Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_TT-20S-77-2022.pdf
PDF · 171.52 KB
Case nature
Area
Subarea
TT-20S/77/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov senátu Mgr. Pavla Ištóka a JUDr. Iny Šingliarovej v právnej veci žalobcu: DIAGO SF s. r. o., IČO: 36 037 443, so sídlom v Brezne, Železničná 7, právne zastúpeného advokátom Mgr. Henrichom Schindlerom, IČO: 40 887 481, so sídlom v Banskej Bystrici, Skuteckého 33, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, IČO: 42 499 500, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101635144/2022 zo dňa 1.6.2022, takto
rozhodol:
I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania
1. Daňový úrad Trnava (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2018 – jún 2018, august 2018 – december 2018 a dane z príjmov za zdaňovacie obdobie roku 2018. O výsledku tejto daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol z daňovej kontroly č. 101698418/2020 zo dňa 9.11.2020 (ďalej aj len „protokol z daňovej kontroly“). Protokol z daňovej kontroly obsahujúci výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam v ňom uvedeným bol doručený žalobcovi, ktorý sa k týmto zisteniam vyjadril podaniami zo dňa 19.11.2020, 27.11.2020, 7.1.2021, 8.1.2021 a 13.1.2021. Správca dane prerokoval so žalobcom jeho pripomienky a ním predložené dôkazy týkajúce sa protokolu z daňovej kontroly dňa 13.10.2021.
2. Správca dane rozhodnutím č. 102268120/2021 zo dňa 15.11.2021 (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) žalobcovi ako daňovému subjektu vyrubil rozdiel dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018 v sume 44.419,49 €.
Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia uviedol, že žalobca v zdaňovacom období 2018 zaúčtoval do nákladov (Účet 518 203 - Ostatné služby) a uplatnil do daňových výdavkov dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom Diago SK, s.r.o. v likvidácii (predtým do 23.1.2019 Diago SK s.r.o.):
- ext. č. 180001, int. č. 2018/00547, predmet fakturácie: sústružnícke práce v sume 27.685,00 € zo dňa 8.3.2018,
- ext. č. 180010, int. číslo XXXX/XXXXX, predmet fakturácie: sústružnícke práce v sume 21.605,37 € zo dňa 3.5.2018,
- ext. č. 180014, int. číslo XXXX/XXXXX, predmet fakturácie: sústružnícke práce v sume 34.565,00 € zo dňa 8.6.2018
- ext. č. 180017, int. číslo XXXX/XXXXX, predmet fakturácie: regenerácia a repas ložísk v sume 29.840,00 € zo dňa 26.6.2018,
- ext. č. 180031, int. číslo XXXX/XXXXX, predmet fakturácie: zváračské práce v sume 36.826,00 € zo dňa 14.11.2018. Žalobca nepredložil prvé štyri spomínané faktúry a k poslednej piatej faktúre nepredložil podklady k fakturácii (napríklad rozpis zákaziek, pracovných listov, objednávok a podobne), a to ani na základe výzvy správcu dane. Nebol predložený ani cenník pre nezávislé osoby, ktoré spoločnosť Diago SK s.r.o. používala pri dodaní služieb žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období 2018 v zmysle čl. 6.7. Dodanie služieb spol. DIAGO SF, s.r.o., pre spol. Diago SK s.r.o.
Správca dane zistil, že odberateľ žalobcu spoločnosť Diago SK s.r.o. vstúpila do likvidácie dňa 19.12.2018 (zapísané v obchodnom registri dňa 24.1.2019), likvidátorom sa odo dňa 19.12.2018 stal A. B., bytom B. C. XXX/XX, XXX XX D. B. E., F. G., ktorý sa týmto dňom stal aj jediným konateľom spoločnosti Diago SK s.r.o. v likvidácii. V ten istý deň 19.12.2018 bola uzavretá zmluva o prevode obchodného podielu H. I. J. K. na českú spoločnosť PANTAP, spol. s r.o., ktorej konateľom je tiež A. B.. I. J. K. nepoznal vopred A. B., nemal naňho kontakt, nakontaktoval sa naňho cez inzerát v novinách; stretli sa na notárskom úrade v Bratislave, kde došlo k prepisu spoločnosti a odovzdal A. B. všetky doklady vrátane elektronických médií a účtovníctva a spísali o tom protokol. S A. B. bol prítomný aj právnik, ktorého I. J. K. nepoznal. Podľa výpisov z obchodných registrov Slovenskej republiky a Českej republiky bol A. B. od roku 2010 zaangažovaný minimálne v 50 spoločnostiach v Českej republike a minimálne v 100 spoločnostiach v Slovenskej republike ako konateľ alebo likvidátor; správca dane predpokladal, že išlo o osobu, ktorá je účelovo využívaná na deklarovanie fiktívneho podnikania v spoločnostiach. Daňový subjekt Diago SK s.r.o. za zdaňovacie obdobie 2018 nepodal daňové priznanie k DPH, kontrolné a súhrnné výkazy ani na výzvu správcu dane, čím sa vyvracia vierohodnosť a preukaznosť dokladov a odôvodňuje pochybnosti o ich pravosti a pravdivosti údajov v nich uvedených; od roku 2018 so správcom dane nespolupracoval a bola mu zrušená registrácia pre DPH ku dňu 29.2.2020. Konateľom odberateľa žalobcu spoločnosti Diago SK s.r.o. v čase od 21.2.2018 do 19.12.2018 bol I. J. K., ktorý je zároveň konateľom žalobcu (DIAGO SF s.r.o.) od 1.10.2015 a spoločníkom žalobcu od 16.7.2019. Správca dane ho vypočul vo vyrubovacom konaní. Správca dane v rámci vyrubovacieho konania zaslal predvolanie č. 100492592/2021 zo dňa 25.3.2021 aj konateľovi spoločnosti Diago SK s.r.o., A. B. na adresu jeho trvalého pobytu; zásielka bola doručená dňa 7.4.2021 na základe fikcie v zmysle § 31 ods. 2 DP. V deň ústneho pojednávania dňa 22.4.2021 o 11:00 hod. sa A. B. nedostavil, za žalobcu sa ústneho pojednávania zúčastnil I. J. K. a splnomocnený zástupca L. M. A..
Správca dane vypočul v daňovom K. I. J. K. dňa 22.4.2021, ktorý sa vyjadril k súčinnosti žalobcu v rámci vykonávanej kontroly u spoločnosti K-DHA s.r.o. za oblasť dane z pridanej hodnoty a dane z príjmov právnickej osoby, vysvetľoval niektoré faktúry; ďalej sa vyjadril k histórii spoločnosti DIAGO SF s.r.o. a Diago SK s.r.o., k dôvodom odpredania obchodného podielu v spoločnosti Diago SK s.r.o. na A. B. z ČR, ako upozorňoval nového spoločníka a jeho právneho zástupcu (meno neuviedol), na záväzky voči štátu, daňovému úradu, poisťovniam, na podanie výkazov a daňových priznaní, ako sa kontaktovať konateľa Diago SK s.r.o. na preberanie zásielok od daňového úradu, ako posielal e-maily. Predložil k nahliadnutiu doklady k Diago SK s.r.o., transferovú dokumentáciu DIAGO SF s.r.o. V zápisnici sa vyjadril konkrétnejšie k faktúram od spoločnosti Diago SK s.r.o. int.č. 2018/01373 zo dňa 3.5.2018 (sústružnícke práce), k faktúre int. č.2018/03386 (BETEX MF generátor). Na záver sa vyjadril k spôsobu predkladania dokladov v daňovej kontrole (nedodržanie lehôt, nedodržanie rozsahu požadovaných dokladov, zmätočnosť v predkladaní dokladov) v tom, zmysle, že získanie dokladov pre rekonštrukciu účtovníctva bolo spojené so značnými ťažkosťami, preto boli takým spôsobom predkladané.
Na základe vykonaného dokazovania správca dane dospel k záveru, že predložené dôkazy neboli dostatočné na preukázanie oprávnenosti zaúčtovania predmetných faktúr do nákladov na účet 518 203 – Ostatné služby a žalobca porušil § 14 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 59/2003 Z.z., a preto mu správca dane v tejto časti zvýšil základ dane o sumu 150.521,37 €.
Správca dane taktiež konštatoval, že žalobca si v zdaňovacom období 2018 zaúčtoval do nákladov (518 203 - Ostatné služby) v účtovníctve a uplatnil do daňových výdavkov dodávateľské faktúry vystavené dodávateľom CORDERS, s.r.o.:
- ext. č. 11800005, int. č. 2018/00497, predmet fakturácie: gravírovanie ložísk v sume 28.500,00 € zo dňa 7.2.2018,
- ext. č. 11800006, int. č. 2018/00463, predmet fakturácie balenie a fóliovanie ložísk v sume 32.500,00 € zo dňa 16.2.2018.
Žalobca nepredložil však spomínané faktúry ani dôkazy preukazujúce spoluprácu so spoločnosťou CORDERS, s.r.o., a to ani na základe výzvy správcu dane.
Správca dane nahliadol do spisu CORDERS, s.r.o., a zistil, že dňa 4.11.2019 sa na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Zvolen, v súvislosti s výkonom daňovej kontroly na dani z pridanej hodnoty u daňového subjektu CORDES, s.r.o., za zdaňovacie obdobie júl 2018 až október 2018 a december 2018 dostavila jediná spoločníčka a bývalá konateľka spoločnosti CORDES, s.r.o. H. K. (konateľkou bola od 3.5.2019 do 24.9.2019), ktorá uviedla: ,,ja nemám čo veľmi povedať, ja som firmu zdedila ako muž zomrel, ale neviem čo robil, ako robil, kde robil ani v akej oblasti robil za celé obdobie fungovania firmy (t j. aj v celom roku 2018). Mne len účtovníčka dala papiere čo mala, pani A. L. z E., myslím, keď som potrebovala pri dedičskom konaní a ja som doniesla doklady notárke pani N. a stala som sa konateľkou a spoločníčkou. Prevzatie dokladov som nepodpisovala. Doklady sú v mieste trvalého bydliska v J. XXX k dispozícii na nahliadnutie, ale rok 2018 sa v nich myslím nenachádza. V prípade potreby som ako spoločníčka spoločnosti ochotná Vám umožniť do nich nahliadnuť po dohode v poobedňajších hodinách. Spoločnosť využívala na podnikanie vozidlo K. K. X-XXXXXXX, ktoré som keď som sa stala konateľkou predala, nakoľko bolo pre mňa zbytočne veľké. Dôvod prečo bolo sídlo firmy v Žiline, nepoznám. Dom, kde bývam, bol napísaný na firmu CORDERS, s.r.o., ale v súčasnosti je prepísaný na môjho otca, ktorý naň požičal peniaze. Obchodní partneri občas prišli k nám domov, manžel, ktorý bol konateľ s nimi sedával na letnej terase, ale ja som k nim nechodila. Ja som sa nemala do ničoho starať. “ V daňovom konaní odmietla byť ustanovená ako zástupkyňa spoločnosti CORDERS, s.r.o. Daňový úrad vykonal miestne zisťovanie na adrese J. XXX, kde sa na základe vyjadrenia H. K. mali nachádzať účtovné doklady spoločnosti CORDERS, s.r.o. Účtovné doklady za kontrolované obdobie roka 2018 zamestnancom správcu dane neboli počas miestneho zisťovania predložené. H. K. sa vyjadrila, že nemá vedomosť, kde by sa mohli doklady z kontrolovaného zdaňovacieho obdobia roka 2018 nachádzať, pričom podľa jej vyjadrenia od účtovníčky pani L. prevzala všetku dokumentáciu týkajúcu sa spoločnosti CORDERS s.r.o. Spoločnosť CORDERS s.r.o. od roku 2018 so správcom dane nespolupracovala, preto jej správca dane určil daň z pridanej hodnoty podľa pomôcok za zdaňovacie obdobia júl 2018-október 2018 a december 2018; za rok 2018 spoločnosť nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby a na výzvy správcu dane nereaguje a nepredkladá daňové doklady. Správca dane preto nemohol preveriť a preukázať obchodnú spoluprácu žalobcu so spoločnosťou CORDERS, s.r.o. v priebehu roka 2018. Správca dane dospel k záveru, že predložené dôkazy neboli dostatočné na preukázanie oprávnenosti zaúčtovania predmetných faktúr do nákladov na účet 518 203 – Ostatné služby a žalobca porušil § 14 ods. 1 v nadväznosti na § 2 písm. i) a § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z., a preto mu správca dane v tejto časti zvýšil základ dane o sumu 61.000,00 €.
Správcovi dane bolo dňa 7.1.2021 doručené podanie žalobcu, ktoré obsahovalo:
- karta majetku č.2011044 za obdobie 01-2018-11/2018, montážny denník z 8.3.2018,
- príjemka č. P 1802719 z 22.3.2018, vytvorená 31.7.2018, karta tovaru 67320; 58055; 58057; 57993; 57986; 57988; 57998; 35183; 83809; 61957; 58048; 69329; 58079; 57983; 62137;86625; 63916;
- príjemka č. P1802727 z 29.3.2018, vytvorená dňa 31.7.2018, karta tovaru 81938; 81940; 81941; 81942; 81943; 81945; 81946; 91947; 91911; 93565; 73066; Zoznam pohybov skladu 1 za rok 2018;
- príjemka č. P1802730 zo 16.4.2018, vytvorená 31.07.2018, karta tovaru 73027; 88470; 81934; 81935; 91936; 86119; 61263; 59755; 92972;
- karta majetku č.2018001 za obdobie 01/2018-12/2018, odovzdávajúci protokol z 26.4.2018
- karta majetku č.2018002 za obdobie 01/2018-12/2018, odovzdávajúci protokol z 26.4.2018,
- karta majetku č.2018005 za obdobie 01/2018-12/2018, montážny denník z 21.4.2018,
- karta majetku č.2018004 za obdobie 01/2018-12/2018, montážny denník z 21.4.2018,
- karta majetku č.2011007 za obdobie 01/2018-12/2018, montážny denník z 3.5.2018
- karta majetku č.2011040 za obdobie 01/2018-11/2018, montážny denník z 3.5.2018
- karta majetku č.2012007 za obdobie 01/2018-11/2018, montážny denník z 3.5.2018,
- karta majetku č.2012011 za obdobie 01/2018-11/2018, montážny denník z 3.5.2018
- príjemka č. P 1802728 zo 17.5.2018, vytvorená 31.07.2018, karta tovaru 88233; 51102; 66824;
- príjemka č. P1802731 z 21.5.2018, vytvorená 31.7.2018, karta tovaru 88233; 51102;85159.
Správca dane zistil, že predložené doklady nesúviseli s predmetom dodanenia na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018. Montážne denníky sa vzťahovali ku generálnym opravám LEICA Builder, mikroskop, elektrický čistiť oleja 110 a elektrický čistič oleja 8; išlo síce o technické zhodnotenie strojov, avšak nebolo predmetom dodanenia na dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie 2018. Správca dane vypočul svedkyňu K. O., ktorá uviedla, že spoločnosť DIAGO SF s.r.o. pozná, pretože istú dobu tam robila gravírovanie ložísk v priebehu roku 2016 až 2018 a predtým koncom leta 2015 robila v Banskej Bystrici upratovanie priestorov. K. O. sa vyjadrila, že gravírovanie ložísk robila nepravidelne podľa potreby, keď jej P. K. zavolal; s P. ju zoznámil kamarát Q. E., ktorého spoznala po nasťahovaní do Banskej Bystrice. Podľa svedkyne sa gravírovanie vykonávalo v Brezne, v poslednej hale vľavo na gravírovacom stroji. Nevedela, komu patril gravírovací stroj. Nemá vzdelanie na činnosť gravírovania, pracovala pre P., nemala nič na papieri, boli to len ústne dohody, Boris zneužíval situáciu, pretože bola bez práce; mzdu jej platil v hotovosti. K. O. sa do zápisnice vyjadrila, že jej prácu nikto nekontroloval. Na otázku správcu dane, či bol v hale len jeden takýto gravírovací stroj, alebo ich tam bolo viac sa K. O. vyjadrila: „nie, bol tam len jeden gravírovací stroj. Bola to však veľká hala a boli v nej aj iné stroje a ten gravírovací bol v zadnej miestnosti, kde bola aj kotolňa (...) bolo potrebné spraviť množstvo prichystané v debniach v konkrétny deň, v ten deň to muselo byť hotové. Žiadny dokument o množstve vykonaných gravírovaní som nepodpisovala, nič sa nevyhotovovalo “. Svedecká výpoveď K. O. nemala pre správcu dane dostatočnú výpovednú hodnotu a v konečnom dôsledku potvrdila iba to, čo mu už bolo známe. Svedkyňa K. O. neuviedla žiadne nové, presné, podstatné a overiteľné informácie, pretože nevedela uviesť presný počet ložísk, ktoré boli vygravírované a ktoré boli zabalené, uvedený počet iba odhadla, neuviedla spoločnosť, pre ktorú uvedené gravírovanie vykonala, neuviedla konkrétne skutočnosti a udalosti, ktoré mali byť predmetom jej vnímania bez subjektívnych úsudkov a dohadov. Z výpovede K. O. vyplynulo, že sa neviedla žiadna dokumentácia o množstve vykonaných gravírovaní, nič nepodpisovala, žiaden dokument sa nevyhotovoval, čo pri zákazke v takomto objeme určite nie je štandardné.
K deklarovaným službám od dodávateľa CORDERS s.r.o. správca dane vypočul aj svedka R. K., ktorý uviedol, že spoločnosť žalobcu pozná, vie, že robia niečo s ložiskami, párkrát tam bol, priamo pre ich nikdy nerobil, iba v tých areáloch, ktoré boli prenajaté. Uviedol: „Valce boli zložené v hale, ja som to dával na také koníky, čo boli väčšie, tie menšie som nechal na paletách, nastriekal a nechal vysušiť, pozrel kamerou, či tam nie sú nejaké spony. Ja som tam bol vtedy, keď tam nebolo veľa ľudí, ja som taký detailista, robím rád sám. Chodil som tam na jar, niekedy som robil aj sto valcov, mal som za každý kus odmenu, bola to ústna dohoda. Práca bola to relatívne jednoduchá. (...) Takúto istú činnosť robilo vtedy keď som tam bol niekedy aj 10 ľudí. Takúto istú činnosť som robil aj v areáli spoločnosti DIAGO SF s.r.o. a to keď vojdete do areálu, vľavo, niekedy sme boli tam vpravo a niekedy v strede areálu vždy v nejakej hale. V roku 2018 som okrem iného vykonával ešte činnosť takú, že zabalené ložiská som ukladal do krabičiek asi v období leto - jeseň 2018.“ Ani svedecká výpoveď R. K. nemala pre správcu dane dostatočnú výpovednú hodnotu, bola nekonkrétna, nič nepreukazujúca. Svedok nevedel presne uviesť počet opravených hydraulických valcov, rozmery, typy, uvedený počet odhadoval iba na deň, nepotvrdil, že spoločnosť, ktorá uvedené opravy hydraulických valcov vykonala je spoločnosť K-DHA, s.r.o. Kvalitu jeho práce nikto po ňom priamo nekontroloval. Svedok si vo výpovedi odporoval, raz tvrdil, že robil len v prenajatých areáloch v Hontianskych Nemciach, vzápätí, že pracoval v areáli Diaga v Brezne; taktiež raz tvrdil, že odmenu dostával za každý kus opraveného hydraulického valca, hneď však uviedol, že to bolo 8,- € za hodinu. Výpoveď tohto svedka neodstránila pochybnosti správcu dane vyplývajúce zo sporných faktúr. Na základe vykonaného dokazovania správca dane považoval vyššie uvedené zaúčtované náklady na účte 518 203 - Ostatné služby z dodávateľských faktúr vystavených dodávateľom Diago SK s.r.o. a dodávateľom CORDERS s.r.o. za výdavky, ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané v zmysle § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. Zaúčtované náklady preto nie je možné považovať za daňové výdavky definované podľa § 2 písm. i) citovaného zákona ako výdavky (náklady) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov preukázateľne vynaložených daňovníkom. Z uvedeného dôvodu správca dane zvýšil základ dane upravený o položky zvyšujúce
výsledok hospodárenia vo výške 211.521,37 € a vyrubil žalobcovi rozdiel dane vo výške 44.419,49 € na dani z príjmov právnickej osoby za rok 2018. 5. Žalovaný rozhodnutím č. 101635144/2022 zo dňa 1.6.2022 (ďalej aj len „napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie č. 102268120/2021 zo dňa 15.11.2021 konštatujúc, že správca dane viedol dokazovanie s cieľom preveriť reálnosť deklarovaných obchodov snažil sa plne a presne zistiť skutkový stav veci tým, že si zaobstaral pri výkone daňovej kontroly dôkazy potrebné pre rozhodnutie, ktoré hodnotil jednotlivo a aj vo vzájomnej súvislosti. Uviedol právne predpisy, na základe ktorých rozhodoval, a vyjadril sa k námietkam žalobcu. Odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia preto žalovaný vyhodnotil ako zrozumiteľné a v dostatočnej miere reflektujúce na § 63 ods. 5 DP. Postup správcu dane v daňovom konaní považoval za súladný so všeobecne záväznými právnymi predpismi, rešpektujúci zásady Daňového poriadku.
V prípade dodávateľskej spoločnosti Diago SK, s.r.o., išlo o fakturovanie sústružníckych prác, zváračských prác, regeneráciu a repas ložísk, ku ktorým žalobca okrem faktúr predložil dodacie listy, montážne denníky a odovzdávajúce protokoly. Z obsahu predložených faktúr a dodacích listov vyplýva, že ich vystavil „správca“, ktorých obsahom sú aj generálne opravy (faktúra č. 180001 zo dňa 8.3.2018 a faktúra č. 180010 zo dňa 3.5.2018). K uvedeným prácam fakturovaným v jednotkovej cene „1“ neboli predložené žiadne bližšie doklady, z ktorých by bol zrejmý obsah a rozsah prác, to znamená, kde, kedy a za akým účelom boli vykonané, aký materiál bol opracovaný, počet hodín a pod. K prácam sa vyjadril konateľ žalobcu pri ústnom pojednávaní, konkrétne k faktúre č. 180010, int. č. 2018/01373 zo dňa 03.05.2018, tak že išlo o zhodnotenie prístrojov (generálne opravy), ku ktorým boli predložené montážne denníky zo dňa 3.5.2018 a karty majetku. Išlo o zhodnotenie prístrojov, ktoré bolo zaúčtované na účte 042 100 – Obstaranie dlhodobého hmotného majetku, ktoré nebolo správcom dane spochybnené. Podľa vyjadrenia konateľa práce vykonával p. S., p. Q., čo vyplýva aj z predložených montážnych denníkov (bez označenia), napr. zo dňa 3.5.2018, z obsahu ktorých vyplýva, že išlo o príslušenstvo – výroba dielov pre rozšírenie možnosti použitia teodolitu o merania paralelity vodiacich valcov, oprava SW pre vyhodnocovanie mikroskopu na PC, oprava príslušenstva, výmena panela, úprava zdroja, pretesnenie a výmena filtračných komôr, a pod. Z predložených odovzdávajúcich protokolov (bez označenia) vyplýva, že predmetom dodania dňa 4.9.2018 bola brúska typ B 40 U, dňa 6.12.2018 strojné zariadenie, dňa 13.12.2018 Laser, dňa 16.12.2018 Kotly ústredného kúrenia atď. Z takto predložených dokladov nie je zrejmé, že išlo o služby deklarované na dodávateľských faktúrach. V spise sa nachádza aj Rámcová zmluva o dielo uzatvorená podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 7.1.2018 medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou Diago SK, s.r.o., ako zhotoviteľom na dobu určitú do 31.12.2018. Predmetom zmluvy boli sústružnícke práce, zváračské práce, regenerácia a repas. Sústružnícke práce sa zhotoviteľ zaviazal vykonávať v priebehu roka 2018 na základe dodatočnej, ústnej objednávky objednávateľa a podľa jeho potrieb. Cena bola stanovená dohodou na sumu 160.000,00 € bez DPH a fakturovaná mala byť v jednotlivých mesiacoch podľa vykonaných sústružníckych prác. Podľa čl. III. zmluvy bol objednávateľ, t.j. žalobca povinný vytvoriť pracovníkom zhotoviteľa podmienky na vykonanie dohodnutého servisného zásahu a podľa čl. VI. zmluvy sa obe strany zaviazali navzájom informovať o akýchkoľvek zmenách majúcich vzťah k tejto zmluve. Tvrdenie, že fakturované služby boli vykonané uvedenou dodávateľskou spoločnosťou, sa na základe žalobcom predložených dokladov v celom konaní nepreukázalo a nepotvrdilo. Žalobca, konateľ ktorého bol v čase fakturovaných prác aj konateľom dodávateľskej spoločnosti Diago SK s.r.o. a uzatváral zmluvy za oba subjekty, sa bližšie nevyjadril k ústnym objednávkam, neozrejmil potrebu zváračských prác, nevyjadril sa kde, kedy, resp., v ktorých mesiacoch boli práce vykonané, aký materiál bol opracovaný a ani žiadnym spôsobom nevysvetlil, k čomu sa sústružnícke práce vzťahovali. V prípade dodávateľskej spoločnosti CORDERS, s.r.o., išlo o fakturovanie služieb – gravírovanie ložísk a balenie a fóliovanie ložísk, ku ktorým žalobca okrem faktúr predložil Rámcovú zmluvu o dielo, uzatvorenú podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 31.1.2018 medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou CORDERS, s.r.o., ako zhotoviteľom na dobu určitú do 31.3.2018. Predmetom zmluvy bolo gravírovanie loga ZLK na ložiskách, ktoré malo byť vygravírované na vnútornom, resp. vonkajšom krúžku ložísk, ktorého výšku písma a grafiku si mal odsúhlasiť na kontrolných vzorkách objednávateľa. Množstvo gravírovaných ložísk nemalo byť väčšie ako jeden milión a v prípade, že množstvo bude prekročené, cena práca sa mala prehodnotiť. Cena bola stanovená dohodou na sumu 28.500,00 € bez DPH a fakturovaná mala byť vo februári 2018. Taktiež bol objednávateľ, t.j. žaloba povinný vytvoriť pracovníkom zhotoviteľa podmienky na vykonanie dohodnutého servisného zásahu a podľa čl. VI. zmluvy sa obe strany zaviazali navzájom informovať o akýchkoľvek zmenách majúcich vzťah k tejto zmluve.
Vo vzťahu k baleniu a fóliovaniu ložísk bola predložená Rámcová zmluva o dielo uzatvorená podľa § 536 a nasl. Obchodného zákonníka zo dňa 31.1.2018 medzi žalobcom ako objednávateľom a spoločnosťou CORDERS, s.r.o., ako zhotoviteľom na dobu určitú do 31.12.2018. Podľa čl. I. zmluvy sa zhotoviteľ zaviazal v mesiaci február vykonať fóliovanie a balenie ložísk na ložiskách, ktoré boli gravírované. Cena bola dohodnutá na sumu 32.500,00 € bez DPH a fakturovaná mala byť vo februári 2018. Aj v tomto prípade bol objednávateľ, t.j. žalobca povinný vytvoriť pracovníkom zhotoviteľa podmienky na vykonanie dohodnutého servisného zásahu a podľa čl. VI. zmluvy sa obe strany zaviazali navzájom informovať o akýchkoľvek zmenách majúcich vzťah k tejto zmluve. Okrem uvedených zmlúv sa v spise nachádza aj odovzdávajúci protokol zo dňa 21.2.2018, spísaný medzi obomi zmluvnými stranami, ktorého predmetom dodania bolo meracie, kontrolné a testovacie zariadenie. Taktiež sa v spise nachádza fotokópia občianskeho preukazu R. K. s poznámkou – svedok vykonával fakturované činnosti týkajúce sa faktúry 2018/00497 CORDERS, s.r.o. Ide o vystavenú dodávateľskú faktúry č. 11800005 zo dňa 7.2.2018. Z výpovede svedka vyplýva, že okrem iných činnosti vykonávaných pre P. K. (konateľa inej dodávateľskej spoločnosti a dodávateľa žalobcu) vykonával aj ukladanie zabalených ložísk do krabičiek pre Katalova (bez uvedenia konkrétnej spoločnosti) s pani, ktorú nevedel identifikovať. Činnosť mal vykonávať niekedy v období leto – jeseň, čo sa však nezhoduje s údajmi a obsahom uvedenými na sporných dodávateľských faktúrach a ani s predloženou zmluvou, podľa ktorej mali byť práce vykonané vo februári 2018.
Ďalším dôkazom, ktorým žalobca preukazoval uskutočnenie fakturovaných prác, bola fotokópia občianskeho preukazu K. O. s poznámkou svedok – vykonával fakturované činnosti týkajúce sa faktúry 2018/00463 CORDERS, s.r.o. Ide o vystavenú dodávateľskú faktúru č. 11800006 zo dňa 16.2.2018. Z výpovede svedkyne vyplýva, že gravírovacie práce vykonávala pre Borysa (bez uvedenia konkrétnej spoločnosti), avšak bližšie sa nevedela vyjadriť k množstvu vygravírovaných ložísk, uviedla len, že bolo toho dosť, nevedela čo znamenalo číselné označenie s písmenkami, nezaujímali ju detaily, prácu nikto nekontroloval, neviedla sa žiadna dokumentácia. Na základe takto vykonaného dokazovania dospel žalovaný k záveru, že fakturované práce sa nepreukázali ani výpoveďami svedkov, keďže ich výpovede boli neurčité, nekonkrétne, nevedeli uviesť, o aké množstvo a rozsah prác išlo, ich prácu nikto nekontroloval, nemali vedomosť o tom, kto ich vyškolil o bezpečnosti za kontrolovanú spoločnosť, nič nepodpisovali, resp. papier nedostali. Obaja zhodne uviedli, že vykonávali prácu pre Borysa (bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti), avšak ani jeden z nich žiadnu spoločnosť nekonkretizoval. Žalobca teda nepreukázal fakturované práce dodávateľskou spoločnosťou. Keďže tvrdenia žalobcu neboli podložené relevantnými dôkazmi, podkladmi a argumentmi, nebolo preukázané, že služby fakturované dodávateľmi boli reálne uskutočnené. Žalobca si objednal u dodávateľa práce, preto mal vedieť, v akom rozsahu je potrebné vznik daňového výdavku na účely zníženia základu dane preukázať. Je súčasťou bežnej podnikateľskej obozretnosti, aby si žalobca, ktorý si mieni uvedeným spôsobom znižovať základ dane, zabezpečil dostatok podkladov slúžiacich na osvedčenie, že vznik týchto nákladov, t.j. dodanie služieb bolo založené na reálnom základe. K tvrdeniu žalobcu o preverení si svojich obchodných partnerov, žalovaný uviedol, že žalobca okrem predloženia dokladov súvisiacich s predajom obchodného podielu spoločnosti Diago SK s.r.o. na nového konateľa, žiadnym iným spôsobom nepreukázal a nevysvetlil, akým spôsobom si preveroval hodnovernosť obchodných partnerov. Žalobca sa nevyjadril k obchodnej spolupráci nielen s touto spoločnosťou, v ktorej bol v čase vystavenia dodávateľských faktúr štatutárnym orgánom, ale ani k obchodnej spolupráci so spoločnosťou CORDERS s.r.o., ktorá bola určitý čas bez konateľa (z objektívnych príčin). Žalobca teda žiadnym iným spôsobom nepreukázal, ako si preveroval hodnovernosť svojich obchodných partnerov. Dokazovaním správca dane zistil, že dodávateľské spoločnosti Diago SK s.r.o. a CORDERS s.r.o. boli nekontaktné, so správcom dane nespolupracovali, neplnili si svoje povinnosti, nereagovali na výzvy, čím bola spochybnená ich dôveryhodnosť, ako aj nimi deklarovanej ekonomickej činnosti. Na základe uvedeného sa žalovaný stotožnil so závermi správcu dane, keď neuznal žalobcovi v kontrolovanom zdaňovacom období náklady fakturované dodávateľskými spoločnosťami v sume 211.521,37 €. II. Žaloba
7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101635144/2022 zo dňa 1.6.2022, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím č.
102268120/2021 zo dňa 15.11.2021 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.
8. Podľa názoru žalobcu napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, nakoľko zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a postupom správcu dane ako aj žalovaného došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánmi verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
9. Žalobca namietal, že žalovaný nevykonal dostatočné dokazovanie, keďže odmietol vykonať navrhované dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na rozhodnutie vo veci samej, neprihliadol na jeho námietku ohľadom nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu veci zo strany správcu dane, ktorý neprihliadol na všetko, čo vykonaným dokazovaním vyšlo najavo. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nevykonal dostatočné zisťovanie vo vzťahu k overeniu uskutočnenia obchodov, kedy správca dane nezrovnalosti neodstránil, ale bez ďalšieho skúmania ich v rozpore s § 46 ods. 5 a § 24 ods. 2 DP použil v jeho neprospech a na druhej strane neprihliadol na všetky dôkazy a informácie svedčiace v jeho prospech. Následne namietol, že podal vysvetlenie k priebehom obchodov, predložil daňové priznanie, faktúry, kontrolný výkaz, pričom zároveň navrhol aj vypočutie svedkov. Taktiež bolo zrejmé, že žalovaný dôkazy nehodnotil jednotlivo a všetky vo vzájomnej súvislosti, čím porušil základné zásady daňového konania, v dôsledku čoho tvrdenia správcu dane nebolo možné považovať za preukázané, ale za účelové v snahe obhájiť vlastné subjektívne pocity. Okrem toho nie je zrejmé, ako a kedy správca dane získal kontrolné výkazy dodávateľov žalobcu, keď ho s nimi neoboznámil. Z uvedeného dôvodu bolo napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.
10. Žalobca ďalej namietal, že žalovaný ignoroval jeho námietku, že správca dane nevypočul bývalého konateľa žalobcu, aj keď bol navrhnutý vo vyjadrení k protokolu. Vydanie protokolu z daňovej kontroly a nevykonanie výsluchu osôb, ktoré službu realizovali, aj keď boli správcovi dane pred vydaním protokolu z daňovej kontroly známe, bolo podľa jeho názoru porušením § 24 ods. 2 DP.
11. Správca dane v tomto smere nedostatočne zistil skutkový stav veci, a to aj napriek skutočnosti, že na uvedené nedostatky bol upozornený už vo vyjadrení k vydanému oboznámeniu ešte pred vydaním protokolu z daňovej kontroly a aj pred vydaním rozhodnutia vo vyrubovacom konaní. Zároveň sa správca dane nevysporiadal ani s rozhodnutiami Súdneho dvora EÚ, z ktorých vyplývalo, že splnenie hmotnoprávnych podmienok má prednosť pred formálnymi požiadavkami, pretože zásada neutrality dane z pridanej hodnoty vyžaduje, aby bolo odpočítanie dane zaplatenej na vstupe umožnené, ak sú splnené hmotnoprávne požiadavky, hoci určité formálne požiadavky zdaniteľné osoby opomenuli splniť.
12. Žalobca zdôraznil, že svedkovia K. O. a R. K., ako aj konateľ Diago SK, s.r.o., potvrdili vynaloženie výdavkov a realizáciu obchodných transakcií. Napriek uvedenému sa správca dane s týmito dôkazmi nevysporiadal a dospel k opačnému záveru.
13. Aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov nedávala správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podliehala zákonom stanovenému postupu, keď správca dane bol povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti a pritom prihliadať na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Vyhodnotenie zistených skutkových okolností muselo pritom zodpovedať zásadám logického myslenia a správnej aplikácie relevantných zákonných ustanovení. Ak správca dane odmietol vykonať kontrolovaným daňovým subjektom navrhované dôkazy, potom poprel jeho právo na spravodlivý proces. V prípade, ak sa jednalo o dôkazy, ktoré správca dane nepovažoval za potrebné, nemusel tieto vykonať, ale potom bolo nevyhnutné, aby náležitým spôsobom odôvodnil, aké úvahy ho k zamietnutiu týchto návrhov na doplnenie dokazovania viedli, a prečo uvedený dôkaz nepovažoval za potrebný. Predmetné odôvodnenie žalovaného s poukazom na dôležitosť navrhovaného dôkazu vo vzťahu k výsledku daňovej kontroly tak nebolo možné považovať za postačujúce. Skutočnosť, že v daňovej kontrole viedol dokazovanie správca dane, neznamenala, že bol oprávnený neprihliadať na dôkazy, ktoré preukazovali uskutočnenie zdaniteľných plnení. Správca dane bol povinný tieto dôkazy zahrnúť do dokazovania a náležite sa s nimi vysporiadať. Uvedenými návrhmi na doplnenie dokazovania sa správca dane odmietol zaoberať a v napadnutom rozhodnutí ani žalovaný neuviedol, aké úvahy ho viedli k zamietnutiu týchto návrhov.
14. Žalobca taktiež namietol, že ho žalovaný v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR a Súdneho dvora EÚ zaťažil dôkazným bremenom, ktoré mu zo zákona nevyplývalo, konkrétne v prípade, ak žalobca v rozsahu zákonom stanovených podmienok preukázal nárok na odpočítanie dane; vtedy nastal prenos dôkazného bremena na správcu dane. Pri prenose dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu nestačilo pochybnosti len konštatovať, ale tieto musel správca dane aj náležite preukázať, čo sa nestalo. K porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy uviedol, že žalovaný porušil jeho práva v súvislosti s prebiehajúcim súdnym konaním, ktoré má v danom prípade povahu predbežnej otázky, pretože jeho predmetom je zodpovedanie otázky uskutočnenia dodania plnenia, ktoré je predmetom daňovej kontroly. Tiež namietal nevypočutie P. K. a tvrdil, že žalovaný aplikoval nesprávne ustanovenia daňového poriadku, pričom poukázal na § 61 ods. 1 DP týkajúci sa prerušenia konania.
15. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia nebolo zrejmé ani právne posúdenie vynaložených výdavkov. Správca dane v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia neuviedol ani príčinnú súvislosť medzi konaním žalobcu a porušením právnych predpisov, na ktoré správca dane poukázal. Z napadnutého rozhodnutia bolo pritom zrejmé, že správca dane získal množstvo dôkazov o tom, ako sa obchodné transakcie uskutočnili.
16. Napokon žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo podľa neho nedostačujúce na riadne posúdenie veci, rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej.
III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe
17. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. V podrobnostiach sa pridržiaval dôvodov napadnutého rozhodnutia a doplnil, že sa so žalobnými námietkami nestotožnil a finančné orgány pri posúdení preverovaného prípadu vychádzali zo všetkých zistených skutočností, postupovali v súlade s platnou úpravou a judikatúrou a prijaté závery riadne odôvodnili.
18. Vo vzťahu k rozloženiu dôkazného bremena konštatoval, že dôkazné bremeno zaťažovalo primárne žalobcu. Vychádzajúc zo znenia § 49 ods. 1 a ods. 2 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH, Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 6Sžf/10/2012 uviedol, že iba doložením účtovného dokladu obsahujúceho zákonom stanovené náležitosti nie je nárok na odpočítanie dane preukázaný. Daň či nárok na odpočítanie dane nemajú základ vo formálnom doklade, ale v existencii zdaniteľného plnenia, pretože zákon o DPH nestojí iba na formálnom, ale aj na reálnom preukázaní zdaniteľného plnenia, a preto dôkaz predložením daňového dokladu je iba formálnym dôkazom dovršujúcim hmotnoprávne aspekty skutočného prevedenia zdaniteľného plnenia. Z uvedeného dôvodu preto nemôže byť len samotné predloženie daňového dokladu, hoci formálne správneho a bezchybného, podkladom pre uznanie nároku na odpočítanie dane, ale tento nárok musí byť v prvom rade fakticky podložený existujúcim zdaniteľným plnením. Poukázal aj na uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 401/09-17, podľa ktorého daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti, a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady podľa zákona o účtovníctve. Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly, preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť, a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením, alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane.
19. Najvyšší súd SR v rozsudkoch sp. zn. 1Sžfk/47/2018 a sp. zn. 8Sžfk/11/2020 zdôraznil zásadu primeranej odbornej starostlivosti štatutárneho orgánu pri výkone svojej funkcie, s ktorou sa neodmysliteľne spája aj povinnosť vykonávať podnikanie so zabezpečením všetkých dostupných
informácií o obchodných záväzkových vzťahoch nielen v čase realizácie zdaniteľného obchodu, ale aj v čase ich preverovania správcom dane (rovnako aj rozhodnutia Súdneho dvora EÚ veci SC Paper Consult SRL, C-101/16; Ferimet SL, C-281/20; Senatex GmbH, C-518/14; vec Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/2020).
20. V danom prípade bola hodnovernosť žalobcom predložených dokladov dôvodne spochybnená, a preto bolo opäť na žalobcovi, aby preukázal ich pravdivosť a oprávnenosť vynaložených nákladov zo sporných faktúr. Žalobca svoje dôkazné bremeno neuniesol, keď nepreukázal skutočnosti, na ktorých sa sám podieľal a ktorých preukázanie bolo jeho povinnosťou ustanovenou Daňovým poriadkom i platnou judikatúrou.
21. V prípade námietok týkajúcich sa technických nosičov dát z predloženého spisu vyplývalo, že žalobca elektronické záznamy spoločnosti za rok 2018 predložil pri začatí daňovej kontroly (USB) dňa 26.9.2018, ktoré prvostupňový orgán spracoval pomocou softvéru IDEA. Elektronické dáta predložené dňa 15.7.2020 (USB) a 6.10.2020 (externý disk HDD Verbatim), ktoré obsahovali súbory MRP, ktoré neboli pre prvostupňový orgán použiteľné bez softvéru MRP. S touto skutočnosťou bol žalobca oboznámený už v procese daňovej kontroly. Bolo preto na žalobcovi, aby ich prvostupňovému orgánu predložil v čitateľnej forme, či už v listinnej alebo elektronickej. Z tohto dôvodu neboli námietky žalobcu dôvodné. Žalobca v priebehu daňového konania predložil aj listinné dôkazy, ktoré sa však netýkali daňových výdavkov súvisiacich s daňou z príjmu právnickej osoby za rok 2018.
22. V súlade s § 24 ods. 4 DP ako dôkaz bolo možné použiť všetko, čo mohlo prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nebolo získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Správca dane ako dôkaz využil svedecké výpovede, výpoveď konateľa žalobcu, listinné dôkazy z daňových spisov dodávateľov žalobcu, dôkazy predložené žalobcom, a takto zistený skutkový stav vyhodnotil. Správca dane v procese dokazovania preveroval, či predloženým dokladom nechýbal materiálny podklad. Výsledky dokazovania spochybnili vynaloženie výdavkov deklarovaných žalobcom v zdaňovacom období roka 2018. Žalobcovi boli tieto pochybnosti známe, preto bolo na ňom, aby predložil také dôkazy, ktoré by spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti preukázali, že obchodné transakcie prebehli tak, ako to deklaroval. Takéto dôkazy však žalobca nepredložil.
IV. Replika žalobcu
23. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.
V. Duplika žalovaného
24. Žalovaný v duplike konštatoval, že finančné orgány pri posúdení prevereného prípadu vychádzali zo všetkých zistených skutočností, postupovali v súlade s platnou právnou úpravou a judikatúrou.
VI. Pojednávanie
25. Správny súd v Bratislave dáva do pozornosti, že v zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel výkon súdnictva od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Trnave sp. zn. 20S/77/2022 vedený na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn. TT-20S/77/2022.
26. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci na nariadenom pojednávaní dňa 27.3.2024 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil postupom podľa § 137 ods. 3 druhá veta SSP v neprítomnosti žalobcu, jeho právnej zástupkyne a žalovaného. Právny zástupca žalobcu aj žalovaný boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, obaja svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili a súhlasili s rozhodnutím v ich neprítomnosti.
VII. Relevantné právne predpisy 27. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
28. Podľa § 3 ods. 1 DP pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
29. Podľa § 3 ods. 2 DP správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
30. Podľa § 3 ods. 3 DP správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
31. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
32. Podľa § 24 ods. 2 DP správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
33. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
34. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. daňovým výdavkom je výdavok (náklad) na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov preukázateľne vynaložený daňovníkom, zaúčtovaný v účtovníctve daňovníka alebo zaevidovaný v evidencii daňovníka podľa § 6 ods. 11, pričom pri využívaní majetku, ktorý môže mať charakter osobnej potreby a s ním súvisiacich výdavkov (nákladov), je daňový výdavok uznaný len v pomernej časti podľa § 19 ods. 2 písm. t), v akej sa používa na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, ak tento zákon neustanovuje inak.
35. Podľa § 2 písm. j) zákona č. 595/2003 Z.z. základom dane je rozdiel, o ktorý zdaniteľné príjmy prevyšujú daňové výdavky (§ 19) pri rešpektovaní vecnej a časovej súvislosti zdaniteľných príjmov a daňových výdavkov v príslušnom zdaňovacom období, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. výsledok hospodárenia alebo rozdiel medzi príjmami a výdavkami podľa odseku 1 pri zisťovaní základu dane sa zvýši o sumy, ktoré nemožno podľa tohto zákona zahrnúť do daňových výdavkov alebo ktoré boli do daňových výdavkov zahrnuté v nesprávnej výške.
37. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. ak výšku výdavku (nákladu) limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon okrem výdavku (nákladu) vynaloženého zamestnávateľom na poskytnutý zdaniteľný príjem podľa § 5 ods. 1 a ods. 3 písm. d) za podmienok ustanovených osobitným predpisom, alebo jeho zahrnutie v zdaňovacom období upravuje tento zákon v inej výške ako osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov len v rozsahu a za podmienok ustanovených v tomto zákone. Ak výšku výdavku (nákladu) limituje tento zákon výškou
dosiahnutého príjmu alebo výškou príjmu z prijatej úhrady, uplatní sa výdavok (náklad) alebo jeho časť do daňových výdavkov v tom zdaňovacom období, v ktorom bol dosiahnutý príjem alebo prijatá úhrada.
38. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. daňovými výdavkami nie sú výdavky (náklady), ktoré nesúvisia so zdaniteľným príjmom, aj keď tieto výdavky (náklady) daňovník účtoval, výdavky (náklady), ktorých vynaloženie na daňové účely nie je dostatočne preukázané.
VIII. Posúdenie veci správnym súdom 39. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní boli rozhodnutia finančných orgánov o vyrubení rozdielu na dani z príjmu právnickej osoby (žalobcu) za zdaňovacie obdobie 2018. Úlohou správneho súdu tak v nadväznosti na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalobca splnil všetky podmienky pre uznanie daňových výdavkov, najmä či preukázal vykonanie služieb a vynaloženie nákladov (výdavkov) na dosiahnutie, zaistenie a udržanie jeho zdaniteľných príjmov a či tieto náklady možno považovať za daňový výdavok v zmysle § 2 písm. i) zákona č. 595/2003 Z.z. a či správca dane a následne žalovaný postupovali v súlade s príslušnými právnymi predpismi a viedli daňové konanie v súlade so zásadami správy daní.
40. Správny súd v prvom rade poukazuje na judikatúru, vzťahujúcu sa na daň z príjmov, aplikovateľnú na predmetnú vec: „Základným kritériom pre uznanie výdavkov v zmysle uvedených zákonných ustanovení sú tri podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne, a to (i) podmienka vecnosti (výdavky musia byť vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov, tzn., že musí byť súvislosť medzi zdaniteľným príjmom a konkrétnym výdavkom), (ii) podmienka preukázateľnosti (daňovník musí vedieť preukázať, že výdavok skutočne vznikol) a (iii) podmienka zaúčtovania (preukázateľný výdavok musí byť zaúčtovaný), na ktoré musia daňovníci vždy pamätať, a to pri každom konkrétnom výdavku, len ak je splnená podmienka vecnosti výdavkov vo vzťahu k podnikaniu a súčasne i podmienka preukázateľnosti výdavkov a ich zaúčtovania, potom sa výdavky uznajú za daňový výdavok, ak zákon neustanovuje inak, s poukazom na § 19 ods. 2 - 5, § 20, § 21 zákona č. 595/2003 Z.z. Pre splnenie zákonných podmienok pre uznanie daňového výdavku a následné určenie správnej výšky základu dane z príjmov nepostačuje, ak daňovník deklaruje prijatie dodávky tovaru alebo služby len preukázaním daňového dokladu - faktúry s predpísaným obsahom. Daňové doklady musia na jednej strane jednoznačne preukazovať prijatie zdaniteľného plnenia a na druhej strane je potrebné, aby bolo preukázané, že k prijatiu tovaru deklarovaného v daňovom doklade reálne aj došlo, a to v rámci dojednaných dodávok tovarov jednotlivými dodávateľmi. Pokiaľ nie sú splnené tieto hmotnoprávne podmienky, nie je možné konštatovať, že daňový subjekt preukázal rozhodujúce skutočnosti, ktoré mali vplyv na správne určenie dane z príjmov“ (Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/45/2015 zo dňa 26.1.2017). „Daňový výdavok musí byť dostatočne preukázaný, čo znamená, že žalobca musí uniesť dôkazné bremeno a preukázať vecnú súvislosť úhrady za tovary a služby s dosiahnutím, zabezpečením a udržaním príjmov a tiež skutočnosť, že tovar bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou uvedenou na faktúre“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf 60/2015 zo dňa 28.2.2017).
41. Daňový subjekt, ktorý o náklade účtuje v účtovníctve a následne ho zahrnie aj do daňového priznania, je povinný v prípade dôvodných pochybností správcu dane preukázať, že ho skutočne vynaložil (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/32/2014 zo dňa 19.11.2015, sp. zn. 2Sžf/74/2016 zo dňa 22.11.2018, sp. zn. 8Sžf/20/2016 zo dňa 12.7.2018 a sp. zn. 6Sžf/34/2015 zo dňa 22.2.2017). Uskutočňovanie zdaniteľných plnení je ekonomická činnosť plne pod kontrolou daňového subjektu. Vzhľadom na to má daňový subjekt ako platiteľ dane možnosť obstarať si dostatočný počet dôkazov, ktoré zabezpečia preukázateľnosť uskutočneného zdaniteľného plnenia správcovi dane, ktorý v rámci daňovej kontroly preveruje skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/119/2013 zo dňa 6.5.2014).
42. Ak správca dane po vykonaní daňovej kontroly preukáže, že daňovník hodnoverným spôsobom nevie preukázať existenciu podmienok, ktoré sú pre uplatnenie tohto nároku zákonom stanovené, teda, že ide o výdavky, ktoré daňovník vynaložil na úhradu tovarov a služieb, a ich vecnú súvislosť, ako aj to, že tovar (služby) bol reálne dodaný a služby boli reálne uskutočnené, a to práve osobou (dodávateľom) uvedenou na faktúre, tak nesplnil podmienky pre priznanie daňových výdavkov. Splnenie formálnej stránky na uplatnenie daňového výdavku, vyjadrené predloženými dokladmi, je síce jednou z podmienok, aby boli na základe týchto dokladov uznané daňové výdavky, tieto doklady však musia byť obrazom reálneho plnenia od reálneho dodávateľa uvedeného na daňových dokladoch a musia
byť skutočne svojím účelovým určením potrebné na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov daňovníka v predmete jeho podnikania. Len formálne doloženie uskutočnenia obchodného prípadu faktúrou, prípadne dokladmi o úhrade, je bez preukázania skutočného vykonania služieb na daňové účely nepostačujúce.
43. Daňový subjekt v daňovom konaní nesie bremeno tvrdenia aj dôkazné bremeno, z ktorého vyplýva povinnosť predložiť dôkazy preukazujúce oprávnenosť jeho nároku. Daňový subjekt je povinný preukázať reálnosť plnenia, ktoré bolo osvedčované predloženými účtovnými dokladmi a za tým účelom si obstarať dostatočné množstvo dôkazov, ktoré by preukázali poskytnutie tvrdených služieb s tým, že správcovi dane prináleží v rámci kontroly preverovať skutočnosti rozhodujúce pre určenie dane, k čomu patrí vyhodnotenie, vrátane možnosti spochybnenia predložených dôkazov. Ak správca dane pri preverovaní písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom je opäť na daňovom subjekte vyvrátiť spochybnenie pôvodných dôkazov správcom dane predložením či navrhnutím ďalších dôkazov. Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom.
44. Správny súd zastáva názor, že daňovník musí v prvom rade svoje výdavky (náklady) preukázať a až následne, pri istote ich existencie, preukázať, že tieto súvisia so zdaniteľným príjmom. Premietnuc uvedené na daný prípad, žalobca mal v prvom rade povinnosť preukázať oprávnenosť vynaložených výdavkov práve prostredníctvom preukázania uskutočnenia dodaných služieb, inak povedané, preukázať ich existenciu a až následne preukázať, že tieto súvisia so zdaniteľným príjmom.
45. V súvislosti s jednotlivými námietkami, ktoré vzniesol žalobca v podanej žalobe, správny súd poukazuje na to, že sú formulované všeobecne, bez konkrétnej špecifikácie, majúc povahu všeobecných generických vyjadrení. Nie je úlohou správneho súdu, aby za žalobcu vyhľadával, konkretizoval prípadne domýšľal dôvody nezákonnosti rozhodnutí finančných orgánov. Žalobcovi svedčí v správnom súdnom konaní povinnosť tvrdiť, pričom pre vymedzenie dôvodov súdneho prieskumu zákonnosti nepostačuje jednoduché spochybnenie postupu žalovaného a správcu dane bez uvedenia konkrétnych skutkových okolností, z ktorých žalobca vyvodzuje nezákonnosť spôsobilú vyústiť do zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 SSP. Správny súd tak napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie a konanie ich vydaniu predchádzajúce preskúmal výlučne z dôvodov a v rozsahu vymedzenom v žalobe, pričom nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo možné konštatovať nezákonnosť uvedených rozhodnutí.
46. V súvislosti s námietkou, že výpovede svedkov (K. O. a R. K.) boli nedostatočne vyhodnotené v neprospech žalobcu, sa správny súd stotožňuje s názorom žalovaného ako aj správcu dane, že tieto boli neurčité a nepreukazujúce obchodnú spoluprácu medzi žalobcom a spoločnosťou CORDERS, s.r.o. Obaja svedkovia uviedli, že vykonávali práce pre P. (K.; bývalého konateľa dodávateľa), išlo sa o gravírovacie práce a práce technického charakteru, ale nevedeli uviesť presné množstvo prác, nikto ich nekontroloval. Žiaden z vypočutých svedkov neuviedol konkrétne skutočnosti, ktoré by akýmkoľvek relevantným spôsobom podporili argumentáciu žalobcu. Svedecké výpovede boli všeobecné, smerujúce na opis pracovných činností, bez akejkoľvek relevantnej konkretizácie na potrebné skutočnosti. Zo strany správcu dane a žalovaného tak nedošlo k pochybeniu pri vyhodnotení dôkazov.
47. V súvislosti s nevypočutím p. K. správny súd uvádza, že P. K. dňa X.X.XXXX zomrel na Ukrajine, pričom od 3.3.2017 deklaroval správcovi dane práceneschopnosť. To znamená, že správca dane z objektívnych príčin nemal možnosť preveriť v dodávateľskej spoločnosti žalobcom predkladané dôkazy.
48. Správny súd ďalej uvádza, že žalobca ako podnikateľský subjekt je sám zodpovedný nielen za výber svojho obchodného partnera, ale aj za dokumentovanie svojej obchodnej činnosti, z ktorej mu vyplývajú povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Ak je ako daňový subjekt v tomto smere nedôsledný, musí potom znášať následky v podobe dôkaznej núdze v prípadnom daňovom konaní.
49. Pokiaľ žalobca predložil správcovi dane externý disk HDD Verbatim, na ktorom mala byť kompletná účtovná dokumentácia, preverením predloženého zariadenia správca dane zistil, že neobsahuje požadované doklady a dôkazy (dodávateľské faktúry vystavené spoločnosťami Diago SK, s.r.o., a CORDESSRS, s.r.o., ani žiadne súvisiace prílohy ako dodacie listy, zmluvy, rozpisy zákaziek,
objednávky). Námietku žalobcu aj ohľadne tohto technického zariadenia tak považoval správny súd za nedôvodnú.
50. Pokiaľ sa žalobca domáhal prerušenia daňového konania, keďže sa začalo konanie o predbežnej otázke, správny súd tento žalobný bod vyhodnotil ako nedôvodný, pretože žalobca vôbec nešpecifikoval predbežnú otázku, pre ktorú malo byť daňové konanie prerušené. Citoval len § 22 ods. 1 a § 61 ods. 1 DP s tým, že správca dane nesprávne aplikoval § 22, hoci mal aplikovať § 61 DP. Žalobca ani neuviedol, či sa dôvod prerušenia daňového konania týkal zdaňovacieho obdobia roka 2018, tak aby ho mohol súd náležite vyhodnotiť. Správny súd na tomto mieste opakuje, že nie je jeho povinnosťou, aby za žalobcu vyhľadával žalobné námietky a argumenty; uvedené je povinnosťou žalobcu ako iniciátora správneho súdneho konania v zmysle dispozičnej zásady, ktorou sa súdne preskúmavacie konanie riadi.
51. Vo vzťahu k námietke nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia a napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov správny súd zdôrazňuje, že žalovaný a správca dane si zaobstarali dostatok dôkazov k rozhodnutiu, v konaní postupovali v súlade s daňovým poriadkom, vykonali všetky dôkazy a tieto vyhodnotili v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov, vo veci rozhodli vecne správne a ako prvostupňové rozhodnutie, tak aj napadnuté rozhodnutie poskytujú pre žalobcu dostatočné odôvodnenie vo vzťahu k ich výrokom. Správca dane a žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadali so všetkými relevantnými námietkami žalobcu. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia, pričom subjektívnu nespokojnosť žalobcu s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu nepreskúmateľnosti.
52. Ohľadne nesprávne vyhodnoteného skutkového stavu a postupu žalovaného v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, správny súd vyhodnotil tento žalobný bod ako nedôvodný. Predmetom daňovej kontroly bola daňová kontrola zameraná na daň z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2018 a nie daňová kontrola zameraná na daň z pridanej hodnoty. Z uvedeného dôvodu tak nebolo možné na daný prípad aplikovať judikatúru viažucu sa na daň z pridanej hodnoty ako sa toho nesprávne domáhal žalobca. Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Vikingo sa zameriava na odpočet dane z pridanej hodnoty; zároveň Smernica Rady 2006/112 sa týka spoločného systému na dani z pridanej hodnoty, preto je na predmetnú právnu vec neaplikovateľná veci a námietka žalobcu právne irelevantná.
53. Správca dane a žalovaný vo svojich rozhodnutiach dôkladne a rozsiahlo popísali zistený skutkový stav. Dôkazy, ktoré nadobudol správca dane v rámci daňovej kontroly a vyrubovacieho konania aj riadne vyhodnotil a vysporiadal sa aj so všetkými námietkami žalobcu. Správny súd na základe vykonaného prieskumu zákonnosti napadnutého rozhodnutia z dôvodov uplatnených v žalobe dospel k záveru, že žalobné námietky neboli dôvodné, a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
54. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 175 ods. 1 v spojení s § 168 a contrario SSP tak, že úspešnému žalovanému ich náhradu nepriznal, keďže nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, aby ich žalovanému nahradil.
55. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449 ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.