Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7C/100/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobkyne: D. G., nar. XX.X.XXXX, M. XXX, zast. JUDr. Peter Bojda, IČO: 50 400 916, Fraňa Mojtu 43, Nitra, proti žalovaným: X/W. Z., nar. XX.X.XXXX, M. XX, X/L. Z., nar. X.X.XXXX, M. XX, obaja zast. JUDr. Peter Koscelanský, IČO: 34 041 427, Fraňa Mojtu 24,Nitra, o určenie vlastníckeho práva, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd p r i z n á v a žalovanému v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti v kat. úz. M., parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2 v celosti, tak ako bola zameraná Geometrickým plánom č. 185/2020, zo dňa 12.10.2020, vyhotoveným spoločnosťou GEO-EKON, s.r.o.. Geometrický plán tvorí súčasť rozsudku. Žalobu zdôvodnila tým, že predmetnú nehnuteľnosť nadobudla na základe Darovacej zmluvy zo dňa 15.mája 1980, ktorá bola registrovaná na vtedajšom štátnom notárstve v Nitre dňa 30.7.1980, pod sp. zn. RI 330/80. Žalovaní vlastnia v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov nehnuteľnosť vedenú na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor, obec M., kat.uz. M., zapísanú na LV č.XX ako parcela registra „C“ evidovaná na katastrálnej mape a to parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 413 m2. Predmetnú nehnuteľnosť nadobudli na základe kúpnej zmluvy, ktorá bola zavkladovaná pod č. V2845/2001. Nehnuteľnosť, ktorú vlastnia žalovaní je susediaca s jej nehnuteľnosťou. Hranica oddeľujúca nehnuteľnosť parc. č. XX/X od nehnuteľnosti parc. č. XX/X bola originálnym spôsobom definovaná v geometrickom pláne č. 920-138-5 zo dňa 8.6.1965. Medzi predmetnými nehnuteľnosťami sa hranica niekoľkokrát menila, naposledy v roku 2015 kedy žalovaní prišli za ňou so žiadosťou, aby im umožnila, využiť časť svojej nehnuteľnosti, pretože ich pozemok je pri dome úzky. Tejto požiadavke vyhovela a umožnila žalovaným využiť časť jej nehnuteľnosti. Následne si žalovaní dali vypracovať geometrický plán č. 32/2016 na oddelenie a určenie práv k pozemkom parc. č. XXX/XX, XXX/XX a rozdelenie nehnuteľnosti parc. č. XX/X a XX/X, ktorého vyhotoviteľom bola spoločnosť ENVI - GEOS, s.r.o. Geometrický plán č. 32/2016 bol predložený na úradné overenie dňa 13.9.2017, pričom k jeho úradnému overeniu došlo dňa 4.10.2017 a do operátu katastra nehnuteľností bol zapísaný dňa 1.6.2018 pod č. Z238/2018. Polohové určenie priebehu vlastníckej hranice oddeľujúcej pozemky parc. č. XX/X, parc. č. XX/X od pozemku parc. č. XX/X bolo riešené aj v geometrickom pláne č.199/2017 na oddelenie pozemku parc. č. XX/X, ktorý bol vypracovaný geodetickou kanceláriou GEOPLAN Lydik. Geometrický plán č.199/2017 bol predložený na úradné overenie dňa 13.9.2017, pričom k jeho úradnému overeniu došlo dňa 25.9.2017, avšak jeho zápisu do operátu katastra

nehnuteľností nedošlo. V tejto súvislosti bol žalobkyňou podaný podnet na Úrad geodézie kartografie a katastra Slovenskej republiky za účelom zhodnotenia resp. poukázania na objektívne a zrejmé nedostatky v súvislosti s vyhotovením uvedených geometrických plánov. Zo záverov katastrálnej inšpekcie vyplynulo, že aj napriek odchýlke je, ale nespochybniteľné, že stav, ktorého výsledkom je rozdielne polohové určenie identickej hranice v geometrickom pláne č.199/2017 a geometrickom pláne č.32/2016 je neštandardné a vo všeobecnosti nemôže byť akceptovateľné, pretože by sa tým znemožnilo riadne fungovanie katastrálneho operátu a prispievalo by to k vytváraniu nejednoznačnosti, neistoty a možných sporov. Za týmto účelom sa dňa 4.9.2018 uskutočnilo v Nitre pracovné a odborné stretnutie zhotoviteľov geometrických plánov č. 32/2016 a č. 199/2017. Toto stretnutie sa uskutočnilo aj za účasti zástupcov z Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Účelom tohto stretnutia bolo nájdenie riešenia za účelom odstránenia vzniknutých rozporov a jednoznačného zadefinovania predmetných nehnuteľností, ktoré by v maximálnej možnej miere zohľadňovalo údaje uvedené v operáte pôvodného geometrického plánu č.920-138-5. Za týmto účelom si dala vypracovať ďalší geometrický plán. Geometrický plán č. 185/2020, vypracovaný spoločnosťou GEO - EKON, s.r.o. bol vyhotovený za účelom oddelenia pozemku parc. č. XX/X. E. parc. č. XX/X preukazuje spornú časť nehnuteľnosti parc. č. XX/X, ktorá je vo vlastníctve žalovaných. Návrhom mimosúdnej dohody zo dňa 15.4.2019, ktorá bola žalovaným doručená dňa 18.4.2019, boli žalovaní vyzvaní, aby v lehote 14 dní od obdržania tohto listu poskytli súhlas s vykonaním podrobného merania zmien, aby sa zabezpečila totožnosť užívacieho stavu so stavom uvedeným v katastri nehnuteľností. Žalovaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedli, že z hľadiska právneho došlo k vydržaniu spornej plochy žalovanými, a to jednak tým, že oni sami na základe kúpnej zmluvy z roku 2001 až doteraz sú v dobrej viere a presvedčení, že im táto časť pozemku patrí, pričom môžu nadviazať aj na dobromyseľnú držbu právneho predchodcu D. B.. Žalovaní nie sú dobromyseľní v tom, že im sporná plocha patrí, pretože ich presvedčenie nemá oporu v skutkových okolnostiach, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že sporná plocha by im mohla vlastnícky patriť. U žalovaných teda nemohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva k spornej ploche nehnuteľnosti, pretože neboli naplnené všetky predpoklady potrebné k vydržaniu. Vlastníkom sa poskytuje rovnaká právna ochrana. Vlastníckym právom sa rozumie právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať jej úžitky a nakladať s vecou vlastnou mocou, ktorá nie je závislá od žiadnej inej moci. Obsah a ochrana vlastníckeho práva ktoréhokoľvek vlastníka je rovnaká, čiže rovnaké právo, aké majú žalovaní k nehnuteľnosti parc. č. XX/X, má aj žalobkyňa k nehnuteľnosti parc. č. XX/X. Obmedzenie práv vlastníkov je vzájomné a zároveň prospešné ostatným vlastníkom. Vlastník veci sa musí zdržať takého konania, čím by nad mieru primeranú pomerom iného vážne ohrozoval pri výkone jeho práv. Žalovaní, ako vlastníci susednej nehnuteľnosti sú povinní sa zdržať konania, ktorým by ohrozili výkon vlastníckeho práva vlastníka susednej nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti parc. č. XX/X resp. XX/X užívajú v plnom rozsahu bez toho, že by niekto vážne ohrozoval výkon ich práva. Naopak ona nemôže v plnom rozsahu užívať svoje nehnuteľnosti, pretože žalovaní odmietajú poskytnúť súhlas, aby sa zabezpečilo, že stav uvedený v katastri nehnuteľností bude totožný s užívacím stavom. Takéto konanie žalovaných naďalej spôsobuje, že nemôže v plnom rozsahu užívať svoje nehnuteľnosti, ale iba ich časť, nakoľko spornú časť nehnuteľnosti parc.č.XX/X, t.j. v geometrickom pláne č. 185/2020 vyznačenú ako parc. č. XX/X, užívajú žalovaní ako neoprávnení držitelia. Neoprávneným držiteľom sa takmer nepriznávajú žiadne práva a vždy sú povinní vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla. Naliehavý právny záujem, na určení práva tejto žaloby, je daný z toho, že bez určenia vlastníckeho práva k parc. č. XX/X, zostane jej právo ohrozené a jej právne postavenie bude naďalej neisté.

2. Žalovaný k podanej žalobe uviedol, že tvrdenia žalobkyne uvedené v žalobe sú nepravdivé, súdu označila zavádzajúce argumenty a na preukázanie úspešnosti svojej žaloby v podstate nepredložila žiadny právne relevantný dôkaz a právne odôvodnenie podanej žaloby je zdôvodnené ustanoveniami , ktoré sa na túto žalobu vôbec nevzťahujú. Všetky skutkové a právne tvrdenia v žalobe jednoznačne popierajú. Pravdou je, že žalobcovia kúpnou zmluvou zo dňa 11.4.2001, ktorá bola zavkladovaná v katastri nehnuteľností pod č. V 2845/2001, kúpili nehnuteľnosti, ktoré sú teraz zapísané na ich mená v liste vlastníctva č. XX pre obec M., kat. úz. M.. V roku 2001 žalobcovia predmetnou kúpnou zmluvou spísanou do notárskej zápisnice na notárskom úrade O.. U. M., Z.. kúpili od vlastníčok A. I., rod. A. a A. B., rod. Z. nehnuteľnosti tak, že parcelu č. XX/X - záhrada vo výmere 16X m2 a parcelu č. XX/X - zastavaná plocha vo výmere 622 m2 kúpili výlučne od A. I. a domovú nehnuteľnosť

- dom č. súp. XX, ktorý sa nachádzal na parcele č. XX/X odkúpili od A. I., rod. A. a A. B. od každej v podiele 1/2-ice. Za predmetné nehnuteľnosti predávajúcim riadne vyplatili dohodnutú kúpnu cenu vo výške 440000 Sk a vstúpili do vlastníctva a užívania týchto nehnuteľností. V čase kúpy boli tieto

nehnuteľnosti v prírode jasne viditeľne vyhranené, jednalo sa o rodinný dom, ktorý mal vtedy č. súp. XX, dnes má č. súp. XX a priľahlé pozemky, a to: dvor a za dvorom záhrada. Predávajúce A. I. a A. B. žalovaných ubezpečili, že im nehnuteľnosti predávajú v takom stave, v akom stoja a ležia, že to čo je v prírode ich a je ohraničené plotmi patrí do ich vlastníctva a toto vlastníctvo kúpnou zmluvou na nich prevádzajú. S týmto ubezpečením a riadnym zaplatením kúpnej ceny a začatím užívania po kúpe tieto nehnuteľnosti nerušene a dobromyseľne užívali ako vlastníci bez toho, že by čo i len tušili o nejakom probléme na hranici pozemku žalovaných - parc. č. XX/X a pozemku žalobkyne - parc. č. XX/X. V čase kúpy bola medzi týmito parcelami hranica jasne viditeľná, vytýčená a určená pletivovým plotom na železobetónových stĺpikoch. Pozemok smerom do ich parcely považovali vždy za ich vlastný a rešpektovali hranicu určenú plotom, za ktorým mala svoju nehnuteľnosť - parc. č. XX/X žalobkyňa. V čase kúpy a následného užívania boli v tom, že to čo v prírode reálne existujúce a ohradené kúpili im aj skutočne patrí a dôkazom toho je i skutočnosť, že v roku 2002 si žalovaní privádzali do svojho rodinného domu vodovodnú prípojku z verejného vodovodu. Táto prípojka je umiestnená a zakopaná pri hranici pozemku žalovaných - parc. č. XX/X a pozemku žalobkyne - parc. č. XX/X a je presne na tom mieste, ktoré je v geometrickom pláne č. 185/2020, ktorý žalobkyňa pripojila k žalobe, vyznačené ako novovytvorená parcela č. XX/X, ktorej určenia vlastníckeho práva sa žalobkyňa domáha. Pokiaľ teda vodovodnú prípojku umiestňovali - údajne na pozemku žalobkyne, tak sa pýtajú, kde bola vtedy žalobkyňa a prečo nenamietala, že kopú a umiestňujú si vodovod na jej pozemku? Žalobkyňa proti tomuto nič nenamietala a bola s tým uzrozumená, pretože rešpektovala, že si to umiestňujú na ich pozemku za jej plotom. Je logické, že pokiaľ by bola v tom, že prípojka je na jej pozemku, bola by túto skutočnosť nejakým spôsobom namietala, prípadne ich upozornila, že kopú na jej pozemku. Nič takéto sa však nestalo, čo taktiež preukazuje nedôvodnosť podanej žaloby. S kopaním vodovodnej prípojky a umiestnením vodovodu im pomáhali synovci. Dokonca s týmito prácami im pomáhal aj syn žalobkyne. Takto pokojne a nerušenie spornú parcelu užívali do roku 2017, kedy došlo medzi žalobkyňou a žalovanými k osobnému konfliktu výsledkom ktorého bolo, že žalobkyňa sa zrazu začala domáhať toho, že hranica medzi ich pozemkami je umiestnená zle a že užívajú časť jej pozemku a zašla vo svojom konaní tak ďaleko, že v roku 2017 oplotenie, ktoré tam bolo osadené od roku 1981, odstránila a chcela sa posunúť do ich pozemku na hranicu tak, ako je zakreslená v geometrickom pláne, ktorý žalobkyňa pripojila k žalobe. Je úplne nepravdivé a vymyslené tvrdenie žalobkyne, že sa medzi predmetnými nehnuteľnosťami hranica niekoľkokrát menila a to naposledy v roku 2015, kedy žalovaná za ňou údajne mali prísť so žiadosťou, aby im umožnila využiť časť jej pozemku, pretože ich pozemok pri dome je úzky. Do roku 2015 bola hranica medzi pozemkami dlhodobo zaužívaná a v prírode jasne označená viditeľným plotom, a nemali dôvod nič takéto od žalobkyne žiadať. Ešte predtým ako žalobkyňa v roku 2017 odstránila plot a začala si robiť nárok na časť pozemku v našej dobromyseľnej držbe, žalovaní dali vypracovať geometrický plán č. 32/2016 zo dňa 5.9.2016, overený dňa 4.10.2017, ktorý bol vypracovaný za účelom odkúpenia novovytvorenej parcely č. XXX/XX od obce M. a ktorým si zároveň dali urobiť nové rozdelenie parc. č. XX/X a č. XX/X, v ktorom geometrickom pláne je zakreslená aj hranica medzi parc. č. XX/X a parc. žalobkyne č. XX/X tak, ako vtedy skutočne prebiehala podľa osadeného plota, ktorý tvoril hranice ich pozemkov. Žalobkyňa proti tomuto geometrickému plánu nič nenamietala a dala k nemu súhlas, ktorý sa nachádza v spise na Okresnom úrade Nitra, odbor katastrálny v súvislosti s realizáciou tohto geometrického plánu. Aj táto skutočnosť nasvedčuje tomu, že ešte v rokoch 2016 a 2017 žalobkyňa nemala žiadne námietky voči priebehu hranice medzi ich pozemkami. Po odstránení plotu žalobkyňou táto nechala na mieste od ulice osadený betónový stĺpik, od ktorého bol smerom k pozemku vybudovaný plot a ešte aj teraz je tento pôvodný stĺp jasným dôkazom toho, kde bol pôvodný plot umiestnený. Zistili, že pôvodným vlastníkom ich nehnuteľností, ktoré kúpili, bol D. B., ktorý bol právny predchodca A. I. a A. B., po ktorom ony tieto nehnuteľnosti zdedili a v roku 2001 im ich predali. Ďalej zistili, že vlastníčkou susednej parcely č. XX/X sa stala žalobkyňa darovacou zmluvou zo dňa 15.5.1980, ktorá bola zaregistrovaná na Štátnom notárstve dňa 30.7.1980 pod č. R I. 380/80, darujúcou bola jej matka a matka žalovaného na prvom mieste - D. Z.. Keďže pôvodný vlastník ich nehnuteľností D. B. potreboval rozšírenie svojho pozemku v časti od domu kvôli tomu, aby sa na jeho pozemok mohli dostať osobné ako i nákladné motorové vozidlá za účelom dovozu uhlia, dreva a vývozu žumpy a podobne, uzatvoril so žalobkyňou D. G. zámennú zmluvu v roku 1981 tak, že si upravili hranice svojich pozemkov spôsobom, že žalobkyňa D. G. dala do vlastníctva D. B. časť svojej parcely č. XX/X v šírke asi 50-60 cm (jedná sa presne o tú časť, ktorej vlastníckeho práva sa touto žalobou domáha žalobkyňa) na hranicu, ktorá je v geometrickom pláne pripojenom žalobkyňou vyznačená hrubou čiarou a pán D. B. na konci svojej parcely č. XX/X v časti, kde má postavený rodinný dom žalobkyňa, dal do jej vlastníctva približne rovnakú alebo väčšiu časť svojho pozemku, pretože žalobkyňa túto výmeru potrebovala na zabezpečenie svojho prístupu na parcelu č. XX/X od svojho rodinného domu. Po tejto zámene na

takto novovzniknutej hranici po celej dĺžke pozemkov postavila sama žalobkyňa D. G. pletivový plot s betónovými stĺpikmi a od roku 1981 až dokedy žalobkyňa v roku 2017 tento plot neodstránila, tvoril hranicu medzi pozemkom pána D. B. - parc. č. XX/X, ako i následne žalovaných, a pozemkom žalobkyne D. G. - parc. č. XX/X. J. hranica bola v prírode jasne vytýčená, rešpektovaná a zvýraznená plotom, ktorý postavila sama žalobkyňa. Od roku 1981 takto vznikol stav, na základe ktorého boli vytvorené nové hranice medzi parcelami č. XX/X a XX/X a tento bol za života D. B. ním, potom jeho dedičkami A. I. a A. B., a následne od roku 2001 na základe kúpy žalovanými rešpektovaný a sporná časť parcely bola užívaná dobromyseľne v presvedčení, že všetkým týmto vlastnícky patrí. Tento stav do roku 2017 bol rešpektovaný aj žalobkyňou a táto ako svoju vlastnú užívala časť, ktorú získala zámenou od D. B.. Existencia hranice medzi ich pozemkami je v obci M. všeobecne známa a o tom, kde bol pôvodný plot umiestnený a kadiaľ prebiehala hranica, existuje jednak veľa fotodokumentácie ako i videozáznamov. Vzhľadom na horeuvedený skutkový právny a dôkazný stav sú toho názoru, že parcelu č. XX/X vo výmere 16 m2 žalovaní dobromyseľným, nerušeným výkonom práva ich oprávnenej držby vydržali do vlastníctva a to s použitím , podľa ktorého oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má v nepretržitej držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Najvyššie súdne autority ustálili, že pri výklade dobromyseľnosti držby treba skúmať, či držiteľ mohol byť objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol, nie je pri tom rozhodujúce, že nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie. Tak, ako vyplýva z horeuvedeného skutkového stavu, kúpou nehnuteľností zmluvou z roku 2001, ktorou kúpili aj spornú časť nehnuteľnosti, ktorú výkonom našej dobromyseľnej a nerušenej držby po dobu viac ako 10 rokov užívali v presvedčení, že im vlastnícky patrí; a teda k nej nadobudli vlastnícke právo vydržaním.

3. Žalobkyňa uviedla, že predmetné vyjadrenie žalovaných pokladá za zavádzajúce a vymyslené, pričom absolútne nereflektujú na skutočnosti, ktoré uvádzala v žalobe a ktoré aj riadne zdokladovala. Žalovaní síce predložili veľa fotodokumentácie, avšak ani na jednej z fotografií sa predmetná zámenná zmluva nenachádza. Nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnosti parc. č. XX/X na základe Darovacej zmluvy zo dňa 15.5.1980, ktorá bola registrovaná štátnym notárstvom dňa 30.7.1980. V roku 1981 mala uzatvoriť zámennú zmluvu s D. B.. Podľa z vtedy platného a účinného vyplývalo, že k zmluve o prevode nehnuteľnosti je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo k nehnuteľnosti prechádzalo na jej nadobúdateľa práve registráciou zmluvy na štátnom notárstve. Takáto zmluva, o ktorej uvádzajú žalovaní nikdy neexistovala. Ak zmluva neexistovala, tak ani nebola registrovaná štátnym notárstvom a ani nemohlo prejsť vlastnícke právo časti nehnuteľnosti parc. č. XX/X na D. B.. Ak vlastnícke právo k spornej časti nehnuteľnosti neprešlo na D. B., tak nemohlo prejsť ani na p. A. I. a neskôr ani na žalovaných. Túto podstatnú skutočnosť žalovaní vôbec žiadnym spôsobom nedokladujú, iba sa vyjadrujú spôsobom takým, ako im to vyhovuje, bez akéhokoľvek predloženia dôkazu. Účastníkom tej fiktívnej zámennej zmluvy mala byť iba ona, žalobkyňa a neb. D. B.. V roku 1981 sa vyžadovalo, že zmluva ohľadom prevodu nehnuteľností musela mať písomnú formu a na to, aby prešlo vlastnícke právo na nadobúdateľa sa vyžadovalo, aby zmluva bola registrovaná štátnym notárstvom. Pokiaľ zmluva nebola urobená vo forme, akú vyžadoval zákon bola neplatná, pričom sa jednalo o absolútnu neplatnosť. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je povinný súd prihliadať aj bez návrhu a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nemôže zhojiť' dodatočným schválením právneho úkonu napr. vyjadrením, že k písomnému uzatvoreniu zámennej zmluvy nedošlo pre neznalosť právnych predpisov a to z toho dôvodu, že rok predtým nadobúdala nehnuteľnosť parc. č. XX/X a keby chcela uzatvoriť zámennú zmluvu s neb. D. B., tak by ju dala registrovať na štátnom notárstve. Jej zámerom nikdy nebolo previesť vlastnícke právo k spornej časti nehnuteľnosti v súčasnosti parc. č. XX/X na neb. D. B.. Je však pravda, že umožnila neb. D. B., aby užíval spornú časť nehnuteľnosti XX/X a to z toho dôvodu, ako uvádzajú žalovaní, aby sa na jeho pozemok mohlo dostať osobné i nákladné motorové vozidlá za účelom dovozu uhlia, dreva a vývozu žumpy. Z tohto dôvodu je prirodzené, že plot postavila posunutý k časti parcely XX/X, pretože inak by chcela vedieť, ako by sa na pozemok neb. D. B. mohli dostať motorové vozidlá? K samotnému ohrádzaniu jej pozemku musí uviesť, že to bolo približne v roku 1980 a podieľal sa na ňom jej manžel O. G. a žalovaný W. Z. a vtedy sa plot posúval smerom k jej pozemku po prvý krát. Žalovaný W. Z. už vtedy dobre vedel, že plot je posunutý, čo dosvedčuje i ďalšie jeho stanovisko vo vyjadrení zo dňa 25.2.2021 Samotný plot, keď sa staval, vymeriaval neb. D. B. a vtedy ju poprosil za prítomnosti jej manželka a žalovaného W. Z., či by sa mohol plot posunúť k smerom k jej nehnuteľnosti parc. č. XX/X a to za účelom ako uvádzajú žalovaní, aby sa tam mohlo dostať nákladné vozidlo. Tejto jeho požiadavke vyhovela s tým, aby sa na pozemok neb. D. B. mohlo dostať motorové vozidlo a nie s

tým, že na neho previedla vlastnícke právo k časti jej pozemku. Pri vyhotovovaní geometrického plánu č.185/2020, ktorý vyhotovoval U.. K. S. sa žalovaný W. Z. sám chválil, že ten sporný plot staval spoločne s jej manželom, takže dobre vie, ako to skutočne bolo a teraz len zavádza a predkladá svedkov, ktorý tieto skutočnosti nemohli vnímať, nevedia o nich a podsúva im svoju účelovú pravdu. Vo vyjadrení zo dňa 25.2.2021 žalovaní tvrdia, že v roku 1981 vznikla zámenná zmluva s už neb. D. B.. Z uvedeného má za to, že už pri kúpe pozemku v roku 2001 žalovaní museli vedieť resp. mali mať tušenie, že ten plot je posunutý. Skutočnosť, že nedošlo k uzatvoreniu zámennej zmluvy, ako uvádzajú žalovaní, je to, že zo spodnej časti pozemku nebol robený žiadny ústupok pre ňu, pretože má zo spodnej časti dostatočný priestor a prístup na svoj pozemok, čo vyplýva aj z katastrálnej mapy. V spodnej časti nehnuteľnosti XX/X nedali žalovaní časť svojej nehnuteľnosti jej, ale už neb. A. I., pretože dom neb. A. I. sa nachádzal medzi ich nehnuteľnosťami. E.. A. I. mal v minulosti prístup na svoj pozemok od nej a z nehnuteľností parc. č. XX/X a parc.č.XX/X, ktoré sú vo vlastníctve žalovaných a za tým účelom tam mal aj vybudovanú zelenú bránu, ktorej časť je tam dodnes. Uvedený dom neb. A. I. kupoval od D. B. potom, ako si on postavil nový v hornej časti pozemku, tam kde teraz bývajú žalovaní. To, že tento stav rešpektovali aj žalovaní svedčí aj to, že pri stavbe oplotenia, ktoré stavali sami žalovaní medzi nehnuteľnosťou parc.č.XX/X (neb. I.) a parc. č. XX/X (vo vlastníctve žalovaných), stavali smerom takým, že ho posunuli približne o meter do ich vlastnej nehnuteľnosti parc .č. XX/X. Toto je vidieť porovnaním fotografie skutočného stavu. Takže toto je ďalší dôvod, že nedošlo k uzatvoreniu zámennej zmluvy, ako uvádzajú žalovaní. Uvedené jej stanovisko platí aj pre vodovodnú prípojku. Jej zámerom nikdy nebolo, aby žalovaní nemali vodu a ani predmetom tohto sporu nie je vodovodná prípojka. Žalovaní sa na obecný vodovod pripojili tak, že využili jej svojpomocne vybudovanú prípojku a šachtu, do ktorej vsunul cez vhodnú armatúru ďalší svoj vodomer a následne cez celú šírku ich oploteného pozemku vykopal kanál, do ktorého uložil potrubie na prívod vody k jeho domu. Kým bol vodovod vo vlastníctve obce, tak vodovod pripojiť svojpomocne a nie vždy za dodržania všetkých platných noriem. Samotný výkop zasahoval do ich pozemku zhruba jeden meter od plotu. Grafický náčrt umiestnenia vodovodnej prípojky ako ani potvrdenie od obce M. nepreukazujú právny titul žalovaných na spornú časť nehnuteľnosti parc.č.XX/X. Nato, že si dali žalovaní prípojku do ich šachty im súhlas nedala a zistený stav v rámci vtedy dobrých rodinných vzťahov tolerovala aj napriek tomu, že to bola od nich ďalšia zákernosť voči jej osobe. Podľa Rozsudku Najvyššieho súdu SR č. : „Ak sa niekto chopil držby na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, nemohol byť v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že bol presvedčený, že aj ústna forma zmluvy je pre platné uzatvorenie zmluvy postačujúca.“ Uvedenej skutočnosti si boli žalovaní vedomí už v čase, keď nadobúdali nehnuteľnosti od dedičiek po neb. D. B.. V čase keď žalovaní kupovali nehnuteľnosti parc. č. XX/X a parc. č. XX/X vedeli, že sporná časť nehnuteľnosti im nepatrí a to aj z toho dôvodu, že boli to práve žalovaní, ktorí ju prišli požiadať, aby im aj naďalej umožnila využívať časť svojej nehnuteľnosti, pretože ich pozemok pri dome je úzky. Tejto ich požiadavke vyhovela a umožnila im využívať časť svojej nehnuteľnosti presne tak, ako to umožnila i neb. D. B.. Vtedy si to oplotenie už robil sám žalovaný v l. rade tak, že sa prekopali tie isté stĺpy a použilo sa to isté pletivo, ale zmenilo sa samotné zakrivenie plota. K uskutočneniu činností prišlo v roku kedy žalovaní nadobudli nehnuteľnosť alebo krátko potom Uvedené tvrdenie preukazuje i odpoveď žalovaných na jej návrh mimosúdnej dohody, zo dňa 21.5.2019, kde sa uvádza, že keby tam tento prístup nebol, tak môj klient nemôže na svoj pozemok chodiť ani svojim autom a nemohlo by sa tam dostať ani nákladné auto, ktoré chodí čerpať žumpu, ktorá sa za domom parc. č. XX/X nachádza. Nesúhlasí ani s ďalším stanoviskom žalovaných v tom zmysle, že im dala súhlas s realizáciou geometrického plánu č. 32/2016 a že proti nemu nič nenamietala. O samotné vyhotovenie tohto geometrického plánu požiadali žalovaní. Žalovaný v I. rade požiadal geodeta U.. A., aby vymeral jeho pozemok. Pri vymeraní tohto pozemku došlo k povýšeniu užívacieho stavu na stav vlastnícky, pretože sporná časť nehnuteľnosti podľa GP č. 185/2020 parc. č. XX/X bola dovtedy v jej vlastníctve ako súčasť nehnuteľnosti parc. č. XX/X a od tohto geometrického plánu sa stala súčasťou nehnuteľnosti parc. č. XX/X vo vlastníctve žalovaných. Pri vyhotovovaní tohto geometrického plánu nebola prítomná. K zameraniu nehnuteľnosti ako aj k vyhotoveniu geometrického plánu došlo bez jej prítomnosti a bez jej súhlasu. Obdobne sa neskôr vyjadril aj sám geodet U.. A., keď potvrdil, že ho žalovaný v I. rade oklamal v tom zmysle, že mu dala súhlas a že môže merať aj bez jej prítomnosti. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí. Posúdenie toho, či je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. V tomto prípade nie sú naplnené nielen objektívne skutočnosti, ale ani subjektívne predstavy žalovaných o tom, že im sporná časť nehnuteľnosti patrí vydržaním. Objektívne skutočnosti dobromyseľnosti držiteľa treba posudzovať takým spôsobom, či bol držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec patrí, či pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva požadovať, mal alebo mohol

mať pochybnosti, že mu vec alebo právo patrí. V tomto prípade žalovaní nielen mali pochybnosti, ale aj vedeli, že im sporná časť nehnuteľnosti nepatrí a preto istou zabezpečili vyhotovenie geometrického plánu č. 32/2016, ktorým došlo k povýšeniu užívateľského stavu na stav vlastnícky a sporná časť nehnuteľnosti sa stala súčasťou nehnuteľnosti parc. č. XX/X. Zo všetkých týchto skutočností je zrejmé, že žalovaní spornú časť nehnuteľnosti parc. č. XX/X nenadobudli poctivým spôsobom a teda nie je naplnená podmienka dobromyseľnosti držby. Ak nie sú naplnené všetky podmienky držby tak, ani nemôže dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním.

4. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že všetky tieto skutkové okolnosti sú nepravdivé, žalobkyňa sa snaží zdôvodniť svoju žalobu neexistujúcimi a nepravdivými skutočnosťami. Vo svojom vyjadrení uvádza dávno prekonané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: , z ktorého vyplývalo, že ak sa niekto chopil držby, na základe ústnej zmluvy o prevode nehnuteľností, nemohol byť v dobrej viere, že je vlastníkom veci, a to ani v prípade, že bol presvedčený, že aj ústna forma zmluvy je pre platné uzatvorenie zmluvy postačujúca. Tento - právnej praxi sa vymykajúci - právny názor je jednak prekonaný a jednak obsahuje neudržateľný výklad inštitútu vydržania, ktorý hraničil s popretím jeho podstaty. Žalovaní z hľadiska skutkového a dôkazného zotrvávajú na skutočnostiach, ktoré uviedli vo svojom vyjadrení zo dňa 25.2.2021, v ktorom uviedli podrobný skutkový stav tak, ako sa naozaj udial a tvrdenia doložili dostatočnými dôkazmi, či už v písomnej forme, čestnými prehláseniami svedkýň, ako i návrhmi na vypočutie ďalších svedkov a v prípade potreby i ohliadky na mieste samom. Žalovaní nehnuteľnosti kúpili v roku 2001 kúpnou zmluvou v takom stave, v akom im boli predávajúcimi predané a v prírode jasne ohradené a označené, a v nerušenom stave aj spolu so spornou časťou pozemku, ktorej vlastníctva sa žalobkyňa domáha podanou žalobou, ich od tejto doby užívajú v dobrej viere, že im vlastnícky patria, pričom v ich užívaní a v presvedčení, že im vlastnícky patria neboli nikým rušení, až do roku 2017, kedy žalobkyňa odstránila plot a začala sa domáhať časti pozemku, ktorý jej údajne patrí. Je povšimnutiahodná skutočnosť, že užívací stav bol tak notoricky zaužívaný, že sporná časť nehnuteľností bola geometrickým plánom geodetom zakreslená tak, že sa stala súčasťou ich parcely a je zapísaná na ich menách v liste vlastníctva a žalobkyňa si musela dať vyhotoviť geometrický plán, v ktorom sa domáha „vlastnej“ parcely, ktorá je však zapísaná už v ich liste vlastníctva. Na margo tvrdení žalobkyne (resp. jej právneho zástupcu) vo svojom vyjadrení týkajúceho sa dobromyseľnosti alebo nedobromyseľnosti vydržania ich vlastníckeho práva a dobrej viery, považuje za potrebné „oprášiť“ judikatúru najvyšších súdnych autorít vo veciach výkladu dobromyseľnosti držby pri vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Komplexný výklad k inštitútu vydržania obsahuje rozhodnutie publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov SR pod č. R 44/1996 (Rozsudok NS SR sp. zn.: ), ktorý bol odobrený a zaktualizovaný Nálezom Ústavného súdu SR sp. zn.: . Ústavný súd v tomto rozhodnutí, okrem iného, vyslovil názor, že za ústavne konformný treba považovať výklad vydržania a dobromyseľnosti nadobúdateľa nehnuteľností tak, ako je vysvetlený v citovanom Rozhodnutí č. R 44/96. V tomto rozhodnutí sa - okrem iného - uvádza, že neplatnosť právneho úkonu o prevode vlastníctva nie je okolnosťou vylučujúcou nadobudnutie vlastníctva vydržaním. Veľmi jasne a logicky, v súlade so všetkými zásadami, na základe ktorých je možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, poukázal na rozdielnosť zákonných podmienok nadobudnutia vlastníctva na základe vydržania a na základe právneho úkonu zmluvou, pri ktorom na rozdiel od vydržania sa vyžadovalo, aby právny úkon spĺňal všetky právne náležitosti platného právneho úkonu. Sporný pozemok ich žalovaných sa dostal do ich dobromyseľnej držby v roku 2001, a to kúpnou zmluvou od predávajúcich, ktorá bola katastrálnym úradom riadne zavkladovaná. Nemali ani len tušenia, že nejaká časť pozemku, ktorý v dobrej viere kúpili do ich vlastníctva a ktorá bola viditeľne a trvalo oplotená, by mala patriť žalobkyni. Podľa citovaného Rozhodnutia NS SR preto ani nie je potrebné zisťovať, či súčasťou predmetnej zmluvy bola aj nejaká časť majetko-právne neusporiadaná tým, že sa ujali držby a vlastníctva predmetných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy, mala táto skutočnosť význam pre posúdenie dobromyseľnosti držby nás nadobúdateľov a dôvodnosti a dobromyseľnosti v tom, že im vec patrí. Ďalej poukazuje NS SR na to, že na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby nadobúdateľ preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia - riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia. V tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a držby. Judikatúrou najvyšších súdnych autorít je ustálené, že dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si napríklad prisvojuje určitú vec alebo s ňou disponuje (porovnaj ). Ide teda o psychický stav, o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo o sebe nemôže byť predmetom dokazovania. Predmetom dokazovania môžu byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyjadriť presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí.

Okolnosťami, ktoré budú svedčiť pre záver o existencii dobromyseľnosti, budú spravidla okolnosťami týkajúcimi sa právneho dôvodu nadobudnutia a svedčiace o poctivosti nadobúdateľa. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude treba, aby preukazoval platný právny dôvod nadobudnutia, riadny prechod vlastníctva, ale len okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia, v tom je základný rozdiel medzi ochranou vlastníctva a ochranou držby (R 45/1986). Nadobúdateľ svoju dobrú vieru nemusí ani preukazovať lebo v pochybnostiach platí, že držba je oprávnená ( In fine ). Na tom, kto nadobudnutie v dobrej viere popiera bude, aby túto domnienku vyvrátil (porovnaj bod 17). Teda v tomto spore je plnej miere na žalobkyni, aby preukázala nedobromyseľnosť ich držby, tzn. musela by preukázať, že ich v našej nerušenej a dobromyseľnej držbe spornej časti pozemku od roku 2001 niekto rušil, a to buď sama žalobkyňa alebo prípadne niekto iný a to buď súdnou cestou, v správnom konaní, v trestnom konaní alebo podobne. Ďalej Ústavný súd SR vo svojom Náleze zo dňa 14.11.2018, sp. zn.: vyslovil právnu vetu, že pri ústavne konformnom výklade dobromyseľnosti treba skúmať, či držiteľ mohol objektívne presvedčený o tom, že držanú vec poctivým spôsobom nadobudol. Nemôže byť teda rozhodujúce, že pri tom nesplnil zákonné podmienky. Za poctivý spôsob nadobudnutia veci treba považovať také nadobudnutie, ktoré je v súlade s dobrými mravmi. Spravidla je preto rozhodujúce, že držiteľ za držanú vec buď zaplatil, prípadne poskytol iné dohodnuté plnenie, alebo išlo o dar alebo dar ako bezodplatné plnenie. Pri inom dohodnutom plnení je možné samozrejme považovať aj zámenu pozemkov. Z tohto vyplýva, že kúpnou zmluvou z roku 2001 za predmet kúpy poctivo predávajúcim zaplatili nevediac o tom, že časť pozemku bola pričlenená k ich parcele zámenou, ktorá bola uskutočnená neperfektnou zámennou zmluvou ešte v roku 1981 tak, ako dodatočným preverovaním po podaní žaloby zistili.

5. Svedok Z. L., uviedol, že žalovaná v 2. rade je jeho teta, sestra jeho mamy, a žalovaný v 1. rade je jeho ujo. V čase, keď už žalovaní mali vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, ich išiel navštíviť. Bolo to asi jeden rok po tom, čo ho nadobudli a žalovaný v 1. rade mu povedal, že miesto, ktoré je najužšie k domu museli posunúť, čiže posunuli stĺpik, aby sa im zmestilo auto, aby príjazd bol komfortnejší. Nevie povedať o koľko malo dôjsť k posunutiu toho stĺpika. Nikdy niečo také nepočul. Teraz, keď bol kontaktovaný, sa začal pýtať sám seba, že to, o koľko sa posunul stĺpik, či bolo s vedomím žalobkyne. Keď sa tam bol teraz pozrieť, stĺpik tam už nebol a teda nevie o akú časť malo dôjsť k posunutiu. Malo dôjsť k posunutiu stĺpika pri konci domu, roh domu. Nevie ani približne uviesť o koľko sa stĺpik posunul, nakoľko to vyplynulo len v rámci komunikácie. Nevie o tom, že by žalovaný v 1. rade mal vedomosť o tom, že by stĺpik posnul do pozemku žalobkyne. Naposledy bol doma pred 2 rokmi a už vtedy sa tento spor ťahal. Keďže strany sporu sú jeho rodinou, chodil navštevovať jedných aj druhých. Vie len toľko, že žalovaný v 1. rade mu už dávnejšie o posune toho stĺpiku hovoril, mohol to byť cca 20 rokov dozadu, pričom počas návštev žalobkyňa mu stále hovorila, aby povedal pravdu, avšak nechcel sa dostať do konfliktu s jedným alebo druhým, ale aj tak ho do toho sporu zatiahli. Nevie, kto ho menil, ale myslí si, že asi žalovaní. Žalovaný v 1. rade tvrdil, že posunutý plot už vrátil do pôvodného stavu. Pri tomto tvrdení o vrátení posunutého plotu ešte bola prítomná jeho moja mama a sestra žalovaného. Pri kúpe pozemku nebol, kúpa pozemku mu bola sprostredkovaná myslí, že jeho mamou, ale vie, že medzi pozemkami strán sporu bol plot a ten tam bol aj v čase, ako ho žalovaní kúpili. Nebol tam fyzicky, keď sa posunul stĺpik, dôvod ale prečo sa posunul si myslí, že išlo o úzke miesto. Opísať skutočnosti ako to bolo v roku 2001, keď žalovaní kupovali nehnuteľnosti na parc. č. XX/X a parc. č. XX/X a zároveň že by aj potvrdili, že už v tom čase žalovaní vedeli, že im sporná časť nehnuteľnosti nepatrí, pretože podľa žalobkyne prišiel žalovaný v 1. rade požiadať ju, aby im aj naďalej umožnila využívať spornú časť nehnuteľnosti nemá ako vedieť. Nevedel, že v tej dobe tam bola nejaká sporná časť. Plot ako je zachytený na fotografii na č. l. 69 je zhodný a všetko to od plotu k domu považoval za vlastníctvo žalovaných. Po nahliadnutí do súdneho spisu, a to na fotografiu na č. l. 80 uviedol, že vnímal hranicu pozemku od toho stĺpika, ktorý tam stojí aj teraz pri bránke na pozemok. Po nahliadnutí do súdneho spisu, a to na fotografiu na č. l. 72 uviedol, že z uvedenej fotografie vyplýva, že plot sa navrátil do pôvodného stavu, keď pri vodovodnej prípojke vidno označenie geodeta, ktorý vykonal zameranie.

6. Zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že hranica medzi pozemkami sa menila viackrát. Prvýkrát, keď žalobkyňa umožnila posunutie plotu k parc. č. XX/X. Uvedené nastalo v roku 1980, keď žalobkyňa dala súhlas na posun hraníc D. B., avšak jej účelom nebolo previesť na neho vlastnícke právo. Druhýkrát sa posunul plot po tom, ako žalovaní nadobudli nehnuteľnosť po K. B.. Pri posune plotu sa použili tie isté stĺpiky a pletivo, ale zmenilo sa zakrivenie plotu. Pri zameraní pozemku sa zistilo, že sporná nehnuteľnosť sa toho času nachádza vo vlastníctve žalovaných. Žalovaní tvrdia, že došlo k vydržaniu parc. č. XX/X, avšak predpokladom vydržania je dobromyseľnosť. Žalovaní vedeli, že

im sporná nehnuteľnosť nepatrí, čiže nenadobudli spornú parcelu poctivým spôsobom. Z uvedeného dôvodu nemohlo dôjsť k vydržaniu. V záverečnej reči uviedol, že žalovaný pred kúpou v roku 2001 vedel, že plot je posunutý a nie je jeho vlastníctvom, nakoľko žalobkyni pomáhal pri jeho kopaní. Žalovaný musel mať vedomosť, že pán B. požiadal manžela žalobkyne o posunutie plotu, lebo jeho pozemok bol úzky. Posunutie plotu neumožnila samotná žalobkyňa, ale súhlas dal jej manžel, ako vlastník. Žalovanému chýba právny titul aj dobromyseľnosť. Ak žalovaný vedel, že plot je posnutý do pozemku žalobkyne, ani od roku 2001 nemohol byť dobromyseľný, že mu nehnuteľnosť patrí. Žalovaný ľsťou zabezpečil vyhotovenie GP č. 32/2016. Žalovaný pozemok nenadobudol poctivým spôsobom, preto nemohli byť naplnené dôvody vydržania.

7. Zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že žiadajú súd z dôvodu skutočností, uvedených v ich vyjadreniach zamietnuť žalobu. Klienti kúpili nehnuteľnosť v roku 2001 a riadne za ňu zaplatili. Hranica pozemku sa od roku 1981 nemenila. Predávajúci uistili jeho klientov, že všetko čo oni užívali, bolo v ich vlastníctve. Poukazuje aj na rozhodnutie NS SR 44/1996, ktoré je v súlade s nálezom ÚS SR. V roku 2017 si začala žalobkyňa robiť nároky na predmetnú nehnuteľnosť, keď zbúrala plot, ktorý sama postavila. Čo sa týka GP z roku 2016, ten bol vypracovaný z dôvodu, že žalovaní prikupovali určité nehnuteľnosti. Geodet zameral plot tak, ako stál. Žalobkyňa podala žalobu, avšak má za to, že neuniesla dôkazné bremeno. Do tohto okamihu nepredložila žiadny dôkaz o pravdivosti svojich tvrdení. Naopak, svedok, ktorého navrhla, svedčil v prospech žalovaných. Naopak, oni do konania predložili čestné prehlásenia, ako aj fotodokumentáciu, z ktorej je zrejmé vlastníctvo žalovaných. Poukazuje aj na koncentráciu konania, keď žalobkyňa mala dostatočný priestor navrhnúť dôkazy, ale tie neboli navrhnuté. Chce upresniť vyjadrenie žalovaného, kedy sa dozvedel o zámene. Na základe skutočností tvrdených v žalobe začal zisťovať spolu so žalovaným, aký bol daný stav a na základe vykonaného zisťovania vyšli najavo tieto skutočnosti. V záverečnej reči uviedol, že žalobkyňa podala žalobu na určenie vlastníckeho práva, pričom ani právne ani skutkovo ju nezdôvodnila. Žalovaní kúpili nehnuteľnosť tak, ako bola hranica a plot v prírode daná. Žalobu považuje za nedôvodnú.

8. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že tvrdenia, ktoré uvádzajú žalovaní, sú klamstvom. Súhlas im nedala. Žalovaný v 1. rade vedel, že pozemok je posunutý, lebo bol pri tom. Pri bagrovaní sa odpojilo pôvodné pletivo medzi pozemkami. Ich sestra jej povedala pri návšteve, že sa jej žalovaný v 1. rade sťažoval, že im chce zobrať to, čo sa posúvalo. Žalovaný bol priamym účastníkom dohody medzi ňou a pánom B.. Z uvedeného teda vedel, že došlo k posunutiu a že ohrada je posunutá zvrchu. V záverečnej reči uviedla, že pán B. mal namiesto plotu agáčové stĺpy a tie mu bránili pri vstupe na pozemok. Žalovaný bol prítomný pri ohrádzaní plotu, a preto si musel všimnúť, že došlo k posunutiu plotu do jej pozemku. Plot sa postavil za agáčové stĺpy. Žalovaný o všetkom vie. 9. Žalovaný v 1. rade na pojednávaní uviedol, že plot si postavila samotná žalobkyňa. Pri plote jej pomáhal kopať jamy na stĺpy. Pomáhal jej z dôvodu, že sú súrodenci. Právny stav nezisťoval, ani nemal dôvod. On vlastníkom pozemku nebol a žalobkyňa žiadny GP v danom čase nemala. Akú dohodu mala žalobkyňa s pánom B., nezisťoval. Podľa špagátu, ktorý tam bol natiahnutý žalobkyňou, postavili stĺpy. Nehnuteľnosť kúpil spolu s plotom tak, ako bol o 20 rokov neskôr. Žalobkyňa mu nikdy nepovedala, že užíva časť jej pozemku. Nechala ho vybudovať na pozemku prípojku, koľaje. Nikdy mu nepovedala, že užíva niečo jej. To sa zmenilo až po tom, ako sa pohádali. Naopak, jemu sa zameraním pozemku tento pozemok zmenšil. Všetky tieto tvrdenia žalobkyne sú klamlivé. Kúpil nehnuteľnosť tak, ako tam boli ploty umiestnené. Rešpektoval ich a nehnuteľnosť v tejto viere aj takto 20 rokov užíval. Geodet, ktorý vykonal zameranie plot videl a tak aj vykonával meranie. Pýta sa, ako mohol chodiť po svojom pozemku tak, ako tvrdí žalobkyňa, v domnení, že v roku 2015 mal od nej pýtať súhlas na posunutie hranice. Uvedené nezodpovedá vybudovaniu či už uvedených koľají alebo prípojky. Keď došlo k ohrádzaniu pozemku, býval u matky v rodičovskom dome a myslí, že v tom čase žalobkyňa začala stavať svoj dom. Vzťahy v tom období mali so žalobkyňou dobré, pomáhal jej a jej manželovi s postavením domu. Po tom, ako sa cca v roku 2017 pohádali, ich vzťahy sa zhoršili. D. B. pozná ako bežného človeka. Myslí, že pracoval ako pozemný stavbár. Bol v tom čase dieťa. D. B. ho v roku 1981 ohľadne plota nenavštívil. A či navštívil žalobkyňu, k tomu sa nevie vyjadriť. Netuší, z akého dôvodu došlo k posnutiu plota v roku 1981, bol len pomáhať kopať jamy na osadenie stĺpov.

10. Svedkyňa U.. D. P. uviedla, že do desiatich rokov bývala naproti pánovi D.. V roku 1989 stratila zamestnanie a pán B. prišiel za ňou, že či ho nedoopatruje aj s manželkou. Keďže bola nezamestnaná, súhlasila. Plot medzi pozemkom žalobkyne a pána B. tam stál od doby, odkedy ho postavili G.. Pán B. jej povedal, že so žalobkyňou si kompenzovali časť nehnuteľnosti z dôvodu, aby mal ľahší prístup na

pozemok, keď sa tam potreboval dostať s uhlím. O pána B. s manželkou sa starala 3-4 roky a potom sa odsťahovala. Mohlo to byť v roku 1994. Nemá vedomosť, že by žalobkyňa chodila za pánom B. s tým, že užíva jej pozemok. O tomto vedomosť nemá. Tak, ako tam bol plot osadený, tak brala, že to každý užíva podľa neho ako svoje. Pán B. sa správal k pozemku ako k vlastnému. A aj ona to tak rovnako vnímala. Dnes bola na pozemku a videla, že plot sa tam už nenachádza, zostal len prvý stĺpik, od ktorého išla hranica. Mrzí ju len to, že sa súrodenci rozhádali, a že by žalovaný prišiel o prístup k svojmu pozemku. Nevie, čo malo byť predmetom zámeny. Jej len pán B. povedal, že to dole išlo nakrivo a aby sa dostal na svoj pozemok, si to kompenzovali. „To hore“ považuje za nehnuteľnosť pri ceste a „to dole“ je koniec domu. K posunutiu samotného plota došlo, aby sa dostal s uhlím do dvora.

11. Svedok W. K. uviedol, že žalobkyňa je jeho teta a žalovaný v 1. rade je jeho ujo, z maminej strany. Bolo to cca pred 20 rokmi, keď boli ešte s bratom chlapci a ujo ich poprosil, či mu pomôžu vykopať prípojku. Pomohli mu. V tom čase vôbec neriešili, koho je čo, ale mal vedomosť, že ujo kúpil tento dom s pozemkom, a teda bral to tak, že kopú na jeho pozemku. Počas prác tam žalobkyňa neprišla a nenamietala, že kopú na jej pozemku. Čo si pamätá, strany sporu mali vždy dobré vzťahy. Vedeli, kade išiel plot a vnímal to tak, že plot určil hranice medzi pozemkami. A to, čo išlo od plotu k domu žalovaného, patrí jemu. Prípojku kopal spolu s nimi jeho brat. Inak si nepamätá. Tak ako spomínal, v tom čase mali všetci dobré vzťahy, čiže obe rodiny si pomáhali. Kopali prípojku pri plote a vôbec neriešili kam smeruje. A ani nevie, či to vôbec dokončili. Boli tam cca pár hodín doobeda.

12. Svedok A. K. uviedol, že žalobkyňa je jeho teta a žalovaný v 1. rade je jeho ujo, maminy súrodenci. Bolo to cca keď mal 16 rokov, možno v roku 2001-2002, spolu s bratom a ujom kopali jamu na rohu, aby namontovali prípojku. Túto jamu kopali pri plote na pozemku uja. Vedel, že v tom čase ujo kúpil tento pozemok s domom a keďže bolo potrebné zapojiť vodu, pomohli mu s bratom. Počas týchto prác sa žalobkyňa neprišla sťažovať, že kopú na jej pozemku. Nemal v tom čase vedomosť, že by hranica mohla byť sporná.

13. Svedok O. G. uviedol, že žalobkyňa je jeho manželka a žalovaný v 1. rade je jeho švagor. Keď pán B. ešte žil, tak spolu so švagrom išli vytrhať agáče a pán B. im vymeral, ako má ísť hranica. Tam, kde mu Avia nosila uhlie, tak mu ustúpili a následne to vybetónovali. Pánovi B. ustúpili z dôvodu, že mal malý priestor, aby sa mohol dostať s autom na pozemok kvôli uhliu. Manželka o tom, že vybetónovali spolu so švagrom ani nevedela. Pán B. bol prítomný pri betónovaní. To, že dal súhlas s posunutím hranice pozemku pánovi B., manželka nevedela. Dozvedela sa to až neskôr. Pán B. im mal vymerať pokiaľ je jeho, a tak vybetónovali stĺp. Betónoval sa len jeden stĺp. K zámene pozemkov nedošlo, došlo len k posunutiu hranice pozemku žalobkyne. Žalovaný bol na mieste v čase, keď mu pán B. povedal, že potrebuje posunúť hranicu pozemku, teda žalovaný vedel, prečo sa plot posúva. Keď robili plot, bol prítomný on a žalovaný v 1. rade. Tento plot sa staval podľa požiadaviek pána B., tak ako natiahol špagát. Nevie sa vyjadriť, koľko tam bol plot postavený. Keď žalovaný v 1. rade kúpil pozemok, bol ten plot tak, ako ho tam postavili

14. Svedok U.. J. A. uviedol, že zameriavať nehnuteľnosť žalovaného bol dvakrát-trikrát. Pri prvom meraní žalobkyňa prítomná nebola, pri druhom bola. Nevie aké tam boli dôvody, prečo nebola pri prvom meraní prítomná, či sa to odkladalo. Myslí, že sa to dvakrát odkladalo, niečo do toho prišlo. Jej účasť mal zabezpečiť pán Z.. Merania prebiehali štandardne, išli merať to, čo potrebovali zamerať. Merali všetko. Najprv sa meria a potom sa to spracuváva. Výsledkom druhého merania malo dôjsť k určitej oprave, pričom bolo potrebné, aby súhlasili obe strany, avšak žalovaný v 1. rade nesúhlasil s posunutím tak, ako navrhovala žalobkyňa. Dôvod nevie, malo ísť o posun do jeho pozemku cca 20 cm. Čo sa týka katastrálnej inšpekcie, tie so zameraním nemali žiaden problém. Objednal si ich žalovaný v 1. rade, preto jej účasť mal zabezpečiť on. Bolo im povedané, že žalobkyňa o tomto zameraní je informovaná. Potvrdil, že písmo a podpis na Zázname podrobného merania zmien zo dňa 26.10.2018 je jeho. Druhé zameranie sa zamarilo z dôvodu, že absentoval súhlas oboch. Prvé meranie si objednával žalovaný v 1. rade, druhé meranie bolo spoločné oboma stranami. Baví sa o prvom GP č. 32/2016. Zameranie sa vykonávalo z dôvodu prikupovania obecného pozemku k pozemku žalovaného v 1. rade, preto účasť žalobkyne ani nebola potrebná. Pri tomto zameraní, hranicu medzi pozemkami strán sporu neriešili. Táto hranica bola zakreslená podľa skutočnosti, zamerali hranicu tak, ako v skutočnosti bola. Hranica medzi pozemkami bola daná v čase zamerania pred 5.5.2017 starým plotom. Tak ako bol plot, zamerali, pričom im bolo oznámené, že tento plot tam je cca 30-40 rokov. Nemali dôvod pochybovať a nezamerať. Základom pre druhú meranie bolo, aby to obaja podpísali a vyjadrili súhlas. Pán Z. súhlas nedal. Čo sa

týka slovného spojenia „odstránenie plotu“ v zátvorke v Zázname podrobného merania zmien, nejde o vyjadrenie podmienky, ale o určenie, čo malo byť predmetom pri zameraní.

15. Súd okrem výsluchu strán sporu, výsluchu svedkov, vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

16. Z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. M. vyplýva, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti zapísanej v reg. „C“ na parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 375m2 a parc. č. XX/X

- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 784m2 a to na základe darovacej zmluvy zo dňa 15.5.1980. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XX, k.ú. M. v reg. „C“ na parc. č. XX/X - záhrada o výmere 294 m2, parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 413m2, parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 77m2 a parc. č. XXX/XX- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 22 m2 spolu s rodinným domom s.č. XX na parc. č. XX/X. Žalovaní nadobudli na základe kúpnej zmluvy nehnuteľnosti tak, že parcelu č. XX/X - záhrada vo výmere 16X m2 a parcelu č. XX/X - zastavaná plocha vo výmere 622 m2 kúpili výlučne od A. I. a rodinný dom č. súp. XX, ktorý sa nachádzal na parcele č. XX/X odkúpili od A. I., rod. A. a A. B. od každej v podiele 1/2-ice.

17. Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky podaním zo dňa 17.9.2018 uviedol, že polohové určenie priebehu vlastníckej hranice oddeľujúcej pozemky parc. č. XX/X, parc. č. XX/X od pozemku parc. č. XX/X bolo v obidvoch vyššie spomínaných geometrických plánoch definované rozdielne. Vznik tohto rozdielu bol s najväčšou pravdepodobnosťou spôsobený tým, že tvorba obidvoch GP prebiehala súčasne, pričom zhotovitelia o sebe vzájomne nevedeli - nekomunikovali spolu. GP č. 199/2017 bol predložený na úradné overenie dňa 13.9.2017, pričom k jeho úradnému overeniu prišlo dňa 25.09.2017, GP č. 32/2016 bol predložený na úradné overenie dňa 18.9.2017, pričom k jeho úradnému overeniu došlo dňa 4.10.2017. Za dôležité považujú zdôrazniť, že do operátu katastra nehnuteľností bol pod číslom zmeny 238/2018, k. ú. M. zapísaný dňa 1.6.2018 iba GP č. 32/2016. GP č. 199/2017 do dnešného dňa do operátu katastra nehnuteľností síce zapísaný nebol, avšak v súvislosti s ním je potrebné rešpektovať alebo prihliadať na skutočnosť, že v nadväznosti na údaje uvedené v operáte GP č. 199/2017 došlo k prestavbe pôvodného a vybudovaniu nového oplotenia v podstatnej časti hranice medzi pozemkami parc. č. XX/X, parc. č. XX/X a pozemkom parc. č. XX/X. Z pohľadu odboru katastrálnej inšpekcie ÚGKK SR sa za súčasnej situácie nemôžu a nevedia jednoznačne a objektívne vyjadriť, ktoré z dvoch riešení je korektné, resp. „správnejšie“ a ktoré naopak nie je. K stavu v teréne dopĺňajú, že od doby vyhotovenia GP č. 32/2016 a GP č. 199/2017 došlo k podstatným prestavbám alebo odstráneniu časti oplotení (dochádzalo k nim navyše na základe dohody a so súhlasom dotknutých vlastníkov), čo komplikuje posudzovanie vyhotovených operátov GP. Zo zmien možno spomenúť odstránenie časti oplotenia medzi pozemkami parc. č. XX/X a parc. č. XX/X v úseku cca 21,50 m zo strany od ulice, alebo už spomínané vybudovanie nového oplotenia na podstatnej časti hranice oddeľujúcej pozemky parc. č. XX/X, parc. č. XX/X od pozemku parc. č. XX/X. Napriek uvedenému je ale nespochybniteľné, že stav, ktorého výsledkom je rozdielne polohové určenie identickej hranice v GP č. 199/2017 a GP č. 32/2016 je neštandardný a vo všeobecnosti nemôže byť akceptovaný (s výnimkou riadne zdôvodnených prípadov podľa právnych a technických predpisov), nakoľko by sa tým znemožnilo riadne spravovanie katastrálneho operátu a prispievalo by to k vytváraniu nejednoznačnosti, neistoty a možných sporov. Vzhľadom na špecifickosť, okolnosti vzniku a vývoj predmetného prípadu (zápis GP č. 32/2016 do operátu katastra, zmeny v priebehu oplotení), ale aj skutočnosti popísané v podaní nevidia za súčasného stavu z ich pohľadu a kompetencii iné možnosti riešenia vzniknutej situácie. Ak napriek uvedenému bude považovať niektorý z vlastníkov priebeh vlastníckej hranice za sporný, bude možné riešiť vzniknutú situáciu už iba na súde v konaní o určení priebehu vlastníckej hranice (riešenie sporov patrí výlučne do kompetencie súdov a nie orgánov katastra). Záverom konštatujú, že ak geodet využíva pri číselnom určení priebehu vlastníckej hranice podklady vyhotovené pred cca 100 rokmi (mapový operát - v súvislosti s priebehom hranice na styku s pozemkami parc. č. XX/X resp. parc. č. XX/X,X), resp. pred vyše 50 rokmi (GP č. 920-138-5, ktorý bol navyše vyhotovený v miestnom systéme aj s určitými nepresnosťami), tak priebeh vlastníckej hranice môže číselne určiť len spôsobom alebo presnosťou, ktorá zodpovedá kvalite katastrálneho operátu a stavu v teréne, inými slovami vždy je potrebné uvažovať s určitou mierou „neistoty“. Znížiť túto mieru neistoty na minimum by bolo možné jedine tak, ak by pristúpili vtedajší vlastníci vo vlastnom záujme bezprostredne po vyhotovení GP č. 920-138-5 a zrealizovaní príslušného právneho úkonu k trvalému označeniu novourčených lomových bodov v teréne (táto povinnosť je zakotvená aj v súčasnom ustanovení o katastri nehnuteľností), ktoré by následne pri vykonávaní vybraných geodetických a kartografických činností

jednoznačne, bez akejkoľvek miery neistoty identifikovali príslušnému spracovateľovi. Týmto postupom by sa predišlo množstvu pochybností a zrejme aj viacerým súdnym sporom. Bohužiaľ v konkrétnom prípade tomu tak aj s ohľadom na obsah podnetu s najväčšou pravdepodobnosťou nebolo, na čo by malo byť zo strany dotknutých vlastníkov prihliadané. Vo všeobecnosti nemožno považovať za správne, ak dochádza k budovaniu oplotení.

XX. Veronika A. a F. Z. v čestnom prehlásení zo dňa 24.2.2021 uviedli, že majú vedomosť o tom, že v roku 1981 pôvodný vlastník pán D. B. sa dohodol so žalobkyňou D. G. tak, že si upravili hranice pozemkov zámenou, pri ktorej D. G. prepustila do vlastníctva D. B. časť svojej parcely od domu v šírke asi 50 až 60 cm podľa pripojeného geometrického plánu presne do stavu, aký je vyznačený čiernou hrubou čiarou medzi parcelami č. XX/X a XX/X. Zase pán D. B. na konci svojej parcely č. XX/X v časti, kde má postavený dom D. G., prepustil do vlastníctva rovnakú časť' svojho pozemku D. G., pretože túto výmeru potrebovala na zabezpečenie prístupu na svoju parcelu č. XX/X. Na tejto novovzniknutej hranici po celej dĺžke postavila D. G. plot s betónovými stĺpikmi a pletivom a od roku 1981 tento plot tvoril hranicu medzi pozemkami pána D. B. parcely č. XX/X a D. G. parcely č. XX/X až dovtedy, pokiaľ pred niekoľkými rokmi D. G. tento plot svojvoľne odstránila a začala sa domáhať výmery 16 m2 tak, ako to vidia v geometrickom pláne. Veľmi dobre obe poznali pána D. B., manžel K. A. - J. A. bol synovcom D. B., chodila sa o neho aj v čase, keď bol starý a chorý starať. F. Z. býva v susedstve manželov Z., často navštevovali aj s manželom pána D. B. a majú priamu vedomosť' o tom, že od roku 1981 titulom horeuvedenej zámeny bola hranica medzi pozemkami D. B. a D. G., na základe ich dohody o zámene, rešpektovaná podľa plotu vybudovaného D. G. a od tejto doby D. B., po jeho smrti jeho dedičky A. I. a A. B., užívali zamenenú časť pozemku ako svoje vlastníctvo, v súlade s hranicou určenou spomínaným plotom a nikto z nich nepochyboval o tom, že im táto časť pozemku patrí titulom zámeny ako ich vlastníctvo. Keď v roku 2001 pani A. I. a pani A. B. predmetné nehnuteľnosti predávali pánovi W. Z. a jeho manželke L. Z., táto hranica bola v prírode už dlhodobo zaužívaná a všeobecne uznávaná a rešpektovaná, a Z. tieto nehnuteľnosti kúpili s vedomím, že im patria celé do vlastníctva tak, ako sa v prírode reálne nachádzali, a ani len nemohli tušiť, že kupujú nejakú časť pozemku, ktorá nie je majetkoprávne vysporiadaná. Vedia, že k zámene pozemkov medzi D. B. a D. G. došlo hneď po tom, ako D. G. túto parcelu nadobudla do svojho vlastníctva od svojej matky darovacou zmluvou asi v roku 1980 a D. B. potreboval rozšírenie svojho pozemku v časti od domu kvôli tomu, aby sa na jeho pozemok mohli dostať osobné ako i nákladné motorové vozidlá za účelom dovozu uhlia, dreva a vývozu žumpy a pod. D. G. sa neoprávnene domáha určenia vlastníctva k spomínaným 16 m2, taktiež neoprávnene zbúrala plot a chce posunúť hranicu, pretože je im všeobecne známe, aj ostatným občanom obce M., že hranicu medzi pozemkami D. B. - teraz W. Z. a manželky L. Z. a D. G. tvoril plot, ktorý v roku 1981 ako hranicu postavila samotná D. G.. XX. J. L. v čestnom prehlásení zo dňa 24.2.2021 uviedla, že od roku 2001 býva v nehnuteľnostiach, ktoré patria jej švagrovi W. Z. a ej sestre L. Z., a to na základe zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorým jej bolo umožnené zo strany manželov Z. doživotné užívanie týchto nehnuteľností. O. sa o nehnuteľnosti, ktoré sú zapísané v liste vlastníctva č. XX pre obec M., katastrálne územie M. na manželov Z. ako ich výlučné vlastníctvo v celosti a v prírode sa jedná o dom, priľahlý dvor a záhradu. Potvrdzuje na svoju česť, že má vedomosť o tom, že keď v roku 2001 manželia Z. predmetné nehnuteľnosti kupovali, tieto boli v prírode ohraničené jasne viditeľným plotom, ktorý tvoril hranicu medzi parcelou č. XX/X patriacou Z. a parcelou č. XX/X patriacou susede D. G., a predávajúce panie A. I. a A. B. predali manželom Z. nehnuteľnosti v takom stave, v akom ich aj oni predtým v prírode ako svoje vlastníctvo užívali a ubezpečili jej sestru s manželom v tom, že do ich vlastníctva predávajú nehnuteľnosti tak, ako sú v prírode ležiace a jasne vyznačené existujúcim oplotením. Jej sestra s manželom od roku 2001 tieto nehnuteľnosti v nezmenenom stave tak, ako ich kúpili, užívali v presvedčení, že im v celosti vlastnícky patria, až do roku 2017 nemali žiadnu vedomosť a ani tušenie o tom, že nejaká časť parcely na hranici so susedou D. G. im nepatrí, táto sa nikdy nedomáhala toho, že hranica je sporná alebo že jej sestra s manželom užívajú nejakú časť jej parcely. Má vedomosť o tom, že až v roku 2017 sa zrazu suseda D. G. začala domáhať toho, že jej sestra s manželom užívajú na hranici nejakú časť jej pozemku, vznikol z toho spor, svojvoľne zbúrala existujúce oplotenie a chce sa posunúť do pozemku, ktorý ona vníma odkedy tam od roku 2001 býva, že patrí jej sestre s manželom; a to z dôvodu, že títo pozemok užívali v presvedčení, že im vlastnícky patrí v takom stave, v akom ho v roku 2001 kúpili do svojho vlastníctva.

20. Podľa a , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom

vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( ).

21. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

22. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

23. Citované ustanovenie a upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne „nadobúdací“ titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu takýto titul je, stane sa nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. Okrem spôsobilého predmetu vydržania a spôsobilého subjektu vydržania základnými predpokladmi vydržania sú oprávnená držba a nepretržitosť tejto oprávnenej držby počas celej zákonom ustanovenej doby. V zmysle a oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností. Vzhľadom na všeobecne uznávanú zásadu ignorantia iuris non excusat (neznalosť zákona neospravedlňuje) nie je neospravedlniteľný právny omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti jednoznačne formulovaného ustanovenia platného v dobe, kedy sa držiteľ ujal držby. Len výnimočne možno takýto omyl ospravedlniť, a to v prípadoch, keď znenie zákona je nejasné a pripúšťa rôzny výklad.

24. Predpokladom vydržania nehnuteľnosti je spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej doby. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku v tom, že držba je oprávnená. V takom prípade ten, kto popiera dobromyseľnosť držiteľa, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby. Dobromyseľnosť je vnútorný psychický stav. Tento však nemožno priamo dokázať. Možno o nej usudzovať iba z okolností, v ktorých sa tento psychický stav navonok prejavuje. Základným rozlišujúcim kritériom je, či držiteľ veci alebo vykonávateľ práva pri normálnej opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti daného prípadu rozumne od neho požadovať, mohol alebo nemohol mať pochybnosti o tom, že mu vec, ktorú fakticky ovláda, alebo právo, ktoré vykonáva, patria. Tieto okolnosti musí v spore preukázať držiteľ veci, resp. vykonávateľ práva, to zn. nadobúdací titul, i keď neplatný (kúpna alebo darovacia zmluva), takže musí okrem iného preukázať okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, teda okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci.

25. Vykonaným dokazovaní súd dospel k záveru, že žalobkyňa v spore neuniesla dôkazné bremeno, kedy by predloženými dôkazmi či už listinnými alebo svedeckými výpoveďami preukázala, že je vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. M., parc. č. XX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16m2, tak ako bolo zameraná Geometrickým plánom č. 185/2020 zo dňa 12.10.2020 spoločnosťou GEO - EKON, s.r.o. Uvedená parcela o výmere 16m2 má predstavovať časť pozemku, t.č.

vo vlastníctve žalovaných, o ktorý sa mali žalovaní obohatiť na úkor žalobkyne v dôsledku im známemu posunutiu plota medzi pozemkami parc. č. XX/X a parc. č. XX/X. Žalobkyňa v priebehu sporu tvrdila, že k posunutiu hranice pozemku došlo na základe dohody s predchádzajúcim vlastníkom parc. č. XX/ X, pričom vedomosť o dôvode posunutia plotu mal aj žalovaný v 1. rade, keď sa podieľal na výstavbe tohto plotu. Zo svedeckých výpovedí avšak táto skutočnosť dostatočným spôsobom nebola preukázaná. Naopak, boli to práve svedkovia, ktorých navrhla žalobkyňa, ktorí sa svojimi svedeckými výpoveďami priklonili na stranu žalovaných. Svedok Z. L. uviedol, že plot ako je zachytený na fotografii na č. l. XX je zhodný a všetko to od plotu k domu považoval za vlastníctvo žalovaných. Po nahliadnutí do súdneho spisu, a to na fotografiu na č. l. XX uviedol, že vnímal hranicu pozemku od toho stĺpika, ktorý tam stojí aj teraz pri bránke na pozemok. Po nahliadnutí do súdneho spisu, a to na fotografiu na č. l. 72 uviedol, že z uvedenej fotografie vyplýva, že plot sa navrátil do pôvodného stavu, keď pri vodovodnej prípojke vidno označenie geodeta, ktorý vykonal zameranie. Ďalej svedok U.. J. A. uviedol, že zameriavať nehnuteľnosť žalovaného bol dvakrát-trikrát. Pri prvom meraní žalobkyňa prítomná nebola, pri druhom bola. Pri GP č. 32/2016 sa zameranie vykonávalo z dôvodu prikupovania obecného pozemku k pozemku žalovaného v 1. rade, preto účasť žalobkyne ani nebola potrebná. Pri tomto zameraní, hranicu medzi pozemkami strán sporu neriešili. Táto hranica bola zakreslená podľa skutočnosti, zamerali hranicu tak, ako v skutočnosti bola. Hranica medzi pozemkami bola daná v čase zamerania pred 5.5.2017 starým plotom. Tak ako bol plot, zamerali, pričom im bolo oznámené, že tento plot tam je cca 30-40 rokov. Rovnako aj svedkyňa U.. D. P. uviedla, že do desiatich rokov bývala naproti pánovi D. B.. V roku 1989 stratila zamestnanie a pán B. prišiel za ňou, že či ho nedoopatruje aj s manželkou. Keďže bola nezamestnaná, súhlasila. Plot medzi pozemkom žalobkyne a pána B. tam stál od doby, odkedy ho postavili G.. Z. B. jej povedal, že so žalobkyňou si kompenzovali časť nehnuteľnosti z dôvodu, aby mal ľahší prístup na pozemok, keď sa tam potreboval dostať s uhlím. Z čestného prehlásenia K. A. a F. Z. zo dňa 24.2.2021 vyplýva, že tie majú vedomosť o tom, že v roku 1981 pôvodný vlastník pán D. B. sa dohodol so žalobkyňou D. G. tak, že si upravili hranice pozemkov zámenou, pri ktorej D. G. prepustila do vlastníctva D. B. časť svojej parcely od domu v šírke asi 50 až 60 cm podľa pripojeného geometrického plánu presne do stavu, aký je vyznačený čiernou hrubou čiarou medzi parcelami č. XX/ X a XX/X a pán D. B. na konci svojej parcely č. XX/X v časti, kde má postavený dom D. G., prepustil do vlastníctva rovnakú časť' svojho pozemku D. G., pretože túto výmeru potrebovala na zabezpečenie prístupu na svoju parcelu č. XX/X. Na tejto novovzniknutej hranici po celej dĺžke postavila D. G. plot s betónovými stĺpikmi a pletivom a od roku 1981 tento plot tvoril hranicu medzi pozemkami pána D. B. parcely č. XX/X a D. G. parcely č. XX/X až dovtedy, pokiaľ pred niekoľkými rokmi D. G. tento plot svojvoľne odstránila a začala sa domáhať výmery 16 m2 tak, ako to vidia v geometrickom pláne. Keď v roku 2001 pani A. I. a pani A. B. predmetné nehnuteľnosti predávali pánovi W. Z. a jeho manželke L. Z., táto hranica bola v prírode už dlhodobo zaužívaná a všeobecne uznávaná a rešpektovaná, a Z. tieto nehnuteľnosti kúpili s vedomím, že im patria celé do vlastníctva tak, ako sa v prírode reálne nachádzali, a ani len nemohli tušiť, že kupujú nejakú časť pozemku, ktorá nie je majetkoprávne vysporiadaná. Rovnako ani vyjadrenie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky zo dňa 17.9.2018 nekonštatovalo, ktorý z predložených geometrických plánov je korektnejší a v závere uviedli, že ak geodet využíva pri číselnom určení priebehu vlastníckej hranice podklady vyhotovené pred cca 100 rokmi (mapový operát - v súvislosti s priebehom hranice na styku s pozemkami parc. č. XX/X. resp. parc. č. XX/X,X), resp. pred vyše 50 rokmi (GP č. 920-138-5, ktorý bol navyše vyhotovený v miestnom systéme aj s určitými nepresnosťami), tak priebeh vlastníckej hranice môže číselne určiť len spôsobom alebo presnosťou, ktorá zodpovedá kvalite katastrálneho operátu a stavu v teréne, inými slovami vždy je potrebné uvažovať s určitou mierou „neistoty“. Znížiť túto mieru neistoty na minimum by bolo možné jedine tak, ak by pristúpili vtedajší vlastníci vo vlastnom záujme bezprostredne po vyhotovení GP č. 920-138-5 a zrealizovaní príslušného právneho úkonu k trvalému označeniu novourčených lomových bodov v teréne, ktoré by následne pri vykonávaní vybraných geodetických a kartografických činností jednoznačne, bez akejkoľvek miery neistoty identifikovali príslušnému spracovateľovi. Týmto postupom by sa predišlo množstvu pochybností a zrejme aj viacerým súdnym sporom. Bolo úlohou vlastníkov sa chovať zodpovedne a predísť takýmto komplikáciám. 26. S poukazom na vykonané dokazovanie tak súd musí konštatovať nedôvodnosť podanej žaloby. Zo svedeckých výpovedí, nevyplýva, že by žalovaní mali mať vedomosť o dôvode posunutia hranice medzi pozemkami žalobkyne a pána D. B., práve naopak z výpovedí vyplynulo, že malo medzi týmito účastníkmi dôjsť k zámennej zmluve a na základe nej užívali tieto pozemky v tom stave ako D. B., tak aj jeho dcéry a následne aj žalovaní, ktorí tieto pozemky od nich odkúpili na základe kúpnej zmluvy. Tvrdenie žalobkyne a jej manžela, že žalovaný v 1. rade bol prítomný pri budovaní plotu neznamená, že k zámene pozemkov nedošlo a ani to to, že dôvod, pre ktorý sa plot posúval musel

byť žalovanému v 1. rade známy. Vo svojej výpovedi nepoprel, že sa podieľal na stavbe plotu, ale poprel, že by mal vedomosť o dôvode posunutia plotu ako aj o akejkoľvek dohode medzi žalobkyňou a D. B.. V tomto prípade žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaní nesplnili podmienky vydržania k parcele, ktorá je predmetom sporu. Bolo na žalobkyni, aby v spore preukázala, že k zámene pozemkov nedošlo a že žalovaní neboli dobromyseľní, čo je jedným z predpokladov vydržania nehnuteľnosti. Súd z vykonaného dokazovania má za preukázané, že žalovaní sú vlastníkmi spornej nehnuteľností, a to na základe zámennej zmluvy, ktorej existencia bola potvrdená výpoveďami svedkov, keď o ich dobromyseľnosti a poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia predmetných nehnuteľností nie je dôvod pochybovať. Žalobkyňa po dobu cca 35 rokov (od r. 1981) nikdy nenamietala neoprávnenosť užívania sporných nehnuteľností zo strany žalovaných, neujala sa svojho vlastníctva a nestarala sa o túto časť nehnuteľnosti. Súd konštatuje, že boli naplnené podmienky vydržania a to spôsobilý predmet vydržania, oprávnenosť držby a nepretržitosť držby počas celej zákonom stanovenej doby (vrátanej predchodcov žalovaných) a žiadne iné skutočnosti pre rozhodnutie veci neboli právne významné. Jediným zákonným a spravodlivým riešením je zachovanie stavu, ktorý bol medzi stranami sporu akceptovaný a uznávaný po dlhé roky a strany tento stav ako bol daný v prírode rešpektovali.

27. Súd zamietol dokazovanie výsluchom navrhnutých svedkov, nakoľko ani ich výpovede by nezvrátili stav, ktorý je daný a preukázaný vykonaným dokazovaním.

28. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

29. Vzhľadom na úspech žalovaných v spore, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa a žalovaným priznal proti žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Nitra písomne.

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa . odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.