Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10CoCsp-31-2020.pdf
PDF · 92.52 KB
Case nature
Area
Subarea
10CoCsp/31/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Gabriely Briškovej a JUDr. Zlatice Javorovej v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou, advokátkou, so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, proti žalovanému: I. O., nar. X.X.XXXX, bytom C. P. XXXX/XX, Y., o zaplatenie 378,84 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 40 eur, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Skalica zo dňa 9. decembra 2019, č.k. 9Csp/153/2019-37, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu a žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 54a, § 565 Občianskeho zákonníka, ako aj § 9 ods. 2 písm. l) a § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., keď na základe vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu vyvodil súd ten právny záver, že žalobe nie je možné vyhovieť a je potrebné ju zamietnuť. Súd mal preukázané, že zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, nakoľko žalobca konal v rámci predmetu svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný mal v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka postavenie spotrebiteľa, nakoľko pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a z uvedeného dôvodu je na daný vzťah potrebné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa. Zároveň súd zmluvu posúdil podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Z povahy spotrebiteľských zmlúv vyplýva, že nesmú obsahovať neprimerané podmienky, t.j. ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd po preskúmaní predmetnej zmluvy dospel k záveru, že neobsahuje údaj v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. l/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, z ktorého dôvodu je potrebné predmetný úver považovať v zmysle § 11 ods. 1 citovaného zákona za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň súd konštatoval, že nemal zo strany žalobcu preukázané, kedy a v akej sume žalovaný plnil, t.j. nepredložil prehľad splácania, pričom takisto súdu neuviedol, akým spôsobom si uplatnil právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, keď ani na výzvu súdu nepredložil výzvu v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako ani oznámenie o zosplatnení úveru, hoci v žalobe žalobca uviedol, že žalovaný stratil výhodu splátok a žalobca ho vyzval na úhradu jeho záväzku. Z uvedených dôvodov potom nebolo možné
posúdiť, či, kedy a v akej výške sa žalovaný dostal do omeškania, na aké položky boli plnenia žalovaného započítané (keďže úver súd považuje za bezúročný a bez poplatkov), prípadne či bola žaloba podaná počas plynutia premlčacej doby alebo až po jej uplynutí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu zamietol, a to z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu. Súd dodal, že nemôže byť na ťarchu spotrebiteľa, ak v žalobe sú iba označené, ale nepripojené všetky dôkazy - v takom prípade musí dôkaznú povinnosť za spotrebiteľa suplovať súd, čo urobil, žalobca však požadované dôkazy ani na opakované výzvy nedoložil. Súd na záver dodáva, že nerozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, nakoľko uznávaciemu prejavu žalovaného nepriznal procesnoprávne účinky, keďže z dôvodu neunesenia dôkazného bremena zo strany žalobcu súd žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP a žalovanému nepriznal ich náhradu, nakoľko síce bol v konaní úspešný, keďže súd žalobu zamietol, nárok na náhradu trov konania si však neuplatnil.
3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zákon č. 129/2010 Z.z. považuje zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v prípade, ak dôjde k naplneniu dôvodov ustanovených v § 11 ods. 1 citovaného zákona. Nakoľko podľa jeho názoru nedošlo k naplneniu uvedených dôvodov, nemožno zmluvu o spotrebiteľskom úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Uviedol, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. V zmluve je jasne určené rozlíšenie splátky istiny, úrokov a poplatkov (1.600 eur + 0 eur + 292,40 eur = dohodnuté v 12 splátkach po 157,70 eur). Z uvedeného s určitosťou vyplýva, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere nemôže byť posúdená ako bezúročná a bez poplatkov vzhľadom na to, že spĺňa všetky zákonom stanovené obligatórne náležitosti. Žalobca si uplatnil právo na zosplatnenie celej sumy úveru na základe bodu 15 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru. Nakoľko žalovaný neuhradil včas žiadnu zo splátok pred zosplatnením, využil žalobca svoje právo na zosplatnenie úveru dohodnuté so žalovaným. O zosplatnení úveru v celom rozsahu bol žalovaný upovedomený výzvou zo dňa 14.7.2016. Nakoľko žalovaný na výzvu nereagoval, bol opätovne vyzvaný žalobcom k úhrade dlžnej sumy výzvou zo dňa 3.8.2016. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 9.3.2016 bolo po zosplatnení úveru žalovanému zrážané zo mzdy. Nakoľko žalovaný neplnil v súlade s dohodnutou a riadne podpísanou zmluvou o spotrebiteľskom úvere, dlh žalovaného sa prostredníctvom úrokov navýšil. Jednotlivé splátky žalovaného boli zarátavané najskôr na istinu a až následne na príslušenstvo.
4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.
6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 9Csp/153/2019 je zaplatenie 378,84 eur s príslušenstvom a zmluvnej pokuty vo výške 40 eur.
7. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá a žalovanému nebol priznaný nárok na náhradu trov konania.
8. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom na uvedené skutkové zistenia odvolací súd v podrobnostiach odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku (§ 387 ods. 2 CSP). Súd prvej inštancie však vec nie celkom správne právne posúdil.
9. Nie je správny záver súdu prvej inštancie, že uzatvorená zmluva o úvere nemá náležitosti v zmysle ust. § 9 ods. 2 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa zaoberal eurokonformným výkladom citovaného
ustanovenia v tom zmysle, že v danom prípade je nielen možný, ale aj potrebný, a teda je potrebné dospieť k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zákona o spotrebiteľských úveroch nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach, samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky (porovnaj uznesenie NS SR sp. zn. 3 Cdo 146/2017 zo dňa 22.2.2018, 3 Cdo 56/2018 zo dňa 17.4.2018). Z uvedeného dôvodu je namieste ustáliť, že ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 31.3.2015, resp. pod písm. l) v znení účinnom do 22.12.2015, používa pojmy „výška“ alebo „počet“, či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ v súlade s eurokonformným výkladom len na spresnenie, čo splátka úveru zahrňuje, nakoľko ani z Dôvodovej správy k zákonu o spotrebiteľských úveroch v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom zákonodarcu bolo, aby uvedené ustanovenie zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v smernici, pričom uvedený interpretačný postup je potvrdený i novelou zákona o spotrebiteľských úveroch uskutočnenou zákonom č. 279/2017 Z.z. účinnou od 1.5.2018, ktorá iba spresňuje už existujúce ustanovenie tým, že slovo „termín“ nahrádza slovom „frekvencia“.
10. Na základe uvedeného nebolo možné sa preto stotožniť s právnym posúdením uskutočneným súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku, ktorým súd vytýkal v uzatvorenej zmluve absenciu podstatnej náležitosti, a to neuvedenie presnej výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.
11. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, kedy a v akej sume žalovaný plnil, keď nepredložil prehľad splácania, pričom rovnako súdu neuviedol, akým spôsobom si žalobca uplatnil právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, keď uvedené skutočnosti súdu prvej inštancie nedoložil ani na základe opakovaných výziev.
12. V zmysle ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
13. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak sa týkajú procesných podmienok (písm. a/), sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu (písm. b/), má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (písm. c/) alebo ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (písm. d/).
14. S poukazom na uvedené nebolo možné prihliadnuť na predloženie listinných dôkazov zo strany žalobcu v odvolacom konaní, a to výzvy na úhradu a poslednej výzvy na úhradu, nakoľko uvedené dôkazy mohol predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne iné dôvody, pre ktoré by uvedené prostriedky procesného útoku mohli byť pripustené i v odvolacom konaní (§ 366 CSP), a preto na ne nebolo možné prihliadnuť.
15. Z vyššie uvedených dôvodov bolo potrebné považovať záver súdu prvej inštancie o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobcu za správny, pričom v podrobnostiach odvolací súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku v tejto časti (§ 387 ods. 2 CSP).
16. Ďalšie argumenty strán odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
17. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Z dôvodu, že odvolacie dôvody odvolateľa neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),
preto rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP) a rovnako ho potvrdil aj v závislom výroku o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, keď súd prvej inštancie správne o tomto nároku rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP (bod 16. odôvodnenia).
18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, ako aj čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcich procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže mu žiadne trovy v súvislosti s odvolacím konaním preukázateľne nevznikli a bolo by zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu, priznať mu nárok na náhradu trov konania.
19. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).