Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 37 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (46)c2e/366683.a8ee56.pdf
PDF · 121.02 KB
No categories available
4Cdo/102/2009
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu JUDr. Rudolfa Čirča
a sudcov JUDr. Ladislava Górásza a JUDr. Ivana Machyniaka v právnej veci ţalobcu
JUDr. Ľ. T., bývajúceho v B., zastúpeného Z. - A. K. S., L. č. X., v mene ktorej vykonáva
advokáciu ako konateľka advokátka JUDr. D. Z., proti ţalovanej D., A.A. so sídlom v Š., A.,
zastúpenej A. & P., S., Š. č. X., v mene ktorej vykonáva advokáciu ako konateľ advokát
JUDr. L. G., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, vedenej na
Okresnom súde Galanta pod sp.zn. 15 C 487/2007, o dovolaní ţalobcu proti rozsudku
Krajského súdu v Trnave z 2. decembra 2008 sp.zn. 23 Co 121/2008 rozhodol
t a k t o
Dovolanie ţalobcu z a m i e t a .
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobou podanou na Okresnom súde Galanta 19. júna 2007 sa ţalobca domáhal
určenia neplatnosti výpovede danej mu ţalovanou X. podľa § 63 ods. 1 písm. b/ zák. č.
311/2001 Z.z.- Zákonníka práce - v znení do 31.8.2007 (ďalej len „Zákonník práce“)
z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku organizačných zmien a náhrady mzdy z neplatného
skončenia pracovného pomeru. Neplatnosť výpovede odôvodňoval tým, ţe neexistuje
písomné rozhodnutie zamestnávateľa o organizačnej zmene prijaté formou rozhodnutia
predstavenstva spoločnosti, keďţe za takého rozhodnutie nemoţno povaţovať rozhodnutie
generálneho riaditeľa číslo X., vydanie č. X., ktorého účelom bolo vykonanie zmien
organizačnej štruktúry. Rozhodnutie generálneho riaditeľa označil za absolútne neplatný
právny úkon pre nedodrţanie formy a ďalej z dôvodu, ţe ide o právny úkon, ktorý svojim
obsahom spadá do kompetencie predstavenstva spoločnosti, preto jeho prijatie neoprávnenou
osobou obchádza zákon a odporuje dobrým mravom. Namietal tieţ nedostatok svojej
nadbytočnosti a nedostatok príčinnej súvislosti medzi organizačnou zmenou
a nadbytočnosťou poukazujúc na to, ţe aj po doručení výpovede, t.j. po tom, čo jeho pracovné
zaradenie vo funkcii „riaditeľa úseku rozvoja ľudských zdrojov“ bolo zrušené, mu boli
ukladané pracovné úlohy zodpovedajúce tomuto zaradeniu. Rovnako namietal aj nesplnenie
ponuky vhodnej práce, pretoţe z ponúknutého zamestnania vo funkcii „r.“ na odbore
personalistiky a ekonomiky práce nebol schopný posúdiť ani druh, ani obsah a teda ani
primeranosť a vhodnosť ponúkanej práce a napriek ţiadosti mu nebol poskytnutý primeraný
čas na posúdenie tejto ponuky.
Okresný súd Galanta čiastočným rozsudkom zo 4. marca 2007 č.k. 15 C 487/2007-172
určil, ţe skončenie pracovného pomeru formou výpovede zo dňa X., ktorá bola daná
ţalovanou ako zamestnávateľom ţalobcovi ako zamestnancovi, je neplatné. V odôvodnení
rozsudku uviedol, ţe nebol splnený základný hmotnoprávny predpoklad platnosti výpovede
a to príčinná súvislosť medzi prijatou organizačnou zmenou a nadbytočnosťou ţalobcu.
Poukazoval pritom na výpoveď svedka Ing. O. M. - generálneho riaditeľa ţalovanej, ktorý
mal uviesť, ţe dôvodom skončenia pracovného pomeru ţalobcu nebola samotná organizačná
zmena, ale to, ţe on ako nový generálny riaditeľ zahrnul ţalobcu do okruhu osôb, s ktorými
v rámci ďalšieho fungovania spoločnosti nepočítal a spolupracovať s nimi nechcel. Z tejto
výpovede vyvodil záver, ţe samotná organizačná zmena bola robená so zámerom, aby v jej
dôsledku mohla byť odôvodnená nadbytočnosť ţalobcu.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd na odvolanie ţalovanej rozsudkom
z 2. decembra 2008 sp.zn. 23 Co 121/2008 prvostupňový rozsudok zmenil tak, ţe ţalobu
(v časti o určenie neplatnosti výpovede) zamietol. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, ţe
súd prvého stupňa síce vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, ale na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a v dôsledku toho i vec nesprávne právne
posúdil. Poukázal najmä na to, ţe argumentácia súdu prvého stupňa, ţe došlo k daniu
výpovede len z dôvodu, ţe generálny riaditeľ uţ nemienil ďalej pracovať so ţalobcom, bola
nedôvodná, keď z výsluchu tohto svedka na pojednávaní pred súdom prvého stupňa táto
skutočnosť nevyplynula. Súd prvého stupňa svoj záver zaloţil v podstate na jednej vete
svedka vytrhnutej z kontextu jeho výpovede „ţe si urobil výber ľudí, ktorých si vyhodnotil
ako takých, ţe vzhľadom na ďalšiu stratégiu rozvoja spoločnosti uţ nebudú jej prínosom
a medzi týchto ľudí patril aj navrhovateľ“.
Po zopakovaní dokazovania výsluchom svedka Ing. O. M. a listinnými dôkazmi na
odvolacom pojednávaní a vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov dospel odvolací súd
k záveru, ţe boli splnené všetky predpoklady platnosti výpovede danej ţalobcovi. Bola totiţ
preukázaná existencia písomného rozhodnutia predstavenstva ako štatutárneho orgánu
ţalovanej o organizačnej zmene, ktorej obsahom bolo aj zrušenie úseku ľudských zdrojov
a zrušenie funkcie riaditeľa tohto úseku, t.j. funkcie zastávanej ţalobcom, a nadbytočnosť
ţalobcu ako dôsledok tejto organizačnej zmeny. Preukázané bolo aj to, ţe ţalobcovi bola
ponúknutá práca r. na odbore personalistiky a ekonomiky práce, zodpovedajúca jeho
zdravotnej spôsobilosti, schopnostiam a kvalifikácii, a ţe ţalobca ponúknuté pracovné miesto
odmietol. Odvolací súd napokon poukázal aj na to, ţe rozhodnutie o organizačnej zmene
nemá povahu právneho úkonu, preto jeho platnosť nie je moţné súdom preskúmavať, a ţe
zákon nevyţaduje, aby sa organizačná zmena realizovala v čase, keď sa zamestnancovi dáva
výpoveď, musí však byť o nej určeným spôsobom rozhodnuté, aby bolo nepochybné, ţe
zamestnanec sa v istom okamihu v dôsledku jej realizácie stane pre zamestnávateľa
nadbytočným.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca. Navrhol, aby
dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Dovolanie
odôvodnil nesprávnym zistením skutkového stavu, porušením zásady hodnotenia dôkazov
a nesprávnym právnym posúdením veci. Za nesprávne zistenie skutkového stavu označil to,
ţe odvolací súd opomenul skutkové zistenia, ţe výpoveď bola motivovaná neochotou
generálneho riaditeľa spolupracovať so ţalobcom, ţe dňa X. sa na rokovaní predstavenstva
ţalovanej o organizačnej zmene nerokovalo, ţe rozhodnutie o organizačnej zmene nebolo ku
dňu výpovede prijaté v písomnej forme a ţe ţalobca sa nikdy nestal nadbytočným. Porušenie
zásady hodnotenia dôkazov videl v tom, ţe odvolací súd na všetky listinné dôkazy a výsluch
ţalobcu neprihliadol a z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyvodil odlišné
skutkové a právne závery bez toho, aby dokazovanie v potrebnom rozsahu zopakoval.
Nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom odôvodnil nesprávnosťou jeho právnych
záverov o existencii písomného rozhodnutia o organizačnej zmene v čase doručenia
výpovede, o jeho nadbytočnosti a o existencii príčinnej súvislosti medzi organizačnou
zmenou a nadbytočnosťou. Uviedol, ţe ani jeden z týchto predpokladov splnený nebol a ţe
išlo o zneuţitie práva uskutočniť organizačné zmeny s úmyslom poškodiť jeho záujmy.
Namietal tieţ nedostatok konkretizácie výpovedného dôvodu.
Ţalovaná vo vyjadrení k dovolaniu navrhla tento mimoriadny opravný prostriedok
ako neopodstatnený zamietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno
napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho
pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal dovolaním napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu ako aj konanie ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, ţe dovolanie nie je dôvodné.
Najvyšší súd predovšetkým z úradnej povinnosti skúmal existenciu vád konania taxatívne
vymedzených v ustanovení § 237 O.s.p. a iných vád, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Zistil, ţe z obsahu spisu ţiadne takéto vady nevyplývajú. Konanie
pred odvolacím súdom nebolo postihnuté ani vadou, ktorá mala spočívať v tom, ţe odvolací
súd sa odchýlil od skutkových zistení súdu prvého stupňa bez toho, aby dokazovanie
v potrebnom rozsahu zopakoval. Z obsahu spisu je zrejmé, ţe rozhodujúci dôkaz, z ktorého
vychádzal súd prvého stupňa, t.j. výsluch svedka Ing. O. M., odvolací súd zopakoval a po
zopakovaní aj listinných dôkazov a vyhodnotení vykonaných dôkazov si zadováţil dostatok
podkladov pre svoje odlišné skutkové a v dôsledku toho aj právne závery. Postup odvolacieho
súdu bol tak v súlade s ustanovením § 213 ods. 3 O.s.p., v zmysle ktorého ak má odvolací súd
za to, ţe súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam, dokazovanie v potrebnom rozsahu opakuje sám.
Z hľadiska existencie prípadných vád konania nebola dôvodná ani námietka
o nevykonaní dôkazu výsluchom svedkyne Ing. O., ktorý navrhol ţalobca prvýkrát aţ
v odvolacom konaní. V zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. je totiţ vecou súdu, ktoré z označených
dôkazov vykoná. Povinnosťou súdu je len nevykonanie dôkazu odôvodniť (§ 157 ods. 2
O.s.p.). Odvolací súd si túto povinnosť splnil, keď nevykonanie uvedeného dôkazu riadne
odôvodnil (str. 6 jeho rozsudku).
Následne sa preto dovolací súd zaoberal správnosťou právneho posúdenia veci
odvolacím súdom. Nesprávnym právnym posúdením veci treba rozumieť nesprávnu aplikáciu
hmotného práva alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie.
V preskúmavanej veci išlo o otázku správnej aplikácie § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
vo väzbe na zistený skutkový stav.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce zamestnávateľ môţe dať zamestnancovi
výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné
rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického
vybavenia, o zníţení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách.
K predpokladom výpovede z pracovného pomeru podľa citovaného ustanovenia § 63
ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce patrí to, ţe o zmene úloh zamestnávateľa, jeho technického
vybavenia, o zníţení stavu zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách prijal
zamestnávateľ alebo príslušný orgán písomné rozhodnutie, ţe sa podľa tohto rozhodnutia
zamestnanec stal pre zamestnávateľa nadbytočným a ţe je tu príčinná súvislosť medzi
nadbytočnosťou zamestnanca a prijatými organizačnými zmenami, t.j. ţe sa zamestnanec stal
práve v dôsledku takéhoto rozhodnutia (jeho realizácie u zamestnávateľa) nadbytočným.
Pre výpoveď z pracovného pomeru podľa uvedeného ustanovenia je súčasne charakteristické,
ţe zamestnávateľ aj naďalej môţe (objektívne vzaté) zamestnancovi prideľovať prácu podľa
pracovnej zmluvy, ale jeho práca nie je (vôbec alebo v pôvodnom rozsahu)
pre zamestnávateľa v ďalšom období potrebná, lebo sa stal nadbytočným vzhľadom
na rozhodnutie o zmene úloh zamestnávateľa, technického vybavenia, o zníţení stavu
zamestnancov alebo o iných organizačných zmenách. Zákon uvedeným spôsobom
zamestnávateľovi umoţňuje, aby reguloval počet svojich zamestnancov a ich kvalifikačné
zloţenie tak, aby zamestnával len taký počet zamestnancov a v takom kvalifikačnom zloţení,
aké zodpovedá jeho potrebám. Zamestnanec nemusí byť vţdy pre zamestnávateľa
nadbytočným uţ v dobe podania výpovede (porovnaj dikciu ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b/
Zákonníka práce “zamestnanec sa stane nadbytočný“). Pretoţe platnosť právnych úkonov,
vrátane právnych úkonov podľa pracovnoprávnych predpisov, treba posudzovať k okamţiku
a so zreteľom na okolnosti, kedy bol právny úkon urobený, rozhodnutie o organizačnej zmene
musí byť prijaté pred podaním výpovede.
V prejednávanej veci z dokazovania zopakovaného odvolacím súdom bolo z hľadiska
skutkového zistené, ţe ţalobca pracoval u ţalovanej ako riaditeľ úseku rozvoja ľudských
zdrojov, ţe predstavenstvo ţalovanej ako jej štatutárny orgán na riadnom rokovaní dňa
X. rozhodlo o zmenách organizačnej štruktúry a funkčnej systemizácie spočívajúcich
v zrušení úseku ľudských zdrojov a funkcie riaditeľa tohto úseku, v zaradení odboru centra
zdravotnej starostlivosti do štruktúry finančného úseku a v zriadení odboru personalistiky
a ekonomiky práce a odboru riadenia organizácie a správy majetku v priamej podriadenosti
generálneho riaditeľa, pričom zabezpečenie vykonania prijatých zmien s účinnosťou
od X. uloţilo podpredsedovi predstavenstva, ktorým bol v tej dobe generálny riaditeľ Ing. O.
M., ţe generálny riaditeľ vydal dňa X. písomné rozhodnutie generálneho riaditeľa č. X.,
vydanie č. X., ktorým sa od X. vykonávajú uvedené organizačné a funkčné zmeny, ţe ţalobca
bol dňa X. oboznámený s organizačnou zmenou, ku ktorej dochádza od X. na útvare, na
ktorom je zaradený a ţe z toho dôvodu sa stáva nadbytočným, ţe mu bola ponúknutá práca r.
na úseku generálneho riaditeľa, odbore personalistiky a ekonomiky práce, ţe túto ponuku
neprijal a jej neprijatie potvrdil svojím podpisom a ţe následne v ten istý deň X. mu bola
doručená výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce
z dôvodu organizačných zmien vyplývajúcich z rozhodnutia generálneho riaditeľa č. X.,
vydanie č. X., v dôsledku ktorých sa stal v súčasnom pracovnom zaradení nadbytočným.
Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd v predmetnej veci správne aplikoval
ustanovenie § 63 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce, upravujúceho základné predpoklady
výpovede pre nadbytočnosť zamestnanca. Skutkový stav tak, ako ho ustálil odvolací súd
po vyhodnotení ním zopakovaného dokazovania, umoţňoval záver o existencii všetkých
predpokladov platnosti výpovede v zmysle uvedeného ustanovenia. Odvolací súd, rešpektujúc
vyššie uvedené výkladové hľadiská, svoje právne závery o existencii písomného rozhodnutia
o organizačnej zmene v čase doručenia výpovede, o nadbytočnosti ţalobcu, o príčinnej
súvislosti medzi organizačnou zmenou (ktorej obsahom bolo aj zrušenie úseku, na ktorom
pracoval ţalobca a zrušenie ním zastávanej funkcie) a nadbytočnosťou ţalobcu, ako aj
o splnení ďalšieho predpokladu platnosti výpovede a to ponuky inej vhodnej práce (§ 63 ods.
2 Zákonníka práce), náleţite a presvedčivo odôvodnil. Dovolací súd sa s týmito dôvodmi
stotoţňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje. Len na doplnenie uvádza, ţe vydaním
písomného rozhodnutia generálneho riaditeľa č. X., vydanie č. X. dňa X., ktorým generálny
riaditeľ ako výkonný orgán ţalovanej podľa uloţeného pokynu začal zabezpečovať vykonanie
predstavenstvom prijatých zmien v organizačnej štruktúre a funkčnej systematizácii, bola
splnená poţiadavka zákona o písomnej forme rozhodnutia o organizačnej zmene. Z tohto
rozhodnutia ako i s oboznámenia o organizačnej zmene a z povahy prijatých zmien bolo
zrejmé, ţe dňom X. len začala ich realizácia a teda aj rušenie úseku rozvoja ľudských zdrojov,
a ţe k faktickému zavŕšeniu zrušenia funkcie zastávanej ţalobcom dôjde aţ uplynutím
výpovednej lehoty, ktorá mu začala plynúť doručením výpovede. Preto prideľovanie práce
ţalobcovi podľa pracovnej zmluvy v priebehu výpovednej lehoty bolo povinnosťou ţalovanej
zo stále existujúceho pracovného pomeru a nevylučovalo nadbytočnosť ţalobcu, ktorá mala
nastať aţ zavŕšením organizačných zmien. V súvislosti s dovolacou námietkou ţalobcu, ţe
išlo voči nemu o zneuţitie práva, dovolací súd poznamenáva, ţe ţalobca takúto okolnosť ako
dôvod neplatnosti výpovede v ţalobe a ani v priebehu ďalšieho konania pred súdom prvého
stupňa netvrdil a teda ani nepreukazoval a skutkový stav zistený odvolacím súd nedával
ţiaden podklad pre prípadný záver, ţe ţalovaná prijatie organizačnej zmeny len predstierala.
Zo skutkového stavu bolo zrejmé, ţe rozhodnutie ţalovanej bolo skutočne prijaté
k dosiahnutiu organizačnej zmeny spočívajúcej okrem iného aj v zrušení úseku, na ktorom
vykonával ţalobca funkciu riaditeľa a v zrušení ním zastávanej funkcie, a ţe tento dôsledok aj
nastal.
Dovolacím námietkami ţalobcu týkajúcimi sa nesprávneho zistenia skutkového stavu
a porušenia zásady hodnotenia dôkazov sa dovolací súd nezaoberal, pretoţe jednak v zmysle
§ 241 ods. 2 O.s.p. nesprávne zistenie skutkového stavu ani nesprávne hodnotenie dôkazov
nie sú samostatnými dovolacími dôvodmi a jednak podľa § 243a ods. 2 veta druhá O.s.p.
dovolací súd v dovolacom konaní dokazovanie nevykonáva. Nemôţe teda vykonávať
prehodnocovanie zisteného skutkového stavu, z ktorého vychádzal odvolací súd a nemôţe
ani hodnotiť dôkazy, ktoré sám nevykonal. Z rovnakého dôvodu sa nemohol ani zaoberať
skutkovým tvrdením o nedostatočnej konkretizácii výpovedného dôvodu, uplatneným
ţalobcom aţ v dovolacom konaní.
So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie ţalobcu ako nedôvodné zamietol
(§ 243b ods. 1 veta pred bodkočiarkou O.s.p.).
Úspešnej ţalovanej nepriznal náhradu trov dovolacieho konania, pretoţe trovy
súvisiace s odmenou jej zástupkyne za vyjadrenie k dovolaniu nepovaţoval za potrebné
na účelné bránenie práva, keďţe v porovnaní s jej vyjadreniami v základnom konaní
neobsahovali nové skutočnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júna 2010
JUDr. Rudolf Čirč, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová