Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/48/2019

Potvrdené rozhodnutím 13Co/18/2021
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v právnej veci žalobcu: D. C.., so sídlom L. B. XXX XX O. D., Y.: XX XXX XXX proti žalovanému: T. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W., občan O., pr. zast.: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, Hlavné námestie 7, 940 01 Nové Zámky v konaní, o ochranu dobrej povesti právnickej osoby, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. 8C 48/2019-110 zo dňa 02.11.2020 takto rozhodol: I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., IV.. II. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa sudcom Mgr. Vladimírom Gurkom v právnej veci žalobcu: Ľubovnianska nemocnica, n.o., so sídlom Obrancov mieru 3, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 37 886 851 proti žalovanému: T. L., nar. X.XX.XXXX, bytom W. XXX, XXX XX W., občan SR, pr. zast.: Mgr. Elena Szabóová, advokátka, Hlavné námestie 7, 940 01 Nové Zámky v konaní o ochranu dobrej povesti právnickej osoby takto

rozhodol:

I. Žalovaný je p o v i n n ý do 15 dní od právoplatnosti rozsudku po dobu 10 dní zverejniť na svojom facebookovom profile ospravedlnenie: Ja, T. L., sa ospravedlňujem za hanlivé a nepravdivé tvrdenia voči Ľubovnianskej nemocnici, n.o., resp. jej zamestnancom, že spôsobili smrť maloletého O..

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Súd z a m i e t a návrh žalovaného na prerušenie konania do rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a trestného konania vedeného na Okresnom riaditeľstve PZ v Starej Ľubovni č. ČVS:ORP-232/VYS-SL-2019.

IV. Žalobca je p o v i n n ý nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 33,34 %, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 25.9.2019 proti žalovanému domáhal: I. uloženia povinnosti zdržať sa ďalšieho šírenia informácií, z ktorých akýmkoľvek spôsobom priamo alebo nepriamo vyplývajú nasledovné nepravdivé a urážlivé tvrdenia: (i) že Ľubovnianska nemocnica spôsobila smrť maloletého O. L., (ii) že ošetrujúca lekárka maloletého O. L. je vrahyňa a zdržať sa urážlivých a hanlivých tvrdení namierených proti zamestnancom Ľubovnianskej nemocnice, n.o. v súvislosti s hospitalizáciou a smrťou maloletého; II. ďalej žiadal uložiť žalovanému povinnosť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku zverejniť na svojom facebookovom profile a v rámci skupiny stará.sk ospravedlnenie: Ja, T. Q. sa ospravedlňujem za hanlivé a nepravdivé tvrdenia voči Ľubovnianskej nemocnici, n.o., resp. jej zamestnancom, že spôsobili smrť maloletého O.; III. ďalej žiadal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 1000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Takisto žiadal zaviazať žalovaného na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že je poskytovateľom ústavnej zdravotnej starostlivosti. Má dlhodobo vysoký kredit ako medzi pacientami okresu Stará Ľubovňa a priľahlého okolia, tak aj zdravotníckej odbornej verejnosti. O tom svedčí skutočnosť, že v posledných štyroch rokoch nemocnica získala prestížne ocenenie nezávislej inštitúcie INECO ako najlepšia všeobecná nemocnica na Slovensku. Žalovaný je príbuzným zomrelého O. L. naposledy bytom W. XXX. Dňa 11.9.2019 bolo v Ľubovnianskej nemocnici zosnulé dieťa hospitalizované. Pacient trpel vrodenou geneticky podmienenou metabolickou poruchou.

Dôsledkom tohto ochorenia je vážne postihnutie energetického metabolizmu organizmu, čo limituje výkonnosť organizmu ako celku. U pacientov je prítomná vážna somatická a psychická stigmatizácia s postihnutím srdca, mozgu, svalov a vnútorných orgánov brucha, čo bolo aj u pacienta. Ochorenie nie je v súčasnosti kauzálne liečiteľné, liečba je len symptomatická. Hospitalizácia na detskom oddelení Ľubovnianskej nemocnice trvala niekoľko hodín. Bola z dôvodu infekcie dýchacích ciest s vysokou teplotou. Po úvodnej liečbe sa stav stabilizoval, teplota poklesla, dieťa bolo pokojné, nevracalo, sledovalo okolie primerane svojmu stavu. Zvýšené biochemické parametre nevyžadovali špeciálnu intervenciu alebo preklad na špecializované pracovisko. Keďže matka dieťaťa sa s postupom ošetrujúcej lekárky nestotožňovala, ukončila hospitalizáciu dieťaťa na vlastnú žiadosť a zodpovednosť. Celá hospitalizácia bola sprevádzaná nemiestnym agresívnym správaním príbuzným dieťa. Následne dieťa hospitalizovali v Popradskej nemocnici, kde po 48 hodinovej hospitalizácii zomrelo. Od 13. 9. 2019 sa na webovom sídle sociálnej siete Facebook objavili na osobnom profile žalovaného ničím neopodstatnené tvrdenia, že smrť dieťaťa spôsobila lekárka žalobcu, ktoré gradovali hanlivými, urážajúcimi, znevažujúcimi a odbornú spôsobilosť spochybňujúcimi výrokmi, ktoré závažným spôsobom dehonestujú a poškodzujú dobré meno žalobcu. Žalovaný na sieti šíril a šíri dehonestujúcu kampaň prostredníctvom skupiny stará.sk, ktorá má 18 361 členov Mnohí boli týmito informáciami zmanipulovaní a ďalej šíria dezinformácie o predmetnej udalosti. Žalovaný zverejnil na Sociálnej sieti aj články na celoslovenských portáloch TV spravodajstvo - Markíza, Nový čas a www.1Pluska, ktoré boli napísané z podnetu žalovaného a jeho rodiny a ktoré nepriamo vyvolávajú pochybnosti o možnom pochybení nemocnice. Žalobu po právnej stránke oprel o a s tým, že žalovaný ako pôvodca dehonestujúcich a nepravdivých tvrdení nesie dôkazné bremeno preukázania ich pravdivosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR . Občianskoprávna sankcia za neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje sa popri neoprávnenom zásahu aj zavinenie pôvodcu neoprávneného zásahu. Z obsahu dehonestujúci urážlivých a nepravdivých tvrdení vyplýva značná intenzita zásahu do žalobcovi osobnej sféry, najmä do dôvery a povesti, ktorú má ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti v okrese a širšom regióne. Vzhľadom na slobodnú voľbu lekára a lekárskej starostlivosti má tento zásah potenciál negatívne vplývať na rozhodnutie pacientov vyhľadať zdravotnú starostlivosť u žalobcu. V danom prípade je namieste nie len uverejnenie ospravedlnenia, ale aj priznanie primeraného peňažného zadosťučinenia. Žalobca peňažné zadosťučinenie požaduje len vo výške 1000 eur, čo nezodpovedá ujme, ale požaduje ho aspoň v takej miere, aby bolo zrejmé, že k zásahu do jeho oprávnených práv došlo nad takú mieru, že samotné ospravedlnenie nepostačuje.

3. Na preukázanie svojich skutkových tvrdení pripojil k žalobe prepúšťaciu správu z 11.9.2019 ohľadom mal. O. L., článok zverejnený na TV Noviny s nadpisom „Na kolenách sme ich prosili o pomoc! Vravia príbuzní mŕtveho O.“ z 21.9.2019 s následnými komentármi, screenshot zo skupiny stará.sk s príspevkom od T. L., článok s nadpisom „Sedemročný O. zomrel v nemocnici v Poprade. Prípadom sa zaoberá polícia“ z 20.9.2019 zverejnený dňa 20.9.2019, fotografiu chlapca zverejnenú na cas.sk s nadpisom: „O.va zúfalá rodina chce poznať pravdu: Prečo po 4 dňoch v nemocnici zomrel?“ s následnými komentármi, článok zverejnený dňa 1.9.2019 (zrejme je vo vytlačenom článku neúplný dátum vzhľadom na dátum smrti mal. - pozn. súdu) s nadpisom „O.va zúfalá rodina chce poznať pravdu: Prečo po 4 dňoch v nemocnici zomrel?“, komunikáciu k článku zverejnenému na TVNOVINY.SK s názvom: „Obete zdravotníctva. Ľudia ktorí nemlčia“ a 2 príspevky na sociálnej sieti od iniciátora T. L. z 20.9.2019 a z 13.9.2019 s následnými komentármi.

4. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe namietol, že žalobca požaduje ospravedlnenie od osoby T. Q., ku ktorej nemá žiaden vzťah, preto je v tejto časti petit žaloby nevykonateľný. Ďalej namietol, že žaloba žiadnym spôsobom nedokladuje jeho údajne tvrdenia, ktoré mal produkovať na adresu žalobcu na sociálnej sieti. V tomto smere poukázal na , najmä na odsek 2 tohto ustanovenia. Mal za to, že žalobca nesplnil svoju povinnosť riadne podať žalobu a neoznačil dôkazy, ktoré žiada vykonať. Ďalej uviedol, že pri ochrane dobrej povesti právnickej osoby nemožno vychádzať z domnienok vyvodených z nepriameho vplyvu, ale zásah musí byť priamo spojený s následkom, medzi zásahom a následkom musí existovať vzťah priamej kauzality, a nie z hypotetického nepriameho následku. Žalovaný nezodpovedá a nemôže zodpovedať za nekonečnú množinu možných interpretácií tretích osôb. Namietol tiež nezákonnosť dôkazu, a to predloženej prepúšťacej správy s poukazom na porušenie mlčanlivosti podľa a č. Pre prípad, že by sa súd s návrhom na zamietnutie žaloby nestotožnil, žalovaný navrhol vylúčiť z konania nezákonný dôkaz a nepripustiť ďalšie dôkazy vzhľadom na koncentráciu konania. Ak by sa súd ani s týmto nestotožnil, navrhol konanie

prerušiť do rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a trestného konania, ktoré sa vedie pred Okresným riaditeľstvom PZ Stará Ľubovňa pod ČVS:ORP-232/VYS-SL-2019, pretože v týchto konaniach sa rieši otázka, ktorá je podstatná pre rozhodnutie súdu v danej veci. Na záver ešte dodal, že podľa jeho názoru došlo k neoprávnenému zásahu do jeho práv, a to práve konaním žalobcu vzhľadom na spôsob, akým žalobca označil žalovaného na svojej oficiálnej webovej stránke v súvislosti s oznámením o podaní žaloby.

5. Žalobca sa v replike vyjadril k jednotlivým námietkam a tvrdeniam žalovaného. K neurčitosti označenia osoby, od ktorej žiadal ospravedlnenie uviedol, že jednoznačne identifikoval žalovaného jeho identifikačnými údajmi a väčšina týchto osobných identifikátorov je zhodná s osobnými údajmi vlastníka konta, ktoré je doplnené aj jeho fotografiou. Je nepochybné, že žalovaný je vlastníkom predmetného konta na sociálnej sieti. Vo vzťahu k námietke žalovaného o nepreukázaní, že išlo o tvrdenia žalovaného uviedol, že tvrdenia žalovaného sú riadne zdokumentované výpisom z účtu na sociálnej sieti, ktorých autorom je žalovaný a boli doložené súdu ako dôkazný prostriedok. K námietke žalovaného o potrebe preukázať neoprávnený zásah, jeho následok a príčinnú súvislosť medzi nimi žalobca uviedol, že v danom prípade nejde o nepriamy hypoteticky následok. Žalovaný publikoval difamujúce nepravdivé hodnotenia a tvrdenia, ktoré boli verejne dostupné a ohrozovali dobrú povesť žalobcu a jeho zamestnancov. Poukázal pritom aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 23.9.2009 s tým, že stačí, aby došlo k ohrozeniu dobrej povesti právnickej osoby. K tvrdeniam a námietkam žalovaného o nezákonnosti dôkazu a o nemožnosti domáhať sa ochrany právnickej osoby vo vzťahu k jej zamestnancom žalobca uviedol, že žaloba sa nezakladá na tomto dôkaze, ale na dôkaze preukazujúcom zverejnenie nepravdivých tvrdení. Hlavnou príčinou, ktorá by vylučovala neoprávnenosť zásahov do dobrej povesti právnickej osoby, by bola pravdivosť tvrdení či úsudkov. Dôkazné bremeno v tomto smere leží na strane ohroziteľa prípadne porušiteľa dobrej povesti. Podotkol, že žalovaný tvrdil, že v Ľubovnianskej nemocnici bol zavraždený jeho synovec, že ošetrujúca lekárka je vrahyňa, že riaditeľ zamestnáva vrahyňu. Poukázal na to, že útoky na zamestnancov súvisiace s výkonom ich zamestnania priamo dopadajú na právnickú osobu. V tomto smere poukázal aj na zodpovednosť za škodu v zmysle paragrafu 420 ods. 1 . Nestotožnil sa s tým, že by porušil , pretože žalobca je právnickou osobou a nie zdravotníckym personálom a nezverejnil informácie o zdravotnom stave dotknutej osoby, ale poskytol ich súdu, ktorý je oprávnený sa oboznámiť s takýmito informáciami v zmysle K námietke žalovaného, že žalovaný nezodpovedá za tvrdenia iných osôb žalobca uviedol, že v žalobe netvrdí, že žalovaný zodpovedá za tvrdenie iných osôb, ale že svojím nepravdivým tvrdením poškodzuje dobré meno žalobcu. K námietke, že žalobca nepredložil žiaden dôkaz o opodstatnenosti žiadaného peňažného zadosťučinenia uviedol, že navrhovanú výšku odôvodnil v žalobe, pričom zopakoval tvrdenia zo žaloby. K ostatným bodom vyjadrenia žalovaného sa nevyjadril, pretože tieto nesúvisia s predmetom žaloby. Zároveň nesúhlasil s prerušením konania, pretože nejde o posúdenie predbežnej otázky. Bez toho, aby prejudikoval výsledok týchto konaní, v čase poškodzujúceho ataku žalovaný nedisponoval žiadnymi objektivizovanými dôkazmi, ktoré by ho oprávňovali k zverejneniu tvrdení poškodzujúcich dobré meno žalobcu. Žiadal preto žalobe vyhovieť.

6. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.

7. Súd vo veci nariadil pojednávanie, pričom vzhľadom na návrh žalovaného vyžiadal od Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ďalej aj „ÚDZS“) a od Okresného riaditeľstva PZ v Starej Ľubovni oznámenie o stave konaní, ktoré sa viedli v súvislosti s mal. O. L.m.

8. ÚPDS oznámil súdu, že vo vzťahu k mal. O. L.vi, nar. XXXX prešetroval v roku 2017 správnosť poskytnutej zdravotnej starostlivosti na základe podnetu T.a L. nar. XXXX v Ľubovnianskej nemocnici a dohľad bol zameraný na obdobie od 9.7.2017 do 10.9.2017, pričom úrad nezistil porušenie , preto ani nebolo vedené správne konanie.

9. OR PZ v Starej Ľubovni oznámilo súdu, že konanie vedené pod sp. zn. ČVS:ORP-232/VYS-SL-2019 bolo uznesením zo dňa 31.12.2015 zastavené v zmysle s poukazom na , lebo skutok nie je trestným činom. Sťažnosť Q. L.vej, bytom W. č. XXX proti tomuto uzneseniu bola prokurátorom zamietnutá, v dôsledku čoho toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 25.2.2020. Zároveň OR PZ v Starej Ľubovni v skratke popísalo priebeh prijatia trestného oznámenia dňa 12.9.2019 zo strany Q. L.vej a začatia trestného stíhania. K vyjadreniu

bolo pripojené aj uznesenie Odboru kriminálnej polície OR PZ v Starej Ľubovni sp. zn. ČVS:ORP-232/ VYS-SL-2019 zo dňa 31.12.2015.

10. Tieto odpovede spolu s uznesením o zastavení trestného konania boli pred pojednávaním doručené stranám sporu.

11. Ráno pred pojednávaním dňa 2.10.2020 bola súdu doručená vzájomná žaloba s prílohami od právneho zástupcu žalovaného, ktorou sa žalovaný domáhal určenia, že Ľubovnianska nemocnica zverejnením článku „podanie žaloby v súvislosti s nepravdivým ohováraním“ neoprávnene zasiahla do práv žalovaného, ako aj primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 3 000 eur. Uvedená vzájomná žaloba bola zástupcovi žalobcu doručená pred otvorením pojednávania a zástupca žalobcu bol zároveň oboznámený s jej obsahom. Vzhľadom na stav konania o žalobe žalobcu (keď už bol vytýčený termín pojednávania, na ktorom prichádzala do úvahy možnosť rozhodnutia vo veci, kým k vzájomnej žalobe sa protistrana zatiaľ ešte nemala možnosť ani vyjadriť) súd vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie.

12. Na pojednávaní zástupca žalobcu trval na podanej žalobe. Zároveň ju spresnil v tom smere, že ospravedlnenie požaduje od T.a L. a že ošetrujúcu lekárku mal žalobca na mysli ošetrujúcu lekársku Ľubovnianskej nemocnice. Vzhľadom na námietku protistrany zároveň spresnil petit žaloby v tom smere, že žiada, aby žalovaný zverejnil ospravedlnenie po dobu 10 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní pripustil spresnenie žaloby v zmysle uvedených prednesov zástupcu žalobcu. Zástupca žalobcu ďalej navrhol zohľadniť a vykonať ako dôkaz aj správy od ÚDZS a OR PZ v Starej Ľubovni, ktoré preukazujú, že žalobca postupoval lege artis. Zároveň ako dôkaz predložil aj rozhodnutie Okresného úradu Stará Ľubovňa zo dňa 18.2.2020, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu za to, že sa vulgárne vyjadroval na adresu MUDr. S., že je „hyena, vrahyňa, veľká mudr. krava“ a pod. Zástupca žalobcu nevedel uviesť, či je toto rozhodnutie právoplatné. V reakcii na prednes protistrany uviedol, že argumentácia protistrany sa nedotýka predmetu žaloby, pretože sa argumentuje porušeniami nejakých administratívnych povinnosti, ale nepredkladá sa žiaden dôkaz o tom, že žalobca zlyhal v tejto veci a porušil právne predpisy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Doklady vyžiadané súdom preukazujú opak, teda že žalobca postupoval lege artis. K námietkam ohľadom petitu žaloby uviedol, že tento považuje za opodstatnený a nestotožnil sa s tým, že možno oddeľovať zamestnancov od právnickej osoby ako takej. K vykonateľností respektíve nevykonateľnosti petitu uviedol, že žalovaný doteraz vykonával rôzne iniciatívy a dáva podania na ďalšie úrady. Na otázku súdu uviedol, že tým myslí podania na ÚDZS, podanie trestného oznámenia, ako aj podania žalovaného na úrad na ochranu osobných údajov. K výške zadosťučinenia uviedol, že podľa súdnej praxi postačuje, ak je tu potencionálna možnosť vzniku ujmy a tá tu je s poukazom na hodnotenie žalobcu inštitúciou INECO. K tvrdeniam, že žalovaný stiahol svoje vyjadrenia uviedol, že žalovaný takto konal až po podaní žaloby a po tom, ako niektorí zamestnanci podali podnet na trestné stíhanie.

13. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní trval na vyjadrení k žalobe. Namietol, že žalobca v žalobe nežiada určenie, že došlo neoprávnenému zásahu, pričom všetky požadované nároky môžu nasadať až na tento určovací petit. Poukázal na to, že statusy žalovaného sú už niekoľko mesiacov vymazané, preto petit žaloby v tomto smere považoval za neoprávnený a nevykonateľný. Vo vzťahu k poslednej vete v bode 1 petitu namietol nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, keďže ide o nárok voči fyzickej osobe. Takisto namietal, že nie je zrejmé, na akom facebookovom konte má žalovaný zverejniť ospravedlnenie, ani čo žalobca myslí pojmom stará.sk. V súvislosti s výškou peňažného zadosťučinenia poukázal na nedostatok tvrdení v žalobe a nepreukázanie, že by samotné ospravedlnenie nebolo dostatočnou satisfakciou. V súvislosti s predloženým rozhodnutím správneho orgánu o priestupku žalovaného uviedol, že by bolo potrebné zistiť, či je toto rozhodnutie právoplatné. Zároveň navrhol vyžiadať od ÚDZS správu, či preveroval poskytovanie zdravotnej starostlivosti pre maloletého O. aj v roku 2019, keďže súdom vyžiadaná správa sa týka obdobia od 9.7.2017 do 10.7.2017. Navrhol preto žalobu zamietnuť vzhľadom na nevykonateľnosť bodu 1 petitu a nepreukázanie, že by žalovaný ďalej šíril informácie o žalobcovi, v bode 2 petitu pre nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, vzhľadom na čo stratil svoje opodstatnenie aj bod 3 petitu žaloby. Popísal tiež okolností, za ktorých došlo k zverejneniu statusov žalovaného, a to okolnosti ohľadne hospitalizácie synovca žalovaného s tým, že tieto boli napísané v stave hlbokej beznádeje, smútku a po uvedomení si svojho konania žalovaný bezodkladne a bez výzvy žalobcu zjednal nápravu tým, že statusy vymazal. Ak by aj súd žalobe v bodoch 1 a 2 petitu žaloby vyhovel, navrhol zvážiť, či z hľadiska hmotnoprávneho a procesného obstojí nárok na náhradu nemajetkovej ujmy. Procesné hľadisko myslel z toho pohľadu, že v žalobe neboli zdôvodnené

predpoklady takéhoto nároku. Navrhol tiež výsluch žalovaného na jeho vzťah so synovcom a okolnosti, kedy boli statusy stiahnuté, ako aj výsluch sestry žalovaného na okolnosti hospitalizácie.

14. Žalovaný na pojednávaní najskôr uviedol, že konal v afekte, cítil bolesť, bezmocnosť. Statusy stiahol niekedy v novembri 2019. Mal. O. zomrel dňa XX.X.XXXX, pričom sa o neho staral od mala, keďže jeho biologický otec ho opustil. Pri svojom výsluchu (po prerušení pojednávania, kedy sa mohol poradiť so svojím právnym zástupcom) popísal svoj vzťah k synovcovi, ktorého bral ako svojho a aj keď synovec nevedel rozprávať, vnímal, že ho tiež má rád. Nemá vlastné deti a synovec bol jediné dieťa v rodine. Pri výsluchu už uviedol, že statusy vymazal niekedy 25. alebo 26.9.2019, keď z neho vyprchali emócie, a to bez výzvy žalobcu. Ďalej sa vyjadril k okolnostiam hospitalizácie mal. synovca a k svojim majetkovým a príjmovým pomerom s tým, že jeho príjem je 700 eur, z čoho žije celá rodina, pretože z príjmu otca sa uhrádzajú náklady spojené s bývaním.

15. Súd sa oboznámil so skutkovými tvrdeniami strán sporu a na základe vykonaného dokazovania výsluchom žalovaného, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom k žalobe a na pojednávaní ako sú uvedené vyššie (v bodoch 3 a 12 tohto odôvodnenia) a správami a listinami vyžiadanými súdom ako sú uvedené vyššie (v bodoch 8 a 9 tohto odôvodnenia) zistil tento skutkový stav:

16. Maloletý O. L. bol dňa XX.X.XXXX hospitalizovaný v Ľubovnianskej nemocnici v Starej Ľubovni. Na žiadosť matky dieťaťa, ktorá sa nestotožňovala s postupom ošetrujúcej lekárky, bola hospitalizácia dieťaťa ukončená a rodina dieťaťa dieťa previezla do nemocnice v Poprade, kde dňa XX.X.XXXX zomrelo. Mal. O. bol synovcom žalovaného. Na profile D. L. v skupine stará.sk bol zverejnený príspevok ohľadom priebehu hospitalizácie mal. O. na detskom oddelení v Starej Ľubovni, ktorý začal tým, že zdraví tú hyenu na detskom oddelení v Starej Ľubovni, čo mala službu a končí tým, že to tak nenechá, že obvolá všetky médiá a že pozdravuje smeráckeho riaditeľa Ľ. nemocnice. Od 13.9.2019 začal žalovaný na svojom facebookovom konte pod názvom T. L. zverejňovať príspevky týkajúce sa smrti maloletého O., v ktorých obviňoval ošetrujúcu lekárku maloletého z detského oddelenia Ľubovnianskej nemocnici, že je vrahyňa, že zabila maloletého O. a že riaditeľ nemocnice je obyčajný klamár, pričom pri týchto príspevkoch buď zverejnil svoju fotku s maloletým O., prípadne inicioval konverzáciu s odkazom na stránky zverejnené na tvnoviny.sk prípadne zdieľal článok zverejnené Novým časom, pričom v komentároch, v ktorých bol iniciátorom, reagoval na vyjadrenia vo zverejnených článkoch. Žalovaný uvedené príspevky podľa jeho vyjadrenia, ktoré nebolo popreté žalobcom, už vymazal. Trestné stíhanie iniciované v súvislosti so smrťou mal. O. na podnet Q. L.vej bolo uznesením Odboru kriminálnej polície OR PZ v Starej Ľubovni č. ČVS:ORP-232/VYS-SL-2019 zo dňa 31.12.2019 zastavené z dôvodu, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Z odôvodnenia tohto uznesenia vyplýva, aké dôkazy boli vo veci vykonané vrátane dvoch znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva, že príčinou smrti mal. O. bol rozvrat vnútorného prostredia maloletého v dôsledku vrodenej metabolickej poruchy, ktorá bola v priamej príčinnej súvislosti so smrťou maloletého. V prvom znaleckom posudku MUDr. Lukáš Hamerlík a MUDr. Stanislav Nižňanský vyjadrili záver, že v danom prípade sa smrti maloletého s najväčšou pravdepodobnosťou nedalo zabrániť a došlo k nej aj napriek intenzívnej liečbe. Znalec MUDr. Ján Kovaľ, PhD. z odvetvia pediatria v znaleckom posudku č. 11/2019 vypracovanom po prvom znaleckom posudku vyslovil záver, že liečba maloletého v Ľubovnianskej nemocnici bola vzhľadom na klinický stav dieťaťa a výsledky vyšetrení správna. V poskytovaní zdravotnej starostlivosti od prijatia maloletého v Ľubovnianskej nemocnici až po smrť v nemocnici v Poprade nenašiel žiadne chyby. Chybu videl v postupe matky, ktorá donútila dieťa prepustiť a do jeho prijatia v nemocnice v Poprade došlo k ťažkému rozvratu vnútorného prostredia, ktorý progradoval a nezabránila mu ani adekvátna intenzívna liečba. Z tohto uznesenie taktiež vyplýva, že ÚDZS nevykonával v súvislosti s hospitalizáciou maloletého na detskom oddelení Ľubovnianskej nemocnice dňa 11.9.2019 dohľad. Dňa 18.2.2020 Okresný úrad v Starej Ľubovni, odbor všeobecnej správy vydal rozhodnutie sp. zn. OU-SL-OVVS-2019/011058-701, ktorým bol žalovaný uznaný vinným z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa dopustil tým, že odo dňa 13.9.2019 sa na webovom sídle sociálne siete Facebook objavili na osobnom profile Bc. T.a L. ničím neopodstatnené tvrdenia o zavinení smrti dieťaťa lekárskou nemocnice, v ktorých sa vulgárne vyjadroval na adresu B.. T. S., že je hyena, veľká „mudr.“ krava a pod.

17. Uvedené skutkové okolnosti prípadu (teda hospitalizácia maloletého, jeho smrť, komentáre na profile žalovaného a vydanie vyššie uvedených rozhodnutí) ani neboli medzi stranami sporné (skutočnosť, že má niekto iný názor na otázky riešené v určitom rozhodnutí, príp. že určité právoplatné rozhodnutie je predmetom prieskumu orgánom vyššieho stupňa v rámci mimoriadnych opravných prostriedkov alebo

obdobných právnych inštitútov neznamená, že rozhodnutie nebolo vydané a v tomto smere nejde o spornosť skutkových okolností, ale o obranu, s ktorou sa súd vysporiada v rámci právneho posúdenia veci samej). Z vyjadrení žalovaného na pojednávaní je zrejmé, že nepopieral zverejnenie týchto komentárov na svojom facebookovom profile. Po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní a po vyslovení tvrdení žalovaného, že nepokračuje v šírení podobných informácií o žalobcovi, zástupca žalobca nepoprel, že by žalovaný pokračoval v útokoch na žalobcu na sociálnych sieťach, teda aj túto skutočnosť súd považoval za nespornú. S údajným pokračovaním v konaní žalovaného spočívajúcimi v podaniach na určité orgány sa súd zaoberá nižšie. Hlavnými námietkami žalovaného po vykonanom dokazovaní a teda spornými otázkami, s ktorými žalobca nesúhlasil, ostali neurčitosť, príp. nevykonateľnosť petitu žaloby, nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu v časti petitu a dôvodnosť, resp. neprimeranosť požadovanej peňažnej satisfakcie.

18. Súd vzhľadom na spornosť, resp. nespornosť skutkových tvrdení nevykonal ďalšie dôkazy navrhované žalovaným. Návrh zopakovať dožiadanie na ÚDZS ohľadom okolnosti, či bol prešetrovaný postup žalobcu v súvislosti s hospitalizáciou mal. O. dňa 11.9.219 súd nepovažoval za dôvodný, keďže táto skutočnosť vyplýva z uznesenia vyšetrovateľa OKP OR PZ v Starej Ľubovni, ktoré bolo vykonané ako dôkaz. Rovnako zistenie právoplatnosti správneho rozhodnutia, ktorým bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku, súd nepovažoval za dôkaz potrebný pre rozhodnutie súdu, keďže v správnom konaní sa riešil priestupok voči fyzickej osobe, kým v súdnom konaní je predmetom konania ochrana dobrého mena žalobcu ako právnickej osoby. Navyše žalovaný samotný priebeh priestupku, ako bol popísaný v rozhodnutí správneho orgánu nepopieral a on sám ani netvrdil, že by bol podal opravný prostriedok proti tomuto rozhodnutiu. Takisto návrh na výsluch sestry žalovaného na okolnosti hospitalizácie maloletého súd nepovažoval za dôvodný vzhľadom na predmet súdneho konania, ktorého predmetom sú výroky žalovaného na adresu žalobcu, nie podmienky pre príbuzných hospitalizovaných pacientov. Podobne k prípadnému porušeniu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti boli v trestnom konaní podané dva znalecké posudky a ktoré boli vypracované znalcami lekármi, teda aj na túto okolnosť súd už dokazovanie vykonal. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o nezákonnosti dôkazu

- predloženej prepúšťacej správy, súd sa touto námietkou bližšie nezaoberal, pretože jednak vzhľadom na predmet sporu nebolo potrebné vykonať tento dôkaz, preto ho súd ani nevykonal a jednak preto, že skutkové tvrdenia o diagnóze mal. dieťaťa neboli popreté, teda táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

19. Podľa (ďalej aj „“), pri neoprávnenom použití názvu právnickej osoby sa možno domáhať na súde, aby sa neoprávnený užívateľ zdržal jeho užívania a odstránil závadný stav; možno sa tiež domáhať primeraného zadosťučinenia, ktoré sa môže požadovať aj v peniazoch.

20. Podľa , odsek 2 platí primerane aj pre neoprávnený zásah do dobrej povesti právnickej osoby.

21. Citované zákonné ustanovenia upravujú možnosti ochrany okrem iného aj dobrej povesti právnickej osoby. V prípade zásahu do dobrého mena právnickej osoby sa môže dotknutá právnická osoba domáhať, aby sa porušiteľ zdržal zásahov do jeho dobrého mena, odstránil závadný stav a prípadne aj primeraného zadosťučinenia, ktoré môže požadovať ako zadosťučinenie morálne (napr. formou ospravedlnenia) alebo peňažné, alebo sa môže domáhať oboch spôsobom zadosťučinenia súčasne. Predpokladmi zásahu do dobrého mena právnickej osoby sú existencia zásahu, ktorý vyvolal alebo bol spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození práv právnickej osoby chránených ustanovením , neoprávnený (protiprávny) charakter tohto zásahu a príčinná súvislosť medzi neoprávneným konaním a vzniknutou ujmou. U ohrozovateľa alebo narušiteľa dobrého mena právnickej osoby sa nevyžaduje preukázanie zavinenia, pretože ide o zodpovednosť založenú na objektívnom princípe.

22. V danom prípade prišli do stretu dve základné práva, a to práva na ochranu dobrého mena žalobcu a právo žalovaného na slobodu prejavu. Sloboda prejavu predstavuje jeden z najdôležitejších základov demokratickej spoločnosti a jednu z hlavných podmienok pokroku a rozvoja každého jednotlivca. Ako taká sa vzťahuje nie len na informácie alebo myšlienky priaznivo prijímané či považované za neškodné alebo za bezvýznamné, ale aj na tie, ktoré zraňujú, šokujú alebo znepokojujú. Na druhej strane ani sloboda prejavu nie je neobmedzená. Pri strete slobody prejavu s právom na ochranu osobnosti,

príp. dobrého mena právnickej osoby (čo je obdoba ochrany dobrého mena fyzickej osoby) treba dbať na proporcionalitu uplatňovania oboch práv, teda aby s prihliadnutím k okolnostiam konkrétneho prípadu jednému z týchto práv nebola neodôvodnene daná prednosť pred právom druhým. Podstatou rozhodovania o väčšine obdobných právnych sporov je teda hľadanie vyváženého vzťahu medzi týmito právami. Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, kým uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Aj keď teda sloboda prejavu sa vzťahuje aj na myšlienky, ktoré urážajú, šokujú alebo znepokojujú, v niektorých situáciách musí sloboda prejavu ustúpiť. Dôvodom takéhoto obmedzenia môže byť aj „ochrana práv a slobôd iných“, teda okrem iného aj záruky vyplývajúce zo základného práva na ochranu dobrého mena právnickej osoby v rozsahu garantovanom v , ktorý chráni právnické osoby pred neoprávnenými zásahmi zo strany iných súkromných osôb alebo štátu.

23. V zmysle judikatúry ESĽP treba pri posudzovaní limitov slobody prejavu starostlivo rozlišovať medzi faktami a hodnotiacimi úsudkami. Existenciu faktov možno preukázať, zatiaľ čo otázka pravdivosti hodnotiacich úsudkov nepripúšťa dôkazy (Lingens c. Rakúsko, už spomínaný rozsudok; obdobne Feldek c. Slovenská republika, rozsudok z 12. júla 2001). Aj keď hodnotiaci úsudok vzhľadom na svoj subjektívny charakter vylučuje dôkaz pravdy, musí vychádzať z dostatočného faktického základu. Pri zverejnení informácií difamačného charakteru nemožno správanie toho, kto takéto informácie šíri, považovať za legitímne v prípade, že tento nepreukáže, že mal rozumné dôvody spoliehať sa na pravdivosť difamačnej informácie, ktorú šíril, a ďalej ak preukáže, že podnikol dostupné kroky k tomu, aby si overil pravdivosť informácie, a to v miere a intenzite, v ktorej mu bolo overenie prístupné. Zverejnenie takejto informácie nemožno považovať za rozumné, ak si šíriteľ informácie neoverí jej pravdivosť otázkou o osoby, ktorej sa informácia týka (porovnaj nález ÚS SR p. zn. ).

24. Súd vychádzal z vyššie uvedených východísk, pričom najprv skúmal, či boli splnené všetky predpoklady zásahu do dobrého mena právnickej osoby, t.j. žalobcu a následne sa súd zaoberal tým, či žalobné návrhy žalobcu vyjadrené v petite žaloby sú dôvodné.

25. Po zhodnotení vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca preukázal splnenie predpokladov zásahu do jeho dobrého mena zo strany žalovaného. Na profile D. L., ktorý podľa fotiek a zdieľaní správ z rôznych portálov patrí žalovanému, boli hneď v deň úmrtia mal. O., t.j. 13.9.2019 zverejnený komentár obviňujúci lekárku detského oddelenia Ľubovnianskej nemocnice, že je vrahyňa, veľká „mudr“ krava a že ho zabila, pričom pod statusom bola fotka žalovaného spolu s mal. O. (čo je zrejmé z ostatných fotiek použitých pri správach informujúcich o smrti mal. O.). Išlo o komentár, ktorý možno nepochybne považovať za hodnotiaci úsudok a ktorý bol zverejnený bez toho, aby mal žalovaný bližšie informácie o príčine smrti maloletého. Podobne v komentári k článku zverejnenom na TVNOVINY.SK dňa 20.9.2019 s názvom „Sedemročný O. zomrel v nemocnici v Poprade. Prípadom sa zaoberá aj polícia“, v ktorom sú informácie o smrti mal. O. a v ktorom sa k priebehu hospitalizácie vyjadril riaditeľ Ľubovnianskej nemocnice, označil žalovaný na svojom profile T. L. zamestnankyňu za vraha a riaditeľa za klamára. Vzhľadom na obsah uvedeného článku a obsah komentára je nepochybné, že žalovaný v danom komentári reagoval na vyjadrenia riaditeľa Ľubovnianskej nemocnice a zamestnankyňu tejto nemocnice nazval vrahom.

26. Vrah v zmysle všeobecného ponímania vychádzajúceho z trestného činu vraždy je niekto, kto úmyselne usmrtí inú osobu, teda násilným spôsobom dosiahne smrť inej osoby. Označenie niekoho za vraha bez akýchkoľvek podkladov a overení si skutkových okolností prípadu je nepochybne vážnym zásahom do práv inej osoby. Podobné vyjadrenia, že zamestnanec nejakej právnickej osoby je vrahom, a to za situácie, keď ešte nie je možné jednoznačne zistiť, aká bola príčina smrti a navyše za stavu, keď došlo k smrti v nemocnici (kde aj v prípade nesprávneho postupu pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti je ťažké hovoriť o vražde v zmysle všeobecného vnímania tohto pojmu) je nepochybne potrebné považovať za neprimeranú kritiku, ktorá nemá vecný základ a pre ktorú nemožno nájsť žiadne odôvodnenie. Kritiku za obdobných okolností prípadu preto súd považoval za zásah, ktorý vyvolal alebo bol minimálne spôsobilý vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození práv právnickej osoby chránených ustanovením a ktorého charakter bol neoprávnený. Aj keď žalovaný konal pod vplyvom emócií a smútku nad stratou synovca, s ktorým mal blízky vzťah, ani táto skutočnosť ho neoprávňuje neoveriť si svoje zverejňované úsudky a obdobným spôsobom, ako to učinil, zasahovať do práv iných osôb.

27. Žalovaný v rámci svojej obrany namietal, že vo vzťahu k častiam petitu žaloby, kde sa žalobca domáhal ochrany spočívajúcej v tom, aby sa žalovaný zdržal šírenia informácií voči zamestnancom žalobcu, resp. sa ospravedlnil aj za informácie o zamestnancoch žalobcu, absentuje aktívna vecná legitimácia žalobcu s poukazom na to, že podobné práva prislúchajú dotknutým fyzickým osobám, ale nie žalobcovi ako právnickej osobe. Vo svojej podstate táto námietka smeruje k tomu, že zásah voči zamestnancom žalobcu ako fyzickým osobám nie je zásahom do práv žalobcu ako právnickej osoby.

28. Ako je zrejmé z komentárov zverejnených žalovaným, tento neoznačil žiadneho zamestnanca žalobcu konkrétnym menom. Na druhej strane z jeho komentárov (aj v spojení s článkami, ktoré zdieľal) je nepochybne zrejmé, že mal na mysli zamestnancov (zamestnankyňu) žalobcu. Žalobca v tejto súvislosti poukazoval na analogickú aplikáciu ustanovení o náhrade škody spôsobenej zamestnancom, ktorý sám voči tretím osobám nezodpovedá, zodpovednosť nesie právnická osoba a zamestnanec zodpovedá iba v rámci pracovnoprávnych predpisov. Je nepochybné, že ak je možné stotožniť určitého zamestnanca, príp. ak je tento označený svojimi identifikačnými údajmi, má práva na svoju ochranu v zmysle príslušných právnych predpisov aj táto osoba. Podľa názoru súdu však všeobecné difamujúce informácie o zamestnancoch určitej právnickej osoby bez označenia konkrétnej osoby sa dotýkajú aj dobrého mena tejto právnickej osoby. Ak je zamestnanec, označený iba všeobecne, spájaný s právnickou osobou a napáda sa jeho pracovná činnosť, má to vplyv na dobré meno aj právnickej osoby. Právnická osoba samozrejme nemôže uplatňovať práva za konkrétnu fyzickú osobu, ale ak sa dožaduje ochrany dobrého mena všeobecne vo vzťahu k šíreniu všeobecných difamujúcich informácií o svojich zamestnancoch, ktorých činnosť bola všeobecne (t.j. bez označenia konkrétnej osoby) označená, je aktívne legitimovaná na takúto ochranu. V opačnom prípade, t.j. za situácie, že nemožno identifikovať napádaného(ých) zamestnanca(cov), by potom nemal nikto právne prostriedky na ochranu pred takýmito útokmi.

29. Žalovaný tiež namietal absenciu určovacieho výroku, že došlo k neoprávnenému zásahu. Žaloba o ochranu osobnosti fyzickej osoby alebo dobrého mena právnickej osoby sú osobitnými žalobami, ktoré vyplývajú z hmotného práva. Žalobné návrhy, ako ich uviedol žalobca vo svojej žalobe, sú vo svojej podstate žalobou o plnenie. Je pravdou, že žalobca sa nedomáha určovacieho výroku, že došlo k neoprávnenému zásahu. Táto skutočnosť však nebráni konať a rozhodnúť o obdobnej žalobe, keďže skutočnosť, či došlo k neoprávnenému zásahu do dobrého mena právnickej osoby a k splneniu všetkých predpokladov na uplatnenie nárokov z tohto zásahu, sa posudzuje ako predbežná otázka a vyhovenie alebo zamietnutie žaloby koncipovanej ako žaloba o plnenie závisí od posúdenia tejto predbežnej otázky. V danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené súd mal preukázaný neoprávnený zásah žalovaného do dobrého mena žalobcu a z tohto záveru vychádzal pri posudzovaní žalobných návrhov žalobcu.

30. Pokiaľ ide o podmienku príčinnej súvislosti medzi neoprávneným zásahom a vzniknutou škodou, súd vykonaným dokazovaním mal preukázané, že bola splnená aj táto podmienka. Pri príčinnej súvislosti sa skúma vzťah príčiny a následku, teda či určitá príčina (v danom prípade neoprávnené konanie, resp. neoprávnený zásah) spôsobila určitý následok. Žalovaný síce namietal, že nezodpovedá za názory a tvrdenia iných, ale zodpovednosť žalovaného za názory iných žalobca neuplatňoval a samozrejme by ani nemohol. Predmetom sporu sú priamo vyjadrenia žalovaného, nie komentáre iných ľudí. Je nepochybné, že podobné vyjadrenia ako uviedol žalovaný už v deň smrti maloletého O. a následne v priebehu týždňa od jeho smrti (ako sú popísané vyššie) bez overenia si bližších skutočností a informácií a bez toho, aby mal aspoň nejakú snahu si overiť pravdivosť alebo aspoň predpokladanú dôvodnosť zverejňovaných úsudkov, sú minimálne spôsobilé zasiahnuť do dobrého mena žalobcu a podľa názoru súdu do dobrého mena žalobcu aj zasiahli. Bez vyjadrení žalovaného by k takému zásahu nepochybne nedošlo, teda jeho vyjadrenia na sociálnej sieti sú v priamej príčinnej súvislosti so zásahom do dobrého mena žalobcu.

31. Následne sa súd zaoberal dôvodnosťou jednotlivých žalobných návrhov uvedených v bodoch 1 až 3 petitu žaloby.

32. Žalobca sa v bode 1 petitu žaloby domáhal uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa ďalšieho šírenia nepravdivých a urážlivých tvrdení o žalobcovi a jeho zamestnancoch ako sú uvedené v bode 1 tohto odôvodnenia. Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu poškodenej právnickej osoby je preukázanie, že porušiteľ naďalej pokračuje v poškodzovaní dobrého mena právnickej osoby. Ak už porušiteľ s poškodzovaním dobrého mena prestal, takýto návrh nemá opodstatnenie. Zástupca žalobcu na pojednávaní považoval za takéto pokračovanie v poškodzovaní dobrého mena žalobcu konanie

žalovaného, spočívajúce v podávaní rôznych podnetov na rôzne orgány, ako napr. podanie trestného oznámenia, podnet na ÚDZS, ako aj na úrad na ochranu osobných údajov, pričom po upozornení, že podanie trestného oznámenia a podnetu na ÚDZS boli zrejme podané hneď po smrti mal. O. uviedol, že má na mysli podanie na úrad na ochranu osobných údajov. Tvrdenia žalovaného o tom, že v šírení podobných informácií o žalobcovi a jeho zamestnancoch nepokračuje, zástupca žalobcu procesne účinným spôsobom nepoprel. Pri posúdení oprávnenosti tohto nároku žalobcu je potrebné rozlišovať medzi neoprávnenými zásahmi, teda šírením nepravdivých, urážlivých alebo zavádzajúcich informácií a úsudkov bez overenia sa bližších okolností prípadu a medzi konaním porušiteľa, ktoré mu dovoľuje zákon a domáha sa nimi preverenia toho, čo sa stalo. Podania žalovaného na rôzne orgány využijúc možnosti dovolené zákonom nemožno považovať za porušovanie dobrého mena právnickej osoby. Je bežné, že pozostalí (ako v tomto prípade), ktorí majú podozrenie z nesprávneho poskytovania zdravotnej starostlivosti, sa obrátia na ÚDZS s cieľom, aby bol postup preskúmaný nezávislým orgánom, príp. že podajú aj trestné oznámenie. Takýto podnet je však preskúmaný a výsledkom je určité rozhodnutie, ktoré buď potvrdí alebo nepotvrdí podozrenia pozostalých. Podania na ÚDZS, či podanie trestného oznámenia pritom boli podané krátko po smrti mal. dieťaťa. Podobne žalobca netvrdil, teda ani nemohol preukázať, čo malo byť obsahom podania žalovaného na úrad na ochranu osobných údajov. Predovšetkým však je potrebné uviesť, že ak sa niekto domáha práv vyplývajúcich zo zákona, samotné uplatňovanie práva nemôže byť neoprávnený zásahom, keďže je vykonané v zmysle zákona. Za tohto stavu žalobcom tvrdené podania žalovaného nemohli spôsobiť porušenie jeho dobrého mena a iné pokračovanie vo zverejňovaní nepravdivých alebo iných obdobných informácií zo strany žalovaného na adresu žalobu súd nemal preukázané. V tejto časti preto súd žalobný návrh považoval za nedôvodný. Na uvedenom nič nemení ani skutočnosť, ak by v čase podania žaloby žalovaný ešte pokračoval v šírení informácií poškodzujúcich dobré meno žalobcu (čo podľa názoru súdu pokračoval, pretože žalovaný najprv tvrdil, že statusy stiahol zo sociálnej siete v novembri 2019 a po prerušení pojednávania, kedy sa mohol poradiť zo svojom advokátkou, zmenil svoje tvrdenia, že statuty stiahol 25. alebo 26.9.2019, teda v deň podania žaloby, resp. nasledujúci deň), pretože rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozsudku a ak v tomto čase už takéto porušovanie nepokračovalo, nemožno takémuto návrhu vyhovieť (ide o obdobu napr. situácie, ak žalobca žaluje zaplatenie určitej peňažnej sumy, z ktorej časť žalovaný v priebehu konania zaplatí; ak na túto skutočnosť žalobca nezareaguje čiastočným späťvzatím žaloby, nemožno návrhu vyhovieť aj v časti, v ktorej už bol nárok čiastočne uhradený).

33. V žalobnom návrhu uvedenom v bode 2. petitu žaloby sa žalobca od žalovaného domáhal ospravedlnenia. Ide teda o morálnu satisfakciu. Súd vzhľadom na vyššie uvedené mal preukázaný neoprávnený zásah žalovaného, ktorý zasiahol do dobrej povesti žalobcu. Žalovaný vo vzťahu k tomuto žalobnému návrhu namietal jednak jeho nevykonateľnosť a neurčitosť, ako aj nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu vo vzťahu k časti petitu týkajúcu sa zamestnancov žalobcu. Pokiaľ ide o námietku aktívnej legitimácie, túto súd považuje za nedôvodnú vzhľadom na vyššie uvedenú argumentáciu súdu o aktívnej legitimácii žalobcu. Zástupca žalobcu v priebehu konania spresnil, že žiada zverejniť ospravedlnenie po dobu 10 dní od právoplatnosti rozsudku, ktoré súd pripustil, teda táto neurčitosť bola týmto odstránená. Námietku žalovaného, že doložka právoplatnosti sa vyznačuje aj s latenciou súd nepovažoval za dôvodnú, keďže takmer vždy sa určitá povinnosť uložená rozhodnutím súdu viaže na právoplatnosť a po doručení rozhodnutia žalovanému (či už súdu prvej inštancie, ak sa nemieni odvolať alebo odvolacieho súdu, kedy už vie, že rozhodnutie je právoplatné najneskôr doručením rozhodnutia) nič nebráni splniť svoju povinnosť. Ak ju splní aj pred právoplatnosťou rozsudku súdu, jeho povinnosť bude splnená. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že nie je zrejmé, na ako profile má žalovaný zverejniť ospravedlnenie, tak z tohto petitu žaloby jasne vyplýva, že na profile žalovaného, teda ani v tomto smere súd nepovažoval tento petit za neurčitý. Pokiaľ ide o nevykonateľnosť tohto žalobného návrhu, žalovaný argumentoval tým, že nikto nemôže vstúpiť na facebookové konto žalovaného a vykonať predmetný zápis. Ide o zjavne účelovú námietku, ktoré je absolútne bezpredmetná. Je pravdou, že nikto nemôže vstúpiť do konta žalovaného, avšak právne predpisy počítajú aj s ukladaním povinností, ktoré musia vykonať žalovaní osobne a nemôže ich za nich vykonať nikto iný. Exekučný poriadok však počíta aj s vymáhaním takýchto povinností, ktoré pre ich povahu logicky nemôže vykonať niekto iný, ale ich výkon sa realizuje prostredníctvom donútenia žalovaného iným spôsobom (ukladaním pokút). Uvedené námietky preto súd nepovažoval za dôvodné.

34. Ak sa žalobca domáhal ospravedlnenia za hanlivé a nepravdivé tvrdenia, vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že žiadne z tvrdení žalovaného o tom, že by žalobca mal pochybiť pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a že by jeho zamestnanec mal byť vrah sa nepotvrdila vedeným vyšetrovaním

orgánmi činnými v trestnom konaní. Za tohto stavu súd mal preukázané, že išlo o nepravdivé a vzhľadom na použité výrazy (zamestnankyňa je vrahyňa) aj hanlivé tvrdenia zasahujúce do dobrého mena žalobcu.

35. Žalobca sa však domáhal zverejnenia ospravedlnenia aj v rámci skupiny stará.sk, keďže podľa tvrdení v žalobe žalovaný šíril svoje nepravdivé tvrdenie aj v rámci tejto skupiny. Z listinných dôkazov predložených žalobcom však nevyplýva, že by žalovaný zverejnil svoje nepravdivé a hanlivé tvrdenia, ktorými zasiahol do dobrého mena žalobcu, aj v tejto skupine. K žalobe zo skupiny stará.sk (čo vyplýva z označenia tejto skupiny) bol pripojený iba jeden komentár zverejnený na profile žalovaného, z ktorého možno vyvodiť, že bol zverejnený ešte pred smrťou mal. dieťaťa, v ktorom žalovaný iba popisuje postup zdravotníckeho personálu, s ktorým sa evidentne nestotožňoval s tým, že v komentári uviedol, že zdraví tú hyenu na detskom oddelení v Starej Ľubovni a že to tak nenechá a obvolá všetky médiá. Vyslovenie nespokojnosti s postupom niekoho iného bez prekročenia prípustnej miery kritiky je využitím slobody prejavu. Aj keď žalovaný použil v komentári slovo „hyena“ vzhľadom na počet komentárov a zdieľaní k tomuto príspevku (2 komentáre a 2 zdieľania) podľa názoru súdu nedosiahol tento zásah intenzitu, ktorá je vyžadovaná na zásah do dobrého mena žalobcu. Skutočnosť, že sa niekto rozhodne publikovať svoje názory v médiách je takisto jeho právom, avšak samozrejme musí to urobiť tak, aby nezasiahol neoprávnene do práv iných osôb. Samotné vyslovenie tvrdenia, že niekto obvolá médiá nemôže spôsobiť zásah do dobrého mena právnickej osoby (keďže pri vyslovení takéhoto tvrdenia jednak nemožno odhadnúť, či také niečo niekto urobí a ak áno, tak aké informácie a akým spôsobom zverejní). Ostatné vyjadrenia žalovaného, ktoré už zasiahli do dobrého mena žalobcu, boli evidentne zverejnené iba na profile žalovaného, keďže pri týchto príspevkoch nijako nevyplýva, že by mali byť zverejnené žalovaným aj v skupine stará.sk.

36. Za tohto stavu súd považoval petit žaloby v bode 2 za dôvodný, ale iba v časti týkajúcej sa zverejnenia ospravedlnenia na facebookovom profile žalovaného, nie však v skupine stará.sk (ide o skupinu zdieľajúcu rôzne informácie ľudí z mesta a okresu Stará Ľubovňa - pozn. súdu).

37. V bode 3 petitu žaloby sa žalobca domáhal finančného zadosťučinenia s poukazom na značný zásah nepravdivých, dehonestujúcich a urážlivých informácií zverejnených žalovaným najmä do dôvery a povesti, ktorú ako poskytovateľ zdravotnej starostlivosti má nielen v okrese, ale aj v širšom okolí s tým, že zásah žalovaného má potenciál negatívne vplývať na rozhodnutie pacientov vyhľadať zdravotnícku starostlivosť u žalobcu. Žalovaný vo vzťahu k tomuto petitu namietal, že žalobca ani netvrdil ani nepreukázal, že v danom prípade nepostačuje iba ospravedlnenie a prečo je tu daný dôvod aj na peňažné zadosťučinenie.

38. Právne prostriedky ochrany právnickej osoby vychádzajú z právnych prostriedkov ochrany osobnosti fyzickej osoby a pri právnických osobách je potrebné vychádzať z predpokladov upravených pri jednotlivých právnych prostriedkoch ochrany fyzickej osoby. V zmysle môže fyzická osoba požadovať náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti. Pri priznávaní náhrady nemajetkovej ujmy u právnickej osoby je preto potrebné vychádzať z rovnakých kritérií.

39. ukladá stranám sporu jednak povinnosť tvrdenia, t.j. povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a jednak dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť označiť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no tieto nepredložila, resp. hodnotenie predložených a vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu, resp. navrhnuté dôkazy nepredloží. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

40. Žalobca vyslovil na pojednávaní v súvislosti s tým, že žalobca nepreukázal materiálnu škodu, resp. ujmu názor, že súdna prax v týchto prípadoch hovorí, že postačuje možnosť vzniku ujmy. Právny zástupca žalovaného namietal, že potencionalita hovorí len o tom, či mohlo alebo nemohlo dôjsť k zásahu, ale nehovorí nič o vzniku nároku na nemajetkovú ujmu. V tomto smere sa súd stotožňuje s názorom právneho zástupcu žalovaného. Pre zásah do dobrej povesti právnickej osoby skutočne v

zmysle judikatúry slovenských súdov postačuje možnosť, že k poškodeniu dobrého mena právnickej osoby došlo, teda nemusí k nemu skutočne dôjsť, stačí, že také ohrozenie vzniklo. Pri uplatnení nároku na nemajetkovú ujmu v peniazoch je však už na žalobcovi ako poškodenom, aby tvrdil a preukázal, aká ujma mu neoprávneným zásahom vznikla a že tento zásah znížil dobré meno žalobcu alebo jeho vážnosť v spoločnosti v tak značnej miere, že nepostačuje miernejšia forma satisfakcie (ako napr. ospravedlnenie).

41. Žalobca v danom prípade v žalobe ako ani v priebehu súdneho konania žiadnym spôsobom netvrdil, aká konkrétna ujma mu vznikla, či už majetková (vyčíslená nejakým finančným vyjadrením) alebo iná. V žalobe nárok na nemajetkovú ujmu odôvodnil v zásade tým, že z obsahu tvrdení žalovaného vyplýva značná intenzita neoprávneného zásahu a že neoprávnený zásah do jeho dobrej povesti zo strany žalovaného mal potenciál negatívne vplývať na rozhodnutie pacientov vyhľadať žalobcu ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti. Je pravdou, že neoprávnený zásah žalovaného takýto potenciál mal, ale pre priznanie nemajetkovej ujmy nepostačuje iba potenciál, ale ako už bolo uvedené, je potrebné preukázať konkrétne následky, ktorými žalobca preukáže intenzitu tohto zásahu a z ktorých by bolo možné vyvodiť podmienky v zmysle vyššie uvedeného aj na priznanie nemajetkovej ujmy v peniazoch. Žalobca pri značnej intenzite pritom evidentne vychádzal z toho, že tvrdenia boli zverejnené aj v skupine stará.sk, ktorá má viac ako 18 000 členov, avšak túto skutočnosť, ako vyplýva z vyššie uvedeného, súd nemal preukázanú. Keďže žalobca v tomto smere neuniesol bremeno tvrdenia a tým pádom ani dôkazné bremeno, v časti bodu 3 súd vyhodnotil petit žaloby za nedôvodný.

42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a právne posúdenie veci súdom súd zaviazal žalovaného na zverejnenie ospravedlnenia v zmysle výrokovej časti tohto rozsudku a v prevyšujúcej časti týkajúcej bodov 1 a 3 petitu žaloby a ospravedlnenia aj v rámci skupina stará.sk žalobu zamietol.

43. Pokiaľ žalovaný navrhoval prerušiť konanie do skončenia konaní vedených pred ÚDZS a pred Okresným riaditeľstvom OR PZ v Starej Ľubovni, takýto návrh súd nepovažoval za dôvodný, keďže trestné stíhanie bolo právoplatne skončené a z jeho obsahu vyplýva, že ÚDZS nevykonával dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Súd preto návrh na prerušenie konania zamietol, pričom vzhľadom na názory vyslovené v komentári k súd o tomto návrhu rozhodol až v rozhodnutí, ktorým rozhodol vo veci samej, keďže mu nevyhovel.

44. O trovách konania súd rozhodol v súlade s , podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

45. Žalobca sa domáhal troch výrokov tak, ako sú uvedené v bode 1 tohto odôvodnenia. Úspešný bol v jednom výroku, čo vo vzťahu k celkovo uplatňovanému nároku predstavuje úspech v 33,33 % (vychádzajúc zo vzorca celkový úspech 100% : 3 výroky = 33,33 % úspech pri jednom výroku). V prevyšujúcich dvoch navrhovaných výrokoch bol žalobca neúspešný, čiže v tejto časti bol úspešný žalovaný. Úspech žalovaného teda predstavuje 66,67 %. Po započítaní pomeru úspechu a neúspechu oboch strán sporu bol žalovaný úspešný v 33,34 % a v tomto rozsahu má právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. O výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní od doručenia tohto rozsudku na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa