Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9CoCsp-38-2023.pdf
PDF · 130.43 KB
Case nature
Area
Subarea
9CoCsp/38/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedu senátu JUDr. Jany Vargovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jozefa Šuleka, v spore žalobcu: A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/X, B. D., zastúpenej JUDr. Jiřím Martausom, advokátom, so sídlom E. X. XXXX XXX/XX, XXX XX B. C., proti žalovanému: TUreality s.r.o., so sídlom Hálkova 2761/33, Žilina, IČO: 44 314 205, zastúpenému JUDr. Lenka Maďarová, s.r.o., so sídlom Štrková 95/21, Žilina, IČO: 47 232 692, v konaní o zaplatenie 6.000,- Eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 11Csp/55/2022-126 zo dňa 8.6.2023, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie o s t á v a n e d o t k n u t ý vo výroku II. o zamietnutí žaloby v časti o zaplatenie 5% ročného úroku z omeškania zo sumy 6.000,- Eur od 31.3.2021 do 1.4.2021.
II. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo výroku I. o uložení povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni 6.000,- Eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 1.4.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie.
III. Žalobkyňa m á voči žalovanej n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni 6.000,- Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 01.04.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku; výrokom II. v zostávajúcej časti o zaplatenie 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 6.000,- Eur od 31.03.2021 do 01.04.2021 žalobu zamietol a vo výroku III. žalobkyni priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie vychádzal z nesporného zistenia, že účastníci konania, a žalobkyňa ako záujemca spolu so svojím synom F. B. a žalovaná ako sprostredkovateľ uzatvorili dňa 24.9.2020 „zmluvu o rezervácii nehnuteľnosti“ na dobu určitú do 30.11.2020. Žalobkyňa na základe zmluvy uhradila dňa 25.09.2020 žalovanej sumu 6.000,- Eur, ktorú bola žalovaná podľa čl. VI. ods. 1 písm. c) zmluvy povinná započítať na kúpnu cenu za nehnuteľnosť. Po tom ako k prevodu rezervovaných nehnuteľností v dohodnutej lehote nedošlo, žalobkyňa vyzvala žalovanú na vrátenie zálohy, čo žalovaná odmietla, poukazujúc na jednostranné započítanie zálohy na odmenu sprostredkovateľa vo výške 6.000,- Eur za zmarenie obchodu dňa 01.04.2021.
3. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že žalobkyňa odmietla svoje zavinenie na neuzavretí kúpnej zmluvy. Okrem zálohy vo výške 6.000,- Eur zaplatila žalovanej aj 300,- Eur na znalecký posudok a uhradila aj poistné za poistenie nehnuteľnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že mala záujem o kúpu nehnuteľnosti. Žalobkyňa odmieta, že by bola mala nelogické podmienky pre uzavretie zmluvy. Jej
vtedajší právnik jej doporučil, aby bolo súčasťou kúpnej zmluvy aj dojednanie o depozite. Postupne sa totiž na stavbe rodinného domu objavovali nové vady. Potvrdila, že návrhy kúpnej zmluvy jej boli žalovanou doručené, avšak obchod sa nezrealizoval z dôvodu, že nebola akceptovaná jej podmienka depozitu. 4. Žalovaná uviedla, že už pri prvej obhliadke nehnuteľnosti, ktorú žalobkyňa absolvovala so svojím stavebným poradcom, ju vlastník nehnuteľnosti upozorňoval na štyri vady nehnuteľnosti, keďže rodinný dom dlhšie stál bez využitia. Žalobkyňa nespolupracovala so žalovanou a obchod zlyhal na nezmyselných požiadavkách vymienených žalobkyňou, ktorá žiadala, aby 10 dní pred uplynutím lehoty 31.3.2021 bola suma 9.900,- Eur v depozite po dobu 24 mesiacov, s tým, že pokiaľ sa neobjavia ďalšie vady na dome, budú poukázané vlastníkovi a v prípade, ak sa vady objavia, žalobkyňa tento depozit použije na ich opravu. S touto podmienkou však vlastník nesúhlasil. Žalobkyňa neposkytla potrebnú súčinnosť, čím poškodila nielen vlastníka, ale aj žalovanú. Počas celej doby viazanosti zmluvou, žalovaná robila všetky úkony k prevodu nehnuteľnosti a splnila si všetky povinnosti podľa zmluvy o rezervácii.
5. Z čl. VI. ods. 1 písm. c) zmluvy o rezervácii súd prvej inštancie zistil, že žalovaná bola povinná započítať rezervačnú zálohu na kúpnu nehnuteľnosti, ak bude uzatvorená kúpna zmluva. Žalobkyni z článku VII. zmluvy vyplýva povinnosť uhradiť žalovanej odmenu vo výške rezervačnej zálohy v prípade, ak nedôjde k uzatvoreniu zmluvy o prevode nehnuteľnosti, resp. kúpnej zmluvy alebo zmluvy o budúcej kúpnej zmluve z dôvodov, ktoré sú na jej strane. Odmena v takomto prípade predstavuje zmluvnými stranami dohodnutú paušálnu náhradu nákladov za všetky činnosti sprostredkovateľa súvisiace s rezerváciou nehnuteľnosti a za všetky úkony a činnosti sprostredkovateľa smerujúce k uzatvoreniu zmluvy medzi záujemcom a vlastníkom nehnuteľnosti. Odmena je splatná v deň zmarenia uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti. V čl. VII. ods. 2 sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade porušenia povinností záujemcu podľa čl. VI. ods. 2 písm. a), c) a e), je záujemca povinný zaplatiť sprostredkovateľovi odmenu vo výške rezervačnej zálohy. Rezervačná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú do 31.11.2020, následne zmluvné strany uzatvorili ďalšie dve rezervačné zmluvy, ktorými bola predĺžená doba trvania rezervácie do 31.12.2020 a následne do 01.03.2021. Naposledy strany uzatvorili Dohodu o predĺžení Zmluvy o rezervácii nehnuteľností zo dňa 26.02.2021, ktorou bola dohodnutá doba trvania do 31.03.2021.
6. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetný spor týka sa nároku plynúceho z rezervačnej zmluvy, ktorú súd vzhľadom na jej predmet a povahu strán záväzkového vzťahu posúdil ako sprostredkovateľskú zmluvu uzatvorenú podľa § 744 a nasl. Občianskeho zákonníka. Odhliadnuc od toho, že sama žalovaná vo formulárovej zmluve označila zmluvné strany zhodne so zákonným ustanovením, predmet zmluvy zodpovedá legálnej definícii sprostredkovateľskej zmluvy. Pokiaľ ide o odmenu pre sprostredkovateľa za uzatvorenie zmluvy, touto nepochybne má byť v prípade realizácie predaja nehnuteľnosti práve rezervačná záloha, ktorú hradí pri podpise rezervačnej zmluvy práve záujemca. Z článku VI. ods. 1 písm. b) zmluvy zároveň vyplýva záväzok žalovanej ako sprostredkovateľa vykonávať činnosti a úkony smerujúce k uzavretiu kúpnej zmluvy medzi záujemcom a vlastníkom, čím sú dané všetky pojmové znaky sprostredkovateľskej zmluvy.
7. Rezervačnú zmluvu je potrebné považovať aj za zmluvu spotrebiteľskú, pretože žalovaná v nej podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka vystupovala v pozícii dodávateľa, nakoľko konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalobkyňa ako spotrebiteľ. Aj keď svedkyňa C. G. naznačila, že žalobkyňa mala záujem nadobudnúť stavbu rodinného domu za účelom zriadenia umeleckej školy, toto tvrdenie bolo žalobkyňou vyvrátené a nebolo žiadnym spôsobom preukázané a nakoniec žalovaná ani v tomto smere nenavrhla vykonať ďalšie dokazovanie.
8. Ustanovenie článku VII. rezervačnej zmluvy vytvára právo žalovanej ponechať si rezervačnú zálohu v plnej výške v prípade, ak z akýchkoľvek dôvodov na strane žalobkyne nedôjde k uzatvoreniu kúpnej zmluvy. Účelom rezervačnej zmluvy je krátkodobé rezervovanie nehnuteľnosti pre záujemcu za účelom prípravy podkladov, potrebných dokumentov a zmluvy, pričom na jej podklade má záujemca istotu, že vlastník po dohodnutú dobu nehnuteľnosti nepredá inému záujemcovi. Podstatou rezervačnej zmluvy nemôže byť však to, aby nútila záujemcu k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, nakoľko jej neuzatvorenie môže mať pre neho nepriaznivé následky v podobe „paušálnej náhrady nákladov“. Pokiaľ by mal pre záujemcu vyplývať takýto záväzok (nadobudnúť nehnuteľnosť) z rezervačnej zmluvy, muselo by ísť skôr o zmluvu o budúcej kúpnej zmluve, čo je však v danom prípade vzhľadom na okruh zmluvných strán vylúčené.
9. Článok VII. rezervačnej zmluvy zaväzuje žalobkyňu, ktorá má podľa čl. VI. ods. 2 písm. d) zmluvy povinnosť nehnuteľnosť kúpiť, aby zaplatila 6 000,- eur ako sankciu spojenú s nesplnením jej záväzku. Zo zmluvných povinností žalovanej vyplýva, že bola povinná započítať rezervačnú zálohu na kúpnu cenu nehnuteľnosti v prípade predaja žalobkyni ako záujemkyni. Vo vzťahu k žalobkyni tak rezervačná záloha predstavuje preddavok na kúpnu cenu a vo vzťahu ku vlastníkovi nehnuteľnosti zase odmenu žalovanej za sprostredkovanie, ktorú je povinný z kúpnej ceny zaplatiť práve on a to podľa čl. VIII. ods. 2 Výhradnej zmluvy o sprostredkovaní predaja a kúpy nehnuteľností a poskytnutí služieb súvisiacich so sprostredkovaním obchodu zo dňa 28.12.2020. Vlastník nehnuteľnosti sa so žalovanou v tomto ustanovení dohodol na tom, že v prípade uzatvorenia zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti sa uhradená rezervačná záloha započíta na kúpnu cenu nehnuteľnosti, pričom bude použitá na úhradu odmeny sprostredkovateľa podľa článku II. tejto zmluvy. Zmluvné strany si dohodli odmenu za sprostredkovanie práve vo výške 6 000,- eur.
10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že tým, že si žalovaná započítala preddavok na kúpnu cenu nehnuteľnosti zaplatený žalobkyňou na úhradu bližšie nešpecifikovanej náhrady paušálnych nákladov, prakticky žalobkyňu sankcionovala za nesplnenie jej záväzku kúpnou zmluvou nadobudnúť rezervovanú nehnuteľnosť. Takéto zmluvné dojednanie v spotrebiteľských zmluvách je neprijateľné len v takom prípade, ak ide o neprimerane vysokú sumu v nadväznosti na charakter záväzku spotrebiteľa a samozrejme aj ujmu dodávateľa. V prejednávanom prípade je sankcia v takej istej výške ako odmena za sprostredkovanie predaja, čo samo o sebe súd považuje za značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne. Žalovanej nič nebránilo, aby v prípade porušenia povinností zmluvných strán bola dojednaná aj primeraná zmluvná pokuta, ktorú by súd mohol v prípade preukázania porušenia povinností zo strany žalobkyne aj moderovať, avšak v prípade preddavku na kúpnu cenu takúto právomoc súd nemá. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že dojednanie o „dôvodoch, ktoré sú na strane záujemcu“ je príliš všeobecné, možno pod ne subsumovať prakticky čokoľvek a akúkoľvek udalosť vrátane nečinnosti žalobkyne, vrátane straty záujmu o kúpu rezervovanej nehnuteľnosti. Žalovaná odôvodňovala porušenie povinnosti žalobkyne tým, že pristupovala samostatne k rokovaniam s vlastníkom nehnuteľnosti a nespolupracovala ani neposkytla potrebnú súčinnosť žalovanej ako sprostredkovateľovi, čím bola nehnuteľnosť rezervovaná viac ako šesť mesiacov. Námietka žalovanej ohľadne výhrad a podmienok žalobkyne k návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy nemôže podľa mienky súdu prvej inštancie obstáť, nakoľko súkromnoprávne vzťahy sú založené na autonómii a zmluvnej slobode a žalobkyňa tak mala a musela mať možnosť pripomienkovať návrh, resp. návrhy zmluvy. Zároveň skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu troch rezervačných zmlúv a následného dodatku nie je možné pripisovať len na ťarchu žalobkyne, lebo nebolo povinnosťou žalovanej nové rezervačné zmluvy s ňou uzatvárať a predlžovať tak dobu rezervácie nehnuteľnosti. Išlo tak o slobodné rozhodnutie obidvoch zmluvných strán a preto uzatvorenie týchto právnych úkonov nemôže byť na ujmu ani jednej zo strán. Preto, pokiaľ nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy do konca rezervačnej doby, žalovaná nemala žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť uzatvárať novú rezervačnú zmluvu s tým istým záujemcom. Zároveň z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa nemala vážny záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti. Pokiaľ by tomu tak nebolo, bolo by značne nelogické, aby podstupovala celý proces a aby jej syn ako ďalší záujemca opakovane žiadal o poskytnutie hypotekárneho úveru, naviac v čase prebiehajúcej pandémie, počas ktorej bola v dôsledku opatrení značne obmedzená akákoľvek činnosť.
11. Záverom súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaná si nemohla započítať žalobkyňou zaplatený preddavok na kúpnu cenu na jej odmenu za sprostredkovanie, resp. na sankciu za nesplnenie záväzku žalobkyne a potom ako nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, bola povinná žalobkyni vrátiť preddavok v plnej výške. Pokiaľ tak neurobila, ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vrátiť. Zároveň podľa ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka nemohla sankcionovať žalobkyňu neprimerane vysokou sumou vo výške 6 000,- eur, ktorá je identická s odmenou, ktorá by jej prináležala v prípade realizácie predaja a ktorú nakoniec aj získala za následný predaj druhému záujemcovi. Súd preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 6 000,- eur. Rezervačná zmluva platila do 31.03.2021. Od 01.04.2021 je tak žalovaná v omeškaní s vrátením preddavku na kúpnu cenu a preto ju súd zároveň zaviazal na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania. V zostávajúcej časti, pokiaľ ide o uplatnený jeden deň omeškania, súd žalobu zamietol.
12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na ust. § 255 ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala vo veci úspech v plnom rozsahu, priznal 100 % náhradu trov konania. Pokiaľ súd
prvej inštancie zamietol žalobu v časti úrokov z omeškania, túto časť považoval za absolútne nepatrnú časť žalovaného nároku, ktorá nemôže mať vplyv na rozhodnutie o náhrade trov konania.
13. Včas podaným odvolaním sa žalovaná domáha zrušenia rozsudku súdu prvej inštancie, resp. jeho zmeny a zamietnutia žaloby žalobkyne. Úvodom odvolateľka akcentuje, že práve z dôvodov na strane žalobkyne (žalobkyňa si úmyselne vymienila podmienku v kúpnej zmluve, ktorá nemá obdobu – depozit vo výške 9.000,- Eur pre prípadný vznik vád pod dobu 36 mesiacov, neskôr zníženie na 24 mesiacov, s ktorou vlastník nehnuteľnosti nesúhlasil) nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, preto vznikol žalovanej nárok na odmenu podľa rezervačnej zmluvy. Žalovaná namieta, že jej nie je zrejmé, v čom je suma 6.000,- Eur započítaná žalovanou na nárok uplatnený žalobkyňou v žalobe neprimeraná a v čom spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech žalobkyne. Nehnuteľnosť je komodita s vysokou hodnotou, čomu zodpovedá aj vyššia miera zodpovednosti, odbornosti, materiálneho a personálneho vybavenia žalovanej. Preto suma 6.000,- Eur je k hodnote nehnuteľnosti 93.000,- Eur adekvátna a štandardná, keďže predstavuje 6,5% z hodnoty nehnuteľnosti. Pojem neprimeranosti je pritom jasne formulovaný aj v spotrebiteľských vzťahoch v ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Uvedené ustanovenie dostatočne reflektuje danú situáciu, kedy odmena 6.000,- Eur zodpovedá hodnote nehnuteľnosti a je daná aj povinnosťami žalovanej spojenými so zabezpečením prevodu nehnuteľnosti z vlastníka nehnuteľnosti a tým spojitosti výhradnej zmluvy na záujemcu o nehnuteľnosť podľa rezervačnej zmluvy. 14. Žalovanej vznikol nárok na odmenu či už aplikovaním spotrebiteľskej zmluvy alebo aj zmluvy o sprostredkovaní. Žalobkyňa zmarila uzatvorenie kúpnej zmluvy, čoho dôsledkom je vznik nároku žalovanej na odmenu podľa čl. VII. bod 1 Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 24.9.2020 v znení jej predĺženia. Žalovaná si splnila všetky svoje povinnosti z uvedenej zmluvy. Žalovaná namieta neskúsenosť súdu prvej inštancie s podnikaním, čoho dôkazom je samotné napadnuté rozhodnutie. Žalobkyňa má právo pripomienkovať zmluvu, toto právo jej aj bolo priznané, avšak žalobkyňa ho zneužila v takom rozsahu, že spôsobila nemožnosť realizácie obchodu. Práva jedného končia tam, kde začínajú práva druhého, v danom prípade je daný stret práv troch subjektov, 1/ vlastník nehnuteľnosti, 2/ záujemca – žalobkyňa, 3/ realitná kancelária ako sprostredkovateľ. Žalovaná akceptovala pripomienky k zmluve, ktoré boli reálne, ale nemohla akceptovať požiadavky, ktoré nemali obdobu a s ktorými vlastník nehnuteľnosti nesúhlasil. Žalovaná považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za neurčité, nejasné a nedostatočne odôvodnené. Pokiaľ sa žalovaná so žalobkyňou výslovne a jasne dohodla na odmene za zmarený obchod nie je žalovanej zrejmé, prečo súd svojvoľným spôsobom tento nárok žalovanej odníma. Napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie bola úplne zmarená akákoľvek korektnosť správania bez riadneho odôvodnenia. 15. Jednostranným započítaním pohľadávok zo dňa 9.4.2021, v ktorom žalovaná jasne a zrozumiteľne určila vzájomné pohľadávky medzi stranami sporu (rezervačná záloha vo výške 6.000,- Eur zo dňa 25.9.2020 na odmenu sprostredkovateľa vo výške 6.000,- Eur za zmarenie obchodu dňa 1.4.2021) došlo k zániku pohľadávky žalobkyne v uplatnenom rozsahu, tzn. vo výške 6.000,- Eur ku dňu 1.4.2021.
16. Žalobkyňa sa v súdom stanovenej lehote k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.
17. Odvolací súd strany sporu vyzval, aby sa v zmysle § 382 CSP v lehote 7 dní vyjadrili k možnému použitiu ust. § 39 Občianskeho zákonníka, vo vzťahu k posudzovaniu platnosti/neplatnosti zmluvy (resp. jej časti, týkajúcej sa dojednania odmeny pre žalovaného) zo dňa 24.9.2020 uzatvorenej medzi účastníkmi konania.
18. V súdom stanovenej lehote doručila vyjadrenie k výzve súdu žalovaná. Nesúhlasí s možnou aplikáciou § 39 Občianskeho zákonníka, vo vzťahu k posudzovaniu platnosti/neplatnosti zmluvy zo dňa 24.9.2020, resp. jej časti o dojednaní odmeny pre žalovaného. Je toho názoru, že takýto postup by bol v rozpore so zmluvnou voľnosťou strán sporu, ktorú prejavili podpísaním zmluvy. Žalovaná akcentuje, že deklarácia absolútnej neplatnosti súkromno-právnej zmluvy je judikatúrou vyvrátená, nakoľko sa presadzuje preferencia platnosti súkromno-právnych úkonov, ako jeden z nosných princípov súkromného práva založeného na historických koreňoch Európskeho súkromného práva. Nie je daná ani nerovnováha v právach a povinnostiach podľa § 52a a 53 OZ, a to vzhľadom na predmet rezervačnej zmluvy na tri predlžovania rezervačnej zmluvy a jednu dohodu o predĺžení, ktoré žalobkyňa nemusela podpisovať, ak mala pocit, že rezervačná zmluva nie je vyrovnaná. Predmetom rezervačnej zmluvy je nehnuteľnosť, teda luxusná komodita, s ktorou sú spojené značné zodpovednostné vzťahy. Rezervačná zmluva je platným právnym úkonom, zmluvný nárok žalovaného na odmenu je daný a dôvodný.
Skutočnosť, že sa žalovaný so žalobkyňou v Čl. VII. ods. 1 rezervačnej zmluvy dohodli na odmene v prípade, že neuzatvorí riadnu kúpnu zmluvu, je ďalej odôvodená nákladmi žalovaného spojenými s rezerváciou nehnuteľnosti a úkonmi, smerujúcimi k uzavretiu zmluvy. Výška odmeny bola jasne určená vo výške rezervačnej zálohy uvedenej v Čl. II. rezervačnej zmluvy splatnej zmarením uzatvorenia zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Len jazykový výklad rezervačnej zmluvy, slovné označenia jednotlivých článkov jasne a zrozumiteľne upravujú vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán – strán sporu. Žalovanému ako realitnej kancelárii, bez ohľadu na uzatvorenie/neuzatvorenie kúpnej zmluvy vznikajú náklady na administratívne služby. Preto po dlhoročnej praxi žalovaný paušálne náklady vyčíslil na výšku rezervačnej zálohy a je len na klientovi, v danom prípade žalobkyni, či s týmito podmienkami súhlasí. Dodatočné námietky v súdnom konaní považuje žalovaný za účelové, v rozpore so základnou zmluvnou zásadou pacta sunt servanda, a tým v rozpore s dobrými mravmi.
19. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná (neúspešná) strana sporu (§ 359 CSP) v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom v ust. § 379-380 CSP (z tohoto titulu nedotknutým ponechal samostatnú a odvolaním nenapadnutú časť zamietajúceho výroku) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej meritórnej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
20. V prejednávanej veci podstatou sporu medzi stranami bola otázka, či odvolateľ disponuje/disponoval voči žalobkyni pohľadávkou spôsobilou na započítanie voči žalobkyňou v žalobe uplatnenej pohľadávke na vrátenie rezervačnej zálohy.
21. Odvolateľ odvodzuje svoju (na započítanie spôsobilú) pohľadávku voči žalobkyni dôvodiac, že žalobkyňa zmarila uzatvorenie kúpnej zmluvy, čoho dôsledkom je vznik práva odvolateľa na odmenu podľa čl. VII. bod 1 Zmluvy o rezervácii nehnuteľnosti zo dňa 24.9.2020 v znení jej predĺžení (str. 4 prvý odsek odvolania).
22. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaná nemohla započítať žalobkyňou zaplatený preddavok na kúpnu cenu na jej odmenu za sprostredkovanie, resp. na sankciu za nesplnenie záväzku žalobkyne a po tom, ako nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, bola povinná žalobkyni vrátiť preddavok v plnej výške. Pokiaľ tak neučinila, ide o bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinná vrátiť.
23. Odvolací súd však nesúhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie v tej jeho časti, v ktorej konštatuje neprijateľnosť zmluvného dojednania, z ktorého si odvolateľ odvodzuje svoju na započítanie spôsobilú pohľadávku z dôvodu, že suma 6.000,- Eur dojednaná v čl. VII. zmluvy je neprimerane vysokou v nadväznosti na charakter záväzku spotrebiteľa a vo väzbe na ujmu dodávateľa.
24. Odvolací súd je toho názoru, že uvedené dojednanie, z ktorého odvolateľ odvodzuje svoju na započítanie spôsobilú pohľadávku, je absolútne neplatným dojednaním (bez ohľadu na výšku dojednanej odmeny) vychádzajúc z nasledovných úvah.
25. Podľa § 774 Občianskeho zákonníka, sprostredkovateľskou zmluvou sa sprostredkovateľ zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzavretie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu vtedy, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa.
26. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
28. Pojmovými znakmi sprostredkovateľskej zmluvy sú Ad a) obstaranie príležitosti uzavrieť zmluvu, Ad b) uzavretie zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou, Ad c) príčinná súvislosť medzi Ad a) a Ad b). O sprostredkovaní možno hovoriť len vtedy, ak sa dostaví aj samotný výsledok, t.j. uzavretie zmluvy. Ak sa tento výsledok nedostaví, sprostredkovanie sa neuskutočnilo. Preto o sprostredkovanie nejde, aj
keď sprostredkovateľ urobil zo svojej strany všetko, avšak k výsledku nedošlo, lebo sa strany nedohodli, hoci spolu rokovali, alebo preto, že sa ani dohodnúť nechceli. Pre úplnosť je potrebné poznamenať, že činnosť sprostredkovateľa môže záležať i na tom, že dávaním informácií, vhodnými návrhmi a pod. pôsobí v záujme záujemcu na už známeho uchádzača, aby privolil k zmluve zamýšľanej záujemcom (Vážny 7917, Ro NS ČSR z 29.3.1928, sp.zn. Rv I. 1169/27).
29. Odmena (provízia) musí byť teda v sprostredkovateľskej zmluve viazaná na „výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa“. Týmto výsledkom je uzavretie zmluvy medzi záujemcom a treťou osobou.
30. Obsahom záväzkového vzťahu, ktorý vznikne na základe zmluvy o sprostredkovaní, sú práva a povinnosti zmluvných strán. Tieto vymedzuje zákon rámcovým spôsobom a z tohto dôvodu je potrebné podrobnejšie upraviť ich v zmluve. Z toho vyplýva, že aj v prípade sprostredkovateľskej zmluvy je možné za splnenia uvedených podmienok vzájomné práva a povinnosti upraviť odchýlne od zákona. Avšak podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa sa zmluvné dojednania spotrebiteľských zmlúv nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže zriecť práv, ktoré mu zákon poskytuje alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
31. Citované ust. § 39 Občianskeho zákonníka stíha právne úkony contra legem, in fraudem legis a contra bonos mores sankciou neplatnosti; vymedzuje tak tri skutkové podstaty nedovolenosti právnych konaní. Pre právne úkony, ktoré svojím obsahom alebo účelom odporujú zákonu, je charakteristické, že sú v rozpore s výslovným imperatívom (zákazom, príkazom) formulovaným v zákone, prípadne s obsahovým imperatívom, t.j. síce neformulovaným expressis verbis, ale vyplývajúcim priamo zo zákona. Objektívne právo nepripúšťa vznik a plnenie z takých právnych úkonov, inými slovami, účinky, ktoré s nimi účastníci spájali, nemôžu nastať.
32. Neplatnosť právneho úkonu podľa cit. ust. § 39 Občianskeho zákonníka je absolútnou neplatnosťou. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a od začiatku (ex tunc), takže subjektívne občianske práva a občianske povinnosti z takéhoto úkonu vôbec nevzniknú.
33. Právny úkon je v rozpore so zákonom svojím obsahom vtedy, ak práva a povinnosti určené právnym úkonom nie sú v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona. Svojím účelom je právny úkon v rozpore so zákonom, keď zákon ustanovuje určité práva alebo povinnosti len za účelom, ktorý je v zákone buď výslovne vyjadrený, alebo ktorý je z neho zrejmý, ale právny úkon sledoval iný účel. Právne významným účelom právneho úkonu je taký účel, ktorý sledujú všetci jeho účastníci alebo aspoň jeden z nich, pričom ostatní účastníci sú si tohto účelu vedomí, resp. tento účel vzhľadom na okolnosti, za ktorých k právnemu úkonu došlo, musia predpokladať. Ak jedna zo strán právneho úkonu sleduje právnym úkonom dosiahnutie účelu, ktorý nie je vyjadrený v obsahu právneho úkonu, o ktorom druhá strana nevie a ani vedieť nemôže, nemá to vplyv na platnosť právneho úkonu, lebo u druhej strany sa predpokladá existencia dobrej viery k právnym následkom takto urobeného právneho úkonu.
34. Materiálne ponímanie práva pri aplikácii § 39 Občianskeho zákonníka znamená, že nedovolenosť určitého konania nemusí právny predpis upravovať výslovne, ale môže vyplynúť z kontextu jednotlivých ustanovení právneho predpisu či viacerých predpisov (obdobne uznesenie NS ČR z 21.8.2003, sp.zn. 29Odo 185/2003).
35. Ďalším dôvodom neplatnosti právneho úkonu je prípad, keď právny úkon svojím obsahom alebo účelom obchádza zákon. O prípad právneho úkonu obchádzajúceho zákon ide vtedy, ak právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je možné vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy.
36. Obchádzanie zákona spočíva vo vylúčení právne záväzného pravidla, správania sa zámerným použitím prostriedkov, ktoré sami osebe nie sú zakázané zákonom, v dôsledku čoho sa nastolený stav javí z hľadiska pozitívneho práva ako nenapadnuteľný (ZbUS 68/2008-Na ÚS SR zo 16.12.2008, sp.zn. III. ÚS 314/07).
37. S absolútne neplatným právnym úkonom sú spojené nepriaznivé právne následky. Ide predovšetkým o vznik povinnosti nahradiť škodu spôsobenú touto neplatnosťou (§ 42 OZ) a povinnosti vydať
bezdôvodné obohatenie podľa § 451 ods. 2 OZ, pretože na absolútne neplatný právny úkon sa hľadí, akoby nebol vôbec vznikol.
38. Vychádzajúc z vyššie uvedených právno-teoretických postulátov dospel odvolací súd k záveru o danosti troch dôvodov absolútnej neplatnosti zmluvného dojednania, z ktorého si odvolateľ uplatňuje voči žalobkyni „na započítanie spôsobilú pohľadávku“, ktorú de facto vymedzil ako „odmenu sprostredkovateľa za zmarenie obchodu záujemcom“. Ide o nasledovné dôvody:
39. Ad a) Sprostredkovateľovi vzniká nárok na odmenu len pri kumulatívnom splnení dvoch podmienok, a to, že záujemca uzavrel s treťou osobou sprostredkovanú zmluvu a že túto zmluvu uzavrel pričinením sprostredkovateľa. Z uvedeného teda plynie, že odmena prináleží sprostredkovateľovi za splnenie povinnosti sprostredkovateľa uzavrieť zmluvu a nie za porušenie povinnosti záujemcu zmluvu uzavrieť. Citované ust. § 774 Občianskeho zákonníka je ustanovením, od ktorého sa nemožno odchýliť v neprospech spotrebiteľa. Sprostredkovateľ nemá právo na odmenu, ak k uzavretiu zmluvy nedošlo, hoci k tomu sprostredkovateľ vytvoril podmienky. Ust. § 774 Občianskeho zákonníka viaže expressis verbis nárok na odmenu k skutočnosti, že výsledok (t.j. uzavretie zmluvy) bol dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa. Inak sprostredkovateľ nárok na províziu nemá, a to ani vtedy, ak robil všetko preto, aby sprostredkovaná zmluva bola uzavretá a táto nebola uzavretá, hoc aj vinou záujemcu. Z uvedeného dôvodu je dojednanie o odmene sprostredkovateľa v zmysle čl. VII. zmluvy absolútne neplatným dojednaním, nakoľko je v rozpore s ust. § 774 Občianskeho zákonníka, od ktorého nie je možné sa v spotrebiteľských sporoch odchýliť v neprospech spotrebiteľa.
40. Ad b) Odhliadnuc od uvedeného je potrebné zdôrazniť, že žiadnu záväznú povinnosť uzavrieť zmluvu nemožno ani z ustanovení zmluvy zo dňa 24.9.2020 pre žalobkyňu vyvodiť. Za situácie, ak zmluva zo dňa 24.9.2020 neobsahovala platný záväzok uzavrieť kúpnu zmluvu, je bezpredmetné uvažovať či existovali/ neexistovali „dôvody na strane záujemcu“. Napokon (nad rámec potrebného odôvodnenia) odvolací súd dodáva, že slovné spojenie „dôvody na strane záujemcu“ sú natoľko všeobecne formulované, že pod ne možno podradiť prakticky akékoľvek správanie/opomenutie záujemcu. Možno len súhlasiť s názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého žalovaná odôvodňovala porušenie povinnosti žalobkyne tým, že pristupovala samostatne k rokovaniam s vlastníkom nehnuteľnosti a nespolupracovala ani neposkytla potrebnú súčinnosť žalovanej ako sprostredkovateľovi, čím bola nehnuteľnosť rezervovaná viac ako 6 mesiacov. Námietka žalovanej ohľadne výhrad a podmienok žalobkyne k návrhu na uzatvorenie kúpnej zmluvy nemôže obstáť, nakoľko súkromno-právne vzťahy sú založené na autonómii a zmluvnej slobode a žalobkyňa tak mala a musela mať možnosť pripomienkovať návrh, resp. návrhy zmluvy. Zároveň skutočnosť, že došlo k uzatvoreniu troch rezervačných zmlúv a následného dodatku, nie je možné pripisovať len na ťarchu žalobkyne, lebo nebolo povinnosťou žalovanej nové rezervačné zmluvy s ňou uzatvárať a predlžovať tak dobu rezervácie nehnuteľnosti. Išlo tak o slobodné rozhodnutie oboch zmluvných strán, a preto uzatvorenie týchto právnych úkonov nemôže byť na ujmu ani jednej zo strán. Zároveň z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalobkyňa nemala vážny záujem o nadobudnutie nehnuteľnosti. Pokiaľ by tomu tak nebolo, bolo by značne nelogické, aby podstupovala celý proces a aby jej syn ako ďalší záujemca opakovane žiadal o poskytnutie hypotekárneho úveru, naviac v čase prebiehajúcej pandémie, počas ktorej bola v dôsledku opatrení značne obmedzená akákoľvek činnosť. 41. Na dôvažok, nad rámec potrebného odôvodnenia odvolací súd na podporu záveru o absolútnej neplatnosti zmluvy zo dňa 29.4.2020 uvádza, že pokiaľ by aj (hypoteticky) posudzoval zmluvu ako zmluvu inominátnu, bolo by nutné aj v takom prípade konštatovať jej absolútnu neplatnosť. Porušovala by totiž zákaz vyslovený v ust. § 51 Občianskeho zákonníka, neodporovať účelu zákona, ktorým je v prípade zmluvy o uzavretí budúcej zmluvy podľa § 50a Občianskeho zákonníka založenie zmluvnej povinnosti jedného alebo oboch jej účastníkov. Zmluva uzatvorená medzi stranami sporu zo dňa 29.4.2020 neobsahuje žiadny vynútiteľný hlavný záväzok. Pokiaľ sa totiž subjekt zaviaže k uzavretiu zmluvy (ako dvojstranného právneho úkonu), možno túto jeho povinnosť vymáhať len žalobou na nahradenie prejavu vôle (§ 229 CSP); taká žaloba však logicky vzaté neprichádza do úvahy tam, kde má budúcu zmluvu uzatvoriť osoba odlišná od účastníkov zmluvy, ohľadne ktorej je zjednávané uzatvorenie budúcej zmluvy. Tak to je i v danej veci, kedy sa mala žalobkyňa „zaväzovať“ uzavrieť kúpnu zmluvu s neidentifikovaným subjektom (predajcom), ktorej „záväzku“ nezodpovedal žiadny „záväzok“ konkrétneho predajcu predať konkrétnu nehnuteľnosť za konkrétnu cenu práve a len žalobkyni ako kupujúcej. 42. Pri uzatváraní zmluvy zo dňa 29.4.2020 koncipovanej žalovaným (do obsahu ktorej nemohla žalobkyňa zasahovať, ako vyplynulo z vyjadrenia svedkyne C. G. č.l. 69 spisu) nepostupoval žalovaný s dostatočnou profesionalitou a erudovanosťou. Pokiaľ by tak bol učinil, bol by býval uzavrel zmluvu
napr. ako trojstranný kontrakt (budúci kupujúci, budúci predávajúci, realitná kancelária) s diametrálne odlišnými zmluvnými dojednaniami. Neprináleží však odvolaciemu súdu poučovať účastníka konania, ako si mal účinne chrániť svoje práva plynúce zo záväzkovo-právneho vzťahu.
43. Ad c) Na dôvažok je potrebné podotknúť, že neuzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy nemôže byť sankcionované ako porušenie povinnosti. Ust. čl. VII. zmluvy zo dňa 24.9.2020 zakotvujúce právo žalovaného na odmenu má de facto sankčný charakter, obchádza dojednania o zmluvnej pokute. Zásadným pojmom zmluvnej pokuty je to, že zmluvná pokuta je dôsledkom porušenia zmluvnej povinnosti, ktorú zmluva zabezpečuje. V danej súvislosti je potrebné zdôrazniť, že neuzatvorenie sprostredkúvanej zmluvy nemôže byť kvalifikované ako porušenie zmluvnej povinnosti. Dojednanie zmluvy v čl. VII. z ktorého má plynúť nárok žalovaného – započítateľná pohľadávka – obchádza ust. § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré spája vznik nároku na zmluvnú pokutu iba s porušením zmluvy. Aj preto je toto dojednanie podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatné a na jeho základe nemohla žalovanému vzniknúť proti žalobkyni žiadna pohľadávka spôsobilá na započítanie. Rovnako je potrebné zdôrazniť, že sa nemôže záujemca vo vzťahu k sprostredkovateľovi (bez ďalšieho) zaviazať, že s treťou osobou uzavrie zmluvu ohľadom predmetu kúpy, ktorý zamýšľa kúpiť. Pokiaľ teda záujemca s vyhľadanou treťou osobou predpokladanú zmluvu neuzatvorí (hoc i z dôvodu, ako tomu bolo už v prejednávanom prípade – neakceptovania požiadavku na zloženie kaucie na prípadné v budúcnosti objavené vady nehnuteľnosti) nejde o porušenie sprostredkovateľskej zmluvy. (Ne)uzavretie zmluvy je právom, za výkon ktorého nie je možné osobu sankcionovať. Iná by bola situácia v prípade riadne uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, spĺňajúcej všetky zákonné náležitosti medzi budúcim predávajúcim a budúcim kupujúcim. O takýto prípad však v prejednávanej veci nešlo.
44. Nakoľko odvolací súd posúdil dojednania čl. VII. bod 1, o odmene pre sprostredkovateľa za absolútne neplatné, pričom dojednanie odmeny sprostredkovateľa je podstatným pojmovým znakom sprostredkovateľskej zmluvy, a preto ich nemožno od zvyšku zmluvy oddeliť (§ 41 Občianskeho zákonníka) je postihnutá absolútnou neplatnosťou podľa § 39 Občianskeho zákonníka celá zmluva.
45. Na dôvažok je potrebné v danej súvislosti podotknúť, že možnosť deliteľnosti právneho úkonu v zmysle ust. § 41 Občianskeho zákonníka závisí od posúdenia, ktoré časti právneho úkonu sú zasiahnuté neplatnosťou a či právny úkon môže bez týchto častí obstáť. V každom prípade by malo zostať v platnosti tzv. „jadro právneho úkonu“ (zmluvy). Vo všeobecnosti platí, že ak sú neplatnosťou postihnuté podstatné náležitosti právneho úkonu (essentialia negotii) aplikácia ust. § 41 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy. Bez platných podstatných náležitostí (ako tomu bolo v prejednávanej veci) nemôže právne konanie platne vzniknúť, neplatnosť niektorej z nich vedie zásadne k neplatnosti právneho konania ako celku.
46. Z uvedených dôvodov potvrdil odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s poukazom na ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny, nakoľko sa stotožnil so samotným záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovanej nevznikla na započítanie spôsobilá pohľadávka, či už z titulu jej odmeny za sprostredkovanie, resp. ako sankcia za nesplnenie záväzku žalobkyne a po tom, ako nedošlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy, bola žalovaná povinná vrátiť žalobkyni preddavok 6.000,- Eur v plnej výške titulom bezdôvodného obohatenia spolu so zákonným úrokom z omeškania počnúc dňom 1.4.2021.
47. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Odvolateľ – žalovaný, nebol v tomto štádiu konania (vôbec) úspešný, preto má žalobca voči nemu nárok na náhradu trov odvolacieho konania a v (plnom) rozsahu – 100%.
48. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP)