Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_25Co-76-2020.pdf
PDF · 108.49 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/76/2020
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobkyne: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, proti žalovanému: F. T. H. s miestom podnikania T. XX, T. F., V.: XX XXX XXX, zastúpenom: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska XX, T. F., V.: 36 813 401, o zaplatenie 303,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu T. F. zo dňa 27. februára 2020 pod č. k. 10 C 101/2017-224 takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1.1.Napadnutým rozsudkom súd žalobu zamietol. Žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobkyňa sa domáhala voči žalovanému zaplatenia dlžného poistného vo výške 303,85 eura s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že so žalovaným mala uzavrieť dňa 03.06.2015 poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda Rapid, EČV: T (ďalej aj vozidlo) s účinnosťou od 05.06.2015 na dobu neurčitú. V poistnej zmluve mal byť žalovaným uvedený druh vozidla na bežnú prevádzku, čomu mala zodpovedať aj suma poistného. Následne mala zistiť z verejne dostupného zdroja, že poistené vozidlo žalovaného má byť evidované ako vozidlo taxislužby u prevádzkovateľa taxislužby, ktorému mala byť udelená koncesia a na základe toho jej mal vzniknúť nárok na doplatenie pomernej časti poistného vo výške 303,85 eura podľa § 11 ods. 11 zákona číslo 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov za obdobie od 05.06.2015 do 29.12.2016, kedy poistenie malo zaniknúť podľa § 9 ods. 4 uvedeného zákona.
1.2. Z vykonaného dokazovania zistil, že dňa 03.06.2015 bola medzi stranami uzatvorená poistná zmluva číslo XXXXXXXXXX pri návrhu číslo XXXXXXXXXX, ktorá zahŕňala poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla značky Škoda Rapid, EČV: T, keď rekapituláciu poistného predstavovalo prvé poistné pri povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla 115,95 eura a prvé poistné pri poistení Moje auto Y. 576,37 eura. Povinné zmluvné poistenie bolo uzatvorené na dobu neurčitú s účinnosťou od 05.06.2015. Prvé poistné malo byť zaplatené poštovým peňažným poukazom a ďalšie poistné ročného poistného obdobia epoukazom. Poistenie bolo uzatvorené v rozsahu STANDARD .Bolo dohodnuté aj ročné poistné za asistenčnú službu 3,29 eura. K žalobe boli pripojené Všeobecné poistné podmienky pre povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj VPP) účinné od 15.10.2014. Podľa osvedčenia o evidencii - časť II vozidlo EČV: T bolo vyrobené dňa 06.06.2013, jeho vlastníkom je Volkswagen Finančné služby Slovensko a jeho užívateľom je žalovaný. Jedná sa o osobné vozidlo - sedan bielej farby. Žalobkyňa vykonala overenie vozidla taxislužby na webovej stránke jiscd.sk a zistila, že s platnosťou od 08.01.2014 do 08.01.2024 bola vydaná koncesia na taxislužbu pre 5 vozidiel
žalovaného, vrátane vozidla s EČV: T. Overenie bolo pripojené k žalobe. Listom zo dňa 20.10.2016 žalobkyňa oznámila žalovanému, aby v lehote 15 dní zaplatil rozdiel na poistnom vo výške 450,64 eura za obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2017, pretože výška ročného poistného za obdobie od 05.06.2015 do 04.06.2016 sa mení zo 115,95 eura na 341,27 eura a za obdobie od 05.06.2016 do 04.06.2017 sa mení zo 115,95 eura na 341,27 eura. Uvedené zmeny súviseli so zistením žalobkyne, že vozidlo žalovaného je evidované ako vozidlo taxislužby u prevádzkovateľa taxislužby, ktorému bola udelená koncesia s platnosťou od 07.01.2014 . Výzva bola adresovaná žalovanému na adresu T.. Vrátila sa odosielateľovi dňa 18.11.2016 s poznámkou poštového doručovateľa „ zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Ďalším listom zo dňa 13.01.2017 žalobkyňa oznámila žalovanému, že jeho žiadosti zo dňa 03.01.2017 o zrušenie poistnej zmluvy dohodou s okamžitou platnosťou nie je možné vyhovieť, nakoľko podľa VPP zaniklo poistenie z dôvodu nezaplatenia poistného dňa 29.12.2016. Žalovaný bol zároveň vyzvaný na zaplatenie dlžného poistného vo výške 303,85 eura v lehote 15 dní. Rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii OU-NR-OCDPK-2014/006039 zo dňa 07.01.2014 právoplatné 08.01.2014 bola udelená dopravcovi F., T. F. obchodné meno F. T., IČO: 32 801 955, koncesia na vykonávanie taxislužby v územnom obvode T. kraja motorovými vozidlami EČ a pridelenými evidenčnými číslami vozidiel taxislužby: T XXX, T XXX, T XXX, T XXX a T XXX s platnosťou 10 rokov od právoplatnosti rozhodnutia. Listom zo dňa 08.11.2019 Slovenská legálna metrológia, n.o. pracovisko Bratislava oznámila, že taxameter vozidla s výrobným číslom XXX bol naposledy overený dňa 24.02.2014 vo vozidle Škoda Rapid EČV: T. Overenie taxametra je platné 2 roky odo dňa overenia. Žalovaný v priebehu sporu predložil súdu pracovnú zmluvu uzavretú 10.12.2013 s M. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. F., I. H. Podľa nej zamestnanec nastúpil do práce dňa 10.12.2013 s dohodnutým druhom práce vodič osobného automobilu - inkasujúci za prepravovaný tovar hotovosť
- tržbu, ktorú odovzdá vopred určenej osobe. Miestom výkonu práce boli T. F.. Pracovný pomer bol dohodnutý na dobu neurčitú, mzda bola dohodnutá vo výške 2 eurá/hodina, pri skrátenom týždennom úväzku 10 hodín týždenne. Žalovaným bol predložený preukaz vodiča vozidla taxislužby na meno M. s dátumom vydania 30.01.2018, ktorý vydal Okresný úrad Nitra a číslom preukazu U Ďalej poukázal na výpovede svedkov M. Y., F. H.. Citoval z priestupkového spisu Okresného riaditeľstva PZ T. F., Okresný dopravný inšpektorát T. F. spisovej značky ORPZ-NZ-ODI1-II-5/2017, ktorého súčasťou sú záznamy zo dňa 06.03.2017 o výpovedi W. T., bytom T. F., T. XX , ktorý uviedol, že dňa 08.01.2017 okolo 5:46 hod. jazdil v meste T. F. na motorovom vozidle Škoda Rapid EČV: T, ktorého držiteľom je žalovaný . Viezol zákazníka, s ktorým chcel zaparkovať pred reštauráciou C., kedy dostal s vozidlom na zľadovatenej vozovke šmyk a narazil do zaparkovaného osobného motorového vozidla Fiat Scudo. Dostal strach a následne z miesta dopravnej nehody ušiel, čo oľutoval. Podľa ďalšieho záznamu zo dňa 22.02.2017 žalovaný prehlásil, že dňa 07.01.2017 zveril používanie osobného motorového vozidla Škoda Rapid EČV: T svojmu zamestnancovi W. T., ktorý mal uvedené motorové vozidlo používať iba na pracovnú činnosť podľa pracovného harmonogramu do poobedňajších hodín. V čase dopravnej nehody, teda dňa 08.01.2017 o 5:46 hod. uvedený zamestnanec používal vozidlo mimo pracovného harmonogramu. Rozsudkom Okresného súdu T. F. pod č. k. 9C/102/2017-86 zo dňa 12.03.2018 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Nitre pod č. k. 26Cob/54/2018-136 zo dňa 07.02.2019, právoplatným 03.04.2019 bola žaloba strán sporu v obdobnej veci zamietnutá. Súd prvej inštancie a odvolací súd skonštatovali, že žalobkyňa v konaní nepreukázala, neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy na otázku poisťovateľa odpovedal neúplne a nepravdivo, čím by naplnil možnosť aplikovať ustanovenie článku XI. ods. 12 VPP.
1.3. Na daný skutkový stav aplikoval ustanovenia § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom v znení od 01.04.2015 do 31.12.2018, § 6 ods. 1, 2 citovaného zákona, § 9 ods. 4 citovaného, § 11 ods.11, § 30 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č 56/2012 Z. z. o cestnej doprave (ďalej aj zákona o cestnej doprave) v znení do 31.12.2015,§ 30 ods. 1, 2, 3, 4, 5 zákona o cestnej doprave v znení od 01.01.2016 do 31.03.2019, na základe ktorých dospel k záveru o nedôvodnosti žaloby. Poukázal na čiernobiele fotografie predložené žalobkyňou, z ktorých je jednoznačné, že vozidlo s EČV: T, ktoré žalovaný využíval v čase poistenia na svoje služobné účely, nebolo opatrené na streche vozidla žltou tabulou „TAXI“. Na vozidle bola na dverách z oboch strán uverejnená reklama „K. J.“ a na zadných dverách dva mobilné telefónne kontakty. Tieto dôkazy nesvedčia o tom, že vozidlom žalovaný vykonával taxislužbu, pretože auto v súlade s § 30 zákona o cestnej premávke nebolo opatrené a vybavené tými náležitosťami, ktorými vozidlo vykonávajúce taxislužbu musí byť. Poukázal na výpoveď svedka M. Y., jeho pracovnú zmluvu so žalovaným a jeho vodičský preukaz vodiča taxislužby. Svedok M. Y. potvrdil, že vykonával druh práce vodič osobného automobilu prepravujúci tovar, prípadne zamestnancov žalovaného v období od
10.12.2013 do 30.01.2018 nepretržite. Výpoveď svedka napriek naznačeným pochybnostiam, považoval za hodnovernú, pretože jej obsah je v logickej línii s ďalšími dôkazmi. V období pred 30.01.2018 svedok nemal oprávnenie vykonávať činnosť vodiča vozidla taxislužby a zároveň v období od 10.12.2013 do 30.01.2018 na základe pracovnej zmluvy vykonával činnosť vodiča na vozidle žalovaného Škoda Rapid EČV: T. Žalobkyňa si uplatnila nárok na doplatenie pomernej časti poistného vo výške 303,85 eura za obdobie od 05.06.2015 do 29.12.2016. Vozidlo malo platné overenie taxametra od 24.02.2014 do 24.02.2016. Po 24.02.2016 nemalo overený taxameter, nevykonávala činnosť taxislužby. Je nelogické, že pokiaľ by žalovaný túto činnosť vykonával v predchádzajúcom období od 24.02.2014 do 24.02.2016, aby si včas a riadne nezabezpečil overenie taxametra aj na ďalšie obdobie. Ďalej poukázal na obsah priestupkového spisu a výpoveď žalovaného, ktorý ešte dňa 22.02.2017 uviedol, že vozidlo mal v tej dobe podľa pracovného harmonogramu užívať W. T.. Čas vzniku dopravnej nehody 08.01.2017 o 5:46 hod. nespadal do tohto pracovného harmonogramu. Možno tak mať za to, že W. T. použil vozidlo na svoje potreby a nie na potreby žalovaného. F. H. vypovedal pred súdom v procesnom postavení svedka a presne si nepamätal, či v čase stretu jeho motorového vozidla Citroen Xsara s vozidlom žalovaného bolo vozidlo žalovaného popísané. Pripustil po nahliadnutí do fotodokumentácie, že použil pri šetrení tejto udalosti slovo taxi. V skutočnosti vozidlo mohlo mať nápis K. J.. K žalobkyňou namietanému vysokému počtu najazdených kilometrov na vozidle žalovaného uviedol, že už v konaní Okresného súdu T. F. sp. zn. 9C/102/2017 bola žalobkyňou vznesená rovnaká výhrada. Prvoinštančný a odvolací súd na ňu neprihliadli. Ten istý názor sa zastáva aj v súdenej veci s odôvodnením, že vozidlo bolo využívané na služobné účely. V súvislosti s VPP a OPP podmienkami predloženými žalobkyňou vyplýva, že žalovaný mal pri uzatvorení poistnej zmluvy pravdivo informovať žalobkyne o účele využitia vozidla. Podľa dôkazov doložených stranami sporu jednoznačne vyplýva, že žalovaný uviedol pravdivé údaje, keď neuviedol v tomto dotazníku ani v zmluve, že auto vykonáva na používanie taxislužby. Z dotazníka, ktorý žalovaný vypĺňal pri uzatváraní poistnej zmluvy, ale ani z návrhu poistnej zmluvy, ako ani z VPP a OPP žalobkyne nevyplýva, že vozidlo má byť poistené vyššou sadzbou na tom základe, že je vydaná pre neho koncesia. Koncesia umožňuje žalovanému vozidlo ako taxík využívať. Žalovaný nemá povinnosť auto takýmto spôsobom využiť. Zo žiadneho ustanovenia poistnej zmluvy nevyplýva, že podmienkou pre zaradenie vozidla do inej kategórie je formálne vydanie koncesie. Koncesia sama o sebe nepodmieňuje poistenie vozidla s osobitnou kategóriou pre použitie taxík. Nie je povinnosťou žalovaného preukazovať účel využitia, ktorý nenastal. V prípade preukazovania takýchto neexistujúcich skutočností je dôkazné bremeno na žalobkyne. Z dôkazov predložených nebolo preukázané, že v čase existencie poistného vzťahu so žalovaným žalovaný vykonával na predmetnom vozidle taxislužbu. Žalobkyňa svoj nárok nezaložila na reálnom využití vozidla, ale nesprávne na vydaní koncesie. Označenia na predmetnom vozidle, ktoré sú zjavné z fotografických záberov svedčia o tom, že jedná sa o reklamu, ktorá je vyznačená na vozidle žalovaného a slúži na spropagovanie služieb jeho spoločnosti Kondola s.r.o.. Preto sa v plnom rozsahu pripojil k právnemu názoru v obdobnej veci Okresného súdu T. F. 9C/102/2017 bol vyslovený rozsudkom Krajského súdu v Nitre pod č. k. 26Cob/54/2018-136 zo dňa 07.02.2019, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že žalovaný pri uzatváraní poistnej zmluvy na otázky poisťovateľa odpovedal neúplne a nepravdivo, čím by naplnil možnosť aplikovať ustanovenie článku XI. ods. 12 VPP. Záverom dodal, že podľa § 153 ods. 1, 2 CSP neprihliadol, resp. nevykonal na pojednávaní dňa 27.02.2020 žalobkyňou navrhnutý dôkaz výsluchom svedka W. T., pretože nebol uplatnený včas, navrhnutý mohol byť podstatne skôr, ak by žalobkyňa konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania a musel by nariaďovať ďalšie pojednávanie. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 262 ods. CSP k § 255 ods. 1 CSP, pretože žalovaný mal vo veci plný úspech, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.
2. Žalobkyňa podala proti rozsudku odvolanie. Nesúhlasila s vyhodnotením vykonaného dokazovania. Namietala vyhodnotenie výpovede svedka Y. potvrdzujúceho dispozíciu vozidlom počas celého týždňa jazdiaceho asi 10 hodín týždenne a najazdených 161 251 km. Z toho vyplýva, že denne by musel najazdiť 537 km a jeho výpoveď nie je pravdivá. Svedok mal u nej uzavretú poistnú zmluvu zo dňa 02.03.2015 za škodu pri výkone povolania ako taxikár. Poukázala na výpoveď žalovaného na pojednávaní konanom dňa 05.12.2019, kde uviedol, že od roku 2014 vykonáva prepravu ako taxík len dodávkami. V konaní vedenom pod sp.zn. 9C 102/2017 uviedol, že ani jedno auto sa v ich firme nevyužíva ako taxík. Žalobkyňa ďalej namietala postup súdu prvej inštancie odmietajúceho výpoveď svedka W. T. uvádzajúceho, že dňa 08.01.2017 jazdil na motorovom vozidla Škoda Rapid T Taxi K. a viezol zákazníka. Súd prvej inštancie považoval z priestupkového spisu za dôležitú výpoveď žalovaného a nie svedka. Bola oboznámená s obsahom priestupkového spisu, čím považovala nárok za daný a nebol dôvod navrhnúť jeho výsluch. Namietala postup súdu prvej inštancie vo vyhlásení dokazovania za skončené,
odročenie pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku, následného zrušenia uznesenia a nariadenia pojednávania, výsluchu svedka Y. nenavrhnutého ani jednou stranou a bez jej upovedomenia o výsluchu svedka. Súd prvej inštancie si osvojil jeho tvrdenia, nebral do úvahy výpoveď svedka T.. Výpoveď svedka nenavrhli len z dôvodu hospodárnosti konania, pretože bola obsahom priestupkového spisu. Svedok spolu so svedkom Némethom potvrdili, že vozidlo je označené ako taxi K.. Vykonávalo v čase uzavretia poistnej zmluvy prepravu osôb ako taxi, čo bolo predložené fotodokumentáciou, okrem strešného označenia taxislužby. Napadnutý rozsudok navrhla zmeniť a žalobe vyhovieť v celom rozsahu, alebo rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konania a rozhodnutie.
3. Žalovaný podal písomné vyjadrenie k odvolaniu. Uviedol, že pri uzatvorení poistnej zmluvy uviedol pravdivé údaje o používaní vozidla, ktoré nikdy nebolo využívané na účely taxislužby. Rozhodujúca je táto skutočnosť, a nie koncesia taxislužby, ktorá využívaná nebola. Mal ju len pre prípad budúceho rozhodnutia využívať auto ako taxík. Pretože ho nepoužíval, nepredĺžil platnosť overenia taxametra. Auto nebolo značené žltou tabuľou Taxi. Vyhodnotenie výpovede svedka Y. považoval za správne a námietky žalobkyne k výpovediam žalovaného za vytrhnuté z kontextu. K námietke žalobkyne o nevykonaní dokazovania výsluchom svedka T. uviedol, že postup súdu prvej inštancie bol správny. Žiadnym spôsobom nebolo preukázané, že vozidlo viedol pri plnení pracovných povinností a vezenie zákazníka. Jeho výpoveď žalovaný rozporoval. Žalobkyňa neuplatnila prostriedky procesného útoku včas pre spornosť tvrdení svedka a žalovaného. Napadnutý rozsudok navrhol ako vecne správny potvrdiť.
4. Žalobkyňa podala písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného v podstate totožné s dôvodmi odvolania.
5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ XX Civilného sporového poriadku, zákon číslo 160/2015 Z.z., ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti ustanovenia § 363 CSP, súc viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vec prejednal a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.
Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
6. Súd prvej inštancie svoje zamietajúce rozhodnutie založil na neunesení dôkazného bremena žalobkyňou neunesujúcou preukázanie skutočnosti, že žalovaný v čase uzavretia poistnej zmluvy vykonával sporným motorovým vozidlom taxislužbu. K tomuto záveru dospel na základe výpovede žalovaného, svedka Y., jeho pracovnou zmluvou, nepredĺžením overenia taxametra, koncesiou na taxislužbu nemajúcu vplyv na jej vykonávanie, stotožňujúc sa s právnym názorom odvolacieho súdu v konaní vedenom pod sp.zn. 26Cob/54/2018.
Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ustanovenie § 191 CSP, pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli alebo inak nevyšli počas konania najavo, alebo keď opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania
najavo, alebo v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor . Žalobkyňa podaním doručeným súdu prvej inštancie navrhla vykonanie dokazovania na overenie taxametra a pripojenie priestupkového spisu, výsluch žalovaného, svedka H. a iných svedkov po naštudovaní priestupkového spisu. Na pojednávaní konanom 19.09.2019 žalovaný navrhol výsluch svedka H. a Y. a za tým účelom bolo odročené pojednávanie. Súdu bola 26.9.2019 doručená fotokópia priestupkového spisu. Na pojednávaní oboznámil okrem iného vysvetlenie W. T., U. a žalovaného. Vypočul žalovaného, svedka H.. Obe strany uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania. Súd vyhlásil dokazovanie za skončené. Odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku. Uznesenie potom zrušil a vyzval žalovaného na oznámenie zamestnancov, ktorí mali sporné vozidlo využívať. Žalovaný označil svedka Y., ktorého na pojednávaní vypočul dňa 27.02.2020. Po jeho výpovedi navrhla žalobkyňa výsluch svedka T., ktorý súd zamietol. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu namietal uplatnenie procesného útoku žalobkyne oneskorene, keď na základe rozdielnych výpovedí svedka a žalovaného mala možnosť navrhnúť výsluch svedka. Tento postup mu však nevadil, keď po skončení pojednávania nemal návrhy na vykonanie dokazovania. Netrval na výsluchu svedka Y., ktorého súd vypočul na základe vlastnej inciatívy, ale nevypočul svedka T., o ktorom mal vedomosť, že s predmetným motorovým vozidlom disponoval a spôsobil ním dopravnú nehodu. Výpoveď svedka skonfrontoval s výpoveďou žalovaného tvrdiaceho použitie vozidla žalovaným nad rámec denného pracovného harmonogramu. Nevysporiadal sa s výpoveďou svedka Y. tvrdiaceho, že auto mal vo svojej dispozícii výlučne on aj po pracovnej dobe, okrem dovoleniek. Akým spôsobom sa dostalo do dispozície svedka a prečo, vôbec neskúmal. Odvolací súd sa v tejto časti stotožnil s námietkami žalobkyne, ktorej súd prvej inštancie neoznámil predvolanie svedka na pojednávanie a jeho výsluch a následný postup v zamietnutí návrhu na doplnenie dokazovania výsluch svedka T.. Z obsahu zápisníc o pojednávaní nevyplýva dodržanie postupu podľa § 181 ods.2 CSP súdom prvej inštancie. Neuviedol stranám, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré nesporné. Bol povinný žalobkyni umožniť adekvátne reagovať na vzniknutú procesnú situáciu a vytvoriť priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku. Žalobkyňa reagovala na danú situáciu návrhom na výsluch svedka, ktorý zamietol. Odvolací súd poukazuje na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý vo svojich rozhodnutiach vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ktorý by mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, možno kvalifikovať ako porušenie práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (III. ÚS 332/09). Zásadám spravodlivého procesu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných ľudských práv a slobôd totiž zodpovedá požiadavka, aby súdmi urobené skutkové zistenia a prijaté právne závery boli riadne (dostatočne) a zrozumiteľne (logicky) odôvodnené. V práve na spravodlivý proces je obsiahnutá aj ďalšia ústavná zásada (čl. 47 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 C.s.p.), „rovnosť zbraní“ v civilnom konaní, ktorá všeobecne zahŕňa tiež rovnosť bremien, ktoré sú na strany sporu kladené a ktoré nesmie byť neprimerané (IV. ÚS 468/2018). Z práva na spravodlivý súdny proces vyplýva aj podľa Európskeho súdu pre ľudské práva povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (. c. Švajčiarsko z 29.4.1993, II. ÚS 410/06).
V súlade s touto judikatúrou ústavného súdu Najvyšší súd SR rozhodol vo veci 4Cdo 100/2018. V tejto veci vyslovil, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť, prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Nevyhovenie dôkaznému návrhu strany sporu možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz je bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou. Nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t.j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bez dôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces, čiže táto dôkazná vada (tzv. opomenuté dôkazy) takmer vždy založí nielen nepreskúmateľnosť vydaného rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ale súčasne tiež jeho protiústavnosť.
Odvolací súd dospel k záveru, že došlo k zásahu do odvolateľkinho práva na spravodlivý proces postupom súdu prvej inštancie, ktorý porušil rovnosť zbraní strán. Preto napadnutý rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie. Povinnosťou súdu bude vypočuť svedka a vyhodnotiť
jeho výpoveď, každý dôkaz jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. Až potom bude môcť posúdiť, či žalovaný porušil zmluvné dojednania v čase uzavretia poistnej zmluvy a neuviedol, že motorové vozidlo slúži na výkon taxislužby, alebo porušil následné dojednania, z ktorých mu vyplývala oznamovacia povinnosť vyplývajúca mu z článku IX písm. b)VOP. Odvolací súd sa nestotožnil so záverom, že žalovaný nemal označené auto žltým osvetlením taxi, pretože to nemá vplyv na skutočné poskytovania služieb. Konanie žalovaného by bolo možné posudzovať ako priestupok. Pokiaľ niekto použije v rozpore so zákonom o cestnej doprave službu ako vozidlo taxi, dopúšťa sa priestupku, pretože aj neevidovaným vozidlom možno poskytnúť taxislužbu.
Vo svojom novom rozhodnutí rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania (396 ods. 3 CSP). Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).