Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Sžo/161/2008

Najvyšší súd Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa

Hargaša a sudkýň JUDr. Jaroslavy Fúrovej a JUDr. Jany Baricovej v právnej veci žalobcov: 1. J.O., 2. J. L. oboch zastúpených JUDr. I.R., advokátkou, proti žalovanej Správe katastra K., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. C 38/2005/Pľutová zo dňa 20.septembra 2007, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach č. k. -29 zo dňa 7. mája 2008, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.

k. -29 zo dňa 7. mája 2008 p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Košiciach zamietol žalobu, ktorou sa

žalobcovia 1. a 2. (ďalej len „žalobcovia“) domáhali preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. C 38/2005/Pľutová zo dňa 20. septembra 2007, ktorým žalovaná podľa o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov zamietla návrh na vydanie rozhodnutia o nadobudnutí vlastníctva vydržaním v prospech žalobcov k pozemkom v katastrálnom území Ť. vytvoreným geometrickým plánom č. X. zo dňa 20. februára 2005 vyhotovenom Ing. Z.K., overeným Správou katastra K. pod č. X., a to :

- k pozemku, parcele registra „C“ katastra nehnuteľností (ďalej len „KN“) č.

X.- zastavané plochy a nádvoria o výmere 79 m² v rovnakom podiele po ½,

- k pozemku, parcele registra „C“ KN č. X. - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 52 m² v rovnakom podiele po ½,

- k pozemku, parcele registra „C“ KN č. X. - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 118 m² v rovnakom podiele po 2/6,

-k pozemku, parcele registra „C“ KN č. X. - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 183 m² v rovnakom podiele po ½,

- k pozemku, parcele registra „C“ KN č. X. –zastavané plochy a nádvoria

o výmere 38 m² v rovnakom podiele po ½,

- k pozemku, parcele registra „ E“ KN č. X. – zastavané plochy a nádvoria

o výmere 97 m² v rovnakom podiele po ½,

- k stavbe číslo súpisné č. X. na pozemku, parcele registra „C“ KN č. X., a to z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali oprávnenú držbu v zmysle .

V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že žalobcovia v žalobných námietkach

uvádzali iba tie isté právne skutočnosti, ako v návrhu na vydanie rozhodnutia o vydržaní, a síce že nehnuteľnosti nadobudli darom od rodičov a odvtedy boli ich dobromyseľnými užívateľmi a že ich otec nadobudol nehnuteľnosť tiež darom od svojho brata, ktorý zomrel na neznámom mieste. Podľa názoru krajského súdu uvedené tvrdenia žalobcov neboli jednoznačne preukázané v konaní pred správnym orgánom, nakoľko žalobcami tvrdený vstup do oprávnenej držby bol spochybnený tým, že spoluvlastnícky podiel matky žalobcov M. O. obaja žalobcovia nadobudli v dedičskom konaní a spoluvlastnícke podiely otca žalobcov O.O. sú prejednávané v dedičskom konaní. Poukázal na to, že tvrdenie žalobcov, že brat ich otca A.O. zomrel na neznámom mieste, vyvracia Svedectvo o pohrebe založené v spise správneho orgánu, a že žalobcovia neuviedli, kedy malo dôjsť k darovaniu spoluvlastníckeho podielu A.O. jeho bratovi J.O. Konštatoval, že parcela registra „E“ KN č. X. nebola v podielovom spoluvlastníctve právnych predchodcov žalobcov, a preto aj v tomto prípade bol spochybnený vstup do držby. Podľa názoru krajského súdu ani k podielom ostatných spoluvlastníkov zapísaných v pozemnoknižnej vložke žalobcovia nepreukázali právne skutočnosti, na základe ktorých bol uplatnený nárok na nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Krajský súd po preskúmaní administratívneho spisu dospel k záveru, že žalovaná pred vydaním rozhodnutia vykonala rozsiahle dokazovanie, zistené dôkazy vyhodnotila a jej postup neodporoval postupom logického myslenia a uvažovania. Z uvedených dôvodov považoval krajský súd žalobu za nedôvodnú a podľa (ďalej len „“) ju zamietol. O náhrade trov konania rozhodol s poukazom na tak, že neúspešným žalobcom ich náhradu nepriznal.

Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie navrhujúc, aby

odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie žalovanej zruší a vec jej vráti na ďalšie konanie. Napadnutý rozsudok krajského súdu považovali žalobcovia za nesprávny z dôvodov uvedených v ustanovení a , keďže krajský súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietali, že krajský súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s dôkazom nimi predloženým, s potvrdením Miestneho úradu Mestskej časti K. - Ť. o tom, že žalobcovia užívajú parcelu č. X. a parcelu č. X. v podiele ½ a parcelu č. X. (spoločný dvor) v rovnakom podiele 2/6 na základe darovania viac ako päťdesiat rokov, a o tom, že spoluvlastníci A.T., J.J., A.B., O.O. a J.M. sú mŕtvi a nemajú právnych nástupcov. Žalobcovia považovali za nedôvodné tvrdenie krajského súdu, že bol spochybnený vstup do držby, pretože oni predmetnú nehnuteľnosť užívali v dobrej viere, pri jej užívaní neboli rušení a žiaden nárok, ktorý by odporoval alebo spochybňoval ich právo, nebol nikdy nikým vznesený. Rovnako považovali za nesprávny názor prvostupňového súdu, že dedičské konanie po ich otcovi spochybňuje vstup žalobcov do oprávnenej držby, pretože podľa ich názoru dedičské konanie nezasahuje do plynutia vydržacích lehôt a vzhľadom na uplynutie vydržacích lehôt ani na samotné vydržanie.

Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok krajského

súdu potvrdiť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v rozsahu a v medziach podaného odvolania ( s použitím vety prvej ), odvolanie žalobcov prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( vety prvej a v spojení s a s použitím vety prvej ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné.

Z predloženého administratívneho spisu žalovanej vyplynulo, že žalobcovia dňa

21.4.2004 podali návrh na vydanie rozhodnutia podľa , ktorým by potvrdil, že nadobudli vlastníctvo vydržaním podľa k vyššie špecifikovaným pozemkom, ktorý odôvodnili tým, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli v 50-tych rokoch od svojich rodičov na základe darovacej zmluvy uzavretej v ústnej forme, a preto vlastníctvo na nich nebolo v KN vyznačené.

Podľa v znení neskorších predpisov správny

orgán na návrh účastníka konania (ďalej len "navrhovateľ") rozhodnutím potvrdí, že navrhovateľ nadobudol vlastníctvo k pozemkom vydržaním, ak sú splnené podmienky ustanovené týmto zákonom. Účastníkom konania je aj dedič oprávneného držiteľa.

Ustanovenie predstavuje osobitnú právnu úpravu

preukázania nadobudnutia vlastníctva k pozemkom vydržaním. Konanie sa začína na návrh, pričom účastníkom správneho konania je navrhovateľ, teda ten, kto navrhuje, aby mu ako oprávnenému držiteľovi alebo ako dedičovi oprávneného držiteľa bolo vydané rozhodnutie, že nadobudol vlastníctvo k určitému pozemku vydržaním. Druhým účastníkom konania by mal byť ten, komu svedčí posledný zápis v pozemkovej knihe (jeho právny nástupca).

Odvolací súd sa zaoberal opodstatnenosťou odvolacích dôvodov žalobcov a dospel

k záveru, že im nemožno prisvedčiť.

V prejednávanej veci žalobcovia odvolanie odôvodnili aj tým, že súd prvého stupňa

dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam. K tomuto odvolaciemu dôvodu považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že súd prvého stupňa dokazovanie v predmetnej veci nevykonával. V tejto súvislosti poukazuje na ustanovenie vety druhej , v súlade s ktorým prvostupňový súd postupoval, pričom vychádzal zo skutkových zistení správneho orgánu nevykonávajúc dôkazy už vykonané pred správnym orgánom a ani dokazovanie podľa tretej časti druhej hlavy Úlohou súdu v správnom súdnictve totiž nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov pri zisťovaní skutkového stavu, ale preskúmať „zákonnosť“ ich rozhodnutí, teda to, či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotno-právne a procesno-právne predpisy. Správny súd „nie je súdom skutkovým“, ale je súdom, ktorý posudzuje iba právne otázky napadnutého postupu alebo rozhodnutia orgánu verejnej správy.

Dôkazy – potvrdenia Miestneho úradu Mestskej časti Košice, na ktoré poukazovali

v odvolaní žalobcovia, vykonal a vyhodnotil správny orgán aj podľa názoru odvolacieho súdu v súlade so zásadami formálnej logiky. Odvolací súd konštatuje, že rovnako ako prvostupňový súd, nezistil, že by správny orgán zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli najavo v správnom konaní, že by nezohľadnil rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, že v hodnotení dôkazov by bol logický rozpor, alebo že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim

z ustanovení o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov.

Aj podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotenie dôkazov správnym orgánom je

v súlade s obsahom administratívneho spisu aj so zásadami formálnej logiky. Za situácie, keď ústne uzavretá darovacia zmluva, na základe ktorej podľa tvrdenia žalobcov mali nadobudnúť vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam, správny orgán správne vychádzal pri posudzovaní predmetu prevodu z predložených listín. Správny orgán aj podľa názoru odvolacieho súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne uviedol, na základe akých skutočností a dôkazov dospel k záveru, že žalobcovia nepreukázali oprávnenú držbu v zmysle . Pri hodnotení dôkazov nemožno správnemu orgánu vyčítať pochybenia, a preto ani nemožno polemizovať s jeho závermi, s ktorými s stotožnil aj súd prvého stupňa a ktoré žalobcovia namietajú v dovolaní.

Predpokladom vydržania bola i v dobe pred 1. januárom 1992 skutočnosť, že držiteľ je

so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. Posúdenie toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí ( ), nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa sa musí vzťahovať aj na okolnosti, za ktorých vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu („titulu“), ktorý by mohol mať za následok vznik práva. Pri posúdení otázky, či bol držiteľ „so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí“, je potrebné vychádzať z toho, či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že mu vec alebo právo patrí. Dobromyseľnosť držiteľa sa musí vzťahovať na všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby, teda i k existencii písomnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti resp. aj darovacej zmluvy. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti na základe ústnej zmluvy o jej prevode resp. o jej darovaní, nemôže byť s ohľadom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že je presvedčený, že takáto zmluva na nadobudnutie vlastníctva nehnuteľnosti postačuje. Držba nehnuteľnosti, ktorá sa o takúto zmluvu opiera, nemôže viesť k vydržaniu.

Za týchto okolností podľa odvolacieho súdu krajský súd a aj žalovaný správny orgán

dospeli k správnemu právnemu záveru, žalobcovia nepreukázali oprávnenú držbu predmetných nehnuteľností v zmysle , a to aj z dôvodov, ktoré rozviedol krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku. Ani podľa názoru odvolacieho súdu žalobcovia nepreukázali, že v súlade s ustanovením splnili zákonné podmienky na nadobudnutie vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva k dotknutým nehnuteľnostiam vydržaním.

Najvyšší súd Slovenskej republiky vychádzajúc z uvedeného napadnutý rozsudok

krajského súdu ako vecne správny potvrdil ( s použitím vety druhej ). Námietky žalobcov nepovažoval za právne relevantné, ktoré by mohli ovplyvniť posúdenie danej veci.

O trovách odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa

v spojení s a s použitím vety prvej tak, že žalobcom nepriznal právo na ich náhradu, pretože neboli v tomto konaní

úspešní, a žalovanej preto, že jej z dôvodu neúspešného odvolania žalobcov žiadne trovy nevznikli.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave dňa 22. apríla 2009

JUDr. Jozef Hargaš, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: Peter Szimeth