Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16CoCsp/8/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Majerského a sudkýň JUDr. Ivany Štiftovej a Mgr. Daniely Drnákovej v spore žalobcu: V. N., R.. XX.XX.XXXX, Š. XXX/ XX, C., zastúpeného: Za práva spotrebiteľov, Občianske združenie, Báč 135, IČO: 53 717 503, proti žalovanému : EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium legal, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 53 255 739, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. -246, zo dňa 9.11.2022, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 1.2.2021 sa žalobca domáhal proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia v sume 16.244,74 eura, na základe toho, že postúpenie pohľadávky v sume 18.110,68 eura z pôvodného veriteľa na súčasného je neplatné a dohoda o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach je neplatná. Uvedeného sa žalobca domáhal na tvrdenom skutkovom základe, že dňa 26.5.2005 uzavrela Slovenská sporiteľňa, a.s. so žalobcom Dohodu o ručení k Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX v celkovej výške 300.000 Sk, kde hlavným dlžníkom bola E. Š.. Dňa 15.10.2009 došlo medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a žalovaným k postúpeniu pohľadávky, pričom oznámenie o postúpení bolo doručené žalobcovi dňa 20.11.2009. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. -83, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2016, bol žalobca zaviazaný zaplatiť žalovanému sumu 9.050,68 eura s príslušenstvom a náhradu trov konania. Dňa 27.2.2019 bolo žalobcovi doručené stanovisko Ministerstva spravodlivosti SR k platnosti ustanovení uvedených v splátkovom úvere, na základe ktorých sa žalobca dozvedel o neprijateľných podmienkach úveru. Žalobca podal návrh na obnovu konania, o ktorom rozhodol Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. tak, že obnovu konania povolil. Konanie pod sp. zn. bolo napokon uznesením zastavené z dôvodu späťvzatia žaloby zo strany žalovaného (EOS KSI). Poskytnutý spotrebiteľský úver považoval žalobca za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko v ňom absentuje údaj o RPMN. V zmluve tiež absentuje požadovaný údaj: výška mesačných splátok istiny a úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami na účely jeho splatenia. Zmluva ďalej uvádza len údaj o počte mesačných splátok a výške mesačnej splátky ako jednu sumu, z ktorej nie je zrejmé akú časť z nej predstavuje istina, akú časť úrok a akú časť iné poplatky (rozpor o spotrebiteľských

úveroch); v zmluve sú uvedené poplatky, ktoré žalovaného ako spotrebiteľa zaväzujú k plneniu za čisto administratívnu agendu, ako je poplatok za poskytnutie úveru a správu úveru a iné poplatky spojené s úverom. Jedná sa o finančné záväzky žalovaného ako spotrebiteľa za plnenia, ktoré mu po materiálnej stránke nie sú dodané a slúžia v skutočnosti len k záujmom veriteľa ako dodávateľa, čo zakladá značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa (rozpor s ), v zmluve sa nachádza vyhlásenie žalovaného ako spotrebiteľa, že sa oboznámil so všeobecnými obchodnými podmienkami, čím veriteľ de facto prenáša na žalovaného dôkazné bremeno v otázke skutočného a riadneho oboznámenia sa s obchodnými podmienkami a sadzobníkom (rozpor s ), právne vzťahy zo zmluvy sa riadia - podľa v znení platnom v čase uzavretia zmluvy, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Absolútne neplatné sú také dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie ustanovení o spotrebiteľských zmluvách. V zmluve absentuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. Poskytnutý spotrebiteľský úver sa v zmysle považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere absentuje ročná percentuálna miera nákladov. V zmluve je uvedený len údaj o výške úrokovej sadzby. Žalobca namietal platnosť postúpenia pohľadávky, ktoré bolo žalobcovi oznámené až po 30 dňoch od postúpenia, pričom predtým nebol žalobca vyzvaný pôvodným veriteľom na zaplatenie pohľadávky. Predpokladom možnosti postúpenia pohľadávky na inú osobu je splatnosť úveru, omeškanie klienta trvajúce 90 dní a písomná výzva banky na splnenie povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený, pohľadávka banky nie je postupiteľná. Ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon odporujúci zákonu, preto je neplatný ( ), čiže banka musí pri postúpení pohľadávky splniť niekoľko podmienok: 1. musí písomne vyzvať svojho klienta, aby dlh zaplatil. 2. ak je napriek takejto písomnej výzve klient banky v omeškaní viac ako 90 dní čo i len s časťou dlhu, môže banka pohľadávku postúpiť uplynutím uvedených 90 dní. Banky však opakovane uzatvárali zmluvy o postúpení pohľadávok bez splnenia uvedených podmienok. Viaceré súdy judikovali, že takéto postúpenie pohľadávok je neplatné pre rozpor s o bankách a . Dňa 8.3.2019 sa žalobca po prevzatí súdneho spisu z Okresného súdu Pezinok sp. zn. dozvedel, že bola vyhlásená mimoriadna splatnosť poskytnutého úveru pôvodným veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. a to z písomnosti vo veci Pokusu o zmier zo dňa 21.8.2012. O vyhlásení mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru žalobca nebol pôvodným veriteľom informovaný. V zmysle je obligatórnou a zároveň kumulatívnou podmienkou (platného) vyhlásenia mimoriadnej splatnosti plnenia zo spotrebiteľskej zmluvy povinnosť veriteľa upozorniť dlžníka na uplatnenie tohto práva. Žalobca namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalovaného v pôvodnom konaní, nakoľko žalovaný v čase postúpenia pohľadávky (15.10.2009) nebol držiteľom bankového povolenia na poskytovanie bankových úverov a teda ani na ich správu a iné právne úkony vo vzťahu k spotrebiteľovi, t. j. nebol aktívne vecne legitímny len na základe postúpenia pohľadávky na podanie návrhu na začatie konania na súde. Povolenie na poskytovanie spotrebiteľských úverov bolo udelené žalovanému Národnou bankou Slovenska s právoplatnosťou dňa 5.8.2016 a to podľa a Dňa 30.11.2009 dlžníčka so žalovaným uzavreli Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach v tom čase na premlčaný dlh (uvedené v časti 3 bod 3. 4 dohody) v obchodných priestoroch žalovaného za prítomnosti žalobcu, pričom dlžníčka a žalobca neboli upozornení na uznanie premlčaného dlhu ako i následky plynúce z uzavretia predmetnej dohody (plynutie novej 10-ročnej premlčacej doby). S uzavretím predmetnej dohody o uznaní záväzku žalobca výslovne nesúhlasil. Podľa Zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej medzi pôvodným veriteľom a žalovaným dňa 15.10.2009 dlžník bol s úhradami dlhu v celkovej výške 18.110,68 eura s prísl. v omeškaní 1.416 dní, t. j. 3 roky 88 dní ku dňu postúpenia pohľadávky, čo znamená, že dlh v čase postúpenia pohľadávky bol premlčaný uplynutím 3-ročnej premlčacej doby (zročnosť nesplnenej splátky dňa 20.11.2005). Žalovaný v návrhu na začatie konania datovaného dňom 7.3.1013 uvádza, že odporcovia k dnešnému dňu uhradili sumu 330 eur s uvedením dátumu 18.12.2009. Podľa údajov uvedených v ČI II. bode 2.3 Dodatku k tejto Zmluve zo dňa 3.11.2009 posledná úhrada pohľadávky bola realizovaná dňa 14.10.2009. V prípade akceptácie dátumu poslednej uhradenej splátky (18.12.2009) uvedeného v Návrhu na začatie konania žalovaného, k premlčaniu pohľadávky by došlo najneskôr 21.1.2013 (zročnosť nasledujúcej nesplnenej splátky dňa 20.1.2010). S poukazom na počet omeškaných dní 1.416 ku dňu 15.10.2009 uvedených v prílohe č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávky a na Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 26.5.2005, podľa ktorej periodicita splátok bola dohodnutá: mesačne k 20. dňu v mesiaci a žalobcom bola dňa 21.8.2012 vyhlásená mimoriadna splatnosť celého úveru, resp. zosplatnenie celého dlhu, zročnosť nesplnenej splátky bola dňa 20.11.2005, premlčacia

doba začala plynúť najneskôr dňom 21.11.2005 a uplynula dňom 21.11.2008 ( druhá veta ). Žalovaný si uplatnil právo po prvýkrát na vyplatenie pohľadávky vo výške 17.780,68 eura s príslušenstvom podaním návrhu na začatie konania na súde dňa 21.3.2013, t. j. po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Žalobca zároveň mal za to, že zo strany žalovaného došlo pri uzatváraní Dohody o uznaní záväzku k nekalej obchodnej praktike i vo vzťahu k dlžníčke, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov, nakoľko žalovaná 1/ nebola upozornená na premlčanie dlhu žalobcom. Dohoda o uznaní záväzku bola predložená na podpis vopred naformulovaná bez upozornenia na následky plynúce z uzavretia tejto dohody (plynutie novej 10-ročnej premlčacej doby). Umiestnenie textu o vedomosti premlčaného dlhu nasvedčuje tomu, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z tohto dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku ako nekalá obchodná praktika je zakázaná, preto je uznanie záväzku podľa , neplatné. K premlčaniu vydania bezdôvodného obohatenia žalobca uviedol, že ustanovuje pri vydaní bezdôvodného obohatenia subjektívnu lehotu dva roky, t. j. oprávnený sa môže domáhať vrátenia plnenia do dvoch rokov odo dňa, kedy sa o bezdôvodnom obohatení dozvie. Žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel zo stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR k neplatnosti ustanovení uvedených v zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 26.5.2005, ktoré mu bolo doručené dňa 27.2.2019. O tom, že uznanie dlhu na základe Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 30.11.2009 uzavretej medzi dlžníčkou a žalovaným, nemá voči žalobcovi žiadne právne účinky z dôvodu vyslovenia jeho výslovného nesúhlasu s ním, sa žalobca dozvedel po konzultácii s S.. E. C. z Občianskeho združenia na ochranu práv spotrebiteľa OSPO Martin dňa 29.02.2019. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej lehoty v zmysle je potrebné viazať na okamih úhrad žalobcom. Keďže bezdôvodné obohatenie tvorí jeden celok, rozhodujúce je kedy bezdôvodné obohatenie skončilo. S poukazom na uvedené začala 3-ročná objektívna premlčacia lehota plynúť od vykonania poslednej úhrady, t. j. 16.9.2019, odo dňa, keď bezdôvodnému obohateniu došlo. Ak však došlo k bezdôvodnému obohateniu úmyselne, predlžuje objektívnu lehotu na 10 rokov odo dňa, kedy k bezdôvodnému obohateniu došlo. Bezdôvodné obohatenie žalovaného predstavuje 16.244,74 eura.

3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia ( ), súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že Slovenská sporiteľňa, a.s ako veriteľ uzavrela dňa 26.5.2005 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX s dlžníčkou E. Š.Í., na základe ktorej poskytla dlžníčke úver vo výške 300.000 Sk (9.958 eur) pri úrokovej sadzbe 10,60 % ročne, poplatku za správu úveru 50 Sk mesačne, poplatok za poskytnutie úveru v sume 6.000 Sk, splatný pri podpise Zmluvy, ktorý sa dlžníčka zaviazala splácať sumou 4.131 Sk mesačne, so začiatkom splácania 20.6.2005 a konečnou splatnosťou úveru dňa 20.5.2015. Zároveň Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela dňa 26.5.2005 Dohodu o ručení so žalobcom a to v celom rozsahu poskytnutého úveru (istina úveru, úrok, poplatky). Súd prvej inštancie mal za preukázané, že dňa 15.10.2009 Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrela Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 1023/2009/CE, so žalovaným, kde v Prílohe 1 k Zmluve je definovaná pohľadávka voči dlžníčke E. Š. vyčíslená na sumu 18.110,68 eura a výška omeškanej splátky na 6.405,36 eura. V Prílohe 1 k Zmluve v časti Ručitelia, bol označený žalobca. Pôvodný veriteľ oznámila postúpenie pohľadávky žalobcovi listom zo dňa 28.10.2009, doručeným dňa 20.11.2009.

4. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. -83, zo dňa 26.1.2016 boli žalobca a dlžníčka zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 9.050,68 eura spolu s úrokom z omeškania, v splátkach v sume 70 eur, splatných mesačne. Rozsudkom Okresného súdu Pezinok č. k. -148, zo dňa 12.6.2019, súd povolil obnovu konania vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn. , ktoré však bolo následne zastavené, nakoľko žalovaný vzal žalobu späť z dôvodu úhrady pohľadávky voči žalobcovi.

5. Mal za preukázané, že žalovaný dňa 21.8.2012 vyzýval žalobcu na zaplatenie pohľadávky v sume 17.930,68 eura. Žalovaný mal podľa výpisu z Obchodného registra SR v náplni činnosti uvedené poskytovanie spotrebiteľských úverov od 6.9.2016.

6. V konaní považoval súd prvej inštancie za sporné, či Zmluva o postúpení pohľadávok medzi pôvodným veriteľom žalobcu a žalovaným je platná, či žalovaný porušil ustanovenia Zákona o bankách, ktoré by mali za následok neplatnosť Zmluvy, ak je táto Zmluva platná, tak či existuje iný dôvod neplatnosti Zmluvy o splátkovom úvere, zo dňa 26.5.2005, Dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach a vysporiadať sa s námietkou premlčania nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia a v prípade, ak by dospel k záveru, že nárok premlčaný nie je, vysporiadať sa i s ďalšími námietkami žalovaného a to potrebou núteného procesného spoločenstva, námietkou res iuducata a ďalšími.

7. Z dôvodu hospodárnosti, súd prvej inštancie ako prvú posúdil vznesenú námietku premlčania. Žalobca doručil súdu žalobu na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 1.2.2021 tvrdiac, že sa o tom, že žalovaný sa na jeho úkor obohatil dozvedel dňa 20.2.2019 z odpovede ministerstva. S poukazom na , ozrejmil, že právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa môže premlčať tak v objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej dobe. Ak márne uplynula aspoň jedna z týchto premlčacích dôb, nie je možné nárok priznať, ak sa povinný subjekt premlčania dovolá. Začiatok plynutia premlčacích dôb je určený okamihom, kedy došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Pri pokračujúcom získavaní majetkových hodnôt, sa premlčanie posudzuje samostatne pri každom oddeliteľnom plnení. Tak je tomu i v prípade plnenia dohodnutého na splátky.

8. Z listinných dôkazov súd prvej inštancie zistil, že žalovaný uhradil za obdobie od 9.10.2013 do 14.8.2017 sumu 10.040 eur a za obdobie júna 2018 do augusta 2019 sumu 6.204,74 eura. Z uvedeného vyplýva, že premlčacia doba jednotlivých splátok úveru začala plynúť od 9.10.2013 do augusta 2019 a skončila uplynutím objektívnej premlčacej doby najneskôr za 3 roky. To znamená, že všetky zaplatené splátky do februára 2018, sú premlčané uplynutím objektívnej premlčacej doby. Naopak, všetky splátky od 1.2.2018 naďalej premlčané nie sú. Subjektívna doba začala žalobcovi plynúť od 21.2.2019 a žalobu podal v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. Žalobca zaplatil žalovanému za obdobie od júna 2018 do augusta 2019 sumu 6.204,74 eura a v tejto časti nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je premlčaný.

9. Súd prvej inštancie ďalej skúmal námietku žalovaného o nútenom procesnom spoločenstve na strane žalobcu, kde podľa žalovaného, mala vystupovať i hlavná dlžníčka úveru E. Š.. O nútené procesné spoločenstvo ide vtedy, ak na strane žalobcu, alebo žalovaného , musia vystupovať všetci tí, ktorých sa právny vzťah a rozhodnutie súdu vo veci týka. V prípade uplatnenia nároku veriteľa voči dlžníkovi a akcesoricky i voči ručiteľovi ide o nútené procesné spoločenstvo, nakoľko nárok na zaplatenie pohľadávky smeruje tak voči dlžníkovi, ako aj ručiteľovi záväzku, na základe Dohody o ručení. Nárok jedného z nich na vydanie bezdôvodného obohatenia je však celkom samostatným nárokom, ktorého sa môže domáhať každý, na úkor ktorého sa niekto obohatil. Nejde o nútené procesné spoločenstvo, pretože rozhodnutie súdu sa týka iba toho, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia a povinnej osoby.

10. Zaoberal sa tiež námietkou res iudicata, teda veci rozhodnutej, ktorá tvorí neodstrániteľnú procesnú prekážku a neumožňuje súdu, aby vo veci opakovane rozhodol. Z obsahu spisu súd prvej inštancie zistil, že Okresný súd Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. , rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 25.3.2016, zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 9.050,68 eura s príslušenstvom. Proti rozhodnutiu nepodal opravný prostriedok. Následne bola pohľadávky vymožená v exekúcii vedenej proti žalobcovi pod sp. zn. 152 EX 132/2018. Žalobca podal návrh na obnovu konania, ktorému bolo rozsudkom č. k. -148, zo dňa 12.6.2019, vyhovené. Následne však, bolo obnovené konania zastavené z dôvodu, že žalobca (v tomto konaní žalovaný), vzal žalobu späť. To znamená, že rozsudok č. k. -83, ktorým bola právoplatne judikovaná pohľadávka voči žalobcovi, nebol nikdy zrušený. Žalobca sa teda domáha vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v plnení, ktoré bolo uskutočnené na základe právoplatného rozhodnutia súdu a následne vymožené v exekúcii. Uzavrel, že nejde o res iudicata, nakoľko súd nerozhodol právoplatne v tej istej veci, to znamená, že nejde o tých istých účastníkov konania a ten istý predmet konania. Avšak, existencia právoplatného rozhodnutia, na základe ktorého žalobca plnil žalovanému, je právnym titulom, ktorý nebol nikdy zrušený. Ak preto žalobca plnil na základe právoplatného rozhodnutia, nejde o plnenie bez právneho dôvodu a ani o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol a ani plnenie z neplatného právneho úkonu. Nie je preto daná hmotnoprávna podmienka, ktorú predpokladá zákon na to, aby bezdôvodné obohatenie vzniklo.

11. Zdôraznil, že v právnom štáte, ktorým bezpochyby Slovenská republika chce byť, musí existovať niečo ako princíp právnej istoty. Ten okrem iného znamená, že právoplatné rozhodnutie súdu sa rešpektuje a predpokladá sa i jeho správnosť. Zvrátiť právoplatné rozhodnutie súdu je síce možné a aj sa to deje v prípade mimoriadnych opravných prostriedkov ako je obnova konania, dovolanie. V tomto sa to však nestalo. Stále platí, že žalobca bol rozsudkom č. k. -83, zo dňa 25.3.2016, právoplatného dňa 25.3.2016, zaviazaný spoločne a nerozdielne zaplatiť pohľadávku žalovanému a existuje tak právny dôvod jeho plnenia. Keďže nie je splnená základná podmienka na to, aby sa mohlo ísť o bezdôvodné obohatenie, súd prvej inštancie neskúmal osobitne platnosť postúpenia pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalovaného, nakoľko prejudiciálne bola táto skúmaná v predchádzajúcich súdnych konaniach. Pokiaľ ide o listinný dôkaz - Odpoveď na žiadosť z Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 20.2.2019, na ktorý žalobca odkazoval, tak zdôraznil, že ministerstvo posudzovalo iba Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 26.5.2005 uzatvorenú medzi Slovenskou sporiteľňou a.s. a dlžníčkou a výlučne k nej poskytlo svoje stanovisko o existencii neprijateľných podmienok v zmluve. Uvedené v žiadnom prípade neprejudikuje úspešnosť žalobcu v prípadnom súdnom konaní, zvlášť ak ministerstvo svoje stanovisko poskytlo bez znalosti ďalších okolností tohto prípadu. Žalobca mal niekoľko príležitostí a zákonom daných možností ako sa brániť v rámci základného konania, o zaplatenie pohľadávky žalovaného a jej príslušenstva, v konaní pod sp. zn. mohol podať riadny opravný prostriedok (odvolanie), proti rozsudku, ktorým bol zaviazaní na zaplatenie pohľadávky. Túto možnosť žalobca nevyužil. Mohol sa v rámci exekúcie brániť ako spotrebiteľ návrhom na zastavenie exekúcie, pre jej neprípustnosť. V rámci obnovy konania mohol trvať na preskúmaní zmluvných podmienok a vysloviť nesúhlas so zastavením konania. Mohol proti uznesení o zastavení konania podať odvolanie. Žalobca tieto zákonom dané opravné prostriedky nevyužil.

12. Na margo zvyšných námietok vznesených počas konania, na doplnenie súd prvej inštancie uviedol, že neobstojí námietka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného, že žalobca mal žalovať súdneho exekútora, na účet ktorého plnil. Uvedená argumentácia je nesprávna, nakoľko pohľadávku súdny exekútor nevymáha pre seba (okrem odmeny exekútora a trov), ale vždy v prospech oprávneného, teda veriteľa, ktorý podal návrh na začatie exekúcie.

13. Na uvedenom základe za použitia , , až ods. 4, , , , , , súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žalovanému, ktorý mal v spore úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

14. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jeho odvolania ( ) bola námietka, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podrobne zopakoval dôvody podanej žaloby a argumentoval, že aj napriek právoplatnému a vykonateľnému rozsudku má spotrebiteľ právo domáhať sa finančnej náhrady v prípade, ak došlo k plneniu z nekalých obchodných podmienok. Tvrdenia súdu prvej inštancie, že mal niekoľko príležitostí a zákonných možností sa brániť v rámci základného konania alebo návrhom na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť; sú v rozpore s právom Únie, nakoľko vnútroštátne procesné zásady nemôžu brániť práva, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie. Keďže v konaní vedenom pod sp. zn. sa súd nevenoval v aktuálnom konaní namietanými nedostatkami predmetnej úverovej zmluvy; bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa týmito námietkami zaoberať.

15. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a stotožnil sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktoré ho viedli k záveru, že žalobca sa nemohol s úspechom domáhať vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo vymoženom plnení v exekučnom konaní, pokiaľ exekučný titul nebol zrušený.

16. Žalobca v odvolacej replike už iba zopakoval argumentáciu uplatnenú v odvolaní.

17. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (, ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania

( a contrario) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny. Odvolací súd rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.3.2024 ( v spojení s ).

18. Vo vzťahu k podstatným tvrdeniam žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd musí v odôvodnení vysporiadať ( ) hodno podotknúť, že ide v celom rozsahu o nedôvodnú a právne nedostatočnú argumentáciu a to s poukazom na správne vyhodnotenie skutkových a právnych okolností vedúcich k zamietnutiu žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie v preskúmavanej veci vykonal náležité dokazovanie potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti žaloby, ako aj na posúdenie relevantnosti tvrdení žalobcu na podporu podanej žaloby a žalovaného prednesených na jeho obranu. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správny právny záver o nedôvodnosti žalobcom uplatňovaného nároku proti žalovanému, ktorého sa žalobca domáhal titulom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru zo Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX, zo dňa 26.5.2005.

19. Pretože odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, konštatuje správnosť jeho dôvodov ( ) a v podrobnostiach poukazuje na skutkové a právne zdôvodnenie rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal so všetkými aspektmi predmetnej žaloby.

20. Súd prvej inštancie totiž v odôvodnení svojho rozsudku rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania s tým, že citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na posudzovanú vec a z ktorých vyvodil právne závery a náležite ich vysvetlil; z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil prečo považoval žalobu za nedôvodnú; skutkové a právne závery súdu prvej inštancie tak nie sú v danom prípade zjavne neodôvodnené a nezlučiteľné s Čl. 46 ods. 1 SR a odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku spĺňa požiadavky Za porušenie základného práva zaručeného v Čl. 46 ods. 1 SR nemožno považovať to, že súd prvej inštancie zjavne neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalobcu (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ).

21. Stotožňujúc sa s právnymi závermi súdu prvej inštancie preto odvolací súd už iba dodáva, že o bezdôvodné obohatenie získané plnením, ktorého právny dôvod odpadol, pôjde v prípade poskytnutia plnenia na základe právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia (zmieru, ktorého účinky uznesenia o schválení sú rovnaké ako pri právoplatnom rozsudku), ktoré bolo neskôr, v rámci konania o mimoriadnom opravnom prostriedku (obnovy konania, dovolania, či mimoriadneho dovolania), zrušené. Vo všetkých týchto prípadoch môže dôjsť k novému prejednaniu veci a k vydaniu rozhodnutia, ktoré je buď totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku (zmieru), ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom nároku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 23.11.2011, sp. zn. ). Zo zreteľom na skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ktorými je odvolací súd viazaný ( ) a žalobca ich správnosť v odvolaní nenapádal; neostáva než konštatovať, že neboli splnené predpoklady na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, ktorého splatenia sa veriteľ s úspechom domohol na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Pezinok č. k. -83, zo dňa 26.1.2016.

22. A pretože žalobca v podanom odvolaní, okrem zopakovania tvrdení uvedených v prvoinštančnom konaní a prezentácie dôvodov nespokojnosti z výsledkom sporu, neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, s ktorými by sa nevyrovnal už súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, odvolaciemu súdu sa javí úloha vysporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní ( ) ako kontraproduktívna a neúčelná, keďže žalobcom prezentované „podstatné tvrdenia“ v odvolaní boli vo všetkých súvislostiach zodpovedané v dôkladnej a presvedčivej argumentácii súdu prvej inštancie.

23. Posúdenie veci odvolacím súdom sa tak odráža v jasnom a zrozumiteľnom zodpovedaní všetkých právnych a skutkovo relevantných otázok v odôvodnení napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. Na uvedenom základe neboli, z povahy veci právne irelevantné odvolacie námietky žalobcu, spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s tak, že žalovanej priznal proti žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mala v odvolacom konaní plný úspech.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).