Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/184/2019

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Kočičkovej a členov senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a Mgr. Kataríny Katkovej, v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: J. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. G. XX, XXX XX Y. XX A., o zaplatenie 12 543,50 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. -76 zo dňa 21. 06. 2018, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým okresný súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie úroku vo výške 7,9 % ročne zo sumy 12 543,50 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia zamietol (výrok III.), vo výroku, ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanému zaplatiť dlžné sumy v mesačných splátkach po 200 € mesačne, počnúc mesiacom august 2018, vždy do 20. dňa každého mesiaca, pod následkom straty výhody mesačných splátok v prípade omeškania čo i len s jednou z nich (výrok II.) a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok IV.) z r u š u j e a v uvedenom rozsahu mu vec vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12 543,50 € spolu s kapitalizovaným úrokom z úveru ku dňu 29. 11. 2017 vo výške 349,78 €, kapitalizovaným úrokom z omeškania ku dňu 29. 11. 2017 vo výške 5,22 €, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 12 893,28 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia. Uvedené žalobcovi rozsudkom okresného súdu priznané dlžné sumy povolil okresný súd žalovanému zaplatiť v mesačných splátkach po 200 € mesačne, počnúc mesiacom august 2018, vždy do 20-teho dňa každého mesiaca, pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania čo i len s jednou z nich. Žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 7,9 % ročne zo sumy 12 543,50 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia zamietol. O trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. , (ďalej v text len „CSP“) tak, že žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou podanou voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny 12 543,50 €, úroku z úveru vyčísleného do dátumu mimoriadnej splatnosti úveru v sume 349,78 €, úroku z omeškania vyčísleného do dátumu mimoriadnej (predčasnej) splatnosti úveru v sume 5,22 €, úroku vo výške 7,90 % ročne zo sumy dlžnej istiny od 30. 11. 2017 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy dlžnej istiny úveru a dlžných úrokov z úveru (vyčíslených do 29. 11. 2017) od 30. 11. 2017 do zaplatenia a náhrady trov konania za zaplatený súdny poplatok. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel dňa 22. 07. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička na základe ktorej poskytol žalovanému úver vo výške 15 000 €. Po vyčerpaní poskytnutého úveru žalovaný porušil svoje zmluvné povinnosti, a preto bol žalovaný žalobcom upozornený na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia úveru upomienkou zo dňa 26. 09. 2017. Keďže žalovaný napriek uvedenej upomienke žalobcu dlžnú sumu žalobcovi nezaplatil, listom zo dňa 29. 11. 2017 bol vyzvaný žalobcom na predčasné splatenie poskytnutého úveru do dátumu

uvedeného vo výzve. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému ku dňu predčasného zosplatnenia úveru (dňa 29. 11. 2017) predstavovala sumu 12 958,50 € a pozostávala z:

- istiny poskytnutého nevráteného úveru vo výške 12.543,50 €,

- úrokov z úveru vyčíslených do zosplatnenia úveru v sume 349,78 €

- úrokov z omeškania vyčíslených do zosplatnenia úveru v sume 5,22 €

- poplatkov vyčíslených v sume 60 € za upomienky (15 € za každú) a výzvu na predčasné splatenie úveru (30 €) v zmysle Sadzobníka poplatkov

1.2 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že žalovaný po zosplatnení úveru do podania žaloby nerealizoval žiadnu ani len čiastočnú úhradu. Na základe dokazovania vykonaného výsluchom žalovaného, prečítaním žaloby, Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička zo dňa 22. 07. 2015, „žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru“, prehľadu splácania úveru žalovaným do predčasného zosplatnenia úveru, stavu omeškaných splátok, prepočtu zmluvných úrokov, opakovaného upozornenia žalovaného žalobcom, výzvy na predčasné splatenie úveru, Obchodných podmienok pre úvery občanom, Všeobecných obchodných podmienok, Sadzobníka poplatkov - I. časť, Sadzobníka poplatkov - II. časť, opravy žaloby zo dňa 19. 02. 2018 okresný súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 22. 07. 2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX - Pôžička (ďalej len „Zmluva“), na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 15 000 € za poplatok 450 € s dohodnutou fixnou ročnou úrokovou sadzbou vo výške 7,90 %. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splatiť v 108 pravidelných mesačných splátkach po 195,49 €, splatných k 25. dňu kalendárneho mesiaca. Prvá splátka bola splatná 25. deň v mesiaci nasledujúcom po poskytnutí úveru a posledná splátka mala byť splatná 26. 08. 2024. RPMN je v Zmluve uvedená vo výške 9,15 %, priemerná RPMN ku dňu uzatvorenia Zmluvy je v Zmluve uvedená vo výške 10,39 %, celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť je v Zmluve uvedená vo výške 21 562,92 €. Nakoľko si žalovaný svoje povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy riadne neplnil, žalobca dňa 26. 09. 2017 žalovanému oznámil, že je v omeškaní so zaplatením dlžných splátok úveru a vyzval ho k úhrade dlžných splátok úveru najneskôr do 01. 10. 2017; zároveň ho upozornil v prípade neuhradenia dlžnej sumy na možnosť uplatnenia práva v zmysle . Následne listom zo dňa 29. 11. 2017 žalobca pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti poskytnutého úveru, v dôsledku čoho sa celá pohľadávka žalobcu voči žalovanému stala splatnou a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy úveru najneskôr do 09. 12. 2017. Ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru predstavoval dlh žalovaného sumu 12.958,50 € a pozostával z istiny nesplateného úveru vo výške 12 543,50 €, úroku z úveru vyčísleného do zosplatnenia úveru v sume 349,78 € a úroku z omeškania vyčísleného do zosplatnenia úveru v sume 5,22 €. Žalobca si podanou žalobou uplatnil tiež nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny úveru a vyčíslených úrokov z úveru ku dňu zosplatenia úveru v celkovej výške 12 893,28 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia v súlade s v spojení s a Nariadenia vlády SR č. v znení účinnom k prvému dňu omeškania žalovaného s úhradou dlžnej sumy.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že predložená úverová zmluva zo dňa 22. 07. 2015 je zmluvou spotrebiteľskou, t. j. na jednej strane vystupuje veriteľ ako dodávateľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej dlžník ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Žalobca si podanou žalobou uplatnil sumu nesplateného úveru spolu s úrokmi z úveru a úrokmi z omeškania vyčíslenými ku dňu mimoriadnej splatnosti úveru (ku dňu 29. 11. 2017) v celkovej výške 12 958,50 € a odo dňa nasledujúceho po mimoriadnej splatnosti úveru, t. j. od 30. 11. 2017 do zaplatenia si uplatnil úrok z úveru vo výške 7,90 % ročne z dlžnej istiny úveru 12 543,50 € a zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej istiny úveru a vyčíslených úrokov z úveru k dátumu zosplatnenia úveru v celkovej sume 12 893,28 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia v súlade s v spojení s a Nariadenia vlády SR č. v znení účinnom k prvému dňu omeškania žalovaného s úhradou dlžnej sumy. Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že je nepochybné, že žalovaný nesplácal poskytnutý úver riadne a včas tak, ako sa na to zaviazal v Zmluve, a preto žalobca listom zo dňa 29. 11. 2017 oznámil žalovanému, že rozhodol o predčasnej splatnosti celého úveru. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že z listinných dôkazov, ktoré do súdneho spisu boli žalobcom predložené vyplýva, že zostatok dlhu žalovaného z titulu poskytnutého úveru ku dňu 29. 11. 2017 bol vo výške 12 543,5 € na istine, 349,78 € na úroku z úveru vyčísleného ku dňu 29. 11. 2017 z nesplatenej istiny a 5,22 € na úroku z

omeškania vyčísleného ku dňu 29.11.2017. Do podania žaloby žalovaný dlh žalobcovi neuhradil ani len čiastočne. Pokiaľ ide o uplatnený nárok žalobcu na priznanie úroku vo výške 7,90 % ročne zo sumy 12 543,50 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia (t. j. po zosplatnení úveru), okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že tento nárok je v rozpore s ustanoveniami a nasl. a v rozpore s . Konštatoval, že žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z úveru vo výške 7,90 % ročne z nesplatenej istiny úveru ako odmeny za poskytnutie úveru aj za obdobie po zosplatnení úveru do budúcna s tým, že súčasne v zmysle žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania zo zosplatnenej istiny a vyčíslených úrokov od 30. 11. 2017 do budúcna. Takto uplatnený nárok na zaplatenie zmluvných úrokov vyhodnotil okresný súd ako nárok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi pri duplicitnom uplatňovaní si jednak dojednanej odmeny v podobe zmluvného úroku do zaplatenia úveru a jednak uplatňovaní si zákonných úrokov z omeškania v zmysle a Nariadenia vlády SR č. v prípade omeškania dlžníka so splnením dlhu. Priznaním uvedeného nároku žalobcovi by podľa súdu prvej inštancie vznikla značná nerovnováha v právach a v povinnostiach zmluvných strán, kedy žalovaný ako spotrebiteľ by musel naďalej popri zákonných úrokoch z omeškania do budúcna platiť žalobcovi aj zmluvné úroky ako odmenu za poskytnutie úveru, ktorý bol v zmluve vyjadrený vo výške 7,90 % ročne z poskytnutého úveru. Z uvedeného je podľa okresného súdu zrejmé, že priznaním úrokov z úveru vo výške 7,90 % ročne z dlžnej istiny úveru až do reálneho zaplatenia celej dlžnej sumy úveru by boli žalobcovi zachované v podstate všetky práva a nároky z predmetnej úverovej zmluvy ako keby ani ku predčasnej splatnosti úveru nikdy nedošlo, kým naopak žalovanému ako spotrebiteľovi žiadne. Poukázal na to, že splatnosť úrokov z úveru je upravená v ust. , podľa ktorého právo na úroky z úveru patrí veriteľovi len do splatnosti úveru, t. j. v tomto prípade do 29. 11. 2017, kedy bol úver zosplatnený, keďže podľa uvedeného ustanovenia sú zmluvné úroky splatné spolu so záväzkom vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky. Doba splatnosti úrokov sa tak zhoduje s dobou splatnosti úveru, t. j. celková suma úrokov musí byť zaplatená najneskôr do dohodnutého termínu splatnosti (resp. do zosplatnenia) úveru. Žalobca ako veriteľ preto podľa súdu prvej inštancie nemôže oprávnene žiadať od žalovaného ako dlžníka zmluvné úroky aj po zosplatnení úverovej istiny, nakoľko zosplatnením úveru už nemožno istinu úveru zmluvne ďalej úročiť, a preto žalobcovi po zosplatnení úveru prislúchajú len úroky z omeškania. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má právo na zaplatenie dohodnutého zmluvného úroku z úveru vo výške 7,90 % ročne len do 29. 11. 2017, kedy bola vyhlásená jeho pohľadávka za predčasne splatnú, preto priznal žalobcovi právo na zaplatenie vyčísleného úroku z úveru len ku dňu 29. 11. 2017, čo predstavuje sumu 349,78 €; vo zvyšku, čo do zaplatenia úroku z úveru po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vo výške 7,90 % ročne zo sumy 12.543,50 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia žalobu zamietol.

2. Proti predmetného rozsudku súdu prvej inštancie do výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 7,90 % ročne zo sumy 12 543,50 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia zamietol a do výroku, ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanému zaplatiť dlžné sumy v mesačných splátkach po 200 € mesačne, počnúc mesiacom august 2018, vždy do 20. dňa každého mesiaca pod následkom straty výhody mesačných splátok v prípade omeškania čo i len s jednou z nich, podal žalobca odvolanie. V odvolaní uviedol, že odvolanie podáva podľa ust. , pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa ust. , pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.

2.1 V nadväznosti na uvedené žalobca v odvolaní poukázal na to, že žalovaný na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie uznal jeho pohľadávku z predmetnej zmluvy o úvere v plnom rozsahu, avšak zároveň uviedol, že nie je v jeho finančných možnostiach uhradiť žalobcovi dlžnú sumu jednorazovo. Súd prvej inštancie mal preto podľa žalobcu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie v zmysle uznávacieho prejavu žalovaného bez toho, aby vyhodnocoval predložené dôkazy a bez toho aby posudzoval nárok žalobcu na zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení úveru. Súd prvej inštancie mal podľa žalobcu žalobe vyhovieť v celom rozsahu a priznať žalobcovi aj zmluvný úrok po predčasnom zosplatnení úveru, nakoľko žalovaný uznal pohľadávku žalobcu na pojednávaní konanom na súde prvej inštancie dňa 21. 06. 2018, tak ako to uvádza sám súd prvej inštancie v odsekoch 30. a 31. odôvodnenia svojho rozhodnutia. Pokiaľ ide o nepriznanie nároku na úrok po zosplatnení úveru vo výške 7,90 % zo sumy 12 543,50 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia, žalobca v odvolaní uviedol, že pokiaľ sa súd prvej inštancie zaoberal dôvodnosťou nároku žalobcu na úrok po zosplatnení úveru, hoci sa s ním vzhľadom

na vyššie uvedené zaoberať nemal, má za to, že nárok na zaplatenie úroku z úveru trvá od poskytnutia peňažných prostriedkov až po ich vrátenie, teda aj po predčasnom zosplatnení úveru. V uvedenej súvislosti poukázal žalobca v odvolaní na ust. , na ust. , na ust. a na ust. a uviedol, že nepriznanie úroku z úveru po realizácii oprávnenia veriteľa na zosplatnenie úveru z dôvodu porušenia zmluvných povinností dlžníkom nie je odstránením nerovnováhy medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ale dostáva poskytovateľa úveru do horšieho postavenia, aké mal pred využitím oprávnenia na zosplatnenie úveru. Zdôraznil, že „podľa komentára IURA EDITION k “, z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok za poskytnutie úveru trvá až do doby vrátenia úveru. V tomto zmysle upravuje trvanie povinnosti platiť úrok z úveru aj . Vzhľadom na dispozitívnosť ustanovenia, strany si môžu vznik a zánik povinnosti platiť úroky, t. j. dobu, počas ktorej má dlžník platiť úroky, v zmluve o úvere dojednať odchýlne. Pri úverovej zmluve ide nepochybne o plnenie peňažného záväzku, a to hneď v dvoch rovinách: vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky (úver) v dohodnutej lehote, ako aj zaplatiť požadované úroky. Ak dlžník v oboch prípadoch nesplní svoju povinnosť včas, dostane sa do omeškania. Vzhľadom na to, že ide o dva rozdielne inštitúty, ktoré sa odlišujú tak svojou podstatou ako aj funkciami, všeobecne treba podľa žalobcu vychádzať z toho, že pri omeškaní s vrátením peňažných prostriedkov má veriteľ nárok jednak na úrok z úveru a jednak na úrok z omeškania. Úprava úroku z omeškania ako aj úroku z úveru je podporná a preto je rozhodujúce, ako sa strany dohodli v zmluve. Svojou dohodou môžu rôzne kombinovať uplatnenie oboch inštitútov v konkrétnom prípade.

2.2 Vo vzťahu k výroku, ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať dlžnú sumu v splátkach, žalobca v odvolaní uviedol, že čo sa týka posúdenia samotných okolností prípadu, má žalobca za to, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, nedostatočne preskúmal pomery žalovaného, ktoré by odôvodňovali rozhodnutie o plnení v splátkach, pričom vychádzal iba z tvrdení žalovaného, ktorý neprodukoval žiadny dôkaz o svojej situácii a uvedený dôkaz nezaobstaral ani súd. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočne zaoberal majetkovými pomermi žalovaného, svoje zistenia obmedzil iba na poukázanie na výšku dlžnej sumy a nemožnosť jej úhrady žalobcovi žalovaným jednorazovo s odôvodnením, že to nie je v jeho finančných možnostiach, bez ďalšieho skúmania a preukazovania tohto tvrdenia žalovaného. Z vyššie uvedeného teda jednoznačne podľa žalobcu vyplýva, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav ohľadne žalovaným tvrdenej nepriaznivej situácie, a teda nebola splnená podmienka, podľa ktorej súd v odôvodnených prípadoch môže určiť dlhšiu lehotu na plnenie. Pri svojom rozhodovaní o povolení žalovanému splniť dlh žalobcovi v splátkach, rozhodol nad zákonom dovolený rozsah, čo je v priamom rozpore s SR, podľa ktorého štátne orgány môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie okrem finančnej situácie žalovaného mal pri určení plnenia v splátkach prihliadať aj na iné skutočnosti, na ktoré neprihliadal. Splnenie dlhu v splátkach po 200 € mesačne bude trvať neprimerane dlho, a to len v časti istiny 5 rokov, čo poškodí nielen žalobcu, ale aj samotného žalovaného, ktorému zatiaľ bude narastať úrok z omeškania. Výška priznanej splátky je podľa žalobcu neadekvátna výške žalovanej pohľadávky, pretože lehota na splatenie pohľadávky sa predĺžila do takej miery, že sa tým poprel samotný účel súdneho konania. Takéto rozhodnutie nevedie k odstráneniu právnej neistoty. Zdôraznil, že má za to, že ak súd prvej inštancie priznal žalovanému možnosť plnenia dlhu v splátkach po 200 €, tak postupoval v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán sporu na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že si žalovaný nesplnil svoje povinnosti, bol teda žalovaný touto formou za porušenie zmluvy odmenený. Žalobca v odvolaní ďalej zdôraznil, že výkon práva, ktorý motivuje k nesplneniu si zmluvných povinností nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv, zakotvenou . Vzhľadom na uvedené je podľa žalobcu opodstatnené, aby odvolací súd v zmysle ust. rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu zmenil tak, že žalobe žalobcu vyhovie aj v časti zmluvného úroku vo výške 7,90 % ročne z nesplatnej istiny 12 543,50 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia a žalovaného zaviaže uhradiť dlh v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi prizná náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.

3. Žalovaný sa k obsahu odvolania žalobcu písomne nevyjadril.

4. Krajský súd ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu v rozsahu a z dôvodov daných ust. a ust. , bez nariadenia pojednávania podľa ust. (a contrario)

a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie úroku z úveru vo výške 7,9 % ročne zo sumy 12 543,50 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia zamietol, vo výroku, ktorým okresný súd povolil žalovanému zaplatiť dlžné sumy v mesačných splátkach po 200 € mesačne počnúc mesiacom august 2018, vždy do 20. dňa každého mesiaca, pod následkom strany výhody mesačných splátok v prípade omeškania čo i len s jednou z nich a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. a zrušil a podľa ust. vrátil vec súdu prvej inštancie v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie.

5. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie premietnutých do výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie úroku z úveru vo výške 7,9% ročne zo sumy 12 543,50 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia zamietol, vo výroku, ktorým povolil žalovanému zaplatiť dlžné sumy v mesačných splátkach po 200 € (a v súvisiacom výroku o trovách konania) z hľadiska odvolacích námietok uvedených žalobcom v odvolaní, ktoré žalobca odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsahu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. ) a tiež tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ust. ).

6. Z obsahu odvolania vyplýva, že žalobca v odvolaní namietal, že a) súd prvej inštancie nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku ( ), napriek tomu, že na to boli podľa žalobcu splnené podmienky, ktorá skutočnosť mala podľa žalobcu za následok, že súd prvej inštancie posudzoval nárok žalobcu na úrok z úveru vo výške 7,90 % ročne zo sumy 12 543,50 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia, t. j. po zosplatnení úveru, hoci tak vôbec, v prípade ak by vydal rozsudok pre uznanie nároku nemal dôvod postupovať, b) že súd prvej inštancie nedostatočne preskúmal finančnú situáciu žalovaného, ktorá by odôvodňovala plnenie (žalobcovi rozhodnutím súdu prvej inštancie priznaných) dlžných súm v splátkach po 200 € mesačne, pričom sa uspokojil len s tvrdením žalovaného, ktorý o svojej finančnej situácii nepredložil žiadny dôkaz a c) že rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na úrok z úveru vo výške 7,90 % ročne zo sumy 12 543,50 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia, t. j. po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože žalobcovi takýto nárok podľa žalobcu prináleží, čo podľa žalobcu vyplýva z ust. , z početnej judikatúry jednotlivých krajských súdov ale aj z podstaty úroku ako ceny za používanie peňažných prostriedkov, z ktorej podstaty možno vyvodiť, že povinnosť dlžníka platiť úrok za poskytnutie úveru trvá až do doby vrátenia úveru.

7. Podľa a , v znení účinnom ku dňu 22.07.2015 (ďalej len „“), dodávateľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti..

8. V zmysle až 3 , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

9. Podľa , v znení účinnom ku dňu 22. 07. 2015 (ďalej len „“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

10. Podľa , od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky

vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

11. Podľa a , záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú. Dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie dlžník požiadal.

12. Podľa prvá veta a , dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa Nariadenia vlády č. , výška úrokov z omeškania je o osem percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

14. Podľa Nariadenia vlády č. , ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

15. Podľa , ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

16. Podľa ust. , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

17. Po prejednaní odvolania žalobcu z hľadiska odvolacej námietky, v rámci ktorej žalobca súdu prvej inštancie vytkol, že nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle ust. , v dôsledku čoho „nadbytočne“ posudzoval nárok žalobcu na úrok z úveru vo výške 7,90 % ročne zo sumy 12 543,50 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia, t. j. po zosplatnení úveru, odvolací súd uvádza, že zo Zápisnice o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 21. 06. 2018 (č. l. 71-73 spisu) vyplýva, že žalovaný „uznal pohľadávku žalobcu“. Z ust. vyplýva, že súd (na návrh žalobcu) rozhodne rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalovaný nárok uplatnený žalobcom uzná. Vyššie citovaný procesný úkon žalovaného zachytený v Zápisnici o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 21. 06. 2018 však nemožno pre jeho všeobecný charakter a neurčitosť (bez uvedenia výšky, právneho dôvodu a rozsahu uznania) považovať za uznávací prejav žalovaného v zmysle ust. na účely vydania rozsudku pre uznanie nároku, čo znamená, že odvolanie žalobcu je z hľadiska uvedenej odvolacej námietky žalobcu neopodstatnené.

18. Pokiaľ žalobca súdu prvej inštancie v odvolaní vytkol, že povolil žalovanému splácať dlžné sumy v splátkach po 200 € mesačne, bez toho aby skúmal, či majetkové pomery žalovaného takéto rozhodnutie súdu opodstatňujú, pričom vychádzal len z tvrdenia žalovaného nepodloženého dôkazmi preukazujúcimi zlú finančnú situáciu žalovaného, odvolací súd uvádza, že z ust. vyplýva, že lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku; len v odôvodnených prípadoch môže súd určiť dlhšiu lehotu na plnenie, prípadne povoliť plnenie v splátkach. Takéto rozhodnutie súdu musí však vychádzať z preukázateľne zlej finančnej situácie žalovaného. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie odôvodnenosť predĺženia lehoty na plnenie povolením dlžného plnenia v splátkach neskúmal, pričom skutočne pri rozhodovaní o tom, či povolí žalovanému dlžné sumy splácať v mesačných splátkach a v akej sume budú tieto mesačné splátky určené, vychádzal len z tvrdenia žalovaného, prezentovaného na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 21. 06. 2018. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že z ustálenej judikatúry vyplýva, že podľa ustálenej judikatúry za nesprávne právne posúdenie veci možno považovať subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva, ktorý spočíva v tom, že súd na zistený skutkový stav neaplikoval správny právny predpis alebo v tom, že súd síce na zistený skutkový stav použil správnu právnu normu, nesprávne ju ale interpretoval (viď

napr. rozhodnutia NS SR sp. zn. a sp. zn. ). Z uvedeného je zrejmé, že aj aplikácia príslušných právnych noriem procesného práva musí byť opodstatnená, a teda musí vychádzať z konkrétnych zistených skutočností, čo v prípade predĺženia lehoty na plnenie znamená, že nepriaznivá finančná situácia žalovaného, ktorého súd zaviazal na plnenie v splátkach musí byť preukázaná. Z uvedeného dôvodu považoval odvolací súd odvolaciu námietku žalobcu týkajúcu sa predĺženia lehoty na plnenie žalovanému súdom prvej inštancie (výrok II.) za opodstatnenú, a preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanému splácať dlžné sumy v splátkach po 200 € mesačne podľa ust. a zrušil a v uvedenom rozsahu vrátil vec súdu prvej inštancie podľa ust. CP na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci na ďalšie konanie v rozsahu zrušeného výroku II., ktorým súd prvej inštancie povolil žalovanému zaplatiť žalobcovi rozhodnutím súdu prvej inštancie priznané dlžné sumy v splátkach bude doplniť dokazovanie na zistenie, či finančná situácia žalovaného skutočne odôvodňuje, aby mu bolo umožnené plniť dlžné sumy v splátkach po 200 € mesačne a či tak nízke splátky vo vzťahu k rozsudkom súdu prvej inštancie priznanej sume neprimeraným spôsobom nezasiahnu do práv žalobcu a v konečnom dôsledku či nepoškodia tiež žalovaného.

19. Rovnako za opodstatnenú považuje odvolací súd aj odvolaciu námietku žalobcu, v rámci ktorej žalobca namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie premietnuté do výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie úroku vo výške 7,9 % ročne zo sumy 12 543,50 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia zamietol vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože z aktuálnej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyplýva (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. júna 2020), že „za situácie, keď dlžník z úverového vzťahu porušil povinnosť splácať úver, v dôsledku čoho došlo k jeho zosplatneniu veriteľom, je nutné dospieť k záveru, že neexistuje rozumný dôvod na to, prečo by dlžník nemal platiť úrok z úveru, ktorý je odplatou za poskytnutý úver, a to vo výške, na akej sa s veriteľom dohodol. Peňažnými prostriedkami, resp. protihodnotou za ne získanou dlžník disponuje, zmluvné povinnosti porušil a z porušenia povinností profitovať nemôže, keďže zmluvné úroky sú spravidla vyššie ako úroky z omeškania“. V nadväznosti na uvedené najvyšší súd v citovanom rozhodnutí uviedol, že „zo žiadneho ustanovenia , , či Zákona o spotrebiteľských úveroch nevyplýva zákaz dohody účastníkov úverovej zmluvy o povinnosti dlžníka platiť úrok z úveru až do úplného splatenia úveru. , ani nemodifikuje moment trvania záväzku platiť úrok z úveru, ani jeho výšku v prípade omeškania dlžníka s platením úveru ani v prospech dlžníka, ani v prospech veriteľa. Po zosplatnení úveru zostáva podstata úverového vzťahu a jeho existencia zachovaná, veriteľ nemá peňažné prostriedky, patrí mu za ne dohodnutá odmena, záväzok dlžníka v zmysle platenia dohodnutej odmeny zostáva nedotknutý a aplikuje sa na dobu, na ktorú bola zmluva dohodnutá ako doba riadneho splácania úveru, keďže dohodnuté úroky majú zmluvný základ. Rozdiel je len v tom, že pre omeškanie dlžníka so splácaním úveru k povinnosti platiť zmluvné úroky pristupuje povinnosť platiť úroky z omeškania, inak povedané, dlžníkovi zostáva záväzok platiť úrok z úveru rovnaký, ako v čase jeho dojednania, t. j. veriteľovi patrí úrok z úveru v rovnakej výške a za rovnaké obdobie, bez ohľadu na to, či k omeškaniu dlžníka s platením úveru došlo alebo nedošlo. V prípade vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru náleží teda veriteľovi úrok z istiny vo výške, v akej by mu ho pri riadnom plnení povinností dlžník zaplatil ako cenu peňazí“.

20. Na základe uvedených skutočností odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj v odvolaním napadnutom výroku, ktorým súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie úroku z úveru vo výške 7,9 % ročne zo sumy 12 543,50 € od 30. 11. 2017 do zaplatenia zamietol a v súvisiacom výroku o trovách konania (výrok IV.) podľa ust. a zrušil a podľa ust. mu vec vrátil aj v uvedenom rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie v rámci ďalšieho konania pokiaľ ide o zrušený výrok III. bude, v súlade s vyššie uvedeným záverom najvyššieho súdu o tom, že veriteľovi v prípade zosplatnenia úveru patrí úrok z istiny vo výške v akej by mu ho pri riadnom plnení povinností zaplatil dlžník ako cenu peňazí, vykonať dokazovanie zamerané na výšku nároku žalobcu na zmluvný úrok po zosplatnení úveru a následne o tomto nároku žalobcu rozhodnúť; v novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. aj o trovách tohto odvolacieho konania.

21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 ( druhá veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - ).