Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/78/2013

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobkyne Ing. Ľ., bývajúcej v K.,

zastúpenej JUDr. M., advokátkou v K., proti ţalovanej K.M., so sídlom v K., zastúpenej doc.

JUDr. J., PhD., advokátom v K., o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, vedenej

na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. , o dovolaní ţalovanej proti rozsudku

Krajského súdu v Košiciach z 27. septembra 2012 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 27. septembra

2012 sp. zn. a rozsudok Okresného súdu Košice II z 19. septembra 2011 č.k.

-53 z r u š u j e a vec vracia Okresnému súdu Košice II na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Košice II medzitýmnym rozsudkom z 19. septembra 2011 č.k.

-53 určil, ţe základ nároku ţalobkyne, domáhať sa na súde určenia neplatnosti

výpovede zamestnávateľa zamestnankyni podľa

Z.z. (ďalej len „“) z 8. marca 2011, doručenej ţalobkyni

ţalovanou 8. marca 2011, je daný. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, ţe medzitýmnym

rozsudkom rozhodoval z dôvodu hospodárnosti konania len o základe uplatneného nároku podľa

, pretoţe ţalovaná namietala oprávnenie ţalobkyne domáhať sa na súde

určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru, lebo uznesenie Miestneho zastupiteľstva K.M.

nebolo zákonným spôsobom zrušené. Poukázal na právoplatné rozhodnutie Okresného súdu

Košice II zo 17. septembra 2010 č.k. -131, ktorým bola otázka platnosti odvolania

2

ţalobkyne z funkcie miestnej kontrolórky uznesením miestneho zastupiteľstva z 22. apríla 2010,

č. 313-22/2004-2010 uţ vyriešená tak, ţe bola určená neplatnosť odvolania ţalobkyne z funkcie

kontrolórky. Týmto právoplatným rozhodnutím je súd a tieţ účastníci konania podľa § 159 ods. 2

viazaní pri posudzovaní otázky, či bol splnený predpoklad pre danie výpovede ţalobkyni

podľa . Zároveň uviedol, ţe okrem uvedeného dôvodu

neplatnosti výpovede ţalobkyňa namietala neplatnosť skončenia pracovného pomeru aj z iných

dôvodov, na posúdenie ktorých bude v konaní potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

Krajský súd v Košiciach na odvolanie ţalovanej rozsudkom z 27. septembra 2012 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil s poukazom na § 219

ods. 1, 2 , keď sa v celom rozsahu stotoţnil s jeho odôvodnením a naň v podrobnostiach

poukázal. Mal za to, ţe odvolacie dôvody ţalovanej nie sú dané, pretoţe odôvodnenie rozsudku

súdu prvého stupňa je v súlade s ustanovením , súd pouţil správny právny

predpis, správne ho aj vyloţil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval. Na zdôraznenie

správnosti napadnutého rozsudku doplnil, ţe pokiaľ právoplatné rozhodnutie nie je zákonným

spôsobom zrušené, musí sa z neho vychádzať, bez zreteľa na to, či je alebo nie je vecne správne

a ţe v ďalšom konaní bude súd prvého stupňa musieť posúdiť i ostatné v ţalobe tvrdené dôvody

neplatnosti výpovede z pracovného pomeru.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podala dovolanie ţalovaná, ktorá prípustnosť

dovolania vyvodzovala z ustanovenia v spojení s

písm. f/ Podľa jej názoru sú rozhodnutia odvolacieho súdu ako i súdu prvého stupňa

nepreskúmateľné, pretoţe nie sú náleţite odôvodnené. Zároveň namietala i nesprávne právne

posúdenie veci ( ). V doplňujúcom podaní poukázala na zrušenie

rozhodnutia Okresného súdu Košice II zo 17. septembra 2010 č.k. -131 uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012 sp. zn. z dôvodu,

ţe v predmetnej veci rozhodol vecne nepríslušný súd. Navrhla preto ţalobu v celom rozsahu

zamietnuť, resp. konanie zastaviť a priznať jej náhradu trov konania.

Ţalobkyňa sa vo vyjadrení k dovolaniu stotoţnila so skutkovými a právnymi závermi

odvolacieho súdu a jeho rozhodnutie ako i rozhodnutie súdu prvého stupňa povaţovala

3

za dostatočne odôvodnené. Podľa jej názoru v rozhodnutiach sú zrozumiteľne vysvetlené dôvody,

prečo konajúce súdy rozhodli v jej prospech. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky navrhla

dovolanie ţalovanej zamietnuť a uloţiť jej povinnosť nahradiť jej trovy dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení,

ţe dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom (

ods. 1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) skúmal najskôr,

či tento opravný prostriedok smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa.

Dovolaním moţno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon

pripúšťa ( ).

V prejednávanej veci odvolací súd rozhodol rozsudkom. V zmysle ustanovení

platí, ţe ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu vydanému v tejto procesnej forme, je prípustné,

ak je ním napadnutý zmeňujúci rozsudok ( ) alebo rozsudok, v ktorom

sa odvolací súd odchýlil od právneho názoru dovolacieho súdu vysloveného v tejto veci (§ 238

ods. 2 ), alebo rozsudok potvrdzujúci rozsudok súdu prvého stupňa, ak odvolací súd

v jeho výroku vyslovil, ţe je dovolanie prípustné, pretoţe po právnej stránke ide o rozhodnutie

zásadného významu alebo ide o potvrdenie rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým súd prvého

stupňa vo výroku vyslovil neplatnosť zmluvnej podmienky podľa § 153 ods. 3 a 4 (§ 238

ods. 3 ).

Nakoľko je v prejednávanej veci dovolaním napadnutý rozsudok, ktorým odvolací súd

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa (pričom v jeho výroku prípustnosť dovolania nevyslovil,

ani nejde o potvrdzujúci rozsudok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým tento vyslovil neplatnosť

zmluvnej podmienky podľa a ), je nepochybné, ţe prípustnosť dovolania

ţalovanej z aţ 3 nemoţno vyvodiť.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať vţdy, či napadnuté rozhodnutie odvolacieho

súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v

( veta druhá ), neobmedzil sa dovolací súd len na skúmanie prípustnosti

dovolania podľa , ale zaoberal sa i otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou

z vád vymenovaných v aţ g/

Ustanovenie pripúšťa dovolanie proti kaţdému rozhodnutiu (rozsudku alebo

uzneseniu) odvolacieho súdu, ak konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté niektorou

zo závaţných procesných vád vymenovaných v písmenách a/ aţ g/ tohto ustanovenia (ide

tu o nedostatok právomoci súdu, spôsobilosti účastníka, prekáţku veci právoplatne rozhodnutej

alebo uţ prv začatého konania, ak sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol

potrebný, prípad odňatia moţnosti účastníka konať pred súdom a prípad rozhodovania

vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom).

Dovolateľka nenamietala, ţe by v konaní došlo k procesným vadám v zmysle § 237

písm. a/ aţ e/ a g/ a existencia procesnej vady tejto povahy nevyšla v dovolacom konaní

najavo.

Dovolací súd vzhľadom na námietku dovolateľky sa osobitne zameral na skúmanie,

či v konaní (ne)došlo k odňatiu moţnosti konať pred súdom ( ) tým,

ţe odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne neodôvodnil. Dospel pritom k záveru, ţe konanie

je takouto vadou postihnuté.

Pod odňatím moţnosti pred súdom konať ( ) sa rozumie taký závadný

procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemoţní realizácia jeho procesných práv,

priznaných mu v občianskom súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených

záujmov. Táto vada konania znamená porušenie základného práva účastníka súdneho konania

na spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej

republiky okrem zákonov aj a nasl. a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide najmä vtedy, ak súd

v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými právnymi

predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho procesné právo, ktoré mu právny

poriadok priznáva.

Podľa , ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom

súde platia primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa prvej vety , rozsudkom rozhoduje súd o veci samej.

Podľa , rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci.

Ak je to však účelné, môţe sa rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo

len o jej základe.

Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ

(ţalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (ţalovaný), prípadne iný

účastník konania, stručne, jasne a výstiţne vysvetlí, ktoré skutočnosti povaţuje za preukázané

a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo

nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie

rozsudku bolo presvedčivé.

V preskúmavanej veci súd prvého stupňa (s poukazom na zásadu hospodárnosti konania)

určil, ţe základ nároku ţalobkyne, domáhať sa na súde určenia neplatnosti výpovede je daný.

Odvolací súd jeho rozhodnutie ako vecne správne potvrdil podľa a v celom

rozsahu naň podľa poukázal. Doplnil, ţe súd musí v prejednávanej veci

vychádzať z existujúceho právoplatného rozhodnutia o neplatnosti odvolania ţalobkyne z funkcie

kontrolórky a zároveň poukázal na to, ţe v ďalšom konaní bude súd prvého stupňa musieť

posúdiť všetky ostatné v ţalobe tvrdené dôvody neplatnosti výpovede, nielen neplatnosť

odvolania ţalobkyne z tejto funkcie.

Ţalovaná v celom konaní pred súdom prvého stupňa namietala, ţe uznesenie Miestneho

zastupiteľstva K.M. z 22. apríla 2010 č. 313-22/04-2010, ktorým bola ţalobkyňa odvolaná

z funkcie miestnej kontrolórky, nebolo doteraz platne zrušené orgánom na to oprávneným

6

a rozsudok Okresného súdu Košice II zo 17. septembra 2010 č.k. -131 preto

nemoţno povaţovať za základ v tomto konaní. Keďţe táto námietka tvorila základ odvolania

ţalovanej a odvolací súd sa ňou vôbec nezaoberal, nemoţno jeho rozhodnutie povaţovať za

preskúmateľné. Tak súd prvého stupňa, ako aj odvolací súd vo svojich odôvodneniach

konštatovali len právoplatnosť rozhodnutia o určení neplatnosti odvolania ţalobkyne z funkcie

kontrolórky, pričom vôbec neodôvodnili, prečo nepovaţovali tak závaţnú námietku ţalovanej za

dôvodnú. Pritom bolo potrebné, aby sa súdy ňou zaoberali, nakoľko išlo o zásadnú otázku, lebo

v konečnom dôsledku mohla mať (aj má) významný vplyv na ďalšie konanie v predmetnej veci

(por. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012 sp. zn. 2 MCdo

18/2011, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Košice II zo 17. septembra 2010 č.k. 41 C

75/2010-131 zrušený a vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z dôvodu, ţe vo veci

konal vecne nepríslušný súd).

V prípade, keď odvolací súd potvrdzuje rozhodnutie súdu prvého stupňa a s pouţitím

odkáţe na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, odôvodnenie tohto

rozhodnutia súdu prvého stupňa musí vyhovovať náleţitostiam V odôvodnení

rozhodnutia sa súd musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami

a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom

na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tieţ s poukazom

na ním prijaté právne závery. Účelom odôvodnenia rozsudku je logicky, vnútorne kompaktne

a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia súdu

musí byť zároveň aj dostatočným podkladom pre uskutočnenie prieskumu v dovolacom konaní.

V prípade, ţe rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, nie je z neho zrejmé, z akých

skutkových záverov súd vychádzal, ktoré dôkazy mal za preukázané a ktoré nie, z ktorých

výpovedí svedkov vychádzal, ide o procesne nesprávne rozhodnutie. Rozsudok, ktorý nemá

náleţitosti uvedené v a uvedený nedostatok neodstráni ani odvolací súd,

je potom nepreskúmateľný a účastníkovi je takýmto rozhodnutím odňatá moţnosť konať pred

súdom, nakoľko nemá moţnosť v dovolacom konaní náleţite argumentovať.

Odvolací súd sa môţe podľa v odôvodnení svojho rozhodnutia

obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody, ak sa v celom rozsahu

stotoţňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Keď sa však odvolací súd stotoţní

s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré nemá náleţitosti odôvodnenia rozhodnutia

v zmysle bez ďalšieho, zaťaţí konanie vadou podľa

Účelom odôvodnenia rozsudku je predovšetkým preukázať jeho správnosť a zároveň musí

byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí súdu, t.j. musí byť

preskúmateľné.

To, ţe právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady

spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre

ľudské práva. Hoci judikatúra tohto súdu nevyţaduje, aby na kaţdý argument strany, aj na taký,

ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyţaduje sa špecifická odpoveď práve

na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29;

Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája

1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).

Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril k povinnosti súdov riadne

odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze -30. Ústavný súd uţ vyslovil, ţe súčasťou

obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také

odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu ().

Rozhodnutie súdu prvého stupňa, v ktorom sa súd prvého stupňa nevysporiadal

so základnou otázkou rozhodnou pre správne posúdenie veci napriek tomu, ţe bola účastníkom

konania namietaná, nie je rozhodnutím obsahujúcim náleţitosti rozsudku v zmysle § 157

ods. 2 , a je nepreskúmateľné. Z dôvodu, ţe rozhodnutie súdu prvého stupňa

je nepreskúmateľné a tento nedostatok neodstránil ani odvolací súd, ktorý sa len v celom rozsahu

stotoţnil s jeho odôvodnením a naň v podrobnostiach s pouţitím len poukázal,

8

pričom naviac sa nevysporiadal so zásadnými námietkami ţalovanej v odvolaní, bolo potrebné

povaţovať za nepreskúmateľné.

Dovolací súd zdôrazňuje, ţe medzitýmny rozsudok súd vydať môţe, ale nemusí.

ponecháva účelnosť takéhoto postupu na uváhe súdu. Ak má súd

za to, ţe sú dôvody na postup podľa , môţe vydať medzitýmny rozsudok

aj bez návrhu účastníkov. K účelnosti takéhoto postupu však majú účastníci právo sa vţdy

vyjadriť. Pokiaľ sa tak nestane, súd odníme účastníkom moţnosť konať pred súdom a zaťaţí tak

konanie vadou podľa

Prejavom zásady hospodárnosti konania je rozhodnúť jediným rozsudkom o celej

prejednávanej veci a vyčerpať tak celý predmet konania ( prvá veta ).

Z uvedeného pravidla predstavuje výnimku druhá veta Za podmienky,

ţe je to účelné, môţe súd rozhodnúť rozsudkom najskôr o časti (tzv. čiastočným rozsudkom)

alebo o základe prejednávanej veci (tzv. medzitýmnym rozsudkom) a o zostávajúcej časti

konania alebo o výške nároku rozhodne v konečnom rozsudku. Časť uplatneného nároku moţno

chápať buď po stránke objektívnej (predmetovej) – keď časť prejednávanej veci predstavuje časť

uplatneného nároku, alebo jednotlivé, spravidla ţalobou uplatnené viaceré samostatné nároky,

či uţ so samostatným skutkovým základom, alebo bez neho, alebo po stránke subjektívnej (podľa

subjektov konania) – keď rozhodnutie smeruje len voči určitým subjektom konania.

Medzitýmny rozsudok predstavuje rozsudok o základe uplatneného nároku. Súd

ním rozhoduje o právnom základe veci. Týmto rozsudkom sa súd vyjadruje k tomu, či ţalobca

má vôbec na poţadované plnenie právo a v akom rozsahu. Medzitýmnym rozsudkom musí byť

rozhodnuté o celom základe prejednávanej veci, nielen o určitej spornej právnej otázke týkajúcej

sa uplatneného ţalobného nároku. Základom uplatneného nároku sú totiţ všetky okolnosti

determinujúce výšku predmetu konania, ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť.

Je to rozhodnutie o skutkovom základe sporu, ktorým je uplatnený nárok charakterizovaný

a z ktorého sa odvíja právne posúdenie základu veci. Ide o všetky skutkové a právne otázky,

od ktorých posúdenia závisí výška uplatneného nároku, s výnimkou okolností, ktoré sa týkajú

samej výšky nároku. Tak je tomu vtedy, keď súd na podklade ţaloby o neplatnosť skončenia

9

pracovného pomeru a určenie, ţe pracovný pomer trvá naďalej a o náhradu mzdy z neplatného

skončenia pracovného pomeru posúdi, či došlo k neplatnému skončeniu pracovného pomeru

ţalovaným, či ţalobca trvá na ďalšom zamestnávaní a odkedy a či ţaloba bola podaná včas. Pri

ţalobách o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru pojem základ nároku nemoţno

chápať inak, neţ ako vyriešenie otázky (ne)platnosti skončenia pracovného pomeru,

a to tak, aby po právoplatnosti medzitýmneho rozsudku zostala na vyriešenie iba otázka výšky

nároku na náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, pokiaľ bol i tento nárok

uplatnený.

Aj medzitýmny rozsudok musí byť preskúmateľný. Súd sa v ňom musí vysporiadať

so všetkými skutkovými a právnymi otázkami týkajúcimi sa základu, o ktorom medzitýmnym

rozsudkom rozhoduje a musí z neho byť zrejmé, o akom základe prejednávanej veci rozhodol,

na základe akých skutočností a dôkazov a ako vec právne posúdil. Otázky, ktoré sa týkajú

základu nároku, moţno totiţ riešiť len v medzitýmnom rozsudku. Ak sa tak nestane, je vylúčené,

aby k nim súd prihliadol v ďalšom konaní pri rozhodovaní o výške nároku. Skutočnosť, ţe súd

rozhoduje len o základe prejednávanej veci, je potrebné výslovne vyjadriť nielen v záhlaví

rozsudku, ale predovšetkým v jeho výroku a je preto potrebné výslovne uviesť tieţ to, ţe o výške

nároku a o náhrade nákladov konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku.

V preskúmavanej veci dovolací súd dospel k záveru, ţe z rozhodnutia súdu prvého stupňa,

ani z rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplývajú všetky vyššie uvedené skutočnosti týkajúce

sa základu nároku, ktorým je tu nepochybne samotné určenie, či výpoveď daná ţalobkyni

je alebo nie je platná. Z výroku, ani z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa nevyplýva,

ţe by súd v danej veci rozhodol o celom základe prejednávanej veci. Ţalobkyňa sa v tomto

konaní domáha (len) určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru. Keďţe sa nedomáha

iných nárokov, potom ani neprichádza do úvahy rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom a dôvod

pre takýto postup v prejednávanej veci nebol daný.

Dovolací súd na tomto mieste len poznamenáva, ţe i keby sa ţalobkyňa domáhala ďalších

nárokov, v medzitýmnom rozsudku musí byť posúdený celý právny základ veci. Právnym

základom veci je všetko, čo nemoţno podriadiť pod pojem výška uplatneného nároku,

10

to znamená, ţe musia byť vyriešené všetky právne otázky, nielen niektoré alebo dokonca

len jedna z nich. Aj výrok medzitýmneho rozsudku by musel byť vyslovený tak, ţe nárok

je opodstatnený (daný) celkom, alebo v niektorej konkrétnej časti, avšak určovací výrok o jednej

z právnych otázok, hoci aj vo veci rozhodujúcej, (ako to urobil súd prvého stupňa) neprichádza

do úvahy. Ţiadna právna ani skutková otázka nemôţe byť posudzovaná samostatne a odvolací

súd sa k nej v takejto súvislosti nemôţe vyjadrovať. Aj v prejednávanej veci, pokiaľ chcel súd

rozhodnúť len o jej časti alebo o jej základe, bolo jeho povinnosťou tak urobiť na základe

vyhodnotenia všetkých dôkazov jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti, ktoré by museli byť

zrejmé z odôvodnenia rozhodnutia. Pokiaľ sa súd prvého stupňa vyjadril v medzitýmnom

rozsudku len k niektorým alebo len k jednej určitej otázke právneho posúdenia, v konečnom

dôsledku tak o základe prejednávanej veci nerozhodol a postupoval v rozpore s ustanovením

a jeho rozhodnutie je tak nepreskúmateľné z hľadiska posúdenia správnosti

rozhodnutia o základe nároku ( ).

Uvedená skutočnosť, ţe v konaní došlo k procesným vadám podľa

je okolnosťou, pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vţdy zrušiť, pretoţe

rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závaţnou procesnou vadou, nemôţe byť

povaţované za správne.

Dovolací súd povaţuje za potrebné na tomto mieste zdôrazniť, ţe pokiaľ súdy

v preskúmavanej veci povaţovali za základ nároku len posúdenie otázky, či je moţné ţalobkyňou

domáhať sa na súde určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru – t.j. posúdenie

podmienky konania ( ), ani posúdenie predbeţnej otázky ( ),

ani posúdenie, či iné právoplatné rozhodnutie je pre súd záväzné alebo nie ( ),

nemoţno v ţiadnom prípade vyjadriť formou výroku medzitýmneho alebo čiastočného rozsudku.

takýto postup neumoţňuje. Môţe sa prejaviť len v spôsobe

rozhodnutia o návrhu vo veci samej a moţno ho uviesť len v odôvodnení rozhodnutia. Pokiaľ

právomoc súdu nie je daná, súd vo veci samej nerozhoduje a konanie zastaví a po právoplatnosti

rozhodnutia vec postúpi orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

11

Pokiaľ ţalovaná ako dovolací dôvod uvádzala i nesprávne právne posúdenie veci (§ 241

ods. 2 písm. c/ ), dovolací súd uvádza, ţe napadnutý rozsudok nemôţe v dovolacom konaní

podrobiť prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov vzhľadom na zistenú

procesnú vadu, z dôvodu ktorej rozhodnutie odvolacieho súdu nie je pre toto posúdenie

dostatočným podkladom. Zároveň však poznamenáva, ţe dôvodnosť tohto dovolacieho dôvodu

zanikla vzhľadom na rozhodnutie dovolacieho súdu (), ktorým bolo zrušené

právoplatné rozhodnutie vo veci určenia neplatnosti odvolania ţalobkyne z funkcie kontrolórky

a vec bola v rozsahu zrušenia vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z dôvodov vyššie uvedených napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu zrušil. Keďţe aj rozhodnutie súdu prvého stupňa má vady, pre ktoré sa zrušilo

rozhodnutie odvolacieho súdu, zrušil dovolací súd aj toto rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie ( ).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov

3:0.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 24. októbra 2013

JUDr. Eva S a k á l o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Lenka Pošová