Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/102/2009

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča

a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci ţalobcu

JUDr. Ľ. T., bývajúceho v B., zastúpeného Z. - A. K. S., L. č. X., v mene ktorej vykonáva

advokáciu ako konateľka advokátka JUDr. D. Z., proti ţalovanej D., A.A. so sídlom v Š., A.,

zastúpenej A. & P., S., Š. č. X., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát

JUDr. L. G., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, vedenej na

Okresnom súde Galanta pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu proti rozsudku

Krajského súdu v Trnave z 2. decembra 2008 sp.zn. rozhodol

t a k t o

Dovolanie ţalobcu z a m i e t a .

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Ţalobou podanou na Okresnom súde Galanta 19. júna 2007 sa ţalobca domáhal

určenia neplatnosti výpovede danej mu ţalovanou X. podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zák. č.

- - v znení do 31.8.2007 (ďalej len „“)

z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačných zmien a náhrady mzdy z neplatného

skončenia pracovného pomeru. Neplatnosť výpovede odôvodňoval tým, ţe neexistuje

písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene prijaté formou rozhodnutia

predstavenstva spoločnosti, keďţe za takého rozhodnutie nemoţno povaţovať rozhodnutie

generálneho riaditeľa číslo X., vydanie č. X., ktorého účelom bolo vykonanie zmien

organizačnej štruktúry. Rozhodnutie generálneho riaditeľa označil za absolútne neplatný

právny úkon pre nedodrţanie formy a ďalej z dôvodu, ţe ide o právny úkon, ktorý svojim

obsahom spadá do kompetencie predstavenstva spoločnosti, preto jeho prijatie neoprávnenou

osobou obchádza zákon a odporuje dobrým mravom. Namietal tieţ nedostatok svojej

nadbytočnosti a nedostatok príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou

a nadbytočnosťou poukazujúc na to, ţe aj po doručení výpovede, t.j. po tom, čo jeho pracovné

zaradenie vo funkcii „riaditeľa úseku rozvoja ľudských zdrojov“ bolo zrušené, mu boli

ukladané pracovné úlohy zodpovedajúce tomuto zaradeniu. Rovnako namietal aj nesplnenie

ponuky vhodnej práce, pretoţe z ponúknutého zamestnania vo funkcii „r.“ na odbore

personalistiky a ekonomiky práce nebol schopný posúdiť ani druh, ani obsah a teda ani

primeranosť a vhodnosť ponúkanej práce a napriek ţiadosti mu nebol poskytnutý primeraný

čas na posúdenie tejto ponuky.

Okresný súd Galanta čiastočným rozsudkom zo 4. marca 2007 č.k. -172

určil, ţe skončenie pracovného pomeru formou výpovede zo dňa X., ktorá bola daná

ţalovanou ako zamestnávateľom ţalobcovi ako zamestnancovi, je neplatné. V odôvodnení

rozsudku uviedol, ţe nebol splnený základný hmotnoprávny predpoklad platnosti výpovede

a to príčinná súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou ţalobcu.

Poukazoval pritom na výpoveď svedka Ing. O. M. - generálneho riaditeľa ţalovanej, ktorý

mal uviesť, ţe dôvodom skončenia pracovného pomeru ţalobcu nebola samotná organizačná

zmena, ale to, ţe on ako nový generálny riaditeľ zahrnul ţalobcu do okruhu osôb, s ktorými

v rámci ďalšieho fungovania spoločnosti nepočítal a spolupracovať s nimi nechcel. Z tejto

výpovede vyvodil záver, ţe samotná organizačná zmena bola robená so zámerom, aby v jej

dôsledku mohla byť odôvodnená nadbytočnosť ţalobcu.

Krajský súd v Trnave ako odvolací súd na odvolanie ţalovanej rozsudkom

z 2. decembra 2008 sp.zn. prvostupňový rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu

(v časti o určenie neplatnosti výpovede) zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe

súd prvého stupňa síce vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ale na základe vykonaných

dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho i vec nesprávne právne

posúdil. Poukázal najmä na to, ţe argumentácia súdu prvého stupňa, ţe došlo k daniu

výpovede len z dôvodu, ţe generálny riaditeľ uţ nemienil ďalej pracovať so ţalobcom, bola

nedôvodná, keď z výsluchu tohto svedka na pojednávaní pred súdom prvého stupňa táto

skutočnosť nevyplynula. Súd prvého stupňa svoj záver zaloţil v podstate na jednej vete

svedka vytrhnutej z kontextu jeho výpovede „ţe si urobil výber ľudí, ktorých si vyhodnotil

ako takých, ţe vzhľadom na ďalšiu stratégiu rozvoja spoločnosti uţ nebudú jej prínosom

a medzi týchto ľudí patril aj navrhovateľ“.

Po zopakovaní dokazovania výsluchom svedka Ing. O. M. a listinnými dôkazmi na

odvolacom pojednávaní a vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel odvolací súd

k záveru, ţe boli splnené všetky predpoklady platnosti výpovede danej ţalobcovi. Bola totiţ

preukázaná existencia písomného rozhodnutia predstavenstva ako štatutárneho orgánu

ţalovanej o organizačnej zmene, ktorej obsahom bolo aj zrušenie úseku ľudských zdrojov

a zrušenie funkcie riaditeľa tohto úseku, t.j. funkcie zastávanej ţalobcom, a nadbytočnosť

ţalobcu ako dôsledok tejto organizačnej zmeny. Preukázané bolo aj to, ţe ţalobcovi bola

ponúknutá práca r. na odbore personalistiky a ekonomiky práce, zodpovedajúca jeho

zdravotnej spôsobilosti, schopnostiam a kvalifikácii, a ţe ţalobca ponúknuté pracovné miesto

odmietol. Odvolací súd napokon poukázal aj na to, ţe rozhodnutie o organizačnej zmene

nemá povahu právneho úkonu, preto jeho platnosť nie je moţné súdom preskúmavať, a ţe

zákon nevyţaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva

výpoveď, musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, ţe

zamestnanec sa v istom okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa

nadbytočným.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol, aby

dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie

odôvodnil nesprávnym zistením skutkového stavu, porušením zásady hodnotenia dôkazov

a nesprávnym právnym posúdením veci. Za nesprávne zistenie skutkového stavu označil to,

ţe odvolací súd opomenul skutkové zistenia, ţe výpoveď bola motivovaná neochotou

generálneho riaditeľa spolupracovať so ţalobcom, ţe dňa X. sa na rokovaní predstavenstva

ţalovanej o organizačnej zmene nerokovalo, ţe rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo ku

dňu výpovede prijaté v písomnej forme a ţe ţalobca sa nikdy nestal nadbytočným. Porušenie

zásady hodnotenia dôkazov videl v tom, ţe odvolací súd na všetky listinné dôkazy a výsluch

ţalobcu neprihliadol a z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné

skutkové a právne závery bez toho, aby dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval.

Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom odôvodnil nesprávnosťou jeho právnych

záverov o existencii písomného rozhodnutia o organizačnej zmene v čase doručenia

výpovede, o jeho nadbytočnosti a o existencii príčinnej súvislosti medzi organizačnou

zmenou a nadbytočnosťou. Uviedol, ţe ani jeden z týchto predpokladov splnený nebol a ţe

išlo o zneuţitie práva uskutočniť organizačné zmeny s úmyslom poškodiť jeho záujmy.

Namietal tieţ nedostatok konkretizácie výpovedného dôvodu.

Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok

ako neopodstatnený zamietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno

napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho

pojednávania ( ) preskúmal dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho

súdu ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.

Najvyšší súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania taxatívne

vymedzených v ustanovení a iných vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú. Konanie

pred odvolacím súdom nebolo postihnuté ani vadou, ktorá mala spočívať v tom, ţe odvolací

súd sa odchýlil od skutkových zistení súdu prvého stupňa bez toho, aby dokazovanie

v potrebnom rozsahu zopakoval. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe rozhodujúci dôkaz, z ktorého

vychádzal súd prvého stupňa, t.j. výsluch svedka Ing. O. M., odvolací súd zopakoval a po

zopakovaní aj listinných dôkazov a vyhodnotení vykonaných dôkazov si zadováţil dostatok

podkladov pre svoje odlišné skutkové a v dôsledku toho aj právne závery. Postup odvolacieho

súdu bol tak v súlade s ustanovením , v zmysle ktorého ak má odvolací súd

za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.

Z hľadiska existencie prípadných vád konania nebola dôvodná ani námietka

o nevykonaní dôkazu výsluchom svedkyne Ing. O., ktorý navrhol ţalobca prvýkrát aţ

v odvolacom konaní. V zmysle je totiţ vecou súdu, ktoré z označených

dôkazov vykoná. Povinnosťou súdu je len nevykonanie dôkazu odôvodniť (§ 157 ods. 2

). Odvolací súd si túto povinnosť splnil, keď nevykonanie uvedeného dôkazu riadne

odôvodnil (str. 6 jeho rozsudku).

Následne sa preto dovolací súd zaoberal správnosťou právneho posúdenia veci

odvolacím súdom. Nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu

hmotného práva alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie.

V preskúmavanej veci išlo o otázku správnej aplikácie

vo väzbe na zistený skutkový stav.

Podľa zamestnávateľ môţe dať zamestnancovi

výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné

rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického

vybavenia, o zníţení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách.

K predpokladom výpovede z pracovného pomeru podľa citovaného ustanovenia § 63

ods. 1 písm. b/ patrí to, ţe o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického

vybavenia, o zníţení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách prijal

zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomné rozhodnutie, ţe sa podľa tohto rozhodnutia

zamestnanec stal pre zamestnávateľa nadbytočným a ţe je tu príčinná súvislosť medzi

nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, t.j. ţe sa zamestnanec stal

práve v dôsledku takéhoto rozhodnutia (jeho realizácie u zamestnávateľa) nadbytočným.

Pre výpoveď z pracovného pomeru podľa uvedeného ustanovenia je súčasne charakteristické,

ţe zamestnávateľ aj naďalej môţe (objektívne vzaté) zamestnancovi prideľovať prácu podľa

pracovnej zmluvy, ale jeho práca nie je (vôbec alebo v pôvodnom rozsahu)

pre zamestnávateľa v ďalšom období potrebná, lebo sa stal nadbytočným vzhľadom

na rozhodnutie o zmene úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, o zníţení stavu

zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách. Zákon uvedeným spôsobom

zamestnávateľovi umoţňuje, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné

zloţenie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zloţení,

aké zodpovedá jeho potrebám. Zamestnanec nemusí byť vţdy pre zamestnávateľa

nadbytočným uţ v dobe podania výpovede (porovnaj dikciu ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/

“zamestnanec sa stane nadbytočný“). Pretoţe platnosť právnych úkonov,

vrátane právnych úkonov podľa pracovnoprávnych predpisov, treba posudzovať k okamţiku

a so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny úkon urobený, rozhodnutie o organizačnej zmene

musí byť prijaté pred podaním výpovede.

V prejednávanej veci z dokazovania zopakovaného odvolacím súdom bolo z hľadiska

skutkového zistené, ţe ţalobca pracoval u ţalovanej ako riaditeľ úseku rozvoja ľudských

zdrojov, ţe predstavenstvo ţalovanej ako jej štatutárny orgán na riadnom rokovaní dňa

X. rozhodlo o zmenách organizačnej štruktúry a funkčnej systemizácie spočívajúcich

v zrušení úseku ľudských zdrojov a funkcie riaditeľa tohto úseku, v zaradení odboru centra

zdravotnej starostlivosti do štruktúry finančného úseku a v zriadení odboru personalistiky

a ekonomiky práce a odboru riadenia organizácie a správy majetku v priamej podriadenosti

generálneho riaditeľa, pričom zabezpečenie vykonania prijatých zmien s účinnosťou

od X. uloţilo podpredsedovi predstavenstva, ktorým bol v tej dobe generálny riaditeľ Ing. O.

M., ţe generálny riaditeľ vydal dňa X. písomné rozhodnutie generálneho riaditeľa č. X.,

vydanie č. X., ktorým sa od X. vykonávajú uvedené organizačné a funkčné zmeny, ţe ţalobca

bol dňa X. oboznámený s organizačnou zmenou, ku ktorej dochádza od X. na útvare, na

ktorom je zaradený a ţe z toho dôvodu sa stáva nadbytočným, ţe mu bola ponúknutá práca r.

na úseku generálneho riaditeľa, odbore personalistiky a ekonomiky práce, ţe túto ponuku

neprijal a jej neprijatie potvrdil svojím podpisom a ţe následne v ten istý deň X. mu bola

doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa

z dôvodu organizačných zmien vyplývajúcich z rozhodnutia generálneho riaditeľa č. X.,

vydanie č. X., v dôsledku ktorých sa stal v súčasnom pracovnom zaradení nadbytočným.

Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd v predmetnej veci správne aplikoval

ustanovenie , upravujúceho základné predpoklady

výpovede pre nadbytočnosť zamestnanca. Skutkový stav tak, ako ho ustálil odvolací súd

po vyhodnotení ním zopakovaného dokazovania, umoţňoval záver o existencii všetkých

predpokladov platnosti výpovede v zmysle uvedeného ustanovenia. Odvolací súd, rešpektujúc

vyššie uvedené výkladové hľadiská, svoje právne závery o existencii písomného rozhodnutia

o organizačnej zmene v čase doručenia výpovede, o nadbytočnosti ţalobcu, o príčinnej

súvislosti medzi organizačnou zmenou (ktorej obsahom bolo aj zrušenie úseku, na ktorom

pracoval ţalobca a zrušenie ním zastávanej funkcie) a nadbytočnosťou ţalobcu, ako aj

o splnení ďalšieho predpokladu platnosti výpovede a to ponuky inej vhodnej práce (§ 63 ods.

2 ), náleţite a presvedčivo odôvodnil. Dovolací súd sa s týmito dôvodmi

stotoţňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. Len na doplnenie uvádza, ţe vydaním

písomného rozhodnutia generálneho riaditeľa č. X., vydanie č. X. dňa X., ktorým generálny

riaditeľ ako výkonný orgán ţalovanej podľa uloţeného pokynu začal zabezpečovať vykonanie

predstavenstvom prijatých zmien v organizačnej štruktúre a funkčnej systematizácii, bola

splnená poţiadavka zákona o písomnej forme rozhodnutia o organizačnej zmene. Z tohto

rozhodnutia ako i s oboznámenia o organizačnej zmene a z povahy prijatých zmien bolo

zrejmé, ţe dňom X. len začala ich realizácia a teda aj rušenie úseku rozvoja ľudských zdrojov,

a ţe k faktickému zavŕšeniu zrušenia funkcie zastávanej ţalobcom dôjde aţ uplynutím

výpovednej lehoty, ktorá mu začala plynúť doručením výpovede. Preto prideľovanie práce

ţalobcovi podľa pracovnej zmluvy v priebehu výpovednej lehoty bolo povinnosťou ţalovanej

zo stále existujúceho pracovného pomeru a nevylučovalo nadbytočnosť ţalobcu, ktorá mala

nastať aţ zavŕšením organizačných zmien. V súvislosti s dovolacou námietkou ţalobcu, ţe

išlo voči nemu o zneuţitie práva, dovolací súd poznamenáva, ţe ţalobca takúto okolnosť ako

dôvod neplatnosti výpovede v ţalobe a ani v priebehu ďalšieho konania pred súdom prvého

stupňa netvrdil a teda ani nepreukazoval a skutkový stav zistený odvolacím súd nedával

ţiaden podklad pre prípadný záver, ţe ţalovaná prijatie organizačnej zmeny len predstierala.

Zo skutkového stavu bolo zrejmé, ţe rozhodnutie ţalovanej bolo skutočne prijaté

k dosiahnutiu organizačnej zmeny spočívajúcej okrem iného aj v zrušení úseku, na ktorom

vykonával ţalobca funkciu riaditeľa a v zrušení ním zastávanej funkcie, a ţe tento dôsledok aj

nastal.

Dovolacím námietkami ţalobcu týkajúcimi sa nesprávneho zistenia skutkového stavu

a porušenia zásady hodnotenia dôkazov sa dovolací súd nezaoberal, pretoţe jednak v zmysle

nesprávne zistenie skutkového stavu ani nesprávne hodnotenie dôkazov

nie sú samostatnými dovolacími dôvodmi a jednak podľa veta druhá

dovolací súd v dovolacom konaní dokazovanie nevykonáva. Nemôţe teda vykonávať

prehodnocovanie zisteného skutkového stavu, z ktorého vychádzal odvolací súd a nemôţe

ani hodnotiť dôkazy, ktoré sám nevykonal. Z rovnakého dôvodu sa nemohol ani zaoberať

skutkovým tvrdením o nedostatočnej konkretizácii výpovedného dôvodu, uplatneným

ţalobcom aţ v dovolacom konaní.

So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietol

( veta pred bodkočiarkou ).

Úspešnej ţalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy

súvisiace s odmenou jej zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné

na účelné bránenie práva, keďţe v porovnaní s jej vyjadreniami v základnom konaní

neobsahovali nové skutočnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júna 2010

JUDr. Rudolf Čirč, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová