Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17Co-82-2023.pdf
PDF · 160.29 KB
Case nature
Area
Subarea
17Co/82/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX B. D. E., zastúpenej JUDr. Soňou Suchánovou, advokátkou so sídlom Námestie sv. Anny 7269/20B, 911 01 Trenčín, IČO: 42 378 443, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s. so sídlom Pribinova 19, 811 09 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 5 700,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 21. februára 2023, č.k. 28C/33/2019-418, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 5 700,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 700,- eur od 05.11.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie rozhodoval na základe žaloby, ktorou sa žalobkyňa domáhala proti žalovanému zaplatenia sumy 5 700,- eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 700,- eur od 05.11.2017 do zaplatenia. Žalobkyňa odôvodnila svoju žalobu tým, že dňa 01.06.2017 v čase 04:25 hod. došlo k škodovej udalosti, ktorej účastníkom bolo motorové vozidlo továrenskej značky Volkswagen, typ Sharan (vozidlo registrované v Slovenskej republike, EČV: F., VIN: G.), ktoré v tom čase žalobkyňa vlastnila a ktoré v čase nehody viedol ako vodič jej manžel p. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, B. D. E. a motorové vozidlo AUDI, typ A6 (vozidlo registrované v Slovenskej republike, EČV: I., VIN: G. B.), ktoré v čase tejto škodovej udalosti viedol ako vodič p. H. J.. K škodovej udalosti došlo na ceste 1. triedy č. 50 v km 90 084 v katastri obce Komňa medzi obcami Starý Hrozenkov a Bystřice pod Lopeníkem v Českej republike. Nehodu dokumentovala Polícia ČR (Krajské ředitelství Policie Zlínskeho kraje, územní odbor Uherské Hradiště, dopravní inspektorát v Uherském Hradišti) pod evidenčným číslom KRPZ-395/DNUH-2017-MIŠ, ktorá ako vinníka nehody jednoznačne určila p. H. J.. ktorý svojím motorovým vozidlom nedodržal bezpečnú vzdialenosť a narazil do zadnej časti žalobkyninho motorového vozidla v čase, keď manžel žalobkyne ako vodič jej motorového vozidla musel prudko spomaliť z dôvodu, že chcel zabrániť zrážke s lesnou zverou, ktorá práve prebiehala cez predmetnú cestnú komunikáciu (jedná sa o cestu prechádzajúcu lesom, preto výskyt lesnej zveri, resp. jej náhle vbehnutie na cestu bolo možné predvídať). Vinníkovi nehody bola Políciou ČR v blokovom konaní uložená pokuta za porušenie pravidiel cestnej premávky. Polícia ČR vydala Potvrdenie o účasti na dopravnej nehode, z ktorého je zrejmé, že poisťovateľom vinníka škodovej udalosti p. H. J. z poistenia
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla je žalovaný. Nehodu eviduje žalovaný pod číslom škodovej udalosti:1780113026.
2. Dňa 01.06.2017 žalobkyňa žalovanému ako poisťovateľovi vinníka nehody (p. H. J.) telefonicky nahlásila vznik škody na svojom motorovom vozidle a zároveň si u žalovaného uplatnila nárok na vyplatenie poistného plnenia ako náhrady za spôsobenú škodu. Po nahlásení predmetnej nehody žalovanému bola poverenou osobou žalovaného vykonaná obhliadka vozidla a vykonaná kalkulácia výšky škody, ktorá bola stanovená na cca 5 700,- eur. Dňa 20.07.2017 žalovanému odoslala doplňujúci dotazník k hláseniu škodovej udalosti. Doloženie ďalších dokladov k likvidácii predmetnej nehody žalovaný nepožadoval. Následne sa žalovaný odmlčal a žiadne oznámenie ani písomné vysvetlenie žalobkyni doručené nebolo. Žalovaný s ňou aktívne nekomunikoval, celá komunikácia so žalovaným musela byt' vždy iniciovaná z jej strany. Dňa 05.02.2018 zaslala žalovanému list, v ktorom ho vyzvala na promptné doriešenie záležitosti a opätovne požiadala o zaplatenie náhrady škody, na ktorý jej žalovaný odpovedal listom zo dňa 01.03.2018, v ktorom oznámil, že rieši záležitosť v súlade so Zákonom o PZP a že do 01.03.2018 ešte nebolo ukončené prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti žalovaného plniť, a preto nie je možné ukončiť riešenie škodovej udalosti. Dňa 28.08.2018 bola žalobkyňa nútená podať Slovenskej kancelárii poisťovateľov Žiadosť o výplatu náhradného poistného plnenia z poistného garančného fondu, z dôvodu nečinnosti žalovaného. Jej žiadosť' bola Slovenskej kancelárii poisťovateľov doručená dňa 31.08.2018. Následne jej bol doručený list od žalovaného zo dňa 03.09.2018, v ktorom žalovaný oznámil, že začal prešetrovať všetky okolnosti, ktoré súviseli so vznikom škodovej udalosti. Zo záverov šetrenia škodovej udalosti vyplynuli skutočnosti, podľa ktorých je popis priebehu vzniku škodovej udalosti jej priamymi účastníkmi rozdielny a účastníkmi škodovej udalosti uvádzaný priebeh vzniku škodovej udalosti je technicky neprijateľný, na základe čoho uzatvoril žalovaný škodovú udalosť v zmysle § 5 ods. 1 písm. h) Zákona o PZP bez náhrady škody. Zároveň jej bolo doručené aj stanovisko SKP k uplatneniu si náhradného poistného plnenia z garančného fondu zo dňa 04.09.2018, z ktorého vyplývalo, že vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný listom zo dňa 03.09.2018 poskytol písomné vysvetlenie k nárokom na náhradu škody a zároveň uviedol dôvody, pre ktoré nemohol poskytnúť poistné plnenie, nie sú naplnené podmienky pre poskytnutie náhradného poistného plnenia. Žalobkyňa žalobou uplatnila aj zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 5 700,- eur od 05.11.2017 do zaplatenia. Dátum 05.11.2017 odôvodnila tak, že k doručeniu všetkých požadovaných dokladov došlo dňa 20.07.2017. Najneskôr by lehota uvedená v § 11 ods. 6 Zákona o PZP žalovanému uplynula dňa 20.10.2017. Má za to, že prešetrovanie predmetnej nehody malo byt' ukončené v súlade s § 11 ods. 6 písm. a) Zákona o PZP (t.j. mala jej byť najneskôr 20.10.2017 oznámená výška poistného plnenia). Následne mal byt' aplikovaný § 11 ods. 7 Zákona o PZP, podľa ktorého je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie. Teda najneskôr mal žalovaný vyplatiť' požadovanú náhradu škody (poistné plnenie) dňa 04.11.2017.
3. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že dňa 01.06.2017 manžel žalobkyne nahlásil škodovú udalosť, v ktorej uviedol, že toho istého dňa v čase okolo 04:25 hod. prišlo k dopravnej nehode na území Českej republiky, kde uviedol, že mu vybehla zver do cesty a on začal prudko brzdiť', pričom šofér za ním idúceho auta - pán H. J. nestihol dobrzdiť a narazil do zadnej časti jeho auta. Následne, dňa 12.06.2017 pán E. E. (maklér) nahlásil tiež predmetnú škodovú udalosť, kde uviedol, že dňa 01.06.2017 došlo k dopravnej nehode, kedy poistený - H. J. nestihol zareagovať na pred ním idúce auto a došlo k stretu vozidiel, pričom bližší popis nemá. Dňa 20.07.2017 požiadal žalovaný e-mailom o vyplnenie doplňujúceho dotazníka oboch účastníkov predmetnej dopravnej nehody. Odpovede účastníkov nehody na niektoré otázky sa odlišovali, a preto mal žalovaný vážne pochybnosti o pravdivosti tvrdení, resp. odpovedí účastníkov nehody na otázky, ktoré žalovaný položil účastníkom dopravnej nehody k okolnostiam vzniku predmetnej dopravnej nehody. Dňa 26.09.2017 vyhotovil interný špecialista žalovaného stanovisko k poistnej udalosti č. 174003331 (škodová udalosť, v rámci ktorej bol riešený nárok poisteného pána J.), ktoré sa síce týkalo tejto škodovej udalosti, avšak riešilo tú istú predmetnú dopravnú nehodu zo dňa 01.06.2017. V závere stanoviska uviedol interný špecialista nasledovné a zásadné vyjadrenie: „Z dostupnej dokumentácie je možné konštatovať technickú prijateľnosť vzájomného kontaktu, resp. vzájomných kontaktov vozidiel. Ďalej je možné konštatovať, že vzhľadom na zistenia ohľadom umiestnenia a charakteru kontaktných stôp, kde došlo ku dvom kontaktom bez znakov poklesu prednej časti ako následku aktívneho brzdenia v reakcii na krízovú situáciu a taktiež vzhľadom na disproporcie ohľadom stôp úniku chladiacej zmesi na mieste vzniku, nesie predmetná udalosť znaky nenáhodilej škodovej udalosti, t.j. s najväčšou pravdepodobnosťou
nedošlo k celkovému rozsahu poškodenia na deklarovanom mieste a v rámci jedného kontaktu, ktorý by zodpovedal v dotazníkoch uvedenému spôsobu vzniku." Dňa 31.06.2018 vypracoval znalec F. K. H. znalecký posudok č. 2569/18 pre žalovaného. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že v danom prípade nebola splnená podmienka plauzibility, a teda vzniku nehody ako náhodilého (nechceného) nehodového deja. Žalovaný mal za to, že znalecký posudok jasne deklaruje, že v danom prípade nebola splnená podmienka plauzibility, a preto dňa 03.09.2018 oznámil žalobkyni, že uzavrel škodovú udalosť bez náhrady škody. Taktiež poistenému H. J. - EUROTIM listom zo dňa 03.09.2018 oznámil, že nároky na náhradu škody žalobkyne a jeho PZP zamietol. A listom zo dňa 16.07.2018 mu oznámil, že mu neposkytne poistné plnenie z uvedenej škodovej udalosti z dôvodu, že poškodenie na vozidle nevzniklo spôsobom uvedeným v hlásení škodovej udalosti.
4. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je dôvodná. Konštatoval, že v predmetnom spore nebolo sporné, že k škodovej udalosti došlo tým, že došlo k vzájomnému stretu vozidla zn. Volkswagen Sharan, EČV: F., vodič H. B., manžel žalobkyne, ktorého držiteľkou bola v čase dopravnej nehody žalobkyňa a vozidla zn. AUDI, A6, EČV: I., vodič H. J., ktorého držiteľom bol v čase dopravnej nehody H. J. – EUROTIM, pričom vinníkom dopravnej nehody bol vodič vozidla AUDI H. J., ktorý neprispôsobil rýchlosť jazdy situácii v cestnej premávke a nedodržal bezpečnú pozdĺžnu vzdialenosť za vozidlom pred ním. Taktiež žalovaný nepoprel a nebola sporná výška uplatneného nároku v sume 5 700,- eur, ktorá vyplýva z kalkulácie opravy, ktorú vypracoval žalovaný.
5. Spornou v spore je skutočnosť, či priebeh nehodového deja tak ako ho popísali účastníci predmetnej dopravnej nehody je technicky prijateľný, a teda či je splnená podmienka plauzibility (pravdepodobnosti, prijateľnosti) takto deklarovaného priebehu nehodového deja.
6. Žalovaný si v rámci šetrenia predmetnej škodovej udalosti dal vypracovať znalecký posudok č. 2569/18 znalcom F. K. H., L., ktorý posúdil účastníkmi opísaný priebeh nehodového deja zo dňa 01.06.2017 ako technicky neprijateľný z dôvodu, že síce údaje poskytnuté vodičom vozidla VW sú z technického hľadiska akceptovateľné, avšak údaje poskytnuté vodičom vozidla AUDI vykazujú rozpory a údaje, ktoré nie sú v súlade s technickou prijateľnosťou a možnosťou logického vysvetlenia časopriestorových závislostí. Žalovaný svoje tvrdenie o technickej neprijateľnosti nehodového deja opiera aj o stanovisko č. 1740033331/2017 vypracované oddelením kontroly a špeciálnych činností, ktoré tiež uzavrelo, že predmetný nehodový dej nesie znaky nenáhodilej škodovej udalosti, nakoľko konštatoval, že došlo ku dvom kontaktom bez znakov poklesu prednej časti ako následku aktívneho brzdenia v reakcii na krízovú situáciu a tiež vzhľadom na disproporcie ohľadom stôp úniku chladiacej zmesi na mieste vzniku. Na základe takto zistených skutočností bolo začaté aj trestné stíhanie pre podozrenie zo spáchania trestného činu pokusu poisťovacieho podvodu voči neznámemu páchateľovi. V rámci vyšetrovania bol vypracovaný znalcom F. H. M. znalecký posudok č. 201900303704, ktorý posúdil priebeh nehodového deja ako technicky prijateľný s tým, že pri kolízii došlo k dvom kontaktom zúčastnených vozidiel a jednotlivé deformácie oboch vozidiel zodpovedajú ich vzájomnému stretu. Ako príčinu vzniku dopravnej nehody určil nesprávnu techniku jazdy vodiča vozidla N. H. J., ktorý nedodržal bezpečnú vzdialenosť a svojím vozidlom nedokázal zastaviť za vozidlom VW, ktoré pred ním havarijne brzdilo.
7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa v konaní poukázala na znalecký posudok č. 2201900303704 vypracovaný v rámci trestného konania F. H. M., ktorého závery sú protichodné záverom znaleckého posudku č. 2569/18 F. K. H., L., technická prijateľnosť priebehu nehodového deja bola v spore spornou skutočnosťou. Na základe návrhu na doplnenie dokazovania preto súd prvej inštancie ustanovil Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na vypracovanie znaleckého posudku za účelom posúdenia priebehu predmetnej dopravnej nehody, pričom v úlohe uloženej ústavu bolo zahrnuté aj porovnanie záverov a vysvetlenie rozporov medzi predmetnými dvoma predloženými znaleckými posudkami.
8. Po preskúmaní predložených znaleckých posudkov a znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 48/2022, ktorý po námietkach žalovaného vyhotovil aj odborné stanovisko č. 48/2022, kde odpovedal na ďalšie otázky žalovaného, dospel súd prvej inštancie k záveru, že znalecký ústav dostatočne a podrobne obsiahol nastolenú problematiku, podrobne sa zaoberal jednotlivými popismi priebehu nehodového deja jeho účastníkmi, vykonal testy, merania, simulácie, grafické porovnania, ktoré detailne vysvetľujú možný priebeh nehodového deja s popisom jednotlivých
deformácií, ktoré vznikli ako dôsledok vzájomného stretu zúčastnených vozidiel, vysvetlil použitie počiatočných rýchlostí a ich vplyv na závery znaleckého posudku. Po analýze a posúdení výsledkov zisťovania znalecký ústav uzavrel, že je splnená podmienka geometrickej a energetickej korešpondencie poškodenia zúčastnených vozidiel a vzájomný stret motorových vozidiel je technicky prijateľný. Ústav detailne vysvetlil aj priebeh nehodového deja, kedy došlo k dvom kontaktom zúčastnených motorových vozidiel (čím dospel k rovnakému záveru ako F. M.), keď vozidlo AUDI tesne po zrážke bolo brzdené intenzívne, ale v dôsledku aktivácie airbagu vodiča a náhlej zmeny rýchlosti mohlo dôjsť k prerušeniu brzdenia (uvoľnenie nohy z brzdového pedálu) a vozidlo bolo následne brzdené len zotrvačnými silami prevodového ústrojenstva. Následne došlo k druhej - menej intenzívnej zrážke, kedy rozdiel rýchlosti vozidiel bol cca 6 km/h, pri ktorom nemožno vylúčiť vznik druhého otlačku evidenčného čísla vozidla AUDI na zadnom nárazníku vozidla VW. Táto skutočnosť potvrdzuje aj zistenie znaleckého ústavu, že sa nejedná o identické otlačky, ale jeden otlačok má väčšiu intenzitu a druhý otlačok má menšiu intenzitu, ku ktorému záveru dospel aj znalec F. M. v jeho znaleckom posudku. Na tomto mieste znalecký ústav zaujal stanovisko a detailne v porovnaní s crashtestmi iných vozidiel rozpracoval problematiku otlačkov, klonenia a sklzov. Žalovaným namietanú skutočnosť, že k úniku prevádzkových kvapalín z vozidla AUDI došlo až za konečnou polohou vozidla AUDI (v mieste prvej zrážky vozidiel) znalecký ústav vysvetlil tak, že na ceste sa nachádzali aj stopy staršieho dátumu nesúvisiace s predmetnou dopravnou nehodou, pričom podľa znaleckého ústavu v prípade zrážky zúčastnených vozidiel nedošlo k takej výraznej deformácii prednej časti vozidla AUDI, aby stopy kvapalín vznikali hneď po zrážke vozidiel. Taktiež znalecký ústav po analýze popisu priebehu nehodového deja vodičmi zúčastnených vozidiel, vykonanom šetrení a vykonanej orientačnej simulácie uzavrel, že popisy priebehu nehodového deja sú technicky prijateľné a neobsahujú také rozpory a pochybnosti, na základe ktorých by bolo možné prijať vyjadrenie znalca F. K. H., L., že ich možno hodnotiť ako technicky neprijateľné.
9. Súd prvej inštancie sa stotožnil s názorom znaleckého ústavu, že neobstojí námietka žalovaného spočívajúca v tom, že závažný rozpor popisu priebehu nehodového deja vidí v tom, že vodiči zúčastnených vozidiel v popise ani nespomenuli, že by malo k stretu vozidiel dôjsť opakovane, pričom znalecký ústav vo svojom stanovisku (č.l. 388 spisu) detailne vysvetlil z akého dôvodu vodiči nemuseli opakovaný stret vozidiel ani identifikovať.
10. Na základe uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že znalecký posudok č. 48/2022 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline je dôkazným prostriedkom, ktorý komplexne a detailne z odborného hľadiska posúdil priebeh nehodového deja a podal odpovede na otázky predložené stranami sporu, pričom dospel k záveru o technickej prijateľnosti a plauzibilite predmetného nehodového deja.
11. Z uvedeného dôvodu a z dôvodu nehospodárnosti súd nevykonal žalovaným navrhnutý dôkaz, a to konfrontáciu znalca F. K. H., L., so spracovateľom znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že Ústav je slovenským lídrom pre znaleckú činnosť v technických odvetviach a práve tento bol ustanovený aj za účelom odstránenia rozporov predložených protinázorových znaleckých posudkov.
12. Súd tiež nevykonal dôkaz navrhnutý žalovaným, a to výsluch manžela žalobkyne H. B., vzhľadom na to, že od predmetnej dopravnej nehody uplynulo dlhé časové obdobie (01.06.2017) v trvaní päť a pol roka, kedy by výpoveď svedka o presných okolnostiach nehodového deja mohla byť týmto ovplyvnená. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu vykonal dôkaz prečítaním výsluchu H. B. z pripojeného vyšetrovacieho spisu.
13. Na základe uvedených skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa ako poškodená má priamy nárok voči žalovanému ako poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z., a to v sume 5 700,- eur, ktorej výška nebola v konaní nebola sporná. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie posúdil žalobu žalobkyne v celom rozsahu ako dôvodnú a priznal žalobkyni nárok na zaplatenie sumy 5 700,- eur voči žalovanému.
14. Súd prvej inštancie taktiež rozhodol o žalobkyňou uplatnenom príslušenstve pohľadávky a priznal žalobkyni uplatnený úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 5 700,- eur od 05.11.2007 do zaplatenia.
15. O trovách konania rozhodol podľa § 255 CSP tak, že žalobkyni ako strane sporu, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu.
16. Proti rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd buď rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobkyne zamietne alebo navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Ako odvolací dôvod uviedol ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP. V odvolaní poukázal na to, že dňa 01.06.2017 mu manžel žalobkyne (zároveň jeden z účastníkov predmetnej dopravnej nehody) nahlásil vznik škodovej udalosti, ku ktorej malo podľa jeho vyjadrenia dôjsť tak, že mu vybehla zver do cesty a on začal prudko brzdiť, pričom šofér za ním idúceho vozidla p. H. J. nestihol dobrzdiť a narazil do zadnej časti jeho auta. Žalovaný následne požiadal oboch účastníkov dopravnej nehody o vyplnenie dotazníka a doplňujúceho dotazníka k priebehu vzniku dopravnej nehody, kedy sa odpovede priamych účastníkov dopravnej nehody na niektoré otázky odlišovali, a preto mal žalovaný vážne pochybnosti o pravdivosti tvrdení k okolnostiam vzniku dopravnej nehody. Vzhľadom na odlišný uvádzaný popis priebehu vzniku dopravnej nehody jej priamymi účastníkmi v jednotlivých dotazníkoch a ich doplneniach a vzhľadom aj na závery uvedené v stanovisku interného špecialistu žalovaného, žalovaný požiadal z dôvodu istoty aj o vypracovanie znaleckého posudku znalca F. K. H., L.. Znalec pri technickom posúdení plauzibility (bod 2., 3. znaleckého posudku, str. 22) uviedol, že v okamihu vzájomného stretu vozidiel, ani jedno z vozidiel zjavne nebrzdilo alebo nemenilo smer jazdy. L. H. B. však v dotazníku k okolnostiam vzniku škody uviedol, že silno brzdil, pán J. taktiež na uvedenú otázku uviedol, že brzdil. Uvedené odpovede účastníkov dopravnej nehody sú však v rozpore so skutočnosťou, nakoľko brzdenie nevyplynulo z vykonaných dôkazov. Už z uvedeného je očividné, že účastníci dopravnej nehody neposkytli pravdivé informácie o okolnostiach vzniku dopravnej nehody. V uvedenom posudku bolo popísané aj technické posúdenie plauzibility, rozbor stretu a pohybu vozidiel a taktiež aj technický komentár znalca. Uvedené závery žalovaného zo šetrenia predmetnej škodovej udalosti považuje naozaj za zásadné, pričom má za to, že súd sa uvedenými zisteniami v rámci konania ani nevenoval, o čom svedčí aj skutočnosť, že zamietol jeho návrh na vykonanie dokazovania, a to výsluch účastníka dopravnej nehody H. B., ktorého výsluch navrhol už vo svojom prvom vyjadrení, ktorým sa vyjadril k podanej žalobe v r. 2019. Súdu sa toto nezdalo vôbec neobvyklé a vôbec nepovažoval za potrebné venovať týmto závažným skutočnostiam aspoň minimálnu pozornosť – poskytnutím nepravdivých informácií o priebehu vzniku dopravnej nehody priamym účastníkom – sa v odôvodnení rozsudku nezaoberal. Ďalej poukázal na to, že predložil v konaní súkromný znalecký posudok F. K. H., L., pričom, ako aj uviedol súd v predmetnom rozsudku, tento znalecký posudok obsahuje doložku, že znalec si je vedomý následkov vedome nepravdivého znaleckého posudku a súd pri vykonávaní týchto dôkazov postupoval akoby išlo o znalecký posudok súdom ustanoveného znalca a ide o rovnocenný dôkaz, ktorý bol v konaní predložený. Z odôvodnenia predmetného rozsudku však má za to, že sa súd záverom a jednotlivých zásadným zisteniam znalca, na ktoré poukazoval počas celého konania, nevenoval. Znalec v predmetnom znaleckom posudku uviedol, že z technického hľadiska je možné vylúčiť vznik dopravnej nehody ako náhodného deja, pričom o uvedenom svedčia dôkazy, ktoré súdu predložil a z ktorých vyplýva, že nejde iba o jeho svojvoľné tvrdenie, ale o tvrdenie založené na relevantných dôkazoch, vypracovanými odborne spôsobilými osobami v danej problematike, akým je znalecký posudok od F. K. H., L., ale aj stanovisko č. 1740033331/2017 vypracovaný F. A., ktorý je síce zamestnancom žalovaného, ale zároveň je aj znalcom zapísaným v zozname znalcov. Žalobca následne navrhol ako dôkaz pripojenie vyšetrovacieho spisu, ktorého súčasťou bol znalecký posudok vypracovaný v trestnom konaní F. M.. S uvedeným znaleckým posudkom sa nemohol stotožniť, nakoľko obsahoval nezrovnalosti, na ktoré poukázal a taktiež sa nevenoval plauzibilite nehodového deja, a teda do sporu nepriniesol nič nové.
17. Vzhľadom na rozpory v predložených a vykonaných dôkazoch, bolo súdom nariadené znalecké dokazovanie a bol ustanovený Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline. So závermi znaleckého posudku č. 48/2022 a s jeho doplnením vypracovaným ÚSI v Žiline sa však nemôže stotožniť. V znaleckom posudku od ÚSI sa nachádzajú neakceptované a nelogické vstupné hodnoty (napr. rýchlosť 110km/h, ktorá nevyplýva zo žiadnych dokladov ani výpovedi svedkov...), ktoré použil spracovateľ na vytvorenie simulácie pohybu vozidiel v mieste nehody, ktoré nie sú v súlade s objektívnymi ani subjektívnymi podkladmi. Čo sa týka plauzibility nehodového deja, tá v predloženom znaleckom posudku nebola absolútne riešená, resp. bola iba akceptovateľná dopravná nehoda ako technicky prijateľná s jednoduchým odôvodnením, že úplný presný popis priebehu nehody od účastníkov dopravnej nehody nemožno nikdy očakávať a navyše technická prijateľnosť bola stanovená na
vstupných údajoch, ktoré sa diametrálne odlišne popisujú a sú vo výraznom rozpore s výpoveďami oboch účastníkov nehody. Takéto odôvodnenie od ÚSI a jeho vysvetlenie považuje za úplne absurdné, nakoľko ako sa vyjadril aj súd v odôvodnení predmetného rozsudku, ÚSI je slovenským lídrom pre znaleckú činnosť v technických odvetviach, a práve preto od neho očakávali detailnejšie odôvodnenie technickej prijateľnosti dopravnej nehody a taktiež, že ÚSI bude vychádzať pri simuláciách zo zistených vstupných hodnôt a nie zo vstupných hodnôt, ktoré zo žiadneho dôkazu nevyplývajú. Na všetky nezrovnalosti a rozpory súdu prvej inštancie poukázal v rámci vyjadrení, súd však jeho námietky nebral do úvahy. Rozpory v jednotlivých znaleckých posudkoch považuje za tak zásadné a závažné, že jedinou možnosťou ako jednotlivé rozpory odstrániť, je konfrontácia znalcov F. K. H., L. so spracovateľom znaleckého posudku ÚSI č. 48/2022 a odborného stanoviska č. 181/2022, čo aj súdu navrhol ako dôkaz. Uvedený dôkaz však súd zamietol z dôvodu, ktorý uviedol aj v odôvodnení predmetného rozsudku, a to, že znalecký posudok č. 48/2022 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline je dôkazným prostriedkom, ktorý komplexne a detailne z odborného hľadiska posúdil priebeh nehodového deja a podal odpovede na otázky predložené stranami sporu, pričom dospel k záveru o technickej prijateľnosti a plauzibilite predmetného nehodového deja. Z uvedeným názorom súdu sa však nemôže stotožniť vzhľadom na uvedené viaceré nezrovnalosti a rozpory, na ktoré v konaní poukázal. Súd však na jeho námietky nijakým spôsobom neprihliadol, ďalej sa im nevenoval a uspokojil s posudkom od ÚSI bez ohľadu na jeho pochybné závery.
18. Ďalej namietal, že za podstatné v konaní považoval vypočuť ako svedka jedného z účastníkov dopravnej nehody, p. H. B. (nakoľko druhý účastník počas konania zomrel a nebola možná už ich konfrontácia), pričom súd uvedený dôkaz nevykonal s odôvodnením, že od predmetnej dopravnej nehody uplynulo dlhé časové obdobie v trvaní päť a pol roka, kedy by výpoveď svedka o presných okolnostiach nehodového deja mohla byť týmto ovplyvnená. Súd z tohto dôvodu vykonal dôkaz prečítaním výsluchu H. B. z pripojeného vyšetrovacieho spisu. K uvedenému uviedol, že výsluch svedka p. B. navrhol ihneď po doručení žaloby v jeho vyjadrení k žalobe v r. 2019. Skutočnosť, že súd od r. 2019 až do r. 2023 nebol schopný vykonať výsluch žalobcu, nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu žalovaného, ktorý uvedený dôkaz navrhol okamžite ešte v r. 2019. Súd zároveň nemôže vedieť, či si svedok bude pamätať na okolnosti dopravnej nehody alebo nie. Ide iba o subjektívny názoru súdu, ktorý považuje za absolútne absurdný, pretože práve výsluchom svedka p. B. mohol odstrániť viaceré nezrovnalosti uvedené v úvode odvolania, na ktoré poukázal, kedy účastníci dopravnej nehody rozdielne popísali priebeh vzniku dopravnej nehody, a zároveň prispieť k objasneniu, resp. viacerých skutočností, ktoré ho zaujímali ohľadne predmetnej dopravnej nehody. Jeho otázky, ktoré na svedka mal, neboli zodpovedané vo výsluchu H. B. z pripojeného vyšetrovacieho spisu, ktorý súd vykonal prečítaním.
19. Týmto postupom súd znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (okrem toho, že je tu daný aj odvolací dôvod v zmysle 365 ods. 1 písm. e/). V tejto súvislosti žalovaný poukázal na uznesenie Krajského súdu v Nitre sp. zn. 25Co/76/2020 z 28.10.2020, v ktorom súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 4Cdo 100/2018, ktorý vyslovil, že procesnému právu účastníka navrhovať dôkazy zodpovedá povinnosť súdu nielen o vznesených návrhoch (a dôkazoch) rozhodnúť, ale tiež, pokiaľ im nevyhovie, vo svojom rozhodnutí odôvodniť prečo, z akých dôvodov tak neurobil. Žalovaný mal za to, že ak súd nevykonanie ním navrhovaných dôkazov neodôvodnil, postupoval v rozpore s čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces. Z vyššie uvedených dôvodov mal preto aj za to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
20. V závere odvolania sa žalovaný vyjadril k trovám konania a k úroku z omeškania s tým, že uviedol, že súd priznal žalobcovi trovy v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP. Domnieva sa, že ak by aj súd mal priznať žalobcovi nejaké plnenie, vzhľadom na charakter prejednávanej veci tu bol priestor na aplikáciu ust. § 257 CSP, nakoľko vznik sporu jednoznačne zavinil žalobca, ktorý uviedol nepravdivý opis skutkového deja, o čom svedčia výsledky šetrenia škodovej udalosti aj znalecký posudok predložený žalovanou, a v dôsledku toho došlo k zamietnutiu poistného plnenia a následne k súdnemu konaniu. Nakoľko zo záverov šetrenia škodovej udalosti vyplynuli skutočnosti, podľa ktorých je popis priebehu vzniku škodovej udalosti jej priamymi účastníkmi rozdielny a účastníkmi uvádzaný priebeh vzniku škody technicky neprijateľný, žalovaný uzavrel škodovú udalosť v zmysle § 5 ods. 1, písm. h) zák. č. 381/2001 Z.z. bez náhrady škody. Žalovaný teda postupoval v danom prípade správne, keď škodu zamietol a žalobkyni v danom prípade nevznikol preto ani nárok na úroky z omeškania.
21. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že má za to, že odvolanie žalovaného by malo byť zamietnuté v celom rozsahu a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený ako vecne správny. Vyššie uvedené odôvodňuje tým, že žalovaný vo svojom odvolaní opiera svoje odvolacie dôvody najmä o znalecký posudok F. H. a jeho závery, neberúc ohľad na fakt, že v predmetnom konaní pred súdom prvého stupňa bol tento posudok F. H. vyhodnotený ako obsahovo a odborne nesprávny posudok s chybnými závermi tohto znalca, a to konkrétne dvoma listinnými dôkazmi vykonanými v tomto konaní, t.j. oboznámením znaleckého posudku F. M. a najmä znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline pod č. 48/2022 a písomného odborného stanoviska č. 181/2022 Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzite v Žiline zo dňa 19.12.2022. Z rovnakého dôvodu je odvolanie postavené na chybných odvolacích dôvodoch. Konkrétne žalovaný v odvolaní tvrdí, že podľa F. H. a jeho posudku účastníci dopravnej nehody nebrzdili a na tom chybnom závere znalca ďalej odvíja svoje odvolacie dôvody. Pričom obaja účastníci dopravnej nehody zhodne tvrdili, že obaja brzdili. Žalovaný uvedené nerozporoval. Rovnako tak otázka plauzibility a otázka náhodilosti deja dopravnej nehody je v odvolaní odvodená len z chybných záverov znaleckého posudku F. H.. Má za to, že závery znaleckého dokazovania v predmetnom súdnom sporovom konaní, t.j. najmä znalecký posudok č. 48/2022 a znalecký posudok č. 201900303704 plne a konzistentne zodpovedajú tvrdeniam žalobkyne od podania samotnej žaloby doposiaľ, t.j. náhodilá dopravná nehoda, škodová udalosť, ktorú zapríčinil vodič motorového vozidla značka AUDI. Znalecký ústav naviac vecne dôvodne a odborne spochybnil závery znaleckého posudku F. H. a stotožnil sa so závermi znaleckého posudku F. M..
22. Žalovaný vo svojom odvolaní opakovane len poukazuje na skutočnosti, ktoré boli v rámci konania pred súdom prvého stupňa riešené a preukázané a naviac v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie vyčerpávajúco odôvodnené.
23. Čo sa týka zamietnutého dôkazu, t.j. výsluch svedka p. B. a konfrontáciu znalcov, má za to, že súd riadne zamietol vykonanie tohto dôkazu a predmetné aj následne riadne zdôvodnil ako na pojednávaní, tak aj v písomnom rozsudku. V danom smere ohľadne zamietnutia výsluchu svedka poukázala na to, že žalovanému nič nebránilo navrhovať vykonanie poradia dôkazných prostriedkov, t.j. výsluch svedka mohol navrhnúť v rámci vykonania dôkazov oveľa skôr, t.j. pred vykonaním znaleckého dokazovania vo veci, napr. na pojednávaní konanom dňa 18.06.2021 alebo na pojednávaní dňa 30.07.2021. Zo zápisníc z oboch vyššie špecifikovaných pojednávaní vyplýva, že žalovaný na pojednávaní dňa 30.07.2021 sám súhlasil s procesným postupom súdu a vykonaním prioritne – znaleckého dokazovania a vôbec nenavrhol sám poradie vykonaných dôkazov, t.j. nežiadal uprednostniť výsluch svedka pred znaleckým dokazovaním z dôvodu plynutia času a pod. Z tohto dôvodu sa nemožno stotožniť s konštatovaním žalovaného v odvolaní, že súd od r. 2019 do r. 2023 nebol schopný vykonať výsluch, čo podľa žalovaného nemôže byť na jeho vlastnú ťarchu. Naviac výsluch svedka p. B. bol v tomto konaní v plnej miere zastúpený prečítaním jeho výpovede pred vyšetrovateľom v rámci trestného konania, na ktoré dal podnet samotný žalovaný ako podanie na prešetrenie údajného poistného podvodu. Tento vykonaný dôkaz žalovaný opäť nespochybňoval. Tvrdenie žalovaného, že práve výsluchom svedka p. B. sa mohli odstrániť nezrovnalosti uvedené v odvolaní sú založené na nesprávnom základe. Nakoľko žiadne konkrétne nezrovnalosti tu neexistujú, resp. neboli preukázané v konaní. Poukázala na skutočnosť, že žalovaný v odvolaní skresľuje poskytované informácie, keď tvrdí, že účastníci dopravnej nehody p. B. a p. J. vypovedali v dotazníkoch k okolnosti a k vzniku škody rozdielne, čo sa týka vozovky. Pán B. uviedol: „sucho – nepršalo“ a p. J. uviedol: „mierne vlhká vozovka – nočná rosa“. Vyššie uvedené subjektívne hodnotenie účastníkov dopravnej nehody, čo sa týka stavu vozovky pri nehode nie je odlišné. Skutočnosť, že p. B. vyhodnocoval len skutočnosť, že nepršalo a z tohto pohľadu hodnotil vozovku ako suchú a p. J. zohľadnil nočnú rosu, nespôsobuje rozdielnosť výpovedí účastníkov dopravnej nehody k tejto skutočnosti.
24. Znalecký posudok F. H. bol súkromným znaleckým posudkom predloženým zo strany žalovaného, naproti tomu znalecký posudok F. M. a znaleckej organizácie boli znaleckými posudkami, ktoré si nevyberal žalobca, ale znalec bol ustanovený OR PZ a znalecká organizácia bola ustanovená súdom. Týmto poukazuje na objektívnosť znalcov a pribratej znaleckej organizácie v tomto konaní. Podporne poukázala aj na to, že žalovaný ako v tomto konaní, tak v paralelne prebiehajúcom trestnom konaní sa snažil všemožne vyhnúť zodpovednosti za platenie poistného. Poukázala na výsledky trestného konania, a to zastavenie trestného konania a nepreukázanie podnetu žalovaného, ktoré podal
v súvislosti s nim tvrdeným zločinom poisťovacieho podvodu. Mala za to, že ústav súdneho inžinierstva je odborne zdatnou právnickou osobou, je to najvyššia možná inštancia v rámci znaleckých organizácii v SR v danom odbore, a práve výsledok jeho šetrení a analýz v kontrolnom a revíznom posudku poukázal na to, že sa stotožnili so závermi znaleckého posudku F. M. a vyvrátili záver znaleckého posudku F. H.. Má za to, že bolo úlohou súdu v tomto konaní posúdiť kvalitu všetkých troch znaleckých posudkov, nakoľko tieto treba hodnotiť ako listinné dôkazy vykonané a oboznámené v tomto konaní. Aj Najvyšší súd v obdobných prípadoch uviedol, že v rámci hodnotiaceho kritéria znaleckého posudku ako dôkazov je potrebné a nutné zamerať sa na to, či je posudok úplný ku vzťahu k zadaniu, či závery posudku sú náležite a logicky odôvodnené a či sú podložené obsahom nálezu, či sa prihliadalo na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vyporiadať, či existuje súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi v konaní. Mala za to, že po zodpovedaní vyššie uvedených otázok vzišiel záver, že práve znalecký posudok F. M. a kontrolný posudok ústavu súdneho inžinierstva spĺňajú všetky uvedené kritériá na posúdenie záverov znaleckej činnosti. Naopak poukazuje na to, že znalecký posudok F. H. mal nesprávne vstupné údaje, ktoré neboli presvedčivo doložené a odôvodnené a z toho vyplynuli aj nesprávne výsledky.
25. Záverom poukázala na to, že podľa žalobkyne nebol daný dôvod na postup súdu podľa § 257 CSP v časti trov konania ako tvrdí žalovaný, nakoľko v danom prípade neexistujú žiadne konkrétne výnimočné okolnosti, ktoré by spôsobovali uplatnenie tohto príslušného ustanovenia CSP, t.j. žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa. Práve naopak, žalobkyňa zastáva názor, že žalovaný ako poisťovateľ má taktiku svojej práce tak orientovanú, že uplatnené vybavenie žiadosti o poistné plnenie a následné súdne konania bude predlžovať za každú cenu, a to aj napriek listinným dôkazom vyššej právnej sily, napr. znalecký posudok ústavu a znalecký posudok vykonaný v trestnom konaní, nakoľko predmetný postup je postupom vlastným poisťovateľom, ktorí chcú týmto spôsobom odradiť fyzické osoby od žalôb proti poisťovateľom do budúcna. Predmetné sporové konanie zapríčinil len žalovaný svojím prístupom k poistnej udalosti od samotného začiatku, keď tento nespolupracoval so žalobkyňou, nekomunikoval, dlhodobo neposkytoval informácie, žalobkyňa sa musela obrátiť z týchto dôvodov na iné príslušné orgány opísané v žalobe a nakoniec aj na súd podaním žaloby. Žalovaný nevykonal poistné plnenie ani počas súdneho konania, kde by sa na základe dôkaznej listinnej situácie dalo rozumne očakávať, že uzná dôkaznú situáciu.
26. V následných písomných vyjadreniach sa strany sporu argumentačne pridržali svojich predchádzajúcich písomných vyjadrení.
27. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.
28. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
29. Odvolací súd je v zásade viazaný rozsahom odvolania (§ 379 CSP) a odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP).
30. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní (§ 383 CSP).
31. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
32. V preskúmavanej veci žalovaný uplatnil ako odvolací dôvod ust. § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP.
33. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v porušení ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu.
34. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) CSP (súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností) možno odôvodniť tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade, ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ho nevykonal.
35. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, dôsledkom čoho je, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
36. Na základe preskúmania správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na správne zistenie skutkového stavu veci, dospel k správnym skutkovým záverom, ktoré majú oporu vo vykonaných dôkazoch a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa vo svojom rozsiahlom a vyčerpávajúcom rozsudku dôsledne vysporiadal so všetkými podstatnými skutkovými zisteniami, v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal, ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil. Prijaté právne závery náležite a podrobne vysvetlil. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu.
37. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožnil so skutkovými závermi súdu prvej inštancie, ako aj s jeho právnym posúdením veci a podľa § 387 ods. 2 CSP na ne v plnom rozsahu poukazuje.
38. Z titulu aplikácie ustanovenia § 387 ods. 2 CSP nie je potrebné, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie. Pri posudzovaní vecnej správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie je nevyhnutné len zdôrazniť okolnosti podstatné a rozhodné, ktoré súvisia s odvolacími dôvodmi. Tento postup krajského súdu ako odvolacieho je aj v súlade s uznesením Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvoinštančného súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania. Uvedený záver je zhodný so závermi vyslovenými v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/05, v zmysle ktorého pokiaľ v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie, tak odvolací súd sa v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.
39. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie a nutnosti vysporiadať sa podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní v zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd k odvolacím námietkam žalovaného dodáva nasledovné:
40. Predovšetkým je potrebné uviesť, že rozsudok súdu prvej inštancie je značne rozsiahly, pričom súd prvej inštancie v ňom vyčerpávajúcim spôsobom reaguje na rozsiahlu argumentáciu sporových strán, prednesenú v priebehu konania. Súd prvej inštancie sa v ňom podrobne vysporiadava aj s argumentáciou žalovaného k predmetu sporu, pričom z odvolania žalovaného je zrejmé, že tento vo svojom odvolaní znova iba opakuje tú istú argumentáciu, ktorú uplatnil už v konaní pred súdom prvej inštancie a na ktorú súd prvej inštancie rozsiahlo, podrobne a vecne správne reagoval v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
41. Žalovaný v podanom odvolaní najmä opakovane uvádza výhrady týkajúce sa správnosti záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 48/2022 a jeho doplnenia, pričom uvádza, že sa s týmito závermi nemôže stotožniť. V odvolaní namieta, že Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline nedostatočne zodpovedal jeho otázky, nedostatočne vysvetlil dvojité otlačenie evidenčného čísla s rovnakou intenzitou pri dvoch veľmi rozdielnych intenzitách nárazu, nevyjadril sa priamo k plauzibilite nehodového deja – vyslovene sa tomu odpoveďami vyhýbal, vykonal simuláciu s použitými nelogickými vstupnými hodnotami, ktoré nie sú v súlade s objektívnymi ani subjektívnymi podkladmi a ich použitie nebolo ústavom vysvetlené, a ďalej namieta, že súd prvej inštancie nevykonal výsluch nim navrhnutého svedka p. H. B. (jedného z účastníkov dopravnej nehody) a konfrontáciu znalca F. K. H., L., so spracovateľom znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva. V uvedených skutočnostiach žalovaný videl opodstatnenosť uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP.
42. Odvolací súd žalovaným uplatnené odvolacie námietky nepovažoval za dôvodné.
43. Tak ako bolo uvedené už vyššie, o naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), pôjde vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé.
44. V preskúmavanej veci odvolací súd takéto pochybenia súdu prvej inštancie nezistil. Súd prvej inštancie vo svojom rozsudku podrobne vysvetlil, že vzhľadom k protichodným záverom znaleckého posudku č. 2569/18 F. K. H., L. a stanoviska O. A., pracovníka oddelenia kontroly a špeciálnych činností (predložených žalovaným) a znaleckého posudku F. H. M. č. 201900303704 z vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-819/2-VYS-TN-2018, vypracovaného pre účely trestného konania, ktorých závery boli protichodné, pričom spornou skutočnosťou bola technická prijateľnosť priebehu nehodového deja, ustanovil na základe návrhu na doplnenie dokazovania Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline na vypracovanie znaleckého posudku za účelom posúdenia priebehu predmetnej dopravnej nehody, pričom v úlohe uloženej ústavu bolo zahrnuté aj porovnanie záverov a vysvetlenie rozporov medzi predmetnými dvoma predloženými znaleckými posudkami.
45. Zo záverov znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 48/2022 a jeho doplnenia prostredníctvom odborného stanoviska č. 181/2022 vyplynulo, že v analyzovanom prípade možno konštatovať, že je splnená podmienka geometrickej a energetickej korešpondencie poškodenia zúčastnených vozidiel a vzájomný stret motorových vozidiel je teda technicky prijateľný. Na základe vykonanej simulácie priebehu nehodového deja a analýzou informácií k priebehu nehodového deja znalecký ústav konštatoval, že výpovede a informácie vodičov vozidla Audi a Volkswagen k priebehu nehodového deja v dostupnom čase spracovania posudku možno z technickej stránky hodnotiť ako technicky prijateľné. Z hľadiska posúdenia časovej a priestorovej hodnovernosti deklarovaného nehodového deja ako celku (plauzibila nehodového deja) znalecký ústav konštatoval, že vodičom vozidla Audi v čase spracovania posudku predostretý priebeh nehodového deja javí znaky neplánovaného, fyzikálne a dopravne vynúteného následku konania vodiča vozidla Audi (náraz do ním stojaceho vozidla). Technickú prijateľnosť výpovede vodiča Audi ako celku za daného stavu spisového materiálu ústav celkovo hodnotil ako technicky prijateľnú s tým, že v predostretom nehodovom deji nemožno konštatovať tak zásadné rozpory čo sa týka plauzibility (hodnovernosti) nehodového deja, ktoré by mohli viesť k záveru, že predostretý nehodový dej je ako celok technicky neprijateľný. Ústav súdneho inžinierstva v závere znaleckého posudku sa pritom nestotožnil so závermi znalcami F. H. v ním vypracovanom znaleckom posudku; naopak závery znalca F. M. vo veci posúdenia plauzibility nehodového deja považoval za správne.
46. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia (ods. 66 a nasl.) zdôvodnil, prečo závery kontrolného znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 48/2022, ktorý po námietkach žalovaného vyhotovil aj odborné stanovisko č. 48/2022 považoval za presvedčivý, a preto z jeho záverov vychádzal. Preskúmaním predmetného znaleckého posudku dospel k záveru, že znalecký ústav dostatočne a podrobne obsiahol nastolenú problematiku, podrobne sa zaoberal jednotlivými popismi priebehu nehodového deja jeho účastníkmi, vykonal testy, merania, simulácie, grafické porovnania, ktoré detailne vysvetľujú možný priebeh nehodového deja s popisom jednotlivých
deformácií, ktoré vznikli ako dôsledok vzájomného stretu zúčastnených vozidiel, vysvetlil použitie počiatočných rýchlostí a ich vplyv na závery znaleckého posudku.
47. K tomuto je potrebné uviesť, že závery znaleckého posudku v zmysle jeho odbornej správnosti nepodliehajú hodnoteniu súdu, súd hodnotí iba presvedčivosť posudku čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi. Ide o špecifický a významný dôkaz, ktorý súd použije pri rozhodovacej činnosti založenej na riešenie odbornej otázky. Tak ako bolo uvedené vyššie, súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí podrobne vysvetlil, z akých dôvodov kontrolný znalecký posudok vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva v Žiline akceptoval, pričom dospel k záveru, že kontrolný znalecký posudok č. 48/2022 vypracovaný Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline je dôkazným prostriedkom, ktorý komplexne a detailne z odborného hľadiska posúdil priebeh nehodového deja a podal odpovede na otázky predložené stranami sporu a vysvetlil, prečo závery uvedeného znaleckého posudku považoval za komplexné a presvedčivé. Keďže závery tohto znaleckého posudku, ktorého úlohou bolo aj porovnanie záverov a vysvetlenie rozporov medzi predmetnými dvoma predloženými znaleckými posudkami, považoval súd prvej inštancie za presvedčivé a logicky zdôvodnené, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že z dôvodu hospodárnosti už nebolo potrebné vykonať ďalší, žalovaným navrhovaný dôkaz vykonaním konfrontácie znalca F. K. H., L., so spracovateľom znaleckého posudku Ústavu súdneho inžinierstva.
48. Pokiaľ ide o nevykonanie žalovaným navrhnutého dôkazu výsluchom p. H. B., ktorý bol účastníkom predmetnej dopravnej nehody, ktorý súd prvej inštancie nevykonal, v postupe súdu prvej inštancie odvolací súd takisto nezistil opodstatnenosť uplatnených odvolacích dôvodov. Tak ako to uviedol sám žalovaný vo svojom odvolaní, nevykonanie dôkazného návrhu strany sporu možno založiť len troma dôvodmi: prvým je argument, podľa ktorého tvrdená skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je navrhnutý dôkaz bez relevantnej súvislosti s predmetom konania; ďalším je argument, podľa ktorého dôkaz neoverí/nevyvráti tvrdenú skutočnosť, čiže vo väzbe na toto tvrdenie nedisponuje vypovedacou potenciou a nakoniec tretím je nadbytočnosť dôkazu, t. j. argument, podľa ktorého určité tvrdenie, ku ktorému overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz navrhovaný, bolo už doterajším konaním bezdôvodných pochybností overené alebo vyvrátené. Až v prípade, ak tieto dôvody zistené neboli, súd postupuje v rozpore s článkom 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, ktoré garantujú pre stranu sporu ústavné právo na spravodlivý proces.
49. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uvedený dôkaz navrhnutý žalovaným, a to výsluch manžela žalobkyne H. B. nevykonal vzhľadom k tomu, že od predmetnej dopravnej nehody uplynulo dlhé časové obdobie (01.06.2017) v trvaní 5 a pol roka, kedy by výpoveď svedka o procesných okolnostiach nehodového deja mohla byť týmto ovplyvnená. Súd prvej inštancie z tohto dôvodu vykonal dôkaz prečítaním výsluchu H. B. z pripojeného vyšetrovacieho spisu ČVS:ORP-819/2-VYS-TN-2018 zo dňa 05.11.2018. Odvolací súd v takomto procesnom postupe súdu prvej inštancie nezistil také pochybenie, ktoré by malo za následok porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces, keď vykonanie dôkazu prečítaním výpovede p. H. B. z pripojeného vyšetrovacieho spisu je v danej veci dostatočné pre ozrejmenie skutkového stavu veci. Súd prvej inštancie pritom nevykonanie tohto, žalovaným navrhovaného dôkazu, nenechal bez povšimnutia, ale jeho nevykonanie vo svojom rozhodnutí riadne odôvodnil.
50. Odvolací súd preto nezistil opodstatnenosť žalovaným uplatneného odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP a ani uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. e/ a f/ CSP.
51. Žalovaný v odvolaní napadol aj výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, keď mal za to, že vzhľadom k okolnostiam predmetnej veci mal súd prvej inštancie na danú vec aplikovať ust. § 257 CSP.
52. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
53. Takýto dôvod pre aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP pri rozhodnutí o trovách konania v danej veci podľa názoru odvolacieho súdu nebol preukázaný.
54. Ust. § 257 CSP umožňuje súdu výnimočne náhradu trov konania celkom alebo z časti nepriznať, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Citované zákonné ustanovenie tak upravuje výnimku zo zásady zodpovednosti za zavinenie a za náhodu, avšak predpokladom jeho použitia, aby išlo o prípady hodné osobitného zreteľa, preto má byť jeho použitie výnimočné. Môže to byť odôvodnené tým, že by strohá aplikácia ustanovenia o náhrade trov konania mohla v konkrétnom prípade viesť k nežiaducim tvrdostiam. Použitie tohto ustanovenia dopadá na toho účastníka, ktorý by mal inak nárok na náhradu trov konania, preto pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť na osobné, majetkové, zárobkové aj iné pomery všetkých účastníkov, a teda nielen toho, koho by podľa všeobecných ustanovení o trovách konania postihovala povinnosť nahradiť trovy, ale aj toho, koho majetková sféra by bola aplikáciu tohto ustanovenia dotknutá. Zároveň pri hodnotení dôvodov hodných osobitného zreteľa má súd prihliadať aj na okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku a prihliadnuť aj na postoj účastníkov v konaní.
55. V preskúmavanej veci odvolací súd preskúmaním obsahu spisu také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mali byť použité pre aplikáciu výnimočného ust. § 257 CSP vo vzťahu k neúspešnému žalovanému nezistil. Dôvody, ktoré uvádza vo svojom odvolaní žalovaný ako dôvod pre použitie ust. § 257 CSP , a to, že vznik sporu jednoznačne zavinil žalobca, ktorý uviedol nepravdivý opis skutkového deja, o čom svedčia výsledky šetrenia škodovej udalosti aj znalecký posudok predložený žalovaným, a v dôsledku čoho došlo oprávnene k zamietnutiu poistného plnenia a následne k súdnemu konaniu, totiž, ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, neobstoja.
56. Preto odvolací súd výrok súdu prvej inštancie o trovách konania, ktorým súd prvej inštancie zaviazal neúspešného žalovaného k náhrade trov konania úspešnej žalobkyne, považoval za vecne správny.
57. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu (vrátane časti výroku o priznaní úrokov z omeškania, proti ktorej námietky žalovaného nesmerovali), podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, pričom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP odkazuje.
58. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, nakoľko bola v odvolacom konaní plne úspešná. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady bude rozhodovať súd prvej inštancie.
59. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.