Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_1S-21-2021.pdf
PDF · 108.6 KB
Case nature
Subarea
1S/21/2021
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, proti žalovanému Okresný úrad Poprad, odbor cestnej dopravy a pozemných komunikácii, so sídlom Nábrežie Jána Pavla II 16, 058 44 Poprad, za účasti: Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II 2802/3 05801 Poprad, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- PP-OCDPK-2021/003560-003 z 3. marca 2021, takto
rozhodol:
I. O d m i e t a žalobu.
II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa všeobecnou správnou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU.PP- OCDPK-2021/003560-003 zo dňa 03.03.2021, ktorým žalovaný ako odvolací orgán potvrdil rozhodnutie Mesta Poprad č. 82120/8116/2020-OUPD-KCir zo dňa 4.12.2020 - vo veci udelenia stavebného povolenia v zmysle § 66 stavebného zákona pre stavebníka Mesto Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. 2802/3, 058 01 Poprad pre inžiniersku stavbu: „Viacpodlažné parkovisko, Bajkalská ul. Poprad“- parkovisko na pozemku KN-C parc.č.XXXX/XXX v . k.ú. U. a ostatná technická infraštruktúra na pozemkoch KN-C parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX,X XXXX/XXX, XXXXX/XXX v k.ú. Poprad a odvolanie žalobcu zo dňa 12.12.2020 zamietol.
2. Predmetnú žalobu žalobca odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a zároveň, že v konaní došlo k porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok nezákonné rozhodnutie alebo opatrenie vo veci samej. 3. Žalobca má za to, že rozhodnutie žalovaného nie je dostatočne odôvodnené, nakoľko sa žalovaný nezaoberal všetkými relevantnými dôvodmi, uplatnenými v odvolaní a ani špecifickými námietkami, ktoré sú v odvolaní obsiahnuté. Z dôvodu nenáležitého rozhodnutia mu bolo odopreté právo náležite skutkovo a právne argumentovať proti rozhodnutiu správneho orgánu v rámci využitia riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Upriamil pozornosť na to, že žalovaný sa obmedzil len na konštatovanie priebehu konania a na to, že podľa jeho názoru nedošlo k porušeniu procesných ani hmotnoprávnych podmienok. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje žiadne úvahy správneho orgánu o námietkach žalobcu, z ktorých vyvodil výrok rozhodnutia. Poukázal na ustanovenie § 18 zákona o životnom prostrední č. 17/992 Zb., z ktorého podľa názoru žalobcu vyplýva povinnosť stavebníka preukázať, že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami ochrany životného prostredia. Keďže podľa názoru žalobcu žalovaný sa v rozhodnutí s uvedenými skutočnosťami nevysporiadal, zjavne nedošlo zo strany stavebníka k preukázaniu týchto skutočností. Žalobca uviedol, že v §18 zákona o životnom
prostredí nie je upravená len povinnosť vykonať zisťovacie konanie podľa zákona EIA č. 24/20006 Z.z.(ktoré aj bolo vykonané) ale absolvovať aj iné povinné konania, ktorými sa preukazuje súlad s ochranou životného prostredia a to konanie podľa § 103 ods. 5 zákona o ochrane prírody a krajiny zákona č. 543/2002 Z.z. a aj prípadné výrubové konanie, či konanie o výnimke z ochrany. Poukázal na to, že § 3 zákona o ochrane prírody a krajiny upravuje povinnosti stavebníka podľa § 17 zákona o životnom prostredí priamo pri zdroji aplikovať a implementovať primerané preventívne a zmierňujúce environmentálne opatrenia. Žalobca poukázal na §19 zákona o životnom prostredí a v súvislosti s tým uviedol, že má kompetenciu kontroly naplnenia verejných záujmov na ochrane životného prostredia, pričom dospel k záveru, že postup stavebného úradu v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd je nedostatočné a zrejme aj v rozpore so zákonom. Žalobca mal za to, že prvostupňový správny orgán si mal podľa § 38a stavebného zákona v spojení s §16a ods. 23 vodného zákona zabezpečiť rozhodnutie dotknutého orgánu. Žalobca taktiež namietal nepríslušnosť prvostupňového správneho orgánu, ktorým bolo Mesto Poprad, pričom uvedený subjekt bol taktiež navrhovateľom- stavebníkom. Mal za to, že bolo nevyhnutné, aby o veci rozhodol špeciálny stavebný úrad. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že rozhodnutie žalovaného nespĺňa kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia, keďže sa žalovaný nevysporiadal s námietkami žalobcu. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. sp.zn. 6Sž/73/2001, sp.zn. 5Sžo/132/2015), z ktorých vyplýva, že správny orgán sa v rámci odôvodnenia má zaoberať všetkými návrhmi, námietkami a vyjadreniami účastníka k podkladom rozhodnutia, aj keď ich pri rozhodovaní nebral do úvahy. Záverom žalobca konštatoval dôležitosť existencie občianskych združení ako zainteresovanej verejnosti na kontrole postupu správnych orgánov s cieľom zabezpečiť zlepšenie úrovne životného prostredia v konkrétnom prípade a poukázanie na systematické zlyhávanie fungovania štátnej správy a prispenie k náprave.
4. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 25.6.2021 uviedol, že námietky žalobcu, doručené dňa 16.11.2020, boli zapracované špeciálnym stavebným úradom a vyhodnotené v samotnom stavebnom povolení predmetnej stavby. Uviedol, že pri rozhodovaní vychádzal z rozhodnutia zo zisťovacieho konania Okresného úradu, odbor starostlivosti o životné prostredie, č.k. OU-PP-OSZP-2020/000686-026 zo dňa 19.2.2020. Taktiež poznamenal, že väčšina námietok sa týkala životného prostredia, s ktorými sa už vysporiadal Okresný úrad Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie v zisťovacom konaní. Žalovaný podotkol, že z dôvodu minimálneho zásahu do životného prostredia sa parkovisko buduje na ploche už predchádzajúceho parkoviska. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že návrh žalobcu je neodôvodnený a tento navrhol zamietnuť.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len SSP) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
7. Podľa § 5 ods. 12 SSP správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.
8. Podľa § 28 SSP správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.
9. Podľa § 98 ods. 1 písm. h) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.
10. Správny súd po oboznámení sa s dôvodmi správnej žaloby, obsahom administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správny nižšieho stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), viazaný žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správnu žalobu je dôvodné
odmietnuť. Správny súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a to z dôvodu, že nerozhodoval vo veci samej (§ 107 ods. 2 SSP).
11. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobca sa prostredníctvom správnej žaloby domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Mesta Poprad č. 82120/8116/2020-OUPD-KCir zo dňa 4.12.2020- vo veci udelenia stavebného povolenia v zmysle § 66 stavebného zákona pre stavebníka L. pre inžiniersku stavbu „Viacpodlažné parkovisko, Q. ul. Poprad“-parkovisko na pozemku KN-C parc. N. v k.ú. U. a ostatná technická infraštruktúra na pozemkoch KN-C parc. N. Prvostupňový správny orgán vydal stavebné povolenie č. 82120/8116/2020-OUPD-KCir zo dňa 4.12.2020, ktorým povolil inžiniersku stavbu „Viacpodlažné parkovisko, Bajkalská ul. Poprad“. V predmetnom rozhodnutí sa vysporiadal s námietkami žalobcu na strane 5 až 13, pričom námietky žalobcu boli jednotlivo vyhodnotené a prvostupňový správny orgán dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné a týmto námietkam nevyhovel. Následne voči stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal príslušnosť Mesta Poprad ako správneho orgánu, nakoľko tento rozhodoval o svojich právach a povinnostiach ako zaujatý orgán s poukazom na § 119 ods. 3 Stavebného zákona. Taktiež namietal, že správny orgán nezabezpečil stanoviská dotknutých orgánov podľa § 140b ods. 6 Stavebného zákona a to stanovisko príslušného orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie, t.j. akým spôsobom boli dodržané podmienky rozhodnutia EIA a akým spôsobom boli práva a záujmy žalobcu, ktoré vyjadril v predmetnom EIA konaní premietnuté do stavebného povolenia, stanovisko dotknutého cestného orgánu, ktorý sa mal vyjadriť, či sú potrebné ďalšie investície do rozšírenia cestnej siete z dôvodu nedostatočnej dopravnej kapacitnosti, stanovisko podľa § 28 vodného zákona, v ktorom by bolo uvedené, akým spôsobom boli zohľadnené rozhodnutia podľa § 16a vodného zákona a taktiež akým spôsobom boli v predmetnej veci preukázané environmentálne záujmy podľa § 18 ods. 5, resp. §65 vodného zákona, a taktiež stanovisko podľa §103 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z.z., vyjadrenie projektanta, ktorým by boli overené základné náležitosti projekcie stavieb podľa § 47 stavebného zákona a stanovisko orgánu odpadového hospodárstva o splnení povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch. Žalobca v odvolaní požadoval aj výpočet statických a dynamických konštrukcií stavieb a projektového energetického hodnotenia ako aj výpočet energetickej efektivity podľa vyhlášok č. 35/2020 Z.z. č.324/2016 Z.z., č.364/2012 Z.z.. Žalobca v odvolaní taktiež namietal, že prvostupňový správny orgán zamietol jeho požiadavku č. 5, vyplývajúcu z §3 zákona č. 543/2002 Z.z. a zároveň sa nezaoberal jeho požiadavkou na preukázanie súladu projektu so všeobecnými požiadavkami na výstavbu. Žalobca namietal, že mu nie je zrejmé, akým spôsobom a kde boli v projekte aplikované Technické predpisy SSC, konkrétne TP017(projektovanie odvodňovania) a TP035 (vegetačné úpravy). Domáhal sa spracovania projektu v súlade s metodikou „Príručka na podporu výberu, projektovania a realizovania retenčných opatrení pre prírodné vody v Európe“, s poukazom na jej záväznosť čo do cieľa a účelu. Odvolanie sa prvostupňového správneho orgánu na územné rozhodnutie žalobca vyhodnotil ako nedostatočné, nakoľko podľa jeho názoru sa aj v stavebnom konaní sa má overovať splnenie verejných záujmov ochrany vôd podľa § 62 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. Žalobca zároveň namietal aj zamietnutie jeho požiadavky na riešenie separovaného zberu odpadu, keďže podľa jeho názoru tým došlo k porušeniu § 47 písm. i) Stavebného zákona. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že prvostupňový správny orgán sa v stavebnom povolení vysporiadal s námietkami žalobcu, podanými dňa 18.11.2020, a zároveň konštatoval, že žalobca sa už vyjadroval aj v procese zisťovacieho konania EIA a územného konania, pričom oba uvedené konania boli ukončené vydaním právoplatných rozhodnutí. Postup žalobcu žalovaný vyhodnotil ako obštrukčný, neodborný s cieľom oddialiť vydanie stavebného povolenia a zahájiť realizáciu stavby. Žalovaný konštatoval, že v stavebnom konaní sa vyjadrili všetky dotknuté orgány a ich podmienky a požiadavky boli zohľadnené a zapracované do stavebného povolenia. Taktiež žiadne z oslovených Spoločenstiev vlastníkov bytov a ani obyvatelia dotknutej lokality nemali žiadne negatívne vyjadrenia k výstavbe. Námietke žalobcu v odvolaní žalovaný vyhodnotil ako bezpredmetné, nerelevantné a nekorešpondujúce s požiadavkami obyvateľov mesta Poprad v uvedenej lokalite. Žalovaný taktiež uviedol, že pri vydaní stavebného povolenia vychádzal správny orgán zo záväzného stanoviska Okresného úradu Poprad, odbor starostlivosti o životné prostredie, pričom tento preskúmal súlad predložených dokumentov s podmienkami rozhodnutia zo zisťovacieho konania, v ktorom sa správny orgán už vysporiadal s totožnými námietkami žalobcu, a dospel k záveru, že nemá námietky k vydaniu staveného povolenia. Po preskúmaní spisového materiálu odvolací orgán dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade s hmotnoprávnymi predpismi a ani pri jeho vydaní nedošlo k porušeniu procesnoprávnych predpisov.
12. Správny súd po preštudovaní napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zistil, že žalovaný správny orgán sa v plnom rozsahu stotožnil so závermi uvedenými v prvostupňovom rozhodnutí, nakoľko žalobca ako odvolateľ v odvolaní uviedol totožné námietky aké predložil aj prvostupňovému správnemu orgánu v stavebnom konaní. Zo spisového materiálu je správnemu súdu zrejmé, že prvostupňový správny orgán opísal v stavebnom povolení každú jednu žalobcovu námietku, pričom po jej uvedení sa s ňou následne aj vysporiadal a vyhodnotil ju. Z uvedeného vyplýva, že správne orgány sa zaoberali pripomienkami žalobcu, avšak pri viacerých z nich konštatovali, že tieto námietky sa netýkajú presakúvaného predmetu konaniu, akým je vydanie stavebného povolenia na zhotovenie viacpodlažného parkoviska. Správny súd po preskúmaní odvolania žalobcu konštatuje, že práve žalobca ako odvolateľ sa v odvolaní obmedzil len na námietky spočívajúce vo všeobecnosti záverov správneho orgánu, avšak nešpecifikoval, s ktorými konkrétnymi závermi správnych orgánov nesúhlasí a na základe akých skutočností má za to, že správnym orgánom vyslovené záveru sú v rozpore so zákonom. V tejto súvislosti je nevyhnutné konštatovať, že tak ako rozhodnutia správnych orgánov, aj podania účastníkov konania musia byť jasné a zrozumiteľné a nemôžu byť formulované vo všeobecnej rovine bez bližšej výpovednej hodnoty, v ktorých účastník konania vo všeobecnosti namieta nevysporiadania sa s jeho námietkami ako účastníka konania, ak správny orgán sa ku každej námietke vyjadril, pričom účastník konania neuvedie dôvody, pre ktoré považuje správnym orgánom zaujaté závery za nesprávne. Zo spisového materiálu má správny súd za preukázané, že žalobca v odvolaní ako aj v správnej žalobe namieta, že správny orgán sa nevysporiadal s jeho návrhmi, pričom ako bolo vyššie uvedené prvostupňový správny orgán zaujal stanovisko vo vzťahu ku každej jednej námietke žalobcu a žalovaný na týchto záveroch v celom rozsahu zotrval, pričom zo strany žalobcu nedošlo v odvolacom konaní ku zmene námietok, teda tento odvolacie námietky formuloval totožne ako formuloval námietky v stavebnom konaní.
13. Vzhľadom na takto formulované žalobné body, v ktorých žalobca namieta nevysporiadanie sa žalovaného s jeho vznesenými požiadavkami na ochranu životného prostredia, správny súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti (nešpecifikáciu, v čom vidí žalobca všeobecné odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov, ak na jeho odvolacie námietky bola daná odpoveď už v prvostupňovom konaní, pričom odvolací správny orgán konštatoval správnosť uvedených záverov) za súčasného stavu, že žalobca správnej žalobe nevyvracia, resp. nespochybňuje vyslovené závery správnych orgánov, správny súd konštatuje, že v predmetnom prípade sa jedná o zjavne zneužitie práva žalobcu ako zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby podľa § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku.
14. Správny súd konštatuje, že zákaz zneužitia práva je právnym princípom, ktorého úlohou je zamedziť neželanému účinku, ak sa subjekt správa v súlade s právnymi normami ale výkon práva nesleduje účel zákonom stanovený. Právny princíp zákazu zneužitia práva vyjadrený v ustanovení § 28 SSP, vychádzajúci zo základných princípov konania upravených v § 5 SSP, konkrétne v odseku 12 predmetného ustanovenia, predstavuje ochranu účastníkov konania pred zjavnou šikanou zo strany žalobcu, ktorý si uplatňuje svoje právo na prístup k správnemu súdu, avšak jeho cieľom nie je ochrana porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Z konania žalobcu jednoznačne vyplýva, že tento namieta porušenia procesných práv žalobcu, avšak zo žaloby nie je zrejmé, ktoré konkrétne hmotnoprávne ustanovenia boli porušené, resp. ako napadnuté rozhodnutie porušilo verejný záujem spoločnosti v oblasti životného prostredia. V predmetnej veci je potrebné poukázať na tvrdenie žalovaného, že došlo ku jednaniu so Spoločenstvami vlastníkov bytov v dotknutej lokalite, pričom žiadne z nich nevznieslo negatívne námietky k stavbe predmetného parkoviska. Vzhľadom na uvedené sa javí šikanóznou požiadavka subjektu, ktorý má sídlo v Bratislave a zjavne mu nie sú známe ani miestne pomery, pričom ako z podaní vyplýva ani len nezastupuje niektorého zo subjektov dotknutých výstavbou predmetnej stavby parkoviska. Správny súd považuje za nevyhnutné konštatovať, že pri práve zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby je potrebné rozlišovať reálny záujem subjektu, ktorému osobitný predpis priznáva postavenie zainteresovanej verejnosti, spočívajúci v konkrétnych pripomienkach voči oznámenému zámeru, ktorý napomôže navrhovateľovi podľa zákona č. 24/2006 Z.z. i príslušnému orgánu pochopiť očakávania a námietky zainteresovanej verejnosti a dotknutých orgánov, identifikovať potenciálne kontroverzné otázky týkajúce sa konkrétnej navrhovanej činnosti a taktiež umožní získať doplňujúce relevantné informácie, týkajúce sa navrhovanej činnosti, od formalizovaného právneho záujmu, ktorý sa prejavuje tým, že takýto subjekt uplatní obrovské množstvo všeobecne koncipovaných pripomienok k navrhovanej zmene činnosti bez toho, aby sa tieto pripomienky vzťahovali ku konkrétnej činnosti a aby z nich bolo zrejmé, že tieto pripomienky súvisia s konkrétnou činnosťou a
pri ich vyhotovovaní bolo prihliadnuté na špecifiká daného prípadu, dokonca v prejednávanom prípade je zrejmé, že niektoré z týchto námietok ani nemôžu súvisieť s navrhovanou zmenou činnosti.
15. Správny súd nepopiera právo zainteresovanej verejnosti na relevantné informácie o životnom prostredí a s tým súvisiace práva žalobcu ako účastníka administratívneho konania, resp. práva na podanie správnej žaloby vo veciach ochrany životného prostredia, avšak je nevyhnutné konštatovať, že právo verejnosti na zabezpečovaní ochrany životného prostredia nemožno chápať v tom zmysle, že táto verejnosť môže podávať do každého konania týkajúceho sa životného prostredia takmer identické podania obsahujúce pripomienky, ktoré podľa subjektu znamenajú základný elementárny súbor enviromentálnych záujmov bez toho, aby tieto podmienky súviseli s konkrétnou navrhovanou činnosťou a žiadať od správneho orgánu, aby sa s každým jedným návrhom vysporiadal, keď námietky daného subjektu boli už doručené v zisťovacom konaní podľa EIA a zároveň aj v územnom konaní, s ktorými sa správne orgány v dostatočnom rozsahu vysporiadali, pričom zo strany žalobcu ako zainteresovanej verejnosti nedošlo k špecifikácií konkrétnych námietok zameraných na ochranu životného prostredia s ohľadom na konkrétne danosti lokality, v ktorej sa stavebná činnosť navrhuje. Konanie žalobcu, ktorý vznáša námietky voči stavebnému povoleniu bez toho, aby sa vopred oboznámil s dokumentmi, ktoré mu boli na základe jeho žiadosti riadne doručené ohľadom stavebnej činnosti a jej vplyvu na životné prostredie, je možné charakterizovať ako zneužívanie práva, nakoľko žalobca žiada odpovede na otázky, ktoré má riadne k dispozícií a za predpokladu, že by sa so zverejnenými informáciami oboznámil, mohol by formulovať konkrétne nedostatky.
16. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že konanie žalobcu už bolo aj iným správnym súdom (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. 14S/50/2020 zo dňa 30. októbra 2020, uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5S/31/2020 zo dňa 29.7.2021 a sp.zn. 5S/36/2020 zo dňa 29.7.2021) vyhodnotené ako šikanózne využitie práva na prístup súdu, v dôsledku čoho bola správna žaloba odmietnutá. Taktiež je správnemu súdu zrejmé, že forma správnych žalôb má „šablónovitý“ charakter, v ktorých žalobca namieta totožné skutočnosti. Správny súd konštatuje, že na Krajský súd v Prešove v roku 2020 bolo doručených 6 správnych žalôb, ktoré ako bolo uvedené sú do značnej miery identické a sú v nich namietané totožné skutočnosti spočívajúce v porušení procesných práv žalobcu procesným postupom správnych orgánov bez špecifikácie hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré by bolo napadnutými rozhodnutia porušené.
17. V prejednávanom prípade má správny súd za potrebné uviesť, že mu je z jeho činnosti zrejmé (§ 122 SSP napríklad aj z administratívneho spisu pripojeného ku konaniu Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5S/36/2020 a sp.zn. 5S/31/2020) taktiež to, že žalovaný v administratívnych konaniach podáva takmer identické pripomienky, v ktorých žiada, aby správny orgán zhodnotil vplyv predmetného zámeru z hľadiska ustanovení osobitných zákonov, ktoré následne špecifikuje tak, že žiada, aby navrhovateľ napríklad predložil posudok o statike stavby, doložil hydraulický výpočet prietokových množstiev ORL, dažďovej a odpadovej kanalizácie a ostatných vodných stavieb tak, aby preukázal, že nedôjde k preťaženiu kanalizačnej siete, žiada overiť návrh činnosti s územným plánom za predpokladu maximálnych intenzít predpokladaných činností aj v okolitom území, žiada preukázať spôsob plnenia povinností vyplývajúcich zo zákona o odpadoch č. 79/2015 Z.z. a uviesť navrhované opatrenia Programu odpadového hospodárstva SR, zapracovať záväzné opatrenia Programu odpadového hospodárstva do zámeru a preukázať splnenie záväzných zákonných povinností na úseku odpadového hospodárstva ako aj iné podmienky všeobecne formulované v obdobnom duchu bez akejkoľvek spojitosti s konkrétnym oznámeným zámerom. Žalobca v týchto konaniach taktiež žiada, aby navrhovateľ obnovil prirodzenú biodiverzitu dotknutého územia, čo najviac obnovil prirodzené funkcie narušeného ekosystému, čo najviac ochránil životné prostredie a kompenzoval ekologickú ujmu v dôsledku navrhovaného zámeru opatreniami ako napríklad, aby parkovacie miesta boli riešené formou podzemných garáži pod objektmi stavieb a povrch územia bol upravený ako lokálny parčík, aby projektant projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie spracoval tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie PRÍRUČKA NA PODPORU VÝBERU, PROJEKTOVANIA A REALIZOVANIA RETENČNÝCH OPATRENÍ PRE PRÍRODNÉ VODY V EURÓPE, aby bol zámer prispôsobený okolitej vegetácií a environmentálnej diverzite, na horizontálne plochy žiada aplikovať zelené strešné krytiny a na vertikálne plochy žiada aplikáciu zelených stien, taktiež žiada, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť vysadiť dreviny a povinnosťou zriadiť ako súčasť stavby aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné od samotnej stavby (socha, plastika, reliéf, fontána a pod.) a iné obdobne formulované podmienky.
18. Pokiaľ ide o posudzovanie splnenia zákonných podmienok na odmietnutie správnej žaloby podľa § 28 Správneho súdneho poriadku, správny súd si dovolí citovať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sžik/3/2017 zo dňa 31.07.2018, v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné :
19. Právnym základom zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou, to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie práva zaručeného čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon.
20. S účinnosťou nového procesného predpisu č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku sa už do základných princípov konania dostala právna úprava zákazu zneužitia práva. Podľa V. Knappa v teórii práva možno pod pojmom zneužitím práva rozumieť chovanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý nedovolený výsledok. Správny súdny poriadok nielenže formuluje výkladové pravidlo tohto pojmu, ale upravuje aj procesný postup súdu, ktorý odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. Takýmto spôsobom správny súd odmieta žalobu z procesných dôvodov, preto je nevyhnutné dôvody, ktoré ho k takémuto postupu viedli aj náležite v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť.
21. K odmietnutiu žaloby a teda odopretiu ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo strany správneho súdu môže na základe ust. 28 S.s.p. dôjsť len vo veľmi výnimočných prípadoch.
...
22. Úmyslom zákonodarcu bolo v ust. § 28 S.s.p. rozviesť princíp zákazu zjavného zneužitia práv. Vychádzajúc tak z gramatického a logického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že tým, že zákonodarca rozlišuje medzi šikanóznym charakterom žaloby a žalobou, ktorou sa sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie možno pod šikanóznym charakterom žaloby rozumieť žalobu, ktorou žalobca zneužíva právo na prístup k súdu vo vzťahu k súdu a nie žalobu, ktorou žalobca zneužíva svoje subjektívne oprávnenie podať žalobcu za účelom poškodenia druhého účastníka, čo je zjavným zneužitím práva. Pod šikanóznym výkonom práva možno teda chápať výkon práva za účelom poškodenia druhej strany. Nielen, že ide o výkon práva bez racionálneho účelu, ale vyžaduje sa aj úmysel poškodiť druhú stranu.
23. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozsudku najvyššieho súdu, odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia v spojení s uplatnenými žalobnými bodmi, ktoré smerujú voči nedostatočnému odôvodneniu napadnutého rozhodnutia, pričom ako bolo vyššie uvedené odvolací správny orgán sa stotožnil s prvostupňovým správnym rozhodnutím vzhľadom na totožné odvolacie námietky, s akými sa prvostupňový správny orgán v stavebnom povolení vysporiadal, za stavu, že odvolací orgán sa stotožnil so správnosťou týchto záverov, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, keď touto žalobou nenamietal konkrétne skutočnosti týkajúce sa napadnutého rozhodnutia, teda neuviedol v čom spočíva nesprávnosť záverov, prijatých správnymi orgánmi k jednotlivým podmienkam žalobcu, v podstatne len automaticky využil svoj prístup k správnemu súdu, ktorý mu ako zainteresovanej verejnosti patrí. Správny súd tento prístup žalobcu z vyššie uvedených dôvodov vyhodnotil ako šikanózny práve vo vzťahu k samotnému správnemu súdu, nakoľko žalobca v danom prípade podal správnu žalobu bez toho, aby z nej bol zrejmý verejný záujem, ktorému sa žalobca ako zainteresovaná verejnosť snaží poskytnúť ochranu, poukazujúc na osobitosti konkrétneho prípadu. Z podaní žalobcu nie je správnemu súdu zrejmé, v čom má navrhovaná činnosť odporovať predpisom na ochranu životného prostredia.
24. S poukazom na uvedené správny súd vyhodnotil, že podaná správna žaloba má šikanózny charakter a preto ju podľa § 28 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP odmietol.
25. O náhrade trov konania správny súd rozhodol v súlade s ustanovením § 170 písm. a) SSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.
26. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 Správneho súdneho poriadku).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), je žalovaným Centrum právnej pomoci (§449 ods. 1,2 Správneho súdneho poriadku).