Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoP/160/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o mal. V. B., narodenú XX.XX.XXXX, v konaní zastúpenú opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, dieťa rodičov: matky I. B., narodenej XX.XX.XXXX, trvale bytom X., P. XX a otca P. V., narodeného XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. L., K. XX, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o námietke zaujatosti zákonnej sudkyne, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. -16 zo dňa 09.03.2020, takto

rozhodol:

I. Sudkyňa JUDr. Katarína Vorobelová j e v y l ú č e n á z prejednávania a rozhodovania veci.

II. Z r u š u j e uznesenie a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Otec sa podaným návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhal uloženia zákazu matke maloletej medializovať vzájomný spor rodičov v súvislosti so starostlivosťou o maloletú, do ktorého matka zaťahuje maloleté dieťa, a tiež aby matke zakázal zverejňovať v médiách fotografie neplnoletej dcéry.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.:

„I. ukladá I. B., nar. XX.XX.XXXX - matke maloletej V. B., nar. XX.XX.XXXX - povinnosť zdržať sa zverejňovania písomností, komentárov, podobizní, obrazových snímok, zvukových záznamov a obrazovo-zvukových záznamov týkajúcich sa maloletej V. B., nar. XX.XX.XXXX alebo prejavov jej osobnej povahy v súvislosti s prebiehajúcimi konaniami vo veci starostlivosti súdu o maloletú V. a v súvislosti so starostlivosťou rodičov o maloletú, a to na všetkých sociálnych sieťach a vo všetkých masmédiách (printových - periodická tlač, auditívnych - rozhlas, audiovizuálnych - televízia a elektronických - internet).

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.“

3. Rozhodnutie právne zdôvodnil čl. 3, čl. 16 ods. 1, 2 Dohovoru o právach dieťaťa, , , , , , , , , (ďalej aj „“), , , , , , , (ďalej aj „“).

4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

III. Obsah odvolania matky

5. Proti uzneseniu podala odvolanie matka, namietajúc preukázanie závažnosti a naliehavosti vydania uznesenia. Navrhla napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

6. Ustanovený opatrovník považuje za najdôležitejšie, aby sa rodičia dohodli a rešpektovali v prvom rade záujem dieťaťa. Poukázal na nariadenie GDPR, ktorá sa podľa jeho názoru nevzťahuje na fotografie z väčšej vzdialenosti, pri ktorej nemožno osoby identifikovať.

7. Matka vo vyjadrení uvádza, že k porušeniu ani zneužitiu osobných údajov nedošlo. Podľa článku ani fotografie nemožno maloletú identifikovať, čo uviedol aj opatrovník. Zotrvala na návrhu napadnuté uznesenie zrušiť ako nedôvodné.

8. Otec na nariadení neodkladného opatrenia trvá. Zákaz zverejňovania fotografií maloletej z jej bežného života na sociálnych sieťach však nežiadal, bola to svojvôľa sudkyne.

IV. Oznámenie o vylúčení sudcu

9. Podaním zo dňa 19.08.2020 konajúca sudkyňa, JUDr. Katarína Vorobelová, oznámila predsedovi Okresného súdu Prešov skutočnosti, pre ktoré sa cíti byť v preskúmavanej veci subjektívne zaujatá, v súlade s ust. .

10. Okresný súd Prešov dňa 08.09.2020 predložil spis Krajskému súdu v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti v súlade s ust. .

11. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. -70 zo dňa 10.09.2020 vrátil vec súdu prvej inštancie na postup podľa , aby o vylúčení resp. nevylúčení sudkyne rozhodol predseda súdu, nie nadriadený súd.

12. Predseda Okresného súdu Prešov uznesením č. k. -72 zo dňa 24.09.2020 rozhodol, že sudkyňa JUDr. Katarína Vorobelová nie vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej pod sp. zn. .

V. Námietka zaujatosti sudkyne

13. Podaním zo dňa 15.10.2020 matka vzniesla námietku zaujatosti voči sudkyni JUDr. Kataríne Vorobelovej, pretože nekoná v predmetnej veci nestranne a nezaujato. Samotná sudkyňa uvádza, že sa cíti byť zaujatá, že už nie je schopná s prihliadnutím na osobu matky objektívne ani rozhodovať. Vyjadrenie sudkyne je priamym a objektívnym dôkazom o jej zaujatosti, preto matka vznáša námietku zaujatosti.

14. Sudkyňa vo vyjadrení poukázala na svoje oznámenie o vylúčení vo veci a uviedla, že sú tu dôvody na vylúčenia z rozhodovania veci.

V. Hodnotenie nadriadeného súdu

15. Krajský súd v Prešove ako nadriadený súd v súlade s ustanovením posúdil dôvodnosť námietky zaujatosti sudkyne JUDr. Kataríny Vorobelovej, vznesenej matkou, pričom zistil, že námietka bola vznesená opodstatnene.

16. Sudcu možno vylúčiť z prejednávania a rozhodovania veci buď na návrh strany ( ), alebo na základe návrhu (oznámenia) samotného sudcu ( ). Obsahom práva na prejednanie veci pred nestranným súdom nie je povinnosť súdu vyhovieť každému návrhu oprávnených osôb a vždy vylúčiť sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Obsahom základného práva

na prejednanie veci nestranným súdom je len povinnosť (nadriadeného) súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby na vylúčenie sudcu z ďalšieho prejednávania a rozhodnutia veci pre zaujatosť a rozhodnúť o ňom (, , ). Vzhľadom na to, že rozhodnutie o vylúčení sudcu podľa predstavuje výnimku z ústavnej zásady, podľa ktorej nikto nesmie byť odňatý svojmu zákonnému sudcovi (čl. 38 ods. 1 listiny, ), treba trvať na tom, že sudcu vylúčiť z prejednávania a rozhodovania pridelenej veci možno skutočne iba výnimočne a z naozaj závažných dôvodov, ktoré mu celkom zjavne bránia rozhodnúť v súlade so zákonom nezaujato a spravodlivo. Pri posudzovaní týchto dôvodov (ich analýze) v konkrétnej situácii je nutné prihliadať aj na rozsiahlu a inštruktívnu judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva a Ústavného súdu Slovenskej republiky k danej problematike.

17. Z judikatúry ESĽP a Ústavného súdu Slovenskej republiky možno vyvodiť, že subjektívne hľadisko sudcovskej nestrannosti sa musí podriadiť prísnejšiemu kritériu objektívnej nestrannosti. Za objektívne však nemožno považovať to, ako sa nestrannosť sudcu len subjektívne niekomu javí, ale to, či reálne existujú okolnosti objektívnej povahy, ktoré by mohli viesť k legitímnym pochybnostiam o tom, že sudca určitým, nie nezaujatým vzťahom k veci disponuje.

18. Nestrannosť súdu na účely článku 6 ods. 1 Dohovoru musí byť skúmaná v súlade so subjektívnym kritériom, ktoré sa zakladá na osobnom presvedčení jednotlivého sudcu v danom prípade, a v súlade s objektívnym kritériom, čo spočíva v uistení sa, či sudca poskytuje dostatočné záruky na vylúčenie akejkoľvek oprávnenej pochybnosti v tomto smere. Čo sa týka subjektívneho kritéria, osobná nestrannosť sudcu musí byť predpokladaná, až kým sa nepreukáže opak. Podľa objektívneho kritéria musí byť určené, úplne oddelene od osobného správania sa sudcu, či existujú zistiteľné skutočnosti, ktoré môžu vyvolať pochybnosti o jeho nestrannosti. Vzhľadom na uvedené dokonca aj náznaky takýchto skutočností môžu mať určitú dôležitosť. To, čo je v stávke, je dôvera, ktorú v demokratickej spoločnosti musia súdy vyvolávať vo verejnosti. V súlade s tým, ktorýkoľvek sudca vo vzťahu ku ktorému existuje oprávnený dôvod na obavu o nestrannosť, musí odstúpiť. Z toho vyplýva, že pri rozhodovaní, či v posudzovanom prípade existuje oprávnený dôvod obávať sa, že konkrétny sudca nie je nestranný, je stanovisko dotknutého účastníka konania dôležité, ale nie rozhodujúce. Rozhodujúce je, či táto obava môže byť považovaná za objektívne oprávnenú.

19. Z ustanovenia o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, kde je vymedzenie základných povinností sudcu, vyplýva o. i. povinnosť sudcu zdržať sa všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov. Sudca musí vystupovať nezaujato a dbať o to, aby jeho nestrannosť nebola dôvodne spochybňovaná. K účastníkom konania je povinný pristupovať bez akýchkoľvek predsudkov.

20. V preskúmavanej veci sa zákonná sudkyňa subjektívne cíti byť vo veci zaujatá, z dôvodu osočujúceho vyjadrenia zo strany matky na jej osobu. Nadriadený súd nespochybňuje profesionalitu sudkyne, jej čestnosť a schopnosť zachovať nadhľad a potrebnú dávku odstupu od veci, od účastníkov konania a od všetkého, čo súvisí s prejednávaním veci v súdnom konaní. Na druhej strane, vzájomné antipatie medzi matkou a zákonnou sudkyňou prerástli do takých rozmerov, že nie je možné od sudkyne objektívne možné očakávať vecný prístup k matke ako účastníčke predmetného konania.

21. Právo na spravodlivé súdne konanie a s tým spojené právo na „svojho nestranného sudcu“ je princíp princípov a pre naplnenie SR a čl. 6 Dohovoru a v záujme zabezpečenia, aby danú vec prejednával zákonný sudca, objektívne nezaujatý, nadriadený súd rozhodol o vylúčení konajúcej sudkyne z dôvodu, že inak by došlo k popretiu práva na prejednanie veci pred nestranným súdom.

22. V tomto smere princíp objektívnej nestrannosti nebolo možné prekonať a vzniknuté pochybnosti o nezaujatosti neboli dostatočne rozptýlené s poukazom na vyjadrenie zákonnej sudkyne k námietke zaujatosti.

23. Majúc na zreteli uvedené, nadriadený súd vylúčil JUDr. Katarínu Vorobelovú z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci s poukazom na ustanovenia .

24. Z podanej žaloby matky proti zákonnej sudkyni o ochranu osobnosti možno vyvodiť namietanie postupu sudkyne už na pojednávaní v roku 2019. Aj keď zákonná sudkyňa zakladá dôvod svojej nestrannosti od podania žaloby, smerujúcej proti jej osobe, možno predpokladať, že podanie žaloby bolo len vyvrcholením vzťahov, ktoré medzi matkou a zákonnou sudkyňou existovali už v čase vydania napadnutého uznesenia v marci roku 2020.

25. Vo vzťahu k prieskumu vecnej správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd uvádza, že ak napadnuté rozhodnutie vydal vylúčený sudca, napadnuté uznesenie je potrebné zrušiť postupom vyplývajúcim z ust. v spojení s ust. a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie sudcom, u ktorého nebudú ani len náznaky možnej nestrannosti voči účastníkovi konania.

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).