Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_17Csp-197-2017.pdf
PDF · 91.44 KB
Case nature
Area
Subarea
17Csp/197/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Mariannou Hosťoveckou, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom 811 09 Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti žalovanému: S. T., nar. X. X. XXXX, trvale bytom XXX XX U. č. XXX, o zaplatenie 336,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Súd žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Galanta dňa 26. 6. 2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 336,- eur s príslušenstvom.
2. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba, žalovaný je fyzická osoba. Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 2. 2013 uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovanej zmluvy žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 500,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 484,- eur za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere, a to v 12 mesačných splátkach po 82,- eur, počnúc dňom 14. 3. 2013. Dňa 18. 9. 2013 požiadal žalovaný o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátky. Na základe týchto žiadostí mal byť celý úver uhradený dňa 14. 7. 2014. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívnou s tým spojenou. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 32,- eur. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 164,- eur. Keďže žalovaný neuhradil celú dlžnú sumu, žalobca žiadal, aby ho súd zaviazal na zaplatenie nasledovného:
- zostatok na istine 336,- eur;
- poplatok v sume 329,12 eura;
- poplatok za upomienky vo výške 32,- eur;
- trovy mediačného konania vo výške 202,53 eura;
- úrok vo výške 32 % ročne zo sumy:
- 500,- eur od 25. 2. 2013 do 11. 3. 2013 v sume 6,14 eura;
- 418,- eur od 12. 3. 2013 do 11. 4. 2013 v sume 10,99 eura;
- 336,- eur od 12. 4. 2013 do zaplatenia;
- úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy:
- 665,12 eura od 6. 9. 2014 do zaplatenia;
- trovy konania.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, hoci ju prevzal dňa 11. 12. 2017. Súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň 10. 11. 2020, na ktorý sa strany sporu nedostavili. Žalobca aj napriek rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 11. 10. 2018 pod č.k. XXCsp/XXX/XXXX - XX, v ktorom súd uviedol, že neuniesol dôkazné bremeno, svoju žalobu nijako nedoplnil, chýbajúce dôkazy nepredložil a nevyužil ani svoje právo vypovedať na pojednávaní pred súdom a tak ozrejmiť všetky nejasnosti a chýbajúce skutkové tvrdenia a tieto náležite aj preukázať. Tieto nedostatky neodstránil ani v odvolaní voči uvedenému rozsudku.
4. Právna úprava v ustanovení § 150 CSP zakotvuje tzv. povinnosť tvrdenia, teda procesnú povinnosť, ktorej nesplnenie je sankcionované procesnými prostriedkami, predovšetkým vo forme rýchlej straty sporu. Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Táto povinnosť tvrdenia sa vzťahuje na skutkové okolnosti súvisiace s procesným útokom alebo procesnou obranou strany sporu a je koncepčným predpokladom tzv. sudcovskej koncentrácie civilného sporového konania (§ 153 CSP). Keďže žalobca je v konaní zastúpený advokátskou kanceláriou, je nutné konštatovať, že advokátska kancelária musí poznať právo a súd z tohto faktu vychádza, musí poznať, aké náležitosti musí obsahovať žaloba a rovnako musí vedieť, že k žalobe je potrebné doložiť všetky listinné dôkazy na preukázanie tvrdení uvedených v žalobe. Preto súd nemôže vyzývať (s poukazom na dodržiavanie zásady kontradiktórnosti konania a rovnosti strán) stranu na preukázanie svojich tvrdení, a pri svojom rozhodovaní v merite veci vychádza z toho, čo strana v konaní preukáže a to ku dňu, kedy rozhoduje. Tu súd poukazuje aj na to, že na dôkazy predložené po vyhlásení rozsudku nie je možné prihliadať. Súd poukazuje na Uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 z 24. 2. 2010 (Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 120 ods. 1 veta prvá O.s.p. (teraz § 150 CSP), podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t.j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.) ako aj na Rozsudok NS SR sp. zn. 4Cdo/217/2007 z 27. 7. 2009 (Účastníci konania teda majú povinnosť tvrdenia a povinnosť tvrdenie preukázať. Ak účastník neunesie dôkaznú povinnosť, resp. dôkazné bremeno, má to pre neho nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre neho nepriaznivého rozhodnutia vo veci.).
5. Súd sa oboznámil s obsahom spisu a listinnými dôkazmi v ňom založených - Zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, všeobecné podmienky a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
9. Na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 25. 2. 2013 uzatvorenej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka (?) ako nepomenovanej zmluvy žalobca, ako veriteľ, poskytol žalovanému, ako dlžníkovi, úver vo výške 500,- eur, ktorý sa žalovaný zaviazal vrátiť spolu s príslušným poplatkom vo výške 484,- eur za podmienok dohodnutých v Zmluve o úvere, a to v 12 mesačných splátkach po 82,- eur, počnúc dňom 14. 3. 2013. Celková čiastka vo výške 984,- eur bola splatná do 14. 2. 2014. Žalovaný prevzal finančnú hotovosť dňa 25. 2. 2013. Uvedené mal súd za preukázané fotokópiou zmluvy (č. l. 10 spisu).
10. Dňa 18. 9. 2013 požiadal žalovaný o úpravu splátkového kalendára formou posunu splátky. Na základe tejto žiadosti mal byť celý úver uhradený dňa 14. 7. 2014. Uvedené mal súd za preukázané fotokópiou žiadosti (č. l. 11 spisu).
11. Jednoznačne sa jedná o spotrebiteľský vzťah, zo zmluvy nevyplýva, že by žalovaný vystupoval ako podnikateľ a že zmluva bola uzatvorená na podnikateľské účely (žalovaný je označený rodným číslom), preto žalobca vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ. Na túto zmluvu sa potom nepochybne a jednoznačne vzťahujú ustanovenia zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
12. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom k 25. 2. 2013, (1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.. (3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom k 25. 2. 2013 (ďalej „zákona o spotrebiteľských úveroch“), (1) Tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. (2) Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
Podľa § 2 písm. g/, h/, i/, l/ zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom, i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19, l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona o spotrebiteľských úveroch, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).
13. Vzhľadom na § 11 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch súd považuje zmluvu za bezúročnú a bezpoplatkovú, nakoľko v nej úplne absentuje údaj o RPMN. Žalovaný by bol potom povinný vrátiť peňažné plnenie „len“ a výlučne v poskytnutej výške, t. j. 500,- eur s prihliadnutím na žalovaným vykonané úhrady.
14. Ako uviedol žalobca v žalobe, v zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru (č. l. 16 spisu), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalobca a žalovaný dohodli, že tretina poplatku predstavuje dohodnutý úrok a dve tretiny poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívnou s tým spojenou. Vzhľadom na to, že žalovaný neplnil riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím porušil dojednania predmetnej Zmluvy o úvere a stratil výhodu splátok, žalobca vyzval žalovaného na úhradu jeho záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o úvere, sa žalovaný zaviazal uhradiť žalobcovi v prípade porušenia podmienok tejto zmluvy aj poplatok za zasielanie upomienok, celkom vo výške 32,- eur. Žalovaný doposiaľ uhradil žalobcovi sumu vo výške 164,- eur. Súd nemal za preukázané, či a kedy žalobca vyzýval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy, v akej výške, v akej lehote tak mal žalovaný učiniť, kedy sa žalovaný dostal do omeškania, s akou sumou bol v omeškaní, kedy a koľko žalovaný plnil, nakoľko žalobca súdu o uvedenom nepredložil žiaden dôkaz ani neuviedol skutkové tvrdenia (okrem tvrdenia, že žalovaný uhradil 164,- eur, avšak dôkaz na toto tvrdenie žalobca nepredložil).
15. Žalobca tak neuniesol dôkazné bremeno ohľadne žalovanej sumy a príslušenstva, ako to už prvoinštančný súd uviedol v rozsudku zo dňa 11. 10. 2018. Na základe tvrdení uvedených v žalobe a priložených listinných dôkazov (okrem zmluvy, všeob. podmienok a žiadosti o odloženie splátky iné dôkazy žalobca nepredložil) súd nemal za preukázané tvrdenia žalobcu, skutkové tvrdenia sú nedostatočné, žalobný petit je nedostatočne skutkovo odôvodnený a vôbec nie je preukázaný. Žalobca musí jasne a nepochybne preukázať vyššie spochybnené skutkové tvrdenia a potom aj skutočnú výšku neuhradenej sumy a jej príslušenstva. Keďže súd nemá za preukázanú dôvodnosť žalovanej sumy ani vznik omeškania, súd potom nemohol preskúmať ani požadované úroky z omeškania.
16. Vzhľadom na uvedené vyplýva, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia a v dôsledku toho ani bremeno dôkazu, čo bolo jeho povinnosťou podľa § 150 CSP, preto súd musel žalobu zamietnuť v plnom rozsahu.
17. O nároku žalovaného na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, pričom žalovaný bol v konaní plne úspešný. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t. j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, avšak žiadne trovy konania mu nevznikli, preto mu ich náhradu súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v neprospech ktorej bolo rozhodnuté, a to v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje (§ 362 ods. 1 CSP).
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Podľa § 372 CSP v odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou.