi nebol udelený súhlas odborovej organizácie (za rozhodujúce považoval nesúhlas tej odborovej organizácie, ktorej bol žalobca členom) a súčasne konštatoval, že nebol preukázaný výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka, keď nemal za preukázanú organizačnú zmenu u žalovanej, v dôsledku ktorej sa žalobca mal stať nadbytočným. Navyše súd prvej inštancie považoval výpoveď aj v rozpore s dobrými mravmi, pretože bola účelová.

6. Podľa zmôže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.

7. K predpokladom výpovede z pracovného pomeru podľa ustanovenia patrí to, že o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách prijal zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomné rozhodnutie, že sa podľa tohto rozhodnutia zamestnanec stal pre zamestnávateľa nadbytočným a že je tu príčinná súvislosť medzi nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, t. j. že sa zamestnanec stal práve v dôsledku takéhoto rozhodnutia (jeho realizácie u zamestnávateľa) nadbytočným. Pre výpoveď z pracovného pomeru podľa uvedeného ustanovenia je súčasne charakteristické, že zamestnávateľ aj naďalej môže (objektívne vzaté) zamestnancovi prideľovať prácu podľa pracovnej zmluvy, ale jeho práca nie je (vôbec alebo v pôvodnom rozsahu) pre zamestnávateľa v ďalšom období potrebná, lebo sa stal nadbytočným vzhľadom na rozhodnutie o zmene úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, o znížení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách. Zákon uvedeným spôsobom zamestnávateľovi umožňuje, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné zloženie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zložení, aké zodpovedá jeho potrebám (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.6.2010 sp. zn. ).

8. V prípade posudzovania dôvodnosti použitia tohto výpovedného dôvodu treba vychádzať z obsahu pracovnej zmluvy a posúdiť, či došlo u zamestnávateľa k takej organizačnej zmene, ktorá by robila zamestnanca pre neho nadbytočným z hľadiska funkcie, náplne práce, resp. druhu práce zamestnancom

vykonávanej, na ktorú znie pracovná zmluva. Podmienkou platnosti výpovede danej zamestnávateľom zamestnancovi v zmysle je tiež príčinná súvislosť medzi rozhodnutím zamestnávateľa o organizačnej zmene a nadbytočnosťou zamestnanca.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 30.8.2012 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 1.9.2012, druh práce: práce vyplývajúce z pracovnej náplne učiteľa a ďalšie úlohy súvisiace s dohodnutým druhom práce podľa pokynov priameho nadriadeného. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú, do 31.8.2014. Strany sporu uzatvorili dňa 25.8.2014 dodatok č. 1 k pracovnej zmluve, ktorým bol s účinnosťou od 1.9.2014 pracovný pomer uzavretý na dobu neurčitú. Podľa pracovnej náplne zo dňa 1.8.2014 odbor žalobcu bol všeobecnovzdelávacie a odborné predmety, prax s popisom pracovnej činnosti: výchovno-vzdelávacia činnosť vykonávaná pedagogickým zamestnancom, ktorým je učiteľ strednej školy zaradený do kariérového stupňa samostatný pedagogický zamestnanec. Podľa kariérovej pozície - menovanie zo dňa 31.8.2016 žalobca bol žalovanou zaradený do kariérovej pozície odborný zamestnanec špecialista a bol menovaný za koordinátora prevencie pre školský rok 2016/2017 s platnosťou od 1.9.2016 do 31.8.2017.

10. V prípade výpovede podľa ustanovenia je právne významná iba absolútna nemožnosť zamestnávateľa zamestnávať ďalej zamestnanca (porov. R 51/1997).

11. Z obsahu spisu okrem iného ďalej vyplýva, že rozhodnutím žalovanej o organizačnej zmene malo byť „Rozhodnutie o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce“ z 20.6.2017, kde sa konštatuje, že v školskom roku 2017/2018 sa nebudú otvárať študijné odbory: ekonomika pôdohospodárstva, sociálno-výchovný pracovník, manažment regionálneho cestovného ruchu a operátor spracúvania kože. Je potrebné znížiť úväzky trom zamestnancom, medzi nimi aj žalobcovi a to na 14 hodín týždenne so súčasným konštatovaním, že dňa 20.6.2017 o 9.30 hod. bola žalobcovi doručená písomná žiadosť o vyjadrenie sa do 15.00 hod. Vzhľadom na uvedené bolo rozhodnuté o znížení stavu zamestnancov o 15.05 hod.

12. O rozhodnutie o organizačnej zmene u žalovanej by mohlo ísť len vtedy, keby jej účelom a zmyslom bolo zníženie počtu zamestnancov alebo zmena ich kvalifikačného zloženia. Je však zrejmé, že o takúto zmenu u žalovanej nešlo. Nie je možné pripustiť výklad, ktorý by umožňoval a akceptoval takéto neurčité rozhodnutie „o organizačnej zmene“, ktoré vytvára svojvôľu pre zamestnávateľa v tom, že môže prepustiť akéhokoľvek zamestnanca (tak ako konštatoval súd prvej inštancie). V posudzovanej veci chýba príčinná súvislosť medzi uvedeným rozhodnutím zamestnávateľa a nadbytočnosťou zamestnanca z hľadiska jeho kvalifikácie.

13. Ak by zamestnávateľ z dôvodu zvýšenia efektívnosti práce rušil určité pracovné miesto (funkciu), môže dať výpoveď z dôvodu iba zamestnancovi pracujúcemu na zrušenom pracovnom mieste (funkcii), nie však inému zamestnancovi, ktorého pracovného miesta (funkcie) sa písomné rozhodnutie zamestnávateľa o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov výslovne nedotýka. V takom prípade neplatí zásada, že o výbere zamestnanca, ktorý je nadbytočný, rozhoduje výlučne zamestnávateľ a súd nie je oprávnený v tomto smere rozhodnutie zamestnávateľa preskúmavať. Zásada, že o výbere nadbytočného zamestnanca rozhoduje zamestnávateľ, sa použije len v prípade, že došlo k zrušeniu takého pracovného miesta (funkcie) alebo určitého počtu takýchto pracovných miest, kde niekoľko zamestnancov je zaradených na tom istom (podobnom) pracovnom mieste (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

14. Po preskúmaní veci odvolací súd konštatoval, že sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o tom, že nebola preukázaná existencia dôvodu výpovede podľa , keď z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná v ďalšom školskom roku (2017/2018) všetky predmety žalobcu prerozdelila medzi ostatných kolegov a predmety boli vyučované neodborne, teda bez potrebnej kvalifikácie, ktorou žalobca disponoval (svedkyňa Mgr. A. J., Ing. P. E.). Z uvedeného je potom zrejmé, že žalovaná ako zamestnávateľ naďalej potrebovala práce vykonávané žalobcom a žalobca sa preto nemohol stať nadbytočným. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval nepreukázanie organizačnej zmeny, v dôsledku ktorej by sa žalobca stal pre žalovanú nadbytočným. Žalovaná mala možnosť žalobcu aj naďalej zamestnávať prácami dohodnutými v pracovnej zmluve. Uvedený dôvod je sám o sebe skutočnosťou odôvodňujúcou vyhovenie žalobe. Sporné zvýšenie počtu zamestnancov

bol len podporným argumentom súdu prvej inštancie o neexistencii organizačnej zmeny, pričom nebol výlučne na ňom založený záver o neplatnosti výpovede (preto správne zamietol doplnenie dokazovania navrhnuté žalovanou v tomto smere).

15. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dôsledne a dôvodne skúmal a posudzoval všetky skutkové okolnosti, ktoré skončeniu pracovného pomeru predchádzali. Pri hodnotení týchto okolností prihliadal aj na pozitívny príkaz výkonu práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov, ktorým je súlad s dobrými mravmi. V prípade, ak rozhodnutím zamestnávateľa alebo príslušného orgánu boli od počiatku sledované iné ciele a že zamestnávateľ alebo príslušný orgán iba predstieral prijatie organizačného opatrenia so zámerom zastrieť svoje skutočné zámery, nebol naplnený prvý z predpokladov výpovedného dôvodu, čo môže mať dopad na platnosť výpovede z hľadiska rešpektovania vysloveného právneho princípu o súlade (rozpore) pracovnoprávneho úkonu zamestnávateľa s dobrými mravmi (porov. R 28/2009, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Zistené skutočnosti v rámci konania pred súdom prvej inštancie v danej veci (podrobne uvádzané najmä v ods. 95, 97 odôvodnenia napadnutého rozsudku) nasvedčovali účelovosti výpovede pre angažovanosť žalobcu v odborovej organizácii, v dôsledku čoho bol žalobca pre žalovanú nepohodlným. Preto ako ďalší podporný dôvod neplatnosti výpovede uvedené konštatovanie súdu prvej inštancie bolo na mieste.

16. Súd prvej inštancie sa vysporiadal v rámci odôvodnenia rozsudku i s podstatnou procesnou obranou žalovanej (a to aj pokiaľ ide o ne/súhlas odborovej organizácie - viď ods. 82, 83, nevykonania všetkých navrhnutých dôkazov - viď ods. 90 napadnutého rozsudku). Neboli preto dôvodné námietky týkajúce sa nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie.

17. Skutočnosti uvedené v odvolaní žalovanej neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie a vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolanie žalovanej z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov nemožno považovať za opodstatnené.

18. Pre úplnosť sa dodáva, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania (strany), aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (porov. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

19. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa , ako vecne správny potvrdil. Vzhľadom na vyššie uvedený dôvod, ktorý viedol k potvrdeniu napadnutého rozhodnutia, odvolací súd sa ďalšími námietkami uvádzanými v odvolacom konaní nezaoberal z dôvodu hospodárnosti (napr. námietky vo vzťahu k neplatnosti výpovede aj pre neudelenie súhlasu odborovou organizáciu, či podrobnejšie dôvodom neplatnosti i pre rozpor s dobrými mravmi), keďže ani neboli spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie odvolacieho súdu, pretože nepreukázanie existencie výpovedného dôvodu podľa je v danom prípade samo o sebe postačujúce k záveru o neplatnosti výpovede.

20. V závere sa dodáva, že na vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie nič nemení skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávne označil rozsudok ako čiastočný, pričom malo ísť o rozsudok medzitýmny /uvedené v odvolaní namietané nebolo, pričom dôležité je, že vo veci bolo rozhodnuté o základe nároku (nie o časti nároku) rozsudkom, ktorý bol vyhlásený verejne/. Medzitýmny rozsudok predstavuje totiž rozsudok o základe uplatneného nároku. Súd ním rozhoduje o právnom základe veci. Týmto rozsudkom sa súd vyjadruje k tomu, či žalobca má vôbec na požadované plnenie právo a v akom rozsahu. Je to rozhodnutie o skutkovom základe sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci. Ide o všetky skutkové a právne otázky, od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú samej výšky nároku. Tak je tomu vtedy, keď súd na podklade žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a určenie, že pracovný pomer trvá naďalej a o náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru posúdi, či došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru žalovaným, či žalobca trvá na ďalšom zamestnávaní a odkedy a či žaloba bola podaná včas. Pri žalobách o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru pojem základ nároku nemožno chápať inak, než ako vyriešenie otázky (ne)platnosti skončenia pracovného pomeru, a to tak, aby po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku zostala na vyriešenie iba otázka výšky nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, pokiaľ bol i tento nárok uplatnený (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

21. O trovách odvolacieho konania (rovnako ako pred ním súd prvej inštancie o trovách konania prvoinštančného) odvolací súd nerozhodoval, pretože tu šlo len o medzitýmne rozhodnutie v konaní majúcom pokračovať, v ktorom o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( ).

22. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.