Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/31/2020

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a doc. JUDr. Petra Molitorisa, PhD. v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, P.O.BOX 218, 850 00 Bratislava, IČO: 31 820 174, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru č. 3, 08001 Prešov, za účasti: MÜLLER TEXTILES SLOVAKIA s.r.o., Myslina 175, Humenné, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU- PO-OOP3-2020/013472-02/ROD z 12. marca 2020, takto

rozhodol:

Žalobu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobca ako zainteresovaná verejnosť podal žalobu proti rozhodnutiu žalovaného č. OU-PO- OOP3-2020/013472-02/ROD zo dňa 12.3.2020, v ktorej namietal nezrozumiteľnosť napadnutého rozhodnutia podľa , rozpor skutkového stavu, ktorý vzal správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia s obsahom administratívneho spisu podľa a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré malo podľa názoru žalobcu za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

2. Žalobca poukázal na to, že Okresný úrad Humenné, odbor starostlivosti o životné prostredie, vydal dňa 16.12.2019 rozhodnutie, ktorým po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní zámeru navrhovanej činnosti ,,Výrobno-skladovacia budova Müller Textiles, PZ Myslina- IV. etapa" sa nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Uviedol, že voči predmetnému rozhodnutiu podal v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím zo dňa 12.3.2020 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. V žalobe citoval ustanovenia a 2, , , 48 ods. 2, , , čl. 37, čl. 41 ods. 1 a 2 Charty základných práv Európskej únie a uviedol, že mu ide o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, príčinách stavu a následkoch, ktoré konkrétny projekt na životné prostredie bude mať, aby mohol ovplyvniť výsledok posudzovania vplyvov na životné prostredie určením zásad, ktoré by stavebník bol povinný dodržať a určením konkrétnych opatrení. Mal za to, že správny orgán nerealizoval procesný postup, ktorého sa žalobca domáhal, čím došlo k porušeniu jeho hmotných práv. Vo vzťahu k porušeniu procesného práva poukázal na ustanovenia , , , o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako ) a , Správneho poriadku a namietal, že správny orgán vo svojom prvostupňovom rozhodnutí nesprávne aplikoval a a návrh

podmienok rozhodnutia určených žalobcom v rozhodnutí zo zisťovacieho konania neuviedol, pričom boli porušené práva verejnosti na informácie podľa , keďže tie neboli poskytnuté verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia bolo podmienené nahliadnutím do spisu podľa Správneho poriadku. Žalobca mal za to, že došlo k porušeniu práva efektívne hájiť jeho záujmy podľa Správneho poriadku v spojení so tým, že sa žalobca nemohol zúčastniť na konzultácií podľa Odôvodnenie rozhodnutia považoval za všeobecné, nespĺňajúce podmienku riadneho odôvodnenia, a teda odporujúce ustanoveniu Žalobca uviedol, že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť tak, aby to prispelo k naplneniu týchto záujmov. Úlohou správneho orgánu podľa názoru žalobcu bolo sa vysporiadať s kvalitou navrhovanej zmeny činnosti a zadefinovať prípadné nedostatky za účelom ich nápravy v ďalších povoľovacích konaniach, pričom mal zohľadniť individuálne návrhy a pripomienky účastníkov konania. Mal za to, že žalovaný neprihliadol a nevyhodnotil všetky písomné stanoviská doručené v priebehu zisťovacieho konania, nakoľko sa v odôvodnení nezaoberal pripomienkami žalobcu ako dotknutej verejnosti, čím žalobcovi odňal právo na efektívne hájenie jeho záujmov podľa SR. Žalobca taktiež namietal postup správnych orgánov, nakoľko poukázal na to, že požiadal o kópiu spisu v elektronickej podobe, ktorá mu však nebola poskytnutá, čím došlo k porušeniu čl. 4 Aarhuského dohovoru, SR v spojení s , SR ako aj čl. 23 ods. 1, ods. 4 Správneho poriadku a čl. 3 ods. 2 Aarhuského dohovoru. Mal za to, že viazanie práva na osobné nahliadanie do spisu nie len, že nemá zákonný základ ale je šikanózneho charakteru a takáto interpretácia je nelogická. Uvedeným postupom správneho orgánu malo dôjsť k porušeniu práva na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na navrhnutie ďalších dôkazov podľa Správneho poriadku ako aj k odopretiu procesného práva žalobcovi ako účastníkovi konania na spravodlivý proces a v súvislosti s uvedeným aj k porušeniu práva na priaznivé životné prostredie podľa SR. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 21.8.2013. Na základe uvedených skutočností navrhol, aby správny orgán zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. OU-HE-OSZP-2019/013201-018-SL zo dňa 16.12.2019 a vrátil vec správnemu orgánu na ďalšie konanie.

4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 1.7.2020 poukázal na ustanovenia , a a konštatoval, že prvostupňový správny orgán v zisťovacom konaní v primeranej miere aplikoval ustanovenie a to tak, že vzal do úvahy stanoviská doručené podľa , o čom svedčí i skutočnosť, že do výrokovej časti premietol požiadavky zainteresovaných orgánov štátnej správy, z ktorých vyplynula potreba ich zohľadnenia v následnom povoľovacom konaní podľa osobitných predpisov. Čo sa týka kritérií pre zisťovacie konanie uvedených v prílohe č. 10 žalovaný poukázal na strany 3 až 9 prvostupňového správneho rozhodnutia, z ktorých vyplýva, že sa správny orgán spomenutými kritériami zaoberal.

5. Čo sa týka námietky žalobcu, že žalovaný nepremietol do rozhodnutia jeho podmienky, žalovaný opísal, čo bolo predmetom zmeny navrhovanej činnosti, t.j. rozšírenie priestorov už existujúcej prevádzky, ktorá sa zaoberá vývojom, výrobou a predajom trojdimenzionálnych textílií hlavne pre automobilový priemysel o novú výrobno-skladovaciu halu, ktorá bude pozostávať z priestoru na výrobu- snovanie, priestoru skladov- sklad materiálu a cievok, priestoru expedície- manipulačný sklad a nakladacej rampy pre 2 nákladné vozidlá, sociálnej dvojpodlažnej časti so šatňami a potrebnými kancelárskymi priestormi a parkoviskami pre osobné automobily, pričom zároveň uviedol podmienky, ktoré žalobca žiadal, aby prvostupňový správny orgán uviedol vo výroku rozhodnutia v súlade s . Uviedol, že žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že tieto podmienky prvostupňový správny orgán neuviedol vo výroku rozhodnutia a taktiež ani s tým, že by sa s podmienkami žalobcu správny orgán v odôvodnení rozhodnutia nevysporiadal. Žalovaný konštatoval, že návrh podmienok žalobcu je z veľkej časti neadekvátny vo vzťahu k predmetu konania a svedčí o tom, že žalobca sa s predmetom konania neoboznámil a predložil nerelevantné stanovisko. Z tohto postupu žalobcu mal žalovaný za to, že jeho záujem na ochrane životného prostredia je neúprimný a formalistický s cieľom komplikovať účastníkom konania priebeh správneho konania. Napriek tejto skutočnosti mal žalovaný za to, že správny orgán sa v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia vysporiadal s podmienkami žalobcu a to na stranách 14 a ž 18 a taktiež žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu na stranách 6 a 7.

6. Čo sa týka námietky žalobcu spočívajúcej v neaplikácií ustanovenia a v súvislosti s tým porušením práva na informácie o životnom prostredí, žalovaný uviedol, že prvostupňový správny orgán dodržal informačné povinnosti podľa , ktorý je z hľadiska zabezpečenia práv verejnosti a dotknutej verejnosti jedným z najvýznamnejších ustanovení a požadované informácie boli zverejnené na webovom sídle www.enviroportál.sk, informačnom portáli Ministerstva životného prostredia SR (https:// www.enviroportal.sk/sk/eia/detail/vyrobno-skladovacia-budova-muller-textiles-pz-myslina-iv-etapa).

7. Čo sa týka námietky žalobcu spočívajúcej v tom, že mu správny orgán neumožnil zúčastniť sa na konzultácii podľa , žalovaný uviedol, že správny orgán listom č. OU-HE- OSZP-2019/013201-012 zo dňa 21.11.2019 zvolal konzultáciu v zmysle na deň 25.11.2019, pričom žalobca sa jej nezúčastnil a to aj napriek tej skutočnosti, že tento list si prevzal dňa 22.11.2019.

8. Vo vzťahu k námietke porušenia práva na sprístupnenie celého spisu v elektronickej podobe žalovaný uviedol, že už v napadnutom rozhodnutí poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 24.9.2013, v ktorom je uvedené: „Zmyslom § 33 ods. 2 správneho poriadku je umožniť účastníkom konania, aby vo fáze pred vydaním rozhodnutia, po ukončení zisťovania podkladov pre rozhodnutie, mohli uplatniť svoje výhrady, resp. urobiť procesné návrhy. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia, správny orgán je povinný dať účastníkovi konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré súvisia s dokazovaním pred vydaním rozhodnutia vo veci samej. Žiadne ustanovenie správneho poriadku neobsahuje povinnosť správneho orgánu zaslať fotokópiu celého spisového materiálu účastníkovi konania, a to ani na jeho žiadosť. Zdôrazňujeme, že právo nazerať do spisov a robiť si z nich výpisy, odpisy a kópie spisov je možné iba za prítomnosti zamestnanca správneho orgánu.“. Poukazujúc na uvedené žalovaný nemal pochybnosť o správnosti postupu prvostupňového správneho orgánu. Žalovaný poukázal to, že žalobca v liste zo dňa 9.11.2011 uviedol, že jeho žiadosť o podklady a žiadosť o konzultácie je potrebné chápať súčasne aj ako žiadosť podľa , na základe čoho mu prvostupňový správny orgán dňa 21.11.2019 doručil podklady, ktoré boli správnym orgánom zabezpečené v čase pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia v zmysle žiadosti žalobcu. Vo vzťahu k tejto skutočnosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 17.7.2013, v ktorom bolo konštatované: „Ako však súd zistil v priebehu konania, žalobca v zmysle o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) požiadal o sprístupnenie už opisovaných listín a tieto mu boli všetky zaslané a to ešte pred vydaním rozhodnutia žalovaného o rozklade. Žalobca teda mal možnosť sa oboznámiť s uvedenými podkladmi rozhodnutia, hoci sa k nim dostal mimo procesnou cestou... Pre daný prípad je však nutné konštatovať, že v konečnom dôsledku bol žalobca oboznámený s podkladmi rozhodnutia žalovaného a nič mu nebránilo na ne vhodne a včas reagovať, ak to považoval za potrebné. Vyššie uvedený procesný nedostatok v postupe žalovaného, ktorý neumožnil žalobcovi ako účastníkovi správneho konania realizovať v rámci konania právo vyplývajúce z Správneho poriadku nemal za daných okolnosti podľa názoru súdu vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia a nebolo potrebné zrušiť žalobou napadnuté rozhodnutie podľa ." Poukázal na to, že žalobca pred vydaním prvostupňového správneho rozhodnutia v skutočnosti disponoval kópiou spisu, čo však vo svojej správnej žalobe nepriznáva a snaží sa navodiť dojem, že správne orgány konali v rozpore so zákonom, zabránili mu v prístupe k informáciám o životnom prostrední a sťažili mu účasť na rozhodovacom procese, čo však je v rozpore so skutočnosťou, nakoľko podľa názoru žalovaného z písomnosti žalobcu je zrejmé, že jeho podania obsahujú nerelevantné pripomienky a z podmienok žalobcu nevyplýva, že by tento sa chcel rozumne zúčastňovať rozhodovacieho procesu. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd rozhodol podľa v spojení s tak, že by žalobu odmietol a žalobcovi neposkytol ochranu z dôvodu zjavného zneužívania práva.

9. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 24.7.2020 uviedol, že je spoluautorom odborných publikácií, ktoré vysvetľujú environmentálnu funkcionalitu ním navrhovaných opatrení, čím chce demonštrovať skutočnosť, že jeho ciele sú odlišné od toho, ako vníma pozíciu žalovaný. Žalobca má za to, že úlohou správnych orgánov je iniciovať odbornú diskusiu medzi navrhovateľom, dotknutými orgánmi, obcami a verejnosťou tak, aby dosiahol efektívnu ochranu a zlepšovanie životného prostredia. Žalobca uviedol, že netvrdí, že vždy a všade má byť prijatý ucelený návrh jeho opatrení, avšak má za to,

že tento návrh opatrení má byť predmetom odbornej diskusie a zároveň, že je potrebné odborne vyargumentovať, prečo nie je to, ktoré opatrenie vhodné na dosiahnutie environmentálneho cieľa. Keďže žalovaný považuje akékoľvek návrhy žalobcu za neprimerané, žalobca má za to, že postupuje v rozpore s Aarhuským dohovorom. Žalobca sa správnou žalobou domáha dosiahnutia účasti verejnosti na procesoch EIA. Rozsah ním navrhovaných opatrení považuje za základný elementárny štandard. Čo sa týka poskytnutých informácií žalobca uviedol, že tieto mu mali byť poskytnuté podľa zákona EIA a nie na základe žiadosti podľa infozákona, keďže práve zákon EIA je špeciálnym predpisom, ktorý upravuje rozsah práv verejnosti na informácie a spôsob, akým mu tieto majú byť poskytnuté. Aplikácia Správneho poriadku je nesprávnym procesným postupom správneho orgánu, keďže verejnosť musí vyvinúť nadmerné úsilie, aby si zabezpečila informácie potrebné o predmete konania, čo je v rozpore s čl. 3 Aarhuského dohovoru, ktorý kladie štátnym úradníkom povinnosť uľahčovať spolkom ich činnosť. Vo vzťahu k nariadenej konzultácii na deň 25.11.2019 uviedol, že mu nie je zrejmé, že by obdŕžal takéto predvolanie a taktiež poukázal na skutočnosť, že podľa vyjadrení žalovaného mu malo byť predvolanie doručené dňa 22.11.2019, čo bol piatok a termín konzultácie bol nariadený na pondelok, teda ani organizačne nebolo možné zabezpečiť jeho účasť na tejto konzultácií a lehotu považuje za neprimeranú. K námietke žalovaného, že sa jedná o šikanóznu žalobu žalobcu poukázal na SR v spojení s čl. 9 Aarhuského dohovoru ako aj na povinnosť upovedomiť kompetentné štátne inštitúcie o možnom poškodzovaní životného prostredia podľa zákona EIA. Mal za to, že využíva iba zákonné prostriedky, čo nemožno považovať za zneužívanie práva. Taktiež poukázal na základné princípy správneho konania a to princíp materiálnej pravdy, princíp súčinnosti úradu s účastníkmi, zásadu legality konania a zásadu procesnej hospodárnosti, pričom nemal za preukázané, že by ako žalobca zneužíval svoje pôsobenie nad zákonom predpokladanú a primeranú mieru. Uviedol, že napĺňanie ústavných práv zákonným spôsobom nemožno nazývať ich zneužívaním, lebo to smeruje k neposkytnutiu právnej ochrany a znefunkčneniu vonkajšej kontroly zákonnosti činnosti úradov verejnosťou. Žalobca mal za to, že jeho činnosť je potrebné vnímať ako všeobecne prospešnú činnosť, ktorá smeruje k náprave nesprávnej aplikačnej praxe a priblíženiu sa k európskym štandardom, čo v konečnom dôsledku má prispieť k tomu, aby Slovensko dodržiavalo všetky záväzky vyplývajúce z Európskej legislatívy. Žalobca ako občianske združenie, ktorého predmetom činnosti je aj ochrana životného prostredia sa zhostil spoločenskej objednávky a začal sa systematicky venovať posilňovaniu účasti verejnosti na takýchto konaniach, preto svoju činnosť považuje za celospoločensky prospešnú. Keďže k aplikačnej náprave nedošlo ani vnútornou organizačnou činnosťou ústredných orgánov verejnej správy, žalobca má za to, že musí postupovať cestou správnych žalôb, ktorými dosiahne nápravu v jednotlivých veciach a tým zabezpečí kontrolu činnosti štátnych orgánov na úseku ochrany životného prostredia.

10. Podľa (ďalej len ) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

11. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

12. Podľa správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva.

13. Podľa správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.

14. Podľa správny súd uznesením odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon.

15. Správny súd po oboznámení sa s dôvodmi správnej žaloby, obsahom administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, vrátane administratívneho spisu orgánu verejnej správny nižšieho

stupňa preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia ( ), viazaný žalobnými bodmi ( ) dospel k záveru, že správnu žalobu je dôvodné odmietnuť. Správny súd vo veci nenariaďoval pojednávanie a to z dôvodu, že nerozhodoval vo veci samej ( ).

16. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že žalobca sa prostredníctvom správnej žaloby domáha preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Okresného úradu Humenné, odbor starostlivosti o životné prostredie, zo dňa 16.12.2019, ktorým bolo rozhodnuté, že po vykonaní zisťovacieho konania o posudzovaní zámeru navrhovanej činnosti ,,Výrobno-skladovacia budova Müller Textiles, PZ Myslina- IV. etapa" sa táto nebude posudzovať podľa o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Správne orgány svoje rozhodnutie odôvodnili tým, že prvostupňový správny orgán podľa EIA vykonal zisťovacie konanie k oznámeniu, pričom v súlade s ustanovením zákona EIA prihliadal aj na stanoviská doručené podľa zákona EIA, s ktorými sa v napadnutom rozhodnutí dôsledne zaoberal a s každou jednou požiadavkou sa dôsledne vysporiadal a to poukazujúc na povahu a rozsah navrhovanej zmeny činnosti, miesto vykonávania zmeny činnosti, mieru zaťaženia a ochranu prírody poskytovanú osobitnými predpismi, význam očakávaných vplyvov na životné prostredie a zdravie obyvateľstva, pričom dospel k záveru, že navrhovanú činnosť nie je potrebné posúdiť podľa zákona EIA. Konštatoval, že žalobcom navrhované podmienky neboli zapracované do výroku napadnutého rozhodnutia, nakoľko neeliminujú negatívne vplyvy, resp. sú v tomto smere neefektívne, prípadne sa vzťahovali na ďalší stupeň projektovej dokumentácie stavby a jej riešenie, ktoré však je v pôsobnosti iných orgánov v konaniach podľa osobitných predpisov. Taktiež uviedol, že niektoré podmienky dokonca ani nemali súvis s predmetom konania, resp. sa týkali detailov, ktorých riešenie nie je zrejmé v tomto stupni projektovej dokumentácie, a preto ich prípadná akceptácia bude relevantná až pre následné povoľovacie konanie. Konštatoval, že na webovej stránke zverejnil všetky dokumenty, ktorých zverejnenie vyžaduje zákon EIA. Žalovaný taktiež poukázal na skutočnosť, že nariadil žalobcom žiadané konzultácie, avšak tento sa ich nezúčastnil. Žalobca vo svojej správnej žalobe namieta, že žalovaný ako ani prvostupňový správny orgán nevyhodnotili písomné stanovisko doručené žalobcom, v ktorom žalobca zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil spôsob, ktorým ich navrhuje riešiť.

17. V tejto súvislosti správny súd konštatuje, že po preštudovaní napadnutého rozhodnutia ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zistil, že správne orgány doslovne opísali každú jednu žalobcovu pripomienku uvedenú v podaní zo dňa 21.10.2019, pričom po uvedení námietky žalobcu nasledovalo vyhodnotenie pripomienky správny orgánom. Z uvedeného je zrejmé, že správne orgány sa dôsledne zaoberali pripomienkami žalobcu a ním uvedenými enviromentálnymi záujmami, pričom uviedli, ktoré z týchto pripomienok nie sú relevantné pre predmetné konanie a ktoré zas nepatria do kompetencie predmetného správneho orgánu ale je potrebné ich vzniesť v ďalších konaniach, ktoré budú nasledovať po tomto ako napríklad v stavebnom konaní. Žalobca po vydaní prvostupňového správneho rozhodnutia sa v odvolaní a následných právnych úkonoch obmedzil len na námietky spočívajúce vo všeobecnosti záverov správneho orgánu, v ktorých sa správne orgány nevysporiadali s ním navrhovanými podmienkami žalobcu, avšak práve žalobca vo svojich podaniach nešpecifikoval, s ktorými konkrétnymi závermi správnych orgánov nesúhlasí. Neuviedol, z akých dôvodov namieta správnosť záverov vyslovených správnymi orgánmi v napadnutých rozhodnutiach aj napriek tomu, že správne orgány uviedli ku každej žalobcom navrhovanej podmienke svoje stanovisko a dôvody, pre ktoré nepovažovali žalobcom navrhované podmienky za relevantné pre predmetné konanie, resp. štádium, v ktorom sa navrhovaná zmena činnosti posudzuje. Ako rozhodnutia správnych orgánov, tak aj podania účastníkov konania musia byť jasné a zrozumiteľné a nemôžu byť formulované vo všeobecnej rovine bez bližšej výpovednej hodnoty, v ktorých účastník konania vo všeobecnosti namieta nevysporiadania sa s jeho námietkami ako účastníka konania, ak správny orgán sa ku každej námietke vyjadril, pričom účastník konania neuvedie dôvody, pre ktoré považuje správnym orgánom zaujaté závery za nesprávne. Zo spisového materiálu má správny súd za preukázané, že žalobca v odvolaní ako aj v správnej žalobe namieta, že správny orgán sa nevysporiadal s jeho návrhmi, pričom ako bolo vyššie uvedené, ku každému jednému návrhu správny orgán zaujal svoje stanovisko, pričom žalobca bližšie neuviedol v čom podľa jeho názoru spočíva nesprávnosť týchto záverov.

18. Žalobca taktiež namieta, že mu neboli poskytnuté ním požadované informácie, nakoľko mu správny orgán nezaslal kópiu spisového materiálu, ktorého sa domáhal, pričom v tejto súvislosti je potrebné poukázať na skutočnosť, že prvostupňový správny orgán postupom podľa § 24 ods. 1 EIA zverejnil na webovom sídle informácie pre verejnosť, poučil žalobcu o možnosti nahliadnutia do spisového materiálu na správnom orgáne a o možnosti vyhotovovania si kópii, odpisov a výpisov z tohto materiálu listom zo dňa 7.11.2019 a po doručení podania žalobcu zo dňa 9.11.2019, v ktorom žiadal o poskytnutie podkladov pre vydanie rozhodnutia podľa mu tieto podklady boli doručené dňa 22.11.2019 do emailovej schránky (vyjadrenia dotknutých orgánov k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti Regionálny úrad verejného zdravotníctva Humenné, Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Okresného úradu Humenné, odbor starostlivosti o životné prostredie, Okresný úrad Humenné, odbor krízového riadenia), teda žalobca disponoval podkladmi, ku ktorým sa mohol následne vyjadriť. Taktiež správny orgán listom zo dňa 21.11.2019 stanovil termín konzultácií na 25.11.2019 podľa zákona EIA s cieľom doplniť účastníkom informácie k navrhovanej činnosti, oboznámiť ich so stanoviskami dotknutých orgánov a s informáciami o možných vplyvoch navrhovanej činnosti na životné prostredie a zdravie ako aj s cieľom doplnenia a spresnenia navrhovaných opatrení. Žalobca predmetnú listinu (zasielanú v elektronickej podobe) prevzal dňa 22.11.2019, pričom v administratívnom spise sa nachádza doručenka, z ktorej vyplýva, že táto listina bola v uvedený deň žalobcovi doručená, teda správny súd má z uvedeného ako verejnej listiny u ktorej platí domnienka správnosti, kým sa nepreukáže opak, za preukázané, že správny orgán riadne predvolal žalobcu na konzultácie. Žalobca sa však nariadených konzultácií nezúčastnil, svoju neúčasť neospravedlnil a ani nepožiadal o ďalší termín konzultácií s poukazom na nemožnosť zabezpečenia osobnej účasti na tejto konzultácií pre krátkosť stanovenej lehoty. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca po doručení predvolania na konzultácie podľa zákona EIA zostal pasívny a napriek tejto skutočnosti namieta, že mu správny orgán neumožnil zúčastniť sa konzultácie, hoci o ňu výslovne žiadal.

19. Vzhľadom na takto formulované žalobné body, v ktorých žalobca namieta nevysporiadanie sa žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu s jeho vznesenými požiadavkami na ochranu životného prostredia, nenariadenie konzultácií podľa § 63 ods. 1 zákona EIA a neposkytnutie podkladov potrebných na vydanie rozhodnutie, napriek požiadavke žalobcu na doručenie kópie spisového materiálu, správny súd poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti (nešpecifikáciu, v čom vidí žalobca všeobecné odôvodnenie rozhodnutí správnych orgánov, ak tieto sa vysporiadali s každou námietkou žalobcu a tento nevyvracia, resp. nespochybňuje vyslovené závery správnych orgánov, vyvrátenie tvrdení žalobcu o neposkytnutí podkladov, na základe ktorých správne orgány vydali svoje rozhodnutia a o odopretí práva žalobcu na účasť na konzultácií podľa zákona EIA) konštatuje, že v predmetnom prípade sa jedná o zjavne zneužitie práva žalobcu ako zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby podľa .

20. Správny súd konštatuje, že zákaz zneužitia práva je právnym princípom, ktorého úlohou je zamedziť neželanému účinku, ak sa subjekt správa v súlade s právnymi normami ale výkon práva nesleduje účel zákonom stanovený. Právny princíp zákazu zneužitia práva vyjadrený v ustanovení , vychádzajúci zo základných princípov konania upravených v , konkrétne v odseku 12 predmetného ustanovenia, predstavuje ochranu účastníkov konania pred zjavnou šikanou zo strany žalobcu, ktorý si uplatňuje svoje právo na prístup k správnemu súdu, avšak jeho cieľom nie je ochrana porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Z konania žalobcu jednoznačne vyplýva, že tento namieta porušenia procesných práv žalobcu, avšak zo žaloby nie je zrejmé, ktoré konkrétne hmotnoprávne ustanovenia boli porušené, resp. ako napadnuté rozhodnutie porušilo verejný záujem spoločnosti v oblasti životného prostredia. Pri práve zainteresovanej verejnosti na podanie správnej žaloby je potrebné rozlišovať reálny záujem subjektu, ktorému osobitný predpis priznáva postavenie zainteresovanej verejnosti, spočívajúci v konkrétnych pripomienkach voči oznámenému zámeru, ktorý napomôže navrhovateľovi podľa i príslušnému orgánu pochopiť očakávania a námietky zainteresovanej verejnosti a dotknutých orgánov, identifikovať potenciálne kontroverzné otázky týkajúce sa konkrétnej navrhovanej činnosti a taktiež umožní získať doplňujúce relevantné informácie týkajúce sa navrhovanej činnosti, od formalizovaného právneho záujmu, ktorý sa prejavuje tým, že takýto subjekt uplatní obrovské množstvo všeobecne koncipovaných pripomienok k navrhovanej zmene činnosti bez toho, aby sa tieto pripomienky vzťahovali ku konkrétnej činnosti a aby z nich bolo zrejmé, že tieto pripomienky súvisia s konkrétnou činnosťou a pri ich vyhotovovaní bolo prihliadnuté na špecifiká

daného prípadu, dokonca v prejednávanom prípade je zrejmé, že niektoré z týchto námietok ani nemôžu súvisieť s navrhovanou zmenou činnosti.

21. Správny súd nepopiera právo zainteresovanej verejnosti na relevantné informácie o životnom prostredí a s tým súvisiace práva žalobcu ako účastníka administratívneho konania, resp. práva na podanie správnej žaloby vo veciach ochrany životného prostredia, avšak je nevyhnutné konštatovať, že právo verejnosti na zabezpečovaní ochrany životného prostredia nemožno chápať v tom zmysle, že táto verejnosť môže podávať do každého konania týkajúceho sa životného prostredia takmer identické podanie obsahujúce pripomienky, ktoré podľa subjektu znamenajú základný elementárny súbor enviromentálnych záujmov bez toho, aby tieto podmienky súviseli s konkrétnou navrhovanou činnosťou a žiadať od správneho orgánu, aby sa s každým jedným návrhom vysporiadal, ale je nevyhnutné dať dôraz na to, že v predmetnom prípade bolo od 17.10.2019 na webovom sídle správneho orgánu zverejnené oznámenie o zmene navrhovanej činnosti (dokument obsahujúci 50 strán), v ktorom sú detailne uvedené informácie požadované žalobcom v jeho pripomienkach ako napríklad informácie o počte parkovísk, o dopravnom napojení, o obsluhe územia verejnou hromadnou dopravou, o vplyve na faunu a flóru, na životné prostredie, je v ňom definovaná najbližšia existujúca obytná zástavba, geologické pomery územia, bonita pôdy, posúdenie navrhovanej zmeny s územnoplánovacou dokumentáciou, obsahuje hydraulický výpočet prietokových množstiev ORL, dažďovej a odpadovej kanalizácie, spôsob nakladania s odpadmi a ďalšie žalobcom požadované informácie. Poukazujúc na uvedené bolo povinnosťou žalobcu ako zainteresovanej verejnosti si tento dokument naštudovať a vzniesť konkrétne námietky, ak mal za to, že uvedená činnosť môže mať vplyv na životné prostredie a zároveň špecifikovať v čom vidí zásah do práva na zdravé životné prostredie, resp. ktoré z uvedených údajov považuje za odporujúce zákonu. Konanie žalobcu, ktorý vznáša námietky voči navrhovaným zmenám činnosti bez toho, aby sa vopred oboznámil s riadne zverejnenými dokumentmi ohľadom plánovanej činnosti a jej vplyvom na životné prostredie, je možné charakterizovať ako zneužívanie práva, nakoľko žalobca žiada odpovede na otázky, ktoré má riadne k dispozícií a za predpokladu, že by sa so zverejnenými informáciami oboznámil, mohol by formulovať konkrétne nedostatky.

22. Správny súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že konanie žalobcu už bolo aj iným správnym súdom (uznesenie Krajského súdu v Trnave sp.zn. zo dňa 30. októbra 2020) vyhodnotené ako šikanózne využitie práva na prístup súdu, v dôsledku čoho bola správna žaloba odmietnutá. Taktiež je správnemu súdu zrejmé, že forma správnych žalôb má „šablónovitý“ charakter, v ktorých žalobca namieta totožné skutočnosti. Správny súd konštatuje, že na Krajský súd v Prešove v roku 2020 bolo doručených 6 správnych žalôb, ktoré ako bolo uvedené sú do značnej miery identické a sú v nich namietané totožné skutočnosti spočívajúce v porušení procesných práv žalobcu procesným postupom správnych orgánov bez špecifikácie hmotnoprávneho ustanovenia, ktoré by bolo napadnutými rozhodnutia porušené.

23. V prejednávanom prípade má správny súd za potrebné uviesť, že mu je z jeho činnosti zrejmé ( napríklad aj z administratívneho spisu pripojeného ku konaniu Krajského súdu v Prešove sp.zn. ) taktiež to, že žalovaný v administratívnych konaniach podáva takmer identické pripomienky, v ktorých žiada, aby správny orgán zhodnotil vplyv predmetného zámeru z hľadiska ustanovení osobitných zákonov, ktoré následne špecifikuje tak, že žiada, aby navrhovateľ napríklad predložil posudok o statike stavby, doložil hydraulický výpočet prietokových množstiev ORL, dažďovej a odpadovej kanalizácie a ostatných vodných stavieb tak, aby preukázal, že nedôjde k preťaženiu kanalizačnej siete, žiada overiť návrh činnosti s územným plánom za predpokladu maximálnych intenzít predpokladaných činností aj v okolitom území, žiada preukázať spôsob plnenia povinností vyplývajúcich zo a uviesť navrhované opatrenia Programu odpadového hospodárstva SR, zapracovať záväzné opatrenia Programu odpadového hospodárstva do zámeru a preukázať splnenie záväzných zákonných povinností na úseku odpadového hospodárstva ako aj iné podmienky všeobecne formulované v obdobnom duchu bez akejkoľvek spojitosti s konkrétnym oznámeným zámerom. Žalobca v týchto konaniach taktiež žiada, aby navrhovateľ obnovil prirodzenú biodiverzitu dotknutého územia, čo najviac obnovil prirodzené funkcie narušeného ekosystému, čo najviac ochránil životné prostredie a kompenzoval ekologickú ujmu v dôsledku navrhovaného zámeru opatreniami ako napríklad, aby parkovacie miesta boli riešené formou podzemných garáži pod objektmi stavieb a povrch územia bol upravený ako lokálny parčík, aby projektant projektovú dokumentáciu pre územné a stavebné povolenie spracoval tak, aby spĺňala metodiku Európskej komisie PRÍRUČKA NA PODPORU VÝBERU, PROJEKTOVANIA A REALIZOVANIA RETENČNÝCH OPATRENÍ PRE

PRÍRODNÉ VODY V EURÓPE, aby bol zámer prispôsobený okolitej vegetácií a environmentálnej diverzite, na horizontálne plochy žiada aplikovať zelené strešné krytiny a na vertikálne plochy žiada aplikáciu zelených stien, taktiež žiada, aby bola navrhovateľovi uložená povinnosť vysadiť dreviny a povinnosťou zriadiť ako súčasť stavby aj nehnuteľné umelecké dielo neoddeliteľné od samotnej stavby (socha, plastika, reliéf, fontána a pod.) a iné obdobne formulované podmienky.

24. Pokiaľ ide o posudzovanie splnenia zákonných podmienok na odmietnutie správnej žaloby podľa , správny súd si dovolí citovať z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 31.07.2018, v ktorom najvyšší súd skonštatoval nasledovné :

25. Právnym základom zákazu zneužitia práva je v spojení s , ktorý ukladá povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s , to znamená v súlade s princípmi, ktoré sú garantované v SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho štátu. Účelom je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie práva zaručeného vymedzuje zákon.

26. S účinnosťou nového procesného predpisu č. sa už do základných princípov konania dostala právna úprava zákazu zneužitia práva. Podľa V. Knappa v teórii práva možno pod pojmom zneužitím práva rozumieť chovanie zdanlivo dovolené, ktorým má byť dosiahnutý nedovolený výsledok. nielenže formuluje výkladové pravidlo tohto pojmu, ale upravuje aj procesný postup súdu, ktorý odmietne žalobu, ak tak ustanoví tento zákon. Takýmto spôsobom správny súd odmieta žalobu z procesných dôvodov, preto je nevyhnutné dôvody, ktoré ho k takémuto postupu viedli aj náležite v odôvodnení rozhodnutia zdôvodniť.

27. K odmietnutiu žaloby a teda odopretiu ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby alebo právnickej osoby zo strany správneho súdu môže na základe ust. 28 S.s.p. dôjsť len vo veľmi výnimočných prípadoch.

...

28. Úmyslom zákonodarcu bolo v ust. § 28 S.s.p. rozviesť princíp zákazu zjavného zneužitia práv. Vychádzajúc tak z gramatického a logického výkladu predmetného ustanovenia je zrejmé, že tým, že zákonodarca rozlišuje medzi šikanóznym charakterom žaloby a žalobou, ktorou sa sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie možno pod šikanóznym charakterom žaloby rozumieť žalobu, ktorou žalobca zneužíva právo na prístup k súdu vo vzťahu k súdu a nie žalobu, ktorou žalobca zneužíva svoje subjektívne oprávnenie podať žalobcu za účelom poškodenia druhého účastníka, čo je zjavným zneužitím práva. Pod šikanóznym výkonom práva možno teda chápať výkon práva za účelom poškodenia druhej strany. Nielen, že ide o výkon práva bez racionálneho účelu, ale vyžaduje sa aj úmysel poškodiť druhú stranu.

29. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozsudku najvyššieho súdu, odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia ako aj napadnutého rozhodnutia v spojení s uplatnenými žalobnými bodmi, ktoré smerujú len voči procesnému postupu správnych orgánov, pričom bolo preukázané, že žalobcom tvrdené skutočnosti o nedoručení kópie administratívneho spisu a neumožnení účasti na konzultácií podľa § 63 zákona EIA neboli pravdivé, práve naopak bolo preukázané pasívne konanie žalobcu po doručení predvolania na konzultácie podľa § 63 zákona EIA a podanie všeobecných námietok postupom podľa § 23 od. 4 zákona EIA, v ktorých žalobca žiadal odpovede na otázky, ktoré boli zverejnené v oznámení o zmene na webovom sídle správneho orgánu, správny súd uzavrel, že žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo na prístup k správnemu súdu, keď touto žalobou nenamietal konkrétne skutočnosti týkajúce sa napadnutého rozhodnutia, teda neuviedol v čom spočíva nesprávnosť záverov prijatých správnymi orgánmi k jednotlivým podmienkam žalobcu uvedeným v jeho vyjadrení zo dňa 21.10.2019 a len všeobecnou argumentáciou typu „že v odvolaní zadefinoval svoje environmentálne záujmy a naznačil, akým spôsobom ich navrhuje riešiť. Zadefinoval jednotlivé zložky životného prostredia, ako aj zákonné normy, ktoré sa na ich ochranu využívajú a rozsah ním požadovanej aplikácie nielen v zisťovacom konaní ale aj v nadväzujúcich povoľovacích konaniach“, v podstatne len automaticky

využil svoj prístup k správnemu súdu, ktorý mu ako zainteresovanej verejnosti patrí. Správny súd však z vyššie uvedených dôvodov tento prístup žalobcu vyhodnotil ako šikanózny práve vo vzťahu k samotnému správnemu súdu, nakoľko žalobca v danom prípade podal správnu žalobu bez toho, aby z nej bol zrejmý verejný záujem, ktorému sa žalobca ako zainteresovaná verejnosť snaží poskytnúť ochranu, poukazujúc na osobitosti konkrétneho prípadu. Z podaní žalobcu nie je správnemu súdu zrejmé, v čom má navrhovaná činnosť odporovať predpisom na ochranu životného prostredia.

30. S poukazom na uvedené správny súd vyhodnotil, že podaná správna žaloba má šikanózny charakter a preto ju podľa v spojení s odmietol.

31. Záverom správny súd považuje za potrebné vysporiadať sa aj s podaním žalobcu zo dňa 27.4.2021, ktoré doručil správnemu súdu po výzve, aby preukázal, že žaloba bola spísaná zamestnancom, resp. členom združenia, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, nakoľko táto bola podpísaná Ing. Marcelom Slávikom ako štatutárnym orgánom žalobcu a zároveň táto osoba bola v žalobe označená ako zástupca žalobcu. Žalobca v súvislosti s uvedenou výzvou namietal, že žaloba bola spísaná JUDr. Lukášom Svetlíkom, ktorý je členom združenia a má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, avšak tento ju nepodpísal, nakoľko uvedené nevyplýva z ustanovenia . Ak by správny súd trval na podpise žaloby aj osobou, ktorá žalobu spísala jednalo by sa o diskrimináciu osôb ako zamestnancov, resp. členov združení, ktorí nedisponujú elektronickým podpisom.

32. Vo vzťahu k uvedenej námietke správny súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 26. apríla 2018, sp. zn. , zverejnené v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho súdu, 9/2018 pod č.78, v ktorom súd vyslovil, že zákonodarca v ustanovení (pozn. sudu ustanovenie je formulované v obdobnom v znení ako , keďže vyžaduje, aby dovolanie bolo spísané advokátom, preto vyslovené závery v uvedenom rozhodnutí sp.zn. správny súd považuje za relevantné aj pre predmetné konanie) sa neuspokojil len so stanovením povinného zastúpenia advokátom počas dovolacieho konania, ale zdôraznil aj podmienku, aby bolo dovolanie nielen advokátom spísané, ale aj podpísané (skutočnosť, že dovolanie bolo na hlavičkovom papieri advokáta, nie je v tomto prípade relevantná). Dovolací súd pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok pre podanie dovolania musí striktne vychádzať z ustanovenia , podľa ktorého sa okrem povinného zastúpenia advokátom vyslovene vyžaduje, aby dovolanie bolo zároveň ním spísané a podpísané, pričom podmienky musia byť splnené kumulatívne. V danej veci dovolanie nebolo spísané a podpísané advokátom, ako to jednoznačne vyplýva z písomného vyhotovenia dovolania doručeného súdu.

33. V prejednávanom prípade je zo žaloby správnemu súdu zrejmé, že táto bola podpísaná Ing. Slávikom ako štatutárnym zástupcom žalobcu a podpis JUDr. Svetlíka ako osoby, ktorá žalobu spísala na správnej žalobe absentoval, čím by bolo správnemu súdu preukázané, že táto osoba svojim podpisom potvrdila skutočnosti v nej uvedené, a teda, že správna žaloba bola ním spísaná. Uvedený nedostatok správnej žaloby bolo možné konvalidovať tým, že by žalobca na výzvu správneho súdu zo dňa 7.4.2021 doručil správnemu súdu opätovne správnu žalobu, ktorá by obsahovala taktiež podpis osoby, ktorá žalobu spísala a ktorá by spĺňala podmienky stanovené v ustanovení , avšak žalobca napriek výzve správneho orgánu uvedenú vadu správnej žaloby neodstránil, preto má správny súd za to, že žalobu je možné odmietnuť aj v zmysle ustanovenia , teda z dôvodu, že žaloba bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

34. O náhrade trov konania správny súd rozhodol v súlade s ustanovením , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak bola žaloba odmietnutá.

35. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súd, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva(ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (, ).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie II. Stupňa, ide o konanie o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci (, ).