Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8CoE-19-2020.pdf
PDF · 72.8 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoE/19/2020
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Legerskej a členiek senátu Mgr. Ivany Šlesarovej a JUDr. Ivety Sopkovej v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Bratislava, Cintorínska 21, IČO: 35 776 005, proti povinnému: C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX/X, U., o vymoženie 159,79 Eur (4.603,- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č. k. 16Er/1122/2006-29 zo dňa 13. augusta 2019, takto
rozhodol:
Odvolanie oprávneného o d m i e t a.
odôvodnenie:
1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju a výrokom II. oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Vladimírovi Klincovi, Exekútorský úrad so sídlom Hollého 1/417, 971 01 Prievidza, trovy exekúcie v sume 40,48 Eur, do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že Okresný súd Trenčín, uznesením sp. zn. 38OdK/253/2018 z 31.07.2018 vyhlásil konkurz na majetok povinného. Súd prvej inštancie, podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 (§ 243h ods. 1 Exekučného poriadku) a podľa § 167f ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, pretože bol vyhlásený konkurz a koná sa o vymoženie pohľadávky, ktorá sa považuje za nevymáhateľnú. Súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi priznal právo na náhradu trov exekúcie vo výške 40,48 Eur, a to voči oprávnenému v zmysle § 203 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 v spojení s § 243h ods. 1 Exekučného poriadku s odkazom na ustanovenia vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (§ 14 ods. 1, § 15 ods. 1 a § 22).
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal na skutočnosť, že exekučné konanie bolo začaté ešte pred účinnosťou zákona č. 348/2011 Z.z., ktorý upravil rozhodovanie o trovách exekúcie po vyhlásení konkurzu na povinného, pričom tento zákon neupravil prechodné ustanovenia k tejto otázke. Podľa názoru oprávneného bolo v danom prípade potrebné použiť právnu úpravu účinnú do 31.12.2011 a v tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 568/2016 zo dňa 13.09.2016. Uzavrel, že nenesie žiadnu zodpovednosť za to, že sa povinný počas exekúcie dostal do konkurzu a keďže zastavenie exekúcie nezavinil, nie je možné mu uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rovnako nevidel dôvod na rozhodnutie o trovách exekúcie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku. Poukázal na skutočnosť, že súdny exekútor má z úspešne vykonávanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
3. K odvolaniu sa písomne vyjadril súdny exekútor, ktorý uviedol, že výrokom II. bol oprávnený zaviazaný k náhrade trov konania a zároveň bolo v poučení uvedené, že proti výroku II. uznesenia odvolanie nie je prípustné. Preto navrhol, aby odvolací súd odvolanie oprávneného odmietol. Podotkol, že v žiadnom ustanovení Exekučného poriadku sa neuvádza, že je daná možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu súdu, ktorým bolo rozhodnuté o trovách exekúcie.
4. K písomnému vyjadreniu súdneho exekútora sa vyjadril oprávnený. Uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, ktoré bolo potvrdené aj Krajským súdom v Banskej Bystrici a mnohými okresnými súdmi. Argumentáciu exekútora oprávnený označil za nesprávnu.
5. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd skôr, ako pristúpil k vecnému preskúmaniu odvolania, zisťoval bez nariadenia odvolacieho pojednávania, či odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote, osobou, ktorá je na podanie odvolania oprávnená, ako aj to, či smeruje proti rozhodnutiu (resp. výroku rozhodnutia), proti ktorému je odvolanie prípustné.
6. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.
7. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
8. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) účinného od 01.07.2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
9. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
10. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.
11. Podľa § 200 ods. 5 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
12. V zmysle § 124 CSP, každé podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Pri právnej klasifikácii podania súd vychádza z § 124 CSP, v zmysle ktorého každý úkon posudzuje súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený. V tomto ustanovení CSP ide o dôležité interpretačné pravidlo, ktorého zmyslom je posúdiť podanie tak, aby jeho výklad zodpovedal skutočnej vôli konajúcej osoby v čase urobenia tohto úkonu. Pri posudzovaní procesného úkonu účastníka konania podľa jeho obsahu nemôže súd určitému úkonu dávať iný význam, než ktorý zodpovedá obsahu úkonu, jeho vnútornej skladbe, logike, zvolenej argumentácii, v úkone použitým výrazovým prostriedkom a celkovému zmyslu úkonu účastníka (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. októbra 2010, sp. zn. 3Cdo 128/2010).
13. Zo spisového materiálu v danej veci a oprávneným uvádzaných odvolacích námietok, posúdiac celý obsah odvolania, vyplýva, že oprávnený svojím odvolaním napáda len výrok II. rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie uložil oprávnenému povinnosť nahradiť trovy exekúcie súdnemu exekútorovi.
14. Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017. Ak by teda zákonodarca chcel pripustiť odvolanie, bol by to vyjadril v Ex. por. tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní. Vzhľadom na to, že ust. § 200 Ex. por. v znení účinnom do 31.03.2017 výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie, a táto možnosť nevyplýva ani z ust. CSP, a contrario odvolanie prípustné nie je.
15. Na základe uvedeného odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku II. napadnutého uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie, podľa § 386 písm. c) CSP odmietol, pričom odvolaním sa po vecnej stránke nezaoberal.
16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).