Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14S/50/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anity Filovej a sudcov JUDr. Pavla Lacza a JUDr. Ľubomíra Bundzela v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P. O. BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO : 31 820 174, proti žalovanému : Okresný úrad Senica, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Vajanského 17 1, 905 01 Senica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo : OU-SE-OCDPK-2020/005397-002 zo dňa 27.04.2020, takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu o d m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania

1. Mesto Skalica, ako príslušný špeciálny stavebný úrad (ďalej aj ako len „stavebný úrad“) postupom podľa ustanovení o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších zmien a doplnení, o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „stavebný úrad“ alebo „“), stavebného , ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie a podľa vyhlášky č. , ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona rozhodnutím číslo : SÚ-2019/2834 zo dňa 08.11.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) povolilo zmenu nedokončenej dopravnej stavby „Bytové domy „Pri Mlyne“ na Čulenovej ulici v Skalici - bytový dom 4, komunikácie a spevnené plochy“ umiestnenej na pozemkoch parcela č. 998/23, 998/22 a 998/25 - register „C“ (ďalej aj ako len „predmetná stavba“) v zmysle stavebného povolenia, v katastrálnom území D. - ulica Čulenova a pplk. Pľjušťa a to v rozsahu zmeny termínu ukončenia stavby z pôvodného termínu 12/2018, ktorý bol určený v stavebnom povolení č. 1707/2017 zo dňa 18.08.2017 na nový termín a to do 31.12.2020 s tým, že na uskutočnenie stavby sa určili ďalšie podmienky a to, že stavba bude naďalej uskutočňovaná podľa dokumentácie overenej v stavebnom konaní a ďalej, že akékoľvek iné zmeny nesmú byť uskutočnené bez predchádzajúceho povolenia stavebného úradu. Súčasne bolo vo výroku skonštatované, že uvedené rozhodnutie je súčasťou stavebného povolenia č. 1707/2017 zo dňa 18.8.2017 vydaného mestom Skalica, ktorého ostatné podmienky zostávajú v platnosti.

2. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že dňa 25.09.2019 podala spoločnosť Pri Mlyne 4, s.r.o. žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením - zmena termínu ukončenia predmetnej stavby. Stavebný úrad preskúmal žiadosť o povolenie zmeny stavby pred dokončením t.j. požiadavky predĺženia termínu ukončenia stavby v zmysle stavebného zákona a vyhlášky č. a zistil, že stavba je rozostavaná a doposiaľ nie je z časových dôvodov ukončená.

Následne stavebný úrad dňa 27.9.2019 oznámil účastníkom konania a dotknutým orgánom štátnej správy začatie konania o zmene stavby pred dokončením - zmena termínu ukončenia stavby, pričom v súlade s § 61 ods. 2 stavebného zákona upustil od miestneho zisťovania a ústneho konania, súčasne upovedomil účastníkov konania o možnosti nahliadnuť do podkladov rozhodnutia a určil termín do 31.10.2019 na podanie prípadných námietok a pripomienok k žiadosti, pričom námietky účastníkov konania neboli vznesené. Stavebný úrad po preskúmaní žiadosti podľa citovaných ustanovení zistil, že uskutočnením tejto zmeny nie sú ohrozené záujmy spoločnosti, ani neprimerane obmedzené či ohrozené práva a oprávnené záujmy účastníkov konania.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal, že napadnuté stavebné povolenie nemalo pripojenú žiadnu stavebnú dokumentáciu (ani len overený krycí list), z ktorého by bolo zrejmé, podľa ktorej stavebnej dokumentácie sa má stavba realizovať a následne skolaudovať. Tiež namietal a to s odkazom na ustanovenie § 140c ods. 2 stavebného zákona, že stavebný úrad mal posúdiť súlad s rozhodnutím zo zisťovacieho konania, pričom tak nespravil. Poukázal ďalej na to, že poučenie rozhodnutia neobsahuje poučenie pre podanie odvolania podľa § 140c ods. 8 až 10 stavebného zákona a tiež, že stavebný úrad nepostupoval ani podľa jedného osobitného ustanovenia stavebného zákona pre prípady, kedy stavba bola posúdená vplyvmi na životné prostredie.

4. Žalovaný rozhodnutím číslo : OU-SE-OCDPK-2020/005397-002 zo dňa 27.04.2020 (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „správny poriadok“) odvolanie účastníka konania (žalobcu) zamietol a prvostupňové rozhodnutie mesta Skalica potvrdil.

5. Žalovaný po opísaní priebehu administratívneho konania a odvolacích námietok dôvodil, že potvrdil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ktoré riešilo zmenu podmienky právoplatného stavebného povolenia určením lehoty na dokončenie stavby a preto je možné prihliadať len na námietky, ktoré sa týkajú tejto zmeny zopakujúc, že predmetom konania o zmene stavby pred jej dokončením bolo výlučne rozhodovanie o zmene (predĺžení) termínu na jej dokončenie. K odvolacím námietkam uviedol, že tieto neboli zamerané na nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia, ale smerovali voči pôvodnému stavebnému povoleniu, ktoré nie je predmetom daného odvolacieho konania a preto sa nimi nezaoberal.

II. Rozsah a dôvody správnej žaloby

6. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného navrhujúc správnemu súdu jeho zrušenie vrátane zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci mestu Skalica na ďalšie konanie. Žalobca požiadal správny súd podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „SSP“ alebo „“) o nariadenie pojednávania.

7. Žalobca v úvode správnej žaloby s odkazom na konkrétne články (konkrétne čl. 7 ods. 2, čl. 44 ods. 1 a 2, čl. 45, čl. 48 ods. 2, čl. 51 ods. 1 a čl. 152 ods. 4) a Charty základných práv Európskej únie (konkrétne čl. 37 a čl. 41 ods. 1 a 2) poukazoval na to, že mu vždy ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať. Poukázal na to, že pri tom vychádza z článku 4 Aarhurského dohovoru, ktorý hovorí o tom, ako sa v Európskej únii možno domáhať práva na informácie o životnom prostredí s tým, že má záujem ovplyvniť výsledok povoľovania a to najmä určením zásad, ktoré by bol stavebník povinný dodržať.

8. Žalobca tvrdil, že v odvolaní zadefinoval svoje enviromentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť, zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach dodajúc, že svojimi návrhmi naznačoval konkrétne opatrenia, o ktorých sa domnieva, že majú prispieť k naplneniu týchto enviromentálnych záujmov.

9. Žalobca po citácii jednotlivých ustanovení správneho poriadku, stavebného zákona, o vodách a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov, o životnom prostredí v znení neskorších predpisov uviedol, že vzhľadom na fakt, že stavebné povolenie je posledným rozhodnutím v rámci povoľovacieho konania, tak bolo nevyhnutné, aby zainteresovaná verejnosť (teda žalobca) v tejto fáze konania definoval svoj záujem na ochrane životného prostredia a navrhol konkrétne opatrenia na ochranu týchto záujmov doplniac, že je povinnosťou štátneho orgánu identifikovať a vyhodnotiť enviromentálnu kvalitu stavby a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy, pričom je nevyhnutné individuálne zohľadniť návrhy a pripomienky účastníkov konania.

10. Žalobca súčasne s odkazom na rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu Slovenskej republiky namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsahu odôvodnenia rozhodnutia.

11. Rovnako namietal, že postupom prvostupňového správneho orgánu mu bolo upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa správneho poriadku. Tiež, že mu bolo odopreté právo na priaznivé životné prostredie podľa a právo na spravodlivý proces.

12. Žalobca súčasne požiadal o priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

III. Vyjadrenie žalovaného

13. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zopakoval dôvody, ktoré uviedol v odôvodnení napadnutého rozhodnutia (bod 5 uznesenia). Súčasne poukázal na to, že stavebné povolenie č. 1707/2017 zo dňa 18.08.2017 s odkazom na ustanovenie § 67 ods. 2 stavebného zákona stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť dodajúc, že stavebné povolenie v danej veci nadobudlo právoplatnosť dňa 22.09.2017, pričom so stavbou sa začalo v marci 2019. Taktiež uviedol, že nesúhlasí s návrhom na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a že dňa 08.07.2020 bolo na predmetnú stavbu vydané kolaudačné rozhodnutie č. SÚ-2020/2279.

IV. Relevantná právna úprava

14. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

15. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

16. Podľa správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.

17. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.

V. Rozhodnutie správneho súdu

18. Správny súd po oboznámení sa s dôvodmi správnej žaloby, obsahom administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správny nižšieho stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), viazanúc žalobnými bodmi ( ) dospel k záveru, že správnu žalobu je dôvodné odmietnuť. Správny súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a to z dôvodu, že nerozhodoval vo veci samej ( ).

19. Na úvod považuje správny súd za potrebné uviesť, že obsahom administratívneho spisu mal vedomosť aj o existencii ďalších účastníkov konania ( ), s ktorými by za predpokladu rozhodovania vo veci samej konal, avšak práve s poukazom na výsledok daného správneho súdneho konania v podobe odmietnutia správnej žaloby podľa a hospodárnosť konania, správny súd s účastníkmi administratívneho konania nekonal. Naviac uvedené rozhodnutie správneho súdu sa ich v žiadnom smere nedotýka.

20. Obsahom správnej žaloby mal správny súd preukázané, že žalobca sa domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým týmto zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie mesta Skalica, ktorým sa výlučne zmenila podmienka stavebného povolenia č. 1707/2017 zo dňa 18.8.2017, právoplatného dňa 22. septembra 2017, v termíne ukončenia stavby z pôvodného termínu 12/2018 na nový termín do 31.12.2020 s tým, že stavba bude naďalej uskutočňovaná podľa dokumentácie overenej v stavebnom povolení.

21. Rovnako mal správny súd obsahom administratívneho spisu preukázané, že stavebník (žiadateľ) Pri Mlyne 4, s.r.o. doručil dňa 25. septembra 2019 žiadosť o predĺženie termínu ukončenia stavby z 12/2018 na 31.12.2020, pričom stavebný úrad na základe tejto žiadosti oznámením zo dňa 27.09.2019 oznámil účastníkom konania začatie stavebného konania o predĺžení termínu ukončenia stavby a upustenia od miestneho zisťovania a ústneho pojednávania, pričom účastníci konania boli poučení, že môžu svoje námietky a pripomienky uplatniť do 31.10.2019 s tým, že na neskoro uplatnené námietky nebude prihliadané a súčasne boli poučení, že sa neprihliada ani na námietky a pripomienky, ktoré boli alebo mali byť uplatnené v stavebnom konaní. Z obsahu administratívneho spisu je preukázané, že účastníci konania námietky v stanovenej lehote neuplatnili.

22. Z vyššie uvedeného pre správny súd vyplýva skutočnosť, ktorá je relevantná vo vzťahu k posudzovaniu charakteru samotnej správnej žaloby a to, že dôvodom vydania rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením (prvostupňového rozhodnutia) nebolo nič iné iba zmena termínu dokončenia stavby. Teda dôvodom nebola zmena projektovej dokumentácie, ktorá skutočnosť by mohla byť spôsobilá zasiahnuť nielen do subjektívnych práv účastníkov konania, ale aj do práva na priaznivé životné prostredie, ktorému, ako tvrdí žalobca, má byť poskytnutá ochrana práve uvedenou správnou žalobou. Právo na priaznivé životné prostredie však samotnou zmenou termínu dokončenia stavby uskutočňovanej už na základe právoplatného stavebného povolenia dotknuté byť nemôže. V tejto súvislosti správny súd tiež dodáva, že v predmetnom konaní Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie dňa 10.10.2019 vydal záväzné stanovisko k predĺženiu termínu dokončenia stavby, z ktorého vyplýva, že samotná žiadosť je z koncepčného hľadiska v súlade so o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len “). Rovnako je namieste zdôrazniť, že Okresný úrad Skalica, odbor starostlivosti o životné prostredie vydal dňa 06.03.2019 rozhodnutie č. OU-SI-OSZP/000143-021, ktorým rozhodol, že predmetná stavba sa nebude posudzovať podľa , pričom predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 08.04.2019.

23. Správnemu súdu v súvislosti s dôvodmi správnej žaloby, tak ako sú opísané v bodoch 6 až 11 nedá neuviesť, že ani jeden z uplatnených žalobných bodov nesmeruje proti dôvodu vydania prvostupňového rozhodnutia, t.j. proti zmene termínu dokončenia stavby. Z obsahu správnej žaloby mal správny súd preukázané, že žalobca namieta skutočnosti s napadnutým rozhodnutím nesúvisiace, jeho žaloba má „šablónovitý charakter“, ktorú skutočnosť mal správny súd preukázanú porovnaním obsahu iných správnych žalôb, ktorými žalobca opakovane namieta totožné skutočnosti, pokiaľ ide o argumentáciu z hľadiska porušenia hmotného práva a vo veľkom rozsahu aj pokiaľ ide o argumentáciu z hľadiska porušenia procesného práva (citácia tých istých ustanovení správneho poriadku a konkrétnych rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky). V súvislosti s uvedeným správny súd už len dodáva, že žalobca v roku 2020 podal na tunajší správny súd 22 správnych žalôb (stav do 25.11.2020).

24. Pokiaľ ide o posudzovanie splnenia zákonných podmienok na odmietnutie správnej žaloby podľa , správny súd si dovolí citovať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.07.2018, v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné :

32. Právnym základom zákazu zneužitia práva je v spojení s , ktorý ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s , to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu. Účelom je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie práva zaručeného vymedzuje zákon.

33. S účinnosťou nového procesného predpisu č. sa už do základných princípov konania dostala právna úprava zákazu zneužitia práva. Podľa V. Knappa v teórii práva možno pod pojmom zneužitím práva rozumieť chovanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý nedovolený výsledok. nielenže formuluje výkladové pravidlo tohto pojmu, ale upravuje aj procesný postup súdu, ktorý odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. Takýmto spôsobom správny súd odmieta žalobu z procesných dôvodov, preto je nevyhnutné dôvody, ktoré ho k takémuto postupu viedli aj náležite v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť.

34. K odmietnutiu žaloby a teda odopretiu ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo strany správneho súdu môže na základe ust. 28 S.s.p. dôjsť len vo veľmi výnimočných prípadoch.

36. Úmyslom zákonodarcu bolo v ust. § 28 S.s.p. rozviesť princíp zákazu zjavného zneužitia práv. Vychádzajúc tak z gramatického a logického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že tým, že zákonodarca rozlišuje medzi šikanóznym charakterom žaloby a žalobou, ktorou sa sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie možno pod šikanóznym charakterom žaloby rozumieť žalobu, ktorou žalobca zneužíva právo na prístup k súdu vo vzťahu k súdu a nie žalobu, ktorou žalobca zneužíva svoje subjektívne oprávnenie podať žalobcu za účelom poškodenia druhého účastníka, čo je zjavným zneužitím práva. Pod šikanóznym výkonom práva možno teda chápať výkon práva za účelom poškodenia druhej strany. Nielen, že ide o výkon práva bez racionálneho účelu, ale vyžaduje sa aj úmysel poškodiť druhú stranu.

25. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozsudku najvyššieho súdu, dôvodov vydania prvostupňového rozhodnutia a následne napadnutého rozhodnutia v spojení s uplatnenými žalobnými bodmi, ktoré preukázateľne nesmerujú voči povolenej zmene právoplatného stavebného povolenia spočívajúcej výlučne iba v úprave termínu dokončenia stavby, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, čo vedie k záveru o šikanóznom charaktere podanej správnej žaloby. V súvislosti s prijatým záverom správny súd dôvodí, že žalobca podal správnu žalobu bez vážnosti resp. dôležitosti žalobných bodov, ktorými by namietal konkrétne skutočnosti týkajúce sa samotného napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, pokiaľ ide o dôvod ich vydania. Na dokreslenie správny súd poukazuje na konkrétnu všeobecnú argumentáciu žalobcu, ako napríklad, že : „... má záujem ovplyvniť výsledok povoľovania (ktoré však v predmetnom konaní ani neprebiehalo) najmä určením zásad, ktoré by bol stavebník povinný dodržať“ alebo „že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní, ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach“ (v danom konaní sa však už žiadne povoľovacie a zisťovacie konania neuskutočnili, vzhľadom na dôvod zmeny právoplatne povolenej stavby pred dokončením).

26. Správny súd pri vyhodnocovaní charakteru správnej žaloby vychádzal z jedného zo základných princípov konania, ktorým je rýchlosť a hospodárnosť konania ( ) prihliadnuc aj na zásadu zákonnosti a verejného záujmu ( ), keď v prípade, ak by správnu žalobu ako zjavne šikanóznu podľa neodmietol, postupoval by podľa a 106 , t.j. zabezpečoval by podklady pre svoje rozhodnutie v podobe vyjadrenia žalovaného, ďalších účastníkov konania, následnej repliky a dupliky a následného nariadenia pojednávania, a to na základe správnej žaloby, z ktorej vyplýva nevedomosť žalobcu o podstate a dôvodoch samotného administratívneho konania a vydaných rozhodnutí, keď sa v danom prípade jedná výlučne o zmenu termínu dokončenia stavby, ktorá sa už realizovala na základe právoplatného stavebného povolenia a v súčasnosti je už aj skolaudovaná (táto skutočnosť nebola pre správny súd pri posudzovaní charakteru správnej žaloby však relevantná). Namieste je preto otázka, akou konkrétnou skutočnosťou mohol byť vydanými rozhodnutiami ohrozený verejný záujem v oblasti životného prostredia, ktorý má chrániť žalobca ( ).

27. Správny súd súčasne uvádza, že v žiadnom prípade nespochybňuje prístup žalobcu k správnemu súdu, keďže jeho úlohou je ochrana verejného záujmu v oblasti životného prostredia, avšak v danom prípade sa správna žaloba z vyššie uvedených dôvodov preukázateľne tomuto účelu minula.

28. Záverom správny súd dodáva, že samostatným výrokom nerozhodoval o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, nakoľko výrok o odmietnutí žaloby v podstate v sebe zahŕňa aj zamietnutie návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku.

29. S poukazom na uvedené správny súd vyhodnotil, že podaná správna žaloba má zjavne šikanózny charakter a preto ju podľa v spojení s odmietol.

30. O náhrade trov konania správny súd rozhodol v súlade s ustanovením , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.

31. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 ( v spojení s ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia uznesenia na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť ( ).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté ( ).

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom ( ).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.