Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/171/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcov: 1/ Z. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Y. XX, XXX XX W., 2/ Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. č. XXX, 3/ F. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. č. XXX, 4/ U. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. č. XXX, 5/ U. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. G. XX, XXX XX M., žalobcovia v rade 1/ - 5/ zastúpení JUDr. Ivicou Firstovou, advokátkou so sídlom M. XXXX, XXX XX S. Y., proti žalovaným: 1/ Y. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. Y. XX, XXX XX W., 2/ C. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. č. XXXX, 3/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. S. XXX/X, XXX XX M., 4/ Z. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX W. č. XX, 5/ G. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX S. nad D., žalovaní v rade 1/ - 5/ zastúpení Mgr. Michalom Krákorníkom, advokátom so sídlom C. X, XXX XX M., o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných v rade 1/ - 5/ proti rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. -192 zo dňa 21.02.2019, takto

rozhodol:

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozdelil parcelu KNC č. 2359/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 83 m2, nachádzajúcu sa v okrese Ružomberok, obec Likavka, katastrálne územie W., zapísanej na LV č. XXXX podľa geometrické plánu Ing. Jozefa Pniaka, geodeta a kartografa so sídlom V. D. XXXX/X, M., zhotoveného dňa 16.08.2017, overeného dňa 23.08.2017 na parcely: KNC parc. č. 2359/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2, ktorej podielovými spoluvlastníkmi sú žalovaní v rade 1/ - 5/, pričom podiely žalovaných zostanú zachované podľa doterajšieho právneho stavu a KNC parc. č. 2359/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 50m2 (výrok I.). Súčasne určil, že vlastníkmi parcely parc. č. 2359/7 sú žalobcovia v rade 1/ - 5/, ktorí túto parcelu nadobúdajú do podielového spoluvlastníctva, pričom veľkosť podielov každého spoluvlastníka je rovnaká (výrok II.). Zároveň súd žalobcom v rade 1/ - 5/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným v rade 1/ - 5/, ktoré sú žalovaní v rade 1/ - 5/ povinní uhradiť spoločne a nerozdielne žalobcom, na ktoré sú žalobcovia v rade 1/ - 5/ oprávnení spoločne a nerozdielne. O výške týchto trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (výrok III.).

2. Z jeho dôvodov vyplynulo, že žalobcovia sa pôvodnou žalobou v čase jej doručenia súdu (12.12.2016) domáhali proti žalovanému v rade 1/ M. I. a žalovanej v rade 2/ Y. I. určenia vlastníckeho práva k pozemku

- CKN parc. č. 2359/4 o výmere 83 m2 (ďalej aj „sporná parcela"). Konajúci súd rozhodol o žalobe v zmysle jej pripustenej zmeny uznesením č. k. -110 zo dňa 24.01.2018, ktorá zmena vyplýva z výrokovej časti rozsudku okresného súdu, keďže žalobe v celom rozsahu vyhovel. Pre úplnosť je treba dodať, že konanie voči žalovanému v rade 2/ M. I. súd zastavil (v čase podania žaloby bol mŕtvy) a následne ďalším procesným uznesením pripustil na strane žalovaného do konania žalovaných v rade 2/ - 5/.

3. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ako vlastníci spornej parcely sú zapísaní žalovaní titulom rozhodnutia pozemkového úradu (žalovaná v rade 1/) a uznesenia o dedičstve (žalovaní v rade 2/ - 5/) po poručiteľovi M. I., ktorý predtým nadobudol vlastnícke právo k spornej parcele taktiež na základe rozhodnutia pozemkového úradu. Rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Ružomberku č. D 142-2007/00664-13L zo dňa 11.12.2007, právoplatné a vykonateľné dňa 03.01.2008, potvrdilo podľa nadobudnutie vlastníckeho práva M. I. a Y. I. k pozemkom určeného operátu okrem iného aj k parc. č. UO 355/45, druh pozemku ostatná plocha o výmere 99 m2 od evidovaných vlastníkov U. K., Z. W., W. I., U. I., r. S., F. I., Y. I. vydržaním, a to dňom 01.04.1984 podľa priloženého geometrického plánu č. 36389099-55R/2007 s tým, že vlastníctvo k predmetnému pozemku sa zapíše ako parc. č. 2359/4, druh pozemku zast. plocha o výmere 83m2. Rozhodnutie bolo možné preskúmať súdom v zákonom stanovenej lehote, prípadne oprávnená osoba, mala možnosť brániť sa aj určovacou žalobou. Žalobcovia v rámci svojich tvrdení a predložených dôkazov poukázali na skutočnosť, že nemohlo dôjsť riadne k vydržaniu spornej parcely. Súd konštatoval, že bola splnená podmienka naliehavého právneho určenia v zmysle ust. , ktorý je daný vždy, ak je predmetom určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej ako vlastník je zapísaný v katastri nehnuteľností žalovaný. Dôkazné bremeno v tomto konaní bolo na žalobcoch.

4. Na základe vykonaného dokazovania a z neho vyvodených skutkových zistení, po aplikácii ustanovení , , a dospel okresný súd k záveru, že žalobe bolo možné vyhovieť, nakoľko v čase vydania rozhodnutia pozemkového úradu nemohlo dôjsť riadne k vydržaniu spornej parcely pre absentujúcu dobromyseľnosť ako jedného zo základných predpokladov vydržania. Pokiaľ poručiteľ a žalovaná sa ujali držby predmetného pozemku na základe kúpnej zmluvy z roku 1968, ohľadne ktorej sa podľa rozhodnutia pozemkového úradu zachovalo len potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny zo dňa 26.05.1968, pričom písomná zmluva sa nezachovala a navyše nebola registrovaná štátnym notárstvom, i keď v znení platnom v čase údajného predaja spornej parcely písomnosť zmluvy o prevode nehnuteľnosti vyžadoval ( ), ako aj jej registráciu štátnym notárstvom ( v znení platnom do 31.12.1991), nemohli byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že sú jeho vlastníkmi, aj keď subjektívne mohli byť o svojom vlastníctve presvedčení. Z dokladov predložených právnou zástupkyňou žalobcov - z kúpnopredajnej zmluvy z 03.03.1956, rozhodnutia D 635/87-20 vydaného Štátnym notárstvom v Liptovskom Mikuláši dňa 06.05.1987 a následne z Notárskej zápisnice N 197/88 NZ 188/88 zo dňa 12.07.1988bolo zrejmé, že posledný zápis vlastníckeho práva k spornej parcele svedčil práve žalobcom v rade 1/ - 5/. Títo svoje vlastnícke právo odvodzujú od zomrelého W. I., ktorý sporný pozemok riadne nadobudol na základe kúpnopredajnej zmluvy. Zmluva, prípadne iný dôkaz, na základe ktorého by bola vlastníčkou spornej parcely U. H., ktorá by ju následne mohla previesť na inú osobu, nebola súdu predložená. To znamená, že súd nemal preukázané, že by táto bola niekedy vlastníčkou spornej parcely, teda túto nikdy nemohla ani riadne previesť na inú osobu v zmysle zásady rímskeho práva - nikto nemôže na iného previesť viac práva, ako má sám. Pokiaľ ide o žalobný petit, ktorým sa žalobcovia domáhali rozdelenia spornej parcely a určenia vlastníckeho práva len k jej časti - parcele č. 2359/7 o výmere 50 m2 (novovytvorenej parcely v zmysle predloženého geometrického plánu), súd v tom nevidel vadnosť žalobného petitu a dôvod na zamietnutie žaloby, nakoľko právo disponovať žalobou majú žalobcovia a títo majú právo domáhať sa, aby súd určil ich vlastnícke právo k menšej časti pozemku, ktorý je možné reálne rozdeliť. Nemôžu sa však domáhať viac, ako im patrí. Na rozhodnutie o trovách konania súd aplikoval ust. pri zásade úspechu, ktorý v konaní mali žalobcovia.

5. Proti tomuto rozsudku voči všetkým jeho výrokom podali riadne v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní v rade 1/ - 5/ z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, ) a navrhli napadnuté rozhodnutie zmeniť, žalobu zamietnuť, alternatívne napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a zároveň priznať žalovaným náhradu trov odvolacieho konania. V písomných dôvodoch odvolania namietali, že napadnutý rozsudok neprimeraným spôsobom zasahuje do princípu právnej istoty. Žalovaná v rade 1/, ako aj jej manžel (právny predchodca žalovaných v rade 2/ - 5/) splnili všetky hmotnoprávne predpoklady k tomu, aby vlastnícke právo k dotknutému pozemku vydržali, a to predovšetkým s poukázaním na súhlasné stanovisko žalobcov v rade 1/ - 5/. Žalovaní v rade 1/ - 5/ od roku 1968, kedy je datované potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny od predávajúcej U. H., boli presvedčení, že dotknutý pozemok užívajú oprávnene ako jeho vlastníci. Nakoľko v procese ROEP došlo k zisteniu, že pozemnoknižnými podielovými spoluvlastníkmi dotknutého pozemku sú iné osoby ako pôvodne predávajúca U. H., obrátili

sa žalovaní na nich so žiadosťou o využitie možnosti vydržania vlastníckeho práva spôsobom podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom účinného v čase vydania napadnutého rozhodnutia. V čestných vyhláseniach, žalobcovia v rade 1/ - 5/ ako osoby, ktorým svedčil zápis vlastníckeho práva, resp. ako právni nástupcovia takýchto osôb, súhlasili s vydržaním vlastníckeho práva k dotknutému pozemku s odôvodnením vymedzeným v predmetných čestných vyhláseniach. Z predmetných čestných vyhlásení, ktoré predložili do spisu aj žalobcovia, je nepochybné, že o ich dobromyseľnosti nemožno mať žiadne pochybnosti, nakoľko detailným spôsobom popísali skutkový stav veci. Všetci žalobcovia bývajú, resp. bývali v obci, kde sa predmetný pozemok nachádza, a teda boli oboznámení so všetkými skutočnosťami. Obsah čestného vyhlásenia je uvedený v odseku 16 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Po podpise predmetných čestných vyhlásení boli žalobcovia vyzvaní zo strany Obvodného pozemkového úradu v Ružomberku o možnosti vyjadriť sa, doplniť, resp. nahliadnuť do spisu a tiež informovaní o začatí konania o vydržaní vlastníckeho práva. Žalobcovia uvedené skutkové tvrdenia žalovaných 1/ - 5/ na pojednávaní potvrdili. Následne bolo žalobcom doručené rozhodnutie Okresného úradu Ružomberok, odbor pozemkový a lesný č. D142-2007/00664/13L zo dňa 11.12.2007, ktorým bolo potvrdené, že pôvodne žalovaní v rade 1/ a 2/ nadobudli podľa zákona vlastníctvo k pozemku určeného operátu, teda aj k spornému pozemku, vydržaním. Zároveň sa predmetné rozhodnutie odvoláva na priložený geometrický plán. Nikto zo žalobcov rozhodnutie nenapadol opravným prostriedkom a nepodal správnu žalobu. Pokiaľ teda považovali žalobcovia označené rozhodnutie za vecne správne v čase jeho vydania (o čom svedčia ich súhlasné prejavy vôle), nie je podľa názoru žalovaných daný ani preukázaný naliehavý právny záujem na určení ich vlastníckeho práva k dotknutému pozemku aj z dôvodu, že neboli využité všetky dostupné opravné prostriedky. Absentuje tak ďalší zákonný predpoklad - preukázanie naliehavého právneho záujmu, nakoľko od udelenia súhlasného vyjadrenia s vydržaním vlastníckeho práva do dňa podania žaloby uplynulo takmer 9 rokov. Pôvodní žalovaní boli maximálne dobromyseľní v tom, že sú vlastníkmi dotknutého pozemku, nakoľko doložili potvrdenie o prevzatí kúpnej ceny z roku 1968, čestné vyhlásenia žalobcov 1/ - 5/, ktorí uznali ich vlastnícke právo k dotknutému pozemku, ich vlastnícke právo a nerušenú držbu uznali aj vo veci nezaujatí svedkovia tak, ako to vyplýva z označeného rozhodnutia, preto sa nestotožňujú s právnym posúdením súdu prvej inštancie, ktorý spochybnil ich dobromyseľnosť. V tomto smere poukázali na uznesenie NS SR z 1. marca 2011 sp. zn. . Závery citovaného rozhodnutia svedčia v prospech žalovaných, pričom zovšeobecňovanie a nekritické prevzatie záverov iných súdnych rozhodnutí citovaných v napadnutom rozsudku bez bližšieho vysvetlenia a aplikácie na daný skutkový stav nepodporený dôkaznými prostriedkami nemôže s poukazom na rešpektovanie princípu právnej istoty v právnom štáte obstáť. Žalovaným v rade 1/ - 5/ nie je zrejmé, čo viac mali pôvodní žalovaní vykonať, aby došlo k zosúladeniu skutkového a právneho stavu v otázke úpravy vlastníckych vzťahov k dotknutému pozemku. Žalobcovia sa podanou žalobou pôvodne domáhali určenia vlastníckeho práva k celej dotknutej parcele, t. j. k 88 m2. Následne po vyjadrení žalovaných zmenili svoju žalobu a po takto vykonanej zmene sa bez bližšieho skutkového vymedzenia domáhali určenia vlastníckeho práva len k novovytvorenému pozemku CKN 2359/7 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 50 m2 s tým, že žalovaní 1/ - 5/ ostanú podielovými spoluvlastníkmi novovytvoreného pozemku CKN 2359/4 - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 33 m2. Tu už podľa logického výkladu žalovaní dobromyseľní boli... Z uvedeného je zrejmé, že v priebehu konania došlo k procesnému úkonu, ktorý mal za následok, že oproti pôvodne podanej žalobe mali žalobcovia úspech len v rozsahu 60,24 %, čo nepochybne nezakladá ich nárok na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 100 %, ale len nárok v rozsahu 20,48 %. Dodali, že svedok Ing. Pniak (navrhnutý zo strany žalobcov) potvrdil, že rozhodnutiu, ktorým došlo k potvrdeniu vlastníckeho práva pôvodne žalovaným - vydržaním, nemožno po právnej stránke nič vytknúť.

6. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedli, že sa v plnom rozsahu stotožnili s rozsudkom okresného súdu. Tento považujú za vecne správny, nakoľko na základe rozsiahleho dokazovania súd prvej inštancie dospel k správnemu zisteniu skutkového stavu, od ktorého sa odvíja rozhodnutie súdu v zmysle všetkých výrokových časti napadnutého rozsudku. Preto navrhli napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalobcom v rade 1/ - 5/ priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. K tvrdeniu žalovaných o neexistencii naliehavého právneho záujmu uviedli, že tento je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. V danom prípade je naliehavý právny záujem evidentne daný, a to bez ohľadu na to, koľko rokov uplynulo od vydania súhlasného rozhodnutia, resp. či boli v danom prípade využité všetky dostupné opravné prostriedky. Tento stav právnej neistoty nie je možné odstrániť

inými právnymi prostriedkami a prípadný úspech žalobcov v tomto konaní by bol jedným z právnych predpokladov obnovy vlastníckeho práva žalobcov, pretože k porušeniu vlastníckeho práva žalobcov došlo nesprávnym rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu v Ružomberku, ktoré vychádza z nezákonných listinných dôkazov. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaní nemohli byť pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním dobromyseľní. Uvedené je preukázané obsahom sporných čestných vyhlásení. Ich obsah sa absolútne nezhoduje so skutkovým ani právnym stavom spornej parcely, nakoľko právni predchodcovia žalobcov v rade 1/ - 5/ sporný pozemok vlastnili, nakladali so svojím vlastníckym právom. Rodičia žalobkyne v rade 1/ boli W. I., nar. XX.XX.XXXX a R. I., rod. Y., nar. XX.XX.XXXX.. Dňa 03.03.1956 uzatvoril W. I. (otec žalobkyne v rade 1/ ) s Y. Y., rod. Y. a C. R. kúpnopredajnú zmluvu č. d. 284/56, ktorej predmetom okrem iných nehnuteľností bol prevod vlastníckeho práva k parcele č. 355/d/5 (jedná sa o parcelu č. 355/45, nakoľko v minulosti písmeno „d" označovalo číslicu 4). Dňa 06.05.1987 vydalo Štátne notárstvo v Liptovskom Mikuláši v dedičskej veci po poručiteľke U. Y., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX (matky R. I., ktorá je matkou žalobkyne v rade 1/), rozhodnutie D 635/87. Dôvodom vydania predmetného rozhodnutia bol dodatočne objavený majetok po poručiteľke, a to podiel v nehnuteľnosti vedenej v pozemkovej knihe k. ú. W., parc. č. 355/D/5 pod B 23,29 v neurčitej čiastke. Nadobúdateľkou tohto nového objaveného majetku sa stala R. I. (matka žalobkyne v 1/ rade), ktorá však bola toho času už nebohá a právnymi nástupcami po nej boli W. I. st. (manžel R. I. a otec žalobkyne v 1/ rade), W. I. ml. a následne žalobcovia v rade 1/ - 5/. Dňa 04.06.1987 uzavrel W. I. (otec žalobkyne v 1/ rade) so žalobkyňou v 1/ rade darovaciu zmluvu, ktorej predmetom okrem iných bol aj prevod vlastníckeho práva v 1/4 pozemku KN parc. č. 355/d/5 (parcela č. 355/45). Žalobcovia v rade 1/ - 5/ si následne vzájomne vyporiadali veľkosti spoluvlastníckych podielov na parc. č. 355/45 darovacou a kúpnou zmluvou napísanou formou notárskej zápisnice N 197/88, Nz 188/88 na Štátnom notárstve v Liptovskom Mikuláši dňa 12.07.1988. Vzhľadom na túto genézu vlastníckych vzťahov, obsah čestného vyhlásenia je v rozpore s elementárnou logikou. Žalobcovia v 1/ - 5/ rade boli uvedení do omylu, podpisovali nevyplnené čestné vyhlásenia v domnienke, že sa jedná o parcely v extraviláne, ktoré skutočne neužívali a nie o parc. č. 355/45, s ktorou reálne disponovali žalobcovia, ako aj ich právni predchodcovia. Poukázali tiež na rozhodnutie NS SR sp. zn. a právny názor z neho vyplývajúci, že ak sa niekto chopil držby na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemohol byť v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že bol presvedčený, že aj ústna forma zmluvy je pre platné uzatvorenie zmluvy postačujúca. Podľa ust. účinného od 01.04.1964 do 30.06.1969 (pôvodní žalovaní údajne nadobudli sporný pozemok na základe kúpnej zmluvy z roku 1968), písomnú formu musia mať zmluvy o prevode nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. V týchto súvislostiach absentuje dobromyseľnosť žalovaných ako základný predpoklad vydržania. Žalobcovia sa nestotožnili ani s názorom žalovaných, že vzhľadom na zmenu pôvodnej žaloby nemôže byť žalobcom priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Poukázali, že súd prvej inštancie navrhovanú (ešte pred prvým pojednávaním) zmenu žaloby pripustil, ide o dispozičný procesný úkon strany sporu, pričom nedošlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, ale k zmene petitu žaloby, a preto žalobcovia boli v spore úspešní v celom rozsahu s nárokom na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozporovali tvrdenie žalovaných, že žalobcovia ako bývajúci v obci Likavka boli oboznámení so všetkými skutočnosťami. Jedinou zo žalobcov žijúcou za spornou parcelou je žalobkyňa v rade 1/. Žalobkyne v rade 2/, 3/, 4/ síce bývajú v obci Likavka, ale ohľadom spornej parcely nemali žiadne vedomosti. Žalobkyňa v rade 5/ v obci Likavka nebýva. Zhodnotenie výpovede svedka Ing. Jozefa Pniaka „o právnej čistote vydržania vlastníckeho práva" nemôže byť pre rozhodnutie vo veci samej významné a takéto jeho zhodnotenie je právne irelevantné.

7. V odvolacej replike žalovaní zdôraznili, že spornú nehnuteľnosť nenadobudli žalovaní v rade 2/

- 5/ vydržaním, ale titulom osvedčenia o dedičstve po svojom nebohom otcovi a ohľadne tohto nadobudnutia sú maximálne dobromyseľní. Ich dobromyseľnosť nebola v konaní žiadnym spôsobom spochybnená ani vyvrátená. Sú presvedčení, že zo strany ich právnych predchodcov boli splnené všetky zákonom požadované predpoklady k vydržaniu. Išlo o spôsobilý predmet vydržania, nadobúdatelia boli dobromyseľní v tom, že im pozemok patrí a tieto skutočnosti potvrdili aj žalobcovia v rade 1/ - 5/. Žalovaná v rade 1/ aj jej manžel boli v oprávnenej a nepretržitej držbe a po celú dobu plynutia vydržacej doby sa nikto zo žalobcov, resp. ich právnych predchodcov nezaujímal o právny ani faktický osud nehnuteľnosti. Za pozemok platili dane a poplatky výlučne žalovaná v rade 1/ a jej manžel a po jeho smrti žalovaní v 2/ - 5/ rade. Opakovane zdôraznili svoju odvolaciu argumentáciu a zotrvali na odvolacom návrhu. Dali do pozornosti aj skutočnosť, že ak v žalobe označený žalovaný nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, ide o nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť. Súd je povinný prihliadnuť na tento nedostatok podmienky konania a konanie zastaviť (v súvislosti s podanou žalobou voči pôvodne

žalovanému v rade 1/ M. I., ktorý bol v čase podania žaloby mŕtvy - pozn. odvolacieho súdu). Keďže súd v prípade neodstrániteľného nedostatku podmienky konania nemôže v konaní pokračovať, je povinný konanie zastaviť, nemôže do takto vadne začatého konania pristúpiť ďalší účastník v zmysle ust. .

8. V odvolacej duplike žalobcovia v podstate poukázali na svoju predchádzajúcu argumentáciu. Do pozornosti krajskému súdu dali skutočnosť, z akých dôvodov žalovaní potrebovali čestné vyhlásenia žalobcov k vydržaniu, ak boli dobromyseľní v tom, že spornú parcelu nadobudli kúpnou zmluvou s U. H.. Konanie žalovanej v rade 1/ a jej nebohého manžela (osvedčenie spornej parcely až v roku 2006, neriešenie vzniknutej situácie s manželom žalobkyne v rade 1/, ktorý bol znalý pomerov, spornú parcelu užíval a nakladal so svojím vlastníckym právom, resp. aj so žalobcami v rade 2/ - 5/), svedčia o tom, že žalobcovia v 1/ - 5/ rade boli uvedení do omylu a svedčia o nedobromyseľnosti žalovaných v rade 1/ - 5/. Nakoľko žalobcovia v rade 2/ - 5/ tiež nemohli mať vedomosť o tom, ako ich právni predchodcovia v roku 1968 údajne spornú parcelu majetkovoprávne vysporiadali. Nesúhlasili s procesnou námietkou ohľadom vadnosti konania a nemožnosti pristúpenia ďalších účastníkov do konania v zmysle ust. . Práve vzhľadom na to, že podielovými spoluvlastníkmi spornej parcely sú žalovaní v rade 1/ - 5/, títo musia byť účastníkmi konania, nakoľko rozhodnutie súdu má pre všetkých podielových spoluvlastníkov spornej parcely právne účinky. Ich dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť je v tomto prípade právne irelevantná. V uvedenej súvislosti žalobcovia poukázali na uznesenie NS SR z 28. mája 2012 sp. zn. , v zmysle ktorého, ak účastník konania (fyzická osoba) stratí spôsobilosť byť účastníkom konania v dôsledku smrti, súd pokračuje v konaní s dedičmi účastníka konania. Dedičia ako univerzálni právni nástupcovia vstupujú do postavenia poručiteľa (pôvodného účastníka konania) priamo zo zákona a súd o ich vstupe do konania nerozhoduje.

9. Podania strán sporu boli doručované v zmysle ust. a s ďalšími podaniami strán v odvolacom konaní odvolací súd nedisponoval.

10. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia a contrario toto rozhodnutie v zmysle , v spojení s zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. Preskúmaním veci v zmysle odvolacích námietok žalovaných odvolací súd dospel k záveru, že tieto sú dôvodné, pretože súd prvej inštancie rozhodol predčasne, bez náležitých skutkových zistení veci s dôsledkom na jej právne posúdenie a svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil.

12. Predmetom konania bolo určenie vlastníckeho práva k pozemku - spornej parcele - KNC č. 2359/4 v kat. úz. W., vlastníctvo ktoré bolo deklarované na základe právoplatného rozhodnutia správneho orgánu. Na tomto základe boli žalovaná v rade 1/ a právny predchodca žalovaných v rade 2/- 5/ zapísaní ako vlastníci spornej nehnuteľnosti. Žalobcovia v podstate tvrdili, že v správnom konaní správny orgán nesprávne vyhodnotil listinné dôkazy predložené žalovanými ako dôkazy spĺňajúce podmienky na priznanie vlastníctva k pozemkom, čo malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Napádali formálne nedostatky v tomto inom konaní predložených čestných vyhlásení aktuálnych žalobcov ako aj ich obsah, ktorým boli vedome oklamaní a obmedzení vo výkone vlastníckeho práva. Nakoniec to vyplýva aj s ich vyjadrenia k odvolaniu. Na druhej strane žalovaní tvrdili, že žalobcovia v správnom konaní nemali proti vydržaniu spornej parcely v správnom konaní žiadne námietky a poukázali na obsah týchto čestných prehlásení podpísaných žalobcami.

13. Primárne je potrebné uviesť, že žalobný návrh musí mať svoj základ v hmotnom práve. Žalobcovia sa návrhom doručeným súdu dňa 07.09.2017 domáhali zmeny žaloby, ktorú v podstate odôvodnili „nešťastnou" komunikáciou medzi žalobcami a ich predchádzajúcim právnym zástupcom, ktorá mala za následok nesprávnu formuláciu žaloby o určenie vlastníckeho práva. Z tohto dôvodu predložili súdu geometrický plán na rozdelenie spornej parcely (označený vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, odsek 1. tohto odôvodnenia) a na jeho základe žiadali rozdeliť spornú parcelu (viď výrok I. napadnutého rozsudku) a pri nezmenenej (nedoplnenej) skutkovej argumentácii žalobcov rozhodnúť o vlastníckom práve strán sporu. Zjednodušene povedané, nielen určiť vlastnícke právo žalobcov k novovytvorenej parcele (KNC parc. č. 2359/7, zastavané plochy a nádvoria o výmere 50 m2, viď výrok II. napadnutého rozhodnutia), ale deklarovať (zachovať) vlastníctvo žalovaných k zbytku spornej parcely KNC parc. č.

2359/4 zastavané plochy a nádvoria o výmere 33 m2). Bližšie sa žalobcovia k návrhu nového žalobného petitu nevyjadrili, neuviedli skutkové tvrdenia, ktoré by odôvodnili ich žalobnú požiadavku.

14. Vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby sa žalobca domáhal určenia vlastníctva k časti pozemku, tak ako konštatoval správne aj okresný súd. Pokiaľ však jeho žalobná požiadavka smeruje k rozdeleniu spornej nehnuteľnosti - pozemku, musí byť na to právny dôvod. Takýto právny dôvod odvolací súd v skutkovej argumentácii žalobcov nenašiel, a námietka žalovaných, že žalobcovia bez bližšieho skutkového vymedzenia sa domáhali určenia vlastníckeho práva len k novovytvorenému pozemku, pričom v tomto smere podľa logického výkladu dobromyseľní k nadobudnutiu vlastníctva k zbytku pozemku boli, je zásadná a dôvodná.

15. Z hmotnoprávneho hľadiska je možné sa domáhať rozdelenia pozemku len titulom zrušenia spoluvlastníctva ako do úvahy prichádzajúceho prvého zákonného spôsobu jeho vyporiadania za splnenia predpokladu deliteľnosti veci ( ). Z pohľadu tejto primárnej žalobnej požiadavky žalobcov bez náležitého skutkového odôvodnenia i v prípade pripustenej zmeny žaloby súdom je rozhodnutie o rozdelení spornej parcely predčasné. Na takéto rozdelenie následne nadväzuje určenie vlastníckeho práva žalobcov, ktoré je v kontexte s rozdelením spornej parcely dostatočne nevysvetlené a v spojení s argumentáciou žalobcov pôsobí rozporuplne. Predsa od začiatku sporu podľa tvrdení účastníkov išlo o spor vlastníckeho práva k celej KNC parc. č. 2359/4. Vychádzajúc z uvedeného súd prvej inštancie si tak správne neustálil predmet konania.

16. Ako už bolo vyššie viackrát uvedené v tomto konaní nebolo sporné, že žalovaným v rade 1/ a 2/ ako zapísaným vlastníkom spornej nehnuteľnosti bolo právoplatným rozhodnutím správneho orgánu potvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej parcele vydržaním podľa účinného v čase podania žiadosti (ďalej aj cit. zák.). Týmto správny orgán potvrdil splnenie podmienok vydržania ustanovených, osobitným predpisom ( ). V prípade ak by správny orgán dospel k záveru, že podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním nie sú splnené, návrh účastníka správneho konania (v tomto konaní žalovaných) by zamietol podľa cit. zák. Takýto procesný stav by však nebránil neúspešnému účastníkovi domáhať sa určenia vlastníckeho práva na súde podľa osobitného predpisu ( , aktuálne ). Súčasne aj po zápise vlastníckeho práva na základe rozhodnutia správneho orgánu na základe v tom čase účinnej právnej úpravy nebolo dotknuté právo iných osôb domáhať sa určenia vlastníctva na súdu ( cit. zák.). Z uvedeného vyplýva, že správny orgán tak rozhodol o otázke, o ktorej mu zákon dovoľoval rozhodnúť. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a bolo podkladom pre zápis vlastníckeho práva žalovaných.

17. Podľa otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán podľa , môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia.

18. V zmysle vyššie cit. zákonného ustanovenia bol súd v danej súdenej veci konfrontovaný so situáciou „vyriešenej" prejudiciálnej otázky, t.j. otázky vlastníctva spornej parcely, o ktorej existuje právoplatné rozhodnutie kompetentného orgánu. V takomto prípade súd môže danú otázku posúdiť, a to aj inak ako kompetentný orgán, no kladú sa zvýšené nároky na kvalitatívnu stránku odôvodnenia rozhodnutia. Dikciu zákona, že „súd na takéto rozhodnutie prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutia" možno vykladať jedine tak, že súd túto otázku nemôže opomenúť v odôvodnení rozhodnutia náležite a presvedčivo vyargumentovať. Podľa názoru odvolacieho súdu si okresný súd v tomto smere nedostatočne splnil svoju povinnosť. Pri nezodpovedaní tejto z hľadiska procesnej obrany žalovaných zásadnej otázky sa rozhodnutie súdu prvej inštancie javí ako jednostranné a nedostatočne odôvodnené. Zvlášť v prípade, ak procesná obrana žalovaných v konaní bola vystavaná práve na rozhodnutí správneho orgánu - splnenia všetkých podmienok pre takéto konanie, so zdôraznením súhlasu žalobcov s vydržaním spornej parcely, ktorý bol vyjadrený v nimi podpísaných čestných prehláseniach predloženým správnemu orgánu práve za týmto účelom - právnej istote a v podstate kontinuite rozhodovania, čo sa premietlo aj do podaného odvolania. Dôsledkom tohto nedostatku je porušenie práva na spravodlivý proces žalovaných, keď na zásadnú otázku v podstate posúdenia rovnakých podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním podľa (najskôr správnym orgánom a neskôr súdom) dostal ako účastník/strana sporu dve rozličné odpovede bez

náležitého komplexného zhodnotenia predloženej argumentácie žalovaných. Podľa názoru odvolacieho súdu pri vyššie vytknutých nedostatkoch nebolo možné procesne postupovať podľa a len doplniť odôvodenie napadnutého rozhodnutia o argumentáciu, s ktorou sa súd prvej inštancie nevysporiadal.

19. Popísané pochybenie v postupe okresného súdu považoval odvolací súd za tak podstatné, že nevidel dôvod ďalej sa v podrobnostiach zaoberať ďalšou argumentáciou žalovaných v ich opravnom prostriedku, keďže tu boli jednoznačne splnené podmienky pre zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Pre úplnosť však dodáva, že procesný postup okresného súdu po zistení nedostatku procesnej spôsobilosti na strane pôvodne žalovaného v rade 1/ - M. I., t.j. zastavenie konania voči menovanému žalovanému (uznesenie na čl. 47 súdneho spisu zo dňa 03.04.2017) a následne na základe dispozičného návrhu žalobcov o pristúpení ďalších subjektov na strane žalovaného pripustenie do konania žalovaných v rade 2/ - 5/ (uznesením na č.l. 102 súdneho spisu zo dňa 04.10.2017) bol správny. Práve posledne spomínaný procesný inštitút slúži na odstránenie nedostatku vecnej legitimácie.

20. V ďalšom konaní okresný súd opätovne posúdi uplatnený nárok v zmysle vyššie naznačenej skutkovej a právnej argumentácie odvolacieho súdu. Primárne si ustáli predmet konania porovnaním žalobného návrhu a skutkových tvrdení žalobcov, prípadne v tejto súvislosti požiada o doplnenie skutkových tvrdení a až následne dôsledne vyhodnotí argumentáciu strán sporu najmä v súvislosti s vydaným rozhodnutím správneho orgánu, obsahom čestných prehlásení žalobcov predložených v správnom konaní a námietok žalobcov predložených voči týmto prehláseniam v súdnom konaní a ich preukázania, prípadne sa vysporiada aj s ďalšou argumentáciou strán sporu a vo veci pri aplikácii príslušnej právnej normy opätovne rozhodne a svoje rozhodnutie odôvodní v súlade s ust. , pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

21. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania ( ) a tiež aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania ( ).

22. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).