Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoP/64/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Benkovičovej a sudcov JUDr. Daniela Ilavského a JUDr. Táne Šefčíkovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, dieťa matky: B. C. D., narodená XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom E. XXXX/XX, F., zastúpená splnomocnencom: doc. PhDr. JUDr. Marcela Tittlová, PhD., LL. M, advokátka so sídlom Bernolákova 492/5, Modra a otca: G. B. B., narodený XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom H. XXX/X, A., o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní otca proti výroku II. a III. rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. -134 zo dňa 23.08.2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., výroku III. a závislom výroku VIII. p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky, právo zastupovať maloletú a spravovať jej majetok zveril obom rodičom (výrok I.). Otca zaviazal prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne, so splatnosťou vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc od 23.08.2021 (výrok II). Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 23.08.2021 do 31.08.2022 v sume 658 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 17 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky, počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia (výrok III.). Schválil dohodu rodičov a styku otca s maloletou (výrok IV.). Zaviazal rodičov k informačnej povinnosti (výrok V. a VI.). Vo zvyšku návrh matky i otca zamietol (výrok VII.). O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VIII.).

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou a , , veta prvá, , , , , , , a , o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), , a , ďalej len ,,CMP“), článkom 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, článkom 32 ods. 1 a 4 Listiny základných práv a slobôd, vecne tým, že návrh matky doručený súdu prvej inštancie dňa 23.08.2021 bol podaný dôvodne, keďže rodičia spolu nežili a o úprave rodičovských práv a povinností k maloletej sa nevedeli dohodnúť. Maloletá pochádza z druhovského pomeru rodičov. Matka sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti dňa 21.01.2020, z dôvodu nadmerného užívania alkoholu otcom. Keďže v starostlivosti matky neboli zistené žiadne nedostatky, súd prvej inštancie za súhlasu otca zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti. Určil, že obaja rodičia sú oprávnení maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, lebo otec nebol obmedzený ani pozbavený svojich rodičovských práv a matka nepreukázala žiadny objektívny dôvod, pre ktorý by len ona mala maloletú zastupovať a spravovať jej majetok, tak ako navrhovala. So súhlasom kolízneho

opatrovníka schválil dohodu rodičov o styku otca s maloletou, kedy primárne prihliadol na vyjadrenie maloletej, ktorá má s otcom pozitívny vzťah. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu matky ohľadom záväzku rodičov vzájomne sa informovať a ohľadom jej záväzku informovať otca z dôvodu predídenia nezhodám rodičov. O trovách konania rozhodol v zmysle .

3. Vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti otca zistil, že matka navrhla určiť výživné v sume 250 eur mesačne od podania návrhu (23.08.2021). Otec navrhol určiť výživné v sume 130 eur mesačne. Odkedy rodičia spolu nežili v spoločnej domácnosti (21.01.2020) otec začal prispievať na výživu maloletej sumou 29,42 eur a jej nástupom na základnú školu 50 eur mesačne. V auguste 2021 otec neuhradil matke žiadne výživné. Uznesením č.k. -18 zo dňa 22.9.2021 súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej 150 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Matka bývala s maloletou v dvojgarsónke v F., ktorej výlučnom vlastníčkou bola matka. Svoje celkové mesačné výdavky matka vyčíslila v sume 1.357,42 eur, z toho na bývanie (bez splátky hypotekárneho úveru) v sume 210,78 eur. Matka mala zdravotné problémy, trpela histamínovou intoleranciou. Má vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, v odbore sociálna práca. Jej mesačný príjem zo závislej práce súd prvej inštancie ustálil v sume 1.408 eur. Matka bola tiež poberateľkou rodinných prídavkov v priemernej sume 30 eur mesačne (keďže ich výška sa v priebehu konania menila). Nemala inú vyživovaciu povinnosť. Maloletá A. v školskom roku 2022/2023 nastúpila do 3. ročníka základnej školy. Nemala zdravotné problémy. Celkové mesačné výdavky maloletej súd prvej inštancie ustálil v sume 447,20 eur. Otec bol výlučným vlastníkom neskolaudovaného 5-izbového rodinného domu v okrajovej časti F. (I. B.), kde aj sám býval. Bol vlastníkom dvoch motorových vozidiel, jedno predal, pritom matke nevrátil peniaze, ktoré mu na kúpu vozidla požičala. Nepoužíval ani druhé vozidlo, lebo mal odňaté vodičské oprávnenie z dôvodu požitia alkoholu počas jazdy. Má vysokoškolské vzdelanie 2. stupňa, v odbore strojného inžinierstva. Od 08.01.2020 do 01.04.2022 bol evidovaný ako nezamestnaný a bola mu vyplatená podpora v nezamestnanosti v priemere 786,03 eur mesačne. Od 01.04.2022 do 24.06.2022 bol zamestnaný v pracovnom pomere a mal čistý priemerný mesačný príjem v sume 556,52 eur. Bol práceneschopný od 16.05.2022, poberal nemocenské mesačne po 311 eur a opäť bol evidovaný ako nezamestnaný, lebo zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Otec tvrdil, že ho čakala ďalšia operácia chrbtice, avšak ničím svoje tvrdenie nepreukázal. V konaní vyčíslil svoje mesačné výdavky v sume vo výške 1.053,44 eur, na ktoré mu podľa jeho tvrdenia prispievala jeho partnerka, čo však súdu nepreukázal. Z lekárskeho posudku z 01.06.2021 zistil, že otec má stav po operácii chrbtice, nie je invalidným, lebo má mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35 %, trpí bolesťou chrbta - dorzalgia M54. Podľa správy Sociálnej poisťovne z 10.11.2021 bola otcovi zamietnutá žiadosť o invalidný dôchodok. Na pojednávaní dňa 12.05.2022 otec tvrdil, že má stále problémy s chrbticou, ale nenavštevoval lekárov, lieky si kupoval za vlastné prostriedky, lebo mu ich poisťovňa nepreplácala. Z obsahu správy z neurologickej ambulancie B. J. z 8.8.2022 zistil, že otec mal stanovenú diagnózu G54.4. (poškodenie bedrových a krížových nervových koreňov, nezatriedené inde). Ani otec nemal inú vyživovaciu povinnosť.

4. Dospel k záveru, že obaja rodičia sú povinní prispievať na výživu maloletej podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, pričom ani jeden z rodičov nemal okrem maloletej A. inú vyživovaciu povinnosť. Otec bol v čase vyhlásenia rozsudku práceneschopný a nezamestnaný, avšak ničím nepreukázal, že by mal absolvovať operáciu chrbtice tak ako tvrdil, hlavne ak na súdnom pojednávaní uvádzal, že k lekárovi nechodil a kupoval si voľnopredajné lieky. Výdavky otca na splácanie pôžičiek, či jeho predpokladané výdavky na kolaudáciu domu nemôžu mať prednosť pred výživou jeho maloletej dcéry. Nemožno totiž sankcionovať maloletú neprimerane nízkym výživným len preto, aby si otec splnil svoj sen bývať naďalej v dome. Súd prvej inštancie neprihliadal len na aktuálny príjem otca, ale aj na jeho celkové majetkové pomery a životnú úroveň, ktorú mal preukázanú minimálne vlastníctvom domu v F., ako aj ním deklarovanými mesačnými výdavkami v sume 1.053,44 eur. Súd prvej inštancie poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. zo dňa 08.04.2004. Prihliadajúc na skutočnosť, že otec sa s maloletou pravidelne stretával, táto u neho prespávala, trávila voľný čas, určil podiel otca na výdavkoch maloletej v sume 200 eur mesačne od podania návrhu. Dlh na výživnom v celkovej sume 658 eur mu na návrh otca povolil splácať v splátkach po 17 eur mesačne spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok v prípade neuhradenia splátky. Pritom vychádzal zo zaužívanej súdnej praxe povoliť splátky najviac na dobu 36 mesiacov.

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal otec v zákonnej lehote odvolanie podľa (súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci) v časti určenia vyživovacej povinnosti v sume 200 eur od podania návrhu, t.j. voči výroku II. a III. rozsudku dôvodiac, že má naplánovanú operáciu chrbtice na 03.11.2022. Aktuálne sa však nevedel dostaviť do neurochirurgickej ambulancie pre ochorenie na Covid. Po operácii bude opäť dlhodobo práceneschopný s predpokladaným časom rekonvalescencie 12 mesiacov, s jediným príjmom, a to nemocenskou dávkou v sume 311 až 322 eur mesačne s tým, že od 16.05.2023 mu nárok na nemocenskú dávku zanikne. Nebude mať tiež nárok na dávku v hmotnej núdzi. Z uvedeného dôvodu nebude môcť uhrádzať náklady na svoje základné životné a zdravotné potreby. V prípade vymáhania výživného zo strany matky mu hrozí nástup do výkonu trestu, čo rozhodne nie je v záujme maloletej. S poukazom na príjem matky navrhol zmeniť rozsudok tak, že bude zaviazaný platiť výživné v minimálnej zákonnej výške.

6. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil pomery, možnosti a schopnosti rodičov. Poukázala na skutočnosť, že otec vyčíslil výdavky na používanie motorového vozidla, ktoré nemôže viesť z dôvodu odobratia vodičského preukazu. Taktiež vyčíslil výdavky na stravu mačky v sume 40 eur mesačne, ktoré nemôžu mať prednosť pred výživným na maloleté dieťa s poukazom na . Otec nepristupuje zodpovedne k pracovnej činnosti, k nakladaniu s peniazmi a majetkom. Námietky otca navyše nemožno vziať do úvahy z dôvodu, že okolnosti, na ktoré sa odvoláva majú nastať až v budúcnosti.

7. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky namietal matkou vyčíslené výdavky, konkrétne na pohonné hmoty v sume 150 eur, a to z dôvodu blízkosti školského zariadenia maloletej a občianskej vybavenosti v blízkosti jej bydliska, ako aj cesty matky do zamestnania s možnosťou využitia MHD v trvaní 12 min. Matka tak môže motorové vozidlo odpredať, čím by získala finančný obnos. Taktiež namietal výdavky na bývanie vo výške 672,61 eur mesačne. Poukázal na nadštandardný príjem matky, z ktorého by mala byť schopná uhrádzať svoje výdavky i výdavky maloletej.

8. Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( , ďalej len „CSP“), oprávneným subjektom - otcom, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody ( v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné.

9. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bol návrh matky na úpravu výkonu práv a povinností rodičov k maloletej.

10. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti otcovi prispievať na výživu maloletej sumou 200 eur mesačne od podania návrhu matky (23.08.2021), vrátane povinnosti uhradiť zročné výživné v sume 658 eur, v splátkach po 17 eur mesačne, spolu s bežným výživným a závislého výroku o trovách konania.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu dospel záveru, že súd prvej inštancie zistil skutočný stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom svoje rozhodnutie presvedčivo a zrozumiteľne zdôvodnil. Odvolací súd sa preto v celom rozsahu stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi súdu prvej inštancie obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku podľa a , a na zdôraznenie správnosti tohto rozhodnutia dopĺňa nasledovné:

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

13. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Podľa , súd je povinný zistiť skutočný stav veci (aj ).

15. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

16. Podľa , odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne, alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

17. Podľa , v odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

18. Podľa až 5 , plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťaťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

20. Podľa , právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

21. Podľa , ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

22. Podľa a , lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

23. Podstatná časť odvolacích námietok otca je založená na tom, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil a následne nesprávne posúdil možnosti a schopnosti otca prispievať na výživu maloletej nad rámec minimálnej výšky výživného z dôvodu jeho zhoršeného zdravotného stavu, ktorý mu bráni vykonávať prácu, resp. dosahovať vyšší príjem s tým, že má naplánovanú ďalšiu operáciu chrbtice, na čo poukazoval aj v priebehu konania.

24. K uvedeným námietkam otca už zaujal stanovisko súd prvej inštancie, keď síce zohľadnil skutočnosť, že otec bol v čase vyhlásenia rozsudku práceneschopný a nezamestnaný, avšak zdôraznil, že otec ničím nepreukázal, že by mal absolvovať operáciu chrbtice tak ako tvrdil, hlavne ak na súdnom pojednávaní uvádzal, že k lekárovi nechodil a kupoval si voľnopredajné lieky. Súd prvej inštancie zistil skutočný stav, ktorý otec ani nenamietal, a teda, že od 08.01.2020 do 01.04.2022 bol evidovaný ako nezamestnaný a bola mu vyplácaná podpora v nezamestnanosti v priemere 786,03 eur mesačne. Od 01.04.2022 do

24.06.2022 bol zamestnaný v pracovnom pomere a mal čistý priemerný mesačný príjem v sume 556,52 eur. Bol práceneschopný od 16.05.2022, poberal nemocenské mesačne po 311 eur a opäť bol evidovaný ako nezamestnaný, lebo zamestnávateľ s ním ukončil pracovný pomer v skúšobnej dobe. Z uvedeného vyplýva, že otec bol práceneschopný od 16.05.2022, pričom rozsudok bol vyhlásený dňa 23.08.2022, t.j. jeho práceneschopnosť trvala 3 mesiace.

25. Podstatnou okolnosťou pre posúdenie znížených možností a schopností otca podľa by bolo jednoznačné preukázanie, že pre dlhodobo nepriaznivý stav alebo závažné zdravotné postihnutie otec nemôže vykonávať prácu, čo však nijak nepreukázal ani v odvolacom konaní. Dokazovaním bolo zistené, že otec nebol uznaný invalidným, keďže miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je v rozsahu 35%. Správne matka tiež namietala, že okolnosti, ktoré majú nastať v budúcnosti, t.j. plánovaná operácia, nemôže vziať súd do úvahy, keďže pre rozsudok je v zmysle rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

26. Za relevantnú skutočnosť preto súd prvej inštancie správne považoval životnú úroveň otca a jeho mesačné výdavky v priemere 1.053,44 eur. Rovnako sa odvolací súd stotožnil so záverom, že tvrdenie o finančnej pomoci zo strany priateľky na tieto výdavky otec nijak nepreukázal. Predmetné výdavky sú podrobne rozpísané v odseku 9 rozsudku. Správne matka namietala výdavky na prevádzku vozidla v sume 50 eur mesačne, ktoré otec ani nemôže používať z dôvodu odobratého vodičského preukazu, či výdavky na starostlivosť o domáce zviera v sume 40 eur mesačne. V rozpise výdavkov otec nevyčíslil žiadne výdavky na svoju zdravotnú starostlivosť (okrem liekov a výživových doplnkov v sume 50 eur), ktoré by bolo potrebné zohľadniť, pokiaľ by boli predpísané lekárom a neboli by hradené zo zákonného poistenia. Podstatná časť výdavkov sa týka poplatkov za bývanie, prevádzku a údržbu 5-izbového domu, v ktorom žije sám, čo je možné považovať za neprimeraný životný štandard s ohľadom na otcom deklarovaný príjem. V sume výdavkov je zohľadnená suma výživného 150 eur, ktorú otec uhrádzal na základe neodkladného opatrenia. Už len po pripočítaní sumy výdavkov na prevádzku vozidla, ktoré ani nemôže používať, má otec dostatok prostriedkov na platenie výživného v sume 200 eur mesačne. Pokiaľ je totiž v otcových schopnostiach a možnostiach uhrádzať svoje výdavky v uvádzanej výške je potrebné s odkazom na bez ďalšieho uzavrieť, že je schopný uhrádzať výživné na primerané výdavky svojho maloletého dieťaťa, pretože výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. „Cieľom ustanovenia odseku 5 je zvyšovať plynule mieru rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča o vyživovacej povinnosti, ktorého sa koná. Pokiaľ súd vyzve povinného rodiča, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, môže tento dôkaz slúžiť skôr na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť voči svojmu dieťaťu. (Pavelková, B. Zákon o rodine. Komenár. 2. vydanie. Bratislava : C. H. Beck, 2013, 395 s.)

27. Správne preto súd prvej inštancie považoval za smerodajné výdavky otca v priemere 1.053,44 eur mesačne, ktoré podstatne prevyšovali jeho príjem (311 eur mesačne), z čoho je možné vyvodiť záver, že otec má finančné prostriedky (príjem), ktoré vynakladá na udržanie svojej životnej úrovne, pričom neberie ohľad na to, že maloletá má právo sa na tejto jeho životnej úrovni podieľať ( veta druhá ). Preto je námietka otca, že pre zhoršený zdravotný stav nie je v jeho schopnostiach a možnostiach vykonávať prácu a platiť výživné vo výške presahujúcej zákonnú minimálnu výšku výživného, keď nepreukázal trvalosť tohto zhoršeného zdravotného stavu a naopak preukázal schopnosť uhrádzať svoje výdavky v sume 1.053,44 eur mesačne, neopodstatnená.

28. Otec tiež namietal výdavky matky, ktoré by nemusela vynakladať, čím by sa zvýšil už jej aj tak nadštandardný príjem, ktorý jej umožňuje uhrádzať výdavky maloletej, resp. by mohla speňažiť majetok a tak zvýšiť svoje finančné možnosti.

29. K uvedeným námietkam otca odvolací súd uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie ustálil sumu výdavkov na maloletú v sume 447,20 eur mesačne, nezistil obmedzené možnosti a schopnosti rodičov, zaviazal otca k plateniu 200 eur mesačne (čo predstavuje 44,72% z celkovej sumy výdavkov), t.j. k plateniu menej ako polovice výdavkov, nemal dôvod zamerať dokazovanie na zisťovanie

opodstatnenosti výdavkov matky, pretože táto svoju vyživovaciu povinnosť plnila a bol to otec, ktorý namietal, že jeho schopnosti a možnosti mu nedovoľujú podieľať sa na ich úhrade v primeranom rozsahu. Preto súd prvej inštancie správne zameral dokazovanie a hodnotil možnosti a schopnosti otca, či jeho životnú úroveň. Otcove návrhy smerujúce k optimalizácii výdavkov a v podstate k zníženiu životnej úrovne matky i maloletej, ktoré žijú v dvojgarsónke, za situácie, kedy sám užíva 5-izbový rodinný dom, vynakladá finančné prostriedky na prevádzku vozidla, ktoré ani sám nemôže používať, považuje odvolací súd za zjavne neprimerané. Niet dôvodu, prečo by matka, ktorá zodpovedne pristupuje k pracovnej činnosti, podieľa sa na úhrade odôvodnených potrieb maloletej jednak osobnou starostlivosťou a tiež finančne mala pristúpiť k odpredaju svojho majetku. Naopak, je to otec, ktorý by sa mal zamyslieť nad tým, ako usporiadať svoj pracovný život, majetkové pomery a životný štandard tak, aby sa v súlade s podieľal nielen na výchove maloletej (počas styku s maloletou), ale aj na zabezpečení jej výživy a všestranného vývinu.

30. Keďže výpočet zročného výživného v odseku 44 rozsudku, ktorý ani otec nenamietal je správny a v súlade s , podľa ktorého výživné možno priznať odo dňa začatia súdneho konania, tak ani námietke otca smerujúcej k jeho povinnosti zaplatiť zročné výživné od podania návrhu nie je možné prisvedčiť. Navyše, výška splátok povolená súdom prvej inštancie (17 eur) je podľa odvolacieho súdu s ohľadom na výšku zročného výživného (658 eur) už tak určená v minimálnom rozsahu. Ak totiž súd splátky povolí, tak by mal s prihliadnutím na najlepší záujem maloletého dieťaťa rozhodnúť o čo najnižšom počte splátok, aby malo dieťa zameškané výživné čo najskôr k dispozícii.

31. Vychádzajúc z uvedeného tak odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie uzavrel, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné v sume 200 eur mesačne od podania návrhu, pričom aj výpočet zročného výživného od podania návrhu do vyhlásenia rozsudku zodpovedá zákonným kritériám. Preto rozsudok súdu prvej inštancie za použitia ustanovenia a vo výroku II. a III. ako vecne správny a spolu s ním aj odvolaním dotknutý závislý výrok o trovách konania vo výroku VIII. potvrdil. Zároveň rozhodol o trovách odvolacieho konania za použitia ust. v spojení s a ust. .

32. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne).

33. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne ( posledná veta o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).