Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-115-2019.pdf
PDF · 110.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-31Cb/115/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnom spore žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Magnezitárska 11, Košice, IČO: 43838286, zastúpený Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom v Košiciach, Kmeťova 26, IČO: 47237406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom v Bratislave, Štefanovičova 4, IČO: 00585441, zastúpený Advokátskou kanceláriou FELIX NEUPAUER & PARTNERS, so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 8/A, v konaní o zaplatenie 552,82 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 552,82 € s 5%-ným, ročným úrokom z omeškania zo sumy 426,82 € od 18.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 126,- € od 23.1.2019 do zaplatenia do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu
odôvodnenie:
-1-
Žalobca sa žalobou podanou v upomínacom konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 552,82 € s 5%-ným, ročným úrokom z omeškania zo sumy 426,82 € od 18.1.2019 do zaplatenia, zo sumy 126,- € od 23.1.2019, z titulu nevyplatenia kráteného poistného o žalovanú sumu, fakturovanú za opravu vozidla poškodeného z poistnej udalosti a za prenájom náhradného motorového vozidla. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Argumentujúc rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3Cdo 192/2004 uviedol, že zo žalobcom predloženej faktúry vyplýva, že poškodený bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na túto skutočnosť a na znenie ust. § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), poškodený nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil, a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla). V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 OZ. S poukazom na rozsudok NS SR, sp. zn. 4Obo 20/2007 z 29.1.2008 a na nemožnosť uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu neexistencie predmetu postúpenia žalovaný zmluvu o postúpení pohľadávky označil za absolútne neplatnú. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky je podľa názoru žalovaného postúpenie záväzku (nie pohľadávky) zo strany poškodeného, ktorý žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi.
Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia žalovaný argumentoval oznámením z 3.1.2019, v zmysle ktorého normohodina prác bola priznaná maximálne v rozsahu 16,67 € bez DPH, nakoľko opravu vykonal neautorizovaný autoservis. Ďalej žalovaný uviedol, že uplatnenie náhrady za nájom náhradného vozidla v rozsahu 29 dní, od 14.11.2018 do 13.12.2018, je vzhľadom na rozsah opráv vykonaných na poškodenom motorovom vozidle neprimerané. Poukázal na oznámenie o poistnom plnení z 8.1.2019, v zmysle ktorého žalovaný priznal účelnosť nájmu náhradného vozidla v rozsahu 23 dní. Zároveň žalovaný, dávajúc súdu do pozornosti rozhodnutie NS SR z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo 145/2017, namietal uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko poškodenému poskytol plnenie v stanovenej lehote a zároveň uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška plnenia priznaná v plnom rozsahu. Žalovaný rovnako uviedol, že nárok žalobcu neuznáva v celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalobca vo vyjadrení k odporu k námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Poukázal na konštantnú judikatúru (rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Cdo 116/2009, R 5/1988, R 25/1990), v zmysle ktorej nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, teda napr. či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody. Povinnosťou poškodeného bolo vznik a výšku škody preukázať, čo učinil predložením faktúry vystavenej autoservisom za opravu, v ktorej sú premietnuté všetky vynaložené náklady potrebné na uvedenie poškodeného motorového vozidla do stavu pred škodovou udalosťou. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Žalobca zároveň podporne uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, keď priamo na účet žalobcu poukázal sumu spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla. Sporná tak z pohľadu žalobcu zostala len výška nároku, resp. rozsah náhrady škody. K argumentu žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že poškodenému vznikla pohľadávka zo škodovej udalosti momentom vzniku škody, pričom týmto momentom poškodenému vznikla pohľadávka spôsobilá na postúpenie. K postúpeniu zo strany poškodeného došlo dobrovoľne a v súlade s platnou právnou úpravou. Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení. Pokiaľ ide o výšku poistného plnenia, žalobca uviedol, že žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností keď svoje tvrdenia ničím nepodložil ani nepreukázal. K námietkam voči uplatnenému úroku z omeškania žalobca uviedol, že závery z rozsudku NS SR, sp. zn. 3Cdo 145/2017 z 22.11.2018 z ktorých žalovaný vychádzal, nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“). NS SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale venoval sa len úroku z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP. NS SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať ust. § 517 ods. 2 OZ zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia škodovej udalosti. Ak by sme pripustili závery NS SR konštatované v rozsudku, sp. zn. 3Cdo 145/2017 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu, kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co 335/2017 z 22.11.2018. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.
-2-
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom (čestné vyhlásenie zamestnanca žalobcu z 16.1.2019, potvrdenie o zaplatení sumy 609,- € z 13.12.2018, faktúra P180249 splatná 27.12.2018 znejúca na sumu 3.430,76 €, faktúra č. 318110 splatná 27.12.2018 znejúca na sumu 609,- €, posudok - kalkulácia č. ZP000391, registrácia nových osobných automobilov v SR (september 2011), nájomná zmluva 14.11.2018, odovzdávací/preberací protokol, oznámenie o poistnom plnení z 8.1.2019, oznámenie o poistnom plnení z 3.1.2019, správa o nehode z 13.11.2018, zmluva o postúpení pohľadávky z 8.1.2019, zmluva o postúpení pohľadávky z 13.12.2018, cenník Moris Slovakia, s.r.o., cenník servisných služieb R. T., s.r.o. Košice platný od 1.4.2016) v súlade s ust. § 204 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) a zistil tento skutkový stav: Dňa 13.11.2018 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo, v čase dopravnej nehody patriace U. M., zn. B. C., W.: M. XXX L.. Škodu spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod č. XXXXXXXXXX. Za opravu motorového vozidla vystavil žalobca ako dodávateľ poškodenému ako odberateľovi faktúru č. P180249 znejúcu na sumu 3.430,76 €, splatnú 27.12.2018, podľa kalkulácie opravy č. K., ktorú si poškodený uplatnil u žalovaného. Žalovaný následne listom z 3.1.2019 oznámil poškodenému, že plnenie poskytuje vo výške 3.003,94 €, keď z fakturovanej sumy nepriznal žalovanú sumu 426,82 € ako neprimeranú účtovanú normohodinu práce s DPH. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 8.1.2019 postúpil poškodený ako postupca pohľadávku vo výške kráteného plnenia v sume 426,82 € na žalobcu ako postupníka. V čl. I bod 2 tejto zmluvy zmluvné strany vymedzili, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 426,82 €, ako rozdiel medzi fakturovanou sumou a škodou už vyplatenou spoločnosťou KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group a jej príslušenstva. Z cenníkov autoservisov v regióne pre rovnaký alebo obdobný typ motorového vozidla vyplývajú nasledovné ceny:
- pre Audi A1 - Moris Slovakia s.r.o. - mechanická dielňa 39,- € bez DPH, karosárska a lakovacia dielňa 49,- € bez DPH,
- pre VW Polo - Auto Gábriel, s.r.o. Košice - cena mechanických prác 30,- € bez DPH, cena klampiarskych a lakovacích prác 37,- € bez DPH,
- pre Audi A1 - Auto Gábriel, s.r.o. Košice - cena mechanických prác 41,- € bez DPH, cena klampiarskych a lakovacích prác 52,- € bez DPH. Žalobca si účtoval pri predmetnom motorovom vozidle normohodinu vo výške 25,- € bez DPH. V dôsledku vzniknutej situácie si poškodený prenajal náhradné motorové vozidlo X. P., W.: M. XXX M. v trvaní 29 dní, od 14.11.2018 do 13.12.2018. Žalovaný túto udalosť zaregistroval pod č. 9528139546. Za prenájom motorového vozidla vystavil žalobca ako dodávateľ poškodenému ako odberateľovi faktúru č. P318110 znejúcu na sumu 609,- € splatnú 27.12.2018, podľa nájomnej zmluvy, ktorú si poškodený uplatnil u žalovaného. Žalovaný následne listom z 8.1.2019 oznámil poškodenému, že plnenie poskytuje vo výške 483,- €, keď z fakturovanej sumy nepriznal žalovanú sumu 126,- € ako neprimeraný nájom motorového vozidla v rozsahu nad 23 dní. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 13.12.2018 postúpil poškodený ako postupca pohľadávku vo výške 609,- € na žalobcu ako postupníka. V čl. I bod 2 tejto zmluvy zmluvné strany vymedzili, že predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávky vo výške 609,- €, ktorá suma predstavuje reálnu škodu (faktúra servisu). Spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa a.s. Vienna Insurance Group žalovanému priznala a uhradila túto sumu len vo výšky 483,- €.
-3-
Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Podľa ust. § 789 ods. 2 OZ osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie). Podľa ust. § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
Podľa ust. § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok. Podľa ust. § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Podľa ust.11 ods. 6 zákona o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa ust. § 11 ods. 7 zákona o PZP poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa. Podľa ust. § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. -4-
Predmetom konania je nárok na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorý vznikol v dôsledku vzniku škodovej udalosti pri prevádzke motorového vozidla, pri ktorej poistenec žalovaného (na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) spôsobil škodu na vozidle poškodeného. Žalovaný krátil poistné plnenie vo výške 552,82 €, ktorá suma tvorí predmet tohto konania. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že:
- škodu na vozidle poškodeného spôsobil poistenec žalovaného v čase trvania poistného vzťahu so žalovaným, ktorý vznikol na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla,
- pri prevádzke motorového vozidla došlo ku škodovej udalosti, škoda na motorovom vozidle je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou a
- výška žalobcom fakturovanej sumy, rozsah, v ktorom žalovaný náklady na opravu motorového vozidla uhradil a rozsah, v ktorom poistné plnenie krátil. Spornými zostali otázky:
- aktívnej legitimácia žalobcu,
- platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky,
- výšky kráteného poistného plnenia za opravu a nájom motorového vozidla a
- oprávnenosti nároku žalobcu na priznanie úrokov z omeškania. Pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu súd považuje za rozhodujúce znenie ust. § 797 ods. 2 OZ, ktorý upravuje okamih vzniku práva na plnenie. V zmysle citovaných zákonných ustanovení, ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného dôjde okamihom poistnej udalosti a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou (pozri rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 25Cdo 347/2000, rozsudok NS ČR z 30.11.1988, sp. zn. 1Cz 82/88). Z hľadiska námietky žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o nespôsobilosti predmetu tejto zmluvy súd považuje za podstatné ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, ktoré zakladá priamy nárok poškodeného z dopravnej nehody, ktorú nezavinil na náhradu škody voči poisťovateľovi z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený musel najskôr uhradiť faktúru za opravu vozidla a až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu. Úhrada faktúry mala byť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona o PZP zabezpečená práve poistným plnením žalovaného. Nevyhnutným predpokladom postúpenia pohľadávky je jej určitosť (identifikovateľnosť) a existencia. Predmetom zmluvy je konkrétna pohľadávka poškodeného voči žalovanému, ktorá mu vznikla v súlade s ust. § 797 ods. 2 OZ, § 15 ods. 1 zákona o PZP a § 442 OZ, nie záväzok postupcu ako sa mylne domnieva žalovaný. V tomto smere, súd po oboznámení sa s obsahom zmluvy o postúpení pohľadávky, nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by ho viedli k záveru, že zmluva o postúpení pohľadávky neplatná. Čo sa týka výšky krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného za opravu motorového vozidla, zo žalobcom predložených cenníkov servisov v regióne mal súd za preukázané, že hodnota vyúčtovaných prác bola vyúčtovaná v bežných cenách v danom regióne. S poukazom na čl. 8 CSP má súd za to, že žalovaný v otázke výšky a dôvodnosti krátenia poistného plnenia neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Vo vzťahu k dôvodnosti krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného preto, že opravu vykonal neautorizovaný autoservis súd uvádza, že vykonanie opravy servisom, ktorý nie je tzv. autorizovaný, nie je relevantným dôvodom na krátenie ceny práce. Poškodený má právo slobodnej voľby autoservisu, ktorému zverí opravu motorového vozidla. Ak predmetom podnikania servisu (autorizovaného či neautorizovaného) je oprava motorových vozidiel a poškodený sa rozhodol realizovať opravu vozidla u neautorizovaného autoservisu, neznamená to, že náklady, ktoré boli vynaložené, sú nákladmi, ktoré by nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu aj keby si na opravu motorového vozidla žalobca zvolil autorizovaný servis. Objemový a časový úsek práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti, nie od toho, či servis, ktorý opravu vykonal je alebo nie je autorizovaný. Za podstatnú súd považuje skutočnosť, že nebolo zistené a ani v konaní namietané nekvalitné vykonanie opravy.
Pokiaľ ide o výšku krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného za nájom motorového vozidla, súd mal z preberacieho protokolu preukázané, že nájom náhradného motorového vozidla bol ukončený v rovnaký deň ako bola ukončená oprava poškodeného motorového vozidla. Z uvedeného vyplýva, že nájom trval len nevyhnutnú dobu na opravu poškodeného motorového vozidla, počas ktorej poškodený nie z vlastnej viny nemohol používať predmetné motorové vozidlo. Na dôvažok, žalovaný neuviedol, na základe akých skutočností určil rozsah nad 23 dní nájmu ako neodôvodnený. Pre úplnosť súd dodáva, že tvrdenie žalovaného, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená pred súdom neobstojí, nakoľko nezodpovedá ostatným v konaní vykonaným listinným dôkazom. Navyše, žalovaný nemôže v priebehu súdneho konania meniť, resp. označovať iné dôvody krátenia poistného plnenia ako tie, ktoré uviedol v oznámení o šetrení poistnej udalosti. K príslušenstvu pohľadávky súd uvádza, že žalovaný neuviedol relevantné dôvody, na základe ktorých krátil poistné plnenie na sumu 16,67 € bez DPH za 1 normohodinu prác. Žalobca k uplatnenému nároku uviedol argumentáciu a predložil listinné dôkazy, ktoré preukazovali jeho oprávnenosť v uplatnenej sume. Súd má za to, že ak žalovaný kráti poistné plnenie svojvoľne, z dôvodov, ktoré nevie v konaní vysvetliť a preukázať, má povinnosť zaplatiť v konaní úspešnému poškodenému úroky z omeškania, nakoľko svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonom stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 3 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej dobe. Nakoľko žalovaný nekrátil poistné plnenie zákonne, s jeho vyplatením oprávnenej osobe sa dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške podľa ust. § 517 OZ a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., počnúc prvým dňom omeškania, t.j. od 18.1.2019, resp. od 23.1.2019, čo je 16-ty deň po skončení prešetrovania škodových udalostí č. 9566536278, resp. 9528139546. Za daného stavu má súd za to, že nárok žalobcu, je na základe vyššie uvedeného skutkového stavu a pri aplikácii citovaných zákonných ustanovení dôvodný v plnom rozsahu.
-5-
Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.