Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Co/11/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Adely Unčovskej, v právnej veci žalobkyne: O. N., J.. XX.XX.XXXX, G. L. XX, G., zast. Mgr. Boris Lisý, advokát, AK Klariská 7, Bratislava, proti žalovaným: 1/ S. S., J.. XX.XX.XXXX, G. Na E. XX, G., zast. Mgr. Lenka Laurincová, advokátka, Hálkova 32, Bratislava, 2/ F.. K. S., J.. XX.XX.XXXX, G. H. XX/B, G., X/ Q. A., J.. XX.XX.XXXX, G. A. XX, X., W., o určenie neplatnosti darovacej zmluvy a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V zo dňa 20.06.2018, č.k. -272, jednomyseľne takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.

II. Žalobkyni sa proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ p r i z n á v a nárok na plnú náhrada trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že darovacia zmluva - zápis v KN ako V-916/11 zo dňa 08.04.2011, uzavretá medzi žalovaným 1/ ako darcom a žalovaným 2/ ako obdarovaným, ktorej predmetom je prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - stavbe rodinného domu nachádzajúceho sa na H. XX/B I. G., so súpisným číslom XXXX (postavený na parcele č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria), evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenom v katastri nehnuteľností katastrálnym odborom Okresného úradu Bratislava, okres: G. I., Q.: G. - S..Č.. V., katastrálne územie: V., je neplatná (výrok I), súd určil, že vlastníkmi nehnuteľnosti - stavby rodinného domu nachádzajúceho sa na H. XX/B I. G., so súpisným číslom XXXX (postavený na parcele č. XXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria) evidovanej na liste vlastníctva č. XXX, vedenom v katastri nehnuteľností katastrálnym odborom OkresnéE. Ú. G., Q.: G. I., Q.: G. - S..Č.. V., katastrálne územie: V., sú žalobkyňa a žalovaný 1/ a to v spoluvlastníckom podiele 1/1 (výrok II), konanie voči žalovanej 3/ o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zastavil (výrok III), priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV) a štátu súd náhradu trov konania nepriznal (výrok V).

2. Súd prvej inštancie rozhodnutie právne zdôvodnil ust. , , , , , (ďalej len „“), (ďalej len „“). Predmetom sporu bolo určenie, či rodinný dom, ktorý bol postavený počas manželstva žalobkyne a žalovaného 1/ patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vzhliadol na to, že žalobkyňa a žalovaný 1/ boli od roku 1991 manželmi, nemali zúžený rozsah bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako aj skutočnosť, že žalovaný 1/ požiadal v roku 1993 o stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu. Výsluchom svedkov G., N., N. mal za preukázané, že stavba rodinného domu bola určená pre rodinu. Tvrdenia žalovaného 1/ a

2/ že dom staval iba žalovaný 1/ z peňazí poskytnutých žalovaným 2/ a jeho manželkou súd považoval za tendenčné. Z dokladu označeného ako „O. Q. P. N. na H. W.. I. V. - O. “ súd prvej inštancie zistil že túto dohodu uzavrel žalovaný 1/ so žalovaným 2/ a jeho manželkou dňa 23.11.1993. Z dohody vyplynulo, že rodičia poskytli žalovanému 1/ dar vo výške 2 500 000 Sk na financovanie stavby na parcele, ktorú mu predtým kúpili, aby rodina syna nebola nadmerne zaťažená. Uvedené poskytnutie finančných prostriedkov posúdil ako dar, zohľadniac skutočnosť, že žalovaný 1/ sa zaviazal po kolaudácii umožniť rodičom právo doživotného užívania, ak ho o to požiadajú a poskytnúť im primeranú opateru v starobe, čo aj potvrdila svedkyňa H. S. a v podstate aj žalovaný 2/. Bez vplyvu na vec bola skutočnosť, že peniaze získané darom žalovaný 1/ použil na výstavbu rodinného domu, ktorý patrí do BSM nakoľko bol postavený počas trvania manželstva so žalobkyňou, ako aj skutočnosť že dom nebol skolaudovaný. Vloženie výlučných finančných prostriedkov žalovaného 1/ získaných darom, bude zohľadnené v konaní o vysporiadanie BSM. Preto, ak nehnuteľnosť - dom (bez pozemku, ktorý nebol predmetom konania o čom nie je medzi stranami spor), patrí do BSM a nakoľko žalovaný 1/ tento previedol na žalovaného 2/ bez súhlasu žalobkyne a nejedná sa o bežnú vec, manželia mali konať spoločne, jedná sa o relatívne neplatný právny úkon. Mal za to, že darovanie nehnuteľnosti je dispozíciou vybočujúcej z obvyklej správy spoločného majetku manželov, ku ktorému je nevyhnutný súhlas oboch manželov. Zároveň rozhodol, že vlastníkmi nehnuteľnosti sú žalobkyňa a žalovaný 1/ a to v spoluvlastníckom podiele 1/1, teda v BSM, i keď uvedené určenie považoval za nadbytočné, nakoľko samotné určenie neplatnosti právneho úkonu nepostačuje pre zápis do Katastra nehnuteľností. Doplnil, že žalobkyňa dostatočne preukázala naliehavý právny záujem na podaní tejto žaloby pretože podaním žaloby sa zásadne sa mení jej právne postavenie hlavne pri vysporiadaní BSM. Konanie žalovaných posúdil ako konanie proti dobrým mravom. Nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanej 3/ počas konania späť, súd konanie voči žalovanej 3/ zastavil.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. , a v konaní úspešnej žalobkyni priznal voči žalovaným 1/ a / v náhradu trov konania v plnom rozsahu. Nakoľko žalobkyňa zobrala žalobu voči žalovanej 3/ späť, ustálil, že v priebehu konania odpadol dôvod, aby žalovaná 3/ niesla zodpovednosť za to, že jej žalovaný 2/ v priebehu konania odpredal nehnuteľnosť.

4. O trovách štátu súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. , , vzhliadnuc na to, že trovy spojené s tým že strana koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Rozhodol preto tak, že trovy konania ktoré boli vynaložené na preklad listín do ukrajinského jazyka znáša štát a preto mu náhradu trov konania nepriznal.

5. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný 2/ dôvodiac ust. a . Uviedol, že dom bol rozostavaný žalovaným 1/ avšak dokončil a skolaudoval dom on. Na stavbu domu žalovanému 1/ pred uzavretím manželstva darovali pozemok a viazali finančný dar na začiatku stavby. Jednalo sa tak o prevod rozostavenej stavby, pretože žalovaný 1/ nedodržal podmienky darovacej zmluvy a nebol schopný stavbu dokončiť. Poukázal na vyjadrenia, ktoré predložil v konaní. Nesúhlasil s tým, že žalovaný 1/ previedol stavbu z dôvodu vyhnúť sa deleniu majetku, urobil to preto, že ako výlučný majiteľ bol na to oprávnený. Vypratanie stavby nariadil stavebný úrad, nie žalovaný 1/. Mal za to, že konanie proti dobrým mravom bolo na strane žalobkyne, ktorá s cieľom dosiahnutia zisku klamala a spôsobovala im traumu. Namietal, že v rozsudku absentuje , že sa dožadoval odpovedí od žalobkyne na 10 otázok daných 11.05.2015. Vo vzťahu k výroku o trovách konania mu nebolo zrejmé, či súd priznal žalobkyni aj náklady spôsobené podivným spôsobom právneho zástupcu žalobkyne. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia neuviedol jeho námietky proti zbytočným prieťahom v konaní. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

6. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaný 1/, a to voči výroku I., II., IV rozhodnutia dôvodiac ust. . Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s existenciou dohody o financovaní stavby na H. W. I. V. - dar, v zmysle ktorej rodičia žalovaného 1/ poskytli ako dar výlučne žalovanému 1/ finančné prostriedky na výstavbu rodinného domu. S čím korešponduje skutočnosť, že sám požiadal o stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu, pričom existenciu dohody žalobkyňa nespochybnila. Poukázal na to, že trpí od narodenia zrakovou vadou a nie je schopný vykonávať náročné práce. I keď v čase výstavby domu pracoval v V., vykonával len pomocné práce v tlačiarni. V konaní poukazoval na to, že žalobkyňa viedla nákladný život a on

nadmerne požíval alkohol, preto závery súdu prvej inštancie, že v čase výstavby rodinného domu zarábal 50 000 Sk nie sú správne. Upriamil pozornosť na rozhodnutie R 42/1972 zverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk, str. 123, podľa ktorého vec ktorá bola získané za trvania bezpodielového spoluvlastníctva z prostriedkov patriacich výlučne jednému z manželov( napr. z peňazí ktoré mal už v čase pred uzavretím manželstva alebo ktoré sám získal darovaním), sa nestáva predmetom bezpodielového spoluvlastníctva, ale je vo výlučnom vlastníctve toho, kto ju takto získal. Pričom na aplikáciu ust. je nevyhnutnou podmienkou existencia právneho úkonu týkajúceho sa spoločných vecí. Bol tak názoru, že žalobkyňa nepreukázala skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zahrnúť stavbu - sporný rodinný dom do masy BSM žalobkyne a žalovaného 1/, nakoľko sporný rodinný dom bol v jeho výlučnom vlastníctve. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd návrh žalobkyne na určenie neplatnosti darovacej zmluvy zamietol.

7. K odvolaniu žalovaného 1/ a 2/ sa žalobkyňa vyjadrila podaním zo dňa 10.10.2018 a uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím. Dala do pozornosti, že žalovaný 1/ podal odvolanie v elektronickej podobe ako právny zástupca žalobkyne, preto ide o nesprávny procesný úkon a odvolací súd by na neho nemal prihliadať. Z opatrnosti však uviedla, že prebieha konanie o vyporiadanie BSM, ktoré je z dôvodu tohto neukončeného konania prerušené. Mala za to, že podstatou tohto sporu nie je „miera majetku BSM“, ale rozhodným je moment vzniku stavby rodinného domu v Rusovciach ako veci v zmysle ust. a nasl. . Podľa ustálenej judikatúry platí, že nadobudnutím veci v zmysle je tiež jej vytvorenie, pričom posúdenie okamihu vzniku stavby ako veci v zmysle je vecou právnou , ktorú musí súd posúdiť. Uviedla, že nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné povolenie. Zároveň platilo, že rozostavaná stavba na evidovanie v katastri je stavba, na ktorú nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie a nebolo pridelené súpisné číslo a je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že už z prípadne predloženého znaleckého posudku a pod. je zrejmé stavebné a funkčné usporiadanie jej 1. nadzemného podlažia. Mala za to, že odvolanie žalovaného 2/ nespĺňa náležitosti uvedené v ust. a nasl. , preto sa k nemu nemôže kvalifikovane vyjadriť. Žiadala preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.

8. Žalovaný 1/ vo vyjadrení uviedol, že podané odvolanie obsahuje len chyby v písaní, preto spĺňa náležitosti kladené ust. .

9. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu a medziach dôvodov odvolania žalovaných (, a ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem, dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1/ a 2/ nie je podané dôvodne.

10. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa a žalovaný 1/ uzavreli dňa 25.05.1991 pred Matričným úradom Bratislava H. I. manželstvo. Z výpisu Katastra nehnuteľností z LV č. XXX vyplýva, že vlastníkom pozemku parcelné číslo XXX/X je žalovaný 1/ na základe kúpy z roky 1984 číslo V. XXX/ XX-XXX/XX. Zo stavebného povolenia vydaného Obvodným úradom životného prostredia Bratislava V zo dňa 23.03.1994 vypláva, že žalovanému 1/ na základe žiadosti zo dňa 09.12.1993 bolo vydané stavebné povolenie na výstavbu rodinného domu v Rusovciach na parcelnom čísle XXX/X, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 15.04.1994. Dňa 23.11.1993 uzavrel žalovaný 1/ so žalovaným 2/ a jeho manželkou „ O. Q. P. N. na H. W.. I. V. - O. “, na základe ktorej žalovanému 1/ poskytli dar vo výške 2.500.000 Sk na financovanie stavby na parcele, ktorú mu predtým kúpili. V uvedenej dohode sa žalovaný 1/ zaviazal, že po kolaudácii dá rodičom právo doživotného užívania ak ho o to požiadajú a poskytne im primeranú opateru v starobe. Manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/ bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu sp. zn. dňa 03.12.2010, rozsudok nadobudol právoplatnosť 27.12.2010. Darovacou zmluvou zo dňa 17.01.2011 žalovaný 1/ daroval žalovanému 2/ nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXX, t.z. dom s pozemkom. Z Kolaudačného rozhodnutia S. Č. G. - V. Č.. W. XXXX- Y. - I. - XX zo dňa 05.10. 2011 vyplýva, že toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26.10.2011 a o vydanie rozhodnutia požiadal žalovaný 2/. V konaní sa žalobkyňa domáhala určenia neplatnosti Darovacej zmluvy zo dňa 17.01.2011 a určenie, že rodinný dom patrí do BSM žalobkyne a žalovaného 1/.

11. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou

vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

12. Odvolací súd, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, nezistil v postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s odôvodnením rozsudku prvoinštančného súdu a konštatuje jeho správnosť ( ). Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, nakoľko v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, v ďalšom na ne poukazuje, a vyjadruje sa len k odvolacím námietkam odvolateľov.

13. Vo vzťahu k odvolateľom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (súd prvej inštancie jej nesprávnym procesným postupom znemožnil uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), odvolací súd uvádza. Uvedený odvolací dôvod je úzko prepojený s porušením práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a s porušením práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) a k jeho naplneniu by došlo, ak by súd prvej inštancie zasiahol do , resp. Dohovorom garantovaných práv odvolateľa, čím by mu bolo znemožnené domáhať sa práva na súdnu ochranu prostriedkami, ktoré mu zákon () priznáva. Obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený v nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom relevantné konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Každé konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením zaručeného práva na súdnu ochranu alebo inú právnu ochranu (). Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený už vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R 129/1999 a , , , ). Pod nesprávnym procesným postupom súdu treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa znemožnila strane realizácia tých procesných práv, ktoré majú slúžiť na ochranu a obranu jej práv a záujmov v tom - ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia bude znamenať nespravodlivý súdny proces. Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. Naplnene uvedeného odvolacieho dôvodu nemožno vyvodiť ani s poukazom na argumentáciu žalovaného 2/, že sa súd prvej inštancie nevyjadril k jeho žiadosti, aby žalobkyňa odpovedala na 10 otázok daných 11.05.2015. Z obsahu uvedeného podania odvolací súd zistil, že týmto podaním zo dňa 17.06.2015 sa žalovaný 2/ vyjadril k pojednávaniu zo dňa 11.05.2015, v ktorom uviedol, že mal záujem na pojednávaní dňa 11.05.2015 položiť žalobkyni ďalšie otázky. Z obsahu podania nie je jednoznačným, či sa jednalo o otázky, alebo skôr o vyjadrenie sa žalovaného 2/ k vyjadreniam žalobkyne, keďže si žalovaný 2/ na položené otázky aj sám v časti odpovedal. Bez ohľadu na uvedené nič nebránilo žalovanému 2/ navrhnúť uvedený dôkaz priamo na pojednávaní, čo však neurobil. Vzhľadom k uvedenému možno konštatovať, že v danej veci nebola odvolacím súdom zistená v postupe súdu prvej inštancie pri prejednaní veci žiadna vada, ktorá by znemožnila odvolateľovi realizáciu jeho procesných práv a ktorá by zmarila možnosť jeho aktívnej účasti na konaní.

14. Vo vzťahu k odvolacím námietkam odvolateľov, že rozhodnutie prvoinštančného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

15. Odvolatelia v odvolaní namietali nesprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie, že stavba rozostavaného rodinného domu bola predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pri posudzovaní toho, či v dobe zániku BSM existovala vec v právnom slova zmysle, je potrebné vzhliadnuť na to, že stavba ako samostatný predmet právnych vzťahov (ako vec v právnom zmysle) vzniká v okamihu, v ktorom je vybudovaná minimálne do takého štádia, počnúc ktorým všetky ďalšie stavebné práce smerujú už k dokončeniu tejto druhovo a individuálne určenej veci. K tomu u nadzemných stavieb dochádza vytvorením stavu, keď je už jednoznačne a nezameniteľným spôsobom zrejmé aspoň dispozičné riešenie prvého nadzemného podlažia. Je nerozhodné, že ešte nebolo vydané kolaudačné rozhodnutie, pretože vznik stavby nie je totožný s jej stavebnou dokončenosťou. Vznikom stavby ako veci v právnom zmysle nadobúda k nej zásadne vlastnícke právo stavebník, t.j. ten kto stavbu uskutočnil s prejaveným úmyslom mať ju pre seba. Úmysel žalovaného 1/ postaviť dom pre svoje rodinu, t.z. pre žalobkyňu a ich deti bol potvrdený aj výsluchom svedkov v konaní. Svedok V. G., bratranec žalovaného 1/ uviedol že si myslí, že žalovaný 1/ staval dom pre svoju rodinu, čo vyvodzoval aj z toho, že žalobkyňa chodila takisto na stavbu spolu s jej bratom. Svedok I. N., brat žalobkyne rovnako uviedol, že počas celého obdobia mal za to, že žalovaný 1/ staval dom spolu s manželkou pre rodinu. Svedkyňa G. N., matka žalobkyne potvrdila, že dom bol stavaný pre rodinu a teda pre ženu žalovaného 1/ a ich deti. Svedok K. S. syn žalobkyne a žalovaného 1/ uviedol, že do domu sa nasťahovali ako rodina dom bol obývateľný a ohľadom financovania domu sa vyjadriť nevedel. Bez vplyvu na uvedené je skutočnosť, že o vydanie stavebného povolenia na stavbu podpivničeného samostatne stojaceho domu požiadal len žalovaný 1/. Vychádzajúc tak z toho, že manželstvo žalobkyne a žalovaného 1/ zaniklo dňom 27.12.2010, do rozostavaného a neskolaudovaného domu sa žalobkyňa spolu so žalovaným 1/ a ich deťmi nasťahovali v roku 1997 ( výsluch svedka p. N.) a vychádzajúc z obsahu Darovacej zmluvy, že v danom čase ( ku dňu 17.01.2011) bola stavba rozostavaná v rozsahu 70%, možno jednoznačne prijať záver, že ku dňu zániku BSM ( 27.12.2010) bol rozostavaný rodinný dom vecou v právnom slova zmysle, preto patril do bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného 1/.

16. Vo vzťahu k námietkam odvolateľov, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri posudzovaní veci Dohodu o financovaní stavby zo dňa 23.12.1993, odvolací súd uvádza. I keď z obsahu dohody vyplýva, že predmetom darovania malo byť 2 500 000 eur, nie je zrejmým, kedy a v akom rozsahu skutočne darcovia poskytli obdarovanému uvedené peňažné prostriedky. Svedkyňa H. S.Á. vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 01.02.2016 uviedla, že žalovanému 1/ poskytli peňažné prostriedky priebežne a zároveň uviedla, že časť peňažných prostriedkov poskytli žalovanému 1/ v hotovosti ( do rúk) pričom nevedela uviesť ako ich použil, či ich použil aj pre rodinu. Skutočnosť, že k darovaniu sumy 2 500 000 Sk žalovanému 1/ nedošlo jednorazovo potvrdil aj žalovaný 2/, ktorý uviedol, že mu dával peniaze aj v hotovosti. Možno len dedukovať, že časť peňazí prijal priamo od darcov žalovaný 1/, avšak nebolo preukázaným, že on sám by z uvedených peňazí financoval stavbu rodinného domu príp. práce na jeho výstavbe, keďže stavba v prevažnej miere prebiehala svojpomocne. Keďže dar žalovaného 2/ a jeho manželky nebol použitý žalovaným 1/ priamo na zaplatenie kúpnej ceny za rodinný dom, nemožno bez ďalšieho prijať záver, že vec - rozostavaný rodinný dom nepatril do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Preskúmaním obsahu spisu nemal odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie za preukázané v akom rozsahu skutočne žalovaný 1/ prijal peňažné prostriedky od žalovaného 2/ a jeho manželky ani za akým účelom ich skutočne použil. Preto i keď žalobkyňa v konaní pred súdom nespochybnila žalovanými uvádzané náklady a ich výšku na stavbu rodinného domu, mala za to, že stavba bola financovaná z prostriedkov patriacich do BSM. Odvolatelia v konaní pred súdom prvej inštancie neuniesli dôkazné bremeno preukazujúce ich tvrdenia, že rozostavaný dom bol postavený výlučne z prostriedkov patriacich žalovanému 1/( nadobudnutých darom), čo by vylučovalo jeho zahrnutie do BSM. 17. Vychádzajúc tak zo záveru, že rozostavaný rodinný dom ku dňu zániku BSM patril do BSM bolo dôvodným skúmať, či Darovacia zmluva uzavretá medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/ po zániku BSM je platným právnym úkonom, keďže vyslovenia jeho relatívnej neplatnosti sa žalobkyňa v konaní dovolávala. Darovanie nehnuteľnosti alebo poskytnutie daru nie nepatrnej hodnoty tretej osobe súdna prax nepovažuje za bežnú vec. Ak ide o vybavovanie iných než bežných vecí, na platnosť právneho úkonu, pokiaľ v ňom nevystupujú obaja manželia ako jeho účastníci alebo pokiaľ jeden z nich nekoná na základe plnomocenstva ako zástupca aj za druhého manžela, sa vyžaduje súhlas oboch manželov. Tento súhlas možno dať v akejkoľvek forme. To znamená, že ho možno dať nielen ústne alebo písomne, ale aj mlčky - konkludentne (per facta concludentia), ak zo správania druhého manžela možno usúdiť, že súhlasil s tým, aby bola záležitosť takto vybavená (§ 35 ods. 1). Súhlas možno dať nielen vopred,

ale aj dodatočne. Ďalšie situácie, kedy sa vyžaduje súhlas druhého manžela, uviedli súdy vo svojich rozhodnutiach: „Na darovanie nehnuteľnosti patriacej do bezpodielového spoluvlastníctva manželov je potrebný súhlas obidvoch spoluvlastníkov(R 21/1972.)“. Nedostatok tohto súhlasu má za následok neplatnosť právneho úkonu, pričom v zmysle a ide o relatívnu neplatnosť. To znamená, že právny úkon, ktorý nemožno považovať za vybavovanie bežnej záležitosti, uskutočnený iba jedným z manželov bez súhlasu druhého manžela, sa považuje za platný, pokiaľ sa ten, kto je ním dotknutý, nedovolá jeho neplatnosti. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí treba považovať tie, pri ktorých dochádza k dispozícii predmetom bezpodielového spoluvlastníctva alebo k výkonu jeho správy. Týmto predmetom podľa platnej právnej úpravy ( ) môže byť len to, čo môže byť predmetom vlastníctva, teda iba veci v právnom zmysle, t.j. ovládateľné hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily, ktoré slúžia potrebám ľudí. Nakoľko v prejednávanej veci bolo súdom prvej inštancie správne ustálené, že ku dňu zániku BSM do masy BSM patril aj rozostavaný rodinný dom, právny úkon - Darovacia zmluva zo dňa 17.01.2011, ktorou žalovaný 1/ bez súhlasu žalobkyne previedol uvedený majetok patriaci do BSM - rodinný dom, je neplatnou. Tento záver je podporený aj rozhodnutím R 42/1997, na ktoré poukazoval v podanom odvolaní žalovaný 1/ : „Jestliže jeden z manželů disponoval společnou věcí ůsobem, který je v rozporu s ustanovením o. z., je takový právní úkon neplatný, i když se tak stalo až potom, co manželé zrušili společnou domácnost, a bez ohledu na to, že druhý účastník smlouvy o důvodu neplatnosti nevěděl. Bezpodílové spoluvlastnictví manželů trvá dále i po zrušení společného hospodaření a na právech a povinnostech manželů vyplývajících z tohoto spoluvlastnictví se tím nic nemění.Uspokojení pohledávky věřitele jednoho z manželů:“ 18. Žalovaný 2/ odvolaním napadol aj výrok III rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie konanie proti žalovanej 3/ zastavil. Z obsahu podaného odvolania nie je zrejmým, z akých dôvodov žalovaný 2/ považoval uvedený výrok za nesprávny. Pri preskúmavaní dôvodnosti odvolania žalovaného 2/ v tejto časti odvolací súd vychádzal z obsahu spisu a zistil, že podanie žalobkyne, ktorým zobrala žalobu voči žalovanej 3/ späť (čl. 61) bolo doručené žalovanému 1/ a 2/ na pojednávaní dňa 20.06.2018, ktorí neuviedli vážne dôvody nesúhlasu so zastavením konania. Možno tak konštatovať správnosť procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým konanie proti žalovanej 3/ zastavil.

19. V podanom odvolaní žalovaný 2/ namietal aj priznanie trov konania žalobkyni majúc za to, že súd priznal žalobkyni aj náklady spôsobené podivným spôsobom právneho zástupcu žalobkyne. Odvolací súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť , na základe ktorého sa najskôr v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, rozhoduje iba o nároku na náhradu trov konania. Až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania (za predpokladu, že takýto nárok na náhradu trov konania bol sporovej strane priznaný) v ďalšom rozhodne súd prvej inštancie, a to samostatným uznesením, o výške tejto náhrady trov konania ( ). Z uvedeného vyplýva, že súd jedným výrokom v rozhodnutí, ktorým konanie končí, buď prizná (v plnom rozsahu alebo čiastočne percentom, príp. zlomkom) alebo neprizná (úspešnej) strane sporu nárok na náhradu trov konania ( ). V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu. Základným kritériom pre rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania v sporovom konaní je preto miera úspechu vo veci. Úspech žaloby závisí od toho, do akej miery výrok rozsudku akceptuje žalobou uplatňovaný petit, ktorý určuje, o čom má súd vo veci konať a rozhodovať. V prejednávanej veci bolo nesporným, že v konaní pred súdom prvej inštancie bola v plnom rozsahu úspešná žalobkyňa, a to tak vo vzťahu k určovacím výrokom ako aj vo vzťahu k výroku o zastavení konania (vzhliadnuc na dôvody vstupu žalovanej 3/ do konania), preto súd prvej inštancie správne svoje rozhodnutie založil na aplikácii ust. . Keďže v tomto štádiu konania, keď súd prvej inštancie rozhodoval len o nároku na náhradu konania nie o jeho výške, odvolací súd posúdil námietky žalovaného 2/ vo vzťahu k výške trov konania právneho zástupcu žalobkyne, ako predčasné.

20. Vo vzťahu k ostatným námietkam odvolateľov, odvolací súd uvádza, že podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne). Preto na zostávajúcu odvolaciu argumentáciu odvolateľov odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.

21. Na základe uvedeného odvolací súd plne sa stotožňujúc so správnymi skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie uvedenými v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (vrátane výroku o trovách konania štátu, ktorý nebol osobitne odvolaním napadnutý), rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa , potvrdil.

22. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s a a nárok na ich plnú náhradu priznal úspešnej žalobkyni voči žalovanému 1/ a žalovanému 2/. S tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).